C-427/21

62021CJ0427

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 22. júna 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Dočasná agentúrna práca – Smernica 2008/104/ES – Článok 1 – Pôsobnosť – Pojem ‚dočasné pridelenie‘ – Prevod činností vykonávaných pracovníkom zo zamestnávateľa tohto pracovníka na podnik tretej osoby – Trvalé pridelenie tohto pracovníka pri zachovaní jeho pôvodnej pracovnej zmluvy“

Vo veci C‑427/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko) zo 16. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 14. júla 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi zamestnancom LD a jeho bývalým zamestnávateľom, spoločnosťou ALB FILS Kliniken GmbH, vo veci povinnosti LD trvalo vykonávať prácu v spoločnosti A Service GmbH (ďalej len „spoločnosť A“), po tom, ako boli na poslednú uvedenú spoločnosť prevedené činnosti, ktoré LD predtým vykonával pre ALB FILS Kliniken.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 11 a 15 smernice 2008/104 znejú:

Článok 1 tejto smernice s názvom „Rozsah pôsobnosti“ stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na pracovníkov s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ktorí sú pridelení do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením.

2. Táto smernica sa vzťahuje na verejné a súkromné podniky, ktoré sú agentúrami dočasného zamestnávania alebo užívateľskými podnikmi vykonávajúcimi hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či pracujú s cieľom dosiahnuť zisk alebo nie.

…“

5

Podľa článku 2 uvedenej smernice s názvom „Cieľ“:

‚agentúra dočasného zamestnávania‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi uzatvára pracovné zmluvy alebo zamestnanecké vzťahy s dočasnými agentúrnymi pracovníkmi na účely ich pridelenia do užívateľských podnikov na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením;

c)

‚dočasný agentúrny pracovník‘ je pracovník s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania na účely jeho pridelenia do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod jeho dohľadom a vedením;

d)

‚užívateľský podnik‘ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú alebo pod ktorej dohľadom a vedením dočasne pracuje dočasný agentúrny pracovník;

e)

5. Členské štáty prijmú vhodné opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania tohto článku a predovšetkým zabrániť nadväzujúcim prideleniam v snahe obísť ustanovenia tejto smernice. …“

8

Článok 6 tejto smernice, nazvaný „Prístup k zamestnaniu, kolektívnym zariadeniam a odbornej príprave“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Dočasní agentúrni pracovníci musia byť informovaní o všetkých voľných miestach v užívateľskom podniku, aby mali rovnakú možnosť získať trvalé zamestnanie ako iní pracovníci zamestnaní v tomto podniku. …

2. Pokiaľ ide o akékoľvek doložky, ktoré zakazujú uzavretie pracovnej zmluvy alebo zamestnaneckého vzťahu medzi užívateľským podnikom a dočasným agentúrnym pracovníkom po jeho pridelení alebo ich uzavretiu zabraňujú, členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili neplatnosť týchto doložiek alebo možnosť vyhlásiť ich za neplatné od začiatku.

…“

1b. Agentúra dočasného zamestnávania nesmie prideliť toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku na dobu dlhšiu ako 18 po sebe nasledujúcich mesiacov; užívateľský podnik nesmie toho istého dočasného agentúrneho pracovníka nechať vykonávať činnosť počas doby dlhšej ako 18 po sebe nasledujúcich mesiacov. …

…

3. Tento zákon… sa nevzťahuje na pridelenie pracovníkov

…

2b)

medzi zamestnávateľmi, ak sú činnosti pracovníka prevedené zo súčasného zamestnávateľa na iného zamestnávateľa a ak na základe kolektívnej zmluvy vo verejnom záujme

Ustanovenie § 9 AÜG s názvom „Neúčinnosť“ v odseku 1 stanovuje:

„Neúčinné sú:

…

1b)

pracovné zmluvy uzatvorené medzi agentúrou dočasného zamestnávania a dočasným agentúrnym pracovníkom, pri ktorých bola prekročená prípustná maximálna doba pridelenia podľa § 1 ods. 1b, okrem prípadu, že dočasný agentúrny pracovník do uplynutia jedného mesiaca po prekročení prípustnej maximálnej doby pridelenia písomne oznámi agentúre dočasného zamestnávania alebo užívateľskému podniku, že chce byť naďalej viazaný pracovnou zmluvou s agentúrou dočasného zamestnávania;

…“

„1.

Ak sa podnik alebo časť podniku prevádza právnym úkonom na iného vlastníka, prechádzajú na neho práva a povinnosti vyplývajúce z pracovných zmlúv účinných v čase dotknutého prevodu. …

…

6.

Pracovník môže písomne namietnuť voči prevodu svojho pracovného pomeru v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď dostal informácie uvedené v odseku 5. Námietka tohto pracovníka môže byť doručená pôvodnému zamestnávateľovi alebo novému vlastníkovi.“

TVöD

Keďže vyhlásenie do záznamu týkajúceho sa § 4 ods. 3 TVöD obsahuje samostatnú definíciu prvkov tvoriacich pridelenie pracovníkov sociálnymi partnermi, je jeho neoddeliteľnou súčasťou a má teda normatívnu povahu.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

LD ako fyzická osoba uzavrel v apríli 2000 pracovnú zmluvu so súkromnoprávnou obchodnou spoločnosťou ALB FILS Kliniken prevádzkujúcou kliniku, ktorej jediným spoločníkom je verejnoprávna právnická osoba, pričom na pracovný pomer z toho vyplývajúci sa uplatňuje TVöD.

16

V júni 2018 ALB FILS Kliniken previedla služby „kuriéra“, „archívov“ a „knižnice“, ako aj činnosti, ktoré vykonával LD v rámci týchto služieb, na spoločnosť A (ďalej len „prevod dotknutý veci samej“). Táto spoločnosť je dcérskou spoločnosťou, ktorú založila ALB FILS Kliniken a ktorá má v nej obchodný podiel zodpovedajúci celému základnému imaniu.

20

Po zamietnutí tejto žaloby v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní podal LD opravný prostriedok „Revision“ na Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

Po prvé tento súd zdôrazňuje, že výsledok sporu vo veci samej závisí od otázky, či pridelenie LD do spoločnosti A, uskutočnené podľa § 4 ods. 3 TVöD, patrí do pôsobnosti smernice 2008/104.

22

Keďže pridelenie zamestnancov podľa § 4 ods. 3 TVöD predpokladá, že medzi dotknutým zamestnávateľom a pracovníkom prideleným do podniku tretej osoby existuje pracovnoprávny vzťah a že tento pracovník podlieha riadiacej právomoci tohto posledného uvedeného podniku, uvedený súd sa domnieva, že by sa mohlo pripustiť, že tento pracovnoprávny vzťah sa vykonáva pod „dohľadom“ a pod „vedením“ tohto podniku tretej osoby v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/104.

26

Po druhé za predpokladu, že by Súdny dvor rozhodol, že situácia, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 2008/104, vnútroštátny súd sa pýta, či skutočnosť, že § 1 ods. 3 bod 2b AÜG, teda nemecká právna úprava, ktorá bola prijatá na účely prebratia tejto smernice, vylučuje pridelenie zamestnancov v zmysle § 4 ods. 3 TVöD z pôsobnosti AÜG, v dôsledku čoho sa neuplatňujú ochranné ustanovenia AÜG, je vzhľadom na cieľ takéhoto pridelenia, ktorý spočíva v zachovaní zamestnania a pracovnoprávneho vzťahu dotknutého pracovníka, v súlade s cieľom ochrany sledovaným uvedenou smernicou.

27

Podľa tohto súdu bolo takéto vylúčenie stanovené v AÜG preto, že pridelenie zamestnancov podľa vnútroštátneho práva je osobitnou formou prevodu činností, ku ktorému dochádza v záujme ochrany práv nadobudnutých pracovníkom, ktorého sa dotýka tento prevod, pričom zostávajú účinné rovnaké pracovné podmienky a riziká spojené s dočasnou prácou neexistujú, v dôsledku čoho je vylúčené akékoľvek riziko zneužitia v neprospech tohto pracovníka. Okrem toho by uplatnenie ochranných noriem AÜG na takéto pridelenie zamestnancov mohlo byť v rozpore so záujmami uvedeného pracovníka, a najmä s jeho záujmom na zachovaní pracovného pomeru so svojím zamestnávateľom, keďže podľa § 9 ods. 1 bodu 1b a § 10 ods. 1 AÜG by vznikol pracovný pomer medzi tým istým pracovníkom a treťou osobou, na ktorú boli prevedené činnosti, ktoré vykonáva.

28

Navyše záujmy, z ktorých vychádzajú ciele ochranných ustanovení dotknutých vo veci samej, a to na jednej strane záujmy dočasných agentúrnych pracovníkov podľa smernice 2008/104 a na druhej strane záujmy pracovníkov, ktorých sa týka pridelenie zamestnancov v zmysle § 4 ods. 3 TVöD, sa neprekrývajú, keďže cieľom ustanovení tejto smernice je vytvoriť nediskriminačný ochranný rámec pre dočasných agentúrnych pracovníkov, zatiaľ čo cieľom tohto § 4 ods. 3 je zachovanie pracovného pomeru medzi pracovníkmi, ktorých sa týka prevod ich činností, a ich zamestnávateľom.

Je zlučiteľné s ochranným účelom smernice [2008/104], keď je poskytnutie zamestnancov (Personalgestellung) v zmysle § 4 ods. 3 TVöD vyňaté z pôsobnosti vnútroštátnych ochranných predpisov o pridelení zamestnancov, ako je to podľa § 1 ods. 3 bodu 2b AÜG, a tak tieto ochranné predpisy sa na prípady poskytnutia zamestnancov neuplatnia?“

Konanie na Súdnom dvore

30

Listom z 13. augusta 2021, ktorý bol Súdnemu dvoru doručený 19. augusta 2021 (ďalej len „list o dohode o urovnaní“), ho vnútroštátny súd najskôr informoval, že účastníci konania vo veci samej uzavreli dohodu o urovnaní v inom spore medzi nimi, v rámci ktorej sa po prvé dohodli, že LD podá výpoveď najneskôr 31. decembra 2021, za čo mu bude vyplatené odstupné, po druhé, že až do podania svojej výpovede bude uvoľnený z plnenia svojich úloh, pričom sa mu bude naďalej vyplácať odmena, a po tretie, že LD má právo jednostranne vypovedať svoju pracovnú zmluvu aj pred týmto dátumom.

31

Vnútroštátny súd okrem toho v liste o dohode o urovnaní spresnil, že v nemeckom práve takýto zmier vôbec nemá priamy vplyv na konanie vo veci samej, ktoré teda musí pokračovať. Pokiaľ ide o „oprávnený záujem na vydaní deklaratórneho rozhodnutia“ (Feststellungsinteresse) LD, ktorý je nevyhnutný na to, aby návrh, ktorý podal, mohol byť predmetom rozhodnutia vo veci samej, LD oznámil vnútroštátnemu súdu, že si želá pokračovať v dotknutom konaní, keďže otázka, či v minulosti vykonával svoje zamestnanie v súlade so zákonom, má pre neho význam.

34

Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý spor prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť (rozsudok z 8. decembra 2022, Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire‑Atlantique et du Centre Ouest, C‑600/21 , EU:C:2022:970 , bod 23 , ako aj citovaná judikatúra).

35

Z toho vyplýva, že pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Únie položených vnútroštátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento súd vymedzí na vlastnú zodpovednosť a ktorých správnosť Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, platí prezumpcia relevantnosti. Zamietnutie návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania Súdnym dvorom je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili (pozri rozsudky z 8. decembra 2022, Caisse régionale de Crédit mutuel de Loire‑Atlantique et du Centre Ouest, C‑600/21 , EU:C:2022:970 , bod 24 , ako aj z 2. marca 2023, Eurocostruzioni, C‑31/21 , EU:C:2023:136 , bod 28 a citovanú judikatúru).

36

V prejednávanej veci z listu, ktorý Súdnemu dvoru zaslal vnútroštátny súd, na jednej strane vyplýva, že spor vo veci samej pred vnútroštátnym súdom stále prebieha, a na druhej strane, že nie je zjavné, že by sa problém opísaný v návrhu na začatie prejudiciálneho konania stal hypotetickým, keďže nemožno vylúčiť, že LD má stále záujem na tom, aby v rámci tohto sporu dosiahol rozhodnutie o zákonnosti povinnosti trvale vykonávať prácu v spoločnosti A.V dôsledku toho bude vnútroštátny súd vedený k tomu, aby na účely rozhodnutia, ktoré má vydať v tejto veci, zohľadnil odpoveď, ktorú by Súdny dvor mohol poskytnúť na položené otázky.

39

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. mája 2022, Luso Temp, C‑426/20 , EU:C:2022:373 , bod 29 a citovaná judikatúra).

40

V prvom rade, pokiaľ ide o doslovný výklad článku 1 smernice 2008/104, treba uviesť, že podľa odseku 1 tohto článku sa táto smernica vzťahuje „na pracovníkov s pracovnou zmluvou alebo zamestnaneckým vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, ktorí sú pridelení do užívateľského podniku na dočasný výkon práce pod ich dohľadom a vedením“.

41

V tejto súvislosti na jednej strane z definícií pojmov „agentúra dočasného zamestnávania“ a „dočasný agentúrny pracovník“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/104 vyplýva, že táto pracovná zmluva musí byť uzavretá alebo tento pracovnoprávny vzťah musí byť založený s pracovníkom na účel jeho pridelenia užívateľskému podniku.

45

V prejednávanej veci je pravda, že v situácii, akou je situácia uvedená v bode 38 tohto rozsudku, dotknutý pracovník vykonáva prácu, na ktorej výkon sa zmluvne zaviazal v rámci pracovnoprávneho vzťahu so svojím zamestnávateľom, v podniku tretej osoby, a v tejto súvislosti podlieha jeho „dohľadu“ a „vedeniu“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2008/104.

46

Vzhľadom na to, že v tejto situácii bol dotknutý pracovník pôvodne prijatý do zamestnania na výkon činností vlastných svojmu zamestnávateľovi, treba konštatovať, že nie sú splnené požiadavky uvedené v bodoch 41 a 44 tohto rozsudku, keďže tento zamestnávateľ nemal v úmysle pri uzatváraní dotknutej pracovnej zmluvy prideliť tohto pracovníka užívateľskému podniku. Navyše tento úmysel chýba nielen pri uzatváraní tejto zmluvy, ale aj pri pridelení uvedeného pracovníka podniku tretej osoby, pokiaľ tak, ako v prejednávanej veci, je pracovnoprávny vzťah s uvedeným zamestnávateľom zachovaný len z toho dôvodu, že ten istý pracovník využil svoje právo namietať voči prevodu svojho pracovného pomeru na tento podnik tretej osoby.

47

Okrem toho trvalý prevod činností vykonávaných pracovníkom v rámci podniku, s ktorým uzavrel pracovnú zmluvu, na tretí podnik, nemôže viesť ku vzniku pracovnoprávneho vzťahu dočasnej povahy s týmto posledným uvedeným podnikom v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 42 a 43 tohto rozsudku.

51

Tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že Súdny dvor tiež jednak rozhodol, že cieľom smernice 2008/104 je, aby členské štáty zabezpečili, aby sa dočasná agentúrna práca s tým istým užívateľským podnikom nestala trvalou situáciou dočasného agentúrneho pracovníka, a jednak, že článok 5 ods. 5 prvá veta tejto smernice bráni tomu, aby členský štát neprijal žiadne opatrenie s cieľom zachovať prechodnú povahu dočasnej agentúrnej práce, ako aj bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nestanovuje žiadne opatrenie na zabránenie opakovanému prideleniu toho istého dočasného agentúrneho pracovníka do toho istého užívateľského podniku s cieľom obchádzať ustanovenia uvedenej smernice ako celku [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2020, KG (Opakované pridelenie v rámci dočasnej agentúrnej práce), C‑681/18 , EU:C:2020:823 , body 60 a 72 ].

52

V tejto súvislosti vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom bolo v prejednávanej veci vylúčené akékoľvek riziko zneužitia alebo obchádzania smernice 2008/104, keďže ako vyplýva z bodu 46 tohto rozsudku, jednak ALB FILS Kliniken nemala v úmysle prideliť LD do spoločnosti A a jednak práve z dôvodu, že LD využil svoje právo namietať voči prevodu svojho pracovného pomeru, zostal zachovaný tento pracovný pomer so spoločnosťou ALB FILS Kliniken, a to vrátane pracovných podmienok a zmluvných ustanovení, ktoré boli účinné pred prevodom dotknutým vo veci samej.

53

V treťom rade treba konštatovať, že doslovný a systematický výklad článku 1 ods. 1 smernice 2008/104, ako vyplýva z bodov 40 až 52 tohto rozsudku, je potvrdený aj cieľmi, ktoré sa sledujú touto smernicou.

Na jednej strane v situácii, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej a ktorá sa vyznačuje trvalým prevodom činností vykonávaných pracovníkom na podnik tretej osoby, ciele flexibility podnikov, vytvárania nových pracovných miest alebo aj podpory prístupu dočasných agentúrnych pracovníkov k stálemu zamestnaniu, sledované smernicou 2008/104, nemôžu byť relevantné, keďže pracovný pomer pracovníka, ktorého funkcie boli prenesené, zostáva trvalý. Na druhej strane, ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pracovník môže namietať voči prevodu svojho pracovného pomeru na tento podnik tretej osoby, čo má za následok, že si zachováva všetky pracovné podmienky, ktoré sa naňho uplatňovali pred prevodom jeho činností. V dôsledku toho sa na takúto situáciu nemá uplatňovať ochrana dočasných agentúrnych pracovníkov stanovená smernicou 2008/104.

57

Zo všetkého, čo už bolo uvedené, vyplýva, že článok 1 ods. 1 smernice 2008/104 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. b) až e) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej na jednej strane činnosti vykonávané pracovníkom jeho zamestnávateľ trvalým spôsobom previedol na podnik tretej osoby, a na druhej strane tento pracovník, ktorého pracovný pomer s týmto zamestnávateľom zostáva zachovaný z dôvodu, že uvedený pracovník uplatnil svoje právo namietať voči prevodu tohto pracovnoprávneho vzťahu na tento podnik tretej osoby, môže byť na žiadosť uvedeného zamestnávateľa povinný trvalo vykonávať prácu, na ktorej výkon sa zaviazal, v uvedenom podniku tretej osoby, a v rámci toho podliehať tak z organizačného, ako aj technického hľadiska riadiacej právomoci tohto podniku.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. b) až e) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

táto smernica sa neuplatňuje na situáciu, v ktorej na jednej strane činnosti vykonávané pracovníkom jeho zamestnávateľ trvalým spôsobom previedol na podnik tretej osoby, a na druhej strane tento pracovník, ktorého pracovný pomer s týmto zamestnávateľom zostáva zachovaný z dôvodu, že uvedený pracovník uplatnil svoje právo namietať voči prevodu tohto pracovnoprávneho vzťahu na tento podnik tretej osoby, môže byť na žiadosť uvedeného zamestnávateľa povinný trvalo vykonávať prácu, na ktorej výkon sa zaviazal, v uvedenom podniku tretej osoby, a v rámci toho podliehať tak z organizačného, ako aj technického hľadiska riadiacej právomoci tohto podniku.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.