C-705/21

MJ

proti

AxFina Hungary Zrt.,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory M. Safjan, sudcovia N. Piçarra a N. Jääskinen (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

AxFina Hungary Zrt., v zastúpení: T. L. Horváth, ügyvéd,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a Z. Teleki, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

Právny rámec

Právo Únie

3

Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

4

Z § 232 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v zmluvných vzťahoch, ak zákon nestanovuje inak, sú splatné úroky a že uplatniteľná úroková sadzba sa rovná základnej sadzbe centrálnej banky.

7

Podľa § 237 ods. 1 tohto zákonníka sa v prípade neplatnosti zmluvy musí obnoviť stav, ktorý existoval pred jej uzavretím.

8

V súlade s § 237 ods. 2 uvedeného zákonníka ak nie je možné obnoviť stav, ktorý existoval pred uzavretím zmluvy, súd môže určiť, že táto zmluva sa uplatňuje až do vydania jeho rozhodnutia. Podľa tohto ustanovenia môže byť zmluva, ktorá je neplatná, vyhlásená za platnú, ak je možné odstrániť dôvod neplatnosti. V takýchto prípadoch treba rozhodnúť o vrátení dlžného plnenia, prípadne aj bez protiplnenia.

9

12

Győri Ítélőtábla (Župný odvolací súd Győr, Maďarsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, vyhlásil uvedenú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že v nej uvedená podmienka, podľa ktorej sa prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa, bola nekalá.

13

Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že podľa uplatniteľnej maďarskej právnej úpravy je predmetná zmluva o úvere takisto neplatná z dôvodu jej podmienky, podľa ktorej sa pri poskytnutí úveru uplatňuje kurz pre nákup, zatiaľ čo na účely splácania tohto úveru sa uplatňuje kurz pre predaj alebo akýkoľvek iný výmenný kurz, než je výmenný kurz stanovený pri tomto poskytnutí úveru.

14

Po vyhlásení neplatnosti tejto zmluvy vnútroštátnym súdom pokračovalo konanie na prvostupňovom súde, Szombathelyi Törvényszék (Župný súd Szombathely, Maďarsko), vo veci určenia právnych dôsledkov tohto vyhlásenia neplatnosti.

18

Podľa tohto stanoviska jediným právnym dôsledkom, ktorý možno uplatniť v prípade, že zmluva o úvere obsahuje nekalú podmienku, podľa ktorej sa prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa, je „vyhlásenie platnosti“ podľa maďarského práva.

19

V tejto súvislosti vnútroštátny súd vysvetľuje, že len v prípade, ak nemožno odstrániť dôvod neplatnosti zmluvy, môže súd, na ktorom prebieha konanie, vyhlásiť túto zmluvu za dočasne uplatniteľnú do dňa vydania svojho rozhodnutia, čo je nevyhnutne spojené so zánikom tejto zmluvy do budúcnosti. V tomto kontexte odstránenie dôvodu neplatnosti znamená pre spotrebiteľa odstránenie celého kurzového rizika vyplývajúceho z dotknutej nekalej podmienky (zmena úveru na maďarské forinty súdom) alebo jeho časti (stanovenie hornej hranice kurzového rizika súdom) prostredníctvom skutočnej zmeny obsahu tej istej zmluvy. Žiadny z účastníkov konania by teda nemal neprimeranú finančnú výhodu.

20

Vnútroštátny súd sa však pýta, či vzhľadom najmä na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa výkladu článkov 6 a 7 smernice 93/13 je takýto prístup zlučiteľný s touto smernicou.

a)

vyhlási zmluvu za platnú, pričom zmení účtovnú menu poskytnutého úveru, ktorá predstavuje hlavný predmet zmluvy, na maďarský forint, a nahradí túto sumu denominovanú v účtovnej mene sumou vo forintoch, ktorú spotrebiteľ skutočne dostal od veriteľa, a zároveň vypočíta (nahradí) bežné úroky z takto určenej istiny iným spôsobom, ako boli vypočítané v zmluve, ktorá bola vyhlásená za neplatnú tak, aby sa ‚pôvodná‘ úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy rovnala hodnote úrokovej sadzby medzibankového úveru vo forintoch ako referenčnej sadzby (BUBOR) platnej v čase uzavretia zmluvy, zvýšenej o úrokový diferenciál stanovený v pôvodnej zmluve (denominovanej v cudzej mene);

b)

vyhlási zmluvu za platnú, pričom stanoví hornú hranicu výmenného kurzu medzi cudzou menou a maďarským forintom, to znamená zníži kurzové riziko, ktoré spotrebiteľ skutočne znáša a ktoré vyplýva z nekalej zmluvnej podmienky, na úroveň, ktorú súd považuje za primeranú a ktorú spotrebiteľ mohol zohľadniť v čase uzavretia zmluvy, pričom úrokovú sadzbu stanovenú v zmluve ponechá nedotknutú až do dátumu konverzie na forinty, ktorý je záväzne stanovený neskorším zákonom?

2.

Je z hľadiska odpovede na prvú otázku relevantné, či vyhlásenie platnosti, ktoré sa uskutoční podľa maďarského práva,

–

ak nie je ustanovené inak (čo nie je prípad prejednávanej veci), peňažné dlhy sa musia splatiť v mene, ktorá je zákonným platidlom v mieste plnenia záväzku,

–

úroky sú splatné v zmluvných vzťahoch, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

–

úroková sadzba sa rovná základnej sadzbe centrálnej banky, pokiaľ zákon nestanovuje inak?“

Maďarská vláda zastáva názor, že táto druhá otázka je hypotetická, pretože sa týka prípadu, ktorý nesúvisí s realitou sporu vo veci samej, a to prípadu, keď existuje zmluva medzi dotknutým predajcom alebo dodávateľom a dotknutým spotrebiteľom.

26

Treba pripomenúť, že na to, aby Súdny dvor mohol podať výklad práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, z článku 94 písm. c) rokovacieho poriadku vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou v spore vo veci samej (rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 27 a citovaná judikatúra).

27

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a ktoré sa považujú za relevantné. Preto, pokiaľ sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na túto otázku (rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 28 a citovaná judikatúra).

31

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nezdá, že by položené otázky boli na účely vyriešenia sporu vo veci samej irelevantné alebo že by mal nastolený problém hypotetickú povahu.

32

Preto je potrebné konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

O prejudiciálnych otázkach

33

36

Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na nedostatok informácií v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o relevantnosť okolnosti – na účely odpovede na prvú a druhú otázku –, že cieľom vyhlásenia platnosti predmetnej úverovej zmluvy a úpravy záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z podmienky tejto zmluvy, ktorá bola posúdená ako nekalá, je umožniť vnútroštátnemu súdu, aby upravil vzájomné povinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa a dotknutého spotrebiteľa, ako aj ukončiť právny vzťah medzi nimi, nie je potrebné preskúmať tieto dve otázky z hľadiska tejto okolnosti.

37

V takomto prípade, pokiaľ ide o dôsledky konštatovania nekalej povahy zmluvnej podmienky, treba v prvom rade pripomenúť, že cieľ, ktorý sleduje normotvorca Únie v smernici 93/13, spočíva v nastolení rovnováhy medzi zmluvnými stranami s tým, aby bola v zásade zachovaná platnosť zmluvy ako celku, a nie v tom, aby boli všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky, vyhlásené za neplatné (rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 54 a citovaná judikatúra).

38

Pokiaľ ide o výklad článku 6 ods. 1 smernice 93/13, Súdny dvor rozhodol, že ak vnútroštátny súd konštatuje neplatnosť nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, tento súd nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky (rozsudok z 25. novembra 2020, Banca B., C‑269/19 , EU:C:2020:954 , bod 30 a citovaná judikatúra).

Ako totiž uviedol Súdny dvor, ak by vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, takáto možnosť by mohla ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13, ktorým je zabrániť ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v takýchto zmluvách. Táto možnosť by totiž prispela k odstráneniu odradzujúceho účinku voči predajcom alebo dodávateľom tým, že by sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnili, čo by mohlo predajcov alebo dodávateľov zvádzať k používaniu týchto podmienok, keďže by vedeli, že aj keby sa malo rozhodnúť o ich neplatnosti, vnútroštátny súd by mohol zmluvu v nevyhnutnom rozsahu doplniť, takže by ich záujmy boli týmto spôsobom napriek tomu zabezpečené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2020, Gómez del Moral Guasch, C‑125/18 , EU:C:2020:138 , bod 60 a citovanú judikatúru).

41

Aby sa teda nenarušil tento cieľ, vnútroštátny súd nemôže napraviť neplatnosť zmluvy vyplývajúcu z nekalej povahy podmienky, ktorá sa v nej nachádza, tým, že vyhlási túto zmluvu za platnú a zároveň zmení jej menu a úrokovú sadzbu stanovenú v uvedenej zmluve, alebo tým, že stanoví hornú hranicu výmenného kurzu tejto meny. Takýto zásah súdu by v konečnom dôsledku viedol k zmene obsahu tejto podmienky a v dôsledku toho by bol v rozpore s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

42

V druhom rade z judikatúry však vyplýva, že ak, ako v prejednávanej veci, musí byť predmetná zmluva o úvere zrušená v celom rozsahu po odstránení jej nekalej podmienky, takúto podmienku možno výnimočne odstrániť a nahradiť ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy alebo uplatniteľným v prípade súhlasu zmluvných strán. Takáto možnosť je obmedzená na prípady, keď by zrušenie zmluvy v celom rozsahu vystavilo spotrebiteľa osobitne škodlivým dôsledkom, takže práve tento spotrebiteľ by bol za to penalizovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 41 a citovanú judikatúru).

V prípade neexistencie ustanovenia vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy alebo ustanovenia uplatniteľného v prípade súhlasu zmluvných strán predmetnej zmluvy o úvere, ktoré by mohlo nahradiť dotknuté nekalé podmienky, Súdny dvor spresnil, že v rozsahu, v akom spotrebiteľ neprejavil svoje želanie zachovať nekalé podmienky a zrušenie zmluvy by mohlo vystaviť tohto spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorú treba v súlade so smernicou 93/13 zabezpečiť, vyžaduje, aby na účely opätovného zavedenia skutočnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán vnútroštátny súd s ohľadom na vnútroštátne právo ako celok prijal všetky potrebné opatrenia na ochranu spotrebiteľa pred osobitne nepriaznivými dôsledkami, ktoré by mohlo spôsobiť zrušenie uvedenej zmluvy, najmä z dôvodu okamžitej splatnosti pohľadávky predajcu alebo dodávateľa voči spotrebiteľovi (rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 56 a citovaná judikatúra).

46

Za osobitných okolností teda Súdny dvor mohol najmä usúdiť, že nič nebráni tomu, aby vnútroštátny súd vyzval strany na rokovanie, pokiaľ určí rámec týchto rokovaní a ich cieľom je stanoviť skutočnú rovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán zohľadňujúcu najmä cieľ ochrany spotrebiteľa, ktorý je základom smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2020, Banca B., C‑269/19 , EU:C:2020:954 , bod 42 ).

47

Okrem toho Súdny dvor spresnil, že ak sa vnútroštátny súd vzhľadom na povahu úverovej zmluvy domnieva, že nie je možné obnoviť situáciu účastníkov konania, v akej by sa nachádzali, keby táto zmluva nebola uzavretá, prináleží mu zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ v konečnom dôsledku dostal do situácie, v akej by sa nachádzal, keby podmienka, ktorá bola považovaná za nekalú, nikdy neexistovala (rozsudok z 31. marca 2022, Lombard Lízing, C‑472/20 , EU:C:2022:242 , bod 57 ).

O tretej otázke

51

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 6 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v prípade, že v zmluve o úvere uvedená podmienka, podľa ktorej sa prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa, spôsobuje z dôvodu svojej nekalej povahy neplatnosť tejto zmluvy vyjadrenej v cudzej mene – avšak splatnej v národnej mene –, bola táto zmluva počas obdobia odo dňa jej uzavretia do dňa, kedy nadobudla účinnosť vnútroštátna právna úprava stanovujúca prepočet zmlúv o úvere vyjadrených v cudzej mene na národnú menu, ponechaná v platnosti tým, že sa uvedená podmienka nahradí ustanoveniami vnútroštátneho práva týkajúcimi sa meny splácania úveru, platenia úrokov v zmluvných vzťahoch a určenia úrokovej sadzby.

52

Ako bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, hoci Súdny dvor uznal, že vnútroštátny súd môže nahradiť nekalú podmienku zmluvy o úvere ustanovením vnútroštátneho práva dispozitívnej povahy, táto možnosť sa obmedzuje na výnimočné prípady, a to na prípady, v ktorých by v dôsledku vyhlásenia neplatnosti tejto nekalej podmienky musel súd zrušiť túto zmluvu v celom rozsahu, čím by dotknutého spotrebiteľa vystavil obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, takže by bol penalizovaný.

53

V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni tomu, aby v prípade, že v zmluve o úvere uvedená podmienka, podľa ktorej sa prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa, spôsobuje z dôvodu svojej nekalej povahy neplatnosť tejto zmluvy vyjadrenej v cudzej mene – avšak splatnej v národnej mene –, bola táto zmluva počas obdobia odo dňa jej uzavretia do dňa, kedy nadobudla účinnosť vnútroštátna právna úprava stanovujúca prepočet zmlúv o úvere vyjadrených v cudzej mene na národnú menu, ponechaná v platnosti tak, že sa uvedená podmienka nahradí ustanoveniami vnútroštátneho práva všeobecnej povahy, pokiaľ takéto ustanovenia vnútroštátneho práva nemôžu užitočne nahradiť tú istú podmienku jednoduchým nahradením zo strany vnútroštátneho súdu, ktoré si nevyžaduje jeho zásah, ktorý by viedol k zmene obsahu nekalej podmienky nachádzajúcej sa v uvedenej zmluve.

O trovách

57

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1.

toto ustanovenie bráni tomu, aby v prípade, že v zmluve o úvere uvedená podmienka, podľa ktorej sa prenáša kurzové riziko na spotrebiteľa, spôsobuje z dôvodu svojej nekalej povahy neplatnosť tejto zmluvy vyjadrenej v cudzej mene – avšak splatnej v národnej mene –, bola táto zmluva počas obdobia odo dňa jej uzavretia do dňa, kedy nadobudla účinnosť vnútroštátna právna úprava stanovujúca prepočet zmlúv o úvere vyjadrených v cudzej mene na národnú menu, ponechaná v platnosti tak, že sa uvedená podmienka nahradí ustanoveniami vnútroštátneho práva všeobecnej povahy, pokiaľ takéto ustanovenia vnútroštátneho práva nemôžu užitočne nahradiť tú istú podmienku jednoduchým nahradením zo strany vnútroštátneho súdu, ktoré si nevyžaduje jeho zásah, ktorý by viedol k zmene obsahu nekalej podmienky nachádzajúcej sa v uvedenej zmluve.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: maďarčina.