C-595/21
ECLI:EU:C:2022:949
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CJ0595
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62021CJ0595
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
z 1. decembra 2022 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Nariadenie (ES) č. 1169/2011 – Článok 17 a príloha VI časť A bod 4 – ‚Názov potraviny‘ – ‚Názov výrobku‘ – Povinné údaje na označení potravín – Zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako celková alebo čiastočná náhrada tej, ktorej bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť v potravine spotrebitelia očakávajú“
Vo veci C‑595/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bayerisches Verwaltungsgericht Ansbach (Bavorský správny súd Ansbach, Nemecko) z 22. septembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 27. septembra 2021, ktorý súvisí s konaním:
LSI – Germany GmbH
proti
Freistaat Bayern,
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: sudca N. Piçarra, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory (spravodajca), sudcovia N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré preložili:
–
LSI – Germany GmbH, v zastúpení: G. Weyland, Rechtsanwalt,
–
Freistaat Bayern, v zastúpení: J. Greim‑Diroll, Landesanwältin,
–
nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: C. Hödlmayr a B. Rous Demiri, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 17 a prílohy VI časti A bodu 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou LSI – Germany GmbH (ďalej len „LSI“) a Freistaat Bayern (Spolková krajina Bavorsko, Nemecko), týkajúceho sa rozhodnutia tejto spolkovej krajiny zakázať spoločnosti LSI uvádzať na trh potraviny, ktoré táto spoločnosť vyrába, bez označenia určitých zložiek alebo prísad.
Právny rámec
3
Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011, nazvaného „Predmet a rozsah pôsobnosti“, sa týmto nariadením „poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potrieb a zároveň sa zabezpečuje hladké fungovanie vnútorného trhu“.
4
Článok 2 uvedeného nariadenia pod názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:
„1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)
… vymedzeni[e] pojm[u] ‚potraviny‘,… v článku 2… nariadenia (ES) [Európskeho parlamentu a Rady] č. 178/2002 [z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463)];
…
2. Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:
…
l)
‚hlavné zorné pole‘ je zorné pole obalu, ktoré spotrebiteľ pri nákupe s najväčšou pravdepodobnosťou uvidí ako prvé a ktoré mu umožní okamžite identifikovať výrobok z hľadiska jeho charakteru a vlastností a tiež obchodnej značky, ak ju výrobok má; ak má balenie niekoľko rovnakých hlavných zorných polí, hlavné zorné pole je to, ktoré určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku;
…
n)
‚názov podľa právnych predpisov‘ je názov potraviny ustanovený v príslušných predpisoch Únie alebo ak takéto predpisy Únie neexistujú, je to názov ustanovený v zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach platných v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniam spoločného stravovania;
o)
‚zaužívaný názov‘ je názov, ktorý používajú ako názov potraviny spotrebitelia v členskom štáte, v ktorom sa potravina predáva, bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať;
p)
‚opisný názov‘ je názov obsahujúci opis potraviny, a ak je to potrebné z hľadiska jej použitia, ktorý je spotrebiteľom dostatočne zrozumiteľný na určenie skutočnej povahy potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť;
…“
5
Článok 3 tohto nariadenia s názvom „Všeobecné ciele“ v odseku 1 stanovuje:
„Poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty.“
6
Článok 7 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Čestné informačné postupy“, znie:
„1. Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä:
a)
ak ide o vlastnosti potraviny…
…
d)
poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka v tejto potravine sa nahradila inou zložkou.
2. Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.
…“
7
Článok 9 tohto nariadenia s názvom „Zoznam povinných údajov“ v odseku 1 stanovuje:
„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:
a)
názov potraviny;
b)
zoznam zložiek;
…“
8
Článok 17 uvedeného nariadenia s názvom „Názov potraviny“ znie:
„1. Názov potraviny je jej názov podľa právnych predpisov. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej zaužívaný názov, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.
…
4. Názov potraviny nesmie byť nahradený žiadnym názvom chráneným ako duševné vlastníctvo, obchodnou značkou ani vymysleným názvom.
5. Osobitné ustanovenia o názve potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe VI.“
9
Príloha VI tohto nariadenia je nazvaná „Názov potraviny a osobitné sprievodné údaje“ a delí sa na tri časti. Časť A s názvom „Povinné sprievodné údaje názvu potraviny“ v bode 4 stanovuje:
„Ak ide o potraviny, v ktorých je zložka alebo prísada, ktorých bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť spotrebitelia očakávajú a ktorá bola nahradená inou zložkou alebo prísadou, zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako čiastočná alebo celková náhrada, sa jasne uvedie na označení v zozname zložiek a okrem toho aj:
a)
v blízkosti názvu výrobku a
b)
s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť menšia ako minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia.“
10
Článok 2 nariadenia č. 178/2002 vymedzuje pojem „potraviny“ ako „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
11
Spoločnosť LSI vyrába hydinovú minisalámu, ktorá namiesto živočíšneho tuku obsahuje palmový tuk a repkový olej, a uvádza ju na trh vo forme balenej potraviny predávanej na maloobchodnom trhu pod názvom „BiFi The Original Turkey“ (ďalej len „predmetná potravina“). Podľa nemeckého práva je „BiFi The Original“ zároveň slovná aj obrazová ochranná známka a podľa práva Únie je to obrazová ochranná známka.
12
Rozhodnutím zo 7. januára 2019 príslušný dozorný orgán zakázal spoločnosti LSI uvádzať na trh predmetnú potravinu bez toho, aby boli predmetné náhradné zložky uvedené v bezprostrednej blízkosti obchodného opisu „BiFi The Original Turkey“ nachádzajúcej sa na prednej strane obalu, a to s použitím takej veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky tohto názvu, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť menšia ako minimálna veľkosť písma uvedená v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011.
13
Túto požiadavku označovania údajne ukladajú ustanovenia článku 17 ods. 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia č. 1169/2011, konkrétne na základe použitia výrazu „názov výrobku“ v druhom uvedenom ustanovení, ktorý nie je synonymom pojmu „názov potraviny“. Prvý uvedený výraz zahŕňa okrem iného aj pojmy „obchodná značka“ alebo „vymyslený názov“, ktoré sú zmienené v článku 17 ods. 4 tohto nariadenia, a v predmetnom prípade vyžaduje, aby k údaju o obchodnom opise „BiFi The Original Turkey“, ktorý je uvedený na prednej strane obalu predmetnej potraviny a nachádza sa v hlavnom zornom poli tohto obalu, bola pripojená zmienka „s palmovým tukom a repkovým olejom“, a to v súlade s požiadavkami prílohy VI časti A bodu 4 uvedeného nariadenia.
14
LSI podala na Bayerisches Verwaltungsgericht Ansbach (Bavorský správny súd Ansbach, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia. LSI tvrdí, že vzhľadom na to, že výraz „názov výrobku“ je synonymom pojmu „názov potraviny“, plne dodržala požiadavky označovania stanovené v ustanoveniach článku 17 ods. 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia č. 1169/2011, keďže na zadnej strane obalu predmetnej potraviny je uvedená zmienka „hydinová minisaláma s palmovým tukom a repkovým olejom“. Tieto ustanovenia tak podľa jej názoru nevyžadujú, aby sa na prednú časť tohto obalu, kde sa nachádza obchodný opis „BiFi The Original Turkey“, doplnil údaj „s palmovým tukom a repkovým olejom“.
15
Vnútroštátny súd v prvom rade poukazuje na to, že spôsob, akým bude musieť byť označenie predmetnej potraviny konkrétne zobrazené, závisí od výkladu výrazu „názov výrobku“, uvedeného v prílohe VI časti A bode 4 nariadenia č. 1169/2011, ktorého definícia nie je uvedená v tomto nariadení, a ani v žiadnom ustanovení potravinového práva Únie, a ktorého presný obsah nemožno stanoviť na základe znenia ani štruktúry uvedeného nariadenia. Tento súd tiež uvádza, že ustanovenia článku 17 ods. 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia č. 1169/2011, ktorých účelom je podľa jeho názoru zabezpečiť poskytovanie všeobecných informácií spotrebiteľovi, neumožňujú vyvodiť, že je ich cieľom chrániť spotrebiteľov pred podvodom, na rozdiel od iných ustanovení tohto nariadenia, akým je napríklad jeho článok 7.
16
Uvedený súd okrem toho poznamenáva, že skutočnosť, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov používajú názov chránený ako duševné vlastníctvo, obchodnú značku alebo vymyslený názov v zmysle článku 17 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011, môže odvrátiť pozornosť spotrebiteľa od názvu potraviny uvedeného v odseku 1 tohto článku. Pripomína, že v predmetnom prípade je tento názov uvedený na obale predmetnej potraviny zreteľne nižšou veľkosťou písma, než je veľkosť písma obchodnej značky tejto potraviny, a „je tak tiež zreteľne menej viditeľný“.
17
Vnútroštátny súd vychádza zo zásady, že cieľom prílohy VI časti A bodu 4 tohto nariadenia je zaručiť transparentnosť a poskytovanie informácií spotrebiteľovi tým, že prinajmenšom v prípadoch, ktoré sú v nej uvedené, zabezpečia, aby informácie o náhradných zložkách alebo prísadách, ktoré sa nachádzajú v potravine, boli uvedené na obale tejto potraviny v bezprostrednej blízkosti názvov uvedených v článku 17 ods. 4 uvedeného nariadenia s použitím takej veľkosti písma, ktorá je porovnateľná s veľkosťou písma použitou na dotknutý názov. Výraz „názov výrobku“ v zmysle prílohy VI časti A bodu 4 nariadenia č. 1169/2011 nie je synonymom výrazu „názov potraviny“ v zmysle článku 17 ods. 1 tohto nariadenia a má širší význam ako druhý uvedený výraz, keďže sa týka aj pojmov „názov chránený ako duševné vlastníctvo“, „obchodná značka“ alebo „vymyslený názov“, uvedených v tomto článku 17 ods. 4 Tento súd poznamenáva, že ak Súdny dvor tento výklad potvrdí, žaloba spoločnosti LSI proti rozhodnutiu zo 7. januára 2019, uvedená v bode 12 tohto rozsudku, bude musieť byť zamietnutá ako nedôvodná, keďže také označenie predmetnej potraviny, aké je nariadené v tomto rozhodnutí, sa môže opodstatnene vyžadovať.
18
Za týchto podmienok Bayerisches Verwaltungsgericht Ansbach (Bavorský správny súd Ansbach) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa pojem ‚názov výrobku‘ v prílohe VI časti A bode 4 [nariadenia č. 1169/2011] vykladať tak, že je rovnoznačný s ‚názvom potraviny‘ v zmysle článku 17 ods. 1 až 3 [tohto nariadenia]?
2.
V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
Je ‚názov výrobku‘ označenie, pod ktorým je potravina ponúkaná v obchode a v reklame a pod ktorým je spotrebiteľom všeobecne známa, aj keď pritom nejde o názov potraviny, ale o chránený názov, obchodnú značku alebo vymyslený názov v zmysle článku 17 ods. 4 [nariadenia č. 1169/2011]?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:
Môže ‚názov výrobku‘ pozostávať aj z dvoch súčastí, z ktorých jedna je druhové meno, resp. nadradený pojem chránený ako obchodná známka, nevzťahujúci sa na jednotlivú potravinu, ktorý je vo vzťahu k jednotlivým výrobkom doplnený dodatkom konkretizujúcim tento výrobok (ako druhá časť názvu výrobku)?
4.
V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku:
Ktorá z týchto dvoch súčastí názvu výrobku je relevantná pre dodatočný údaj podľa prílohy VI časti A bodu 4 písm. b) [nariadenia č. 1169/2011], ak sú obe zložky názvu výrobku uvedené na obale v rôznej veľkosti?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
19
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia článku 17 ods. 1, 4 a 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia č. 1169/2011 majú vykladať v tom zmysle, že výraz „názov výrobku“ uvedený v tejto prílohe VI časti A bode 4 má autonómny význam, ktorý sa odlišuje od významu výrazu „názov potraviny“ v zmysle článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, a teda môže zahŕňať nielen názov podľa právnych predpisov, zaužívaný názov alebo opisný názov, ale aj „názov chránený ako duševné vlastníctvo“, „obchodnú značku“ alebo „vymyslený názov“, ktoré sú uvedené v článku 17 ods. 4 uvedeného nariadenia.
20
V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 je „názvom potraviny“ jej „názov podľa právnych predpisov“, alebo ak takýto názov neexistuje, jej „zaužívaný názov“, alebo ďalej, ak takýto názov neexistuje alebo sa nepoužíva, je ním „opisný názov“, pričom tieto tri pojmy sú vymedzené v článku 2 ods. 2 písm. n), o) a p) tohto nariadenia. Článok 17 ods. 4 uvedeného nariadenia spresňuje, že „názov potraviny“ v zmysle odseku 1 tohto článku nesmie byť nahradený žiadnym „názvom chráneným ako duševné vlastníctvo“, „obchodnou značkou“ alebo „vymysleným názvom“.
21
V druhom rade podľa prílohy VI časti A bodu 4 nariadenia č. 1169/2011 v prípade, že zložka alebo prísada, ktorých bežné použitie alebo prirodzenú prítomnosť spotrebitelia v potravine očakávajú a ktorá bola nahradená inou zložkou alebo prísadou, zložka alebo prísada, ktorá sa použila ako čiastočná alebo celková náhrada, sa musí jasne uviesť na označení v zozname zložiek, a okrem toho platí, že sa musí uviesť v blízkosti „názvu výrobku“ [písmeno a)] a takou veľkosťou písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky písmen, z ktorých pozostáva „názov výrobku“ [písmeno b)].
22
V treťom rade výraz „názov výrobku“, ktorý je uvedený iba v prílohe VI časti A bode 4 písm. a) a b) nariadenia č. 1169/2011, nie je v tomto nariadení vymedzený. V určitých jazykových verziách, akými sú napríklad nemecká („Produktname“) alebo francúzska („nom du produit“) jazyková verzia, sa tento výraz značnejšie líši od výrazu uvedeného v článku 17 nariadenia č. 1169/2011, ktorým je konkrétne „Bezeichnung des Lebensmittels“ a „dénomination de la denrée alimentaire“, než v iných jazykových verziách, akými sú napríklad jazyková verzia španielska („denominación del producto“ a „denominación del alimento“), česká „název produktu“ a „název potraviny“), anglická („name of the product“ a „name of the food“), chorvátska („naziv proizvoda“ a „naziv hrane“), talianska („denominazione del prodotto“ a „denominazione dell’alimento“), holandská („benaming van het product“ a „benaming van het levensmiddel“), poľská („nazwą produktu“ a „nazwą środka spożywczego“), portugalská („denominação do produto“ a „denominação do género alimentício“), rumunská („denumirea produsului“ a „denumirea produsului alimentar“), slovenská („názov výrobku“ a „názov potraviny“), slovinská („ime proizvoda“ a „ime živila“), fínska („tuotteen nimi“ a „elintarvikkeen nimi“) a švédska („produktens beteckning“ a „livsmedlets beteckning“).
23
Preto aj za predpokladu, že verzie v nemeckom a francúzskom jazyku umožňujú z dôvodu použitia menej významovo blízkych výrazov vykladať oba predmetné výrazy v tom zmysle, že nemajú rovnaký význam, takýto výklad nie je potvrdený ostatnými jazykovými verziami, citovanými v predchádzajúcom bode. Podľa ustálenej judikatúry pritom pojmy použité v jednej z jazykových verzií ustanovenia práva Únie nemôžu slúžiť ako jediný základ na výklad tohto ustanovenia ani sa jej nemôže priznať prednostná povaha vo vzťahu k iným jazykovým verziám (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77 , EU:C:1977:172 , bod 14 , a z 25. februára 2021, Bartosch Airport Supply Services, C‑772/19 , EU:C:2021:141 , bod 26 ).
24
V každom prípade definícia „potraviny“ v znení „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“, uvedená v článku 2 nariadenia č. 178/2002, na ktorý odkazuje článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011, postačuje na to, aby sa z nej vyvodil záver, že rozdiel medzi výrazom „názov potraviny“ uvedeným v článku 17 ods. 1 tohto druhého uvedeného nariadenia, a výrazom „názov výrobku“ uvedeným v prílohe VI časti A bode 4 tohto nariadenia, je čisto terminologickej povahy. Vzhľadom na túto definíciu „potraviny“ totiž „názov výrobku“, ktorý zmieňuje táto príloha VI časť A bod 4, môže znamenať len „názov potraviny“.
25
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obidva predmetné výrazy treba bez ohľadu na ich variácie v závislosti od jednotlivých jazykových verzií považovať za výrazy s rovnakým obsahom, pričom výraz „názov výrobku“ sa nemôže považovať za výraz, ktorý by mal širší význam ako výraz „názov potraviny“.
26
Tento výklad podporuje na jednej strane kontext, do ktorého patrí príloha VI časť A bod 4 nariadenia č. 1169/2011.
27
V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že táto príloha je nazvaná „Názov potraviny a osobitné sprievodné údaje“ a jej časť A je nazvaná „Povinné sprievodné údaje názvu potraviny“. Sú v nich obsiahnuté osobitné ustanovenia týkajúce sa označovania v tejto oblasti.
28
Po druhé článok 17 tohto nariadenia s názvom „Názov potraviny“ v odseku 5 spresňuje, že „osobitné ustanovenia o názve potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe VI“. Pojem „ho“ sa pritom zjavne vzťahuje na názov potraviny a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tieto ustanovenia mohli vzťahovať aj na iné pojmy vymenované v odseku 4 tohto článku, a to konkrétne na „názov chránený ako duševné vlastníctvo“, „obchodnú značku“ či „vymyslený názov“.
29
Na druhej strane, pokiaľ ide o ciele sledované nariadením č. 1169/2011, treba pripomenúť, že toto nariadenie, tak ako vyplýva zo znenia jeho článku 1 ods. 1 v spojení s jeho článkom 3 ods. 1, má za cieľ najmä zaistiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách s prihliadnutím na rozdiely v ich vnímaní tým, že sa im poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2022, Upfield Hungary, C‑533/20 , EU:C:2022:211 , bod 45 a citovanú judikatúru). Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia patrí „názov potraviny“ medzi údaje, ktoré sa musia povinne uvádzať na označení potravín.
30
Okrem toho v úzkej súvislosti s týmto cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, pokiaľ ide o ich právo na informácie, je cieľom nariadenia č. 1169/2011 tiež zabrániť tomu, aby boli títo spotrebitelia uvedení do omylu informáciami týkajúcimi sa potravín. Na tento účel jeho článok 7 ods. 1 písm. d) zakazuje, aby sa u spotrebiteľa vyvolával dojem o prítomnosti konkrétnej potraviny alebo zložky na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení v prípadoch, keď prirodzene prítomnú zložku alebo bežne používanú zložku v tejto potravine nahrádza iná zložka.
31
Napriek tomu, že tak ako poznamenáva vnútroštátny súd, článok 7 nariadenia č. 1169/2011, na rozdiel od článku 17 ods. 5 tohto nariadenia, výslovne neodkazuje na ustanovenia prílohy VI časti A bodu 4 uvedeného nariadenia, nič to nemení na skutočnosti, že cieľom týchto druhých uvedených ustanovení, predovšetkým v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, je v podstate doplniť ustanovenia tohto článku 7 osobitnými požiadavkami na označovanie, na účely ochrany spotrebiteľa pred podvodmi zapríčinenými nepresnými údajmi.
32
Na rozdiel od toho, čo tvrdí Spolková krajina Bavorsko, však cieľ ochrany spotrebiteľa, na ktorom je založený zákaz uvádzať spotrebiteľa do omylu, stanovený v prílohe VI časti A bode 4 nariadenia č. 1169/2011, možno dosiahnuť bez toho, aby bolo potrebné osobitne upútať pozornosť tohto spotrebiteľa na rozdiel medzi skutočným zložením potraviny oproti zloženiu, ktoré by mal v zásade očakávať, prostredníctvom údajov umiestnených v hlavnom zornom poli obalu tejto potraviny, ktoré sa obvykle nachádza na prednej strane tohto obalu. Na dosiahnutie tohto cieľa totiž stačí, aby sa názov uvedenej potraviny v zmysle článku 17 ods. 1 a 5 uvedeného nariadenia, ako aj zoznam zložiek, z ktorých sa skladá, nachádzal na zadnej strane takého obalu, a to vyjadrené presným, jasným a ľahko zrozumiteľným jazykom, tak ako to vyžaduje článok 7 ods. 2 tohto nariadenia.
33
Priemerný spotrebiteľ, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný a obozretný, si v prípade, že jeho rozhodnutie uskutočniť kúpu závisí predovšetkým od zloženia predmetnej potraviny, najskôr prečíta zoznam zložiek tejto potraviny, ktorého uvedenie je podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1169/2011 povinné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1998, Gut Springenheide a Tusky, C‑210/96 , EU:C:1998:369 , bod 31 , a zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände, C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 37 ).
34
Za týchto podmienok, tak ako uvádza Komisia, výklad osobitných požiadaviek na označovanie, stanovených v prílohe VI časti A bode 4 nariadenia č. 1169/2011, ktorý by viedol k tomu, že by sa vyžadovalo, aby boli náhradné zložky alebo prísady uvedené na obale predmetnej potraviny v bezprostrednej blízkosti „názvu chráneného ako duševné vlastníctvo“, „obchodnej značky“ alebo „vymysleného názvu“ tejto potraviny, ktoré sú uvedené v článku 17 ods. 4 tohto nariadenia – a nielen v bezprostrednej blízkosti „názvu potraviny“, v zmysle článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý týmito názvami a značkou nesmie byť nahradený –, by šiel nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu týchto osobitných požiadaviek, tak ako je tento účel spresnený v bode 31 tohto rozsudku.
35
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku odpovedať tak, že ustanovenia článku 17 ods. 1, 4 a 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia č. 1169/2011 sa majú vykladať v tom zmysle, že výraz „názov výrobku“ uvedený v tejto prílohe VI časti A bode 4 nemá autonómny význam, ktorý by sa odlišoval od významu výrazu „názov potraviny“ v zmysle článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, takže osobitné požiadavky na označovanie, stanovené v uvedenej prílohe VI časti A bode 4, sa nevzťahujú na „názov chránený ako duševné vlastníctvo“, „obchodnú značku“ alebo „vymyslený názov“, ktoré sú uvedené v článku 17 ods. 4 uvedeného nariadenia.
O druhej až štvrtej otázke
36
Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú až štvrtú otázku.
O trovách
37
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Ustanovenia článku 17 ods. 1, 4 a 5 v spojení s prílohou VI časťou A bodom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
výraz „názov výrobku“ uvedený v tejto prílohe VI časti A bode 4 nemá autonómny význam, ktorý by sa odlišoval od významu výrazu „názov potraviny“ v zmysle článku 17 ods. 1 tohto nariadenia, takže osobitné požiadavky na označovanie, stanovené v uvedenej prílohe VI časti A bode 4, sa nevzťahujú na „názov chránený ako duševné vlastníctvo“, „obchodnú značku“ alebo „vymyslený názov“, ktoré sú uvedené v článku 17 ods. 4 uvedeného nariadenia.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: nemčina.