C-494/21

62021CJ0494

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 10. novembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné siete a služby – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22/ES (smernica univerzálnej služby) – Článok 12 – Kalkulácia nákladov a financovanie záväzkov univerzálnej služby – Jediný poskytovateľ univerzálnej služby a viacerí poskytovatelia telekomunikačných služieb pôsobiaci na trhu – Určenie nespravodlivého zaťaženia“

Vec C‑494/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím High Court (Vyšší súd, Írsko) z 30. júla 2021 a doručený Súdnemu dvoru 11. augusta 2021, ktorý súvisí s konaním:

Three Ireland Services (Hutchison) Limited,

SÚDNY DVOR (piata komora)

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,

generálny advokát: P. Pikamäe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Three Ireland Services (Hutchison) Limited a Three Ireland (Hutchison) Limited, v zastúpení: D. Hardiman, BL,

–

česká vláda, v zastúpení: J. Očková, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, L. Malferrari a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právna úprava

Právo Únie

3

Odôvodnenia 4, 18 a 21 smernice univerzálnej služby znejú:

„(4)

Zabezpečenie univerzálnej služby (t. z. poskytovanie vymedzeného minimálneho súboru služieb koncovým užívateľom za prijateľné ceny) môže zahŕňať poskytovanie niektorej služby niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z bežných trhových podmienok. Kompenzácia pre podniky, určené na poskytovanie takýchto služieb, však za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že určeným podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom;

keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Úhrada z verejných fondov predstavuje jednu z metód krytia čistých nákladov na povinnosť poskytovať univerzálnu službu. Je tiež vhodné, aby sa na úhrade čistých nákladov podieľali všetci užívatelia transparentným spôsobom prostredníctvom poplatkov pre podniky. Členské štáty by mali byť schopné financovať čisté náklady rôznych prvkov univerzálnej služby pomocou rôznych mechanizmov, a/alebo financovať čisté náklady niektorých alebo všetkých prvkov pomocou jedného mechanizmu alebo kombináciou mechanizmov. V prípade úhrady nákladov prostredníctvom poplatkov uložených podnikom by členské štáty mali zabezpečiť, aby bol spôsob alokácie založený na objektívnych a nediskriminačných kritériách a bol v súlade s princípom proporcionality. Tento princíp nebráni členským štátom, aby poskytli výnimky novým poskytovateľom, ktorí ešte nedosiahli významný podiel na trhu. Každý finančný mechanizmus by mal zabezpečiť, aby účastníci trhu prispievali len na financovanie univerzálnej služby a nie na ostatné činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu. Mechanizmus úhrady by mal v každom prípade rešpektovať princípy práva [S]poločenstva a najmä v prípade mechanizmov zdieľania, princípy nediskriminácie a proporcionality. …“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a ciele“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„V rámci smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/21/ES [zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. EÚ L 108, 2002, s. 33 )] sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celom [S]poločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých nie sú potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne uspokojované.“

2. Keď členské štáty určia podniky na časti štátneho územia alebo na celom území, ktorým boli uložené povinnosti týkajúce sa poskytovania univerzálnej služby, urobia tak s použitím efektívneho, objektívneho, transparentného a nediskriminačného mechanizmu, pričom žiadny podnik nie je vopred vylúčený z tejto možnosti. Také metódy určenia zabezpečia, aby sa univerzálna služba poskytovala nákladovo efektívnym spôsobom a aby sa mohla využiť ako prostriedok stanovenia čistých nákladov záväzku univerzálnej služby v súlade s článkom 12.“

7

V článku 12 smernice univerzálnej služby, nazvanom „Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby“, sa uvádza:

„1. Ak národné regulačné orgány usúdia, že poskytovanie univerzálnej služby podľa článkov 3 až 10 môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie podnikov určených na poskytovanie univerzálnej služby, budú kalkulovať čisté náklady za jej poskytovanie.

Na tento účel národné regulačné orgány:

a)

„1. Ak na základe kalkulácie čistých nákladov uvedených v článku 12 národný regulačný orgán zistí, že podnik znáša neprimerané zaťaženie, členské štáty na žiadosť určeného podniku rozhodnú o:

a)

zavedení mechanizmu, ktorým sa podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté náklady z verejných fondov; a/alebo

b)

rozdelení čistých nákladov záväzkov univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

2. Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty vytvoria rozdeľovací mechanizmus spravovaný národným regulačným orgánom alebo orgánom nezávislým na užívateľoch, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu. Financovať sa môžu len čisté náklady stanovené v súlade s článkom 12, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 3 až 10.

Kalkulácia ja založená na nákladoch vzťahujúcich sa k:

i)

prvkom identifikovanej služby, ktorá sa môže poskytovať so stratou alebo za nákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych noriem.

Táto kategória môže zahŕňať prvky služby, ako je prístup k tiesňovým telefónnym službám, zabezpečenie určitých verejných mincových a kartových telefónov, poskytovanie určitých služieb alebo vybavenia pre ľudí so zdravotným postihnutím, atď.

ii)

špecifickým koncovým užívateľom alebo skupinám koncových užívateľov, ktoré, berúc do úvahy náklady na zabezpečenie špecifikovanej siete a služby, vytvorené príjmy a akékoľvek geografické spriemerovanie cien uložených členským štátom, môžu byť obsluhované len so stratou alebo za nákladových podmienok, ktoré spadajú mimo rámca bežných hospodárskych noriem.

‚Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. V rámci smernice [2002/21] (rámcová smernica) sa táto smernica vzťahuje na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb koncovým užívateľom. Cieľom je zaručiť dostupnosť kvalitných verejne dostupných služieb v celom Spoločenstve prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu a zaoberať sa okolnosťami, za ktorých sa potreby koncových užívateľov na trhu dostatočne neuspokojujú. Táto smernica obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú určitých aspektov koncových zariadení, vrátane ustanovení, ktorých účelom je uľahčiť prístup užívateľom so zdravotným postihnutím.

…‘

…

7. V článku 8 sa dopĺňa tento odsek:

Treba poznamenať, že zmeny a doplnenia vykonané článkom 1 ods. 1 a 7 smernice 2009/136 v článku 1 ods. 1 a článku 8 smernice univerzálnej služby nemajú dôsledky pre odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom.

Írske právo

13

European Communities (Electronic Communications Networks and Services) (Universal Service and Users’ Rights) Regulations 2011 [nariadenia preberajúce právo Európskych spoločenstiev o elektronických komunikačných sieťach a službách (univerzálna služba a práva užívateľov) z roku 2011] (S.I. č. 337, ďalej len „vnútroštátne nariadenie univerzálnej služby“) obsahuje § 11, nazvaný „Kalkulácia nákladov záväzkov univerzálnej služby“, ktorý stanovuje:

„1. V prípade, že podnik určený ako podnik, ktorý má záväzok [univerzálnej služby], chce získať financovanie na čisté náklady súvisiace s plnením tohto záväzku, môže predložiť regulačnému orgánu písomnú žiadosť na účel získania takéhoto financovania.

2. Ku každej žiadosti podanej na základe odseku 1 sa prikladajú informácie na podporu tejto žiadosti, ktoré môže regulačný orgán odôvodnene požadovať na účely odseku 3. Údaje sa môžu vzťahovať na každé obdobie, ktoré môže určiť regulačný orgán.

prípadne čistých nákladov stanovených metódou určenia v súlade s § 7 ods. 3.

5. Určený podnik uvedený v odseku 1 poskytne informácie, ktoré regulačný orgán odôvodnene požaduje na účely odseku 4.

6. V prípade, že regulačný orgán rozhodne, že záväzok uvedený v odseku 1 nepredstavuje nespravodlivé zaťaženie, oznámi toto rozhodnutie, ako aj dôvody tohto rozhodnutia, dotknutému podniku hneď, ako je to odôvodnene možné, po tom, ako dospel k tomuto rozhodnutiu.

…“

14

Podľa § 12 vnútroštátneho nariadenia univerzálnej služby, nazvaného „Financovanie záväzkov univerzálnej služby“, sa stanovuje:

16

Rozhodnutia očíslované 38 až 41 znejú takto:

„38. Na to, aby [poskytovateľ univerzálnej služby] znášal nespravodlivé zaťaženie, musia byť splnené tri kumulatívne podmienky:

i.

musia existovať priame, overiteľné a overené čisté náklady;

ii.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

17

Spoločnosť Eircom je historický monopolný operátor na írskom telekomunikačnom trhu. Regulačná komisia označila tento podnik za jediného poskytovateľa univerzálnej služby v roku 2003. Podľa vnútroštátneho súdu je Eircom do dnešného dňa jediným operátorom v Írsku, ktorý poskytuje prístup na pevnom mieste, ako aj hlasové služby a služby platených verejných telefónnych automatov.

18

V nadväznosti na žiadosti o financovanie čistých nákladov záväzku univerzálnej služby, ktoré podala Eircom na základe § 11 vnútroštátneho nariadenia univerzálnej služby a ktorých cieľom bolo to, aby v súlade s § 12 tohto vnútroštátneho nariadenia boli náklady záväzkov univerzálnej služby rozdelené medzi jednotlivých operátorov prítomných na trhu, prijala regulačná komisia 18. apríla 2019 päť rozhodnutí (ďalej len „sporné rozhodnutia“), v ktorých dospela k záveru, že čisté náklady znášané spoločnosťou Eircom na základe jej záväzkov univerzálnej služby od roku 2010 do roku 2015 nepredstavujú pre túto spoločnosť nespravodlivé zaťaženie. Regulačný úrad preto spornými rozhodnutiami odmietol použiť mechanizmus rozdeľovania uvedený v tomto § 12.

19

Referenčné kritérium použité v uvedených správach a potvrdené regulačnou komisiou na účely posúdenia schopnosti spoločnosti Eircom dosiahnuť spravodlivú mieru návratnosti, spočívalo v porovnaní opatrenia návratnosti investovaného kapitálu (ďalej len „ROCE“) finančných výnosov spoločnosti Eircom s regulovanými váženými priemernými nákladmi na kapitál, čo sú náklady, ktoré predtým stanovila regulačná komisia. Napríklad pokiaľ ide o činnosti pevnej telefónnej siete spoločnosti Eircom, pri zohľadnení čistých nákladov jej záväzkov univerzálnej služby, ROCE prekročila regulované vážené priemerné náklady na kapitál za každý skúmaný rok. So zreteľom na zistenia s tým súvisiace z týchto správ vyplýva, že pokiaľ ide o obdobie, ktorého sa týkali žiadosti spoločnosti Eircom o financovanie, zaťaženie v podobe čistých nákladov, ktoré táto spoločnosť znášala, nebolo neprimerané vzhľadom na jej schopnosť ich znášať.

23

Podľa vnútroštátneho súdu vyššie uvedená poradenská spoločnosť vyhlásila, že v dôsledku toho v rámci vypracovania správ týkajúcich sa skúmaného obdobia neposudzovala na základe rozhodnutia 41 to, či čisté náklady záväzkov univerzálnej služby spoločnosti Eircom mali vplyv na jej schopnosť zúčastňovať sa v budúcnosti na hospodárskej súťaži na dotknutom trhu za rovnocenných podmienok vo vzťahu ku svojim konkurentom.

24

Regulačná komisia však v sporných rozhodnutiach konštatovala, že neexistencia významného vplyvu na ziskovosť spoločnosti Eircom a jej schopnosť dosiahnuť primeranú mieru ROCE preukazujú, že čisté náklady na plnenie jej záväzkov univerzálnej služby nespôsobili tomuto podniku významnú konkurenčnú nevýhodu. Táto regulačná komisia tak usúdila, že nie je potrebné uskutočniť preskúmanie skreslenia hospodárskej súťaže, tak ako je uvedené v tomto rozhodnutí 41.

28

Za týchto okolností vnútroštátny súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania existuje nezhoda, pokiaľ ide o dosah rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2010, Base a i. ( C‑389/08 , EU:C:2010:584 ), a uplatňovanie kritérií, ktoré z neho vyplývajú, týkajúcich sa posúdenia existencie nespravodlivého zaťaženia v prípade, akým je prípad spoločnosti Eircom, v ktorom sú záväzky univerzálnej služby zverené jedinému podniku.

29

Podľa vnútroštátneho súdu sa Eircom konkrétne domnieva, že tento rozsudok treba vykladať s prihliadnutím na legislatívny kontext veci, v ktorej bol vydaný, a že relatívna schopnosť podniku, ktorému boli zverené záväzky univerzálnej služby, znášať čisté náklady týchto záväzkov sa musí posudzovať tak, že sa vezmú do úvahy nielen jeho charakteristické vlastnosti, ale aj vlastnosti jeho konkurentov. V prípade neuskutočnenia takéhoto posúdenia existuje značné riziko toho, že všetky hospodárske subjekty budú mať prospech z pozitívnych externalít takéhoto podniku, ale že jedine tento podnik bude znášať náklady na ne, hoci však jeho situácia v porovnaní so situáciou jeho konkurentov nie je výrazne lepšia.

30

Regulačná komisia zase podľa vnútroštátneho súdu usudzuje, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že na účely posúdenia toho, či čisté náklady záväzku univerzálnej služby, ktoré zaťažujú operátora, predstavujú nespravodlivé zaťaženie, je potrebné sa zamerať na schopnosť tohto operátora znášať tieto náklady s ohľadom na jeho charakteristické vlastnosti. Posúdenie existencie nespravodlivého zaťaženia na základe analýzy trhu nie je požiadavkou, ktorá by vyplývala buď z regulačného rámca, alebo z judikatúry Súdneho dvora.

jeden poskytovateľ služieb… bol vybraný zo strany národného regulačného orgánu (ďalej len ,NRO‘), aby plnil povinnosti týkajúce sa poskytovania univerzálnej služby…;

iii)

NRO stanovil, že s plnením [záväzkov univerzálnej služby] sú spojené kladné čisté náklady…; a

iv)

zo strany NRO bolo určené, že čisté náklady [záväzkov univerzálnej služby] sú podstatné v porovnaní s administratívnymi nákladmi na zriadenie mechanizmu rozdeľovania čistých nákladov [záväzkov univerzálnej služby] medzi účastníkmi trhu;

ak je NRO povinný na základe svojich povinností podľa smernice univerzálnej služby posúdiť, či sú čisté náklady [záväzkov univerzálnej služby] vzhľadom na schopnosť [poskytovateľa univerzálnej služby] ich znášať nadmerné, s prihliadnutím na všetky charakteristiky tohto [poskytovateľa univerzálnej služby], najmä kvalitu jeho zariadenia, jeho ekonomickú a finančnú situáciu a jeho podiel na trhu (ako sa uvádza v bode 42 rozsudku [zo 6. októbra 2010, Base a i. ( C‑389/08 , EU:C:2010:584 )]), je podľa smerníc prípustné, aby NRO vykonával toto posúdenie výlučne s prihliadnutím na charakteristiky/situáciu [poskytovateľa univerzálnej služby], alebo sa od neho vyžaduje posúdenie charakteristík/situácie [poskytovateľa univerzálnej služby] vo vzťahu k jeho konkurentom na relevantnom trhu?“

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že účelom smernice univerzálnej služby je vytvoriť harmonizovaný regulačný rámec, ktorý v odvetví elektronických komunikácií zaručí poskytovanie univerzálnej služby, t. j. vymedzeného minimálneho súboru služieb všetkým koncovým užívateľom za prijateľnú cenu. Podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice je jedným z jej cieľov zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celej Únii prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C‑389/08 , EU:C:2010:584 , bod 32 , ako aj citovaná judikatúra).

35

Podľa článku 3 ods. 2 smernice univerzálnej služby členské štáty stanovia najefektívnejší a najprimeranejší prístup k zabezpečeniu implementácie univerzálnej služby, pričom budú rešpektovať princípy objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality a budú sa snažiť o minimalizáciu skresľovania trhu a súčasne chrániť verejný záujem (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C‑389/08 , EU:C:2010:584 , bod 33 , ako aj citovaná judikatúra).

36

Ako uvádza odôvodnenie 4 smernice univerzálnej služby, zabezpečenie univerzálnej služby môže zahŕňať poskytovanie niektorých služieb niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z obvyklých trhových podmienok. Preto normotvorca Únie stanovil, ako vyplýva z odôvodnenia 18 tejto smernice, že členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov na záväzky univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že tieto záväzky možno plniť len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré sa nachádzajú mimo obvyklých obchodných noriem (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C‑389/08 , EU:C:2010:584 , bod 34 , ako aj citovaná judikatúra).

Pokiaľ ide o pojem „nespravodlivé zaťaženie“, tento pojem smernica univerzálnej služby nevymedzuje. Ako už mal Súdny dvor príležitosť konštatovať vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2010, Base a i. ( C‑389/08 , EU:C:2010:584 , bod 42 ), z odôvodnenia 21 smernice univerzálnej služby vyplýva, že normotvorca Únie zamýšľal naviazať mechanizmy náhrady čistých nákladov, ktoré môžu podniku vzniknúť na základe poskytovania univerzálnej služby, s existenciou nadmerného zaťaženia pre tento podnik. Normotvorca Únie, ktorý sa domnieval, že čisté náklady na univerzálnu službu nepredstavujú nevyhnutne nadmerné zaťaženie pre všetky dotknuté podniky, chcel v tejto súvislosti vylúčiť, aby akékoľvek čisté náklady na univerzálnu službu automaticky viedli ku vzniku práva na náhradu. Súdny dvor na základe uvedeného dospel k záveru, že je nespravodlivým zaťažením, ktorého existenciu musí NRO konštatovať pred poskytnutím akejkoľvek náhrady, zaťaženie, ktoré je pre každý z dotknutých podnikov nadmerné, pokiaľ ide o jeho schopnosť znášať ho s ohľadom na súhrn vlastností podniku, najmä na úroveň jeho vybavenia, jeho ekonomickú a finančnú situáciu, ako aj jeho podiel na trhu.

40

Je síce úlohou NRO, aby všeobecne a neosobne stanovil kritériá umožňujúce určiť hranicu, pri ktorej prekročení možno s ohľadom na vlastnosti podniku uvedené v predchádzajúcom bode považovať zaťaženie za nadmerné, keďže smernica univerzálnej služby v tomto ohľade neobsahuje nijaké spresnenie, NRO však môže na účely uplatnenia článku 13 tejto smernice konštatovať, že zaťaženie spojené s poskytovaním univerzálnej služby je nespravodlivé, len pod podmienkou, že vykoná konkrétne preskúmanie situácie každého dotknutého podniku z hľadiska týchto kritérií (rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i., C‑389/08 , EU:C:2010:584 , bod 43 ).

44

V dôsledku uvedeného, tak ako uvádzajú Eircom, česká vláda a Komisia, z relevantných ustanovení smernice univerzálnej služby vyplýva, že príslušný NRO musí v rámci tohto procesu zohľadniť situáciu poskytovateľa univerzálnej služby v porovnaní so situáciou jeho konkurentov na dotknutom trhu.

45

Ako bolo totiž pripomenuté v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku, podľa článku 1 ods. 1 tejto smernice je hlavným cieľom sledovaným touto smernicou zaručiť prístupnosť kvalitných verejných služieb v celej Únii prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu. Navyše pri vykonávaní univerzálnej služby sa členské štáty musia podľa článku 3 ods. 2 uvedenej smernice najmä snažiť o minimalizáciu skresľovania trhu, a to najmä pri poskytovaní služieb za ceny alebo iné podmienky, ktoré sa odchyľujú od bežných obchodných podmienok, pričom musia rešpektovať verejný záujem.

46

Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o kalkuláciu čistých nákladov na plnenie záväzkov univerzálnej služby, ako aj ich prípadné financovanie, v odôvodnení 4 tejto smernice sa uvádza, že kompenzácia pre podniky určené na poskytovanie niektorej služby niektorým koncovým užívateľom za ceny, ktoré sa odchyľujú od cien vyplývajúcich z bežných trhových podmienok, však za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že určeným podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady, a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom.

50

Práve s prihliadnutím na situáciu poskytovateľa univerzálnej služby v porovnaní so situáciou jeho konkurentov tak má NRO možnosť posúdiť, či čisté náklady záväzkov univerzálnej služby, ktoré má povinnosť plniť, predstavujú pre tohto poskytovateľa z dôvodu výsledného skreslenia hospodárskej súťaže na dotknutom trhu v neprospech tohto poskytovateľa nespravodlivé zaťaženie v zmysle článkov 12 a 13 smernice univerzálnej služby.

51

V tejto súvislosti, tak ako už bolo pripomenuté v bode 45 tohto rozsudku, podľa článku 1 ods. 1 smernice univerzálnej služby predstavuje prístupnosť kvalitných verejných služieb v celej Únii prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a možnosti výberu hlavný cieľ tejto smernice. Keďže by pritom zhoršenie konkurenčného postavenia poskytovateľa univerzálnej služby z dôvodu nespravodlivého zaťaženia, ktoré tento poskytovateľ znáša z dôvodu svojich záväzkov univerzálnej služby, narušilo účinnú hospodársku súťaž na dotknutom trhu, takáto okolnosť by mohla ohroziť podmienky poskytovania univerzálnej služby a v konečnom dôsledku aj dosiahnutie tohto cieľa.

52

V súlade s časťou A prílohy IV k smernici univerzálnej služby tak pri kalkulácii čistých nákladov, ktoré zaťažujú poskytovateľa univerzálnej služby, treba posúdiť náklady, ktorým by sa určený podnik vyhol, ak by mal možnosť neplniť záväzky univerzálnej služby. NRO musí práve v súvislosti so závermi, ktoré vyvodzuje z tohto procesu, zohľadniť situáciu tohto poskytovateľa v porovnaní so situáciou jeho konkurentov na dotknutom trhu.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Články 12 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby)

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

na účely posúdenia, či čisté náklady záväzkov univerzálnej služby predstavujú pre operátora, ktorému boli takéto záväzky zverené, neprimerané zaťaženie, ukladajú príslušnému národnému regulačnému orgánu povinnosť preskúmať charakteristické vlastnosti tohto operátora, berúc do úvahy jeho situáciu v porovnaní so situáciou jeho konkurentov na dotknutom trhu.

Podpisy