Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·16.3.2023

C-511/21

ECLI:EU:C:2023:208

Zamieta

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62021CJ0511
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

Entity a odkazy

Kliknutím zvýrazníte výskyty v texte aj v náhľade.

Citované predpisy9

Citovaná judikatúra1

Súdy14

Organizácie40

Osoby5

Miesta4

62021CJ0511

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 16. marca 2023 ( *1 )

„Odvolanie – Jazykový režim – Verejné výberové konanie EPSO/AD/293/14 – Oznámenie o výberovom konaní – Obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Námietka nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní – Prípustnosť“

Vo veci C‑511/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré 19. augusta 2021 podala

Európska komisia , v zastúpení: I. Melo Sampaio, B. Schima a L. Vernier, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Ana Calhau Correia de Paiva , bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: D. Rovetta a V. Villante, avvocati,

žalobkyňa v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia M. L. Arastey Sahún (spravodajkyňa), F. Biltgen a J. Passer,

generálna advokátka: L. Medina,

tajomník: M. Longar, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 21. septembra 2022,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 17. novembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. júna 2021, Calhau Correia de Paiva/Komisia (T‑202/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2021:323 ), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/293/14 z 23. júna 2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť pani Any Calhau Correia de Paiva o preskúmanie v nadväznosti na jej vylúčenie z rezervného zoznamu uvedeného výberového konania (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 14 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť nasledovne.

Dňa 23. októbra 2014 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/293/14 na vytvorenie rezervných zoznamov s cieľom prijať do pracovného pomeru v Komisii administrátorov v platovej triede AD 7 v odboroch práva hospodárskej súťaže, podnikových financií, finančnej ekonómie, ekonomiky priemyslu a makroekonómie ( Ú. v. EÚ C 376 A 1, 2014, s. 1 , ďalej len „sporné oznámenie o výberovom konaní“).

Sporné oznámenie o výberovom konaní v časti IV stanovilo tri prijímacie skúšky na počítači založené na otázkach s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a v časti VI skúšky, ktoré sa mali konať v hodnotiacom centre a pozostávali z prípadovej štúdie, skupinového cvičenia a štruktúrovaného pohovoru.

Okrem toho sa v rámci osobitných podmienok pripustenia v bode III.2.3 tohto oznámenia o výberovom konaní pod názvom „Jazykové znalosti“ vyžadovala po prvé, pokiaľ ide o hlavný jazyk (jazyk 1), dôkladná znalosť jedného z úradných jazykov Európskej únie, zodpovedajúca aspoň úrovni C1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (CECR), a po druhé, pokiaľ ide o druhý jazyk (jazyk 2), uspokojivá znalosť nemčiny, angličtiny alebo francúzštiny, ktorá zodpovedá aspoň úrovni B2 CECR, pričom tento druhý jazyk musel byť iný než hlavný jazyk.

V bode 3 hlavy VI uvedeného oznámenia o výberovom konaní sa uvádzalo, že skúšky v hodnotiacom centre sa uskutočnia v uvedenom druhom jazyku.

Dňa 25. novembra 2014 sa pani Calhau Correia de Paiva, portugalská štátna príslušníčka, prihlásila do výberového konania EPSO/AD/293/14 v oblasti práva hospodárskej súťaže. Ako hlavný jazyk si vybrala portugalský jazyk, ktorý je jej materinským jazykom, a ako druhý jazyk francúzsky jazyk.

Listom z 19. marca 2015 bola pani Calhau Correia de Paiva informovaná o tom, že úspešne absolvovala prijímacie skúšky na počítači.

Listom z 15. apríla 2015 bola pozvaná na skúšky v hodnotiacom centre.

Listom zo 16. apríla 2015 pozval EPSO pani Calhau Correia de Paiva na skúšku v podobe prípadovej štúdie a ponúkol jej pri tejto skúške použiť klávesnicu Azerty FR, pričom jej dal možnosť vybrať si alternatívne klávesnicu Qwerty UK, Azerty FR/BE alebo Qwertz DE. Táto uvedenú možnosť využila tak, že požiadala o zmenu klávesnice, aby sa na uvedenej skúške zúčastnila s klávesnicou Qwerty UK.

Pani Calhau Correia de Paiva sa zúčastnila na skúškach hodnotiaceho centra 13. mája a 11. júna 2015.

Listom z 9. novembra 2015 bola pani Calhau Correia de Paiva informovaná o rozhodnutí výberovej komisie výberového konania nezapísať jej meno do rezervného zoznamu (ďalej len „rozhodnutie o nezapísaní do rezervného zoznamu“) z dôvodu, že „[nepatrí] medzi uchádzačov, ktorí v hodnotiacom centre získali najvyšší celkový počet bodov (najmenej 68,59 bodu)“, pričom jej celkový počet bodov bol 61,13 bodu.

Dňa 19. novembra 2015 požiadala pani Calhau Correia de Paiva o preskúmanie rozhodnutia o nezapísaní do rezervného zoznamu. Sporným rozhodnutím výberová komisia výberového konania túto žiadosť zamietla.

Dňa 24. augusta 2016 podala pani Calhau Correia de Paiva proti rozhodnutiu o nezapísaní do rezervného zoznamu sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie. V tejto sťažnosti tvrdila, že obmedzenie výberu typu klávesnice na účely vypracovania prípadovej štúdie predstavuje nerovné zaobchádzanie. Okrem toho namietala nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa typov klávesníc poskytnutých uchádzačom, ako aj výber druhého jazyka výberového konania. Napokon napadla aj dĺžku trvania konania o preskúmaní.

Rozhodnutím z 22. decembra 2016 EPSO zamietol uvedenú sťažnosť ako neprípustnú z dôvodu uplynutia lehoty na jej podanie a zároveň nedôvodnú.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. marca 2017 podala pani Calhau Correia de Paiva žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia predovšetkým sporného rozhodnutia, a to prípadne prostredníctvom vyhovenia námietke nezákonnosti smerujúcej proti spornému oznámeniu o výberovom konaní a jazykovému režimu, ktorý toto stanovuje.

Na podporu svojej žaloby uviedla päť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení zásad zákazu diskriminácie, proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, že EPSO požadoval, aby sa na účely prípadovej štúdie používala klávesnica Qwerty UK, Azerty FR/BE alebo Qwertz DE. Druhý až štvrtý žalobný dôvod sú v podstate založené na nezákonnosti sporného oznámenia o výberovom konaní z dôvodu obmedzenia výberu druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu. Piaty žalobný dôvod je v podstate založený na nedostatku odôvodnenia rozhodnutia EPSO o schválení a podpore určitého jazykového režimu, na porušení tohto oznámenia o výberovom konaní, ako aj na porušení práva na riadnu správu vecí verejných.

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku najprv preskúmal námietku nezákonnosti vznesenú v rámci druhého až štvrtého žalobného dôvodu proti spornému oznámeniu o výberovom konaní, proti ktorých prípustnosti, ako aj dôvodnosti, Komisia namietala.

Pokiaľ ide o prípustnosť tejto námietky nezákonnosti, Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku pripomenul, že v prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam Súdny dvor pripustil, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i. ( C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 69 , ako aj citovaná judikatúra).

Pokiaľ ide predovšetkým o oznámenie o výberovom konaní, Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku v rámci toho, ako v tejto súvislosti odkázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, a konkrétne na bod 17 rozsudku z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan ( C‑448/93 P , EU:C:1995:264 ), pripomenul, že v rámci postupu prijímania do zamestnania, ktorý je komplexným administratívnym postupom pozostávajúcim z viacerých po sebe nasledujúcich rozhodnutí, môže uchádzač výberového konania v žalobe podanej proti neskoršiemu aktu uvádzať nezrovnalosť skorších aktov, ktoré sú s ním úzko spojené. Všeobecný súd tiež s odkazom na svoju vlastnú judikatúru v tomto bode 47 pripomenul, že takýto uchádzač musí mať predovšetkým možnosť sa dovolávať nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní, na základe ktorého bol daný akt prijatý.

S odkazom na body 28 a 29 svojho rozsudku zo 14. decembra 2017, PB/Komisia ( T‑609/16 , EU:T:2017:910 ), Všeobecný súd v bodoch 49 a 50 napadnutého rozsudku pripomenul, že v prípade, že sa žalobný dôvod, ktorý je založený na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, týka odôvodnenia napadnutého individuálneho rozhodnutia, prípustnosť žaloby sa uznáva. Naopak, pokiaľ neexistuje úzka súvislosť medzi samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, tento žalobný dôvod je neprípustný.

Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 19 až 21 tohto rozsudku Všeobecný súd po prvé v bode 54 napadnutého rozsudku uviedol, že z preukazu schopností vydaného pani Calhau Correia de Paiva vyplýva, že pokiaľ ide o všeobecnú schopnosť v oblasti komunikácie, cieľom hodnotenia ktorej bolo posúdiť schopnosť uchádzača „vyjadrovať sa jasne a presne v ústnom aj písomnom styku“, táto získala 5,5 bodu z 10, čo patrí k najnižšími hodnoteniam a známkam, ktoré získala, pokiaľ ide o hodnotenie jej všeobecných schopností. Všeobecný súd konštatoval, že z tohto hodnotenia implicitne, ale nevyhnutne vyplýva záver výberovej komisie vo vzťahu k pani Calhau Correia de Paiva, pokiaľ ide o jej znalosť francúzskeho jazyka, alebo prinajmenšom o jej schopnosť výrazne podmienenú jej znalosťou tohto jazyka.

Po druhé Všeobecný súd v bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku uviedol, že existuje úzka súvislosť medzi tým, akú má pani Calhau Correia de Paiva znalosť francúzskeho jazyka, ktorý si táto zvolila ako druhý jazyk, a skúškami, ktoré musela absolvovať v tomto jazyku. Všeobecný súd, ktorý pritom usúdil, že táto znalosť francúzskeho jazyka sa nevyhnutne odráža v skúškach, ktorých cieľom je testovať všeobecné a osobitné schopnosti, konštatoval, že šanca získať lepšie známky pri skúškach je vyššia, ak sú tieto skúšky v materinskom jazyku uchádzača alebo v jazyku, ktorý uchádzač ovláda rovnako dobre. Hoci pani Calhau Correia de Paiva vo svojej prihláške vyhlásila, že má úroveň francúzskeho jazyka rovnocennú úrovni C2 CECR a že časť svojho štúdia absolvovala v Belgicku a vo Francúzsku, Všeobecný súd uviedol, že táto tvrdí, pričom Komisia jej v tejto súvislosti neodporuje, že lepšie ovláda portugalský jazyk, ktorý je jej materinským jazykom, než francúzsky jazyk.

Po tretie Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku zdôraznil, že obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu nemá vplyv len na schopnosť uchádzačov vyjadrovať sa ústne alebo písomne, ale tiež určuje typ klávesnice, ktorú môžu uchádzači použiť na vypracovanie prípadovej štúdie. Okolnosť, že pani Calhau Correia de Paiva bola nútená použiť typ klávesnice, na ktorý nebola zvyknutá z dôvodu svojho materinského jazyka, má vplyv na vykonanie, a teda potenciálne na výsledok skúšky, pri ktorej sa vyžaduje napísať na klávesnici text určitej dĺžky v obmedzenom čase.

Všeobecný súd tak v bode 60 napadnutého rozsudku konštatoval, že existuje úzka súvislosť medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu, ktorých zákonnosť sa spochybňuje. Preto námietku nezákonnosti tohto oznámenia o výberovom konaní vyhlásil za prípustnú.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, Všeobecný súd konštatoval, že ani odôvodnenia uvedené v spornom oznámení o výberovom konaní, ani dôkazy predložené Komisiou na podporu týchto odôvodnení nie sú takej povahy, že by podporovali obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu. Všeobecný súd tak vyhovel uvedenej námietke nezákonnosti, vyhlásil toto oznámenie o výberovom konaní za neuplatniteľné v prejednávanej veci a vyhovel druhému až štvrtému žalobnému dôvodu. V dôsledku uvedeného Všeobecný súd sporné rozhodnutie zrušil.

Návrhy účastníkov konania v konaní na Súdnom dvore

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zamietol druhý až štvrtý žalobný dôvod, ktoré uvádza pani Calhau Correia de Paiva,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o prvom a piatom žalobnom dôvode a

–

rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Pani Calhau Correia de Paiva navrhuje, aby Súdny dvor:

–

v prvom rade vyhlásil odvolanie za neprípustné,

–

subsidiárne, v prípade, že Súdny dvor vyhlási odvolanie za prípustné, aby ho zamietol ako nedôvodné, a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na obidvoch stupňoch.

O odvolaní

Argumentácia účastníkov konania

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod, ktorý je založený na nesprávnych právnych posúdeniach a na skreslení dôkazov a ktorý sa delí na tri časti.

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil skutkový stav, keď zo zistenia výberovej komisie týkajúceho sa toho, akú má pani Calhau Correia de Paiva znalosť francúzskeho jazyka, vyvodil, že medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní, týkajúcimi sa jazykového režimu, existuje úzka súvislosť.

Podľa tejto inštitúcie známka, ktorú pani Calhau Correia de Paiva získala za všeobecnú schopnosť v oblasti komunikácie, nie je v prejednávanej veci rozhodujúca. Aj keby za túto schopnosť získala známku 10/10, t. j. 4,5 bodu navyše, jej body by stále nestačili, pretože na zápis do rezervného zoznamu by potrebovala navyše 7,46 bodu. Konštatovanie výberovej komisie týkajúce sa toho, akú má uchádzačka znalosť francúzskeho jazyka, preto nestačí na preukázanie úzkej súvislosti vyžadovanej judikatúrou.

Podľa názoru Komisie predpoklad, podľa ktorého je úzka súvislosť preukázaná známkou, ktorú pani Calhau Correia de Paiva získala za všeobecnú schopnosť v oblasti komunikácie, je teda nesprávny. V dôsledku uvedeného táto inštitúcia tvrdí, že všetky posúdenia prípustnosti námietky nezákonnosti, ktoré sú uvedené v bodoch 55 až 58 napadnutého rozsudku, predstavujú v rozsahu, v akom sú založené na tomto predpoklade, nesprávne právne posúdenie.

V druhej časti jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil skutkový stav a skreslil dôkazy, keď v bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že existuje úzka súvislosť medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní na základe kritéria, ktoré je založené na myšlienke, že pre uchádzača je ťažšie absolvovať testy v jeho druhom jazyku ako v jeho materinskom jazyku. Všeobecný súd totiž prirovnal úroveň pani Calhau Correia de Paiva v portugalskom jazyku k jej úrovni vo francúzskom jazyku. Táto inštitúcia poznamenáva, že pani Calhau Correia de Paiva nenamieta skutočnosť, že nemohla absolvovať skúšky hodnotiaceho centra v portugalskom jazyku, ale skutočnosť, že výber druhého jazyka bol obmedzený na nemecký, anglický a francúzsky jazyk. V dôsledku uvedeného skutočnosti, na ktoré poukázal Všeobecný súd, neumožňujú preukázať takúto úzku súvislosť.

Okrem toho Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, keď nezohľadnil skutočnosť, že v prejednávanej veci boli okrem materinského jazyka pani Calhau Correia de Paiva ďalšími dvomi jazykmi, ktoré táto ovláda najlepšie, angličtina a francúzština. Obmedzenie výberu druhého jazyka ju tak nemohlo znevýhodniť, keďže dva z dostupných jazykov boli tými, o ktorých tvrdila, že ich ovláda najlepšie, a to na úrovni C2. Toto obmedzenie teda nemožno považovať za také obmedzenie, ktoré by malo negatívny vplyv na výkon pani Calhau Correia de Paiva, ani za obmedzenie, ktoré by malo úzku súvislosť s odôvodnením sporného rozhodnutia.

V tretej časti jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd v bode 58 napadnutého rozsudku nesprávne kvalifikoval skutkové okolnosti, keď úzku súvislosť vyžadovanú judikatúrou založil na skutočnosti, že pani Calhau Correia de Paiva absolvovala písomnú skúšku s iným typom klávesnice, než je Qwerty PT, na ktorý je zvyknutá.

Komisia tvrdí po prvé, že výber druhu klávesnice nesúvisí s odôvodnením sporného rozhodnutia. Po druhé, hoci je pravda, že EPSO ponúkol na účely prípadovej štúdie obmedzený výber typov klávesnice, ide o odlišnú otázku, než je otázka jazykového režimu výberového konania, keďže v spornom oznámení o výberovom konaní sa napokon vôbec nezmieňujú typy klávesnice poskytnuté uchádzačom počas tejto skúšky. Okrem toho skutočnosť, že si pani Calhau Correia de Paiva vybrala klávesnicu typu Qwerty EN, hoci sa rozhodla absolvovať prípadovú štúdiu vo francúzskom jazyku, preukazuje, že tieto dve otázky sú odlišné.

Pani Calhau Correia de Paiva usudzuje, že zámerom jediného odvolacieho dôvodu je v skutočnosti spochybnenie skutkového stavu zisteného Všeobecným súdom. Preto navrhuje, aby Súdny dvor v prvom rade zamietol odvolací dôvod v celom rozsahu alebo každú z jeho troch častí ako neprípustné.

Subsidiárne pani Calhau Correia de Paiva spochybňuje dôvodnosť argumentácie Komisie.

Posúdenie Súdnym dvorom

O prípustnosti

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla pani Calhau Correia de Paiva z dôvodu, že zámerom jediného žalobného dôvodu je spochybnenie skutkového stavu zisteného Všeobecným súdom, treba pripomenúť, že z článku 256 ZFEÚ a z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Toto posúdenie nepredstavuje s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Pokiaľ Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 47 ).

V rozpore s tým, čo tvrdí pani Calhau Correia de Paiva, pritom zámerom jediného odvolacieho dôvodu nie je spochybnenie skutkových zistení Všeobecného súdu, ale právnej kvalifikácie skutkového stavu, ako aj dôsledkov, ktoré z nej vyvodil, pokiaľ ide o existenciu úzkej súvislosti medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu.

Z uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla pani Calhau Correia de Paiva, sa musí zamietnuť.

O veci samej

Komisia tromi časťami svojho jediného odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, spochybňuje dôvody, na základe ktorých Všeobecný súd vyhlásil námietku nezákonnosti sporného oznámenia o výberovom konaní za prípustnú. Konkrétne táto inštitúcia v podstate tvrdí, že žiadna zo skutočností uvedených Všeobecným súdom v bodoch 54 až 58 napadnutého rozsudku neumožňuje preukázať existenciu úzkej súvislosti medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu uplatniteľného na toto výberové konanie, a že v dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že táto námietka nezákonnosti je prípustná.

Podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Európskej únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti tohto aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je toto ustanovenie vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá každému účastníkovi konania zaručuje právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne záväzných aktov, ktoré tvoria základ takéhoto rozhodnutia, s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutia, ktoré mu je určené (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i. ( C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 67 , ako aj citovaná judikatúra).

Keďže cieľom článku 277 ZFEÚ nie je umožniť účastníkovi konania napadnúť uplatniteľnosť akéhokoľvek všeobecne záväzného aktu v rámci akejkoľvek žaloby, akt, ktorého nezákonnosť sa namieta, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný na vec, ktorá je predmetom žaloby (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 68 , ako aj citovaná judikatúra).

V prípade žalôb o neplatnosť podaných proti individuálnym rozhodnutiam tak Súdny dvor pripustil, tak ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 19 tohto rozsudku, že predmetom námietky nezákonnosti môžu byť ustanovenia všeobecne záväzného aktu, ktoré tvoria základ uvedených rozhodnutí alebo ktoré majú priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami.

Naopak, Súdny dvor rozhodol, že námietka nezákonnosti smerujúca proti všeobecne záväznému aktu, ktorého individuálne rozhodnutie napadnuté v konaní pred týmto súdom nepredstavuje vykonávacie opatrenie, je neprípustná (rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i. ( C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 70 , ako aj citovaná judikatúra).

Pokiaľ ide konkrétne o prípustnosť námietky nezákonnosti vznesenej proti oznámeniu o výberovom konaní, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva po prvé to, že skutočnosť, že žalobca nenapadol oznámenie o výberovom konaní v stanovených lehotách, mu nebráni dovolávať sa nezrovnalostí, ku ktorým došlo v priebehu výberového konania, napriek tomu, že tieto nezrovnalosti majú svoj pôvod v texte oznámenia o výberovom konaní (rozsudok z 8. marca 1988, Sergio a i./Komisia, 64/86, 71/86 až 73/86 a 78/86 , EU:C:1988:119 , bod 15 ).

Po druhé v rámci postupu prijímania do zamestnania môže žalobca v prípade žaloby smerujúcej proti neskorším aktom namietať nezrovnalosť skorších aktov, ktoré s nimi úzko súvisia. V rámci tohto postupu totiž nemožno vyžadovať, aby dotknuté osoby podávali toľko žalôb, koľko v ňom existuje aktov, ktoré im môžu spôsobiť ujmu (rozsudky z 31. marca 1965, Ley/Komisia, 12/64 a 29/64 , EU:C:1965:28 , bod 143; zo 7. apríla 1965, Alfieri/Parlament, 35/64 , EU:C:1965:40 , body 337, 344, ako aj z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P , EU:C:1995:264 , bod 17 ). Táto judikatúra vychádza zo zohľadnenia osobitnej povahy postupu prijímania do zamestnania, ktorý je komplexným administratívnym postupom pozostávajúcim z viacerých po sebe nasledujúcich rozhodnutí, ktoré sú veľmi úzko spojené (rozsudok z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P , EU:C:1995:264 , bod 19 ).

Žalobný dôvod, ktorý je založený na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, je tak prípustný, pokiaľ sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (rozsudok zo 6. júla 1988, Simonella/Komisia, 164/87 , EU:C:1988:371 , bod 19 ). Kritérium úzkej súvislosti vyplývajúce z judikatúry citovanej v bode 49 tohto rozsudku predpokladá, že ustanovenia oznámenia o výberovom konaní, ktorých nezákonnosť sa namieta, boli uplatnené na podporu individuálneho rozhodnutia, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť.

Toto kritérium sa tak v podstate podobá kritériu „priameho právneho vzťahu“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 46 tohto rozsudku, ktoré tiež predpokladá, aby takéto individuálne rozhodnutie predstavovalo vykonávacie opatrenie všeobecne záväzného právneho aktu, ktorého nezákonnosť sa namieta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 237 , ako aj z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., C‑119/19 P a C‑126/19 P , EU:C:2020:676 , bod 75 ).

Na tento účel je potrebné zohľadniť vecné, a nie iba formálne odôvodnenie napadnutého individuálneho rozhodnutia.

Existenciu takejto úzkej súvislosti bude okrem toho potrebné vylúčiť v prípade, že napadnuté ustanovenia oznámenia o výberovom konaní nijako nesúvisia s dôvodmi, na ktorých je založené napadnuté individuálne rozhodnutie.

V prejednávanej veci je výberové konanie EPSO/AD/293/14 rovnako ako výberové konanie, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan ( C‑448/93 P , EU:C:1995:264 ), verejným výberovým konaním na vytvorenie rezervného zoznamu s cieľom prijať úradníkov do pracovného pomeru v Komisii. V dôsledku toho je toto výberové konanie komplexným administratívnym postupom v zmysle judikatúry uvedenej v bode 49 tohto rozsudku, a teda je potrebné, tak ako to uskutočnil Všeobecný súd, preskúmať existenciu úzkej súvislosti v zmysle tej istej judikatúry medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu.

Pokiaľ ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia, z bodu 53 napadnutého rozsudku, ktorý Komisia nespochybňuje, vyplýva, že meno pani Calhau Correia de Paiva nebolo zapísané do rezervného zoznamu z dôvodu, že nepatrí medzi uchádzačov, ktorí získali najvyššie body za skúšky hodnotiaceho centra.

Tak ako vyplýva z bodu 4 tohto rozsudku, tieto skúšky pozostávali z prípadovej štúdie, skupinového cvičenia a štruktúrovaného pohovoru. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru tiež vyplýva, že prostredníctvom týchto skúšok bola okrem iného testovaná všeobecná schopnosť v oblasti komunikácie, ktorú Všeobecný súd uviedol v bode 54 napadnutého rozsudku, a to tak ústne počas štruktúrovaného pohovoru, ako aj písomne počas prípadovej štúdie.

Podľa názoru Komisie Všeobecný súd v uvedenom bode 54 nesprávne kvalifikoval skutkové okolnosti, keď konštatoval, že existuje úzka súvislosť medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu, keďže body, ktoré získala pani Calhau Correia de Paiva za všeobecnú schopnosť v oblasti komunikácie, nie sú v prejednávanej veci rozhodujúce.

Ako však v podstate poznamenala generálna advokátka v bodoch 71 a 72 svojich návrhov, táto argumentácia Komisie vychádza z predpokladu, že meno pani Calhau Correia de Paiva nebolo do rezervného zoznamu zapísané z dôvodu bodov získaných za iné schopnosti, než sú všeobecné schopnosti v oblasti komunikácie. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd takéto rozhodujúce schopnosti pre toto nezapísanie do rezervného zoznamu nekonštatoval, Súdnemu dvoru neprináleží, aby v rámci odvolania vykonal takéto posúdenie skutkového stavu, ibaže by išlo o prípad skreslenia, čo Komisia na podporu tejto argumentácie nenamieta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 43 ).

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkového stavu zisteného Všeobecným súdom a právnych následkov, ktoré z nich tento súd vyvodil a ktorých preskúmanie patrí v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 39 tohto rozsudku do právomoci Súdneho dvora, treba konštatovať, že v bode 54 napadnutého rozsudku Všeobecný súd z bodov, ktoré získala pani Calhau Correia de Paiva za všeobecné schopnosti v oblasti komunikácie, vyvodil, že výberová komisia, hoci len implicitne, dospela k záveru, pokiaľ ide o to, akú má uchádzačka znalosť francúzskeho jazyka, alebo prinajmenšom o jej schopnosti výrazne podmienenej jej znalosťou tohto jazyka. Vzhľadom na to, že hodnotenie tejto všeobecnej schopnosti v oblasti komunikácie v rámci skúšok hodnotiaceho centra je upravené ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu, treba dospieť k záveru, že tieto ustanovenia mali vplyv na odôvodnenie sporného rozhodnutia.

Všeobecný súd sa tak nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na základe posúdenia vykonaného v bode 54 napadnutého rozsudku dospel v bodoch 60 a 61 tohto rozsudku k záveru, že existuje úzka súvislosť medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu.

Všeobecný súd tiež bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol dospieť k záveru o existencii takejto úzkej súvislosti na základe konštatovaní uvedených v bode 58 napadnutého rozsudku.

Hoci sa v tomto oznámení o výberovom konaní vôbec nezmieňujú typy ponúkaných klávesníc, treba konštatovať, že obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania bolo určujúce pre rovnako obmedzený výber uvedených klávesníc, ktoré sú hlavným nástrojom na to, aby sa uchádzačom umožnilo vyjadriť sa písomne. Tak ako správne uviedol Všeobecný súd, tento obmedzený výber, ktorý znamená, že pani Calhau Correia de Paiva nemohla používať klávesnicu takého typu, na aký je zvyknutá, mohla mať vplyv na výsledok, ktorý táto dosiahla pri skúške v podobe prípadovej štúdie, ktorá si vyžaduje vypracovanie textu určitej dĺžky v obmedzenom čase, a teda na všetky všeobecné schopnosti testované počas uvedenej skúšky.

Vzhľadom na uvedené, tak ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 82 a 83 svojich návrhov, posúdenia Všeobecného súdu uvedené v bodoch 56 a 57 napadnutého rozsudku predstavujú nesprávne právne posúdenie. Keďže totiž pani Calhau Correia de Paiva svojou námietkou nezákonnosti spochybňuje obmedzenie výberu druhého jazyka výberového konania na nemčinu, angličtinu a francúzštinu, porovnanie medzi jej úrovňou vo francúzskom jazyku a jej úrovňou v portugalskom jazyku, ktorý je jej materinským jazykom a ktorý si zvolila ako hlavný jazyk výberového konania, nie je relevantné na účely preukázania existencie úzkej súvislosti medzi odôvodnením sporného rozhodnutia a ustanoveniami sporného oznámenia o výberovom konaní týkajúcimi sa jazykového režimu.

Treba však pripomenúť, že ak odôvodnenie rozhodnutia Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a treba vykonať zmenu odôvodnenia (rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 48 , ako aj citovaná judikatúra).

V predmetnom prípade vzhľadom na to, že záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bodoch 60 a 61 napadnutého rozsudku, je odôvodnený na základe posúdenia vykonaného v jeho bodoch 54 a 58, tak ako sa tieto odrážajú v bodoch 22 a 24 tohto odvolacieho rozsudku, treba dospieť k záveru, že nesprávne právne posúdenie konštatované v bode 63 tohto rozsudku nemá vplyv na výrok napadnutého rozsudku. Toto posúdenie bolo dostatočné na preukázanie toho, že pani Calhau Correia de Paiva bola oprávnená vzniesť námietku nezákonnosti sporného oznámenia o výberovom konaní.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné jediný odvolací dôvod, a teda aj samotné odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

O trovách

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Keďže v prejednávanej veci pani Calhau Correia de Paiva navrhla, aby bola Komisii uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a Komisia vo veci nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila pani Calhau Correia de Paiva v rámci tohto odvolania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Odvolanie sa zamieta.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pani Ane Calhau Correia de Paiva v rámci tohto odvolania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.