C-577/21

LM,

NO

proti

HUK‑COBURG‑Allgemeine Versicherung AG,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: sudca M. Ilešič, vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, sudcovia I. Jarukaitis (spravodajca) a Z. Csehi,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, U. Bartl, J. Heitz, M. Hellman a U. Kühne, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Georgieva, D. Triantafyllou a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Právo Únie

Druhá smernica

3

Článok 1 ods. 1 druhej smernice stanovoval:

„Poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice [Rady] 72/166/EHS [z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ( Ú. v. ES L 103, 1972, s. 1 ; Mim. vyd. 06/001, s. 10)] povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví.“

Smernica 2009/103/ES

2.

‚poškodený‘ znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami;

…“

6

Článok 3 tejto smernice, nazvaný „Povinnosť poistiť motorové vozidlo“, stanovuje:

„Každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.

Nariadenie (ES) č. 593/2008

8

Článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 ), nazvaný „Poistné zmluvy“, v odseku 2 druhom pododseku stanovuje:

„Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo, poistná zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poistiteľa. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.“

Nariadenie (ES) č. 864/2007

9

Peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy možno požadovať len v prípadoch stanovených zákonom.

2.

Ak sa má zaplatiť náhrada škody z dôvodu telesného poškodenia, poškodenia zdravia, obmedzenia slobody alebo sexuálneho sebarozhodovania, možno požadovať aj spravodlivú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.“

11

Ustanovenie § 823 BGB s názvom „Povinnosť nahradiť škodu“ v odseku 1 stanovuje:

„Každý, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti nedovolene poškodí život, telo, zdravie, obmedzí slobodu, vlastníctvo alebo iné právo inej osoby, je povinný nahradiť tejto osobe škodu, ktorá tým vznikla.“

Právo vyplýva z povinností poistiteľa, ktoré vyplývajú z poistného vzťahu a v prípade neexistencie povinnosti z článku 117 ods. 1 až 4. Poistiteľ musí vyplatiť náhradu škody v peniazoch. Poisťovateľ a poistník povinný nahradiť škodu sú zodpovední spoločne a nerozdielne.“

13

Ustanovenie § 7 Straßenverkehrsgesetz (zákon o cestnej premávke) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, nazvaný „Zodpovednosť držiteľa, podvod“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak je pri používaní motorového vozidla osoba usmrtená, utrpela telesné poškodenie alebo poškodenie jej zdravia, alebo ak je poškodená vec, je držiteľ povinný nahradiť poškodenej strane škodu, ktorá tým vznikla.“

14

Podľa § 11 StVG v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej s názvom „Rozsah povinnosti náhrady škody v prípade ujmy na zdraví“:

17

Dňa 27. júla 2014 AB zomrela pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo v meste Emsdetten (Nemecko). CD, ktorý bol poistencom spoločnosti HUK‑COBURG, poisťovne so sídlom v Nemecku z dôvodu povinnej zodpovednosti za škodu, spôsobil túto nehodu, keď viedol svoje vozidlo v stave opitosti, pričom AB bola usadená na mieste spolujazdca vpredu bez toho, aby mala zapnutý bezpečnostný pás.

18

V dôsledku nehody HUK‑COBURG zaplatila NO a LM sumu 5000 eur ako náhradu škody spojenej s úmrtím ich matky. Keďže NO a LM, zastúpené CD, považovali túto sumu za nedostatočnú, podali na Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu proti spoločnosti HUK‑COBURG, ktorou sa domáhali zaplatenia náhrady vo výške 300000 bulharských leva (BGN) (približne 153000 eur) pre každú z nich z dôvodu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z tejto smrti. Táto ujma vyplýva zo zásahu do ich psychického zdravia, keďže NO a LM trpia nespavosťou, nočnými morami, zmenami nálad, podráždenosťou, úzkosťou, uzatváraním sa do seba a záchvatmi úzkosti.

19

HUK‑COBURG, ktorá spochybňuje dôvodnosť tohto návrhu, v prvom rade pred vnútroštátnym súdom tvrdí, že rozhodným právom v prejednávanej veci je nemecké právo a že v znení uplatniteľnom v čase nehody toto právo neupravovalo náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli tretie osoby, pokiaľ sa táto ujma neprejavila patologickou poruchou. Až od 22. júla 2017 nemecké právo stanovuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli tretie osoby, ak tieto osoby majú obzvlášť úzke väzby s poškodeným. Ďalej poškodená prispela k svojej smrti tým, že cestovala vo vozidle, ktoré riadila osoba v stave opitosti, a nemala zapnutý bezpečnostný pás. Napokon výšku náhrady škody, ktorú požadujú NO a LM, považuje za neprimeranú.

23

Vnútroštátny súd sa však domnieva, že judikatúra Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) obmedzuje rozsah pojmu „ujma na zdraví“ v zmysle druhej smernice.

24

Tento súd sa preto pýta, či tento výklad Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), ktorý by mal v praxi za následok obmedzenie okruhu príjemcov náhrady nemajetkovej ujmy vyplývajúcej zo smrti blízkej osoby v dôsledku dopravnej nehody, nie je nezlučiteľný s právom Únie, keďže sa zdá, že obmedzuje potrebný účinok druhej smernice.

25

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom Únie, sa tento súd okrem toho pýta, či v rámci prípadného uplatnenia tejto zásady na spor, o ktorom rozhoduje, môže vo svojom postavení bulharského súdu podať výklad práva iného členského štátu, a to nemeckého práva.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

27

Na úvod treba uviesť, že vnútroštátny súd vo svojej prvej otázke odkazuje na článok 1 ods. 1 druhej smernice.

28

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci postupu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zavedeného článkom 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru prináleží dať vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, ktorá mu umožní rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Úlohou Súdneho dvora je pritom vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi [rozsudok z 21. decembra 2021, Skarb Państwa (Poistenie motorových vozidiel), C‑428/20 , EU:C:2021:1043 , bod 24 ].

Podľa článku 3 prvého odseku smernice 2009/103 každý členský štát prijme v súlade s článkom 5 tejto smernice všetky vhodné opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Článok 3 druhý odsek uvedenej smernice stanovuje, že rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe opatrení uvedených v prvom odseku tohto článku 3. článok 3 posledný odsek tej istej smernice spresňuje, že poistenie uvedené v prvom odseku povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmy na zdraví. Pokiaľ ide o článok 5 smernice 2009/103, ten v odseku 1 najmä stanovuje, že za podmienok uvedených v tomto ustanovení sa každý členský štát môže odchýliť od ustanovení uvedeného článku 3, pokiaľ ide o určité fyzické alebo právnické osoby.

32

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že ako to Súdny dvor už konštatoval, článok 3 prvý odsek smernice 2009/103 je koncipovaný veľmi všeobecne v tom zmysle, že od každého členského štátu požaduje, aby vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku prijal všeobecnú povinnosť poistenia vozidiel (rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , bod 25 a citovaná judikatúra).

33

Z odôvodnení smernice 2009/103 vyplýva, že jej cieľom, ako aj cieľom smerníc týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z prevádzky motorových vozidiel, ktoré jej predchádzali, je jednak zabezpečiť voľný pohyb tak motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na území Únie, ako aj osôb na ich palube a na druhej strane zabezpečiť porovnateľné zaobchádzanie s poškodenými účastníkmi nehôd spôsobených týmito motorovými vozidlami bez ohľadu na to, kde presne na území Únie došlo k nehode (rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , bod 34 a citovaná judikatúra).

37

V dôsledku toho a predovšetkým vzhľadom na článok 1 bod 2 smernice 2009/103 za súčasného stavu právneho poriadku Únie môžu členské štáty v zásade slobodne určiť, najmä ktoré škody spôsobené motorovými vozidlami musia byť povinne nahradené, rozsah práva na náhradu škody a osoby, ktoré naň majú mať nárok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , bod 38 a citovanú judikatúru). Preto táto smernica v zásade nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje záväzné kritériá na účely určenia nemajetkovej ujmy, ktorá môže byť predmetom odškodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Petillo, C‑371/12 , EU:C:2014:26 , bod 43 ).

38

Táto sloboda je však obmedzená uvedenou smernicou, pretože táto smernica po prvé stanovila povinné krytie niektorých škôd do výšky minimálnych súm určených smernicou. Medzi týmito škodami, ktorých krytie je povinné, sa ako to spresňuje článok 3 posledný odsek smernice 2009/103 nachádza najmä „ujma na zdraví“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. januára 2014, Petillo, C‑371/12 , EU:C:2014:26 , bod 33 a citovaná judikatúra).

39

Pojem „ujma na zdraví“ sa však vzťahuje na akúkoľvek ujmu, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak telesnú, ako aj duševnú traumu (rozsudok z 23. januára 2014, Petillo, C‑371/12 , EU:C:2014:26 , bod 34 a citovaná judikatúra).

43

Z dôvodov uvedených v bodoch 39 až 43 tohto rozsudku vyplýva, že členské štáty musia vo vnútroštátnom právnom poriadku zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá sa uplatňuje podľa ich vnútroštátneho práva, bola krytá poistením v súlade s ustanoveniami smernice 2009/103 pripomenutými v týchto bodoch, a musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti dodržiavať právo Únie. Okrem toho ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu škody pri nehodách spôsobených prevádzkou vozidiel, nemôžu odňať tejto smernici jej potrebný účinok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , body 39 a 40 , ako aj citovanú judikatúru).

44

V tejto súvislosti Súdny dvor viackrát rozhodol, že ustanovenia práva Únie týkajúce sa povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym úpravám, ktoré narúšajú potrebný účinok týchto ustanovení tým, že z úradnej moci vylučujú alebo neprimerane obmedzujú právo poškodeného na získanie náhrady škody na základe povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, keďže tým tiež ohrozujú dosiahnutie cieľa ochrany poškodených účastníkov dopravných nehôd, ktorý normotvorca Únie konštantne sleduje a posilňuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2021, Van Ameyde España, C‑923/19 , EU:C:2021:475 , bod 44 a citovanú judikatúru).

45

V prejednávanej veci treba v prvom rade konštatovať, že nemecká právna úprava dotknutá vo veci samej, ako ju vykladá Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), patrí do vnútroštátneho hmotného práva zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazuje smernica 2009/103. Okrem toho zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že táto právna úprava, ako sa vykladá, upravuje aj náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej tretími osobami, vrátane bolesti a utrpenia, ktoré dieťa utrpelo v dôsledku úmrtia rodiča v dôsledku dopravnej nehody, a definuje škodu, ktorá zakladá nárok na náhradu takejto ujmy na základe poistenia zodpovednosti za škodu bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k nej došlo.

49

Za týchto podmienok sa v prejednávanej veci nezdá, že by podmienky stanovené nemeckým zákonodarcom, tak ako ich vykladá Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci obetí dopravných nehôd, mohli ohroziť dosiahnutie cieľa ochrany obetí dopravných nehôd uvedeného v smernici 2009/103.

50

Spis predložený Súdnemu dvoru totiž neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala, že taký režim zodpovednosti za škodu, o aký ide vo veci samej, by z úradnej moci vylučoval alebo neprimerane obmedzoval právo blízkeho rodinného príslušníka priamej obete dopravnej nehody, získať náhradu nemajetkovej ujmy na základe povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.

51

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že článok 3 štvrtý odsek smernice 2009/103 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci obetí dopravných nehôd, zo strany poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podmienke, že táto ujma viedla k patologickému poškodeniu zdravia týchto blízkych rodinných príslušníkov.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 3 štvrtý odsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci obetí dopravných nehôd, zo strany poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel podmienke, že táto ujma viedla k patologickému poškodeniu zdravia týchto blízkych rodinných príslušníkov.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.