C-551/21

62021CJ0551

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 9. apríla 2024 ( *1 )

„Žaloba o neplatnosť – Rozhodnutie (EÚ) 2021/1117 – Vykonávací protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Gabonskou republikou a Európskym spoločenstvom (2021 – 2026) – Podpis v mene Únie – Inštitúcia príslušná určiť osobu splnomocnenú na podpis – Článok 13 ods. 2 ZEÚ – Dodržanie hraníc vlastných zverených právomocí každou inštitúciou Únie – Lojálna spolupráca medzi inštitúciami Únie – Článok 16 ods. 1 a 6 ZEÚ – Právomoc Rady Európskej únie tvoriť politiku a rozpracúvať vonkajšiu činnosť Únie – Článok 17 ods. 1 ZEÚ – Právomoc Komisie zabezpečovať zastupovanie Únie navonok – Článok 218 ZFEÚ“

Vo veci C‑551/21,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, podaná 7. septembra 2021,

Rade Európskej únie , v zastúpení: A. Antoniadis, B. Driessen a F. Naert, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Česká republika , v zastúpení: pôvodne K. Najmanová, M. Smolek, O. Šváb a J. Vláčil, neskôr K. Najmanová, H. Pešková, M. Smolek, O. Šváb a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne J.‑L. Carré, A.‑L. Desjonquères a B. Herbaut, neskôr A.‑L. Desjonquères, B. Herbaut a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

Maďarsko , v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

tajomník: M. Longar, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. marca 2023,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. júla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

…

c) ‚plnomocenstvo‘ je listina vydaná príslušným orgánom štátu, ktorá splnomocňuje jednu alebo viac osôb zastupovať štát pri rokovaní, pri prijatí alebo overení textu zmluvy, vyjadriť súhlas štátu s tým, že bude viazaný zmluvou, alebo vykonať akýkoľvek iný úkon, ktorý sa týka zmluvy;

…“

3

Podľa článku 7 ods. 1 tohto dohovoru:

„Určitá osoba sa považuje za zástupcu štátu pre prijatie alebo overenie textu zmluvy alebo pre vyjadrenie súhlasu štátu s tým, že bude viazaný zmluvou:

a)

podpísal zmluvu alebo vymenil listiny tvoriace zmluvu s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia, kým jasne neprejavil úmysel, že sa nehodlá stať jej zmluvnou stranou; alebo

b)

v období, ktoré predchádza nadobudnutiu platnosti zmluvy, vyjadril svoj súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou, a to za podmienky, že nadobudnutie platnosti zmluvy nie je neprimerane odďaľované.“

Právo Únie

Zmluva o EÚ

…

6. Rada zasadá v rôznych zloženiach…

Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje konzistentnosť práce rôznych zložení Rady…

Rada pre zahraničné veci rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení stanovených Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná.

7. Za prípravu práce Rady je zodpovedný Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov.

…

„Vysoký predstaviteľ [Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku] zastupuje Úniu v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky…“

Zmluva o FEÚ

9

Článok 218 ZFEÚ stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia článku 207, dohody medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami sa dojednávajú a uzavierajú podľa nasledovného postupu.

2. Rada poveruje na začatie rokovaní, prijíma smernice pre rokovania, poveruje na podpis a uzaviera dohody.

10

Rada 22. októbra 2015 na základe odporúčania Komisie prijala rozhodnutie, ktorým sa Komisii povolilo viesť v mene Únie rokovania s Gabonskou republikou s cieľom obnoviť na obdobie rokov 2021 – 2026 vykonávací protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Gabonskou republikou.

11

V nadväznosti na tieto rokovania vyjednávači 10. februára 2021 parafovali nový vykonávací protokol k tejto dohode (ďalej len „protokol“).

12

Dňa 19. mája 2021 Komisia predložila svoj návrh rozhodnutia Rady o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Vykonávacieho protokolu (2021 – 2026) k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Gabonskou republikou a Európskym spoločenstvom [COM(2021) 246 final].

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Vykonávacieho protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Gabonskou republikou a Európskym spoločenstvom (2021 – 2026)… s výhradou jeho uzavretia.

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(‑y) splnomocnenú(‑é) podpísať protokol v mene Únie.

Článok 3

Protokol sa predbežne vykonáva odo dňa jeho podpisu až do ukončenia postupov potrebných na nadobudnutie jeho platnosti.

Článok 4

Dňa 30. júna 2021 boli Komisia a členské štáty prostredníctvom dokumentu Generálneho sekretariátu Rady ST 10307/21 (ďalej len „dokument ST 10307/21“) informované o tomto podpise a predbežnom vykonávaní protokolu od 29. júna 2021.

Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore

18

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil článok 2 rozhodnutia 2021/1117,

–

zamietol žalobu ako neprípustnú,

–

subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a

22

Napokon treba uviesť, že Komisia vo svojej žalobe – zdôrazňujúc, že to nie je predmetom žalobného dôvodu na podporu jej žaloby – tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že bez ďalšieho spresnenia založila rozhodnutie 2021/1117 na článku 43 ZFEÚ. Podľa Komisie mala Rada ako právny základ tohto rozhodnutia uviesť článok 43 ods. 2 ZFEÚ, aby bol uplatniteľný schvaľovací postup jasne špecifikovaný. Vzhľadom na to, že Rada požiadala Európsky parlament o súhlas s uzavretím protokolu, však pochybenie, ku ktorému došlo, nemalo žiadny právny dôsledok. Za týchto podmienok Komisia ponecháva na Súdny dvor, aby posúdil, či sa toto pochybenie má alebo nemá konštatovať prostredníctvom obiter dictum .

O žalobe

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

23

Pokiaľ ide na druhej strane o návrhy na zrušenie určenia stáleho zástupcu Portugalskej republiky pri Európskej únii Radou prostredníctvom jej predsedu ako osoby splnomocnenej podpísať protokol, Rada, podporovaná maďarskou vládou, tvrdí, že obsah žaloby neumožňuje presne určiť predmet tohto žalobného návrhu v rozpore s požiadavkou jasnosti a presnosti vyplývajúcou z článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 120 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Komisia totiž nespomína plnomocenstvo, ktoré 28. júna 2021 predseda Rady udelil stálemu zástupcovi Portugalskej republiky pri Európskej únii na účely podpísania protokolu v mene Únie. Rada dodáva, že dokument ST 10307/21, na ktorý Komisia odkazuje v tej istej žalobe, má čisto informatívnu povahu, a tak nevyvoláva žiadne právne účinky a nemôže teda byť predmetom žaloby o neplatnosť.

27

Napokon Rada spochybňuje prípustnosť žaloby v časti, v ktorej nepriamo napáda zvolený hmotnoprávny základ rozhodnutia 2021/1117. Komisia totiž zdôrazňuje, že v tejto súvislosti nemá v úmysle uviesť žalobný dôvod, keďže toto pochybenie nemalo v tejto veci žiadny právny dôsledok, pričom otázku, či je potrebné napraviť ho prostredníctvom obiter dictum , ponecháva na posúdenie Súdnemu dvoru. Z dôvodu tejto nejasnosti sa Rada nachádza v neistote, či je potrebné predložiť v tejto súvislosti dôvody obrany. Takáto prezentácia žaloby je teda nezlučiteľná s požiadavkami právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti, z ktorých vyplýva, že žaloba musí byť dostatočne jasná a presná, aby umožnila druhému účastníkovi konania pripraviť si svoju obranu a Súdnemu dvoru rozhodnúť.

Otázka, či by čiastočné zrušenie zmenilo podstatu napadnutého aktu, je objektívnym kritériom, a nie subjektívnym kritérium súvisiacim s politickou vôľou inštitúcie, ktorá tento akt prijala [rozsudok z 22. novembra 2022, Komisia/Rada (Pristúpenie k Ženevskému aktu), C‑24/20 , EU:C:2022:911 , bod 48 a citovaná judikatúra].

31

V prejednávanej veci treba konštatovať, že každý z prvých troch článkov rozhodnutia 2021/1117 má, ako vyplýva z ich samotného znenia, odlišnú pôsobnosť.

32

V článku 1 tohto rozhodnutia totiž Rada povoľuje podpis protokolu a v článku 3 tohto rozhodnutia nariaďuje jeho predbežné vykonávanie. Článkom 2 uvedeného rozhodnutia, ktorého sa týka toto konanie, Rada povoľuje svojmu predsedovi určiť osobu alebo osoby splnomocnené podpísať protokol v mene Únie.

33

Po druhé určenie stáleho zástupcu Portugalskej republiky pri Európskej únii Radou ako osoby splnomocnenej podpísať protokol predstavuje akt Rady v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ, ktorý teda môže byť v súlade s druhým odsekom tohto článku predmetom žaloby Komisie. V dôsledku toho na rozdiel od tvrdenia Rady, ktorú v tomto bode podporuje maďarská vláda, je návrh na zrušenie tohto určenia prípustný.

37

Túto úvahu nespochybňuje tvrdenie Rady, podľa ktorého Komisia s mierou jasnosti a presnosti vyžadovanou článkom 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článkom 120 písm. c) rokovacieho poriadku neuviedla predmet tohto žalobného návrhu, keďže vo svojej žalobe, ktorou sa začalo toto konanie, neodkázala na plnomocenstvo, ktoré predseda Rady 28. júna 2021 udelil stálemu zástupcovi Portugalskej republiky pri Európskej únii. Medzi účastníkmi konania je totiž nesporné, že toto plnomocenstvo, ktoré nebolo uverejnené, generálny sekretariát Rady doručil výlučne Gabonskej republike, zatiaľ čo Komisii bol 30. júna 2021 zaslaný dokument ST 10307/21 obsahujúci informáciu o tom, že protokol podpísal v predchádzajúci deň stály zástupca Portugalskej republiky pri Európskej únii.

38

Navyše, zatiaľ čo kópia plnomocenstva bola nakoniec Komisii doručená v rámci tohto sporu v prílohe k vyjadreniu Rady k žalobe, Komisia vo svojej replike spresnila, že žalobný návrh na zrušenie určenia stáleho zástupcu Portugalskej republiky pri Európskej únii Radou prostredníctvom jej predsedu ako osoby splnomocnenej podpísať protokol sa týkal tohto plnomocenstva.

39

42

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza dva žalobné dôvody, pričom každý z nich sa delí na dve časti. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 17 ods. 1 ZEÚ v spojení – vo svojej prvej časti – s článkom 13 ods. 1 a 2 ZEÚ a – vo svojej druhej časti – s článkom 4 ods. 3 ZEÚ. Prvá časť druhého žalobného dôvodu je založená na porušení článkov 296 a 297 ZFEÚ a jeho druhá časť na porušení článku 13 ods. 2 ZEÚ.

43

Najprv treba skúmať prvú časť prvého žalobného dôvodu založenú na porušení článku 17 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 13 ods. 1 a 2 ZEÚ.

Argumentácia účastníkov konania

44

Neexistuje teda žiadny rozpor medzi článkom 17 ods. 1 ZEÚ a článkom 218 ods. 5 ZFEÚ, pričom druhé z týchto ustanovení sa neodchyľuje od prvého.

48

Rada tým, že splnomocnila stáleho zástupcu členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo Rady, na podpis protokolu v mene Únie, konala tak, ako keby ona sama, jej rotujúce predsedníctvo a jej generálny sekretariát ešte zabezpečovali zastupovanie Únie navonok. Od nadobudnutia platnosti Zmlúv o EÚ a FEÚ vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy to však tak už nie je.

49

Zánik rotujúceho predsedníctva Rady v zastupovaní Únie navonok je totiž jednou z hlavných inovácií Lisabonskej zmluvy v oblasti vonkajších vzťahov. Cieľom tejto zmeny je podľa Komisie posilniť medzinárodnú viditeľnosť a uznanie Únie tým, že sa zabezpečí, aby zástupcovia tretích krajín už neboli vystavení zmenám v zastupovaní Únie navonok, ktoré vyplývali z rotácie predsedníctva Rady medzi členskými štátmi, a aby boli v kontakte nie so zástupcami členských štátov v Únii, ale so zástupcami Únie určenými vysokým predstaviteľom v oblasti SZBP a Komisiou v akejkoľvek inej oblasti vonkajších vzťahov Únie.

50

Táto inštitúcia, podporovaná českou, francúzskou, maďarskou, holandskou a portugalskou vládou, usudzuje, že toto konanie predstavuje pokus o zasahovanie do jej právomocí, pokiaľ ide o podpis a v širšom zmysle o uzatváranie medzinárodných dohôd v mene Únie, ako sú uvedené v Zmluvách o EÚ a FEÚ a ako ich vykonáva už desaťročia.

54

V tejto súvislosti Rada poukazuje na to, že pri výkone jej priznanej právomoci povoliť podpis takýchto dohôd a uzatvárať ich jej pomáha generálny sekretariát, ktorý má na tento účel k dispozícii Kanceláriu pre zmluvy a dohody, ktorej úlohou je najmä organizovať podpisovanie medzinárodných dohôd.

55

Plnomocenstvo, ktoré táto kancelária pripravuje pre predsedu Rady, sa zakladá na hodnotení rôznych prvkov, medzi ktoré patrí protokolárna úroveň zástupcu určeného dotknutou treťou krajinou, politický význam dohody a rámec, v ktorom alebo popri ktorom sa organizuje podpisová ceremónia.

56

Skutočnosť, že osoba určená plnomocenstvami je kvalifikovaná ako „zástupca“ v zmysle medzinárodného obyčajového práva kodifikovaného Viedenským dohovorom, nemôže znamenať, že podpis pripojený touto osobou patrí pod „zastupovanie Únie navonok“ v zmysle článku 17 ods. 1 šiestej vety ZEÚ, inak by bola porušená pôsobnosť článku 16 ods. 1 ZEÚ a článku 218 ods. 5 ZFEÚ. Dokonca aj za predpokladu, že by podpis medzinárodnej dohody mohol byť abstraktne aktom patriacim pod zastupovanie navonok, nič by to nemenilo na skutočnosti, že článok 218 ods. 5 ZFEÚ patrí medzi „iné prípady ustanovené v zmluvách“ uvedené v článku 17 ods. 1 šiestej vete ZEÚ, a teda predstavuje výnimku z právomoci Komisie zabezpečiť zastupovanie Únie navonok, pokiaľ ide o organizáciu podpisu medzinárodnej dohody.

60

Rada a vlády, ktoré ju podporujú, síce uznávajú, že Zmluvy o EÚ a ES platné pred Lisabonskou zmluvou neobsahovali obdobné ustanovenie ako článok 17 ods. 1 šiesta veta ZEÚ, poukazujú však na to, že tieto predchádzajúce Zmluvy, ktoré už Komisii zverovali určité právomoci zastupovania navonok, nepriznávali Komisii žiadnu právomoc podpisovať medzinárodné dohody. V rámci Zmlúv o EÚ a FEÚ to tak stále je. Rovnako skutočnosť, že Lisabonská zmluva preniesla právomoci rotujúceho predsedníctva Rady zastupovať navonok na vysokého predstaviteľa, nezmenila právomoc Rady, ktorá v súčasnosti vyplýva z článku 218 ods. 5 ZFEÚ, určiť signatárov medzinárodných dohôd. Lisabonská zmluva teda nepriniesla zmeny, na ktoré sa odvoláva Komisia v súvislosti s podpisom takýchto dohôd, keďže rozdiely v znení medzi predchádzajúcimi ustanoveniami a článkom 218 ods. 5 ZFEÚ sú čisto redakčné.

Článok 13 ods. 2 ZEÚ navyše stanovuje, že inštitúcie Únie navzájom v plnej miere spolupracujú.

64

V prejednávanej veci právomoci Rady relevantné na účely skúmania prvej časti prvého žalobného dôvodu zahŕňajú najmä právomoc uvedenú v článku 16 ods. 1 druhej vete ZEÚ, ktorá priznáva tejto inštitúcii funkcie „tvorby politík a koordinačné funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách“, a právomoc stanovenú v článku 16 ods. 6 treťom pododseku ZEÚ, podľa ktorého Rada pre zahraničné veci „rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení stanovených Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná“.

65

Právomoci Komisie relevantné pre toto isté skúmanie sú zas uvedené v článku 17 ods. 1 prvej, piatej a šiestej vete ZEÚ. Tieto vety – v tomto poradí – stanovujú, že Komisia „podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel sa ujíma vhodných iniciatív“, „vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách“ a „zabezpečuje zastupovanie Únie navonok“; pokiaľ však ide poslednú uvedenú právomoc, výnimkou sú SZBP a „iné prípady ustanovené v zmluvách“.

66

69

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že toto určenie nevyžaduje posúdenie, ktoré patrí do rámca „tvorby politík“ Únie, alebo „koordinačných funkcií“ alebo „rozpracúvania vonkajšej činnosti“ Únie v zmysle článku 16 ods. 1 a 6 ZEÚ. Je pravda, že k nemu dochádza v nadväznosti na rozhodnutie Rady, ktorým sa povoľuje podpis dohody, ale nezúčastňuje sa na politickom posúdení, ktoré je podkladom takéhoto rozhodnutia a na základe ktorého táto inštitúcia súhlasila s právnymi účinkami, ktoré vyvolá podpis podľa príslušných pravidiel medzinárodného práva.

70

V tejto súvislosti treba poznamenať, že bez ohľadu na to, aká osoba je podľa pravidiel práva Únie určená za signatára, právne účinky podpisu vrátane povinnosti zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť predmet a účel dohody, uvedenej okrem iného v článku 18 Viedenského dohovoru, budú rovnaké a budú zaväzovať Úniu ako subjekt medzinárodného práva.

71

Na druhej strane, pokiaľ ide o otázku, či je určenie signatára aktom, ktorý „zabezpečuje zastupovanie Únie navonok“ v zmysle článku 17 ods. 1 šiestej vety ZEÚ, treba uviesť, že právny pojem „zastupovanie“ podľa svojho obvyklého významu zahŕňa úkon v mene subjektu voči tretej osobe, pričom takýto úkon môže byť, ako uviedla generálna advokátka v bode 50 svojich návrhov, prejavom vôle tohto subjektu voči tejto tretej osobe.

75

Pokiaľ ide v tejto súvislosti o podpis medzinárodných dohôd, z medzinárodného obyčajového práva, ako je kodifikované najmä v článku 2 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 písm. a) Viedenského dohovoru, vyplýva, že každá osoba určená v dokumente vydanom príslušným orgánom štátu alebo príslušným orgánom medzinárodnej organizácie na vykonanie aktu podpisu sa musí na základe tohto plnomocenstva považovať za zástupcu tohto štátu alebo tejto medzinárodnej organizácie.

76

Na pripojenie podpisu takejto osoby k medzinárodnej dohode v mene Únie sa teda z hľadiska pravidiel medzinárodného obyčajového práva hľadí ako na „zastupovanie“ Únie.

77

Vzhľadom na článok 17 ods. 1 šiestu vetu ZEÚ preto treba usúdiť, že kroky potrebné na účely podpísania medzinárodnej dohody po tom, čo Rada tento podpis povolila, vrátane kroku spočívajúceho v určení signatára, patria s výnimkou SZBP do právomoci Komisie „zabezpečiť zastupovanie Únie navonok“, okrem prípadu, že by Zmluva o EÚ alebo Zmluva o FEÚ priznávali právomoc zorganizovať tento podpis inej inštitúcii Únie. Posledná uvedená výhrada, vyjadrená vo výraze „iné prípady ustanovené v zmluvách“, predstavuje, ako uviedla generálna advokátka v bode 72 svojich návrhov a ako vyplýva zo samotného znenia článku 17 ods. 1 šiestej vety ZEÚ, výnimku z právomoci Komisie uvedenú v tomto ustanovení.

81

Z toho vyplýva, že v prípade, že Rada povolila podpis medzinárodnej dohody, ktorá, ako je to v prejednávanej veci, nepatrí do SZBP alebo medzi „iné prípady ustanovené v zmluvách“, prináleží Komisii, aby na základe článku 17 ods. 1 šiestej vety ZEÚ zabezpečila samotný podpis tejto dohody.

82

Toto konštatovanie nie je spochybnené skutočnosťou, že Rada po nadobudnutí platnosti Zmlúv o EÚ a FEÚ naďalej pokračovala v určovaní signatárov medzinárodných dohôd a pravidelne za signatára vyberala stáleho zástupcu členského štátu, ktorý vykonával rotujúce predsedníctvo Rady, pri Únii. Prax, hoci aj ustálená, totiž nemôže meniť pravidlá Zmlúv, ktoré sú inštitúcie povinné dodržiavať [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Komisia/Bulharsko (CMR‑15), C‑687/15 , EU:C:2017:803 , bod 42 a citovanú judikatúru].

83

Napokon treba uviesť, že v súlade s článkom 17 ods. 1 prvou vetou ZEÚ musí Komisia vykonávať svoju právomoc týkajúcu sa podpisu medzinárodných dohôd vo všeobecnom záujme Únie. Okrem toho je povinná dodržiavať povinnosť lojálnej spolupráce uvedenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ. Tejto inštitúcii tiež prináleží najmä zabezpečiť, aby po prijatí rozhodnutia Rady povoľujúceho podpis dohody došlo k tomuto podpisu čo najskôr, a to za podmienok, ktoré primerane odrážajú význam tejto dohody. Okrem toho v prípade podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po prijatí rozhodnutia o povolení podpisu, prináleží Komisii poradiť sa s Radou, aby Rada prípadne mohla v rámci výkonu svojich právomocí zakotvených v článku 16 ods. 1 a 6 ZEÚ, ako aj v článku 218 ZFEÚ vyvodiť dôsledky z tejto podstatnej zmeny okolností predtým, ako dôjde k podpisu.

Podľa znenia článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa majú považovať za konečné.

87

Túto právomoc možno využiť z dôvodov právnej istoty, najmä ak zrušenie aktu Únie prijatého v rámci postupu dojednávania, podpisu a uzatvorenia medzinárodnej dohody môže spochybniť účasť Únie na tejto dohode alebo jej vykonávaní, hoci právomoc Únie v tejto súvislosti nevyvoláva pochybnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2017, Španielsko/Rada (Revidovaná Lisabonská dohoda), C‑389/15 , EU:C:2017:798 , bod 81 a citovanú judikatúru].

88

91

Podľa článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Holandské kráľovstvo a Portugalská republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

92

Podľa článku 140 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku vysoký predstaviteľ znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

5.

Česká republika, Francúzska republika, Maďarsko, Holandské kráľovstvo, Portugalská republika a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.