C-580/21

EEW Energy from Waste Großräschen GmbH

proti

MNG Mitteldeutsche Netzgesellschaft Strom GmbH,

za účasti:

50 Hertz Transmission GmbH,

SÚDNY DVOR (piata komora),

EEW Energy from Waste Großräschen GmbH, v zastúpení: B. Rechner a A. Vallone, Rechtsanwälte,

–

MNG Mitteldeutsche Netzgesellschaft Strom GmbH, v zastúpení: B. Christ a T. Höch, Rechtsanwälte,

–

50 Hertz Transmission GmbH, v zastúpení: T. Burmeister a L. Reichstein, Rechtsanwälte,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou EEW Energy from Waste Großräschen GmbH (ďalej len „EEW“) a spoločnosťou MNG Mitteldeutsche Netzgesellschaft Strom GmbH (ďalej len „MNG Strom“) vo veci škody, ktorá spoločnosti EEW údajne vznikla v dôsledku opakovaných výziev spoločnosti MNG Strom týkajúcich sa prístupu do sústav, pokiaľ ide o elektrinu, ktorú vyrobila EEW.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2001/77/ES

3

4

Odôvodnenia 11, 60 a 61 smernice 2009/28, zneli pred zrušením tejto smernice smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov ( Ú. v. EÚ L 328, 2018, s. 82 ) takto:

„(11)

Je potrebné stanoviť transparentné a jednoznačné pravidlá pre výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a pre vymedzenie týchto zdrojov. …

…

(60)

Za určitých okolností nie je možné úplne zaručiť prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť alebo bezpečnosť sústavy. Za týchto okolností môže byť vhodné týmto výrobcom poskytnúť finančné kompenzácie. Ciele tejto smernice si však vyžadujú trvalé zvyšovanie prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bez vplyvu na spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy. Preto by mali členské štáty prijať vhodné opatrenia na umožnenie vyššieho prieniku elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, okrem iného aj zohľadnením špecifík nepredikovateľných zdrojov a zdrojov, ktoré zatiaľ nemožno skladovať. V rozsahu nevyhnutnom na splnenie cieľov stanovených v tejto smernici by pripojenie nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie malo byť umožnené čo najskôr. V záujme urýchlenia postupov pripájania do sústavy môžu členské štáty poskytnúť prednostné pripojenie alebo rezervovať pripájaciu kapacitu novým zariadeniam na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.“

5

Článok 1 smernice 2009/28 s názvom „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“ stanovoval:

„Touto smernicou sa ustanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Stanovujú sa v nej záväzné národné ciele pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa štatistických prenosov medzi členskými štátmi, spoločných projektov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov, informovania a odbornej prípravy a prístupu k elektrizačnej sústave pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. …“

…

e)

‚biomasa‘ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu;

…

j)

‚potvrdenie o pôvode‘ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému spotrebiteľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 3 ods. 6 smernice 2003/54/ES;

…

3. Na účely odseku 1 písm. a) sa hrubá konečná spotreba elektriny [vyrobenej – neoficiálny preklad ] z obnoviteľných zdrojov energie vypočíta ako množstvo elektriny vyrobené v členskom štáte z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

V hybridných zariadeniach, ktoré využívajú obnoviteľné a konvenčné zdroje, sa zohľadňuje len tá časť elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. Na účely tohto výpočtu sa podiel každého zdroja energie vypočíta na základe jeho energetického obsahu.

Elektrina vyrobená z vodnej a veternej energie sa zohľadňuje v súlade s normalizačnými pravidlami uvedenými v prílohe II.“

8

Článok 15 ods. 1 tejto smernice stanovoval:

členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zaručili na svojom území prenos a distribúciu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie;

b)

členské štáty tiež poskytnú buď prednostný prístup alebo garantovaný prístup elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do sústavy;

c)

členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia prenosových sústav uprednostňovali pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrinu zariadenia, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ak to povoľuje bezpečná prevádzka národnej elektrizačnej sústavy, a na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. Členské štáty zabezpečia, aby sa prijímali vhodné prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie. Ak sa prijímajú dôležité opatrenia na obmedzenie obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zaručiť bezpečnosť národnej elektrizačnej sústavy a bezpečnosť dodávok energie, členské štáty zabezpečia, aby príslušní prevádzkovatelia sústav podávali príslušnému regulačnému orgánu správy o týchto opatreniach a uvádzali, aké nápravné opatrenia chcú prijímať na zabraňovanie nevhodnej redukcii.“

Nemecké právo

‚energia z obnoviteľných zdrojov‘… energia z biomasy…, ako aj z biologicky rozložiteľného podielu odpadu z domácností a priemyslu,

…“

11

V § 11 EEG 2012 s názvom „Riadenie zásobovania“ sa v odseku 1 uvádzalo:

„Prevádzkovatelia sústavy sú výnimočne oprávnení regulovať zariadenia…, ktoré sú priamo alebo nepriamo pripojené do ich sústavy…, pokiaľ:

1.

„Ak sa zásobovanie elektrinou zo zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie… z dôvodu preťaženia siete v zmysle § 11 ods. 1 zníži, prevádzkovatelia, ktorí sú dotknutí opatrením…, sa odškodnia vo výške 95 % z ušlého príjmu vrátane dodatočných nákladov a po odpočítaní ušetrených nákladov. …“

13

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že tieto ustanovenia EEG 2012 v podstate zodpovedajú ustanoveniam troch verzií EEG, ktoré sa postupne uplatňujú na spor vo veci samej.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14

EEW prevádzkuje v Großräschen (Nemecko) zariadenie na tepelné spracovanie odpadov, ktoré jej umožňuje vyrábať elektrickú a tepelnú energiu. Časť tohto odpadu pozostávajúca z biologicky rozložiteľného odpadu sa spracúva spaľovaním spolu s inými druhmi odpadu. Podiel biologicky odbúrateľného odpadu sa líši a môže predstavovať až 50 % celkového objemu odpadu. Časť elektrickej energie vyrobenej týmto zariadením zásobuje sústavu, ktorej prevádzkovateľom je MNG Strom, s ktorou EEW uzavrela dohodu o pripojení a nákupe, ktorou je viazaná.

18

Podľa tohto súdu rozhodnutie o tejto žalobe závisí od odpovede na otázku, či zariadenie spoločnosti EW predstavuje „zariadenie vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie“ v zmysle § 12 EEG 2012 v spojení s článkom 2 písm. c) smernice 2001/77 a ustanoveniami smernice 2009/28, najmä jej článkom 16 ods. 2 písm. c).

19

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 16 ods. 2 písm. c) v spojení s článkom 2 písm. a) a písm. e) smernice 2009/28/ES vykladať v tom zmysle, že pri dodávaní elektriny do sústavy sa majú uprednostniť aj také zariadenie vyrábajúce elektrinu, v ktorých sa elektrina vyrába tepelným spracovaním zmiešaného odpadu, pričom odpad obsahuje variabilný podiel biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu?

5.

V prípade, že je odpoveď na prvú a druhú otázku kladná: môže sa pri uplatnení právnych predpisov platných pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie na elektrinu, ktorá bola len čiastočne vyrobená z biologicky rozložiteľného odpadu, použiť právna myšlienka z článku 5 ods. 3 druhého pododseku smernice 2009/28 takým spôsobom, že sa tieto pravidlá uplatnia len na podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a tento podiel sa vypočíta na základe energetického obsahu každého zdroja energie?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

20

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 vykladať v tom zmysle, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy, z ktorého majú prospech zariadenia vyrábajúce elektrinu, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, sa nemá priznať len zariadeniam, ktoré vyrábajú elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, ktoré ju vyrábajú tak z obnoviteľných, ako aj konvenčných zdrojov energie.

24

Pokiaľ ide v prvom rade o znenie článku 16 ods. 2 písm. c) prvej vety smernice 2009/28, toto ustanovenie tým, že odkazuje na zariadenia, ktoré „používajú“ obnoviteľné zdroje energie, neumožňuje samo osebe určiť, či sa toto ustanovenie vzťahuje len na zariadenia vyrábajúce elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, alebo či sa uplatňuje aj na zariadenia, ktoré na tento účel používajú len časť takýchto zdrojov energie.

25

Okrem toho sa zdá, že druhá veta toho istého ustanovenia, ktorá odkazuje na opatrenia, ktoré treba prijať na minimalizovanie nepoužívania elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie, použitím slovesa „minimalizovať“ vychádza zo zásady, že prednostný prístup by malo byť možné poskytnúť aj zariadeniam, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie len čiastočne. Vylúčenie takýchto zariadení by totiž malo za následok, že sa z prednostného prístupu vylúči časť „zelenej“ elektrickej energie, ktoré by mohla byť podstatná.

26

Ďalej, pokiaľ ide o kontext, do ktorého patrí uvedené ustanovenie, smernica 2001/77 vo svojom článku 2 písm. c) definovala „elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov energie“ ako „elektrickú energiu vyrábanú zariadeniami, ktoré využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj časť elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj konvenčné zdroje energie“.

30

Okrem toho podľa judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o garantovaný prístup do sústavy upravený v článku 16 ods. 2 písm. b) smernice 2009/28, tento garantovaný prístup do sústavy má za cieľ integrovať obnoviteľné zdroje energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom zabezpečenia prístupu do sústav pre všetku elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, čo umožňuje využiť maximálne množstvo elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Fondul Proprietatea, C‑179/20 , EU:C:2022:58 , bod 62 ).

31

Ciele týkajúce sa maximálneho využitia elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a trvalého zvýšenia prenosu a distribúcie elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie by pritom mohli byť ohrozené, ak by sa zariadenie na výrobu elektriny, ktoré nevyužíva výlučne obnoviteľné zdroje energie, považovalo na základe tejto skutočnosti za zariadenie využívajúce iba konvenčné zdroje energie, a preto by bolo vylúčené z prednostného prístupu stanoveného v článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28.

32

Preto treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 sa má vykladať v tom zmysle, že prednostný prístup do elektrizačnej sústavy, z ktorého majú prospech zariadenia vyrábajúce elektrinu, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, sa nemá priznať len zariadeniam, ktoré vyrábajú elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, ktoré ju vyrábajú tak z obnoviteľných, ako aj konvenčných zdrojov energie.

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že z definícií uvedených v článku 2 písm. a) a e) smernice 2009/28 vyplýva, že hoci energia získaná zhodnotením biomasy predstavuje energiu z obnoviteľných zdrojov, pod pojem „biomasa“, tak ako je definovaný v tejto smernici, spadá len biologicky rozložiteľná časť, a to najmä priemyselný a komunálny odpad. Energia vyrobená tepelným spracovaním priemyselného a komunálneho odpadu sa tak v prípade elektriny vyrobenej z tejto biologicky rozložiteľnej časti tohto odpadu a s výnimkou jeho časti tvorenej konvenčným odpadom považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov.

36

Súdny dvor tiež v súvislosti s článkom 16 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice rozhodol, že z tohto ustanovenia síce vyplýva možnosť zavedenia „garantovaného prístupu“ do sústavy pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, ale len pokiaľ ide o „zelenú“ elektrickú energiu, a preto toto ustanovenie nemôže slúžiť ako právny základ pre vnútroštátne ustanovenia stanovujúce garantovaný prístup pre zariadenia vyrábajúce elektrinu z neobnoviteľných zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2022, Fondul Proprietatea, C‑179/20 , EU:C:2022:58 , bod 65 ). Ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, zásadu prednostného prístupu do sústavy uvedenú v článku 16 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice treba vykladať analogicky.

37

Zariadenie vyrábajúce elektrinu, ktoré používa zmes odpadu, v ktorom iba variabilná časť pozostáva z biologicky rozložiteľného priemyselného a komunálneho odpadu, alebo všeobecnejšie, ktoré vo variabilnej miere používa súčasne obnoviteľné, ako aj konvenčné zdroje energie, musí mať preto možnosť využiť prednostný prístup stanovený v článku 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 iba do výšky variabilného podielu elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie.

41

V druhom rade článok 16 ods. 2 písm. c) smernice 2009/28 vyžaduje, aby sa prednosť pri prístupe riadila na základe transparentných a nediskriminačných kritérií. V tejto súvislosti odôvodnenie 11 tejto smernice zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť jasné a transparentné pravidlá výpočtu podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie a vymedziť tieto zdroje. Okrem toho odôvodnenie 60 uvedenej smernice všeobecne pripomína význam prednostného prístupu vyhradeného pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie pre integráciu obnoviteľných zdrojov energie do vnútorného trhu s elektrickou energiou, a najmä, že tento prednostný prístup by sa mal premietnuť do vnútroštátnych pravidiel pripojenia tak, že sa pripojeným výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie poskytne istota, že budú môcť predávať a prenášať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie vždy, keď bude daný zdroj k dispozícii.

42

Z toho vyplýva, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní podmienok vykonávania prednostného prístupu, z ktorého musia mať prospech zariadenia vyrábajúce elektrinu, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, pokiaľ rešpektujú ciele sledované touto smernicou.

43

Súdny dvor navyše už konštatoval, že normotvorca Únie prijatím smernice 2009/28 rozhodne nechcel úplne harmonizovať vnútroštátne systémy podpory výroby zelenej energie, pričom vychádzal jednak z konštatovania, že členské štáty uplatňujú odlišné systémy podpory, a jednak zo zásady, že treba zabezpečiť ich riadne fungovanie, aby sa zachovala dôvera investorov, a umožniť týmto štátom určiť účinné vnútroštátne opatrenia na dosiahnutie záväzných celkových národných cieľov, ktoré im ukladá uvedená smernica (rozsudok zo 4. októbra 2018, L.E.G.O., C‑242/17 , EU:C:2018:804 , bod 53 a citovaná judikatúra).

47

Je zrejmé jednak, že zariadenia patriace do prvej skupiny musia mať s výhradou obmedzení týkajúcich sa bezpečnosti a kapacity sústavy vždy prednostný prístup, pokiaľ ide o všetku elektrinu, ktorú vyrábajú a že zariadenia patriace do druhej skupiny nemôžu získať na základe tohto ustanovenia žiadny prednostný prístup, a jednak, že so zariadeniami patriacimi do týchto prvých dvoch skupín sa v zásade musí zaobchádzať rovnako v rámci skupiny, do ktorej patria.

48

Pokiaľ ide o zariadenia patriace do tretej skupiny, treba naopak v prvom rade pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, prednostný prístup im prináleží len vo vzťahu k tej časti elektriny, ktorá bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov energie. V druhom rade v rámci tejto tretej skupiny nemožno so zariadeniami zaobchádzať rovnako, keďže časť obnoviteľných zdrojov energie, ktorú využívajú, nie je nevyhnutne rovnaká.

49

Cieľ sledovaný smernicou 2009/28, ktorým je podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, by mohol byť ohrozený, ak by zariadenia, ktoré v podstatnej miere využívajú obnoviteľné zdroje energie mali systematicky prednostný prístup na úkor iných zariadení, ktoré tiež využívajú obnoviteľné zdroje energie, ale v menšej miere. Nič to však nemení na tom, že vzhľadom na ten istý cieľ musí byť možné uprednostniť prvé uvedené zariadenia pred druhými uvedenými, avšak bez toho, aby mali systematickú prioritu.

53

Cieľ, ktorý sa snaží dosiahnuť smernica 2009/28, a to čo najviac podporiť prístup do sústav pre elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie, nevyžaduje, aby v presnom okamihu, keď prevádzkovateľ sústavy využíva zariadenie vyrábajúce elektrinu, ktoré využíva energetickú zmes, bol tento prevádzkovateľ oboznámený s presným podielom tohto typu elektriny v celkovom množstve energie dodávanej týmto zariadením.

54

V tejto súvislosti stačí, aby uplatňovanie kritérií stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi umožnilo, aby sa počas dostatočne dlhého a reprezentatívneho obdobia a v rozsahu, v ktorom je to technicky uskutočniteľné, poskytol prednostný prístupu do sústavy každému zariadeniu, ktoré vyrába elektrickú energiu tak z obnoviteľných, ako aj konvenčných zdrojov, úmerne k veľkosti podielu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré využíva.

55

Nemožno vylúčiť, že príslušné vnútroštátne orgány zohľadnia na tento účel potvrdenie o pôvode podľa článku 2 písm. j) smernice 2009/28, ktoré sa v prípade potreby vydáva výrobcovi elektriny podľa článku 15 tejto smernice, nezávisle od skutočnosti, že takéto potvrdenie, ako vyplýva najmä z odseku 1 tohto ustanovenia, sa vydáva s cieľom umožniť koncovým spotrebiteľom ubezpečiť sa o presnom zložení energetického mixu dodávateľa energie.

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 16 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

prednostný prístup do elektrizačnej sústavy, z ktorého majú prospech zariadenia vyrábajúce elektrinu, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, sa nemá priznať len zariadeniam, ktoré vyrábajú elektrinu výlučne z obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zariadeniam, ktoré ju vyrábajú tak z obnoviteľných, ako aj konvenčných zdrojov energie.