C-647/21

D. K . (C‑647/21),

M. C.,

M. F . (C‑648/21),

za účasti:

Prokuratura Rejonowa w Bytowie,

Prokuratura Okręgowa w Łomży,

–

Prokuratura Rejonowa w Bytowie, v zastúpení: T. Rutkowska– Szmydyńska, Prokurator Regionalny w Gdańsku,

–

Prokuratura Okręgowa w Łomży, v zastúpení: A. Bałazy, Zastępca Prokuratora Okręgowego w Łomży,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, P. Stancanelli a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 11. apríla 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Článok 178 ods. 1 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky) stanovuje:

„Sudcovia sú pri výkone svojich funkcií nezávislí a sú viazaní len ústavou a zákonmi.“

4

Článok 179 tejto Ústavy stanovuje:

„Sudcov vymenúva na dobu neurčitú prezident republiky na návrh Krajowa Rada Sądownictwa [Štátna súdna rada (Poľsko) (ďalej len ‚KRS‘)].“

5

„Predsedu oddelenia vymenúva predseda súdu. … Pred vymenovaním predsedu oddelenia na sąd okręgowy [krajský súd] alebo sąd rejonowy [okresný súd] sa predseda súdu poradí s kolégiom sąd okręgowy [krajský súd].“

7

Podľa článku 21 § 1 bodu 2 tohto zákona sú orgánmi sąd okręgowy (krajský súd) predseda súdu, kolégium súdu a riaditeľ súdu.

8

Článok 22a uvedeného zákona stanovuje:

„1. … predseda sąd okręgowy [krajský súd] v rámci sąd okręgowy [krajský súd] po konzultácii s kolégiom sąd okręgowy [krajský súd]… určí, ako sa majú priradiť činnosti, pričom sa špecifikuje:

–

pričom sa zohľadní špecializácia sudcov… pri prejednávaní určitých druhov vecí a rozhodovaní v nich, potreba zabezpečiť, aby sudcovia… boli primerane priraďovaní na oddelenia a aby ich pracovné úlohy boli rozdelené rovnomerne, ako aj potreba zabezpečiť efektívne vedenie súdnych konaní.

…

4. Predseda súdu môže kedykoľvek stanoviť úplne alebo čiastočne nový spôsob, akým sa prideľujú činnosti, ak je to odôvodnené na základe podmienok uvedených v § 1. …

4a. Preloženie sudcu na iné oddelenie podlieha jeho súhlasu.

4b. Preloženie sudcu na iné oddelenie nepodlieha jeho súhlasu v týchto prípadoch:

4c. Ustanovenia § 4b bodov 1 a 2 sa neuplatňujú na sudcu, ktorý bol v období troch rokov preložený na iné oddelenie bez jeho súhlasu. V prípade preloženia sudcu na iné oddelenie bez jeho súhlasu v prípade uvedenom v § 4b bode 2 sa zohľadní najmä počet odpracovaných rokov sudcov na oddelení, z ktorého boli preložení.

5. Sudca alebo justičný čakateľ, ktorého činnosti boli zmenené tak, že došlo k zmene okruhu jeho pracovných úloh, osobitne z dôvodu preloženia na iné oddelenie daného súdu, môže podať odvolanie na [KRS] v lehote siedmich dní od pridelenia nového okruhu pracovných úloh. Odvolanie nie je možné v prípade:

(1)

preloženia na iné oddelenie, ktoré rozhoduje vo veciach patriacich do rovnakej oblasti,

(2)

pridelenia povinností na tom istom oddelení podľa pravidiel platných pre ostatných sudcov a obzvlášť v prípade odvolania pridelenia na špecializované oddelenie alebo v prípade inej formy špecializácie.

11

Článok 42a uvedeného zákona stanovuje:

„1. V súvislosti s činnosťou súdov alebo orgánov súdov nie je dovolené spochybňovať legitimitu súdov, ústavných orgánov štátu alebo orgánov zodpovedných za preskúmanie a ochranu práva.

2. Všeobecný súd ani iný orgán verejnej moci nemôže určiť ani posudzovať zákonnosť vymenovania sudcu alebo právomoc plniť úlohy v oblasti výkonu spravodlivosti, ktorá vyplýva z tohto vymenovania.“

12

V článku 47a zákona o všeobecných súdoch sa stanovuje:

3. Rozhodnutia uvedené [v § 1] prijíma predseda súdu alebo ním poverený sudca.

4. Zmena miesta, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, alebo jeho delegovanie na iný súd, ako aj ukončenie delegovania nepredstavujú prekážku pre výkon [procesných] aktov vo veciach, ktoré mu boli pridelené na mieste doterajšieho výkonu funkcie, alebo na mieste doterajšieho výkonu pracovných úloh, až do uzavretia týchto vecí.

5. Kolégium súdu, do ktorého jurisdikcie patrí nové miesto, kde sudca vykonáva svoju funkciu, alebo miesto jeho delegovania, môže na základe žiadosti sudcu alebo z vlastného podnetu úplne alebo čiastočne vylúčiť sudcu z rozhodovania vo veciach, a to najmä z dôvodu značnej vzdialenosti medzi daným súdom a novým miestom, kde sudca vykonáva funkciu, alebo miestom jeho delegovania v závislosti od stavu konania vo veciach, o ktorých sa rozhoduje. Pred prijatím uznesenia kolégium súdu uskutoční konzultácie s predsedami príslušných súdov.

6. Ustanovenia § 4 a 5 sa mutatis mutandis vzťahujú aj na prípad preloženia na iné oddelenie toho istého súdu.“

14

Článok 17 § 1 ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o všeobecných súdoch a niektoré ďalšie zákony) z 12. júla 2017 (Dz. U. z roku 2017, položka 1452) stanovuje:

17

Pokiaľ ide o vec C‑648/21, spor vo veci samej má svoj pôvod v trestnom konaní začatom proti M. C. a M. F. Rozhodnutím prvostupňového súdu boli M. C. a M. F. odsúdení. Druhostupňový súd, na ktorý podali poslední uvedení odvolanie, oslobodil M. C. a potvrdil odsúdenie M. F. Prokurator Generalny (generálny prokurátor, Poľsko) podal proti rozhodnutiu druhostupňového súdu opravný prostriedok týkajúci sa M. C. na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko). Tento súd zrušil toto rozhodnutie a vrátil vec na Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Slupsk), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tomto prípade zasadalo rozhodovacie zloženie v podobe trojčlenného senátu zloženého z predsedníčky senátu, predsedu vnútroštátneho súdu a tretieho sudcu. Návrh na začatie prejudiciálneho konania podala samotná predsedníčka senátu, pričom ide o tú istú sudkyňu ako vo veci C‑647/21.

18

21

Dňa 13. októbra 2021 prijal predseda Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) uznesenie o preložení uvedenej sudkyne z odvolacieho oddelenia tohto súdu, pred ktorým prebiehajú konania o veciach samých, na prvostupňové oddelenie tohto súdu (ďalej len „uznesenie o preložení“). Na jej miesto bol preložený iný sudca, aby zasadal v odvolacom oddelení.

22

Podľa vnútroštátneho súdu sa odôvodnenie uznesenia o preložení obmedzuje na stručné uvedenie potreby zabezpečiť riadne fungovanie oboch oddelení. Toto uznesenie tiež odkazuje na nešpecifikovanú korešpondenciu medzi predsedom Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Słupsk) a predsedom jedného z týchto oddelení.

23

Dňa 18. októbra 2021 nadobudlo účinnosť uznesenie o preložení. Toto uznesenie neobsahuje žiadnu informáciu o možných opravných prostriedkoch.

27

Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Słupsku (Krajský súd Slupsk) rozhodol prerušiť výkon uznesenia kolégia, prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru v oboch konaniach vo veciach samých tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 47b § 5 a § 6 v spojení s článkom 30 § 1 a článkom 24 § 1 zákona z 27. júla 2001 o organizácii všeobecných súdov, podľa ktorej má orgán súdu členského štátu, akým je kolégium súdu, právomoc vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, pričom:

a)

kolégium súdu je zo zákona zložené z predsedov súdov, ktorí boli do týchto funkcií vymenovaní orgánom výkonnej moci, akým je minister spravodlivosti, ktorý je súčasne generálnym prokurátorom;

2.

Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva [Únie] vykladať v tom zmysle, že dovoľujú (prípadne ukladajú) vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje v trestnej veci patriacej do pôsobnosti smernice [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1 )] a ktorého sudca bol vylúčený z rozhodovania vo veciach spôsobom opísaným v prvej otázke, ako aj všetkým vnútroštátnym orgánom nezohľadňovať akt kolégia súdu ani iné následné akty, akými sú rozhodnutia o novom pridelení vecí vrátane [vecí samých] inému nevylúčenému sudcovi – tak, aby vylúčený sudca mohol ďalej zasadať v senáte rozhodujúcom v tejto veci?

3.

Majú sa ustanovenia uvedené v prvej otázke, ako aj zásada prednosti práva [Únie] vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby vo vnútroštátnom právnom poriadku v trestnom konaní spadajúcom do pôsobnosti smernice 2016/343 existovali také prostriedky, ktoré účastníkom konania, akými sú obžalovaní v prejednávanej veci, zaručia preskúmanie a možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam uvedeným v [prvej otázke], ktoré majú viesť k zmene zloženia senátu súdu rozhodujúceho vo veci, a v dôsledku toho k vylúčeniu sudcu z rozhodovania vo veci, ktorá mu bola dovtedy pridelená, spôsobom opísaným v prvej prejudiciálnej otázke?“

Konanie na Súdnom dvore

O spojení vecí

Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.

31

Je potrebné pripomenúť, že takéto skrátené súdne konanie predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadne naliehavej situácie (rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 37 a citovaná judikatúra).

32

V prejednávanej veci predseda Súdneho dvora 29. novembra 2021 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodol, že nie je opodstatnené vyhovieť návrhom na prejednanie týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania v skrátenom súdnom konaní. Tvrdenia, ktoré vnútroštátny súd uvádza na odôvodnenie týchto návrhov na prejednanie v skrátenom súdnom konaní, sú totiž všeobecnej povahy a nespresňujú osobitné dôvody opodstatňujúce vybavenie týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania bez zbytočného odkladu. Konkrétne okolnosť, že položené otázky sa týkajú základných otázok poľského práva, a najmä práva ústavného, nepredstavuje mimoriadnu naliehavú situáciu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou na odôvodnenie prejednania v skrátenom súdnom konaní. Napokon ani skutočnosť, že konania vo veciach samých patria do trestného práva, sama osebe neodôvodňuje ich prejednanie v skrátenom konaní.

O prerušení konaní a žiadostiach o vysvetlenie

O právomoci Súdneho dvora

36

Na jednej strane dánska vláda a Európska komisia v podstate tvrdia, že článok 47 Charty sa neuplatňuje na konania vo veci samej. Komisia predovšetkým uvádza, že hoci návrhy na začatie prejudiciálneho konania, najmä znenie otázok položených vnútroštátnym súdom, odkazujú na smernicu 2016/343, výklad tejto smernice sa nepožaduje.

37

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ môže Súdny dvor vykladať právo Únie iba v hraniciach právomocí, ktoré mu boli priznané (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 30 , ako aj citovaná judikatúra).

38

Na druhej strane Prokuratura Okręgowa w Bytowie (Krajská prokuratúra Bytów, Poľsko) a Prokuratura Okręgowa w Łomży (Krajská prokuratúra Łomża, Poľsko) v podstate tvrdia, že problematiky týkajúce sa organizácie súdnictva členských štátov, akými sú problematiky vyjadrené v položených otázkach, najmä pokiaľ ide o vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, patria do výlučnej právomoci členských štátov, a nie do vecnej pôsobnosti práva Únie. Naopak, poľská vláda na pojednávaní uviedla, že Súdny dvor má podľa jej názoru právomoc odpovedať na prejudiciálne otázky.

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch nepochybne patrí do ich právomoci, nič to nemení na tom, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré pre ne vyplývajú z práva Únie, a že to tak môže byť najmä v prípade vnútroštátnych pravidiel, ktoré upravujú prijímanie rozhodnutí o vymenovaní sudcov, a prípadne pravidiel týkajúcich sa súdneho preskúmania, ktoré sa uplatňuje v rámci týchto postupov vymenovania [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21 , EU:C:2024:1 , bod 57 , ako aj citovaná judikatúra].

43

Okrem toho zo znenia položených otázok jasne vyplýva, že sa netýkajú výkladu poľského práva, ale predovšetkým článku 19 ods. 1 ZEÚ.

44

47

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora v rámci spolupráce medzi týmto súdom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý musí niesť zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní pre vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto, pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť [rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín), C‑510/19 , EU:C:2020:953 , bod 25 a citovaná judikatúra].

48

Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, o ktorej rozhoduje (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 40 , ako aj citovaná judikatúra).

49

Súdny dvor však v tejto súvislosti už zdôraznil, že odpoveď na prejudiciálne otázky by mohla vnútroštátnym súdom poskytnúť výklad práva Únie, ktorý by im umožnil rozhodnúť o procesných otázkach vnútroštátneho práva predtým, ako budú môcť rozhodnúť o merite sporov, ktoré im boli predložené (rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i., C‑748/19 až C‑754/19 , EU:C:2021:931 , bod 48 a citovaná judikatúra).

Vnútroštátny súd totiž vo svojej odpovedi na druhú žiadosť Súdneho dvora o vysvetlenie potvrdil, že ku dňu prijatia návrhov na začatie prejudiciálneho konania, teda k 20. októbru 2021, bola dotknutá sudkyňa sudkyňou spravodajkyňou a predsedníčkou rozhodovacieho zloženia v oboch konaniach vo veciach samých. Uviedol tiež, že konanie, ktoré viedlo k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑648/21, bolo uznesením z 21. októbra 2021, ktoré bolo vydané po prijatí týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania, pridelené inému sudcovi spravodajcovi, ktorý predtým zasadal v trojčlennom senáte, zasadajúcom na účely prejednania tohto konania, a že samosudkyňa rozhodujúca v konaní, ktoré viedlo k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑647/21, bola tiež zmenená 21. októbra 2021. Tento súd okrem toho potvrdil, že tieto dve konania boli v dôsledku prejednávaných návrhov na začatie prejudiciálneho konania prerušené a zostali odvtedy prerušené.

52

Pokiaľ ide o druhú námietku neprípustnosti založenú na tom, že prejudiciálne otázky sa v podstate týkajú individuálnej situácie sudkyne, ktorá predložila tieto dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania, a teda nesúvisia s konaniami vo veciach samých, treba uviesť, že vnútroštátny súd potrebuje v kontexte konaní vo veci samej vyriešiť otázky procesnej povahy, o ktorých musí rozhodnúť in limine litis a ktorých riešenie závisí od výkladu ustanovení a zásad práva Únie, ktorých sa týkajú tieto prejudiciálne otázky. Cieľom týchto otázok je totiž v podstate určiť, či vzhľadom na tieto ustanovenia a zásady práva Únie je táto samosudkyňa naďalej oprávnená prejednávať spory vo veciach samých bez ohľadu na uznesenie kolégia, ktorým bola vylúčená z rozhodovania v týchto veciach.

Pokiaľ ide o časť prvých otázok, ktorá sa týka zloženia kolégia súdu, konkrétne na jednej strane skutočnosť, že minister spravodlivosti, ktorý je zároveň generálnym prokurátorom, má právomoc vymenovávať do funkcií predsedov sądy rejonowe (krajské súdy), ktorí tvoria kolégium sąd okręgowy (okresný súd), a na druhej strane skutočnosť, že niektorí členovia kolégia boli vymenovaní na miesta sudcov na návrh KRS v jej novom zložení, ktorá sa nevyznačuje dostatočnými garanciami nezávislosti, treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania slúži ako základ pre konanie podľa článku 267 ZFEÚ, vnútroštátny súd je povinný v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne uviesť skutkový a právny rámec, do ktorého zapadá spor vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia týkajúce sa dôvodov výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosti, ktorú vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore, o ktorom rozhoduje [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2020, C. F. (Daňová kontrola), C‑430/19 , EU:C:2020:429 , bod 23 a citovanú judikatúru].

56

V prejednávanej veci však s výnimkou niekoľkých obmedzených vysvetlení týkajúcich sa zloženia kolégia súdu návrhy na začatie prejudiciálneho konania dostatočne nespresňujú vnútroštátny právny rámec týkajúci sa vymenovávania členov tohto kolégia. Nevysvetľujú ani, v čom je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na časť prvých otázok, ktorá sa týka zloženia kolégia súdu. Za týchto podmienok Súdny dvor nemá k dispozícii dostatok informácií, ktoré by mu umožnili užitočne odpovedať na túto časť prvých otázok, v dôsledku čoho návrhy na začatie prejudiciálneho konania nespĺňajú v tomto rozsahu podmienky stanovené v článku 94 písm. a) a b) rokovacieho poriadku.

59

Na úvod treba najprv poznamenať, že hoci sa vnútroštátny súd svojimi prvými prejudiciálnymi otázkami formálne pýta, či je s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ zlučiteľná skutočnosť, že orgán vnútroštátneho súdu, akým je kolégium tohto súdu, má právomoc vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že tieto prvé otázky sa týkajú najmä vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá upravuje postup, na základe ktorého môže byť sudca vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené.

60

Naopak, hoci preloženie sudkyne, ktorá postúpila oba návrhy na začatie prejudiciálneho konania, z odvolacieho oddelenia vnútroštátneho súdu, na ktorom prebiehajú konania vo veciach samých, na prvostupňové oddelenie uvedeného súdu, predstavuje dôležitý prvok, ktorý treba zohľadniť na účely pochopenia situácie, ktorú vnútroštátny súd uvádza vo svojich otázkach, tento spis neumožňuje dospieť k záveru, že prvé otázky by sa mali chápať tak, že sa týkajú aj zlučiteľnosti rozhodnutia o preložení, alebo všeobecnejšie právnej úpravy upravujúcej postup preloženia, o aké ide vo veci samej, s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ.

61

Vzhľadom na tieto konštatovania treba dospieť k záveru, že svojimi prvými otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej orgán vnútroštátneho súdu, akým je kolégium tohto súdu, môže vylúčiť sudcu tohto súdu z rozhodovania v niektorých alebo vo všetkých veciach, ktoré mu boli pridelené, bez toho, aby táto právna úprava stanovovala kritériá, ktorými sa tento orgán musí riadiť pri prijímaní takéhoto rozhodnutia o vylúčení sudcu z rozhodovania, ukladala povinnosť odôvodniť toto rozhodnutie a stanovovala možnosť súdneho preskúmania uvedeného rozhodnutia.

65

Na základe toho treba v prvom rade pripomenúť, že každý členský štát má podľa článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ zabezpečiť, aby orgány, ktoré v zmysle práva Únie ako „súdne orgány“ môžu rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu tohto práva, a z tohto dôvodu patria do jeho systému opravných prostriedkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, spĺňali požiadavky účinnej súdnej ochrany, vrátane požiadavky nezávislosti (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

66

Táto požiadavka nezávislosti súdov, ktorá je inherentnou súčasťou výkonu úlohy rozhodovať ako súd, patrí do podstaty práva na účinnú súdnu ochranu a základného práva na spravodlivý proces, ktoré majú zásadný význam ako záruky ochrany všetkých práv vyplývajúcich osobám podliehajúcim súdnej právomoci z práva Únie a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 49 , ako aj citovaná judikatúra).

67

Uvedená požiadavka nezávislosti má dve hľadiská. Prvé, vonkajšie hľadisko, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal, ani nebol nikomu podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Druhé, vnútorné hľadisko, sa pripája k pojmu „nestrannosť“ a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich jednotlivých záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Toto hľadisko vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu (rozsudok z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , body 50 a 51 , ako aj citovaná judikatúra).

71

Okrem toho aj Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že prvoradý význam najmä súdnej nezávislosti a právnej istoty pre právny štát vyžaduje osobitnú jasnosť pravidiel, ktoré sa uplatňujú v každom prípade a jasné záruky na zabezpečenie objektívnosti a transparentnosti a najmä na zabránenie akémukoľvek dojmu svojvôle pri prideľovaní konkrétnych vecí sudcom (rozsudok ESĽP, 5. októbra 2010, DMD GROUP, a. s. v. Slovensko, CE:ECHR:2010:1005JUD001933403, bod 66).

72

V druhom rade článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ vyžaduje tiež existenciu súdu „zriadeného zákonom“, vzhľadom na neoddeliteľné väzby, ktoré existujú medzi prístupom k takémuto súdu a zárukami nezávislosti a nestrannosti sudcov [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2024, Hann‑Invest a i., C‑554/21, C‑622/21 a C‑727/21 , EU:C:2024:594 , bod 55 a citovanú judikatúru, ako aj zo 14. novembra 2024, S. (Zmena rozhodovacieho zloženia), C‑197/23 , EU:C:2024:956 , bod 63 a citovanú judikatúru].

73

Odkaz na „súd zriadený zákonom“, ktorý sa nachádza aj v článku 47 druhom odseku Charty, odráža pritom najmä zásadu právneho štátu a týka sa nielen právneho základu samotnej existencie súdu, ale aj zloženia súdu v každej veci, ako aj každého iného ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorého nedodržanie spôsobuje protiprávnosť účasti jedného alebo viacerých sudcov na preskúmaní veci (pozri analogicky rozsudok z 29. marca 2022, Getin Noble Bank, C‑132/20 , EU:C:2022:235 , bod 121 a citovanú judikatúru).

V prejednávanej veci sa s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, zdá, že článok 47b § 1 zákona o všeobecných súdoch stanovuje, že zmena zloženia súdu je prípustná, pokiaľ existuje „trvalá prekážka prejednania veci v jeho súčasnom zložení“ bez ďalšieho spresnenia. Hoci § 4 tohto článku 47b v podstate stanovuje, že sudca bude rozhodovať vo veciach, ktoré mu boli pridelené, napriek jeho preloženiu na iné miesto alebo jeho delegovaniu na iný súd až do skončenia konania v týchto veciach, § 5 uvedeného článku 47b stanovuje, že jeho veci mu možno odňať na základe rozhodnutia kolégia dotknutého súdu bez toho, aby na tento účel stanovil kritériá. Podľa § 6 tohto istého článku 47b má napokon kolégium súdu aj možnosť vylúčiť sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené v prípade preloženia tohto sudcu na iné oddelenie, pričom ani toto ustanovenie nie je spojené so žiadnymi presnými kritériami.

77

Treba teda konštatovať, že taká vnútroštátna právna úprava, aká je opísaná v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, nielenže nestanovuje objektívne kritériá vymedzujúce možnosť vylúčiť sudcu z rozhodovania v jednej alebo vo viacerých veciach, ktoré mu boli pridelené, ale tiež umožňuje kolégiu dotknutého súdu vylúčiť sudcu z rozhodovania v takýchto veciach bez toho, aby bolo takéto rozhodnutie odôvodnené. Odkaz na existenciu „trvalej prekážky prejednania veci v jeho súčasnom zložení“ je totiž príliš vágny na to, aby ho bolo možné považovať za spôsobilý zabrániť akémukoľvek svojvoľnému konaniu pri rozhodovaní o zmene rozhodovacieho zloženia. Okrem toho poľská vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom potvrdila, že poľské právo neukladá povinnosť odôvodniť vylúčenie sudcu na základe článku 47b § 5 a 6 zákona o všeobecných súdoch.

81

Na druhej strane uznesenie kolégia bolo prijaté dva dni pred uznesením o preložení.

82

Okrem toho, pokiaľ ide o preloženie sudcu bez jeho súhlasu na iný súd alebo preloženie sudcu bez súhlasu medzi dvoma oddeleniami toho istého súdu, Súdny dvor už rozhodol, že takéto preloženia totiž môžu predstavovať prostriedok vykonávania kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí, keďže môžu mať nielen vplyv na rozsah právomocí dotknutých sudcov a vybavovanie vecí, ktoré im boli pridelené, ale aj významný vplyv na ich život a kariéru, a tak z nich môžu vyplývať dôsledky analogické s dôsledkami disciplinárnej sankcie [rozsudok zo 6. októbra 2021, W. Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19 , EU:C:2021:798 , bod 115 ].

83

Podobne vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené bez toho, aby dotknutá vnútroštátna právna úprava stanovovala objektívne kritériá umožňujúce vymedziť rámec takejto možnosti vylúčenia z rozhodovania v pridelených veciach, navyše bez toho, aby rozhodnutie o vykonaní takéhoto vylúčenia z rozhodovania v pridelených veciach muselo byť odôvodnené, neumožňuje vylúčiť, že toto vylúčenie z rozhodovania v pridelených veciach bolo svojvoľné, alebo dokonca predstavuje skrytú disciplinárnu sankciu. Platí to o to viac v prípade, keď po takomto vylúčení z rozhodovania v pridelených veciach nasleduje preloženie dotknutého sudcu na iné oddelenie toho istého súdu.

O druhých otázkach

87

Svojimi druhými otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a zásada prednosti práva Únie majú vykladať v tom zmysle, že ukladajú vnútroštátnemu súdu a akémukoľvek inému orgánu dotknutého členského štátu povinnosť neuplatniť jednak uznesenie kolégia tohto súdu, ktorým bol sudca uvedeného súdu vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, a jednak iné následné akty, ako sú rozhodnutia o novom pridelení týchto vecí, ak bolo toto uznesenie prijaté v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ.

88

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie tohto práva pred právom členských štátov. Táto zásada preto ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie, pričom právo členských štátov nemôže mať vplyv na účinok priznaný týmto rôznym normám na území uvedených štátov [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20 , EU:C:2023:562 , bod 61 , ako aj citovaná judikatúra].

89

92

Na účely splnenia povinností pripomenutých v bodoch 88 až 91 tohto rozsudku nesmie teda vnútroštátny súd uplatniť akt, akým je uznesenie kolégia tohto súdu, ktorým sa v rozpore s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ nariadilo, aby bol sudca tohto súdu vylúčený z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené, ak je to vzhľadom na dotknutú procesnú situáciu nevyhnutné na zabezpečenie prednosti práva Únie [pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20 , EU:C:2023:562 , bod 65 , ako aj citovaná judikatúra].

93

Vzhľadom na to, že konečné posúdenie skutkového stavu, ako aj uplatnenie a výklad vnútroštátneho práva prináleží v rámci konania upraveného v článku 267 ZFEÚ výlučne vnútroštátnemu súdu, vnútroštátnemu súdu tiež prináleží, aby s konečnou platnosťou určil konkrétne dôsledky, ktoré v konaniach vo veciach samých vyplývajú zo zásady uvedenej v predchádzajúcom bode. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže na základe skutočností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu výkladové prvky práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd na tento účel užitočné [rozsudok z 13. júla 2023, YP a i. (Zbavenie imunity a pozastavenie výkonu funkcie sudcu), C‑615/20 a C‑671/20 , EU:C:2023:562 , bod 66 , ako aj citovaná judikatúra].

94

V tejto súvislosti z odpovede na prvé otázky vyplýva, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je opísaná vnútroštátnym súdom, ktorá upravuje vylúčenie sudcu z rozhodovania vo veciach, ktoré mu boli pridelené.

O trovách

98

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.