C-613/21

Európsky parlament , v zastúpení: C. González Argüelles, R. Schiano a I. Terwinghe, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľ,

ďalší účastník konania:

Fernando Carbajo Ferrero , bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Levi, avocate,

žalobca v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

Rozsudok

1

Európsky parlament sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. júla 2021, Carbajo Ferrero/Parlament ( T‑670/19 , neuverejnený, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:435 ), ktorým tento súd jednak zrušil rozhodnutie Parlamentu z 10. decembra 2018, ktorým bola zamietnutá kandidatúra pána Fernanda Carbajo Ferrera a ktorým bol iný uchádzač A vymenovaný na pracovné miesto riaditeľa pre médiá Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu Parlamentu (ďalej len „sporné rozhodnutie“), a jednak uložil Parlamentu povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 40000 eur ako náhradu majetkovej ujmy.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 18 napadnutého rozsudku a na účely tohto konania ich možno zhrnúť takto.

6

V oznámení o výberovom konaní bol na podanie prihlášok stanovený dátum 27. apríl 2018. Celkovo sa prihlásilo šestnásť uchádzačov, pričom traja z nich sa prihlásili na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste, jeden na základe oznámenia o preložení a dvanásť uchádzačov sa prihlásilo na základe oznámenia o výberovom konaní. Jedným z týchto uchádzačov bol aj uchádzač A, ktorý svoju prihlášku podal na základe oznámenia o výberovom konaní 26. apríla 2018.

7

Od 1. júna 2018 až do vymenovania riaditeľa pre médiá bol pán Carbajo Ferrero dočasne poverený plnením úloh súvisiacich s týmto pracovným miestom s cieľom zaručiť kontinuitu služby v rámci riaditeľstva pre médiá.

8

V súvislosti s postupom vymenovania riaditeľa pre médiá bol zriadený Poradný výbor pre vymenúvanie vysokopostavených úradníkov (ďalej len „poradný výbor“), a to v súlade s rozhodnutím predsedníctva Parlamentu (ďalej len „predsedníctvo“) zo 16. mája 2000, ktorým sa stanovujú rôzne fázy postupu výberu vysokopostavených úradníkov, zmeneným rozhodnutím predsedníctva z 18. februára 2008 (ďalej len „rozhodnutie, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu“).

11

Dňa 11. decembra 2018 generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu Parlamentu informoval všetkých zamestnancov tohto generálneho riaditeľstva o ukončení výberového konania a poďakoval pánovi Carbajo Ferrerovi za dočasné plnenie úloh, ktoré mu boli zverené v rámci riaditeľstva pre média tohto generálneho riaditeľstva od 1. júna 2018.

12

Generálny tajomník Parlamentu elektronickou poštou z 12. decembra 2018 oznámil pánovi Carbajo Ferrerovi sporné rozhodnutie.

13

Dňa 8. marca 2019 pán Carbajo Ferrero podal proti spornému rozhodnutiu sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ktorá bola 21. júna 2019 zamietnutá.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd preskúmal druhú časť druhého žalobného dôvodu založenú na tom, že uskutočnené výberové konanie bolo v rozpore s článkom 27 služobného poriadku, ako aj so zásadami právnej istoty, transparentnosti, riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania.

17

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 111 až 123 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že široká miera voľnej úvahy, ktorou administratíva disponuje, pokiaľ ide o spôsoby organizácie výberového konania, je podmienená dodržiavaním zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi, ktoré na jednej strane vyžadujú, aby kritériá porovnávacieho hodnotenia boli stanovené pred predmetným výberovým konaním, a na druhej strane, aby tieto kritériá porovnávacieho hodnotenia nebolo možné zmeniť počas výberového konania, aby sa zabránilo riziku, že by sa tieto kritériá mohli prispôsobiť podľa podaných prihlášok. Všeobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu, predpokladá prijatie kritérií porovnávacieho hodnotenia zásluh na začiatku konania, teda pred prijatím prihlášok, a neumožňuje zmeniť tieto kritériá vo fáze pohovorov.

18

Všeobecný súd pritom konštatoval, že hoci tieto kritériá v prejednávanej veci umožnili zoradiť prihlášky tak, aby boli vybrané len niektoré z nich, neboli uplatnené počas pohovorov s uchádzačmi ani pri hodnotení odpovedí na otázky položené počas pohovorov, ktoré viedli k zoradeniu uchádzačov podľa zásluh. Počas druhej fázy výberového konania totiž poradný výbor stanovil sedem okruhov alebo tém na diskusiu, ktoré sa mali použiť na hodnotenie uchádzačov, ktorých poradie podľa zásluh sa zostavilo výlučne na základe ich odpovedí na otázky týkajúce sa týchto okruhov alebo tém, ktoré boli položené počas týchto pohovorov.

Všeobecný súd vyhovel tiež druhej časti tretieho žalobného dôvodu a v dôsledku toho aj tomuto žalobnému dôvodu ako celku v rozsahu, v akom žalobca v tejto časti tvrdil, že sporné rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že uchádzač A bol vybraný bez toho, aby bol menovací orgán riadne informovaný o odbornej praxi pána Carbajo Ferrera. Všeobecný súd dospel k tomuto posúdeniu po tom, ako v bode 139 napadnutého rozsudku konštatoval, že z výňatku zo správy o pohovoroch s uchádzačmi, z ktorej menovací orgán vychádzal pri prijímaní sporného rozhodnutia, nevyplýva, že poradný výbor náležite zohľadnil odbornú prax pána Carbajo Ferrera v rámci Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu Parlamentu, keďže v tomto výňatku sa uvádzalo len to, že od roku 2009 bol vedúcim sekcie na tomto generálnom riaditeľstve, pričom Parlament nespochybňoval, že v skutočnosti bol vedúcim sekcie v rámci tohto generálneho riaditeľstva od roku 1999. Okrem toho sa v uvedenom výňatku neuvádzala, že pán Carbajo Ferrero bol od 1. júna 2018 dočasne poverený plnením úloh súvisiacich s obsadzovaným pracovným miestom.

21

Keďže sa Všeobecný súd domnieval, že sporné rozhodnutie bolo prijaté v rámci výberového konania poznačeného vadou a že vada spočívala v zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nepresnosti informácií zaslaných menovaciemu orgánu, zrušil toto rozhodnutie bez toho, aby preskúmal ostatné tvrdenia, ktoré uviedol pán Carbajo Ferrero na podporu tretieho žalobného dôvodu, alebo aby preskúmal štvrtý a piaty žalobný dôvod.

zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, a

–

subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok, zamietol žalobu a uložil pánovi Carbajo Ferrerovi povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

24

Pán Carbajo Ferrero navrhuje, aby Súdny dvor:

–

O prvom odvolacom dôvode

26

Prvý odvolací dôvod obsahuje štyri časti, ktoré treba preskúmať spoločne.

Argumentácia účastníkov konania

27

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že Všeobecný súd sa pri výklade rozhodnutia, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a uviedol protichodné odôvodnenia.

30

Po tretie Parlament poukazuje na rozpor v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pripomína, že v bode 65 tohto rozsudku Všeobecný súd poukázal na výhradu vznesenú pánom Carbajo Ferrerom na podporu jeho námietky nezákonnosti smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu, podľa ktorej „uvedené rozhodnutie nestanovuje, že poradný výbor má stanoviť kritériá na porovnanie zásluh uchádzačov počas ich pohovorov s cieľom zoradiť ich podľa zásluh, ani nestanovuje, že tieto kritériá majú byť oznámené menovaciemu orgánu“. Je pritom rozporuplné, že Všeobecný súd zamietol túto námietku nezákonnosti v celom rozsahu, bez toho, aby sa výslovne vyjadril k tejto výhrade, ale v bodoch 120 až 124 napadnutého rozsudku rozhodol, že neoznámenie kritérií porovnávacieho hodnotenia zásluh predsedníctvu predstavuje nesprávne právne posúdenie.

31

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 111 a 112 napadnutého rozsudku vyložil zásadu rovnosti zaobchádzania v tom zmysle, že z nej vyplýva všeobecná povinnosť prijať uvedené kritériá pred prijatím prihlášok, ako aj zákaz ich zmeny počas výberového konania.

32

35

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 120 až 124 napadnutého rozsudku rozhodol, že Parlament porušil zásadu transparentnosti tým, že predsedníctvo ako menovací orgán nebolo informované o údajnom nahradení kritérií porovnávacieho hodnotenia zásluh siedmimi okruhmi alebo témami stanovenými pre pohovory s uchádzačmi, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Navyše Parlament tvrdí, že Všeobecný súd rozhodol ultra petita , keďže na prvom stupni pán Carbajo Ferrero namietal porušenie zásady transparentnosti vo vzťahu k uchádzačom, a nie vo vzťahu k predsedníctvu.

36

Vo štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav, keď v bode 119 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zoradenie podľa zásluh sa nemôže zakladať „jedine“ na odpovediach poskytnutých uchádzačmi na sedem okruhov alebo tém diskutovaných počas pohovorov. V tejto súvislosti Parlament zdôrazňuje, že nič v spise nenaznačuje, že predsedníctvo na účely zoradenia nezohľadnilo odbornú prax a spôsobilosť uchádzačov. Túto okolnosť dokonca uznal Všeobecnú súd v bode 12 napadnutého rozsudku.

37

Pán Carbajo Ferrero namieta, že tento odvolací dôvod treba zamietnuť.

Ako v podstate zdôrazňuje generálna advokátka v bodoch 48 až 52 svojich návrhov, rozhodnutie, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu, je súčasťou týchto relevantných právnych predpisov a uvedené fázy, ktoré sú navzájom prepojené, tvoria jediné výberové konanie. V súlade s jedinečnou povahou tohto konania predstavuje prijatie kritérií porovnávacieho hodnotenia poradným výborom, stanovené v bode 4 písm. a) tohto rozhodnutia, základ celého uvedeného konania a všetky okruhy alebo témy použité počas pohovorov s uchádzačmi, stanovené v bode 4 písm. e) toho istého rozhodnutia, musia vyplývať z týchto kritérií, aby poradný výbor mohol posúdiť vhodnosť uchádzačov, ktorí boli pozvaní na pohovory, a to s ohľadom na jednotlivé kritériá.

41

Treba preto konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho výkladu bodu 4 rozhodnutia, ktorým sa stanovujú fázy postupu výberu, keď v bodoch 111, 112, 114 a 119 napadnutého rozsudku rozhodol, že široká miera voľnej úvahy, ktorú má administratíva, pokiaľ ide o spôsoby organizácie výberového konania, je vymedzená tak, že na jednej strane sa kritériá porovnávacieho hodnotenia musia stanoviť na základe oznámení o voľných pracovných miestach, preložení a výberovom konaní počas prvej fázy výberového konania pred predmetným výberovým konaním, teda pred prijatím prihlášok; a na druhej strane, že tieto kritériá sa počas výberového konania nesmú meniť.

42

Všeobecný súd preto v bode 118 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že otázky položené počas pohovoru s uchádzačmi sa nesmú stať novými kritériami porovnávacieho hodnotenia zásluh prijatých po zostavení užšieho zoznamu uchádzačov, ktorí majú byť pozvaní na uvedené pohovory.

Parlament sa odvoláva na rozsudky z 19. mája 1983, Mavridis/Parlament ( 289/81 , EU:C:1983:142 , bod 16 ), a z 19. mája 1983, Verros/Parlament ( 306/81 , EU:C:1983:143 , bod 16 ), podľa ktorých v rámci osobitného postupu stanoveného v článku 29 ods. 2 služobného poriadku, alebo v prípade, že bola vymenovaná výberová komisia, na ktorú menovací orgán delegoval svoje výberové právomoci, nie je tento orgán povinný uplatňovať ustanovenia prílohy III k služobnému poriadku týkajúce sa oznámenia o výberovom konaní a môže v priebehu konania uplatniť aj kritériá, ktoré nie sú stanovené v oznámení o voľnom pracovnom mieste. Tieto rozsudky však neboli vydané v súvislosti s výberovým konaním, pre ktoré sa v rozhodnutí prijatom osobitne s cieľom stanoviť fázy tohto konania stanovilo, že kritériá porovnávacieho hodnotenia stanoví poradný výbor na základe textu oznámenia o výberovom konaní. Uvedené rozsudky preto neumožňujú podporiť argumentáciu Parlamentu, podľa ktorej bolo možné zmeniť kritériá porovnávacieho hodnotenia počas predmetného výberového konania.

45

Parlament preto nemôže tvrdiť, že Všeobecný súd v bodoch 117 až 119 napadnutého rozsudku tým, že rozhodol, že poradný výbor neinformoval predsedníctvo ako menovací orgán o skutočnosti, že kritériá porovnávacieho hodnotenia zásluh stanovené pre prvú fázu výberového konania neboli použité na porovnanie zásluh uchádzačov počas pohovorov, zbavil predsedníctvo možnosti, aby si samo zvolilo spôsob organizácie výberového konania, ktorá spadá do jeho veľmi širokej miery voľnej úvahy. V týchto bodoch sa totiž Všeobecný súd obmedzil na konštatovanie, že predmetný spôsob nespĺňa požiadavku, podľa ktorej sa porovnávacie hodnotenie kvalifikácií a schopností uchádzačov má uskutočniť na základe kritérií porovnávacieho hodnotenia zásluh, ktoré boli stanovené pred prijatím prihlášok na základe oznámenia o voľnom pracovnom mieste, preložení a výberovom konaní a ktoré sa nemôžu počas výberového konania meniť.

V tejto súvislosti z bodu 123 napadnutého rozsudku, ktorého obsah nie je v odvolacom konaní spochybnený, vyplýva, že hoci Parlament v konaní na prvom stupni tvrdil, že zoznam okruhov alebo tém, o ktorých sa diskutovalo počas pohovorov s uchádzačmi, bol oznámený predsedníctvu ako menovaciemu orgánu, pôvodne stanovené kritériá porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov neboli uplatnené počas pohovorov ani pri hodnotení odpovedí na otázky položené počas pohovorov, ktoré viedli k zoradeniu uchádzačov podľa zásluh, a že poradný výbor neinformoval predsedníctvo o neuplatnení týchto kritérií. Všeobecný súd pritom v bode 113 napadnutého rozsudku konštatoval, že kritériá porovnávacieho hodnotenia zásluh musia byť oznámené menovaciemu orgánu, aby sa mu umožnilo poznať a pochopiť spôsob, akým boli zásluhy uchádzačov hodnotené pri výbere uchádzačov, ktorí majú byť pozvaní na pohovor, ako aj počas pohovorov s uchádzačmi na účely ich zoradenia podľa preferencií. V dôsledku toho vzhľadom na to, že Parlament pred Všeobecným súdom preukázal, že okruhy alebo témy stanovené na účely pohovorov zodpovedajú pôvodne stanoveným kritériám porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov a že na tieto kritériá nadväzujú, nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že v bodoch 120 až 124 napadnutého rozsudku overil, či predsedníctvo ako menovací orgán bolo informované o tom, že kritériá porovnávacieho hodnotenia zásluh neboli počas pohovorov s uchádzačmi uplatnené.

49

Po druhé Parlament nesprávne tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 120 až 124 napadnutého rozsudku rozhodol vo vzťahu k porušeniu zásady transparentnosti ultra petita . Všeobecný súd konštatoval takéto porušenie v kontexte porušenia zásady riadnej správy vecí verejných, ktoré sa týkalo nesplnenia povinnosti informovať predsedníctvo jednak o súvislostiach medzi okruhmi alebo témami, ktoré sa majú prediskutovať počas pohovorov s uchádzačmi, a kritériami porovnávacieho hodnotenia stanovenými pred prijatím prihlášok, a jednak o neuplatnení týchto kritérií počas pohovorov.

53

Takéto rovnaké posúdenie sa ďalej uplatní, pokiaľ ide o preskúmanie, či sedem okruhov alebo tém stanovených pre pohovory s uchádzačmi, podľa ktorých sa počas týchto pohovorov výlučne postupovalo, bolo stanovených na základe oznámenia o výberovom konaní. Navyše vzhľadom na to, že Parlament sa v konaní na prvom stupni výslovne neodvolával a a fortiori ani nepreukázal takúto korešpondenciu, nemôže tvrdiť, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že toto preskúmanie nevykonal.

54

Pokiaľ ide o výhradu vznesenú Parlamentom proti odôvodneniu uvedenému v bode 119 napadnutého rozsudku, podľa ktorého žiadny dokument zo spisu nenaznačuje, že zoradenie uchádzačov podľa zásluh bolo založené „jedine“ na odpovediach poskytnutých počas pohovorov, stačí uviesť, že použitie tohto pojmu je v súlade s posúdením vykonaným Všeobecným súdom. Všeobecný súd totiž použil pojem „jedine“ jednak z dôvodu, že v bode 118 napadnutého rozsudku rozhodol, že otázky položené uchádzačom počas pohovoru sa nemôžu stať novými kritériami porovnávacieho hodnotenia zásluh prijatými počas výberového konania po tom, ako už boli prihlášky prijaté a „roztriedené“, a jednak z dôvodu, že v bode 123 napadnutého rozsudku konštatoval, že kritériá porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov neboli uplatnené počas pohovorov a pri hodnotení odpovedí na otázky položené počas pohovorov, na základe ktorých boli uchádzači zoradení podľa zásluh.

57

Vzhľadom na tieto úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.

O druhom odvolacom dôvode

58

Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením vyplývajúcim z nepresnosti informácií poskytnutých predsedníctvu o profesijnej kariére pána Carbajo Ferrera. V druhej časti uvedeného odvolacieho dôvodu Parlament tvrdí, že toto údajné zjavne nesprávne posúdenie je založené na skreslení skutkových okolností a dôkazov.

61

Po prvé Parlament tvrdí, že jednak odôvodnenie uvedené v bode 139 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nebola riadne zohľadnená odborná prax pána Carbajo Ferrera v rámci Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu, nepresne vystihuje úvodnú vetu časti správy poradného výboru o pohovoroch týkajúcej sa pána Carbajo Ferrera, a jednak, že formulácia „od roku 2009 je vedúcim sekcie na [Generálnom riaditeľstve pre komunikáciu]“ v tejto časti správy len uvádza pracovné miesto pána Carbajo Ferrera v čase podania jeho prihlášky.

62

Po druhé podľa Parlamentu sa Všeobecný súd dopustil zjavného skreslenia dôkazov, keď v bode 132 napadnutého rozsudku konštatoval, že „Parlament na pojednávaní uznal, že výňatok zo správy o pohovoroch obsahuje nepresnosť, pokiaľ ide o dátum, kedy bol pán Carbajo Ferrero vymenovaný za vedúceho sekcie v rámci [Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu]“. Na základe záznamu z pojednávania tvrdí, že existenciu takejto nepresnosti nepotvrdil.

63

Po tretie Parlament v rámci spochybnenia dôvodu uvedeného v bode 176 napadnutého rozsudku, podľa ktorého namietal proti opatreniu na zabezpečenie priebehu konania týkajúcemu sa predloženia úplného znenia správy o pohovoroch a odporúčania vypracovaného poradným výborom, uvádza, že na pojednávaní výslovne uviedol, že je pripravený poskytnúť anonymizovanú verziu správy o pohovoroch, avšak, že jeho ochota tak u sa stretla s odpoveďou Všeobecného súdu, ktorý takéto zaslanie považoval za oneskorené. Parlament zdôrazňuje, že podľa článku 88 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu potreba opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a rozhodnutie o nich patria do diskrečnej právomoci Všeobecného súdu.

V druhom rade Parlament sa márne odvoláva na zvukový záznam z pojednávania pred Všeobecným súdom, aby preukázal, že na tomto pojednávaní nepotvrdil, že výňatok zo správy o pohovoroch obsahoval nepresnosť týkajúcu sa dátumu, kedy bol pán Carbajo Ferrero vymenovaný za vedúceho sekcie v rámci Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu.

67

Aj za predpokladu, že by Parlament na pojednávaní neuznal, že výňatok zo správy o pohovoroch obsahoval takúto nepresnosť, platí totiž, že Parlament nespochybňuje konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 139 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o dátum vymenovania pána Carbajo Ferrera za vedúceho sekcie v rámci tohto generálneho riaditeľstva. Vzhľadom na skutočnosť, že tento dôkaz predložil pán Carbajo Ferrero už vo svojom návrhu na začatie konania, najmä v bodoch 7, 94, 99, v poznámke pod čiarou 21 a v prílohe A.5 tohto návrhu, a že Parlament nepreukázal, že by to výslovne vyvrátil v konaní na prvom stupni, nemôže neskôr posledný uvedený tvrdiť, že Všeobecný súd sa prostredníctvom skreslenia dôkazu nesprávne opieral o existenciu uvedenej nepresnosti.

68

Napokon, ani posledná výhrada uvedená v druhej časti druhého odvolacieho dôvodu nemôže byť úspešná. Z bodu 177 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd odôvodnil odmietnutie nariadiť opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré požadoval pán Carbajo Ferrero, z dôvodu, že informácie, ktoré mal k dispozícii, boli dostatočné na posúdenie zákonnosti sporného rozhodnutia, a nie z dôvodu akejkoľvek námietky Parlamentu.

69

Podľa Parlamentu Všeobecný súd predovšetkým nezohľadnil úlohu správy o pohovoroch, ktorá má informovať predsedníctvo o výkonoch uchádzačov počas pohovorov, a nie poskytnúť mu informácie o odbornej praxi uchádzačov. Pripomína, že informácie o schopnostiach a odbornej praxi uchádzačov boli predsedníctvu oznámené už v prvej fáze výberového konania a že tieto informácie malo predsedníctvo k dispozícii počas celého postupu. Z tohto dôvodu sa v správe o pohovoroch uvádza len úvodné zhrnutie funkcií, ktoré uchádzači vykonávali a ktoré uviedli v čase podania prihlášok.

72

Parlament sa ďalej domnieva, že Všeobecný súd nezohľadnil svoju vlastnú judikatúru, podľa ktorej skutočnosť, že menovací orgán má k dispozícii všetky spisy uchádzačov o obsadzované pracovné miesto, postačuje na to, aby zamietol žalobný dôvod založený na existencii prípadných chýb v kvalifikácií uchádzača uvedených v odporúčaní, ktoré výberová komisia predložila menovaciemu orgánu.

73

Napokon podľa Parlamentu Všeobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že poradný výbor riadne nezohľadnil prax pána Carbajo Ferrera na účely posúdenia jeho kandidatúry na obsadzované pracovné miesto, keď nezohľadnil jeho prax ako dočasne povereného riaditeľa pre médiá v rámci Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu od 1. júna 2018. Pán Carbajo Ferrera pritom vo svojej prihláške túto prax neuviedol, pretože začala po uplynutí lehoty stanovenej na podávanie prihlášok.

74

77

Pokiaľ ide o druhú výhradu, Parlament sa nemôže odvolávať na rozsudok z 13. decembra 1990, Kalavros/Súdny dvor ( T‑160/89 a T‑161/89 , EU:T:1990:86 ). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bol totiž na rozdiel od prejednávanej veci dokument obsahujúci údajné chyby predložený menovaciemu orgánu v rámci počiatočného preskúmania prihlášok a žalobca v tejto veci bol jedným z uchádzačov vybraných na konci tohto počiatočného výberového konania, a tak tieto pochybenia, aj keby boli preukázané, nemohli nepriaznivo ovplyvniť jeho postavenie. Po druhé, ako vyplýva z bodu 53 uvedeného rozsudku, členovia správneho výboru a následne Súdneho dvora mali v danej veci v čase konečného výberu k dispozícii kompletný spis každého z uchádzačov, čo nezodpovedá situácii, v ktorej existuje len možnosť nahliadnuť do spisu pred zasadnutím menovacieho orgánu, na rozdiel od toho, čo bolo konštatované v prejednávanej veci v bode 90 napadnutého rozsudku. Táto výhrada je preto nedôvodná.

78

Pokiaľ ide o tretiu výhradu, Súdny dvor už rozhodol, že v zásade prináleží uchádzačom, aby predložili výberovej komisii všetky informácie, ktoré považujú za užitočné na účely preskúmania ich prihlášky (rozsudok z 12. júla 1989, Belardinelli a i./Súdny dvor, 225/87 , EU:C:1989:309 , bod 24 ). Bolo teda povinnosťou pána Carbajo Ferrera, aby výslovne uviedol svoju prax ako dočasne povereného riaditeľa pre médiá v rámci Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu, najmä vzhľadom na to, že túto prax nadobudol po uplynutí lehoty na podanie prihlášok. Navyše treba uviesť, že pán Carbajo Ferrero mohol na uvedenú prax odkázať počas svojho pohovoru s poradným výborom.

O odvolacom dôvode uplatnenom subsidiárne

Argumentácia účastníkov konania

82

Týmto odvolacím dôvodom Parlament tvrdí, že súd Únie je v rozsahu, v akom je sporné rozhodnutie v prospech tretej osoby, povinný vopred na základe individuálneho preskúmania overiť, či sankcia spočívajúca v zrušení nie je neprimeraná. Toto preskúmanie by malo zohľadniť povahu spáchaného protiprávneho konania, záujmy žalobcu, záujmy tretích osôb a služobné záujmy, pričom súd je okrem toho povinný zvážiť dotknuté záujmy. Parlament sa v tejto súvislosti odvoláva najmä na rozsudok z 5. decembra 2017, Spadafora/Komisia ( T‑250/16 P , neuverejnený, EU:T:2017:866 , bod 110 ), a zdôrazňuje, že nevykonanie takéhoto preskúmania v napadnutom rozsudku predstavuje nedostatok odôvodnenia a porušenie zásady proporcionality.

83

Pán Carbajo Ferrero namieta, že tento odvolací dôvod treba zamietnuť.

Pokiaľ ide o túto výnimku, treba pripomenúť, že v poslednom uvedenom rozsudku Súdny dvor konštatoval, že postup na povýšenie štyridsiatich úradníkov bol v prípade žalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, poznačený vadou, z dôvodu, že v čase predloženia návrhov na povýšenie výboru pre povýšenie ešte nebola vypracovaná jej hodnotiaca správa, zatiaľ čo hodnotiace správy za rovnaké obdobie týkajúce sa iných úradníkov, ktorí mohli byť povýšení, boli predložené tomuto výboru a menovaciemu orgánu, v dôsledku čoho sa žalobkyňa nachádzala v menej priaznivej situácii ako ostatní úradníci, ktorí mohli byť povýšení. Súdny dvor však rozhodol, že zrušenie povýšení štyridsiatich skutočne povýšených úradníkov predstavuje neprimeranú sankciu za vadu, ku ktorej došlo, a že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa v tejto veci utrpela, predstavuje formu zadosťučinenia, ktorá najlepšie zodpovedá záujmom žalobkyne a požiadavkám služby (rozsudok z 5. júna 1980, Oberthür/Komisia, 24/79 , EU:C:1980:145 , body 13 a 14 ).

86

V súlade s touto judikatúrou Všeobecný súd v rozsudku z 31. marca 2004, Girardot/Komisia ( T‑10/02 , EU:T:2004:94 , bod 87 ), rozhodol, hoci vyhovel dôvodu, podľa ktorého Komisia nepreukázala, že riadne preskúmala zásluhy žalobkyne predtým, ako zamietla jej prihlášky na osem stálych pracovných miest a prijala na tieto pracovné miesta osem iných uchádzačov, že zrušenie rozhodnutí o vymenovaní na dotknuté pracovné miesta by predstavovalo neprimeranú sankciu za protiprávnosť, ktorej sa dopustila Komisia, pretože by bolo v rozpore so zásadami proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, ako aj so záujmami služby, ak by úspešní uchádzači, ktorí sa stali úradníkmi, boli zbavení len z tohto jediného dôvodu možnosti byť vymenovaní za úradníkov.

90

Pokiaľ ide o záujem služby, treba konštatovať, že Parlament netvrdí, že predložil argumenty, ktoré by dokazovali, že zrušenie sporného rozhodnutia bolo spojené s osobitnými ťažkosťami. V každom prípade je nesporné, že od 1. júna 2018 vzhľadom na to, že riaditeľ pre médiá ešte nebol vymenovaný, bol pán Carbajo Ferrero dočasne poverený plnením úloh súvisiacich s týmto pracovným miestom s cieľom zaručiť kontinuitu služby v rámci riaditeľstva pre médiá. Žiadna skutočnosť uvedená v spise neumožňuje domnievať sa, že by dočasné vykonávanie funkcie riaditeľa pre médiá znamenalo existenciu akýchkoľvek ťažkostí v rámci tohto riaditeľstva.

91

Vzhľadom na to, že za okolností prejednávanej veci nebolo potrebné, aby Všeobecný súd preskúmal, či zrušenie sporného rozhodnutia nebolo neprimerané vzhľadom na povahu zistených vád, záujem uchádzača A a záujem služby, a napadnutý rozsudok preto nie je v tomto ohľade nedostatočne odôvodnený, treba odvolací dôvod uplatnený subsidiárne zamietnuť.

92

Vzhľadom na to, že žiadny dôvod tohto odvolania nebol úspešný, odvolanie sa musí zamietnuť v celom rozsahu.

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Fernando Carbajo Ferrero.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.