C-684/21

Papierfabriek Doetinchem BV

proti

Sprick GmbH Bielefelder Papier‑ und Wellpappenwerk & Co.,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: sudca M. Ilešič, vykonávajúci funkciu predsedu desiatej komory, sudcovia I. Jarukaitis (spravodajca) a Z. Csehi,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

Sprick GmbH Bielefelder Papier‑ und Wellpappenwerk & Co., v zastúpení: S. Rojahn, Rechtsanwältin,

–

Európska komisia, v zastúpení: P. Němečková, J. Samnadda a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

Podľa odôvodnenia 10 nariadenia č. 6/2002:

„Technologickým inováciám by sa nemalo brániť udeľovaním ochrany dizajnu, ktorého znaky sú dané výlučne technickou funkciou. Považuje sa za zrejmé, že toto neznačí, že dizajn musí mať estetickú kvalitu. Podobne vzájomná funkčnosť výrobkov rozličných výrobcov by sa nemala znemožňovať rozšírením ochrany na dizajn mechanického príslušenstva. Preto tie znaky dizajnu, ktoré sú vylúčené z ochrany na základe týchto dôvodov, by sa nemali zohľadňovať pre účely posúdenia, či ostatné znaky dizajnu spĺňajú požiadavky ochrany.“

4

Článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

a)

„1. O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

…“

6

Článok 8 tohto nariadenia s názvom „Dizajny dané ich technickou funkciou a dizajny vzájomného prepojenia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Dizajn spoločenstva nespočíva v znakoch vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou.“

7

žiadosť o zápis;

b)

údaje identifikujúce prihlasovateľa;

c)

vyobrazenie dizajnu vhodné na reprodukciu. …

…“

Odvolávajúc sa na porušenie práv vyplývajúcich z dizajnu dotknutého vo veci samej podala Sprick na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) žalobu proti spoločnosti Papierfabriek Doetinchem, ktorou sa domáhala najmä ukončenia tohto porušovania. Papierfabriek Doetinchem podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala neplatnosti tohto dizajnu z dôvodu, že všetky jeho znaky sú dané výlučne technickou funkciou dotknutého výrobku.

12

Rozsudkom z 18. mája 2017 Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf) vyhovel návrhom spoločnosti Sprick a zamietol vzájomný návrh spoločnosti Papierfabriek Doetinchem s odôvodnením, že vzhľadom na existenciu „viacerých alternatívnych stvárnení“ tohto výrobku nie sú znaky dizajnu dotknutého vo veci samej dané výlučne technickou funkciou tohto výrobku.

13

Papierfabriek Doetinchem podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko). Tento súd rozsudkom z 27. júna 2019 zrušil predmetný dizajn z dôvodu, že všetky jeho znaky sú dané technickou funkciou uvedeného výrobku. V tejto súvislosti Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) zohľadnil správu týkajúcu sa patentovej prihlášky EP 2897793 podanej spoločnosťou Sprick, podľa ktorej všetky znaky tohto výrobku boli prezentované ako technicky výhodné znaky a opierajúc sa o rozsudok z 8. marca 2018, DOCERAM ( C‑395/16 , EU:C:2018:172 ), konštatoval, že existencia „bežných alternatív“, čo sa týka tvaru, nebola relevantná.

14

16

Pokiaľ ide o záver Spolkového súdneho dvora (Bundesgerichtshof), podľa ktorého mal vnútroštátny súd preskúmať, či stvárnenie dotknutého výrobku v dvoch častiach, ktoré vyplýva z dizajnu dotknutého vo veci samej, sa nezakladá na úvahách vizuálneho charakteru, keďže toto stvárnenie umožňuje dvojfarebnosť, ktorá nie je daná technickou funkciou tohto výrobku, uvedený súd poznamenáva, že dvojfarebnosť nevyplýva zo zápisu tohto dizajnu.

17

Za týchto okolností Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

1.

Musí byť podľa judikatúry Súdneho dvora skúmanie toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou, vykonané s ohľadom na predmetný dizajn, na objektívne okolnosti preukazujúce dôvody, ktoré prevážili pri výbere znakov vonkajšej úpravy dotknutého výrobku, na údaje týkajúce sa jeho používania alebo aj na existenciu alternatívnych dizajnov, ktoré umožňujú plnenie rovnakej technickej funkcie (rozsudok Súdneho dvora z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16 , EU:C:2018:172 ). Aký význam má vo vzťahu k hľadisku existencie iných dizajnov skutočnosť, že majiteľ dotknutého dizajnu má práva k dizajnu aj pre veľké množstvo alternatívnych dizajnov?

18

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že skúmanie toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou v zmysle tohto ustanovenia, sa musí vykonať s ohľadom na objektívne okolnosti určujúce výber týchto znakov, na existenciu alternatívnych dizajnov, ktoré umožňujú plnenie tejto technickej funkcie alebo aj na skutočnosť, že majiteľ dotknutého dizajnu má práva k dizajnu aj pre veľké množstvo alternatívnych dizajnov.

19

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dizajn je definovaný v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 ako vonkajšia úprava celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia. Z toho vyplýva, že v rámci systému stanoveného týmto nariadením predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu (rozsudky z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16 , EU:C:2018:172 , bod 25 a citovaná judikatúra, ako aj z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 30 ).

20

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ktorý ma za cieľ, ako vyplýva z odôvodnenia 10 tohto nariadenia, predchádzať tomu, aby sa bránilo technologickým inováciám, stanovuje, že dizajn Spoločenstva nespočíva v znakoch vonkajšej úpravy výrobku, ktoré sú dané výlučne jeho technickou funkciou. Toto ustanovenie teda vylučuje z ochrany priznanej týmto nariadením prípad, keď potreba, aby daný výrobok plnil svoju technickú funkciu, je jediným faktorom, ktorý určuje výber znaku vonkajšej úpravy tohto výrobku pôvodcom, zatiaľ čo dôvody inej povahy, najmä dôvody, ktoré súvisia s vizuálnym aspektom uvedeného výrobku, nezohrávali pri výbere tohto znaku žiadnu úlohu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16 , EU:C:2018:172 , body 26 , 29 a 31 ).

23

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že skúmanie toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou v zmysle tohto ustanovenia, sa musí vykonať s ohľadom na všetky relevantné objektívne okolnosti predmetného prípadu, a to najmä na okolnosti určujúce výber týchto znakov, na existenciu alternatívnych dizajnov, ktoré umožňujú plnenie tejto technickej funkcie, a na skutočnosť, že majiteľ dotknutého dizajnu má práva k dizajnu aj pre veľké množstvo ďalších alternatívnych dizajnov, pričom posledná uvedená skutočnosť nie je pre uplatnenie tohto ustanovenia rozhodujúca.

O druhej otázke

24

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že pri skúmaní toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne technickou funkciou, sa má zohľadňovať skutočnosť, že stvárnenie výrobku umožňuje použitie viacerých farieb, ak samotná viacfarebnosť nevyplýva zo zápisu dotknutého dizajnu.

25

Na jednej strane musia príslušné orgány jasne a presne poznať povahu prvkov tvoriacich dizajn, aby mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok, ako aj uverejnenia a vedenia vhodného a presného registra dizajnov. Na druhej strane hospodárske subjekty musia mať možnosť uistiť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach ich terajších alebo potenciálnych konkurentov a získať tak príslušné informácie o právach tretích osôb. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť právnu istotu tretím osobám (rozsudok z 5. júla 2018, Mast‑Jägermeister/EUIPO, C‑217/17 P , EU:C:2018:534 , body 53 a 54 , ako aj citovaná judikatúra).

29

Okrem toho článok 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že prihláška dizajnu Spoločenstva musí obsahovať „vyobrazenie dizajnu vhodné na reprodukciu“.

30

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že vyobrazenie dizajnu, ktorého zápis je požadovaný, musí umožniť jasne identifikovať tento dizajn (rozsudok z 28. októbra 2021, Ferrari, C‑123/20 , EU:C:2021:889 , bod 39 a citovaná judikatúra). Účelom požiadavky grafického vyobrazenia je predovšetkým vymedziť samotný dizajn s cieľom určiť presný predmet ochrany priznanej zapísaním dizajnu jeho majiteľovi (rozsudok z 5. júla 2018, Mast‑Jägermeister/EUIPO, C‑217/17 P , EU:C:2018:534 , body 51 a 52 ), a dosiahnuť ciele uvedené v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku.

31

34

Vzhľadom na odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať na túto tretiu otázku.

O trovách

35

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

sa má vykladať v tom zmysle, že:

pri skúmaní toho, či sú znaky vonkajšej úpravy výrobku dané výlučne jeho technickou funkciou, sa skutočnosť, že stvárnenie tohto výrobku umožňuje použitie viacerých farieb, nemá zohľadňovať, pokiaľ toto stvárnenie nevyplýva zo zápisu dotknutého dizajnu.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.