C-695/21

Recreatieprojecten Zeeland BV,

Casino Admiral Zeeland BV,

Supergame BV

proti

Belgische Staat,

SÚDNY DVOR (siedma komora),

Recreatieprojecten Zeeland BV, Casino Admiral Zeeland BV a Supergame BV, v zastúpení: T. Bauwens a J. Bocken, advocaten,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci J. De fauw, G. Ryelandt, M. Ryś, R. Verbeke a P. Vlaemminck, advocaten,

–

česká vláda, v zastúpení: O. Serdula, M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Armati, P.‑J. Loewenthal a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 56 ZFEÚ.

2. Zakazuje sa akejkoľvek osobe… robiť reklamu na… herňu s hazardnými hrami…, keď dotknutá osoba vie, že ide o prevádzkovanie… herne s hazardnými hrami, ktorá nie je povolená podľa tohto zákona.“

4

Dôvodová správa k návrhu zákona, na základe ktorého bol prijatý zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú právne predpisy o hazardných hrách, z 10. januára 2010, obsahovala tento text:

„Ciele belgickej politiky v oblasti hazardných hier sú zamerané na ochranu hráča, finančnú transparentnosť a kontrolu peňažných tokov, kontrolu hier a identifikáciu a kontrolu organizátorov.

Regulácia hazardných hier je založená na ‚usmerňovacom prístupe‘. Na uspokojenie zjavnej potreby osôb hrať hry sa protizákonná ponuka potiera prostredníctvom povolenia ‚obmedzenej‘ legálnej ponuky hier.

… Obmedzenie legálnej ponuky zodpovedá jednému z pilierov tejto politiky, ktorým je ochrana hráča pred závislosťou od hier.“

7

Dňa 11. decembra 2020 uložila komisia pre hazardné hry v súlade s § 15/3 zákona o hazardných hrách v znení zákona zo 7. mája 2019 každej zo žalobkýň vo veci samej správnu pokutu za porušenie § 4 ods. 2 tohto zákona, ktorý zakazuje reklamu na herne s hazardnými hrami, ktoré nemajú licenciu udelenú touto komisiou.

8

Žalobkyne vo veci samej podali proti týmto pokutám žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom tvrdili, že tento zákaz reklamy je v rozpore so slobodným poskytovaním služieb, tak ako ho zaručuje článok 56 ZFEÚ.

9

Vnútroštátny súd po prvé uvádza, že komisia pre hazardné hry nemôže udeliť prevádzkovú licenciu herniam nachádzajúcim sa mimo územia Belgicka. Po druhé belgické právo nestanovuje možnosť prevádzkovateľov herní, akými sú žalobkyne vo veci samej, mať povolenie robiť v Belgicku reklamu na svoje herne s hazardnými hrami nachádzajúcimi sa v inom členskom štáte. V Belgicku navyše existuje všeobecný zákaz robiť reklamu na herne s hazardnými hrami. Na tie herne s hazardnými hrami, ktoré majú sídlo v Belgicku a ktoré majú tamojšiu prevádzkovú licenciu, sa však zo zákona vzťahuje výnimka z tohto zákazu. Na takéto herne sa tak v Belgicku skutočne môže robiť reklama. Naopak, herne s hazardnými hrami so sídlom v inom členskom štáte podliehajú a v každom prípade naďalej podliehajú zákazu reklamy v Belgicku.

12

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 56 prvý odsek ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá prevádzkovateľom obmedzeného a kontrolovaného počtu herní s hazardnými hrami nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu zo zákona priznáva výnimku zo zákazu reklamy, ktorý sa všeobecne uplatňuje na takéto herne, pričom vo vzťahu k prevádzkovateľom herní s hazardnými hrami nachádzajúcich sa v inom členskom štáte takúto možnosť získať výnimku na rovnaké účely nestanovuje.

13

Na účely poskytnutia odpovede na túto otázku treba predovšetkým pripomenúť, že článok 56 ZFEÚ vyžaduje odstránenie akýchkoľvek obmedzení slobodného poskytovania služieb, dokonca aj keď sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať, sťažovať alebo robiť činnosť poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, menej atraktívnou. Okrem toho slobodné poskytovanie služieb prospieva tak poskytovateľovi, ako aj príjemcovi služieb (rozsudky z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07 , EU:C:2009:519 , bod 51 , ako aj z 3. decembra 2020, BONVER WIN, C‑311/19 , EU:C:2020:981 , bod 18 ).

14

Ďalej platí, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujú významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými štátmi. Ak v tejto oblasti neexistuje harmonizácia na úrovni Európskej únie, prináleží každému členskému štátu, aby v týchto oblastiach určil na základe vlastnej stupnice hodnôt požiadavky, ktoré si vyžaduje ochrana predmetných záujmov (rozsudok z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07 , EU:C:2009:519 , bod 57 , ako aj citovaná judikatúra).

18

V tejto súvislosti platí, že v oblasti reklamy na hazardné hry už Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátna právna úprava, ktorá v členskom štáte zakazuje propagáciu hazardných hier organizovaných v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb (rozsudok z 12. júla 2012, HIT a HIT LARIX, C‑176/11 , EU:C:2012:454 , bod 17 , ako aj citovaná judikatúra).

19

V predmetnom prípade tak vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje takéto obmedzenie.

20

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že predpokladom slobodného poskytovania služieb je odstránenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo okolnosti, že je usadený v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom poskytuje služby (rozsudok z 28. februára 2018, Sporting Odds, C‑3/17 , EU:C:2018:130 , bod 35 ).

24

Platí pritom, že obmedzenie, ktoré má diskriminačný charakter, je síce možné prípadne odôvodniť dôvodmi verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, stanovenými v článku 52 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Sporting Odds, C‑3/17 , EU:C:2018:130 , bod 39 a citovanú judikatúru), no nemožno ho odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, akými sú ciele spočívajúce v ochrane spotrebiteľa, predchádzaní podvodom a navádzania občanov na nadmerné utrácanie peňazí súvisiace s hraním hier, ako aj v predchádzaní sociálnym problémom vo všeobecnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2009, Komisia/Španielsko, C‑153/08 , EU:C:2009:618 , bod 36 a citovanú judikatúru).

25

V predmetnom prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ciele belgickej politiky v oblasti hazardných hier sú zamerané na ochranu hráča, finančnú transparentnosť a kontrolu peňažných tokov, kontrolu hier, ako aj identifikáciu a kontrolu organizátorov. Okrem toho z písomných a ústnych pripomienok belgickej vlády vyplýva, že táto politika je odôvodnená aj cieľmi založenými na ochrane spotrebiteľa, ako aj na boji proti podvodom a činnosti nezákonných peňažných hier.

26

V tejto súvislosti predovšetkým platí, že na takto uvedené ciele, pokiaľ spadajú pod naliehavé dôvody všeobecného záujmu, sa, tak ako bolo pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, nemožno odvolávať na účely odôvodnenia obmedzenia slobodného poskytovania služieb, ktoré má diskriminačný charakter.

Je však zjavné, že takéto obmedzenie, ktoré znamená vyhradenie možnosti robiť reklamu v tomto členskom štáte len pre herne s hazardnými hrami nachádzajúce sa na území dotknutého členského štátu, ktoré majú v tejto súvislosti prevádzkovú licenciu, ide nad rámec toho, čo možno považovať za primerané, pretože existujú menej obmedzujúce opatrenia umožňujúce dosiahnuť ciele uvádzané belgickou vládou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2018, Sporting Odds, C‑3/17 , EU:C:2018:130 , bod 43 ), ako napríklad povolenie udelené herniam nachádzajúcim sa v inom členskom štáte robiť reklamu pod podmienkou, že zákonné ustanovenia prijaté a kontrolované v tomto inom členskom štáte poskytujú záruky, ktoré sú v podstate rovnocenné zárukám vyplývajúcim zo zodpovedajúcich zákonných ustanovení platných a účinných v dotknutom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, HIT a HIT LARIX, C‑176/11 , EU:C:2012:454 , bod 36 ).

29

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 56 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá prevádzkovateľom obmedzeného a kontrolovaného počtu herní s hazardnými hrami nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu zo zákona priznáva výnimku zo zákazu reklamy, ktorý sa všeobecne uplatňuje na takéto herne, pričom vo vzťahu k prevádzkovateľom herní s hazardnými hrami nachádzajúcich sa v inom členskom štáte takúto možnosť získať výnimku na rovnaké účely nestanovuje.

O trovách

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.