C-766/21

Európsky parlament , v zastúpení: pôvodne E. Paladini a B. Schäfer, neskôr A. Caiola a E. Paladini, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľ,

ďalší účastníci konania:

Axa Assurances Luxembourg SA , so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko),

Bâloise Assurances Luxembourg SA , so sídlom v Bertrange (Luxembursko),

La Luxembourgeoise SA , so sídlom v Leudelange (Luxembursko),

tajomník: C. Di Bella, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 18. januára 2024,

so zreteľom na uznesenie o opätovnom začatí ústnej časti konania z 20. marca 2024 a po pojednávaní zo 17. apríla 2024,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 6. júna 2024,

vyhlásil tento

Štatút Súdneho dvora Európskej únie

3

Článok 41 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje:

„Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude proti nemu vydaný rozsudok pre zmeškanie. Proti tomuto rozsudku možno do jedného mesiaca od jeho doručenia podať návrh na jeho zrušenie. …“

4

Podľa článku 56 tohto Štatútu:

„Každý účastník konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môže podať svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. …“

6

Podľa článku 176 tohto rokovacieho poriadku s názvom „Vzájomné odvolanie“:

„1. Účastníci konania uvedení v článku 172 tohto poriadku môžu podať vzájomné odvolanie v rovnakej lehote, ako je stanovená na predloženie vyjadrenia k odvolaniu.

2. Vzájomné odvolanie sa musí predložiť prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu.“

7

Článok 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 2 uvádza:

„Na účely uplatňovania tohto poriadku:

…

c)

pojmy ‚účastník konania‘ a ‚účastníci konania‘ použité bez ďalšieho spresnenia označujú každého účastníka konania vrátane vedľajších účastníkov konania;

…“

10

Podľa článku 163 uvedeného rokovacieho poriadku s názvom „Prerušenie konania“:

„Ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a niektorý z návrhov uvedených v tejto kapitole, s výnimkou návrhov uvedených v článkoch 164 a 165, týkajú toho istého rozhodnutia Všeobecného súdu, predseda môže po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie, až dokiaľ Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.“

11

Článok 166 toho istého rokovacieho poriadku, nazvaný „Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie“, stanovuje:

„1. Proti vyhlásenému rozsudku pre zmeškanie môže byť v súlade s článkom 41 štatútu [Súdneho dvora Európskej únie] podaný návrh na jeho zrušenie.

12

V súlade s článkom I.12.3.1.1 zmluvy VRS sú z krytia stanoveného v tejto zmluve vylúčené najmä straty a škody spôsobené nedodržaním odbornej praxe v rozsahu, v akom tieto porušenia toleruje alebo nemôže ignorovať ktorýkoľvek poistenec alebo osoba s riadiacou právomocou pre poistené práce, najmä technickí stavbyvedúci.

13

Podľa článkov I.13.2 a I.13.2.1 uvedenej zmluvy analýzu pôvodu, zodpovednosti a rozsahu poistnej udalosti, ako aj posúdenie výšky škody vykonáva znalec vymenovaný a platený poisťovateľom. V prípade nezhody v záveroch znaleckého posudku má poistník možnosť nechať si vyhotoviť druhý znalecký posudok.

14

V súlade s článkom I.15.1.1 tej istej zmluvy táto zmluva nekryje najmä škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavami, stúpaním hladín povrchových alebo podzemných vodných tokov, nedostatočným odvádzaním vody kanalizáciou a akoukoľvek živelnou pohromou, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa článku II.1 uvedenej zmluvy sa pojem „živelná pohroma“ vzťahuje na „stúpanie hladín, záplavy, tsunami, zosuvy pôdy a, ak sa nedohodlo inak, zemetrasenia“.

Okolnosti predchádzajúce sporu

18

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 23 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť takto.

19

V rámci prác, ktoré boli vykonané na účely rozšírenia a rekonštrukcie budovy KAD, Parlament v roku 2011 vyhlásil verejné obstarávanie, ktorého cieľom bolo uzavrieť poistnú zmluvu „Všetky riziká staveniska“ a poistenie pokrývajúce občianskoprávnu zodpovednosť.

23

Dňa 30. mája 2016 spoločnosť zodpovedná za stavebné práce na tomto stavenisku predložila sprostredkovateľovi poistenia hlásenie poistnej udalosti, ktoré sa týkalo skutočností opísaných v predchádzajúcom bode. Axa Assurances Luxembourg ako hlavný poistiteľ vymenovala znalca, ktorého poverila obvyklým vyšetrovaním.

24

Listom z 15. júla 2016 Axa Assurances Luxembourg oznámila Parlamentu, že vzhľadom na informácie a technické údaje vyplývajúce z predbežných a dodatočných znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované na základe dvoch znaleckých obhliadok, sa domnieva, že na predmetnú poistnú udalosť sa zmluva VRS nevzťahuje.

25

Po prvé Axa Assurances Luxembourg tvrdila, že článok I.15.1.1 zmluvy VRS sa nevzťahuje na škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavou, alebo nedostatočným odvádzaním vody kanalizáciou. Po druhé poistná udalosť bola predvídateľná a vyplývala z flagrantného porušenia odbornej praxe, a tak straty a škody, ktoré z nej vyplývajú, sú tiež vylúčené z poistného krytia v súlade s článkom I.12.3.1.1 tejto zmluvy.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2019 Parlament podal žalobu podľa článku 272 ZFEÚ, ktorou navrhol, aby Všeobecný súd:

–

určil, že škody spôsobené vodou na stavenisku budovy KAD počas silných zrážok, ku ktorým došlo 27. a 30. mája 2016, patria do pôsobnosti zmluvy VRS,

–

v dôsledku toho uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu požadované výdavky, konkrétne 779902,87 eura, a osobitne:

–

uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť 10 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 77990,29 eura,

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania so zaplatením týchto súm od 22. decembra 2017, a to vo výške úrokovej sadzby rovnajúcej sa súčtu úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou (ECB) na jej hlavné refinančné operácie a ôsmich percentuálnych bodov,

–

subsidiárne v prípade, že sa nevyhovie prvým dvom návrhom, uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť škodu spôsobenú nesplnením povinností vyplývajúcich z článku I.13.2 zmluvy VRS, teda 779902,87 eura,

–

uložil spoločnosti La Luxembourgeoise povinnosť zaplatiť 20 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 3327,20 eura,

–

uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť 10 % vyššie uvedenej sumy, konkrétne 1663,60 eura,

–

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť zaplatiť mu zákonný úrok z omeškania so zaplatením týchto súm od 22. decembra 2017, a to vo výške úrokovej sadzby rovnajúcej sa súčtu úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej hlavné refinančné operácie a ôsmich percentuálnych bodov, a

–

Všeobecný súd vyhovel návrhu Parlamentu a v bodoch 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku uložil spoločnosti NN povinnosť zaplatiť Parlamentu sumu 79653,89 eura a s tým súvisiace zákonné úroky z omeškania od 22. decembra 2017, ako aj nahradiť trovy konania týkajúce sa konania pre zmeškanie, ktoré sa jej týkajú.

32

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2021 podala NN návrh na zrušenie proti bodom 1 a 3 napadnutého rozsudku. Rozhodnutím z 10. januára 2022 Všeobecný súd prerušil toto konanie o návrhu na zrušenie až do vyhlásenia rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa skončí konanie o tomto odvolaní.

33

Naopak, pokiaľ ide o žalobné návrhy Parlamentu smerujúce proti Axa a i., Všeobecný súd v bode 94 napadnutého rozsudku rozhodol, že vzhľadom na článok I.15.1.1 zmluvy VRS v spojení s ostatnými ustanoveniami tejto zmluvy a kontextom jej uzavretia nie je potrebné pojmu „záplava“ priznať reštriktívnu pôsobnosť. Všeobecný súd tak v bode 111 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Axa a i. mohli oprávnene uplatniť proti Parlamentu doložku o vylúčení z poistného krytia pre škody priamo alebo nepriamo spojené so záplavou, uvedené v tomto článku I.15.1.1.

34

–

vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, s výnimkou tých, ktoré súvisia s bodom 3 výroku napadnutého rozsudku,

–

subsidiárne:

–

v prvom rade:

–

zamietol návrh Parlamentu na zrušenie bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku,

–

v dôsledku toho zamietol jeho návrh, aby sa o trovách, ktoré sú uvedené v bode 4 výroku napadnutého rozsudku, rozhodlo neskôr,

–

vyhlásil vzájomné odvolanie za prípustné a dôvodné, a v dôsledku toho zrušil body 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ako aj

–

uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

38

Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

Opätovné začatie ústnej časti konania

39

Prvé návrhy generálneho advokáta boli vypočuté 18. januára 2024. V ten istý deň Súdny dvor vyhlásil rozsudok Eulex Kosovo/SC ( C‑785/22 P , EU:C:2024:52 ). V bode 31 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že keďže podanie návrhu na zrušenie rozsudku má za následok opätovné otvorenie konania na Všeobecnom súde, rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému bol podaný návrh na zrušenie, nemožno považovať za konečné rozhodnutie v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor z uvedeného v bode 32 tohto rozsudku vyvodil, že odvolanie podané proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému bol podaný návrh na zrušenie, je neprípustné.

40

Uznesením z 20. marca 2024, Parlament/Axa Assurances Luxembourg a i. ( C‑766/21 P , EU:C:2024:321 ), Súdny dvor nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania a nariadenie pojednávania v súlade s článkom 83 svojho rokovacieho poriadku, aby účastníci konania mohli vyjadriť svoje stanovisko k prípadným dôsledkom rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC ( C‑785/22 P , EU:C:2024:52 ), na prípustnosť odvolania podaného Parlamentom.

41

43

Z bodov 31, 33 a 35 rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC ( C‑785/22 P , EU:C:2024:52 ), vyplýva, že iba body výroku rozsudku, ktoré boli predmetom návrhu na zrušenie, znamenajú neprípustnosť odvolania smerujúceho k ich zrušeniu, keďže z dôvodu takéhoto návrhu na zrušenie sa toto odvolanie netýka „konečného rozhodnutia“ v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Tomuto výkladu nasvedčuje článok 163 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý stanovuje možnosť predsedu Všeobecného súdu v prípade, ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie týkajú toho istého rozhodnutia Všeobecného súdu, prerušiť konanie o návrhu, až dokiaľ Súdny dvor nerozhodne o odvolaní.

44

Odporkyne tvrdia, že odvolanie podané Parlamentom je neprípustné v súlade so zásadami vyplývajúcimi z rozsudku z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC ( C‑785/22 P , EU:C:2024:52 ), z ktorých vyplýva, že rozsudok Všeobecného súdu, ktorý je predmetom návrhu na zrušenie, a ktorý teda nie je konečný, môže byť predmetom odvolania až po skončení konania o návrhu na zrušenie.

45

Tieto zásady, ktoré umožňujú zachovať jednotu sporu tým, že sa zabráni súbežným konaniam a riziku protichodných rozhodnutí, sú záväzné v prejednávanej veci, v ktorej existuje len jedno a to isté konanie a v ktorej spor vyplýva z jednej a tej istej zmluvy.

Po druhé podľa článku 41 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude „proti nemu“ vydaný rozsudok pre zmeškanie a tento odporca môže proti nemu podať návrh na jeho zrušenie.

49

Z tohto článku vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie sa vydá len proti účastníkovi konania alebo účastníkom konania, ktorí nepredložili písomné návrhy v stanovenej forme a lehote. Právo podať návrh na zrušenie proti tomuto rozsudku má teda len tento účastník konania alebo účastníci konania, ktorí sa nezúčastnili na konaní, s cieľom umožniť im byť vypočutí v súlade so zásadou kontradiktórnosti.

50

V prípade rozsudku súvisiaceho so sporom, ktorý sa týka len jedného žalovaného, Súdny dvor rozhodol, že konanie o návrhu na zrušenie začaté proti tomuto rozsudku neumožňuje považovať tento rozsudok za konečný v zmysle článku 56 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a že v dôsledku toho je odvolanie podané proti uvedenému rozsudku neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC, C‑785/22 P , EU:C:2024:52 , body 31 a 32 ).

51

Parlament namieta neprípustnosť vyjadrenia k hlavnému odvolaniu v rozsahu, v akom pochádza od spoločnosti NN, ktorá sa nezúčastnila prvostupňového konania. Podľa Parlamentu NN nemá „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“ v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Vyhovenie hlavnému odvolaniu, ktoré sa týka len bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, prináša prospech len Axa a i., a nie spoločnosti NN, ktorej sa týkajú len body 1 a 3 tohto výroku.

54

NN tvrdí, že mala mať prospech z analýzy vykonanej Všeobecným súdom, ktorý rozhodol, že Axa a i. oprávnene uplatnili proti Parlamentu doložku o vylúčení uvedenú v článku I.15.1.1 zmluvy VRS. V dôsledku toho by mala mať rovnako ako Axa a i. možnosť napadnúť odvolanie Parlamentu v rozsahu, v akom sa ním napáda toto posúdenie Všeobecného súdu.

Posúdenie Súdnym dvorom

55

V súlade s článkom 172 prvou vetou Rokovacieho poriadku Súdneho dvora „každý účastník konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môže podať svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia“.

59

V druhom rade, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej NN musí mať „záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“, je nesporné, že odvolanie podané Parlamentom sa týka len bodov 2 a 4 výroku napadnutého rozsudku, ktoré sa netýkajú NN.

60

V rámci preskúmania tohto odvolania má však Súdny dvor posúdiť prípadnú existenciu nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že nahromadenie výdatných zrážkových vôd na úrovni ‑4 a ‑5 suterénu budovy KAD patrí pod pojem„záplava“ v zmysle článku I.15.1.1 zmluvy VRS, a teda že Axa a i. sa mohli oprávnene odvolávať na doložku o vylúčení z poistného krytia stanovenú v tomto článku proti žiadosti o odškodnenie poistnej udalosti, ktorú podal Parlament.

61

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 56 až 58 svojich návrhov z 18. januára 2024, Súdny dvor by tak mohol byť vyzvaný na vykonanie posúdení, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok návrhu na zrušenie rozsudku, ktorý NN podala na Všeobecný súd s cieľom spochybniť body 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, o ktorom konanie je v súčasnosti prerušené až do vyhlásenia tohto rozsudku.

– Argumentácia účastníkov konania

64

Svojím prvým odvolacím dôvodom Parlament v prvom rade tvrdí, že Všeobecný súd tým, že vychádzal z obvyklého významu pojmu „záplava“ uvedeného v článku I.15.1.1 zmluvy VRS, a to bez toho, aby zohľadnil kontext, do ktorého tento pojem patrí, ani ciele tejto zmluvy, porušil zásady výkladu práva Únie a konkrétnejšie zásadu, podľa ktorej sa pojmy uvedené v ustanovení o výnimke majú vykladať reštriktívne, ako aj zásadu systematického výkladu. Subsidiárne Parlament tvrdí, že Všeobecný súd skreslil doložku o vylúčení z poistného krytia stanovenú v tomto článku I.15.1.1 tým, že ho vyložil príliš široko.

65

Odporkyne tvrdia, že pod zámienkou údajného nesprávneho právneho posúdenia prvý odvolací dôvod v skutočnosti smeruje k spochybneniu skutkového posúdenia tejto doložky, ktoré vykonal Všeobecný súd. Keďže Súdny dvor nemá právomoc vykonať takéto preskúmanie v rámci odvolania, tento odvolací dôvod je neprípustný.

– Posúdenie Súdnym dvorom

69

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd pri uplatnení uvedených metód výkladu správne pýtal na zmysel a rozsah, ktorý chceli zmluvné strany priznať pojmu „záplava“ s odkazom na kontext a ustanovenia zmluvy VRS. V bodoch 77 až 111 napadnutého rozsudku tak podrobne preskúmal uplatniteľnosť doložky o vylúčení z poistného krytia zmluvy VRS, ktoré je stanovené v článku I.15.1.1 tejto zmluvy, za okolností tohto sporu na škody, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia so záplavou.

70

72

Všeobecný súd v bodoch 83 až 93 napadnutého rozsudku správne hľadal zmysel, ktorý zmluvné strany zmluvy VRS zamýšľali dať pojmu „záplava“, ktorý je v nej uvedený, preskúmaním všetkých príslušných ustanovení, ako aj kontextu tejto zmluvy. Všeobecný súd na jednej strane najmä uviedol, že samotný Parlament v rámci svojho verejného obstarávania navrhol vložiť do zmluvy, ktorá sa mala uzavrieť v súvislosti so škodou, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí so záplavou, doložku o vylúčení, po tom, čo potvrdil, že oblasť, v ktorej sa nachádza stavenisko budovy KAD, je „nezaplaviteľná“. Na druhej strane v bode 90 napadnutého rozsudku konštatoval, že skutočnosť, že pojem „záplava“ je uvedený aj v článku II.1 zmluvy VRS, ktorý definuje prípady živelných pohrôm, neznamená, že oba pojmy sú synonymá a že samotný pojem záplava sa vzťahuje len na takéto prípady.

73

Všeobecný súd teda v bode 92 tohto rozsudku bez toho, aby porušil metódy výkladu práva Únie, na ktoré sa odvoláva Parlament v rámci prvého odvolacieho dôvodu svojho odvolania, rozhodol, že pojem „záplava“ použitý v článku I.15.1.1 zmluvy VRS sa vzťahuje na fenomén výdatných zrážok, ktorý viedol k nahromadeniu zrážkových vôd, ako sú tie, ktoré vyplavili úrovne ‑4 a ‑5 budovy KAD.

74

V dôsledku toho treba tvrdenie Parlamentu uvedené ako hlavné v rámci prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodné.

O druhom odvolacom dôvode

– Argumentácia účastníkov konania

78

Svojím druhým odvolacím dôvodom Parlament tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje rozpor v jeho odôvodnení, keďže Všeobecný súd v bodoch 78 až 89 tohto rozsudku konštatoval, že pôvod záplavy nie je platným kritériom na definovanie pojmu „záplava“ v kontexte zmluvy VRS. Všeobecný súd sa v bodoch 91 až 96 uvedeného rozsudku nesprávne priklonil k stanovisku Axa a i., podľa ktorého záplava má svoj pôvod vo vonkajšej prírodnej udalosti, ktorá nesúvisí s poisteným majetkom, na rozdiel od škôd spôsobených vodou, ktoré sú vo všeobecnosti kryté poistkami.

79

Odporkyne spochybňujú dôvodnosť tejto argumentácie.

V bodoch 83 až 89 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zaoberal kontextom vloženia pojmu „záplava“ do článku I.15.1.1 zmluvy VRS. V tomto rámci v bode 85 tohto rozsudku spresnil, že „záplava môže mať viacero príčin“, a v jeho bode 86 spresnil, že „záplava môže… mať svoj pôvod v rôznych príčinách, akými sú vybreženie vodných tokov, silné zrážky, vyliatie povrchového alebo podzemného vodného rezervoára v dôsledku vzostupu podzemných vôd, alebo tiež pretrhnutie stavebného diela, ako je priehrada alebo hrádza“. Všeobecný súd z toho v bode 87 uvedeného rozsudku vyvodil, že „neexistoval žiadny platný dôvod domnievať sa, že [článok I.15.1.1] zmluvy VRS sa týka len niektorých z rôznych dôvodov, ktoré môžu viesť k záplave, bez spresnenia ktorých“. Podľa Všeobecného súdu vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek definície pojmu „záplava“ v tejto zmluve sa treba domnievať, že tento pojem nebol predmetom žiadneho obmedzenia.

83

V bodoch 91 až 96 toho istého rozsudku Všeobecný súd v podstate rozhodol, že výklad pojmu „záplava“, ktorý použil, umožňuje rozlišovať medzi „záplavou“ a „škodami spôsobenými vodou“, keďže „záplava“ má svoj pôvod vo vonkajšej prírodnej udalosti, ktorá nesúvisí s poisteným majetkom, bez ohľadu na to, či je táto udalosť kvalifikovaná ako živelná pohroma, alebo nie, zatiaľ čo pokiaľ ide o „škody spôsobené vodou“, ako je napríklad prasknutie kanalizácie, tento vonkajší prvok chýba.

84

Na rozdiel od tvrdení Parlamentu toto odôvodnenie nemožno považovať za rozporuplné. Zatiaľ čo sa totiž Všeobecný súd v bodoch 78 až 89 napadnutého rozsudku obmedzil na pripomenutie, že záplava môže mať svoj pôvod v rôznych príčinách, bez toho, aby ich obmedzil na tie, ktoré uviedol Parlament, v bodoch 91 až 96 tohto rozsudku odlíšil pojem „záplava“ od pojmu „škody spôsobené vodou“, pričom vychádzal z kritéria týkajúceho sa vonkajšej povahy udalosti, ktorá spôsobila škodu, vo vzťahu k poistenému majetku, a nie „prírodného“ alebo neprírodného pôvodu tejto udalosti.

87

Svojím tretím odvolacím dôvodom Parlament vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil dôležité skutočnosti a dôkazy obsiahnuté v znaleckom posudku v odôvodnení, na ktorom je založené jeho konštatovanie, že škody spôsobené na budove KAD boli spôsobené záplavou, a nie rizikom súvisiacim so staveniskom.

88

Po prvé Všeobecný súd v bodoch 86, 89 a 94 napadnutého rozsudku skreslil stanovisko Parlamentu týkajúce sa výkladu pojmu „záplava“. Táto inštitúcia tvrdí, že na rozdiel od konštatovaní Všeobecného súdu vôbec netvrdila, že tento pojem sa vzťahuje len na záplavy vyplývajúce z vybreženia vodného toku, a teda vylučuje záplavy spôsobené intenzívnymi dažďami.

89

Po druhé Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti, keď v bode 95 napadnutého rozsudku uviedol, že podľa zistení znaleckého posudku nahromadenie dažďových vôd v suteréne budovy vo výstavbe „súviselo s nemožnosťou podzemného kanalizačného systému odviesť tento významný prietok vody“. Parlament v tejto súvislosti tvrdí, že znalecký posudok preukázal, že vody boli zadržiavané v priestoroch staveniska a nemohli byť ani nasmerované do podzemného kanalizačného systému z dôvodu technických problémov súvisiacich so staveniskom, najmä z dôvodu nedostatočného plánovania čerpadiel.

Ako bolo pripomenuté v bode 75 tohto rozsudku, skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov.

93

Po prvé, pokiaľ ide o údajné skreslenie stanoviska Parlamentu týkajúceho sa rozsahu pojmu „záplava“, stačí uviesť, že aj keby sa toto skreslenie preukázalo, nemohlo by spochybniť výklad tohto pojmu, ktorý podal Všeobecný súd v bodoch 86, 89 a 94 napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť ako neúčinné.

94

Po druhé, pokiaľ ide o údajné skreslenie v bode 95 napadnutého rozsudku, stačí konštatovať, že aj keby sa preukázala okolnosť, že znalecký posudok neuvádza, že podzemný kanalizačný systém nemohol odvádzať dažďovú vodu, nestačí to na spochybnenie konštatovania, ku ktorému dospel Všeobecný súd v bode 96 tohto rozsudku, podľa ktorého fenomén, akým je nahromadenie výdatných zrážok, predstavuje prípad „záplavy“ v zmysle článku I.15.1.1 zmluvy VRS.

95

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako sčasti neúčinný a sčasti neprípustný.

99

Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba hlavné odvolanie zamietnuť v celom jeho rozsahu.

O vzájomnom odvolaní

O prípustnosti

Argumentácia účastníkov konania

103

NN spochybňuje uplatniteľnosť článku 56 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie na vzájomné odvolanie, keďže tento opravný prostriedok je upravený len v Rokovacom poriadku Súdneho dvora. Článok 176 tohto rokovacieho poriadku pritom priznáva právo podať vzájomné odvolanie „účastní[kom] konania uveden[ým] v článku 172 [citovaného] rokovacieho poriadku“, teda „každ[ému] účastník[ovi] konania v predmetnej veci pred Všeobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí“.

104

V prejednávanej veci má NN podľa jej tvrdenia záujem na tom, aby bola zbavená povinnosti uloženej rozsudkom pre zmeškanie, ktorý proti nej vyhlásil Všeobecný súd. Skutočnosť, že jej vzájomné odvolanie sa týka bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, zatiaľ čo hlavné odvolanie Parlamentu sa týka bodov 2 a 4 tohto výroku, nemá vplyv na prípustnosť vzájomného odvolania, keďže toto odvolanie sa môže týkať rozhodnutia Všeobecného súdu odlišného od rozhodnutia napadnutého hlavným odvolaním.

105

NN okrem toho spresňuje, že dôvody jej návrhu na zrušenie napadnutého rozsudku a dôvody jej vzájomného odvolania sú odlišné, pričom prvé uvedené dôvody sa zhodujú s dôvodmi, ktoré Axa a i. uviedli v rámci konania na prvom stupni, a druhé uvedené dôvody sú založené na porušení článku 45 ods. 1 písm. a) a článku 123 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

V prejednávanej veci treba konštatovať, že podmienky pripomenuté v bodoch 106 a 107 tohto rozsudku sú splnené. Na jednej strane, ako vyplýva z bodov 58 a 59 tohto rozsudku, NN je účastníkom konania oprávneným podať vyjadrenie k odvolaniu v zmysle článku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na druhej strane NN podala svoje vzájomné odvolanie samostatným aktom a pri dodržaní lehôt stanovených v článku 176 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku. Toto vzájomné odvolanie, ktoré smeruje k zrušeniu bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, je v súlade s článkom 178 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku založené na dôvodoch a tvrdeniach odlišných od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení spoločnosti NN k hlavnému odvolaniu podanému Parlamentom, ktoré sa týka bodov 2 a 4 tohto výroku.

109

Popritom je nesporné, že NN súbežne podala na Všeobecný súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie na základe článku 166 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorým sa tiež domáha zrušenia bodov 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku, ktorý bol proti nej vyhlásený pre zmeškanie.

110

Ako však bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, Súdny dvor už rozhodol, že podanie návrhu na zrušenie účastníkom konania, proti ktorému sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie na Všeobecnom súde, keďže má za následok opätovné otvorenie konania pred Všeobecným súdom, znamená, že rozsudok pre zmeškanie, proti ktorému bol takýto návrh podaný, nemožno považovať za konečný rozsudok v zmysle článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a že v dôsledku toho je odvolanie podané proti tomuto rozsudku neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2024, Eulex Kosovo/SC, C‑785/22 P , EU:C:2024:52 , body 31 a 32 ).

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

114

Keďže NN nemala úspech vo svojom vzájomnom odvolaní a Parlament navrhol uložiť spoločnosti NN povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť spoločnosti NN povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace so vzájomným odvolaním. Naopak, keďže Axa a i., ako aj NN nenavrhli uložiť Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania a Parlament nemal úspech vo svojom hlavnom odvolaní, je opodstatnené rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

Hlavné odvolanie a vzájomné odvolanie sa zamietajú.