C-559/21

62021CJ0559

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 9. novembra 2023 ( *1 )

„Odvolanie – Zostavenie zoznamu identifikovaných látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) – Zaradenie oktametylcyklotetrasiloxánu (D4), dekametylcyklopentasiloxánu (D5) a dodekametylcyklohexasiloxánu (D6) na tento zoznam – Perzistentné, bioakumulatívne a toxické látky – Veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne látky – Bioakumulácia – Faktor biokoncentrácie – Organokovové látky“

Vo veci C‑559/21 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 8. septembra 2021,

Wacker Chemie AG , so sídlom v Mníchove (Nemecko),

v zastúpení: R. Cana, E. Mullier a Z. Romata, avocats,

odvolateľky,

ďalšie účastníčky konania:

Európska chemická agentúra (ECHA) , v zastúpení: W. Broere, A. Hautamäki a M. Heikkilä, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní z 20. apríla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

„Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.“

3

Článok 13 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje:

„V prípade, že sa na získanie informácií o vnútorných vlastnostiach látok vyžadujú testy látok, vykonajú sa v súlade s testovacími metódami ustanovenými v nariadení [Európskej k]omisie alebo v súlade s inými medzinárodnými testovacími metódami, ktoré Komisia alebo [ECHA] uznajú za vhodné. Komisia prijme uvedené nariadenie, ktorého cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením, v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 4.

Informácie o vnútorných vlastnostiach látok možno získať v súlade s inými testovacími metódami, ak sú splnené podmienky ustanovené v prílohe XI.“

4

látky, ktoré sú veľmi perzistentné a veľmi bioakumulatívne v súlade s kritériami stanovenými v prílohe XIII k tomuto nariadeniu.“

5

Príloha XIII k tomuto istému nariadeniu (ďalej len „príloha XIII“), nazvaná „Kritériá identifikácie perzistentných, bioakumulatívnych a toxických látok a veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok“, stanovuje kritériá na identifikáciu perzistentných, bioakumulatívnych a toxických látok (ďalej len „PBT látky“) a veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych látok (ďalej len „látky vPvB“), ako aj informácie, ktoré sa majú zohľadniť na účely hodnotenia vlastností P (perzistentnosť), B (bioakumulatívnosť) a T (toxicita) látky.

Nariadenie (EÚ) č. 253/2011

6

Dňa 15. marca 2011 Komisia prijala nariadenie (EÚ) č. 253/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), pokiaľ ide o prílohu XIII ( Ú. v. EÚ L 69, 2011, s. 7 ).

8

Príloha XIII, zmenená a doplnená nariadením č. 253/2011, v preambule uvádza:

„V tejto prílohe sa ustanovujú kritériá na určenie látok [PBT] a látok [vPvB], ako aj informácie, ktoré sa musia zvážiť na účely posúdenia P, B a T vlastností látok.

Látky PBT a látky vPvB sa identifikujú na základe určenia závažnosti dôkazov a pomocou odborného posudku tak, že sa porovnávajú všetky relevantné a dostupné informácie uvedené v oddiele 3.2 s kritériami uvedenými v oddiele 1. Toto sa uplatňuje najmä v prípadoch, keď sa kritériá uvedené v oddiele 1 nedajú uplatniť priamo na dostupné informácie.

Stanovenie závažnosti dôkazov znamená, že všetky dostupné informácie dôležité pre identifikáciu látky PBT alebo látky vPvB sa posudzujú spoločne, ako napríklad výsledky monitorovania a modelových testov, vhodných in vitro testov, relevantné údaje z testov na zvieratách, informácie získané uplatňovaním prístupu podľa kategórií (zoskupovanie, krížové porovnávanie), výsledky (Q)SAR [(kvantitatívny vzťah medzi štruktúrou a aktivitou)] modelov a skúsenosti u ľudí, akými sú údaje o účinkoch pri práci alebo údaje z databáz o nehodách, epidemiologické a klinické štúdie, ako aj dobre zdokumentované prípadové štúdie a pozorovania. Kvalite a konzistentnosti údajov sa pripisuje primeraná dôležitosť. Dostupné výsledky bez ohľadu na jednotlivé závery sa zhromaždia a závažnosť dôkazov sa stanoví súhrnne.

Informácie využité na účel posúdenia vlastností PBT/vPvB vychádzajú z údajov získaných za relevantných podmienok.

…

1.2.2. Bioakumulácia

Látka spĺňa kritérium ‚veľmi bioakumulatívna‘ (vB), ak faktor biokoncentrácie vo vodných druhoch je vyšší ako 5000.“

10

Podľa bodov 3.2. a 3.2.2. prílohy XIII, zmenených a doplnených nariadením č. 253/2011:

„3.2. Informácie o posúdení vlastností

iné informácie o možnej bioakumulácií za predpokladu, že sa dá preukázať ich primeranosť a spoľahlivosť…

…

c)

informácie o schopnosti látky biomagnifikácie v potravinovom reťazci, podľa možnosti vyjadrené faktormi biomagnifikácie alebo faktormi trofickej magnifikácie.“

Nariadenie (ES) č. 440/2008

11

Okolnosti predchádzajúce sporu

14

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 7 až 21 napadnutého rozsudku takto:

„7

… Global Silicones Council je spoločnosť bez základného imania so sídlom v Spojených štátoch, ktorá zastupuje spoločnosti vyrábajúce a predávajúce výrobky zo silikónu po celom svete. Ostatné žalobkyne… sú spoločnosti, ktoré vyrábajú, predávajú a dodávajú chemické látky oktametylcyklotetrasiloxán (ďalej len ‚D4‘), dekametylcyklopenasiloxán (ďalej len ‚D5‘) a dodekametylcyklohexasiloxán (ďalej len ‚D6‘) ako také alebo v zmesi.

8

Výbor ECHA pre hodnotenie rizík (ďalej len ‚ERC‘) prijal 10. marca 2016 stanovisko na základe preskúmania návrhu Spojeného kráľovstva na obmedzenie a stanoviska MSC. ERC s odkazom na stanovisko MSC z 22. apríla 2015 uviedol, že neprehodnotil vP a vB vlastnosti látok D4 a D5, ale preskúmal vlastnosť T týchto látok. ERC dospel k záveru, že látka D4 spĺňa kritériá identifikácie PBT a vPvB látok uvedené v prílohe XIII a že látka D5 spĺňa kritériá identifikácie vPvB látok, ale že posledná uvedená látka D5 na základe dostupných dôkazov nespĺňa kritériá uvedené v prílohe XIII týkajúce sa toxicity.

12

Obmedzenie týkajúce sa látok D4 a D5 Komisia prijala 10. januára 2018 [nariadenie (EÚ) 2018/35, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o oktametylcyklotetrasiloxán (‚D4‘) a dekametylcyklopentasiloxán (‚D5‘) ( Ú. v. EÚ L 6, 2018, s. 45 )]. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. apríla 2018 väčšina žalobkýň v tejto veci podala žalobu o neplatnosť tohto obmedzenia. ECHA vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu Komisie v tejto poslednej uvedenej veci.

13

Dňa 1. marca 2017 príslušný orgán Spolkovej republiky Nemecko predložil na základe článku 59 ods. 3 nariadenia [REACH] dokumentáciu podľa prílohy XV, pričom navrhol, aby boli látky D4 a D5 identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy z dôvodu ich vlastností [P, B, T, vP a vB]. Dňa 21. decembra 2017 Komisia v súlade s článkom 59 ods. 2 tohto nariadenia požiadala ECHA, aby pripravila dokumentáciu podľa prílohy XV na účely identifikácie látky D6 ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy. ECHA v tejto dokumentácii dospela k záveru, že látka D6 spĺňa kritériá [P, B, T, vP a vB].

17

Na svojom 60. zasadnutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. júna 2018, MSC dosiahla jednomyseľné dohody o identifikácii látok D4, D5 a D6 ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy z dôvodu, že tieto látky spĺňali kritériá identifikácie ako PBT a vPvB látky v súlade s článkom 57 písm. d) a e) nariadenia [REACH]. Dôvody týchto dohôd sú uvedené v príslušných podporných dokumentoch.

18

Podporné dokumenty týkajúce sa látok D4 a D5 opakovane odkazujú, a to aj v zhrnutiach týkajúcich sa perzistencie a bioakumulácie oboch látok, na stanovisko MSC z 22. apríla 2015 k látkam D4 a D5 a, pokiaľ ide o toxicitu látky D4, na stanovisko ERC z 10. marca 2016. Údaje sú doplnené do podporných dokumentov týkajúcich sa látok D4 a D5 odkazmi na nové štúdie uverejnené po týchto stanoviskách. V podpornom dokumente týkajúcom sa látky D4 sa uvádza záver k vlastnostiam [P, B, T, vP a vB] látky D4 v súlade s prílohou XIII. Dokument týkajúci sa látky D5 neposudzuje údaje o toxicite tejto látky pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. V tomto dokumente sa dospelo k záveru, že D5 je vPvB látka a že ak obsahuje látku D4 v koncentrácii vyššej alebo rovnajúcej sa 0,1 % hmotnostného (w/w), je tiež látkou PBT.

19

Podporný dokument týkajúci sa látky D6 obsahuje najmä hodnotenia degradácie a distribúcie tejto látky a odkazuje na údaje uvedené v podporných dokumentoch týkajúcich sa látok D4 a D5. Tento dokument neposudzuje toxicitu látky D6 pre životné prostredie a ľudské zdravie. Dospel k záveru, že D6 je vPvB látka, a konštatuje, že spĺňa aj kritériá PBT látok, ak obsahuje látku D4 v koncentrácii vyššej alebo rovnajúcej sa 0,1 % hmotnostného (w/w). Okrem toho, keďže látky D4 a D5 boli identifikované ako nečistoty v látke D6, s odkazom na stanovisko MSC z 22. apríla 2015 a stanovisko ERC z 10. marca 2016 sa dospelo k záveru, že látka D6 spĺňa aj kritériá látok vPvB, keď obsahuje látky D4 alebo D5 v koncentrácii vyššej alebo rovnajúcej sa 0,1 % hmotnostného (w/w).

V ten istý deň bol zoznam navrhovaných látok uverejnený na internetovej stránke ECHA aktualizovaný v súlade s článkom 59 ods. 10 tohto nariadenia tak, aby zahŕňal záznamy týkajúce sa látok D4, D5 a D6. Poznámky týkajúce sa príslušných zápisov na zozname navrhovaných látok naznačujú, že látka D5 spĺňa kritériá stanovené v článku 57 písm. d) nariadenia [REACH] ako PBT látka, ak obsahuje množstvo látky D4 väčšie alebo rovnajúce sa 0,1 % hmotnostného (w/w). Pokiaľ ide o látku D6, uvádza sa, že táto látka spĺňa kritériá stanovené v článku 57 písm. d) nariadenia [REACH] ako PBT látka, ak obsahuje množstvo látky D4 väčšie alebo rovnajúce sa 0,1 % hmotnostného (w/w). Pokiaľ ide o látku D6, je navyše uvedené, že táto látka okrem svojich vnútorných vlastností spĺňa aj kritériá stanovené v článku 57 písm. e) nariadenia [REACH] ako látka vPvB, ak obsahuje množstvo látok D4 alebo D5 väčšie alebo rovnajúce sa 0,1 % hmotnostného (w/w).“

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. septembra 2018 podali odvolateľky žalobu o úplnú alebo čiastočnú neplatnosť sporného rozhodnutia.

16

Rozhodnutím z 10. januára 2019 predseda piatej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov ECHA.

20

Prvý žalobný dôvod bol založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA v rámci hodnotenia vlastnosti B látok D4, D5 a D6, ako aj v rámci hodnotenia vlastnosti T látok D5 a D6, prekročenia rámca svojich právomocí a porušenia článku 59 nariadenia REACH. Tento žalobný dôvod bol rozdelený na osem častí, z ktorých prvá je založená na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že zohľadnila stanoviská MSC a ERC bez toho, aby vykonala vlastné posúdenie informácií, ktoré mala k dispozícii, a teda „pridaním dôležitosti“ pochybeniam, ktorými boli postihnuté tieto stanoviská, druhá na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že dospela k záveru, že látky D4, D5 a D6 spĺňali kritériá na to, aby boli identifikované ako PBT a vPvB látky, ktoré sú uvedené v prílohe XIII, zatiaľ čo vlastnosti P a B neboli pre rovnaké prostredie preukázané, tretia na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že nezohľadnila hybridnú povahu látok D4, D5 a D6, štvrtá na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že svoje závery o bioakumulácii látok D4 a D5 založila na dôkazoch, ktoré nemôžu podložiť takéto závery, piata na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že neposúdila nové dôkazy týkajúce sa bioakumulácie (vlastnosti B a vB) pre látky D4 a D5, ktoré mala k dispozícii po prijatí stanovísk MSC a ERC, šiesta na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že nezohľadnila všetky relevantné informácie na účely hodnotenia bioakumulácie látky D6 a siedma a ôsma na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila ECHA tým, že nezohľadnila informácie o toxicite látok D5 a D6 ako takých v rozsahu, v akom tieto látky identifikovala ako látky PBT z dôvodu prítomnosti látky D4 ako nečistoty v uvedených látkach, a to bez toho, aby zohľadnila špecifické limity týkajúce sa množstva látky D4, ako ich definoval MSC.

Svojím odvolaním odvolateľky, ktoré podporuje ACC, navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie,

–

zamietol odvolanie a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

O odvolaní

25

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú štyri odvolacie dôvody, z ktorých:

–

štvrtý odvolací dôvod je založený na vecnej nesprávnosti konštatovaní Všeobecného súdu a skreslení dôkazov.

O prvom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

26

Odvolateľky, ktoré podporuje ACC, tvrdia, že stanovenie „závažnosti dôkazov“ v zmysle nariadenia REACH znamená, že pri skúmaní otázky, či látka spĺňa kritériá B a vB, údaje o FBC stanovené v oddiele 3.2.2 písm. a) prílohy XIII nemôžu byť zohľadnené ako jediné, ale že treba zohľadniť aj iné informácie, ako je faktor biomagnifikácie (ďalej len „FBA“) alebo faktor trofickej magnifikácie (ďalej len „FTA“), ktoré sú výslovne uvedené v písmene c) toho istého oddielu. Všetky údaje o skúmaných látkach by sa teda mali posudzovať spoločne s ohľadom na kritériá uvedené v oddiele 1 uvedenej prílohy a žiadny konkrétny údaj, ako sú údaje o FBC, nemá prednosť pred ostatnými dostupnými relevantnými údajmi, ako sú údaje o FBA a FTA, ako to vyplýva najmä z doslovného výkladu oddielu 3.2.2 prílohy XIII, odôvodnení 5 a 6 nariadenia č. 253/2011, ako aj z „Príručky k požiadavkám na informácie a hodnotenie chemickej bezpečnosti“ ECHA.

30

Toto posúdenie Všeobecného súdu však nie je podporené ani druhým odsekom preambuly prílohy XIII, ani odôvodneniami 5 a 6 nariadenia č. 253/2011, ktoré neuvádzajú, že určenie závažnosti dôkazov je relevantné, ak priame uplatnenie kritérií B/vB na údaje o FBC nie je možné, ale uvádzajú, že toto určenie je mimoriadne relevantné, ak priame uplatnenie kritérií B/vB na všetky dostupné informácie nie je možné. Takýto výklad je tiež v súlade s tretím odsekom preambuly tejto prílohy, ktorý zdôrazňuje potrebu zohľadniť všetky dostupné informácie bez ohľadu na ich príslušné závery. Napadnutý rozsudok však nesprávne uprednostňuje údaje o FBC práve z dôvodu možnosti ich číselného uplatnenia na kritériá stanovené v oddiele 1 uvedenej prílohy. Pri hodnotení vlastností B a vB predmetných látok sa však mal v prejednávanej veci použiť prístup založený na závažnosti dôkazov bez ohľadu na to, že Všeobecný súd sa domnieval, že údaje o FBC sa mohli priamo/číselne uplatniť na kritériá stanovené v tomto oddiele.

31

Podľa odvolateliek príloha XIII vyžaduje zohľadniť údaje o FBC, ako aj údaje týkajúce sa FBA a/alebo FTA bez poradia prednosti. Ak sú výsledky pochádzajúce z týchto údajov k dispozícii, ale sú protichodné, ako je to v prejednávanej veci, a ak z vlastností skúmanej látky vyplýva, že kategória údajov nie je relevantná, ako je to aj v prípade FBC, je v súlade s vnútornou koherenciou tejto prílohy, aby sa určeniu závažnosti dôkazov pri preskúmaní iných údajov ako FBC, ktoré majú rovnakú úroveň dôležitosti, v zásade prikladal osobitný význam.

32

35

Podľa ECHA, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, prístup založený na závažnosti dôkazov podľa prílohy XIII nevylučuje možnosť priznať rôznym údajom rozdielnu váhu, a tak výhrada týkajúca sa nesprávneho výkladu tejto prílohy a nariadenia č. 253/2011 by sa mala zamietnuť ako nedôvodná. Pokiaľ ide o ďalšie pochybenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd, ECHA tvrdí, že argumentácia odvolateliek je v prvom rade neprípustná, keďže odvolateľky sa snažia dosiahnuť nové posúdenie skutkového stavu. Táto argumentácia je v každom prípade nedôvodná.

36

Spolková republika Nemecko dodáva, že FBC treba priznať nielen „určitú prioritu“, ale že sa navyše možno domnievať, že FBC bol určujúci, keďže v prejednávanej veci bola koncentrácia látok D4, D5 a D6 u rýb 5 000‑krát vyššia ako v okolitej vode.

37

Pokiaľ ide konkrétne o bod 71 napadnutého rozsudku, Komisia dodáva, že v rozsahu, v akom odvolateľky spochybňujú posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa závažnosti dôkazu o FBC, ich argumentácia v skutočnosti smeruje k tomu, aby sa vykonalo nové posúdenie skutkového stavu, a preto musí byť zamietnutá ako neprípustná. Naproti tomu v rozsahu, v akom sa argumentácia odvolateliek týka nesprávneho výkladu, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd tým, že priznal prednosť výsledkom spoľahlivých štúdií týkajúcich sa FBC, je neúčinná. Aj keby sa totiž Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že by týmto výsledkom prisúdil zásadnú prioritu, k čomu nedošlo, jeho posúdenie nemožno spochybniť, keďže MSC sa v prejednávanej veci domnieval, bez toho, aby sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, že hodnoty FBC boli závažnejším dôkazom ako ostatné údaje, na ktoré odkazujú odvolateľky.

Podľa druhého odseku preambuly tejto prílohy sa na účely identifikácie PBT a vPvB látok v rámci stanovenia závažnosti dôkazov porovnávajú všetky relevantné a dostupné informácie uvedené v oddiele 3.2 uvedenej prílohy, a to najmä relevantné a dostupné údaje o FBC, FBA a FTA s kritériami stanovenými v oddiele 1 tejto prílohy.

41

Podľa oddielu 1 prílohy XIII týkajúceho sa kritérií na identifikáciu PBT a vPvB látok je bioakumulácia definovaná vo vzťahu k FBC u vodných druhov. Látka je „bioakumulatívna“ (B), ak je FBC tejto látky vyšší ako 2000 a „veľmi bioakumulatívna“ (vB), ak je jej FBC vyšší ako 5000.

42

Z druhého odseku preambuly tejto prílohy vyplýva, že určenie závažnosti dôkazov sa uplatňuje najmä vtedy, keď kritériá stanovené v oddiele 1 tejto prílohy, medzi nimi najmä FBC, nemožno priamo uplatniť na dostupné informácie. Vyplýva to aj z odôvodnenia 6 nariadenia č. 253/2011, podľa ktorého je určenie závažnosti dôkazov dôležité, ak kritériá stanovené v tomto oddiele 1 nemožno priamo uplatniť na dostupné informácie.

43

V dôsledku toho Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bodoch 71 až 72 napadnutého rozsudku dospieť k záveru, že normotvorca Únie uprednostnil výsledky vyplývajúce zo spoľahlivých štúdií týkajúcich sa FBC látky u vodných druhov. Ako Všeobecný súd správne uviedol v bodoch 68 až 71 tohto rozsudku, táto prednosť nemá vplyv na uplatnenie určenia na základe závažnosti dôkazov. V tomto kontexte Všeobecný súd konštatoval, že MSC sa nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že údaje o FBC boli závažnejšie ako iné údaje, na ktoré odvolateľky odkázali, a to údaje týkajúce sa FTA a FBA. V dôsledku toho argumentácia odvolateliek, podľa ktorej z napadnutého rozsudku vyplýva, že údajom uvedeným v oddiele 3.2.2 písm. b) a c) prílohy XIII, pokiaľ sú k dispozícii výsledky týkajúce sa biokoncentrácie, nemožno priznať nijaký osobitný význam ani účinok, svedčí o nesprávnom výklade tohto rozsudku, a preto musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

45

Okrem toho v rozsahu, v akom sa prvý odvolací dôvod v časti, v akej je založený na nesprávnom výklade prílohy XIII, dotýka posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa konkrétneho spôsobu, akým sa v prejednávanej veci uplatnilo určenie závažnosti dôkazov, ako aj dôkaznej hodnoty priznanej údajom o FBC pri zvážení rôznych dôkazov, tento odvolací dôvod treba pri neexistencii akéhokoľvek tvrdenia o skreslení zamietnuť ako neprípustný.

46

48

Pokiaľ ide v treťom rade o údajne nedostatočné preskúmanie niektorých zistení MSC a ECHA, ktoré Všeobecný súd vykonal v bodoch 76 a 77 napadnutého rozsudku, na úvod treba pripomenúť, ako uviedol Všeobecný súd v bodoch 51 a 52 napadnutého rozsudku, že v zložitom technickom rámci, ktorý sa vyvíja, o aký ide v prejednávanej veci, príslušné orgány Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pričom preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na preskúmanie, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10 , EU:C:2011:504 , bod 60 , a z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA, C‑119/21 P , EU:C:2023:180 , bod 46 ).

49

Z argumentácie odvolateliek však nevyplýva, že by Všeobecný súd prekročil hranice svojho preskúmania. Naproti tomu sa zdá, že odvolateľky bez toho, aby poukazovali na akékoľvek skreslenie, spochybňujú posúdenie, ktoré vykonal Všeobecný súd, pokiaľ ide o výsledky testu prostredníctvom potravinovej cesty, ktoré uviedli, a odkaz MSC na iné látky s cieľom preukázať, že nie je neobvyklé, že látka s FBA nižším ako 1, ktorý je výsledkom testu prostredníctvom potravinovej cesty, môže mať FBC spĺňajúci kritérium identifikácie vlastností B alebo vB.

50

Odvolateľky sa tým v skutočnosti snažia dosiahnuť, aby Súdny dvor opätovne preskúmal dôkazy predložené Všeobecnému súdu. V súlade s článkom 256 ods. 1 ZFEÚ a článkom 58 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie sa však odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Z toho vyplýva, že v rámci konania o odvolaní nemá Súdny dvor právomoc zisťovať skutkový stav a v zásade ani skúmať dôkazy, o ktoré Všeobecný súd oprel svoje skutkové zistenia (rozsudok z 9. marca 2023, PlasticsEurope/ECHA, C‑119/21 P , EU:C:2023:180 , bod 84 ).

53

Z toho podľa odvolateliek vyplýva, že údaje o FBC nie sú priamo relevantné na účely hodnotenia vlastností B a vB týchto látok, keďže štúdie o biokoncentrácii sa uskutočňujú za umelých podmienok, v ktorých sa látky nielen nemôžu rozdeliť do vzduchu alebo sedimentov, ale aj koncentrácia látok vo vode zostáva konštantnou. Výsledky týchto štúdií teda neodrážajú správanie látok v životnom prostredí v „relevantných podmienkach“ v zmysle štvrtého odseku preambuly prílohy XIII. Naproti tomu FBA a FTA predstavujú relevantné parametre.

54

V tejto súvislosti odvolateľky v prvom rade uvádzajú, že Všeobecný súd neodpovedal na tvrdenia, ktoré predložili v prvostupňovom konaní a ktoré sa týkajú dôsledkov, ktoré vyplývajú z hybridnej povahy dotknutých látok na účely uplatnenia kritérií stanovených v prílohe XIII. Všeobecný súd sa v bodoch 140, 141 a 150 napadnutého rozsudku naopak obmedzil na konštatovanie, že látka s hybridnou organickou/anorganickou štruktúrou nie je vylúčená z pôsobnosti tejto prílohy.

55

V druhom rade Všeobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku jednak obrátil dôkazné bremeno, keď rozhodol, že odvolateľky nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by sa dalo preukázať, že ECHA opomenula zohľadniť konkrétne vlastnosti určitej látky, a jednak ignoroval dôkazy, ktoré odvolateľky predložili na účely preukázania tohto opomenutia. Podľa názoru odvolateliek ECHA nepreukázala, že zohľadnila hybridnú povahu dotknutých látok pri ich hodnotení podľa tejto prílohy, a Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že toto opomenutie nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie.

59

Po druhé, pokiaľ ide o metabolizáciu látok D4, D5 a D6, Všeobecný súd najprv v bode 126 napadnutého rozsudku nesprávne konštatoval neexistenciu dostatočne konkrétnych a hmatateľných dôkazov týkajúcich sa tvrdenia odvolateliek, podľa ktorého sú látky D4, D5 a D6 metabolizované organizmami. Odvolateľky však tvrdia, že v žalobe na prvom stupni predložili vedecké dôkazy v tomto zmysle, ako najmä štúdie „Domoradzki a kol. (2017)“ a „Gobas a kol. (2015)“ týkajúce sa metabolizácie u rýb.

60

V bode 153 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej nesprávne rozhodol, že tvrdenia odvolateliek o metabolizácii látok u benetických, pelagických a suchozemských druhov nie sú podložené. Podľa odvolateliek, hoci je pravda, že Všeobecný súd v bode 128 tohto rozsudku zohľadnil štúdiu „Selck a kol. (2018)“, na ktorú sa odvolávali, napriek tomu ignoroval hlavný záver tejto štúdie, podľa ktorého sa predmetné látky metabolizujú aj v organizmoch žijúcich v sedimentoch na takú úroveň, že nemôže dôjsť k žiadnej bioakumulácii.

61

Napokon v bode 155 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k nesprávnym zisteniam. Odvolateľky uvádzajú, že netvrdili, že predmetné látky sú úplne metabolizované, a domnievajú sa, že záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 127 tohto rozsudku, podľa ktorého „aj keby k takejto metabolizácii dochádzalo, nebola by dostatočne silná na to, aby sa vylúčila akákoľvek bioakumulácia prostredníctvom biokoncentrácie“, je nedôvodný. Rovnako tvrdenie Všeobecného súdu uvedené v tom istom bode 155, podľa ktorého záver ECHA o vlastnostiach vB látok D4, D5 a D6 potvrdzujú údaje, ktoré sa týkajú biomagnifikácie a ktoré pochádzajú z potravinových štúdií, je vyvrátený štúdiou „Gobas (2018)“.

Druhý odvolací dôvod sa týka toho, ako Všeobecný súd posúdil dôsledky, ktoré vyplývajú z vnútorných vlastností látok D4, D5 a D6, ktoré sú dôsledkom ich hybridnej povahy vzhľadom na hodnotiace kritériá stanovené v prílohe XIII.

65

V prvom rade odvolateľky kritizujú body 140, 141 a 150 napadnutého rozsudku, v rámci ktorých Všeobecný súd skreslil ich argumentáciu. Odvolateľky uvádzajú, že netvrdili, že látky D4, D5 a D6 by mali byť vylúčené z pôsobnosti nariadenia REACH z dôvodu ich hybridnej povahy, ale že vnútorné vlastnosti týchto látok sú také, že môžu ovplyvniť uplatnenie kritérií stanovených v prílohe XIII na účely ich identifikácie ako PBT alebo vPvB látok.

66

V tejto súvislosti treba poznamenať, ako uviedla aj generálna advokátka v bodoch 77 až 81 svojich návrhov, že hoci zo žaloby na prvom stupni vyplýva, že odvolateľky kritizovali „spôsob, akým treba uplatniť kritériá uvedené v prílohe XIII nariadenia REACH“, konštatovanie Všeobecného súdu týkajúce sa uplatnenia tejto prílohy na dotknuté látky nepoškodzuje ich záujmy.

67

70

Odvolateľky spochybňujú tento záver Všeobecného súdu, pričom tvrdia, že konštatovania uvedené v bodoch 117, 126, 152, 153 a 155 napadnutého rozsudku sú založené na skreslení ich argumentácie a dôkazov, ktoré predložili na jej podporu.

71

Pokiaľ ide najprv o skreslenie ich argumentácie, odvolateľky na jednej strane tvrdia, že nepredložili tvrdenia natoľko absolútne, podľa ktorých „látky D4, D5 a D6 sa nenachádzajú vo vode“, a na druhej strane, že netvrdili, že tieto látky boli v niektorých organizmoch úplne metabolizované.

72

Po prvé treba uviesť, že odvolateľky nespochybňujú, že ich písomnosti mohol Všeobecný súd vykladať v tom zmysle, že látky D4, D5 a D6 sa nenachádzajú vo vode. Skreslenie by však malo zjavne vyplývať z napadnutého rozsudku, čo nie je prípad prejednávanej veci. Okrem toho v bode 118 napadnutého rozsudku Všeobecný súd tiež poukázal na hypotézu, že predmetné látky neprechádzajú „zo sedimentov do vody nad úroveň rozpustnosti“ a poznamenal, že ani nízka rozpustnosť vo vode neznamená, „že vo vodných druhoch neexistuje biokoncentrácia“.

75

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhrady odvolateliek založené na skreslení tvrdení a dôkazov v skutočnosti smerujú k tomu, aby Súdny dvor prijal iný výklad, než aký uviedol Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, a musia sa teda zamietnuť ako neprípustné.

76

Pokiaľ ide po štvrté o porušenie práva byť vypočutý, treba pripomenúť, že toto právo predpokladá, že dotknutej osobe sa musí dať možnosť oznámiť účinným spôsobom jej stanovisko ku skutočnostiam, na ktorých správny orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie. Výhrady odvolateliek sa však týkajú zamietnutia výhrad formulovaných proti spornému rozhodnutiu Všeobecným súdom. Okrem toho dodržanie práva byť vypočutý v rámci súdneho konania neznamená, že súd musí do svojho rozhodnutia v celom rozsahu zahrnúť všetky tvrdenia predložené každým z účastníkov konania, ale že po vypočutí tvrdení účastníkov konania a preskúmaní dôkazov musí rozhodnúť o žalobných návrhoch a odôvodniť svoje rozhodnutie (rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P , EU:C:2007:6 , bod 125 ).

77

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod sa musí zamietnuť sčasti ako nedôvodný a sčasti ako neprípustný.

80

V bode 88 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd nesprávne zamietol ich tvrdenia týkajúce sa osudu a správania sa látok v životnom prostredí z dôvodu, že sú irelevantné, keďže sa týkajú skôr hodnotenia rizík než hodnotenia nebezpečenstiev. Toto rozlišovanie medzi hodnotením rizík a hodnotením nebezpečenstiev však nemôže viesť k zamietnutiu úvah týkajúcich sa skutočne uplatniteľných environmentálnych podmienok, teda „relevantných podmienok“ v zmysle štvrtého odseku preambuly prílohy XIII, z dôvodu, že ide o posúdenie expozície týmto látkam, ktoré ECHA nie je povinná preskúmať v rámci hodnotenia nebezpečenstva. Podľa odvolateliek posúdenie toho, či látka spĺňa kritériá P, B, T, vP alebo vB v „relevantných podmienkach“, nevyhnutne zahŕňa preskúmanie správania tejto látky v životnom prostredí s prihliadnutím na jej vnútorné vlastnosti.

81

Všeobecný súd teda nesprávne vyložil štvrtý odsek prílohy XIII a zamietnutím týchto tvrdení porušil právo odvolateliek byť vypočutý.

82

ECHA tvrdí, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. V tejto súvislosti tvrdí, že výklad štvrtého odseku preambuly prílohy XIII, ako ho uvádzajú odvolateľky, nie je podporený ani rozhodnutím odvolacej rady ECHA zo 7. decembra 2016 (vec A‑013 – 2014), ani usmernením OECD 305, ktoré stanovuje štandardizovanú testovaciu metódu na meranie biokoncentrácie látky.

Odvolateľky konkrétne spochybňujú body 88 až 90 a 116 až 119 napadnutého rozsudku, ktoré sa v podstate týkajú pojmu „relevantné podmienky“ v zmysle štvrtého odseku preambuly prílohy XIII, v ktorom sa uvádza, že „informácie využité na účel posúdenia vlastností PBT/vPvB vychádzajú z údajov získaných za relevantných podmienok“.

86

V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor už v kontexte nariadenia REACH viackrát prijal rozlišovanie medzi hodnotením nebezpečenstiev a hodnotením rizík. Rozhodol už tak, že kritériá stanovené v prílohe XIII sa zakladajú na hodnotení nebezpečenstiev spojených s látkami PBT a vPvB, ktoré uvádza článok 57 písm. d) a e) tohto nariadenia, a nevyžadujú, aby sa vo vzťahu k dotknutým látkam vykonalo hodnotenie rizík podobné hodnoteniu, aké si v rámci postupu hodnotenia rizík vyžaduje oddiel 6 prílohy I k uvedenému nariadeniu alebo, v rámci postupu autorizácie, článok 64 ods. 4 toho istého nariadenia alebo, pokiaľ ide o postup obmedzovania, článok 70 nariadenia REACH (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. marca 2017, Polynt/ECHA, C‑323/15 P , EU:C:2017:207 , body 24 a 25 ).

87

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku na základe rozlišovania medzi hodnotením rizík a hodnotením nebezpečenstiev správne rozhodol, že spôsob, akým sa látka správa v životnom prostredí, spadá skôr pod hodnotenie rizík. V kontexte prílohy XIII sa teda pojem „relevantné podmienky“ nevzťahuje na spôsob, akým sa dotknutá látka správa v životnom prostredí, ale na otázku, či sú testovacie metódy vhodné na identifikáciu jej nebezpečných vnútorných vlastností.

91

Tretí odvolací dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

O štvrtom odvolacom dôvode

92

Štvrtý odvolací dôvod sa delí na tri časti, z ktorých prvá sa týka zohľadnenia informácií o toxicite látok D5 a D6 Všeobecným súdom na základe prítomnosti látky D4 ako nečistoty, druhá dôkazov týkajúcich sa bioakumulácie látok D4 a D5 časovo nasledujúcich po stanoviskách MSC a ERC a tretia sa týka zohľadnenia všetkých relevantných informácií v rámci posúdenia bioakumulácie látky D6.

O prvej časti

V prvom rade sa Všeobecný súd v bode 256 napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, keď dospel k záveru, že „slovo ‚aj‘ nenaznačuje, že ECHA mala posúdiť toxicitu látok D5 a D6 ako takú“.

96

V druhom rade Všeobecný súd v bode 270 tohto rozsudku rozhodol, že vysvetlenia ECHA týkajúce sa toxicity látok D5 a D6 boli „prípustné“, zatiaľ čo v bode 271 uvedeného rozsudku potvrdil, že tvrdenie odvolateliek založené na tom, že látka D4, keďže je uvoľňovaná do životného prostredia ako nečistota v látkach D5 alebo D6, nikdy nedosahuje úroveň toxicity z dôvodu jej nízkej rozpustnosti vo vode a jej vysokého koeficientu rozdeľovania oktanol‑voda, „nemôže byť presvedčivé“. Podľa odvolateliek Všeobecný súd toto tvrdenie nepodložil a zbavil ich tak práva byť vypočutý.

97

Po tretie v bode 272 toho istého rozsudku Všeobecný súd skreslil tvrdenia odvolateliek, keď konštatoval, že látka D4 sa neuvoľňuje do životného prostredia. V skutočnosti v žalobe na prvom stupni, ako aj v ich replike pred Všeobecným súdom odvolateľky uviedli, že keďže látka D4 sa uvoľňuje vo forme nečistôt pochádzajúcich z látok D5 alebo D6, emisie látky D4 nedosahujú toxické úrovne z dôvodu svojich vnútorných vlastností.

98

V každom prípade argumentácia odvolateliek uvedená v rámci tejto časti je tiež nedôvodná.

102

Podľa Komisie z piateho odseku preambuly prílohy XIII vyplýva, že identifikácia látky PBT alebo vPvB môže byť založená aj na prítomnosti vlastností P, B, T, vP alebo vB v ktorejkoľvek z jej zložiek, vrátane jej nečistôt alebo produktov transformácie alebo rozkladu tejto látky.

– Posúdenie Súdnym dvorom

103

V prvom rade odvolateľky spochybňujú výklad piateho odseku preambuly prílohy XIII, ktorý podal Všeobecný súd, podľa ktorého identifikácia látky PBT alebo vPvB zohľadňuje aj vlastnosti P, B, T, vP alebo vB relevantných zložiek látky a produktov transformácie a/alebo rozkladu tejto látky.

106

V treťom rade, pokiaľ ide o kritiku odvolateliek týkajúcu sa bodu 272 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že Všeobecný súd neignoroval alebo neskreslil dôkazy predložené odvolateľkami, ale kvalifikoval ich ako nepodstatné dôkazy. Odvolateľky tento bod spochybňujú a uvádzajú, že netvrdili, že látka D4 sa neuvoľňuje do životného prostredia, ale že emisie tejto látky nedosahujú úrovne, ktoré by zakladali jej toxicitu z dôvodu jej vnútorných vlastností. Treba však poznamenať, že toto tvrdenie odvolateliek Všeobecný súd preskúmal a zamietol v bode 271 tohto rozsudku, pričom jeho bod 272 bol uvedený len pre úplnosť, čo potvrdzuje použitie slovného spojenia „okrem toho“. Výhrada smerujúca proti bodu 272 napadnutého rozsudku sa teda musí zamietnuť ako neúčinná.

107

Prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu preto musí byť zamietnutá ako čiastočne nedôvodná a čiastočne neprípustná.

O druhej časti

– Argumentácia účastníkov konania

111

Vo štvrtom rade v bode 208 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu a tvrdení odvolateliek. Podľa odvolateliek ECHA nie je povinná posúdiť pri každej štúdii, či boli vzorky prípadne kontaminované. Ak sa však zistí problém kontaminácie, ako to bolo v prejednávanej veci, musí ECHA tento problém zohľadniť v rámci stanovenia závažnosti dôkazov.

112

ECHA tvrdí, že v druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu sa odvolateľky v skutočnosti snažia dosiahnuť nové posúdenie skutkových okolností prejednávanej veci, a preto sa ich argumentácia musí zamietnuť ako neprípustná. Táto argumentácia je tiež nedôvodná.

– Posúdenie Súdnym dvorom

113

116

Pokiaľ ide o druhú výhradu uvedenú na podporu tejto časti štvrtého odvolacieho dôvodu, ktorá je v podstate založená na údajnom rozpore medzi bodmi 178 a 180 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že táto výhrada je založená na nesprávnom výklade týchto bodov. V bode 178 tohto rozsudku totiž Všeobecný súd po tom, čo uviedol tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého samotná citácia štúdií nepostačuje na preukázanie, že ECHA zohľadnila nové informácie, konštatoval, že odvolateľky neuviedli nijaký údaj, v súvislosti s ktorým nemohli vedieť, ako bol posúdený. Naproti tomu bod 180 toho istého rozsudku odpovedá na ďalšie tvrdenie založené na údajných zjavne nesprávnych posúdeniach, ktorých sa dopustila ECHA v rámci posúdenia určitých štúdií. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľky predložili príklady, ktoré mali preukázať, že ECHA dôkladne nepreskúmala nové informácie, ktoré mala k dispozícii a ktoré Všeobecný súd zamietol v bodoch nasledujúcich po uvedenom bode 180.

117

Pokiaľ ide o tretiu výhradu založenú na skreslení, ktorým je poznačený bod 200 napadnutého rozsudku, z procesných dokumentov vyplýva, že otázky opravy rastu uplatnenej na hodnoty FBC látok D4 a D5 sa odvolateľky nedotkli v rámci piatej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní. Len v replike predloženej pred Všeobecným súdom, najmä v časti týkajúcej sa bioakumulácie látky D6, ako sa uvádza v bode 201 napadnutého rozsudku, odvolateľky vytýkali ECHA, že v rámci hodnotenia látok D4, D5 a D6 uplatnila opravený FBC v závislosti od rastu.

O tretej časti

– Argumentácia účastníkov konania

121

Odvolateľky, ktoré podporuje ACC, v prvom rade tvrdia, že Všeobecný súd sa v bodoch 96 a 225 napadnutého rozsudku nesprávne odchýlil od svojej judikatúry, keď rozhodol, že oddiel 1.1.1.3 prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ), nie je relevantný na účely identifikácie látok PBT a vPvB. V rozsudku zo 7. marca 2013, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA ( T‑93/10 , EU:T:2013:106 ), však Všeobecný súd pripustil uplatniteľnosť niektorých ustanovení nariadenia č. 1272/2008 na postup identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy.

122

V druhom rade sa Všeobecný súd v bode 226 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o prepojenie medzi údajmi týkajúcimi sa FTA a FBA, ako aj pokiaľ ide o vyšší význam priznaný hodnotám FBC. Odvolateľky tak v podstate opakujú, pokiaľ ide konkrétnejšie o látku D6, svoje tvrdenie uvedené v rámci prvého odvolacieho dôvodu založeného na nesprávnom výklade prílohy XIII v rozsahu, v akom Všeobecný súd uprednostnil údaje o FBC.

– Posúdenie Súdnym dvorom

126

Pokiaľ ide po prvé o body 96 a 225 napadnutého rozsudku, v rámci ktorých Všeobecný súd zamietol analogické uplatnenie oddielu 1.1.1.3 prílohy I k nariadeniu č. 1272/2008, ktorý obsahuje vysvetlenie stanovenia závažnosti dôkazov analogického s tým, ktoré je uvedené v druhom a treťom odseku preambuly prílohy XIII, treba konštatovať, že odvolateľky nepreukázali, v čom by spoločný výklad nariadenia REACH a nariadenia č. 1272/2008 mohol viesť k inému záveru, než ku ktorému dospelo sporné rozhodnutie, ako to uviedla aj generálna advokátka v bodoch 71 a 72 svojich návrhov. Túto výhradu je teda potrebné odmietnuť ako neúčinnú.

127

Pokiaľ ide po druhé o prednosť priznanú údajom o FBC pred údajmi týkajúcimi sa FBA a FTA pri identifikácii látky D6 ako bioakumulatívnej látky, treba konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho výkladu, keď v bode 226 napadnutého rozsudku konštatoval „význam pripisovaný vyšším hodnotám FBC“. V dôsledku toho musí byť výhrada odvolateliek v tejto súvislosti zamietnutá ako nedôvodná. Pokiaľ ide o ostatné aspekty týkajúce sa prepojenia medzi údajmi týkajúcimi sa FTA a FBA, treba poznamenať, že odvolateľky sa obmedzujú na podporu odlišného výkladu tohto prepojenia, než aký použil Všeobecný súd, bez toho, aby preukázali existenciu skreslenia.

128

Zo všetkých prechádzajúcich úvah vyplýva, že odvolanie je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách

132

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

133

Článok 184 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, možno mu uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať svoje vlastné trovy konania.

137

ACC ako vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej časti konania pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.