C-681/21

62021CJ0681

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 27. apríla 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Zákaz diskriminácie na základe veku – Starobný dôchodok – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca, že jedna kategória úradníkov, ktorá bola predtým zvýhodnená vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa práv na starobný dôchodok, sa retroaktívne kladie na roveň kategórii úradníkov, ktorá bola predtým tou istou právnou úpravou znevýhodnená“

Vo veci C–681/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) z 11. októbra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 11. novembra 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

BB, v zastúpení: M. Riedl, Rechtsanwalt,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1, článku 2 ods. 2 písm. a) a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Versicherungsanstalt öffentlich Bediensteter, Eisenbahnen und Bergbau (BVAEB) (zdravotná a sociálna poisťovňa úradníkov a zamestnancov orgánov verejnej správy, železníc a ťažobného sektora, Rakúsko) a BB v súvislosti so stanovením výšky jej starobného dôchodku.

Právny rámec

Právo EÚ

2. Na účely odseku 1:

a)

o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;

b)

o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak:

i)

c)

podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania.“

6

Podľa článku 6 tej istej smernice s názvom „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“:

„1. Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

…

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili:

a)

zrušenie všetkých zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré odporujú zásade rovnakého zaobchádzania;

b)

vyhlásenie alebo možnosť vyhlásiť za neplatné alebo zmeniť a doplniť všetky ustanovenia odporujúce zásade rovnakého zaobchádzania, ktoré sú zahrnuté do zmlúv alebo kolektívnych zmlúv, vnútorných pravidiel podnikov alebo pravidiel vzťahujúcich sa na slobodné povolania a profesie a na zamestnanecké a zamestnávateľské organizácie.“

Rakúske právo

Ustanovenie § 41 PG z roku 2010 znelo takto:

„1. Zmeny tohto spolkového zákona, ktoré nemenia výšku dávok podľa tohto zákona ani podmienky, na základe ktorých vzniká nárok na tieto dávky, sa uplatňujú aj na osoby, ktoré majú ku dňu nadobudnutia jeho účinnosti nárok na mesačné peňažné dávky podľa tohto zákona. Zmeny pravidiel výpočtu alebo podmienok, na základe ktorých vzniká nárok na dávky, sa na osoby, ktoré v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú nárok na dávky podľa tohto spolkového zákona, uplatňujú, iba ak je to výslovne stanovené.

2. Starobné dôchodky a pozostalostné dôchodky splatné podľa tohto zákona, s výnimkou doplnkového príspevku na životnú úroveň stanoveného v § 26, sa musia upraviť v rovnakom čase a v rovnakom rozsahu ako dôchodky, na ktoré sa vzťahuje zákonný dôchodkový systém,

(1) ak nárok na dôchodok vznikol už pred 1. januárom príslušného roka

(2) ak sú odvodené od starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom príslušného roka.

Odchylne od prvej vety sa prvá valorizácia starobného dôchodku uskutoční až od 1. januára druhého kalendárneho roka nasledujúceho po vzniku nároku na starobný dôchodok.

„1. Oddiel XIII sa uplatňuje len na úradníkov, ktorí sa narodili po 31. decembri 1954 a pred 1. januárom 1976, boli prijatí do spolkovej verejnej služby pred 1. januárom 2005 a sú v aktívnej službe k 31. decembru 2004.

2. Úradník má nárok na starobný dôchodok alebo dôchodok postgraduálneho profesora vypočítaný v súlade s ustanoveniami tohto spolkového zákona len v rozsahu zodpovedajúcom percentuálnemu podielu uvedenému v § 7 alebo § 90 ods. 1, ktorý vyplýva z celkového obdobia výkonu práce zakladajúceho nárok na dôchodok, ktoré dosiahol do 31. decembra 2004.

3. Okrem starobného dôchodku alebo dôchodku postgraduálneho profesora sa dôchodok úradníka vypočíta podľa ustanovení [APG] a § 6 ods. 3 a § 15 ods. 2 tohto zákona v znení účinnom k 31. decembru 2013. § 15 a § 16 ods. 5 [APG] sa neuplatňujú. Na dôchodok na základe [tohto zákona] vzniká nárok vo výške rozdielu medzi percentom uvedeným v odseku 2 a 100 %.

4. Doby schválené v súlade s § 9 sa na účely uplatnenia odsekov 2, 3 a 6 nezohľadňujú. V súvislosti so zohľadnenými dobami je rozhodujúce skutočné obdobie, v ktorom bola dosiahnutá zohľadnená doba.

5. Celkový dôchodok úradníka pozostáva z pomerného dôchodku uvedeného v odseku 2 a pomerného dôchodku uvedeného v odseku 3.

6. Súbežný výpočet sa nevykoná, ak celkové obdobie výkonu práce zakladajúce nárok na dôchodok, ktoré bolo dosiahnuté od 1. januára 2005, predstavuje menej ako 5 % celkového obdobia výkonu práce, ktoré zakladá nárok na dôchodok, alebo ak je kratšie ako 36 mesiacov. V tomto prípade sa dôchodok vypočíta v súlade s ustanoveniami tohto spolkového zákona s výnimkou tohto oddielu.“

všetky ostatné dôchodky sa zvýšia o pevnú sumu rovnajúcu sa zvýšeniu vyplývajúcemu z uplatnenia koeficientu 1,034 na kalendárny rok 2009 a valorizačného faktora na kalendárny rok 2010 na 60 % maximálneho vymeriavacieho základu uvedeného v § 45.“

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

15

BB, narodená v roku 1946, odišla do dôchodku z verejnej služby 31. decembra 2011.

16

Rozhodnutím z 9. mája 2012 BVAEB stanovila jej starobný dôchodok v hrubej mesačnej výške 3079,57 eura.

20

Rozhodnutím z 19. augusta 2016 Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) zamietol žalobu BB proti rozhodnutiu BVAEB z 24. júna 2015 z dôvodu, že zastropovanie valorizácie dôchodkov upravené v § 41 ods. 3 PG z roku 2010, ktoré sa nevzťahuje na úradníkov narodených pred 1. januárom 1955, je v súlade so smernicou 2000/78. Existujúci rozdiel v zaobchádzaní odôvodňuje skutočnosť, že úradníci narodení po 1. januári 1955 podliehajú pri stanovovaní ich starobného dôchodku súbežnému výpočtu, ktorý je pre nich menej výhodný.

21

Rozsudkom z 25. októbra 2017 Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko) v nadväznosti na opravný prostriedok „Revision“, ktorý podala BB, zrušil uvedený rozsudok a rozhodol vrátiť vec na Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) z dôvodu, že § 41 ods. 3 PG z roku 2010 predstavuje neodôvodnenú priamu diskrimináciu úradníkov narodených pred 1. januárom 1955 na základe veku, keďže „súbežný výpočet“ sa nevzťahoval na všetkých úradníkov narodených po 31. decembri 1954, najmä nie na tých, ktorých celková dĺžka období zakladajúcich nárok na dôchodok dosiahnutých od 1. januára 2005 zodpovedá menej ako 5 % obdobia výkonu práce zohľadňovaného na účely dôchodku alebo je kratšia ako 36 mesiacov, v súlade s § 99 ods. 6 PG z roku 2013.

22

Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) uviedol, že podľa § 41 ods. 3 PG z roku 2010 a § 99 ods. 1 a 6 PG z roku 2013 existujú tri kategórie úradníkov na dôchodku, z ktorých každá podlieha odlišnému systému valorizácie starobných dôchodkov: prvá kategória, ktorá zahŕňala úradníkov narodených pred 1. januárom 1955, ktorých valorizácia dôchodkov mala byť zastropovaná počas prvých troch rokov poberania dôchodku v súlade s § 41 ods. 3 PG z roku 2010; druhá kategória, ktorá zahŕňa úradníkov narodených od 1. januára 1955, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné vykonať súbežný výpočet v súlade s § 99 ods. 1 PG z roku 2013, a tretia kategória, ktorá tiež zahŕňa úradníkov narodených od 1. januára 1955, vo vzťahu ku ktorým však nebolo potrebné pristúpiť ani k zastropovanej valorizácii dôchodku, ani k súbežnému výpočtu podľa § 99 ods. 6 PG z roku 2013 (ďalej len „tretia kategória“).

26

Rozhodnutím z 25. júla 2019 BVAEB v nadväznosti na novú žiadosť BB podanú 17. júla 2019 konštatovala, že BB má od 1. januára 2015 nárok na starobný dôchodok v hrubej mesačnej výške 3176,27 eura od 1. januára 2015, 3211,26 eura od 1. januára 2016, 3236,95 eura od 1. januára 2017, 3288,74 eura od 1. januára 2018 a 3354,52 eura od 1. januára 2019, keďže § 41 ods. 3 PG z roku 2018 retroaktívne ukončil diskriminačnú situáciu, ktorú konštatoval Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) vo svojom rozsudku z 25. októbra 2017 uvedenom v bode 21 tohto rozsudku. V súlade s týmto ustanovením sa zastropovaná valorizácia starobného dôchodku uplatňuje aj na úradníkov patriacich do pôsobnosti § 99 ods. 6 PG z roku 2013, ktorí boli predtým vyňatí z tejto valorizácie. BVAEB okrem toho usúdila, že BB musí štátu vyplatiť nadmerné dávky starobného dôchodku vo výške 84,24 eura za obdobie od januára do augusta 2019; naproti tomu nadmerné dôchodky vyplácané v období do decembra 2018 poberala BB v dobrej viere.

27

Rozhodnutím z 23. júna 2020 Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd), na ktorý sa BB opätovne obrátila, vyhovel jej žalobe proti rozhodnutiu uvedenému v predchádzajúcom bode, a to z dôvodu, že § 41 ods. 3 PG z roku 2018 je stále v rozpore s článkom 2 smernice 2000/78. Legislatívna zmena, prijatá na základe PG z roku 2018, totiž nezmenila situáciu úradníkov narodených pred 1. januárom 1955, ktorí sú naďalej znevýhodňovaní, a preto pretrváva diskriminácia na základe veku. Vzhľadom na právnu silu rozhodnutej veci však tento súd zamietol túto žalobu, pokiaľ ide o rok 2015. Rozhodol teda, že BB má nárok na starobný dôchodok v hrubej mesačnej výške 3217,02 eura od 1. januára 2016, 3242,76 eura od 1. januára 2017, 3294,64 eura od 1. januára 2018, 3360,53 eura od 1. januára 2019 a 3421,02 eura od 1. januára 2020, a že tieto sumy nepredstavujú nadmerné dávky.

31

Potreba zabezpečiť ochranu nadobudnutých práv a legitímnej dôvery vo vzťahu k predtým zvýhodnenej kategórii podľa tohto súdu vyplýva z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskriminácie na základe veku, najmä z rozsudku z 8. mája 2019, Leitner ( C‑396/17 , EU:C:2019:375 , bod 49 ). V tejto veci pritom nie sú prostredníctvom § 41 ods. 3 PG z roku 2018 chránené práve nadobudnuté práva predtým zvýhodnenej kategórie.

32

Je pravda, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 28. januára 2015, Starjakob ( C‑417/13 , EU:C:2015:38 , bod 49 ), rozhodol, že vo všetkých prípadoch diskriminácie na základe veku nie je nevyhnutne potrebné priznať finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu rozdielu výšky dávok podľa toho, či došlo k diskriminácii. Vnútroštátny súd si však kladie otázku, či je táto judikatúra uplatniteľná na také okolnosti, o aké ide vo veci samej, keďže vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, boli na rozdiel od situácie, o ktorú ide vo veci samej, zachované práva nadobudnuté úradníkmi patriacimi do predtým zvýhodnenej kategórie.

33

V každom prípade Súdny dvor ešte nerozhodol o otázke, či je v súlade s právom Únie, ak zmena vnútroštátneho ustanovenia spojená s retroaktívnou účinnosťou v konečnom dôsledku kladie predtým zvýhodnenú kategóriu na roveň predtým znevýhodnenej kategórii tak, že odstráni prvok, ktorý viedol k rozdielnemu zaobchádzaniu, takže osoby, ktoré boli predtým diskriminované na základe veku, nemajú žiadny finančný nárok.

„Majú sa článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a) a článok 6 ods. 1 smernice [2000/78], ako aj zásady právnej istoty, zachovania nadobudnutých práv a efektivity práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej na základe valorizácie dôchodkov už nepatria predtým zvýhodnenej kategórii úradníkov, so spätnou účinnosťou, výšky dôchodkov, na ktoré mala právo, a ktorá takto (retroaktívne odstránenie predtým zvýhodnenej kategórie tak, že sa táto kategória postavila na roveň predtým znevýhodnenej kategórii) spôsobuje, že ani predtým znevýhodnenej skupine úradníkov (už) v nadväznosti na valorizáciu dôchodkov nepatria výšky dôchodkov, na ktoré by mali právo z dôvodu diskriminácie na základe veku, ktorú už súdy (opakovane) konštatovali, v dôsledku neuplatňovania vnútroštátneho ustanovenia odporujúceho právu Únie na účely zrovnoprávnenia týchto znevýhodnených úradníkov s úradníkmi s predtým zvýhodnenej kategórie?“

Konanie na Súdnom dvore

36

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 5. júla 2022 bola vnútroštátnemu súdu zaslaná žiadosť o informácie, v ktorej bol vyzvaný, aby vzhľadom na obsah návrhu na začatie prejudiciálneho konania spresnil, akým spôsobom bude odpoveď, ktorú Súdny dvor poskytne na položenú otázku, založenú na predpoklade retroaktívneho uplatnenia predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy, užitočná na vyriešenie sporu vo veci samej.

37

O prejudiciálnej otázke

38

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a), ako aj článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku stanovuje, že systém starobného dôchodku úradníkov patriacich do predtým zvýhodnenej kategórie sa retroaktívne kladie na roveň systému starobného dôchodku úradníkov patriacich do predtým znevýhodnenej kategórie.

39

Na úvod treba poznamenať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že otázka položená vnútroštátnym súdom vychádza z predpokladu, podľa ktorého na jednej strane § 41 ods. 3 PG z roku 2010 predstavuje priamu diskrimináciu na základe veku týkajúcu sa úradníkov narodených pred 1. januárom 1955 a na druhej strane prijatie § 41 ods. 3 PG z roku 2018 vnútroštátnym zákonodarcom sledovalo odstránenie uvedenej diskriminácie na základe veku. Súdny dvor bude skúmať položenú otázku len z hľadiska tohto predpokladu.

40

Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 smernice 2000/78 môžu členské štáty v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a potrebné.

44

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade, že bola konštatovaná diskriminácia odporujúca právu Únie a kým nie sú prijaté opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, dodržiavanie zásady rovnosti možno zaručiť len tým, že sa osobám zo znevýhodnenej skupiny poskytnú rovnaké výhody, aké majú osoby zo zvýhodnenej skupiny. Znevýhodnené osoby sa musia nachádzať v rovnakej situácii ako osoby požívajúce dotknutú výhodu (rozsudok z 22. januára 2019, Cresco Investigation, C‑193/17 , EU:C:2019:43 , bod 79 a citovaná judikatúra).

45

V dôsledku toho by bolo v rozpore s cieľom vyrovnávania pracovných podmienok, ako aj so zásadou právnej istoty, ak by sa osobám zodpovedným za dotknutý systém dôchodkového zabezpečenia umožnilo odstrániť diskrimináciu prijatím opatrenia, ktoré by retroaktívne zjednocovalo režim predtým zvýhodnených osôb s úrovňou režimu osôb, ktoré boli predtým znevýhodnené. Pripustiť takéto riešenie by totiž znamenalo zbaviť tieto zodpovedné osoby povinnosti vykonať po tom, čo bola konštatovaná diskriminácia, jej okamžité a úplné odstránenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2019, Safeway, C‑171/18 , EU:C:2019:839 , body 34 a 41 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Z toho vyplýva, že vnútroštátny zákonodarca mohol z hľadiska práva Únie od okamihu, keď došlo k zosúladeniu právnej úpravy, v tomto prípade prostredníctvom prijatia PG z roku 2018, postaviť režim starobného dôchodku úradníkov patriacich do predtým zvýhodnenej kategórie na roveň režimu starobného dôchodku úradníkov patriacich do predtým znevýhodnenej kategórie.

50

Je totiž potrebné konštatovať, že hoci sú členské štáty v súlade s článkom 16 smernice 2000/78 povinné zrušiť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré odporujú zásade rovnosti zaobchádzania, tento článok im neukladá povinnosť prijať určité opatrenia v prípade porušenia zákazu diskriminácie, ale necháva im slobodu výberu medzi rôznymi riešeniami spôsobilými dosiahnuť cieľ, ktorý tento článok sleduje (rozsudok z 8. mája 2019, Leitner, C‑396/17 , EU:C:2019:375 , bod 78 a citovaná judikatúra).

51

Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby sa aktu, ktorým sa vykonáva právo Únie, priznal retroaktívny účinok. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uvedená zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, najmä vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky (rozsudok z 13. februára 2019, Human Operator, C‑434/17 , EU:C:2019:112 , bod 34 a citovaná judikatúra). V dôsledku toho možno aktu vykonávajúcemu právo Únie priznať retroaktívny účinok len výnimočne, ak to vyžaduje požiadavka všeobecného záujmu a ak je náležite rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. októbra 2019, Safeway, C‑171/18 , EU:C:2019:839 , bod 38 a citovaná judikatúra).

53

Pokiaľ ide v druhom rade o rešpektovanie legitímnej dôvery dotknutých subjektov, treba pripomenúť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť Súdneho dvora o informácie vyplýva, že podľa § 39 PG z roku 2010 sa spolkovému štátu musia vrátiť len „neoprávnene prijaté (nadmerné) dávky, pokiaľ neboli poberané v dobrej viere“. Z toho vyplýva, že s výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti sporu, ktorý prejednáva, je vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo vec samej, spôsobilá rešpektovať legitímnu dôveru dotknutých subjektov prostredníctvom prípadného uplatnenia § 39 PG z roku 2010.

54

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1, článok 2 ods. 2 písm. a), ako aj článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie požiadavky všeobecného záujmu bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely odstránenia diskriminácie na základe veku stanovuje, že systém starobného dôchodku jednej kategórie úradníkov, ktorá bola predtým zvýhodnená vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa práv na starobný dôchodok, sa retroaktívne kladie na roveň systému starobného dôchodku kategórie úradníkov, ktorá bola predtým tou istou právnou úpravou znevýhodnená.

O trovách

55

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.