C-590/21

62021CJ0590

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 7. septembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Uznanie a vykonanie rozhodnutí pochádzajúcich z jedného členského štátu v inom členskom štáte – Článok 34 – Dôvody zamietnutia – Porušenie verejného poriadku Európskej únie a vnútroštátneho verejného poriadku – Pojem ‚verejný poriadok‘ – Vzájomná dôvera –‚«Kvázi» anti‑suit injunction‘– Rozhodnutia, ktoré bránia uplatneniu práva na súdnu ochranu alebo pokračovaniu konania začatého pred súdmi iného členského štátu“

Vo veci C‑590/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko) z 25. júna 2021 a doručený Súdnemu dvoru 23. septembra 2021, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, sudcovia M. Safjan, N. Piçarra, N. Jääskinen (spravodajca) a M. Gavalec,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

španielska vláda, v zastúpení: M. J. Ruiz Sánchez, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: T. Adamopoulos a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 23. marca 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Článok 34 bod 1 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa ratione temporis uplatňuje na spor vo veci samej, stanovoval:

„Rozsudok sa neuzná:

1.

ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada.“

4

Článok 67 tejto dohody nazvaný „Právomoc, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí a súvisiaca spolupráca ústredných orgánov“ v odseku 2 písm. b) uvádza:

„V Spojenom kráľovstve, ako aj v členských štátoch v situáciách, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva, sa v súvislosti s uznávaním a výkonom rozsudkov, rozhodnutí, verejných listín, súdnych zmierov a dohôd uplatňujú tieto akty alebo ustanovenia takto:

a)

nariadenie [Európskeho parlamentu a Rady] (EÚ) č. 1215/2012 [z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 )] sa uplatňuje na uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v súdnych konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia…“

7

Článok 126 tejto dohody stanovuje prechodné obdobie, ktoré sa začalo dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody a skončilo sa 31. decembra 2020, pričom pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak, počas uvedeného obdobia sa v zmysle článku 127 ods. 1 prvého pododseku rovnakej dohody právo Únie uplatňovalo na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve.

Dohody o urovnaní boli 14. decembra 2007 a 7. januára 2008 potvrdené v Spojenom kráľovstve súdom, pred ktorým prebiehalo uvedené súdne konanie. Tento súd nariadil zastavenie všetkých ďalších konaní týkajúcich sa predmetnej veci a vyplývajúcich z toho istého súdneho konania.

11

Po uzavretí týchto dohôd Starlight a ΟΜΕ spolu s ostatnými vlastníkmi lode Alexandros T . a fyzickými osobami, ktoré ich právne zastupovali, podali na Polymeles Protodikeio Peiraios (Súd prvej inštancie Pireus, Grécko) niekoľko nových žalôb, vrátane žalôb z 21. apríla 2011 a 13. januára 2012, ktoré smerovali najmä proti spoločnosti Charles Taylor, teda právnej a technickej poradenskej spoločnosti, ktorá obhajovala poisťovateľov uvedenej lode v súvislosti s nárokmi spoločnosti Starlight pred súdom uvedeným v predchádzajúcom bode, a proti FD, riaditeľovi tejto spoločnosti.

12

Týmito novými žalobami sa spoločnosti Starlight a ΟΜΕ domáhali náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpeli v dôsledku nepravdivých a hanlivých tvrdení na ich adresu zo strany poisťovateľov uvedeného plavidla a ich zástupcov. Starlight a ΟΜΕ tvrdili, že kým prebiehalo pôvodné konanie o vyplatenie náhrady škody zo strany týchto poisťovateľov, ktorí naďalej odmietali jej vyplatenie, zamestnanci a zástupcovia poisťovateľov rozširovali u predstaviteľov Ethniki Trapeza tis Ellados (Národná banka Grécka), záložného veriteľa jedného z vlastníkov tej istej lode, a tiež na poistnom trhu, nepravdivú fámu, že potopenie lode Alexandros T . bolo spôsobené vážnymi poruchami plavidla, o ktorých jeho majitelia vedeli.

16

Dňa 11. septembra 2015 sa Starlight a OME odvolali proti rozsudku Monomeles Protodikeio Peiraios, Naftiko Tmima (Súd prvej inštancie v Pireu, rozhodujúci v osobe samosudcu, námorná sekcia) na Monomeles Efeteio Peiraios, Naftiko Tmima (Odvolací súd Pireus, rozhodujúci v osobe samosudcu, námorná sekcia, Grécko).

17

Tento súd rozsudkom z 1. júla 2019 vyhovel odvolaniu z dôvodu, že rozhodnutia, o ktorých uznanie a výkon sa žiadalo, obsahovali také „‚kvázi‘ anti‑suit injunction“ (súdny príkaz vylučujúci možnosť podať žalobu alebo pokračovať v konaní), ktoré bránili dotknutým osobám v tom, aby mohli podať žalobu na súd v Grécku, v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako aj s článkom 8 ods. 1 a článkom 20 Syntagma (Ústava), pričom tieto ustanovenia tvoria „stredobod“ pojmu „verejný poriadok“ v Grécku.

18

Charles Taylor a FD sa proti tomuto rozsudku odvolali na Areios Pagos (Kasačný súd, Grécko), ktorý je vnútroštátnym súdom. Tvrdia, že rozsudok a uznesenia High Court nie sú v zjavnom rozpore ani s verejným poriadkom vnútroštátneho súdu, ani s verejným poriadkom Európskej únie a že neporušujú jej základné zásady. Uvádzajú, že skutočnosť, že im bola priznaná predbežná náhrada škody v súvislosti s novými súdnymi konaniami začatými v Grécku pred začatím súdneho konania pred anglickými súdmi, nebránila dotknutým osobám pokračovať v konaní pred gréckym súdom, ani nebránila tomuto súdu poskytnúť im súdnu ochranu. Preto je nesprávne domnievať sa, že tento rozsudok a uznesenia High Court boli „‚kvázi‘ anti‑suit injunctions“.

b)

súd iného členského štátu, na ktorý sa obrátil rovnaký žalovaný s novou žalobou, bol zbavený právomoci na základe doložky o výhradnej právomoci?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku existuje v pravom zmysle článku 34 bodu 1 nariadenia č. 44/2001, ako ho vykladá Súdny dvor, prekážka uznania a vyhlásenia vykonateľnosti rozhodnutia a uznesení uvedeného druhu (prvá otázka) prijatých súdmi iného členského štátu (Spojeného kráľovstva) v Grécku, ak je takéto rozhodnutie alebo uznesenia v priamom a zjavnom rozpore s vnútroštátnym verejným poriadkom, so zreteľom na (vyššie uvedené) základné koncepcie politického systému a práva prevládajúce v krajine a na základné ustanovenia gréckeho práva, ktoré sú podstatou práva na súdnu ochranu [články 8 a 20 Ústavy, článok 33 Astikos Kodikas (Občiansky zákonník), a zásada zachovania práva na súdnu ochranu, ktorá prestupuje celým gréckym procesným právom a je zakotvená najmä v článku 176, článku 173 ods. 1 až 3 a článkoch 185, 205 a 191 Kodikas Politikis Dikonomias (Občiansky súdny poriadok)]…, ako aj na článok 6 ods. 1 [Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd], takže v takomto prípade by bolo odôvodnené upustenie od zásady voľného pohybu súdnych rozhodnutí, ktorá je podstatnou súčasťou práva Únie? A je neuznanie z dôvodu tejto prekážky v súlade s koncepciami, ktoré zahŕňajú a podporujú európsku perspektívu?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

O prvej otázke

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či sa má článok 34 bod 1 nariadenia č. 44/2001 v spojení s jeho článkom 45 ods. 1 vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu môže odmietnuť uznať a vykonať rozhodnutie súdu iného členského štátu z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom, ak toto rozhodnutie bráni pokračovaniu konania prebiehajúceho pred iným súdom tohto prvého členského štátu, keďže priznáva jednému z účastníkov konania predbežnú peňažnú náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku trov súvisiacich zo začatím tohto konania, a to jednak preto, že na jednej strane sa na predmet tohto konania vzťahuje dohoda o urovnaní, ktorá bola právoplatne uzavretá a schválená súdom členského štátu, ktorý vydal toto rozhodnutie, a jednak preto, že súd prvého členského štátu, na ktorom bolo sporné konanie začaté, nemá právomoc z dôvodu doložky o výlučnej právomoci.

24

Nariadenie č. 44/2001 je založené na dôvere, ktorú členské štáty vzájomne prechovávajú voči svojim právnym systémom a súdnym inštitúciám (rozsudok z 9. decembra 2003, Gasser, C‑116/02 , EU:C:2003:657 , bod 72 ). Preto okrem niekoľkých obmedzených výnimiek, medzi ktoré patrí rozpor s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, uvedený v článku 34 bode 1 nariadenia č. 44/2001, toto nariadenie nepovoľuje preskúmanie právomoci súdu súdom iného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. apríla 2004, Turner, C‑159/02 , EU:C:2004:228 , bod 26 , ako aj z 10. februára 2009, Allianz a Generali Assicurazioni Generali, C‑185/07 , EU:C:2009:69 , bod 29 ).

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako je uvedené v bode 14 tohto rozsudku, v podstate vyplýva, že rozsudok a uznesenia High Court, ktorého výlučnú právomoc si účastníci konania zvolili v rámci dohôd o urovnaní, nie sú priamo adresované gréckym súdom a formálne nezakazujú konanie pred vnútroštátnym súdom. Tento rozsudok a uznesenia však obsahujú dôvody týkajúce sa jednak porušenia uvedených dohôd o urovnaní zo strany spoločností Starlight a OME a fyzických osôb, ktoré ich zastupujú, jednak sankcií, ktoré im hrozia v prípade nedodržania tohto rozsudku a uznesení, a napokon aj právomoci gréckych súdov v súvislosti s týmito dohodami o urovnaní. Okrem toho tento rozsudok a uznesenia obsahujú aj odôvodnenia týkajúce sa peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na Starlight a OME, ako aj na fyzické osoby, ktoré ich zastupujú, a najmä predbežné rozhodnutie o zaplatení náhrady škody vo forme preddavku, ktorého výška nie je konečná a závisí od pokračovania konania pred týmito súdmi.

27

Z uvedeného vyplýva, že ako konštatoval generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, rozsudok a uznesenia High Court možno kvalifikovať ako „‚kvázi‘ anti‑suit injunctions“. Aj keď tento rozsudok a uznesenia nemajú za cieľ zakázať účastníkovi konania podať žalobu alebo pokračovať v konaní pred cudzím súdom, možno sa domnievať, že prinajmenšom odrádzajú Starlight a OME a ich zástupcov od podania žaloby na gréckych súdoch alebo od pokračovania v konaní pred nimi, ktoré má rovnaký predmet ako konania na súdoch Spojeného kráľovstva, čo v každom prípade musí overiť vnútroštátny súd.

31

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že článok 45 ods. 1 tohto nariadenia zužuje možnosť odmietnuť alebo zrušiť vyhlásenie vykonateľnosti len na dôvody uvedené v článkoch 34 a 35 tohto nariadenia. Po druhé článok 34 bod 1 rovnakého nariadenia stanovuje, že rozsudok sa neuzná, ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada.

32

Pokiaľ ide o pojem „verejný poriadok“ uvedený v článku 34 nariadenia č. 44/2001, Súdny dvor rozhodol, že toto ustanovenie sa má vykladať reštriktívne, keďže predstavuje prekážku dosiahnutia jedného zo základných cieľov uvedeného nariadenia. Ustanovenie o „verejnom poriadku“ v článku 34 bode 1 tohto nariadenia sa má uplatňovať len vo výnimočných prípadoch (rozsudky z 28. marca 2000, Krombach, C‑7/98 , EU:C:2000:164 , bod 21 , a z 25. mája 2016, Meroni, C‑559/14 , EU:C:2016:349 , bod 38 a citovaná judikatúra).

33

Hoci členské štáty v zásade môžu v zmysle výhrady uvedenej v tomto ustanovení v súlade so svojimi vnútroštátnymi koncepciami stanoviť požiadavky týkajúce sa verejného poriadku, hranice tohto pojmu vyplývajú z výkladu tohto nariadenia (rozsudky z 28. marca 2000, Krombach, C‑7/98 , EU:C:2000:164 , bod 22 , a zo 7. apríla 2022, H Limited, C‑568/20 , EU:C:2022:264 , bod 42 ).

37

V prejednávanej veci rozsudok a uznesenia High Court, ktoré možno v súlade s bodom 27 tohto rozsudku označiť za „‚kvázi‘ anti‑suit injunctions“ v tom zmysle, že nepriamo ovplyvňujú pokračovanie konania začatého pred súdmi iného členského štátu, totiž nerešpektujú všeobecnú zásadu vyplývajúcu z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej každý súd sám určuje v zmysle platných pravidiel, či má právomoc vyriešiť spor, ktorý mu bol predložený (pozri analogicky rozsudky z 10. februára 2009, Allianz a Generali Assicurazioni Generali, C‑185/07 , EU:C:2009:69 , bod 29 , ako aj z 13. mája 2015, Gazprom, C‑536/13 , EU:C:2015:316 , bod 33 ).

38

Takéto „‚kvázi‘ anti‑suit injunctions“ podkopávajú dôveru, ktorú členské štáty vzájomne priznávajú svojim súdnym systémom a orgánom a na ktorej je postavený systém právomoci vyplývajúci z nariadenia č. 44/2001 (pozri analogicky rozsudok z 10. februára 2009, Allianz a Generali Assicurazioni Generali, C‑185/07 , EU:C:2009:69 , bod 30 ).

39

Za týchto okolností, ako konštatoval generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, uznanie a výkon rozsudku a uznesení High Court môžu byť, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, nezlučiteľné s verejným poriadkom vyplývajúcim z právneho poriadku členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, ak môžu narušiť základnú zásadu v európskom justičnom priestore založenom na vzájomnej dôvere, že každý súd rozhoduje o vlastnej právomoci.

Druhá otázka je položená v prípade zápornej odpovede na prvú otázku. Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku, netreba na druhú otázku odpovedať.

O trovách

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 34 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v spojení s článkom 45 ods. 1 tohto nariadenia