C-466/21

62021CJ0466

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 14. septembra 2023 ( *1 )

„Odvolanie – Štátna pomoc – Odvetvie letectva – Prevádzková pomoc, ktorú Spolková republika Nemecko poskytla letisku Frankfurt‑Hahn – Článok 108 ZFEÚ – Rozhodnutie nezačať formálne vyšetrovacie konanie – Žaloba o neplatnosť – Postavenie zainteresovanej strany – Ochrana procesných práv“

Vo veci C‑466/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 29. júla 2021,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Spolková republika Nemecko,

vedľajšia účastníčka konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia L. S. Rossi, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: P. Pikamäe,

Svojím odvolaním sa Land Rheinland‑Pfalz (Spolková krajina Porýnie‑Falcko, Nemecko, ďalej len „spolková krajina“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 19. mája 2021 vo veci Deutsche Lufthansa/Komisia (T‑218/18, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:282 ), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2017) 5289 final z 31. júla 2017 o štátnej pomoci SA.47969 (2017/N), ktorú poskytlo Nemecko v súvislosti s prevádzkovou pomocou pre letisko Frankfurt‑Hahn (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Európska komisia sa svojím vzájomným odvolaním tiež domáha zrušenia napadnutého rozsudku.

3

Spoločnosť Deutsche Lufthansa AG (ďalej len „DLH“) sa svojím vzájomným odvolaním domáha zrušenia tohto rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol druhú výhradu prvej časti jediného žalobného dôvodu, ktorú DLH uviedla v rámci žaloby na prvom stupni.

Právny rámec

‚zainteresovaná strana‘ je akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia.“

5

Článok 4 tohto nariadenia stanovuje:

„…

3. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že nevznikli žiadne pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, pokým spadá do rámca článku 107 ods. 1 ZFEÚ, rozhodne, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom (ďalej len ‚rozhodnutie o nevznesení námietok‘). Rozhodnutie určí, ktorá výnimka zo ZFEÚ sa použila.

4. Keď Komisia po predbežnom preskúmaní zistí, že vznikli pochybnosti, čo sa týka zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, rozhodne o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len ‚rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania‘).

…

6. Investičná pomoc sa neposkytne letisku nachádzajúcemu sa vo vzdialenosti do 100 km alebo 60 minút jazdy autom, autobusom, vlakom alebo vysokorýchlostným vlakom od existujúceho letiska, z ktorého sa poskytujú pravidelné letecké dopravné služby v zmysle článku 2 ods. 16 nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady] (ES) č. 1008/2008 [zo 14. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve ( Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3 )].

7. Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na letiská s priemerným ročným objemom do 200000 cestujúcich počas dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom je pomoc skutočne poskytnutá, ak sa od investičnej pomoci neočakáva, že na letisku povedie [do uplynutia dvoch finančných rokov po poskytnutí podpory – neoficiálny preklad ] k zvýšeniu priemerného ročného objemu nad 200000 cestujúcich. Investičná pomoc poskytnutá takýmto letiskám musí spĺňať buď podmienky odseku 11 alebo odsekov 13 a 14.

8. Odsek 6 sa neuplatňuje, ak sa investičná pomoc poskytuje letisku situovanému do 100 km od existujúcich letísk, z ktorých sa poskytujú pravidelné letecké dopravné služby v zmysle článku 2 ods. 16 nariadenia (ES) č. 1008/2008, pokiaľ si presun medzi každým z týchto iných existujúcich letísk a letiskom, ktorému sa poskytuje pomoc, nevyhnutne vyžaduje buď celkový cestovný čas námornou dopravou aspoň 90 minút, alebo leteckú dopravu.

…“

Usmernenia o pomoci pre leteckú dopravu

…“

8

Body 114, 115, 131 a 132 usmernení o pomoci pre leteckú dopravu, ktoré sú súčasťou oddielu 5.1.2 s názvom „Prevádzková pomoc letiskám“, stanovujú:

„114.

Duplicita neziskových letísk však neprispieva k cieľu spoločného záujmu. Ak sa letisko nachádza v rovnakej spádovej oblasti iného letiska s voľnou kapacitou, podnikateľský plán založený na spoľahlivých predpovediach objemu cestujúcich a nákladu musí určiť pravdepodobný vplyv na objem dopravy tohto iného letiska nachádzajúceho sa v tejto spádovej oblasti.

115.

Okolnosti predchádzajúce sporu

9

Spolková republika Nemecko 7. apríla 2017 oznámila Komisii svoj zámer poskytnúť v postupných splátkach v rokoch 2018 až 2022 pomoc na prevádzku letiska Frankfurt‑Hahn z dôvodu jeho stratovosti (ďalej len „dotknutá pomoc“). Letisko prevádzkuje spoločnosť Flughafen Frankfurt‑Hahn, GmbH, (ďalej len „FFHG“).

10

V spornom rozhodnutí Komisia v podstate rozhodla, že nie je potrebné začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pretože hoci dotknutá pomoc predstavuje „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa odseku 3 písm. c) tohto článku. Komisia toto rozhodnutie odôvodnila najmä tým, že v spádovej oblasti letiska Frankfurt‑Hahn, ktoré je príjemcom uvedenej pomoci, sa nenachádzajú žiadne iné letiská.

11

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

13

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. marca 2018 letecká spoločnosť DLH podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.

14

DLH pred Všeobecným súdom uviedla v podstate jediný žalobný dôvod rozdelený na tri časti, pričom prvá bola založená na tom, že Komisia nezohľadnila podstatné skutkové okolnosti veci, ktorá jej bola predložená, druhá na tom, že Komisia nezohľadnila iné pomoci, ktoré už boli poskytnuté letisku Frankfurt‑Hahn, a tretia na nesprávnom posúdení, ktorého sa Komisia dopustila.

15

zrušil napadnutý rozsudok a s konečnou platnosťou zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní a

–

uložil spoločnosti DLH povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

17

DLH navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú a

–

uložil spoločnosti DLH povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Návrhy v konaní o vzájomnom odvolaní podanom spoločnosťou DLH

20

Spolková krajina navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol vzájomné odvolanie podané spoločnosťou DLH,

–

zrušil napadnutý rozsudok a „s konečnou platnosťou zamietol“ žalobu podanú v prvostupňovom konaní a

–

uložil DLH povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Návrhy v konaní o vzájomnom odvolaní podanom Komisiou

22

Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

DLH navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol vzájomné odvolanie podané Komisiou ako neprípustné a v každom prípade ako nedôvodné a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

24

uložil spoločnosti DLH povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Návrh na odklad výkonu napadnutého rozsudku

25

Návrhom podaným 10. septembra 2021 spolková krajina navrhla, aby Súdny dvor nariadil odklad výkonu napadnutého rozsudku.

26

Uznesením z 30. novembra 2021, Land Rheinland‑Pfalz/Deutsche Lufthansa ( C‑466/21 P‑R , neuverejnené, EU:C:2021:972 ), podpredseda Súdneho dvora tento návrh zamietol.

Súdny dvor môže podľa článku 83 rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať na rozhodnutie Súdneho dvora rozhodujúci vplyv.

30

V prejednávanej veci však návrhy podané spoločnosťou DLH neodhaľujú existenciu nijakej novej skutočnosti, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie, ktoré má Súdny dvor vydať.

31

Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

O prípustnosti hlavného odvolania a vzájomného odvolania Komisie

34

Spolková krajina a Komisia tvrdia, že tvrdenia spoločnosti DLH treba zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

35

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, ktoré DLH uviedla vo svojej duplike a na pojednávaní pred Súdnym dvorom, podľa ktorého je odvolanie neprípustné v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu právnej sily rozhodnutej veci vzťahujúcej sa na uznesenie zo 14. decembra 2017,Deutsche Lufthansa/Komisia ( T‑764/15 , EU:T:2017:933 ), treba pripomenúť, že podľa článku 127 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je uvádzanie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

36

Ako totiž uvádza spolková krajina vo svojom odvolaní, tento rozsudok má za následok jednak jej povinnosť vymáhať splátky dotknutej pomoci, ktoré už boli poskytnuté spoločnosti FFHG, a jednak zákaz, aby v budúcnosti vyplácala nové splátky tejto pomoci.

40

Tento záver nemôže zmeniť ani tvrdenie spoločnosti DLH uvedené na pojednávaní pred Súdnym dvorom, podľa ktorého vzhľadom na konkurzné konanie, ktoré sa teraz týka spoločnosti FFHG, už táto spoločnosť v každom prípade nebola schopná vyplatiť zostávajúce splátky predmetnej pomoci. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, nič to totiž nemení na tom, že napadnutý rozsudok stále ukladá spolkovej krajine, aby v každom prípade vymáhala splátky predmetnej pomoci, ktoré už vyplatila spoločnosti FFHG.

41

Okrem toho okolnosť, že spolková krajina neprijala všetky opatrenia uložené napadnutým rozsudkom, aj keby bola preukázaná, nemôže zmeniť konštatovania uvedené v bodoch 39 a 40 tohto rozsudku, ktoré dostatočne preukazujú, že napadnutý rozsudok sa spolkovej krajiny priamo dotýka, a teda že môže podať odvolanie proti tomuto rozsudku bez toho, aby bolo potrebné okrem iného preskúmať, či má tento účastník konania záujem na konaní.

42

DLH tvrdí, že vzájomné odvolanie podané Komisiou je neprípustné z dôvodu, že po prvé neuvádza dátum, kedy bolo odvolanie spolkovej krajiny tejto inštitúcii doručené, v rozpore s ustanovením článku 177 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

45

Po druhé vzájomné odvolanie podané Komisiou je v rozpore s článkom 178 ods. 3 druhou vetou tohto rokovacieho poriadku, keďže je z veľkej časti zhodné s vyjadrením predloženým touto inštitúciou k hlavnému odvolaniu.

46

Po tretie je toto vzájomné odvolanie neprípustné z dôvodu, že samotné hlavné odvolanie je neprípustné.

47

50

V druhom rade treba pripomenúť, že podľa článkov 172 a 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastníci konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorí majú záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môžu podať svoje vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom možno navrhnúť, aby sa tomuto odvolaniu vyhovelo alebo aby sa čiastočne alebo úplne zamietlo. Títo účastníci konania sú tiež podľa článku 176 a článku 178 ods. 1 a 3 tohto rokovacieho poriadku oprávnení predložiť prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu, vzájomné odvolanie, v ktorom sa navrhuje úplné alebo čiastočné zrušenie rozhodnutí Všeobecného súdu, pričom odvolacie dôvody a právne tvrdenia sa musia odlišovať od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu (uznesenie zo 7. decembra 2017, Eurallumina/Komisia, C‑323/16 P , neuverejnený, EU:C:2017:952 , bod 30 , ako aj rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P , EU:C:2020:637 , bod 47 ).

51

Z týchto ustanovení vykladaných spoločne vyplýva, že vyjadrenie k odvolaniu nemôže smerovať k zrušeniu rozhodnutia Všeobecného súdu z dôvodov, ktoré sa odlišujú a sú nezávislé od dôvodov uplatnených v odvolaní, pretože také odvolacie dôvody možno predložiť len v rámci vzájomného odvolania (rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, C‑817/18 P , EU:C:2020:637 , bod 48 ). Z toho tiež vyplýva, že vzájomné odvolanie musí v zásade obsahovať dôvody a tvrdenia, ktoré sú odlišné a nezávislé od tých, ktoré boli uvedené vo vyjadrení k hlavnému odvolaniu predloženom tým istým účastníkom konania.

55

Hoci je pravda, že tento údaj sa v tomto vzájomnom odvolaní nenachádza, je nesporné, že dátum, ku ktorému bolo hlavné odvolanie doručené Komisii, teda 5. august 2021, je výslovne uvedený vo vyjadrení k tomuto hlavnému odvolaniu, ktoré Komisia podala a bolo doručené spoločnosti DLH, ako aj spolkovej krajine. Okrem toho nie je vôbec predmetom pochybností, že toto vzájomné odvolanie bolo Komisiou podané v stanovenej lehote.

56

Z toho vyplýva, že okolnosť, že Komisia vo svojom vzájomnom odvolaní neuviedla údaj stanovený v článku 177 ods. 1 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nepredstavuje nezrovnalosť, ktorá by mohla viesť k neprípustnosti tohto vzájomného odvolania, keďže ostatní účastníci konania si mohli overiť, že uvedené vzájomné odvolanie bolo skutočne podané v lehote dvoch mesiacov od doručenia odvolania.

57

Na rozdiel od toho, čo DLH tvrdí vo svojej duplike k hlavnému odvolaniu, takýto záver nemôže zmeniť ani okolnosť, že návrhy uvedené vo vyjadrení Komisie k hlavnému odvolaniu smerujú k zrušeniu napadnutého rozsudku, a nie k tomu, aby sa vyhovelo tomuto odvolaniu alebo aby sa čiastočne alebo úplne zamietlo, ako to stanovuje článok 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Takáto nezrovnalosť totiž spôsobuje len neprípustnosť návrhu, ktorým Komisia v tomto vyjadrení k odvolaniu navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, C‑45/15 P , EU:C:2017:402 , bod 21 ).

60

Na podporu svojho odvolania spolková krajina uvádza päť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a nedostatku odôvodnenia, druhý na nesprávnom právnom posúdení spádovej oblasti letiska Frankfurt‑Hahn, tretí na porušení zásady ne ultra petita , štvrtý na nedodržaní podmienok, za ktorých Komisia nemusí začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, a piaty na porušení článku 264 ZFEÚ.

61

Na podporu svojho vzájomného odvolania Komisia uvádza šesť odvolacích dôvodov, pričom prvý je založený na porušení článku 263 ZFEÚ, druhý na porušení pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a tiež povinnosti odpovedať na tvrdenia uvedené účastníkmi konania a vypočuť ich, tretí na uplatnení nesprávneho kritéria na účely preskúmania platnosti rozhodnutí Komisie nezačať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108, odsek 2 ZFEÚ, štvrtý na nesprávnom výklade usmernení o pomoci pre leteckú dopravu, piaty na porušení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a šiesty na porušení Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nesprávnom preskúmaní ex offo a skreslení dôkazov.

O žalobných dôvodoch založených na nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti DLH

Argumentácia účastníkov konania

Komisia sa na jednej strane domnieva, že Všeobecný súd skreslil obsah tej istej žaloby alebo ho prinajmenšom vyložil nesprávne z právneho hľadiska, keď usúdil, že obsahuje jediný žalobný dôvod založený na porušení procesných práv spoločnosti DLH, hoci v skutočnosti obsahovala viacero žalobných dôvodov. Na druhej strane konštatovanie Všeobecného súdu v bodoch 59, 62 a 86 napadnutého rozsudku, podľa ktorého stačí, aby bolo porušenie procesných práv namietané v žalobe alebo aby vyšlo najavo po preskúmaní žaloby ako celku, je v rozpore s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ.

65

DLH odpovedá, že v bode 55 a nasl. svojej žaloby na prvom stupni výslovne namietala porušenie svojich procesných práv, pričom tento aspekt bol dokonca spomenutý v predmete jej žaloby v prvostupňovom konaní, ako aj v žalobných dôvodoch uvedených na podporu tejto žaloby, ako to potvrdzuje bod 14 uvedenej žaloby.

– O druhom dôvode vzájomného odvolania Komisie

66

Druhým dôvodom vzájomného odvolania Komisia podporovaná spolkovou krajinou tvrdí, že Všeobecný súd porušil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno, ako aj svoju povinnosť odpovedať na tvrdenia uvedené účastníkmi konania a vypočuť ich.

70

DLH odpovedá, že vo svojej žalobe na prvom stupni preukázala, že obe dotknuté letiská si navzájom konkurovali. Takáto konkurenčná situácia vychádza už zo skutočnosti uvedenej v bodoch 43 a 117 a nasl. tejto žaloby, že spádové oblasti týchto letísk sa prekrývajú. Okrem toho v bode 43 uvedenej žaloby DLH tvrdila, že medzi uvedenými letiskami existuje hospodárska súťaž, pokiaľ ide o letecké spojenia s odletom z nich.

71

Okrem toho Komisia nemôže spochybniť skutočnosť, ktorú konštatoval Všeobecný súd, že letiská Frankfurt nad Mohanom a Frankfurt‑Hahn si konkurujú, keďže vzájomné odvolanie sa obmedzuje na právne dôvody.

72

DLH subsidiárne preukázala, že letisko Frankfurt‑Hahn vyvíjalo konkurenčný tlak na letisko Frankfurt nad Mohanom do takej miery, že toto letisko umožnilo spoločnosti Ryanair otvoriť základňu v marci 2017.

Vzhľadom na to, že sporné rozhodnutie bolo určené Spolkovej republike Nemecko, a nie spoločnosti DLH, treba pripomenúť, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ stanovuje dva prípady, v ktorých sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie žaloby proti aktu Únie, ktorý jej nie je určený. V prvom prípade možno takúto žalobu podať za predpokladu, že sa jej tento akt priamo a osobne týka. V druhom prípade takáto osoba môže podať žalobu voči regulačnému aktu, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, ak sa jej priamo týka (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 50 , ako aj citovaná judikatúra).

76

V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že v bode 33 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že keďže sa napadnuté rozhodnutie týka individuálnej pomoci, nemožno ho považovať za regulačný akt. Takéto konštatovanie navyše nie je v rámci prejednávaných odvolaní spochybnené.

77

Pokiaľ ide o otázku, či sa sporné rozhodnutie „priamo a osobne“ týka spoločnosti DLH v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, keď sa ich týka na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri najmä rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223, ako aj z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 51 ).

80

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že definíciu pojmu „príslušná strana“, tak ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, normotvorca Únie kodifikoval v článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] ( Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1 ; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorý bol nahradený článkom 1 písm. h) nariadenia 2015/1589. Toto posledné uvedené ustanovenie definuje analogický pojem „zainteresovaná strana“ tak, že je ňou „akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“ (rozsudok z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 58 ).

81

V prejednávanej veci je nepochybné, že sporné rozhodnutie bolo prijaté po skončení fázy predbežného preskúmania stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj upravenej v článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, a teda bez toho, aby bolo začaté formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a uvedené v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

82

Všeobecný súd teda správne konštatoval, že žalobu podanú spoločnosťou DLH možno považovať za prípustnú, pokiaľ táto letecká spoločnosť jednak preukázala, že je „zainteresovanou stranou“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, a jednak namietala porušenie svojich procesných práv.

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenúť, že hoci pojem „zainteresovaná strana“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa osobitne podniky, ktoré sú konkurentmi príjemcu pomoci, nič to nemení na skutočnosti, že tak ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 44 napadnutého rozsudku, tento pojem sa vzťahuje na neurčitý okruh adresátov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P , EU:C:2011:341 , bod 63 , ako aj z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 59 ).

86

Z judikatúry Súdneho dvora tak vyplýva, že podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, môže byť napriek tomu kvalifikovaný ako „zainteresovaná strana“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, pokiaľ tvrdí, že do jeho záujmov môže byť zasiahnuté poskytnutím pomoci, čo vyžaduje, aby tento podnik z právneho hľadiska dostatočne preukázal, že pomoc môže mať konkrétny dosah na jeho postavenie. Preto postavenie „zainteresovanej strany“ nevyhnutne nepredpokladá konkurenčný vzťah (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P , EU:C:2011:341 , body 64 a 65 ; z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia, C‑647/19 P , EU:C:2021:666 , bod 58 , ako aj z 31. januára 2023, Komisia/Braesch a i., C‑284/21 P , EU:C:2023:58 , bod 60 ).

87

V druhom rade treba zdôrazniť, že Všeobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku rozhodol, že poskytnutie predmetnej pomoci by mohlo mať konkrétny vplyv na postavenie spoločnosti DLH, pokiaľ ide jednak o prevádzku letiska Frankfurt nad Mohanom, ktoré je jej hlavným „uzlovým letiskom“, a jednak pokiaľ ide o hospodársku súťaž týkajúcu sa destinácií letov, ktoré DLH ponúka z tohto letiska.

91

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 51 až 54 napadnutého rozsudku zdôraznil, že poskytnutie predmetnej pomoci umožnilo spoločnosti FFHG pokračovať v jej činnosti, a tým dalo spoločnosti Ryanair možnosť zachovať konkurenčný tlak na DLH z letiska Frankfurt‑Hahn. Takéto konštatovanie je založené na skutočnosti, že tieto dve letecké spoločnosti si konkurujú, keďže ponúkajú lety do rovnakých destinácií s odletom z letísk Frankfurt‑Hahn a Frankfurt nad Mohanom, čo potvrdzujú, ako je uvedené v bode 51 napadnutého rozsudku, zoznamy destinácií, ktoré DLH predložila vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní pred Všeobecným súdom.

92

Z tohto bodu 51 tak výslovne vyplýva, že Všeobecný súd zohľadnil dôkazy predložené spoločnosťou DLH. Ako naopak uvádza Komisia v druhej časti druhého dôvodu vzájomného odvolania, z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, že Všeobecný súd zohľadnil tvrdenia, ktoré uviedla najmä v bodoch 33 až 40 svojej dupliky pred Všeobecným súdom a ktorých cieľom bolo spochybniť relevantnosť dôkazov predložených spoločnosťou DLH na účely posúdenia existencie konkurenčného vzťahu medzi touto leteckou spoločnosťou a spoločnosťou Ryanair.

93

96

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesplnil si svoju povinnosť odôvodnenia, keď rozhodol, že DLH je „zainteresovanou stranou“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589.

97

Preto treba vyhovieť prvej a druhej časti druhého dôvodu vzájomného odvolania predloženého Komisiou.

– O tvrdení spoločnosti DLH, že došlo k porušeniu jej procesných práv

98

V druhom rade treba pripomenúť, že súdu Únie neprináleží vykladať žalobu žalobcu spochybňujúcu výlučne dôvodnosť rozhodnutia o posúdení dotknutého opatrenia pomoci ako takého takým spôsobom, že v skutočnosti smeruje k ochrane procesných práv, ktoré žalobca vyvodzuje z článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak žalobca výslovne nepredložil žalobný dôvod sledujúci tento účel, inak by sa zmenil predmet tejto žaloby (rozsudok z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia, C‑647/19 P , EU:C:2021:666 , bod 115 a citovaná judikatúra).

102

Vzhľadom na to sú tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom je konkrétne preukázať, že Komisia mala začať formálne vyšetrovacie konanie, prípustné, pokiaľ žaloba, na ktorej podporu sú tieto tvrdenia uvedené, skutočne smeruje k zrušeniu rozhodnutia nezačať takéto konanie, a ak podľa samotného znenia žaloby žalobca tvrdí, že nezačatie formálneho vyšetrovacieho konania mu zabránilo v tom, aby využil procesné záruky, na ktoré má právo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Belgicko/Deutsche Post a DHL International, C‑148/09 P , EU:C:2011:603 , body 61 až 63 ).

103

V prejednávanej veci je po prvé pravda, ako zdôraznil Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku, že žaloba, ktorú DLH podala na tento súd, smerovala k zrušeniu rozhodnutia Komisie nezačať fázu formálneho vyšetrovacieho konania uvedenú v článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

104

Z toho vyplýva, že posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého DLH namietala porušenie svojich procesných práv, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia.

108

Druhej časti prvého odvolacieho dôvodu spolkovej krajiny preto treba vyhovieť.

109

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prvej časti prvého odvolacieho dôvodu spolkovej krajiny alebo o prvom dôvode a tretej časti druhého dôvodu vzájomného odvolania Komisie, ktorých cieľom je spochybniť prípustnosť žaloby na inom základe, alebo o ostatných dôvodoch hlavného odvolania a vzájomných odvolaní, ktorých cieľom je spochybniť odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa veci samej, a najmä o dôvodoch, ktoré DLH uviedla vo svojom vzájomnom odvolaní, pokiaľ ide o súlad pojmu „celkový scenár“, ktorý použil Všeobecný súd, s článkom 107 ZFEÚ, treba napadnutý rozsudok zrušiť.

O žalobe podanej na Všeobecný súd

113

Na základe vyššie uvedeného je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu a rozhodnúť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie z 19. mája 2021, Deutsche Lufthansa/Komisia ( T‑218/18 , EU:T:2021:282 ), sa zrušuje.

2.