C-650/21

FW,

CE,

za účasti:

Landespolizeidirektion Niederösterreich,

Finanzamt Österreich,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

FW, v zastúpení: V. Treber‑Müller, Rechtsanwältin,

–

CE, v zastúpení: M. Riedl, Rechtsanwalt,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi FW a CE na jednej strane a Landespolizeidirektion Niederösterreich (Policajné riaditeľstvo spolkovej krajiny Dolné Rakúsko, Rakúsko) a Finanzamt Österreich (Daňový úrad Rakúsko), predtým Finanzamt Salzburg‑Land (Daňový úrad pre spolkovú krajinu Salzbursko, Rakúsko) (ďalej spoločne ako „daňový úrad“) na druhej strane týkajúcich sa stanovenia počtu odpracovaných rokov FW a CE v rámci platovej tabuľky úradníkov spolkovej republiky.

Právny rámec

Právo Únie

3

V článku 1 smernice 2000/78, nazvanom „Účel“, sa uvádza:

o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;

b)

o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba[že]:

i)

takýto predpis, kritérium alebo zvyklosť sú objektívne odôvodnené oprávneným cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné…

…“

6

Článok 6 tejto smernice, nazvaný „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“, znie:

„1. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

…

2. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2, členské štáty môžu určiť, že v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia stanovenie veku pre možnosť alebo nárok na odchod do starobného alebo invalidného dôchodku vrátane stanovenia odlišných vekových hraníc v uvedených systémoch pre zamestnancov alebo skupiny alebo kategórie zamestnancov a využitie vekového kritéria v kontexte takýchto systémov v poistných matematických výpočtoch nie je diskrimináciou na základe veku za predpokladu, že dôsledkom tohto nebude diskriminácia na základe pohlavia.“

7

Rakúske právo

8

Rakúske právne predpisy v oblasti odmeňovania a služobného postupu úradníkov spolkovej republiky boli z dôvodu rozporu niektorých ich ustanovení s právom Únie opakovane novelizované. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, vyplýva, že nový systém odmeňovania a služobného postupu úradníkov vyplývajúci z legislatívnych zmien prijatých v priebehu rokov 2019 a 2020 má za cieľ ukončiť diskrimináciu na základe veku, ktorá vyplývala z predtým platného systému odmeňovania a služobného postupu.

GehG z roku 2010

9

S cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku vyplývajúcu z predchádzajúceho znenia Gehaltsgesetz (zákon o platoch) a konštatovanú v rozsudku Súdneho dvora z 18. júna 2009, Hütter ( C‑88/08 , EU:C:2009:381 ), sa v § 8 Gehaltsgesetz 1956 (zákon o platoch z roku 1956, BGBl. 54/1956), v znení Bundesbesoldungsreform 2010 (spolkový zákon o reforme platov z roku 2010, BGBl. I, 82/2010) (ďalej len „GehG z roku 2010“), v odseku 1 uvádzalo:

(2)

ostatné obdobia,

a)

ktoré spĺňajú kritériá podľa odsekov 3 alebo 3a, sa zohľadnia v celom rozsahu;

b)

ktoré nespĺňajú kritériá podľa odsekov 3 alebo 3a,

odborná príprava ukončená podľa odseku 2 bodu 6 vyžadovala viac ako 12 úrovní školskej dochádzky na základe ustanovení právnych predpisov v oblasti školstva, toto obdobie sa predlžuje o jeden rok za každú úroveň školskej dochádzky absolvovanú nad dvanástu úroveň,

(2)

učňovská príprava ukončená podľa odseku 2 bodu 4 písm. d) vyžadovala na základe daných ustanovení viac ako 36 mesiacov učňovskej prípravy, toto obdobie sa predlžuje o jeden mesiac za každý mesiac učňovskej prípravy absolvovanej nad 36 mesiacov.

…“

11

Stanovenie referenčného dátumu umožňujúceho určiť služobný postup úradníka, a tým aj jeho zaradenie v platovej tabuľke, bolo možné v súlade s § 113 ods. 10 a 11 GehG z roku 2010 uskutočniť len na základe žiadosti, pričom predchádzajúce ustanovenia sa inak naďalej uplatňovali v znení platnom k 31. decembru 2003.

14

Podľa § 12 ods. 1 GehG z roku 2015, nazvaného „Počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky“:

„Počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky zahŕňa obdobia činnosti relevantné na účely služobného postupu, ku ktorým sa pripočítajú započítateľné predchádzajúce obdobia.“

15

V § 169c GehG z roku 2015, ktorý sa týka preradenia úradníkov v služobnom pomere do nového systému odmeňovania a služobného postupu, sa stanovovalo:

„1. Všetci úradníci spadajúci do platových kategórií a kategórií zamestnania uvedených v §169d, ktorí sú v služobnom pomere k 11. februáru 2015, budú v súlade s nasledovnými ustanoveniami a len na základe ich predchádzajúceho platu preradení do nového systému odmeňovania vytvoreného týmto spolkovým zákonom. V prvej fáze budú úradníci na základe ich predchádzajúceho platu zaradení do stupňa nového systému odmeňovania, v ktorom sa zachováva predchádzajúci plat. …

…

(3) Počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky preradzovaného úradníka sa stanoví na základe obdobia, ktoré je potrebné pre postup z prvého platového stupňa (od prvého dňa) do toho platového stupňa tej istej kategórie zamestnania, pre ktorý je v znení účinnom k 12. februáru 2015 stanovený spodný plat najbližší k prevodovej sume. V prípade, že prevodová suma zodpovedá najnižšej sume z platového stupňa v rovnakej kategórii zamestnania, ponechá sa tento platový stupeň. Všetky porovnávané sumy sa zaokrúhľujú na celé eurá.

(4) Počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, stanovený v odseku 3, sa predlžuje o obdobie od posledného zvýšenia platu do uplynutia mesiaca, v ktorom sa uskutočnil presun, pokiaľ je toto obdobie relevantné na účely služobného postupu.

…“

16

Podľa § 175 ods. 79 bodu 3 GehG z roku 2015 nadobúdajú § 8 a 12 GehG z roku 2015 vrátane ich nadpisov účinnosť v znení GehG z roku 2015 dňom nasledujúcim po dni uverejnenia, t. j. 12. februára 2015, pričom v prebiehajúcich konaniach alebo budúcich konaniach už nemožno uplatniť akékoľvek predchádzajúce znenia týchto paragrafov.

(1)

ktorí sú služobne činní v deň uverejnenia [druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019], a

(2)

ktorí boli preradení podľa § 169c ods. 1 (nanajvýš v spojení s § 169d ods. 3, 4 alebo 6) a

(3)

vo vzťahu ku ktorým bolo prvé stanovenie referenčného dátumu pre služobný postup, pokiaľ ide o aktuálne zamestnanie, uskutočnené tak, že sa vylúčili obdobia predchádzajúce dovŕšeniu veku 18 rokov, a

3. V prípade, že je predmetom konaní prebiehajúcich ku dňu uverejnenia [druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019] hlavne otázka zohľadnenia dodatočných predchádzajúcich období služby, nového stanovenia referenčného dátumu pre služobný postup, predovšetkým podľa § 113 ods. 10 v znení [spolkového zákona o reforme platov z roku 2010], nového stanovenia počtu odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky alebo stanovenia zaradenia úradníčky alebo úradníka [v rámci platovej tabuľky] podľa odseku 1 bodu 3, k novému stanoveniu dôjde v rámci týchto konaní. V konaniach prebiehajúcich ku dňu uverejnenia [druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019], v ktorých treba o takejto otázke rozhodnúť ako o predbežnej otázke, sa posúdenie uskutoční bez toho, aby tým bol dotknutý § 38 Allgemeines Verwaltungsverfahrensgesetz 1991 [(Správny poriadok, BGBl. 51/1991)], v súlade s jeho odsekom 6.

4. Nové stanovenie podľa odsekov 1 až 3 sa uskutoční po určení porovnávacieho referenčného dátumu (§ 169g) tak, že sa počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky stanoví k 28. februáru 2015. Počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, uvedený v § 169c, sa zvýši o obdobie od porovnávacieho referenčného dátumu do referenčného dátumu pre služobný postup v prípade, že je porovnávací referenčný dátum skorší než referenčný dátum pre služobný postup, a v opačnom prípade sa o toto obdobie zníži. Porovnanie sa uskutočňuje s posledným referenčným dátumom pre služobný postup, ktorý bol stanovený tak, že boli vylúčené obdobia predchádzajúce dovŕšeniu veku 18 rokov.

§ 169g GehG z roku 2020 stanovuje:

„1. Porovnávací referenčný dátum sa vypočíta tak, aby predchádzajúce obdobia dosiahnuté po dovŕšení minimálneho veku vyžadovaného na prácu v systéme kombinujúcom prácu s odbornou prípravou, uvedenom v článku 4 ods. 2 písm. b) smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci ( Ú. v. ES L 216, 1994, s. 12 ; Mim. vyd. 05/002, s. 213), ktoré sa mali od skoršieho dátumu zohľadniť pri výpočte referenčného dátumu pre služobný postup alebo ktoré sa mali od skoršieho dátumu zohľadniť tak, že by sa neprihliadlo na vekovú hranicu 18 rokov, boli zohľadnené na základe uskutočnenia spätného výpočtu z obdobia predchádzajúceho dňu prijatia do zamestnania v súlade s odsekmi 2 až 6.

2. Pri výpočte porovnávacieho referenčného dátumu podľa odsekov 3 až 6 sa uplatnia tieto ustanovenia týkajúce sa referenčného dátumu pre služobný postup:

(1)

§ 12 v znení [2. Dienstrechts‑Novelle 2007 (druhá novela právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2007, BGBl. I, 96/2007)];

(2)

príloha 1 v znení [novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2004].

Rozhodujúcimi ustanoveniami sú ustanovenia týkajúce sa kategórie zamestnania, do ktorej úradníčka alebo úradník patrili v čase stanovenia referenčného dátumu pre služobný postup uvedeného v § 169f ods. 4 poslednej vete.

3. Odchylne od ustanovení uvedených v odseku 2 bodoch 1 až 5,

(1)

predchádzajúce obdobia dosiahnuté pred dovŕšením minimálneho veku vyžadovaného na prácu v rámci systému kombinujúceho prácu s odbornou prípravou, uvedeného v článku 4 ods. 2 písm. b) smernice [94/33], nahrádzajú obdobia dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov;

(2)

(3)

so súhlasom spolkovej ministerky alebo spolkového ministra pre umenie, kultúru, verejnú službu a šport sa v celom rozsahu zohľadnia obdobia rovnocennej zárobkovej činnosti uvedenej v § 12 ods. 2 bode 1a, ktoré

a)

boli dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov alebo

b)

boli dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov, pokiaľ zohľadnenie ostatných období od skoršieho dátumu bolo, pokiaľ ide o hornú hranicu, zákonom obmedzené vo verejnom záujme v zmysle § 12 ods. 3 v znení platnom a účinnom v danom čase.

obdobia činnosti vedeckého (umeleckého) zamestnanca (zúčastňujúceho sa na odbornej príprave) uvedeného v § 6 [Bundesgesetzes über die Abgeltung von wissenschaftlichen und künstlerischen Tätigkeiten an Universitäten und Universitäten der Künste (spolkový zákon o odmeňovaní vedeckej a umeleckej činnosti na vysokých školách a umeleckých vysokých školách, BGBl. 463/1974)] sa od skoršieho dátumu zohľadnia len vtedy, ak úradníčka alebo úradník uzavreli pracovný pomer po 30. septembri 2001.

4. Ostatné obdobia, ktoré sa zohľadňujú len v polovičnom rozsahu, sa pri výpočte porovnávacieho referenčného dátumu zohľadnia od skoršieho dátumu len vtedy, ak presahujú štyri roky, ktoré treba zohľadniť v polovičnom rozsahu.

5. V prípade, že sa na zohľadnenie od skoršieho dátumu, pokiaľ ide o obdobia dosiahnuté po dovŕšení 18 roku veku, zákonom stanovila horná hranica alebo strata, ako napríklad v prípade presunu, tieto ustanovenia sa rovnakým spôsobom uplatnia na všetky obdobia, ktoré sa majú zohľadniť.

6. Pokiaľ odseky 3 až 5 nestanovujú odchylné pravidlá, treba pri zohľadnení období od skoršieho dátumu vziať do úvahy právnu silu rozhodnutej veci, pokiaľ ide o obdobia dosiahnuté po dovŕšení veku 18 rokov, pokiaľ už tieto boli zohľadnené od skoršieho dátumu v celom rozsahu alebo neboli takto zohľadnené pri stanovení referenčného dátumu pre služobný postup (§ 169f ods. 4 posledná veta) podľa ustanovení odseku 2 bodov 1 až 5 alebo skorších znení týchto ustanovení.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

V priebehu roka 2010 po vyhlásení spolkového zákona o reforme platov z roku 2010 podali FW a CE žiadosť o stanovenie nového referenčného dátumu pre ich služobný postup, a to tak, aby sa započítali aj započítateľné obdobia dosiahnuté pred dovŕšením ich veku 18 rokov a aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravilo ich zaradenie v rámci platovej tabuľky.

24

Daňový úrad rozhodujúci o týchto žiadostiach následne stanovil pre FW a CE nové referenčné dátumy, a to 1. september 1986 a 1. júl 1987. Na základe platných a účinných vnútroštátnych právnych predpisov však odmietol akúkoľvek zmenu ich zaradenia v rámci platovej tabuľky.

25

FW v priebehu roka 2013 FW opätovne podal žiadosť o stanovenie referenčného dátumu na účely jeho postupu do vyššieho platového stupňa a z toho vyplývajúceho zaradenia v rámci platovej tabuľky, ako aj o vyplatenie nedoplatkov na mzde zohľadňujúcich započítateľné obdobia, ktoré dosiahol pred dovŕšením veku 18 rokov.

26

Hneď na úvod tento súd uvádza, že rakúsky systém odmeňovania vo verejnej službe bol pôvodne založený na zásade, podľa ktorej sa obdobia činnosti úradníka dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov nemali zohľadňovať na účely stanovenia referenčného dátumu pre služobný postup.

30

V tejto súvislosti vnútroštátny súd pripomína, že až v nadväznosti na rozsudok z 18. júna 2009, Hütter ( C‑88/08 , EU:C:2009:381 ), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že pravidlá určovania odmien rakúskych úradníkov sú v rozpore s právom Únie, keďže tieto pravidlá nestanovujú započítanie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, prijal vnútroštátny zákonodarca spolkový zákon o reforme platov z roku 2010.

31

Vnútroštátny súd spresňuje, že vnútroštátny zákonodarca následne prijal spolkový zákon o reforme platov z roku 2015 a zákon o reforme platov z roku 2016 na ten účel, aby vo vzťahu k úradníkom v služobnom pomere k 11. februáru 2015 došlo k nahradeniu systému odmeňovania založeného na referenčnom dátume pre služobný postup novým systémom, ktorý je založený na počte odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky, pričom zaviedol mechanizmus preradenia uskutočňovaného v závislosti od „prevodovej sumy“, ktorá sa počíta podľa pravidiel GehG z roku 2010, a tak je v konečnom dôsledku, pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí boli prijatí do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti GehG z roku 2010, t. j. pred 31. augustom 2010, založená na ustanoveniach predchádzajúceho znenia zákona o platoch, podľa ktorých sa na účely zohľadnenia odbornej praxe predchádzajúcej prijatiu do zamestnania rozlišovalo, či bola táto prax uskutočnená pred alebo po 18. roku života dotknutých osôb, pričom diskriminačná povaha týchto ustanovení bola konštatovaná v rozsudku z 18. júna 2009, Hütter ( C‑88/08 , EU:C:2009:381 ).

33

V tejto súvislosti Súdny dvor vo svojom rozsudku Leitner rozhodol, že právo Únie bráni aj systému odmeňovania a služobného postupu vyplývajúcemu z GehG z roku 2015, pričom v podstate konštatoval, že táto právna úprava nie je spôsobilá zaviesť nediskriminačný systém pre úradníkov znevýhodnených systémom odmeňovania a služobného postupu vyplývajúcim z GehG z roku 2010, keďže vo vzťahu k nim definitívne zachováva diskrimináciu na základe veku zavedenú týmto systémom.

37

Po druhé vnútroštátny súd poznamenáva, že podľa § 169f ods. 1 bodov 3 a 4 GehG z roku 2020, na úradníkov, ktorých referenčný dátum bol po podaní žiadosti v tomto zmysle pred nadobudnutím účinnosti druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019 prepočítaný vzhľadom na započítateľné obdobia dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov a ktorých zaradenie v rámci platovej tabuľky bolo v dôsledku toho upravené, sa nevzťahuje nové stanovenie tohto zaradenia, stanovené v § 169g GehG z roku 2020. Naopak v prípade, že, tak ako v prejednávanej veci, úradníci podali takéto žiadosti a tiež dosiahli stanovenie nového referenčného dátumu, ale bez toho, aby to malo vplyv ešte aj na ich zaradenie v rámci platovej tabuľky, uplatňuje sa už na nich § 169g GehG z roku 2020 a hrozí im tak, že rovnako ako v predmetnom prípade vo vzťahu k nim nedôjde k žiadnemu skutočnému zlepšeniu referenčného dátumu, ktorý sa na nich uplatňuje, a teda ani ich zaradenia v rámci platovej tabuľky. Z judikatúry Súdneho dvora, predovšetkým z rozsudku zo 16. júla 2020, Belgicko (Zlúčenie rodiny – Maloleté dieťa) ( C‑133/19, C‑136/19 a C‑137/19 , EU:C:2020:577 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra), pritom vyplýva, že nie je v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a právnej istoty, ak úspech návrhu závisí od rýchlosti, s akou sa tento návrh vybavuje alebo sa rozhoduje o žalobe, a teda od okolností, ktoré nemožno pripísať navrhovateľovi.

38

Po tretie vnútroštátny súd uvádza, že v rámci stanovenia porovnávacieho referenčného dátumu § 169g ods. 3 bod 5 GehG z roku 2020 stanovuje zohľadnenie období odbornej prípravy v celom rozsahu len v prípade, že bol dotknutý úradník prijatý do zamestnania v rámci vnútroštátneho územného samosprávneho celku po 31. marci 2000. Naproti tomu obdobia odbornej prípravy dosiahnuté úradníkmi, ktorí boli prijatí do zamestnania pred týmto dátumom, môžu byť zohľadnené len v polovičnom rozsahu ako „ostatné obdobia“. Z toho vyplýva, že tým, že tento systém znevýhodňuje úradníkov, ktorí boli prijatí do zamestnania pred uvedeným dátumom a ktorí sú vo všeobecnosti starší, môže predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe veku.

3.

Má sa právo Únie, najmä články 1, 2 a 6 smernice [2000/78] v spojení s článkom 21 [Charty], vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa napriek novému stanoveniu počtu odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky a zaradenia v rámci tejto tabuľky obdobia v učňovskom pomere s vnútroštátnym územným samosprávnym celkom majú pri stanovovaní porovnávacieho referenčného dátumu zohľadniť od skoršieho dátumu len v prípade, ak úradník nastúpil do služobného pomeru po 31. marci 2000, a v opačnom prípade sa tieto obdobia zohľadnia od skoršieho dátumu len ako ostatné obdobia, ktoré sa majú zohľadniť v polovičnom rozsahu, a teda podliehajú paušálnemu odpočítaniu, pričom táto právna úprava tak môže znevýhodňovať úradníkov, ktorí odpracovali väčší počet rokov?“

Konanie na Súdnom dvore

40

Rakúska vláda informovala Súdny dvor listom z 21. septembra 2022 o legislatívnej zmene, ku ktorej došlo po vydaní rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, a ktorá konkrétne spočívala v tom, že sa na základe Dienstrechts‑Novelle 2022 (novela právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2022, BGBl. I, 137/2022) so spätnou účinnosťou zrušil § 169f ods. 1 bod 4 GehG z roku 2020.

41

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie úradníka stanovuje na základe počtu ním odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky starého systému odmeňovania, o ktorom bolo rozhodnuté, že je diskriminačný, vzhľadom na to, že tento režim umožňoval na účely určenia tohto počtu odpracovaných rokov zohľadnenie len tých započítateľných období predchádzajúcich prijatiu úradníka do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté od dovŕšenia veku 18 rokov, pričom obdobia dosiahnuté pred dovŕšením tohto veku boli vylúčené, pokiaľ táto právna úprava stanovuje, že oprava započítateľných období úradníka, ktoré boli dosiahnuté pred jeho prijatím do zamestnania, tak ako boli tieto pôvodne vypočítané, sa vykoná tak, že sa stanoví porovnávací referenčný dátum, na účely ktorého sa s cieľom určiť počet odpracovaných rokov zohľadnia započítateľné obdobia predchádzajúce prijatiu do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté pred 18. rokom života tohto úradníka, keď sa jednak, pokiaľ ide o obdobia dosiahnuté po 18. roku života, zohľadnia len „ostatné obdobia“, ktoré treba zohľadniť v polovičnom rozsahu, a jednak sa uvedené „ostatné obdobia“ zvyšujú z troch na sedem rokov, no zohľadnia sa len vtedy, pokiaľ presahujú dobu štyroch rokov.

44

Na úvod treba zdôrazniť, že v predmetnom prípade tak vzniká otázka, či rozdielne zaobchádzanie na základe veku konštatované Súdnym dvorom možno považovať za odstránené, pokiaľ vnútroštátna právna úprava, ktorej cieľom je toto rozdielne zaobchádzanie definitívne odstrániť, stanovuje, že v rámci nového výpočtu odpracovaných rokov úradníka v rámci platovej tabuľky sa musia zohľadniť aj započítateľné obdobia predchádzajúce prijatiu do zamestnania, v prípade, že boli dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, a to najmä ako „ostatné obdobia“, ktoré sa majú zohľadniť v polovičnom rozsahu počas obdobia siedmich rokov namiesto obdobia troch rokov stanoveného skoršou vnútroštátnou právnou úpravou, ale že uvedené obdobia umožňujú určiť počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky len v prípade, že presahujú dobu štyroch rokov.

48

Vo veci samej sú na účely tohto porovnania relevantnými kategóriami osôb na jednej strane úradníci, ktorí dosiahli čo i len čiastočne započítateľné obdobia pred dovŕšením veku 18 rokov, a na druhej strane úradníci, ktorí dosiahli takéto obdobia rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky po dovŕšení tohto veku.

49

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že rakúsky zákonodarca prijatím druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019 zaviedol nový systém stanovenia počtu odpracovaných rokov úradníkov v rámci platovej tabuľky s cieľom uviesť vnútroštátnu právnu úpravu do súladu s judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcou z rozsudku Leitner.

50

Konkrétne prijatím § 169f ods. 1 GehG z roku 2020 chcel uvedený zákonodarca z úradnej moci stanoviť v platovej tabuľke zaradenie úradníkov v služobnom pomere, na ktorých sa vzťahoval mechanizmus preradenia uskutočneného v závislosti od „prevodovej sumy“ v súlade s § 169c ods. 2 GehG z roku 2015, pričom táto prevodová suma bola stanovená na základe ustanovení, ktoré, pokiaľ ide o zohľadnenie započítateľných období predchádzajúcich prijatiu do zamestnania, rozlišovali, či boli predmetné obdobia situované pred 18. rokom života dotknutých osôb alebo po ňom.

54

Po druhé počet odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky môže byť na základe § 169f ods. 4 druhej vety GehG z roku 2020 predmetom opravy prostredníctvom toho, že sa zohľadní rozdiel medzi referenčným dátumom pre služobný postup a porovnávacím referenčným dátumom, vypočítaným v súlade s postupom uvedeným v § 169g GehG z roku 2020, s cieľom prípadne zvýšiť uvedený počet odpracovaných rokov o dobu znevýhodnenia, ktoré bolo predtým spôsobené pri zohľadnení období pracovnej činnosti dosiahnutých pred prijatím úradníka do zamestnania.

55

Na jednej strane pritom z rozsudku Leitner (bod 37) vyplýva, že platová tabuľka, tak ako táto vyplýva z GehG z roku 2015, môže zachovávať účinky vyvolané starým systémom odmeňovania a služobného postupu z dôvodu väzby, ktorú táto tabuľka vytvára medzi posledným platom vyplateným na základe tohto systému a zaradením do nového systému odmeňovania a služobného postupu.

56

Vzhľadom na to, že sa prevod uskutočňuje bez rozlišovania medzi úradníkmi, ktorí boli znevýhodnení starým systémom odmeňovania a služobného postupu, a úradníkmi, ktorí ním znevýhodnení neboli, treba uviesť, že sa zdá, že rakúsky systém odmeňovania uplatniteľný na spor vo veci samej naďalej vychádza, prinajmenšom v prvom rade, z referenčného dátumu pre služobný postup, ktorý sa podľa rozsudku Leitner počíta diskriminačným spôsobom, ako aj z toho vyplývajúcej prevodovej sumy.

60

Vnútroštátny súd však poznamenáva, že podľa § 169g ods. 6 GehG z roku 2020 sa nemajú zohľadňovať všetky započítateľné obdobia predchádzajúce prijatiu dotknutého úradníka do zamestnania, keďže obdobia dosiahnuté po 18. roku života, ktoré už boli predmetom posúdenia na účely stanovenia referenčného dátumu pre služobný postup, nemôžu byť predmetom nového posúdenia.

61

Na základe „paušálneho odpočítania“ stanoveného v § 169g ods. 4 GehG z roku 2020 sa však „ostatné obdobia“, ktoré sa zohľadňujú v polovičnom rozsahu, zohľadnia od skoršieho dátumu vo výpočte porovnávacieho referenčného dátumu len vtedy, ak presiahnu dobu štyroch rokov.

62

V tejto súvislosti vnútroštátny súd poznamenáva, že hoci horná hranica „ostatných období“, ktoré sa majú zohľadniť v polovičnom rozsahu na základe § 12 ods. 1 bodu 2 písm. b) zákona o platoch z roku 1956, v znení druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2007, bola na základe § 169g ods. 3 bodu 4 GehG z roku 2020 zvýšená z troch na sedem rokov, odsek 4 tohto paragrafu má za dôsledok to, že toto zvýšenie hornej hranice „ostatných období“ na sedem rokov je kompenzované paušálnym odpočítaním štyroch rokov stanoveným v tomto poslednom uvedenom ustanovení.

66

Preto s výhradou posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa nezdá, že by druhá novela právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019 odstránila diskrimináciu na základe veku konštatovanú v rozsudku Leitner, keďže predovšetkým stanovovaním počtu odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky naďalej dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi úradníkmi, ktorých odborná prax bola čo i len sčasti nadobudnutá pred dovŕšením veku 18 rokov, a úradníkmi, ktorí získali prax rovnakej povahy a porovnateľnej dĺžky po dovŕšení tohto veku.

67

V druhom rade je potrebné preskúmať, či by toto rozdielne zaobchádzanie mohlo byť odôvodnené na základe článku 6 ods. 1 smernice 2000/78.

68

Podľa tohto ustanovenia, bez ohľadu na článok 2 ods. 2 tejto smernice môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

72

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa zaradenie úradníka stanovuje na základe počtu ním odpracovaných rokov v rámci platovej tabuľky starého systému odmeňovania, o ktorom bolo rozhodnuté, že je diskriminačný, vzhľadom na to, že tento režim umožňoval na účely určenia tohto počtu odpracovaných rokov zohľadnenie len tých započítateľných období predchádzajúcich prijatiu úradníka do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté od dovŕšenia veku 18 rokov, pričom obdobia dosiahnuté pred dovŕšením tohto veku boli vylúčené, pokiaľ táto právna úprava stanovuje, že oprava započítateľných období úradníka, ktoré boli dosiahnuté pred jeho prijatím do zamestnania, tak ako boli tieto pôvodne vypočítané, sa vykoná tak, že sa stanoví porovnávací referenčný dátum, na účely ktorého sa s cieľom určiť uvedený počet odpracovaných rokov zohľadnia započítateľné obdobia predchádzajúce prijatiu do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté pred 18. rokom života tohto úradníka, keď sa jednak, pokiaľ ide o obdobia dosiahnuté po 18. roku života, zohľadnia len „ostatné obdobia“, ktoré treba zohľadniť v polovičnom rozsahu, a jednak sa uvedené „ostatné obdobia“ zvyšujú z troch na sedem rokov, no zohľadnia sa len vtedy, pokiaľ presahujú dobu štyroch rokov.

O druhej otázke

73

76

Na druhej strane z výkladu § 169f ods. 1 bodu 4 GehG z roku 2020 a contrario vyplýva, že z takéhoto preradenia sú vylúčení úradníci, pri ktorých ku dňu uverejnenia druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019 už bol nový referenčný dátum pre služobný postup stanovený s konečnou platnosťou, s tým, že sa zohľadnili obdobia činnosti predchádzajúce prijatiu týchto úradníkov do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov, na základe žiadosti v tomto zmysle, a tak uplatnenie tohto nového dátumu viedlo k zmene k lepšiemu, pokiaľ ide o zaradenie dotknutých úradníkov v rámci platovej tabuľky.

77

Pokiaľ teda ide o porovnateľné kategórie osôb, zdá sa, že § 169f ods. 3 GehG z roku 2020 má, s výhradou posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, za dôsledok to, že úradníkom, ktorí mohli doviesť do konca konania, v ktorých sa dovolávali existencie diskriminácie na základe veku, boli v plnom rozsahu zohľadnené obdobia činnosti predchádzajúce ich prijatiu do zamestnania, ktoré boli dosiahnuté pred dovŕšením veku 18 rokov. Naproti tomu v prípade, že takéto konania ešte ku dňu uverejnenia druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019, t. j. 8. júla 2019, neboli ukončené, s dotknutými úradníkmi sa zaobchádza rovnako ako so všetkými ostatnými úradníkmi, v prípade ktorých sa oprava porovnávacieho referenčného dátumu musí vykonať z úradnej moci.

78

Vnútroštátny súd poznamenáva, že čo sa týka žalobcov vo veci samej, ktorí patria do tejto druhej kategórie, daňový úrad nanovo vypočítal pre každého z nich referenčný dátum pre služobný postup zohľadňujúci tri dodatočné roky, v porovnaní k referenčnému dátumu pre služobný postup, ktorý sa na nich uplatňoval po ich prijatí do zamestnania. Tieto nové výpočty však neviedli k zmene k lepšiemu, pokiaľ ide o zaradenie týchto žalobcov v rámci platovej tabuľky, keďže konania, ktoré sa ich týkali, ku dňu uverejnenia druhej novely právnych predpisov týkajúcich sa verejnej služby z roku 2019 stále prebiehali. Základom na určenie porovnávacieho referenčného dátumu tak má zase byť referenčný dátum pre služobný postup, ktorý sa na nich uplatnil po ich prijatí do zamestnania, to znamená dátum, ktorý bol vypočítaný diskriminačným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že referenčný dátum pre služobný postup uplatniteľný na uvedených žalobcov sa nezmenil k lepšiemu o dodatočné tri roky, ale len o niekoľko dní.

80

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že každé opatrenie, ktorého cieľom je odstrániť diskrimináciu, ktorá je v rozpore s právom Únie, vrátane individuálnych opatrení týkajúcich sa poskytnutia rovnakých výhod, aké majú osoby zo zvýhodnenej skupiny, osobám zo znevýhodnenej skupiny, predstavuje výkon tohto práva, ktorý musí spĺňať požiadavky tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2019, Safeway, C‑171/18 , EU:C:2019:839 , bod 37 ).

81

Medzi tieto požiadavky patria požiadavky vyplývajúce zo všeobecnej zásady rovnakého zaobchádzania zakotvenej v článku 20 Charty a zo zásady právnej istoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako je zakotvená v článku 20 Charty, ako aj zásada právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade úradníkov, vo vzťahu ku ktorým ku dňu uverejnenia legislatívnej zmeny systému odmeňovania obsahujúceho platovú tabuľku prebiehalo konanie, v ktorom sa malo nanovo určiť ich zaradenie v rámci tejto platovej tabuľky, stanovuje, že platy sa prepočítajú v súlade s novými ustanoveniami týkajúcimi sa porovnávacieho referenčného dátumu, ktoré sú ustanoveniami obsahujúcimi nové obmedzenia, pokiaľ ide o maximálny rozsah započítateľných období, a tak diskriminácia na základe veku, ktorá je v rozpore s článkami 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty, nie je odstránená, zatiaľ čo takýto výpočet sa neuskutočňuje v prípade úradníkov, vo vzťahu ku ktorým už skôr začaté konanie s rovnakým predmetom bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo založené na referenčnom dátume stanovenom výhodnejším spôsobom na základe starého režimu odmeňovania, ktorého ustanovenia, považované vnútroštátnym súdom za diskriminačné, ostali neuplatnené na základe priameho uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania stanovenej právom Únie.

O tretej otázke

84

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že obdobia odbornej prípravy uskutočnené v rámci vnútroštátneho územného samosprávneho celku sa v rámci stanovenia porovnávacieho referenčného dátumu zohľadnia v celom rozsahu len v prípade, že bol dotknutý úradník prijatý do zamestnania štátom po určitom dátume, zatiaľ čo sa obdobia odbornej prípravy zohľadňujú v polovičnom rozsahu, pričom podliehajú paušálnemu odpočítaniu, v prípade, že bol dotknutý úradník prijatý do zamestnania štátom pred týmto dátumom.

88

V predmetnom prípade nemožno obdobia odbornej prípravy žalobcov vo veci samej, ktoré boli dosiahnuté v rámci vnútroštátneho samosprávneho celku, zohľadniť v rámci stanovenia porovnávacieho dátumu v celom rozsahu, keďže aj jeden aj druhý boli prijatí do zamestnania spolkovou Rakúskou republikou pred 31. marcom 2000.

89

Z uvedeného vyplýva, že toto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z dátumu prijatia úradníkov do zamestnania týmto štátom, pretože práve na základe tohto dátumu sa majú uplatniť pravidlá týkajúce sa zohľadnenia období odbornej prípravy.

90

Ako jediné relevantné kritérium na účely uplatnenia pravidiel týkajúcich sa zohľadnenia období odbornej prípravy, ktoré vyplývajú z GehG z roku 2020, pritom dátum prijatia úradníka rakúskym spolkovým štátom, uvedený v § 169 g ods. 3 bode 5 GehG z roku 2020, predstavuje kritérium nezávislé od veku úradníka ku dňu jeho prijatia do zamestnania. Preto toto kritérium, podľa ktorého závisí uplatnenie nových pravidiel len od dátumu prijatia do zamestnania ako objektívnej a neutrálnej skutočnosti, zjavne nezohľadňuje vek osôb prijatých do zamestnania (rozsudok zo 14. februára 2019, Horgan a Keegan, C‑154/18 , EU:C:2019:113 , bod 25 , ako aj citovaná judikatúra).

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.

Články 1, 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade úradníkov, vo vzťahu ku ktorým ku dňu uverejnenia legislatívnej zmeny systému odmeňovania obsahujúceho platovú tabuľku prebiehalo konanie, v ktorom sa malo nanovo určiť ich zaradenie v rámci tejto platovej tabuľky, stanovuje, že platy sa prepočítajú v súlade s novými ustanoveniami týkajúcimi sa porovnávacieho referenčného dátumu, ktoré sú ustanoveniami obsahujúcimi nové obmedzenia, pokiaľ ide o maximálny rozsah započítateľných období, a tak diskriminácia na základe veku, ktorá je v rozpore s článkami 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty základných práv, nie je odstránená, zatiaľ čo takýto výpočet sa neuskutočňuje v prípade úradníkov, vo vzťahu ku ktorým už skôr začaté konanie s rovnakým predmetom bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, ktoré bolo založené na referenčnom dátume stanovenom výhodnejším spôsobom na základe starého režimu, ktorého ustanovenia, považované vnútroštátnym súdom za diskriminačné, ostali neuplatnené na základe priameho uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania stanovenej právom Únie.

3.

Články 1, 2 a 6 smernice 2000/78 v spojení s článkom 21 Charty základných práv

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že obdobia odbornej prípravy uskutočnené v rámci vnútroštátneho územného samosprávneho celku sa v rámci stanovenia porovnávacieho referenčného dátumu zohľadnia v celom rozsahu len v prípade, že bol dotknutý úradník prijatý do zamestnania štátom po určitom dátume, zatiaľ čo sa obdobia odbornej prípravy zohľadňujú v polovičnom rozsahu, pričom podliehajú paušálnemu odpočítaniu, v prípade, že bol dotknutý úradník prijatý do zamestnania štátom pred týmto dátumom.