← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Rozsudok·21.9.2023

C-770/21

ECLI:EU:C:2023:690

OdmietaMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62021CJ0770

62021CJ0770

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 21. septembra 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 – Colný kódex ÚnieČlánky 70 a 74 – Určovanie colnej hodnoty – Colná hodnota ovocia a zeleniny, na ktoré sa uplatňuje vstupná cena – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013Článok 181 – Delegované nariadenie (EÚ) 2017/891Článok 75 ods. 5 a 6 – Deklarovaná prevodná hodnota, ktorá je vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze – Predaj výrobkov za podmienok potvrdzujúcich správnosť prevodnej hodnoty – Predaj so stratou zo strany dovozcu – Vzťah medzi dovozcom a vývozcom – Súdne preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa stanovuje colný dlh“

Vo veci C‑770/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko) z 23. novembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 13. decembra 2021, ktorý súvisí s konaním:

OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb GmbH

proti

Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. januára 2023,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb GmbH, v zastúpení: G. Goranov, advokat, a C. Salder, Rechtsanwalt,

Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“, v zastúpení: E. Dimitrova, E. Charizanova, N. Kănčeva a S. Kirilova,

bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva, T. Mitova a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart, D. Drambozova, M. Morales Puerta a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. apríla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu:

článkov 22, 44, 70 a 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 ) (ďalej len „Colný kódex Únie“),

článkov 127 a 142 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie“),

článku 75 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/891 z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 4 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb GmbH (ďalej len „OGL Food“) na jednej strane a Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“ (riaditeľ územného riaditeľstva „Colný úrad Plovdiv“ agentúry „colné úrady“, Bulharsko, ďalej len „riaditeľ colného úradu“) na druhej strane, týkajúceho sa deklarovanej prevodnej hodnoty pri dovoze čerstvých cukiet s pôvodom v Turecku.

Právny rámec

Colná právna úprava

Colný kódex Únie

3

Podľa článku 1 ods. 1 Colného kódexu Únie:

„Týmto nariadením sa ustanovuje Colný kódex Únie…, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý vstupuje na colné územie Únie alebo je z neho prepravený.

Bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a medzinárodné dohovory, ako aj právne predpisy Únie v iných oblastiach, sa [tento] kódex uplatňuje jednotne na celom colnom území Únie.“

4

V článku 5 tohto kódexu, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, sa uvádza:

„Na účely [Colného kódexu Únie] sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

‚colné orgány‘ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;

3)

‚colné kontroly‘ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie;

…“

5

Článok 22 uvedeného kódexu, nazvaný ‚Rozhodnutia vydané na základe žiadosti‘, v odsekoch 6 a 7 stanovuje:

„6. Pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie.

7. V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti odvolania [možnosti podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] podľa článku 44.“

6

Článok 44 Colného kódexu Únie, nazvaný „Právo na odvolanie [Právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ]“, znie:

„1. Každá osoba má právo na odvolanie [právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

2. Právo na odvolanie [Právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] sa môže uplatniť najmenej na dvoch úrovniach:

a)

najprv pred colnými orgánmi, súdnym orgánom alebo iným orgánom určeným na tento účel členskými štátmi;

b)

následne pred vyšším nezávislým orgánom, ktorým môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi členských štátov súdny orgán alebo rovnocenný špecializovaný orgán.

…“

7

Článok 46 Colného kódexu Únie, nazvaný „Riadenie rizika a colné kontroly“, v odseku 1 stanovuje:

„Colné orgány môžu vykonávať akékoľvek colné kontroly, ktoré považujú za potrebné.

Colné kontroly môžu predovšetkým pozostávať z prehliadky tovaru, odberu vzoriek, overenia presnosti a úplnosti informácií v colnom vyhlásení alebo oznámení a existencie, pravosti, presnosti a platnosti dokladov, kontroly účtovných záznamov hospodárskych subjektov alebo iných záznamov, kontroly dopravných prostriedkov, kontroly batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávania úradných vyšetrovaní a iných podobných úkonov.“

8

Podľa článku 70 tohto kódexu, nazvaného „Metóda určovania colnej hodnoty založená na prevodnej hodnote“:

„1. Prvotným základom colnej hodnoty tovaru je prevodná hodnota, t. j. skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie a ktorá je podľa potreby upravená.

2. Skutočne zaplatená cena alebo cena, ktorá sa má za tovar zaplatiť, je celková platba, ktorú zaplatil alebo má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo kupujúci tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar, a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru.

3. Prevodná hodnota sa uplatňuje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

d)

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení [nie sú prepojení – neoficiálny preklad ] alebo ich spojenie neovplyvnilo [ich vzťah neovplyvnil – neoficiálny preklad ] cenu.

9

V článku 74 uvedeného kódexu, nazvanom „Náhradné metódy určovania colnej hodnoty“, sa uvádza:

„1. Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.

2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:

c)

hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení [nie sú prepojené – neoficiálny preklad ] s predávajúcim;

…“

Vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie

10

V hlave II vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorá sa týka „faktor[ov], na základe ktorých sa uplatňuje dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom“, sa nachádza kapitola 3 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvaná „Hodnota tovaru na colné účely“. V rámci tejto kapitoly 3 článok 127 uvedeného vykonávacieho nariadenia, ktorý je nazvaný „Všeobecné ustanovenia“ a týka sa článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, znie:

„1. Na účely tejto kapitoly sa dve osoby považujú za prepojené, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

b)

sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi;

…“

11

Článok 134 tohto vykonávacieho nariadenia, ktorý je nazvaný „Transakcie medzi prepojenými osobami“ a týka sa článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, stanovuje:

„1. V prípade, že sú kupujúci a predávajúci prepojení, sa s cieľom určiť, či takýto vzťah neovplyvnil cenu, preskúmajú okolnosti predaja, pokiaľ to bude potrebné, a deklarant dostane podľa potreby možnosť poskytnúť ďalšie podrobné informácie o uvedených okolnostiach.

2. Hodnota tovaru sa však určuje v súlade s článkom 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie], ak deklarant preukáže, že sa deklarovaná prevodná hodnota tesne približuje niektorej z týchto skúšobných hodnôt určených v tom istom alebo približne v tom istom čase:

b)

colná hodnota rovnakého alebo podobného tovaru určená v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie];

…“

12

Článok 142 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je nazvaný „Metóda odvodzovania“ a ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, stanovuje:

„1. Jednotkovou cenou používanou na určenie colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie] je cena, za ktorú sa dovážaný tovar alebo dovážaný rovnaký alebo podobný tovar predáva v Únii v tom stave, v akom bol dovezený, v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorého hodnota sa určuje.

4. Na účely určenia colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie] sa do úvahy neberú tieto druhy predaja:

b)

predaj prepojeným osobám;

…“

Právne predpisy týkajúce sa dovozu ovocia a zeleniny, na ktoré sa uplatňuje vstupná cena

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013

13

Článok 181 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), nazvaný „Systém vstupných cien pre určité výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a vinohradníctva a vinárstva“, stanovuje:

„1. Na účely uplatňovania colnej sadzby Spoločného colného sadzobníka na výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a na hroznovú šťavu a mušty sa vstupná cena zásielky rovná jej colnej hodnote vypočítanej v súlade s [Colným kódexom Únie] a [vykonávacím nariadením k Colnému kódexu Únie].

2. S cieľom zabezpečiť efektívnosť systému je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví, že sa pravdivosť vstupných cien zásielky skontroluje pomocou paušálnej dovoznej hodnoty, a stanoví podmienky, za ktorých sa vyžaduje zloženie zábezpeky [záruky – neoficiálny preklad ].

3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá týkajúce sa výpočtu paušálnej dovoznej hodnoty uvedenej v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2“

Delegované nariadenie 2017/891

14

Delegované nariadenie 2017/891, ktoré bolo prijaté okrem iného na základe článku 181 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, obsahuje hlavu III, nazvanú „Obchod s tretími krajinami – Systém vstupných cien“, ktorá obsahuje články 73 až 75.

15

Článok 73 tohto delegovaného nariadenia stanovuje:

„Na účely tejto [hlavy]:

a)

‚zásielka‘ je tovar predložený na základe vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, ktoré sa vzťahuje len na tovar toho istého pôvodu a patriaci do jedného číselného znaku KN;…

…“

16

V článku 74 uvedeného delegovaného nariadenia, nazvanom „Oznamovanie cien a množstiev dovezených výrobkov“, sa v odseku 1 stanovuje:

„Za každý výrobok a za obdobia stanovené v časti A prílohy VII členské štáty oznámia Komisii do poludnia 12.00 hod. (bruselského času) nasledujúceho pracovného dňa za každý obchodný deň a každý pôvod:

a)

priemerné reprezentatívne ceny výrobkov dovezených z tretích krajín a predaných na dovozných trhoch členských štátov a

b)

celkové množstvá týkajúce sa cien uvedených v písmene a).

Na účely prvého pododseku písm. a) členské štáty oznámia Komisii dovozné trhy, ktoré považujú za reprezentatívne a medzi ktoré patrí Londýn, Miláno, Perpignan a Rungis.

Ak celkové množstvá uvedené v prvom pododseku písm. b) predstavujú menej než desať ton, zodpovedajúce ceny sa Komisii neoznamujú.“

17

Podľa článku 75 tohto istého delegovaného nariadenia, nazvaného „Základ pre vstupné ceny“:

„1. Na účely článku 181 ods. 1 nariadenia [č. 1308/2013] sa za výrobky sektorov ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny podľa uvedeného článku považujú výrobky uvedené v prílohe VII k tomuto nariadeniu.

2. Keď sa colná hodnota výrobkov uvedených v časti A prílohy VII určí v súlade s prevodnou hodnotou podľa článku 70 [Colného kódexu Únie], pričom táto colná hodnota je o viac než 8 % vyššia než paušálna sadzba, ktorú Komisia vypočítala ako štandardnú dovoznú hodnotu v čase vyhotovenia colného vyhlásenia o prepustení výrobkov do režimu voľný obeh, dovozca musí poskytnúť záruku podľa článku 148 vykonávacieho nariadenia [k Colnému kódexu Únie]. Na tieto účely sa za sumu dovozného cla, ktorá sa môže vyrubiť na výrobky uvedené v časti A prílohy VII k tomuto nariadeniu, považuje suma cla, ktoré by sa zaplatilo, ak by bol príslušný výrobok zatriedený na základe príslušnej štandardnej dovoznej hodnoty.

3. Keď sa colná hodnota výrobkov uvedených v časti A prílohy VII vypočíta v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], clo sa odpočíta v súlade s ustanovením článku 38 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [Komisie] EÚ 2017/892 [z 13. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 57 )]. V tom prípade dovozca poskytne záruku rovnú výške cla, ktoré by musel zaplatiť, ak by boli výrobky zatriedené na základe uplatniteľnej štandardnej dovoznej hodnoty.

4. Colná hodnota tovaru dovážaného do komisionálneho predaja sa priamo určuje v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], pričom sa na tieto účely počas období platnosti uplatňuje štandardná dovozná hodnota vypočítaná v súlade s článkom 38 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/892.

5. Dovozca má k dispozícii jeden mesiac od predaja predmetných výrobkov, avšak nie viac než štyri mesiace odo dňa prevzatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, na to, aby preukázal, že zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 [Colného kódexu Únie], alebo aby určil colnú hodnotu uvedenú v odseku 74 ods. 2 písm. c) uvedeného [kódexu].

Nedodržanie jednej z týchto lehôt má za následok stratu [prepadnutie – neoficiálny preklad ] poskytnutej záruky bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie odseku 6.

Poskytnutá záruka sa uvoľní, ak bude colným orgánom poskytnutý uspokojivý dôkaz o podmienkach predaja. V opačnom prípade zábezpeka [záruka – neoficiálny preklad ] prepadá formou zaplatenia dovozných ciel.

Aby bolo možné preukázať, že zásielka bola predaná za podmienok uvedených v prvom pododseku, dovozca sprístupní okrem faktúry aj všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z predmetnej zásielky, vrátane dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania zásielky.

6. Lehotu štyroch mesiacov podľa odseku 5 prvého pododseku môžu príslušné orgány členského štátu predĺžiť na základe riadne odôvodnenej žiadosti dovozcu maximálne o tri mesiace.

…“

18

Časť A prílohy VII k delegovanému nariadeniu 2017/891 obsahuje okrem iného túto položku:

Číselný znak KN

Opis

Obdobie uplatňovania

0709 90 70

Cukety

od 1. januára do 31. decembra

Nariadenie (EHS) č. 2658/87

19

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018 ( Ú. v. EÚ L 273, 2018, s. 1 ), obsahuje vo svojej prílohe I tretej časti oddiele I prílohe 2 okrem iného túto položku:

Číselný znak KN

Opis tovaru

Zmluvné colné sadzby (%)

0709 93 10

– – – Cukety

– – – – od 1. apríla do 31. mája

– – – – – so vstupnou cenou za 100 kg čistej hmotnosti

– – – – – – nie nižšou ako 69,2 €

12,8

– – – – – – nie nižšou ako 67,8 €, ale nižšou ako 69,2 €

12,8 + 1,4 €/100 kg/net

– – – – – – nie nižšou ako 66,4 €, ale nižšou ako 67,8 €

12,8 + 2,8 €/100 kg/net

– – – – – – nie nižšou ako 65 €, ale nižšou ako 66,4 €

12,8 + 4,2 €/100 kg/net

– – – – – – nie nižšou ako 63,7 €, ale nižšou ako 65 €

12,8 + 5,5 €/100 kg/net

– – – – – – nižšou ako 63,7 €

12,8 + 15,2 €/100 kg/net

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Dňa 23. apríla 2019 OGL‑Food, konajúca ako dovozca, podala na colnom úrade v Svilengrade (Bulharsko) colné vyhlásenie, v ktorom v rámci režimu prepustenia do voľného obehu na účely konečnej spotreby deklarovala „čerstvé cukety“ s pôvodom v Turecku, ktoré patria do podpoložky 07099310 colnej a štatistickej nomenklatúry tovaru, s hmotnosťou 4800 kilogramov a colnou hodnotou prepočítanou na eurá vo výške 90,81 eura za 100 kilogramov (ďalej len „sporná zásielka“). Vývozcom bola spoločnosť so sídlom v meste Antalya (Turecko).

21

K 23. aprílu 2019 stanovila Komisia štandardnú dovoznú hodnotu cukiet akéhokoľvek pôvodu na 53,80 eura za 100 kilogramov. Keďže deklarovaná prevodná hodnota spornej zásielky presahovala štandardnú dovoznú hodnotu o viac než 8 %, OGL Food poskytla záruku vo výške 982,17 bulharského leva (BGN) (približne 502 eur), v súlade s článkom 75 ods. 2 delegovaného nariadenia 2017/891.

22

Vzhľadom na náklady na dopravu, vykládku, manipuláciu a poistenie, ktoré vznikli až do miesta vstupu spornej zásielky do Európskej únie, náklady na dopravu po príchode do uvedeného miesta vstupu a náklady, ktoré vznikli vo vzťahu k bulharskej agentúre pre bezpečnosť potravín, stanovili bulharské colné orgány celkovú cenu, ktorú EGO‑Food zaplatila za nákup spornej zásielky, na 109,6 eura za 100 kilogramov.

23

Listom z 24. apríla 2019 bulharské colné orgány informovali OGL‑Food o tom, že v súlade s článkom 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 je povinná v lehotách stanovených v tomto ustanovení preukázať, že sporná zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty. Na tento účel bola OGL‑Food vyzvaná, aby okrem iného predložila colné vyhlásenie vyvážajúceho štátu, faktúru za prepravu, obchodnú zmluvu, „daňové“ faktúry vzťahujúce sa na predaj spornej zásielky na prvej komerčnej úrovni, vyúčtovanie predajnej ceny tejto zásielky založenej na obstarávacej cene, výpisy z bankových účtov preukazujúce platbu v prospech predávajúceho, knihu obsahujúcu denné záznamy o nákupoch a predajoch, knihu obsahujúcu denné evidenčné záznamy o transakciách a dodacie listy výrobkov. OGL‑Food bola tiež informovaná o dôsledkoch nepredloženia požadovaných dôkazov, t. j. o prepadnutí záruky podľa článku 75 ods. 5 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891.

24

Dňa 23. mája 2019 poskytla OGL‑Food bulharským colným orgánom faktúru za nákup spornej zásielky, faktúru za prepravu, medzinárodný nákladný list, faktúru za predaj spornej zásielky na prvej komerčnej úrovni v Únii, dodacie listy, potvrdenia o prevzatí spornej zásielky, vyúčtovanie predajnej ceny založenej na obstarávacej cene a výpisy z účtovníctva týkajúce sa dovozov a predajov. Predložila aj výkazy dane z pridanej hodnoty (DPH) týkajúce sa obdobia od januára do apríla 2019, knihy obsahujúce denné záznamy o nákupoch a predajoch, ako aj daňové priznania k DPH týkajúce sa dodaní v rámci Spoločenstva za rovnaké obdobie. Na základe predložených dôkazov požiadala OGL‑Food o uvoľnenie poskytnutej záruky.

25

Podľa vyúčtovania predajnej ceny poskytnutého spoločnosťou OGL‑Food predala táto spoločnosť spornú zásielku za cenu 106 eur za 100 kilogramov. Vzhľadom na skutočnosť, že táto posledná uvedená cena bola nižšia ako celková cena 109,60 eura za 100 kilogramov, ktorú OGL‑Food zaplatila za nákup spornej zásielky, bulharské colné orgány konštatovali, že táto spoločnosť nepredložila dôkaz o jej predaji za podmienok potvrdzujúcich správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty, a že preto by v súlade s článkom 75 ods. 5 tretím pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891 mala záruka prepadnúť, s tým, že sa použije na zaplatenie dovozného cla.

26

Na základe článku 22 ods. 6 Colného kódexu Únie bola OGL‑Food informovaná o týchto dôvodoch, na ktorých chcel riaditeľ colného úradu založiť svoje rozhodnutie, a bola vyzvaná, aby v lehote 30 dní predložila svoje stanovisko.

27

Vo svojich pripomienkach k uvedeným dôvodom OGL‑Food predovšetkým tvrdila, že článok 75 delegovaného nariadenia 2017/891 neukladá povinnosť predložiť dôkaz o ďalšom predaji tovaru so ziskom na účely toho, aby preukázal správnosť prevodnej hodnoty deklarovanej ako colná hodnota. Ďalej zdôraznila, že predaj spornej zásielky zapadá do rámca dlhodobého obchodného vzťahu s medzinárodným reťazcom supermarketov a že na základe preskúmania tohto vzťahu za dlhšie obdobie by bolo možné konštatovať, že takýto vzťah jej umožňoval dosahovať zisk. Napokon OGL‑Food poznamenala, že cena, za ktorú spornú zásielku predala, bola výrazne vyššia ako štandardná dovozná hodnota, ktorú Komisia 23. apríla 2019 vypočítala pre výrobky zhodné s výrobkami, ktoré boli súčasťou spornej zásielky.

28

Rozhodnutím z 30. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o stanovení colného dlhu“) riaditeľ colného úradu okrem iného rozhodol, že poskytnutá záruka má prepadnúť, s tým, že sa použije na zaplatenie dovozného cla stanoveného vo výške 982,17 BGN. Toto rozhodnutie vychádza po prvé zo skutočnosti, že OGL‑Food nepredložila dôkazy, ktorými by sa dal vysvetliť významný rozdiel medzi deklarovanou prevodnou hodnotou 90,81 eura za 100 kilogramov a štandardnou dovoznou hodnotou 53,80 eura za 100 kilogramov, medzi ktoré patrí napríklad výnimočná kvalita spornej zásielky alebo jej pôvod v biologickom hospodárstve, pričom táto zásielka bola jednoducho len opísaná ako zásielka „prvoradej kvality“. Po druhé riaditeľ colného úradu zohľadnil stratu vzniknutú pri predaji spornej zásielky v rámci toho, ako dospel k záveru, že OGL‑Food nepreukázala jej predaj za podmienok potvrdzujúcich správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty v zmysle článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891.

29

OGL‑Food podala proti rozhodnutiu, ktorým sa stanovuje colný dlh, žalobu o neplatnosť na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a v rámci tejto žaloby tvrdí, že dôkazy, ktoré predložila riaditeľovi colného úradu a ktoré pritom neboli spochybnené, potvrdzujú, že deklarovaná prevodná hodnota spĺňa podmienky článku 70 Colného kódexu Únie. V tomto kontexte OGL‑Food tvrdí po prvé to, že existencia zisku vyplývajúceho z predaja výrobkov porovnateľných s výrobkami zo spornej zásielky konkrétnemu zákazníkovi sa má určiť na mesačnom základe, a nie na úrovni každej jednotlivej transakcie. Po druhé OGL‑Food tvrdí, že hodnota tejto zásielky, tak ako ju v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie vypočítal súdny znalec, potvrdzuje, aj keď len nepriamo, že nedošlo k umelému navýšeniu ceny uvedenej zásielky. OGL‑Food okrem toho dodáva, že ona samotná a medzinárodný reťazec supermarketov, ktorému spornú zásielku predala, nemajú postavenie obchodných spoločníkov v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

30

Pokiaľ ide o riaditeľa colného úradu, tento po prvé zdôrazňuje, že OGL‑Food nepredložila dôkazy, ktorými by sa dala odôvodniť vysoká úroveň deklarovanej prevodnej hodnoty v porovnaní so štandardnou dovoznou hodnotou, akými sú napríklad výnimočná kvalita dotknutých výrobkov alebo že pochádzajú z biologického poľnohospodárstva. Po druhé skutočnosť, že OGL‑Food predala spornú zásielku so stratou, nie je v súlade s logikou trhu, ktorá si vyžaduje, aby sa táto spoločnosť snažila dosiahnuť obchodný zisk. Po tretie sa Colný kódex Únie uplatňuje bez toho, aby tým bolo dotknuté delegované nariadenie 2017/891. Tento článok však vylučuje možnosť zohľadniť iné dovozné transakcie na to, aby sa posúdila správnosť prevodnej hodnoty deklarovanej na účely dovozu spornej zásielky. Okrem toho po štvrté metóda určenia colnej hodnoty stanovená v článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie sa v prejednávanej veci neuplatňuje.

31

Zdá sa, že vnútroštátny súd usudzuje, že analýza, na ktorej je založené rozhodnutie o stanovení colného dlhu, ktoré je v neprospech spoločnosti OGL‑Food, nie je v súlade s vnútroštátnou judikatúrou vydanou v súvislosti s posúdením dôkazov o správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty podľa článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891. Vzhľadom na to sa vnútroštátny súd domnieva, že na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, treba ex offo preskúmať možnosť, že OGL‑Food prípadne udržiava s vývozcom spornej zásielky a so svojím zákazníkom v Únii vzťahy, na základe ktorých ich možno kvalifikovať ako „[prepojené]“ osoby v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie.

32

Po prvé totiž treba posúdiť, či v prípade neexistencie obchodnej zmluvy alebo iného právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami sú trvalé, pravidelné a opakujúce sa dodávateľské vzťahy, o aké ide vo veci samej, tak ako sa tieto odrážajú vo faktúrach a súvisiacich účtovných záznamoch, postačujúce pre kvalifikáciu vývozcu a spoločnosti OGL‑Food ako osôb, ktoré „sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi“ v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, a teda „[prepojených]“ osôb v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, pričom v takomto prípade by bolo potrebné následne overiť, či tento vzťah ovplyvnil deklarovanú prevodnú hodnotu spornej zásielky.

33

Po druhé OGL‑Food pred vnútroštátnym súdom uviedla, že deklarovanú prevodnú hodnotu mal riaditeľ colného úradu akceptovať z dôvodu, že sa približuje colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru, určenej v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, tak ako ju vypočítal súdny znalec. Tento súd sa domnieva, že na účely posúdenia relevantnosti tohto tvrdenia, ktoré sa vzťahuje na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, treba posúdiť, či OGL‑Food a jej zákazník v Únii sú prepojenými osobami v zmysle článku 142 ods. 4 písm. b) tohto vykonávacieho nariadenia, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie. V tejto súvislosti sa uvedený súd domnieva, že pojem „prepojené osoby“ má rovnaký význam tak v rámci článku 70 ods. 3 písm. d) a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, ako aj v rámci článku 127 ods. 1 a článku 142 ods. 4 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

34

Vnútroštátny súd si však kladie otázku, či dovozca môže dosiahnuť uplatnenie metódy stanovenej v článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie po prvýkrát pri podaní žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa stanovuje colný dlh, to znamená po uplynutí lehôt stanovených v článku 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891. V prípade zápornej odpovede má tento súd pochybnosti, pokiaľ ide o dodržanie práva dovozcu na obhajobu vzhľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), a pokiaľ ide o otázku, či môže konštatovať, že dovozca je osobou prepojenou s vývozcom, na základe článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, pričom však v rozhodnutí o stanovení colného dlhu nebola prevodná hodnota odmietnutá z tohto dôvodu.

35

Vnútroštátny súd sa tiež zamýšľa nad tým, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania správnosti cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie musí dovozca predložiť kúpnu zmluvu alebo akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ak colný orgán môže zohľadniť skutočnosť, že dovezený tovar bol na trhu Únie predaný so stratou, a ak sú okolnosti tohto predaja so stratou relevantné na účely uplatnenia tohto ustanovenia.

36

Napokon sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že bez toho, aby boli spochybnené pravosť faktúry vystavenej vývozcom a doklad o zaplatení vystavený vývozcovi, môže colný orgán stanoviť colnú hodnotu na úrovni štandardnej dovoznej hodnoty v prípade, že deklarovaná prevodná hodnota je neobvykle vysoká a nie je predložená zmluva medzi vývozcom a dovozcom alebo iné dôkazy odôvodňujúce vysokú úroveň deklarovanej prevodnej hodnoty.

37

Za týchto okolností Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa vychádzať z predpokladu, že s ohľadom na článok 70 ods. 1 [Colného kódexu Únie] v spojení s článkom 75 ods. 5 prvým pododsekom a článkom 75 ods. 6 delegovaného nariadenia [2017/891] sa na účely posúdenia podmienky stanovenej v článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu [Únie], v zmysle ktorej ‚kupujúci a predávajúci nie sú [prepojení]‘ v súvislosti s uplatnením prevodnej hodnoty tovarov na colné účely v rámci konkrétneho colného vyhlásenia dovozu zeleniny, považujú za relevantné:

informácie o právnych vzťahoch medzi osobami podieľajúcimi sa na dovoze tovaru a predaji toho istého tovaru na prvej komerčnej úrovni v Únii (a to v podobe dlhodobých a opakujúcich sa dodávok tovarov rovnakého druhu vo veľkých množstvách a s vysokou hodnotou), ktoré vylučujú záver, že mal vzťah v prípade posudzovaného konkrétneho dovozu len náhodnú povahu,

informácie o faktúrach vystavených za dodávky, zaplatení ceny, zaúčtovaní faktúr do účtovníctva a účtovných kníh pre DPH dovozcu a v dôsledku toho uplatnené právo na odpočítanie dane na vstupe,

skutočnosť, že deklarovaná prevodná hodnota konkrétneho dovozu, ktorý sa má posúdiť, je podstatne vyššia ako štandardná dovozná hodnota stanovená Komisiou na účely uplatnenia dovozných ciel v sektore zeleniny pre rovnaký tovar, pričom ten istý tovar sa v Únii predáva so stratou,

skutočnosť, že dovozca v súvislosti s konkrétnym dovozom nepredložil ani obchodnú zmluvu požadovanú colnými orgánmi, ani dokument o inom právnom vzťahu medzi zmluvnými partnermi?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti relevantné, možno na ich základe dovážajúceho alebo vyvážajúceho obchodníka, resp. dovozcu a kupujúceho na prvej komerčnej úrovni v Únii považovať za ‚právne uznaných obchodných spoločníkov‘, resp. za prepojené osoby v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) a článku 142 ods. 4 písm. b) vykonávacieho nariadenia [k Colnému kódexu Únie]?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti síce relevantné, ale nepostačujú na to, aby sa obchodník považoval za prepojenú osobu, má sa v takomto prípade na účely posúdenia podľa článku 75 ods. 6 delegovaného nariadenia [2017/891] zhodnotiť, či vzťah medzi obchodníkmi ovplyvnil určenie vyššej ceny konkrétnych dovážaných tovarov, s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov rozpočtu Únie, a to aj s ohľadom na následný stratový predaj na prvej komerčnej úrovni Únie?

2.

Má sa z článku 47 [prvého odseku] a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty, vykladaných v spojení s právom dovozcu podať opravný prostriedok podľa článku 44 ods. 1 [Colného kódexu Únie], z povinnosti colných orgánov odôvodniť rozhodnutie podľa článku 29 v spojení s článkom 22 ods. 7 tohto kódexu, ako aj z okolností prejednávanej veci a s ohľadom na tú skutočnosť, že prvostupňový súd je v konaní o žalobe proti rozhodnutiu povinný ex offo preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia a dôvody, ktoré sa v žalobe neuvádzajú, a rovnako je ex offo povinný zhromažďovať nové dôkazy a ustanoviť znalca, vyvodiť záver v tom zmysle, že:

podmienka podľa článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, podľa ktorej ‚kupujúci a predávajúci nie sú [prepojení] alebo ich [vzťah neovplyvnil] cenu‘, sa môže po prvýkrát určiť v konaní pred súdom, alebo sa colný orgán musí s touto otázkou vysporiadať už v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia?

ak mal dovozca možnosť vybrať si procesný postup, ale výslovne nevyhlásil, že určí hodnotu dovážaného tovaru podľa článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, je v rozpore s článkom 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891, konkrétne s prekluzívnou lehotou stanovenou na takéto vyhlásenie, aby sa takáto hodnota po prvýkrát určila v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu, a to aj v rámci preskúmania námietok dovozcu založených na tom, že predajná cena tovaru v [Únii] sa približuje deklarovanej prevodnej hodnote?

3.

Vyplýva z článku 75 ods. 5 štvrtého pododseku delegovaného nariadenia [2017/891], podľa ktorého ‚dovozca sprístupní… všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z predmetnej zásielky‘, s ohľadom na jeho výklad uvedený v bode 1 výroku rozsudku z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla) ( С‑160/18 , EU:C:2020:190 ), pokiaľ ide o dôkaz o deklarovanej prevodnej hodnote podľa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, že:

colné orgány, alebo v konaní o žalobe súd, majú povinnosť zohľadniť skutočnosť, že dovezený tovar (zelenina) sa v Únii predal so stratou, ako vážny nepriamy dôkaz o tom, že uvedená dovozná cena bola umelo navýšená, a to aj so zreteľom na posúdenie otázky, či skutočnosť, že osoby boli prepojené, ovplyvnila deklarovanú prevodnú hodnotu, a tiež s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov?

dovozca je povinný predložiť zmluvu alebo iný rovnocenný dokument ako dôkaz o cene, ktorá sa má zaplatiť za tovary pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie alebo stačí, ak preukáže, že zaplatil deklarovanú hodnotu tovaru pri dovoze? alebo

dovozca je povinný predložiť výlučne dokumenty výslovne uvedené v článku 75 ods. 5 štvrtom pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 ako dôkaz o deklarovanej prevodnej hodnote pri dovoze zeleniny, a teda okolnosti predaja týchto tovarov v Únii so stratou nie sú pre posúdenie v zmysle článku 75 ods. 6 tohto nariadenia, pokiaľ ide o neakceptovanie prevodnej hodnoty a stanovenie dovozného cla, relevantné?

4.

Vyplýva z článku 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia [2017/891], ako aj z výkladu uvedeného v rozsudku zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary ( С‑291/15 , EU:C:2016:455 ), že za okolností v konaní vo veci samej sa colná hodnota pri dovoze zeleniny z tretích krajín neurčí na základe deklarovanej prevodnej hodnoty v prípade, že:

deklarovaná prevodná hodnota zjavne prevyšuje štandardnú dovoznú hodnotu stanovenú Komisiou pre ten istý tovar na účely vyrubenia dovozných ciel v sektore zeleniny,

colný orgán nenamieta ani iným spôsobom nespochybňuje pravosť faktúry alebo dokladu o zaplatení ceny tovaru, ktoré sa predložia ako dôkaz o skutočne zaplatenej dovoznej cene,

dovozca aj napriek výzve colného orgánu nepredložil zmluvu alebo iný rovnocenný dokument, ktorým by preukázal cenu, ktorá sa má zaplatiť za tovar pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie, vrátane ďalších dôkazov o hospodárskych znakoch tovaru, ktoré odôvodňujú vyššiu hodnotu v čase ich kúpy vývozcom, ako napríklad že ide o zásielku zeleniny, ktorá pochádzajúca z biologického poľnohospodárstva alebo má vyššiu kvalitu?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné poznámky

38

Podľa prílohy I tretej časti oddielu I prílohy 2 k nariadeniu č. 2658/87 sú sadzbami ciel podľa Spoločného sadzobníka vo vzťahu k výrobkom, o aké ide vo veci samej, colná sadzba ad valorem vo výške 12,8 % a variabilné clo vyjadrené v eurách. Výška tohto variabilného cla sa zvyšuje v miere, v akej colná hodnota dovážaných výrobkov klesá.

39

Colná hodnota dovážaných výrobkov sa podľa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie musí určiť prioritne na základe deklarovanej prevodnej hodnoty. V súlade s článkom 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu pritom platí, že prevodná hodnota sa uplatňuje pod podmienkou, že kupujúci a predávajúci, t. j. dovozca a vývozca, nie sú prepojení alebo že ich vzťah neovplyvnil cenu.

40

Okrem toho z článku 74 ods. 1 prvého pododseku Colného kódexu Únie vyplýva, že ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť na základe deklarovanej prevodnej hodnoty podľa článku 70 tohto kódexu, táto hodnota sa musí určiť na základe toho z ustanovení článku 74 ods. 2 písmena a) až d), ktoré ju umožní určiť ako prvé v poradí.

41

V rámci týchto ustanovení stanovuje článok 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie takú metódu určenia colnej hodnoty, ktorá je v článku 142 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie nazvaná ako „metóda odvodzovania“ (ďalej len „metóda odvodzovania“). Táto metóda je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú prepojené s predávajúcim.

42

Článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je ustanovením, ktoré upravuje transakcie medzi „prepojenými“ osobami v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, stanovuje, že aj v prípade, že sú dovozca a vývozca prepojení, hodnota tovaru sa určuje v súlade s článkom 70 ods. 1 uvedeného kódexu, ak deklarant preukáže, že sa deklarovaná prevodná hodnota tesne približuje colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej v súlade s metódou odvodzovania.

43

Treba však uviesť, že v súlade s článkom 1 ods. 1 druhým pododsekom Colného kódexu Únie sa tento kódex uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie v iných oblastiach. Nariadenie č. 1308/2013 a delegované nariadenie 2017/891 pritom stanovujú osobitné colné pravidlá v oblasti dovozu ovocia a zeleniny.

44

Na účely uplatňovania ciel podľa Spoločného colného sadzobníka na výrobky zo sektora ovocia a zeleniny totiž článok 181 nariadenia č. 1308/2013 stanovuje mechanizmus nazvaný „vstupná cena“, ktorý je založený na prahových hodnotách minimálnych dovozných cien, pod ktorými sa uplatňujú osobitné dodatočné clá, ktoré sú tým vyššie, čím je dovozná hodnota nižšia.

45

V tomto kontexte článok 181 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 splnomocňuje Komisiu na prijímanie delegovaných aktov, ktorými ustanoví, že sa pravdivosť vstupných cien zásielky skontroluje pomocou štandardnej dovoznej hodnoty, a určí podmienky, za ktorých sa vyžaduje zloženie záruky.

46

Delegované nariadenie 2017/891, ktoré bolo prijaté na základe článku 181 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013, obsahuje po prvé článok 74, podľa ktorého na účely výpočtu tejto štandardnej dovoznej hodnoty musia členské štáty oznamovať Komisii v každý obchodný deň priemerné reprezentatívne ceny výrobkov dovezených z tretích krajín a predaných na dovozných trhoch členských štátov, ako aj celkové množstvá týkajúce sa uvedených cien.

47

Po druhé článok 75 delegovaného nariadenia 2017/891 stanovuje podrobné pravidlá stanovovania vstupných cien dotknutých výrobkov.

48

Konkrétne na jednej strane podľa článku 75 ods. 2 tohto delegovaného nariadenia, keď sa colná hodnota určitých výrobkov, medzi ktoré patria aj také výrobky, o aké ide vo veci samej, určí v súlade s prevodnou hodnotou podľa článku 70 Colného kódexu Únie, pričom táto colná hodnota je o viac než 8 % vyššia než paušálna sadzba, ktorú Komisia vypočítala ako štandardnú dovoznú hodnotu v zmysle článku 181 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 v čase vyhotovenia colného vyhlásenia o prepustení výrobkov do režimu voľný obeh, dovozca musí poskytnúť záruku. Táto záruka sa rovná výške cla, ktoré by sa muselo zaplatiť, ak by k zatriedeniu došlo na základe predmetnej štandardnej dovoznej hodnoty.

49

Na druhej strane podľa článku 75 ods. 5 prvého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 má dovozca k dispozícii jeden mesiac od predaja predmetných výrobkov, avšak nie viac než štyri mesiace odo dňa prevzatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, na to, aby buď preukázal, že zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, alebo aby určil colnú hodnotu uvedenú v odseku 74 ods. 2 písm. c) tohto kódexu. Podľa článku 75 ods. 5 druhého a tretieho pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 má nedodržanie jednej z týchto lehôt za následok prepadnutie poskytnutej záruky, s tým, že táto sa použije na zaplatenie dovozných ciel, čo platí aj v prípade, že dovozca neposkytne colným orgánom uspokojivý dôkaz o podmienkach predaja zásielky. Záruka sa naopak uvoľní, ak bude colným orgánom poskytnutý uspokojivý dôkaz o podmienkach predaja, tak ako sú tieto uvedené v článku 75 ods. 5 štvrtom pododseku delegovaného nariadenia 2017/891.

50

Vzhľadom na to, že prvá otázka sa týka údajov, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia, či sú kupujúci a predávajúci prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, zatiaľ čo druhá otázka sa týka okrem iného možnosti vnútroštátneho súdu uplatniť toto ustanovenie za okolností, o aké ide vo veci samej, treba v prvom rade preskúmať druhú otázku.

O druhej otázke

51

Druhá otázka vychádza zo skutočnosti, že vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, je podľa vnútroštátneho práva povinný ex offo posúdiť zákonnosť tohto rozhodnutia a môže zhromažďovať nové dôkazy, ako aj ex offo ustanoviť súdneho znalca.

52

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že OGL‑Food sa pred vnútroštátnym súdom odvolávala na výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s metódou odvodzovania, a to na ten účel, aby na základe tvrdenia o blízkosti medzi výsledkom tohto výpočtu a deklarovanou prevodnou hodnotou preukázala správnosť tejto prevodnej hodnoty. Okrem toho z odkazu vnútroštátneho súdu na článok 134 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie vyplýva, že, tak ako OGL‑Food napokon potvrdila na pojednávaní, táto spoločnosť chcela, aby sa na ňu uplatnila možnosť, ktorú poskytuje odsek 2 písm. b) tohto článku, spočívajúca v preukázaní toho, že sa prevodná hodnota „tesne približuje“ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej v súlade s metódou odvodzovania. Podľa spoločnosti OGL‑Food mala táto blízkosť viesť colné orgány k tomu, aby uznali správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

53

Okrem toho sa zdá, že odkaz na článok 134 vykonávacieho nariadenia Colného kódexu Únie, ktorý je vykonávacím ustanovením článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, viedol vnútroštátny súd k tomu, aby sa zamýšľal nad možnosťou uplatniť toto druhé uvedené ustanovenie ex offo napriek tomu, že vo veci samej colné orgány neodmietli deklarovanú prevodnú hodnotu z dôvodu, že EGO‑Food a vývozca sú „prepojení“ v zmysle tohto druhého uvedeného ustanovenia.

54

Prvou časťou svojej druhej otázky sa tak vnútroštátny súd v podstate pýta, či vnútroštátny súd môže skúmať ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, a ak áno, či prípadný vzťah existujúci medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť v zmysle tohto ustanovenia.

55

Druhou časťou svojej druhej otázky, ktorú treba preskúmať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa dovozca, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezenej zásielky v súlade s metódou odvodzovania, ale naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 Colného kódexu Únie, mohol na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, platne opierať o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s metódou odvodzovania, na účely preukázania správnosti cien uvedených v článku 70 tohto kódexu.

56

Na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colného ohodnocovania je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý by vylučoval uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt. Colná hodnota musí teda odrážať skutočnú hospodársku hodnotu dovážaného tovaru (rozsudok z 9. júna 2022, Baltic Master, C‑599/20 , EU:C:2022:457 , bod 24 a citovaná judikatúra).

57

Tento cieľ pritom musí byť prvoradým aj vtedy, keď je colná hodnota určená na základe osobitných ustanovení, akými sú aj ustanovenia uvedené v článku 75 delegovaného nariadenia 2017/891, ktoré sa uplatňujú v predmetnom prípade.

58

V tejto súvislosti z článku 75 ods. 5 prvého pododseku a článku 75 ods. 6 tohto delegovaného nariadenia vyplýva, že dovozca sa buď môže rozhodnúť, že colnú hodnotu dovezenej zásielky určí na základe deklarovanej prevodnej hodnoty, pričom v takom prípade mu prináleží v presne stanovených lehotách preukázať, že táto zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, alebo v rovnakých lehotách určí colnú hodnotu podľa metódy odvodzovania.

59

Okrem toho v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891, na účely toho, aby bolo možné preukázať, že dovezená zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty, dovozca sprístupní okrem faktúry aj všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z tejto zásielky, vrátane dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania uvedenej zásielky.

60

Z uvedeného vyplýva, že článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 ukladá dovozcovi povinnosť rozhodnúť sa v presne stanovených lehotách medzi uplatnením dvoch rôznych ustanovení Colného kódexu Únie, ktoré stanovujú alternatívne metódy určovania colnej hodnoty. Preto platí, že na výpočet colnej hodnoty, ktorý bol uskutočnený podľa metódy odvodzovania, sa na podporu žaloby podanej na súde možno platne odvolávať len vtedy, ak sa dovozca predtým v lehotách stanovených na tento účel článkom 75 ods. 5 prvým pododsekom a článkom 75 ods. 6 tohto delegovaného nariadenia rozhodol pre určenie colnej hodnoty podľa tejto metódy. Naopak, ak si dovozca zvolil metódu prevodnej hodnoty, na výsledok takéhoto výpočtu nie je možné v rámci takejto žaloby poukazovať na ten účel, aby sa v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891, a to navyše po uplynutí uvedených lehôt, preukázala správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie.

61

Okrem toho článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vyžaduje, aby bola správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie potvrdená odkazom na podmienky predaja zásielky, tak ako je tento pojem zásielka vymedzený v článku 73 písm. a) tohto delegovaného nariadenia, a nie odkazom na predaj tovaru, ktorý nie je súčasťou uvedenej zásielky, na colnom území Únie.

62

Táto požiadavka vylučuje, aby dovozca mohol na základe článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je ustanovením, na ktoré sa OGL‑Food odvolávala pred vnútroštátnym súdom a ktoré bolo dôvodom pre položenie otázok zo strany tohto súdu, určiť colnú hodnotu na základe deklarovanej prevodnej hodnoty z dôvodu, že táto prevodná hodnota sa tesne približuje colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru, určenej podľa metódy odvodzovania.

63

Platí pritom, že taký výpočet colnej hodnoty, aký vykonal súdny znalec ustanovený v konaní vo veci samej na základe metódy odvodzovania, ktorý, tak ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zohľadňuje predajnú cenu spornej zásielky pri predaji reťazcu supermarketov, ktorý je zákazníkom spoločnosti OGL‑Food, nezodpovedá požiadavkám článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je ustanovením, ktoré vylučuje zohľadnenie hodnoty založenej na jednotkovej cene zodpovedajúcej predaju samotného dovezeného tovaru na colnom území Únie.

64

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 neumožňuje dovozcovi, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru podľa metódy odvodzovania, ale ktorý naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 Colného kódexu Únie, opierať sa na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s uvedenou metódou, s poukázaním na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k tomuto kódexu, na účely preukázania správnosti cien uvedených v článku 70 uvedeného kódexu.

65

Tento záver nie je spochybnený článkom 41 ods. 2 písm. c) a článkom 47 prvým odsekom Charty. Prvé z týchto ustanovení sa totiž nevzťahuje na orgány členských štátov, ale výlučne na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie (rozsudok z 5. novembra 2014, Mukarubega, C‑166/13 , EU:C:2014:2336 , bod 44 ). Pokiaľ ide o druhé z týchto ustanovení Charty, toto zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pre každého, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, a teda nemá vplyv na uplatniteľnosť ustanovení hmotného práva, o ktoré sa dotknutá osoba opiera.

66

V druhom rade, pokiaľ ide o prvú časť druhej prejudiciálnej otázky, je síce pravda, že článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 nebráni colným orgánom v tom, aby preskúmali, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, a ak áno, či tento ich vzťah ovplyvnil cenu.

67

Pokiaľ však ide o výrobky, na ktoré sa uplatňuje vstupná cena, otázka, či prípadný vzťah medzi dovozcom a vývozcom ovplyvnil cenu v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, môže mať dopad na správnosť hodnoty tovaru, tak ako je táto uvedená v colnom vyhlásení.

68

V tejto súvislosti z článku 46 ods. 1 druhého pododseku Colného kódexu Únie vyplýva, že colné kontroly pozostávajú okrem iného z overenia presnosti a úplnosti informácií uvedených vo vyhlásení. Z toho vyplýva, že overenie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty, vykonané v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891, predstavuje, tak ako to vyplýva zo samotného znenia tohto posledného uvedeného ustanovenia, úkon patriaci do rámca colných kontrol v zmysle článku 46 ods. 1 Colného kódexu Únie.

69

Článok 5 bod 3 Colného kódexu Únie pritom priznáva právomoc vykonávať colné kontroly colným orgánom, ktorými sú v súlade s článkom 5 bodom 1 tohto kódexu colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy. Treba od nich teda odlišovať súdne orgány, ktoré sú v súlade s článkom 44 Colného kódexu Únie rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prijatým colnými orgánmi po vykonaní colnej kontroly.

70

V dôsledku uvedeného, súd, na ktorý bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh v súlade s článkom 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891, nemôže e x offo a po prvýkrát skúmať otázku existencie vzťahu medzi dovozcom a vývozcom v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie a otázku, či tento prípadný vzťah ovplyvnil cenu, v zmysle tohto druhého uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, ale podmienok predaja zásielky dovezenej na trh Únie, ktoré podľa tohto orgánu nepotvrdili správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

71

Tento záver platí aj vtedy, ak otázka, či sú splnené podmienky uplatnenia článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, môže vzniknúť v rámci preskúmania tvrdenia, ktoré účastník konania spochybňujúci rozhodnutie colných orgánov o stanovení colného dlhu vyvodzuje z článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

72

Článok 47 prvý odsek Charty je v tejto súvislosti irelevantný. Toto ustanovenie, ktoré zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pre každú osobu, ktorej práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, totiž nemá vplyv na rozdelenie právomocí medzi správnymi orgánmi, akými sú aj colné orgány, na jednej strane a súdnymi orgánmi na druhej strane, tak ako toto rozdelenie vyplýva z príslušných ustanovení práva Únie, v predmetnom prípade z ustanovení článku 5 bodu 1 a článku 44 Colného kódexu Únie.

73

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa dovozca, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezenej zásielky v súlade s metódou odvodzovania, ale naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 Colného kódexu Únie, mohol na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, platne opierať o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s metódou odvodzovania, na účely toho, aby s poukázaním na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávajúceho nariadenia k tomuto kódexu preukázal správnosť cien uvedených v článku 70 uvedeného kódexu,

bráni tomu, aby súdny orgán, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh, mohol ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, skúmať otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, a ak áno, či prípadný vzťah medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, pričom uvedený orgán odmietol akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu z odlišných dôvodov, týkajúcich sa podmienok predaja dotknutej zásielky na trhu Únie.

O prvej otázke

74

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na účely uplatnenia článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie určité skutkové okolnosti, akými sú trvalý charakter obchodných vzťahov, značný rozdiel medzi deklarovanou prevodnou hodnotou a uplatniteľnou štandardnou dovoznou hodnotou, následný predaj so stratou a nepredloženie zmluvy týkajúcej sa dovozu, sú relevantné pre posúdenie existencie vzťahu medzi dovozcom a vývozcom alebo medzi dovozcom a jeho zákazníkom v Únii.

75

Z odpovede na druhú otázku však vyplýva, že článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 bráni tomu, aby vnútroštátny súd, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, e x offo a po prvýkrát uplatnil článok 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, pokiaľ sa colná kontrola netýkala existencie vzťahu medzi dovozcom a vývozcom.

76

Vzhľadom na to, že vo veci samej je nesporné, že vykonaná colná kontrola sa netýkala existencie takéhoto vzťahu, na prvú otázku nie je potrebné odpovedať.

O tretej otázke

77

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že k predaju zásielky dovezeného tovaru došlo so stratou, predstavuje vážny nepriamy dôkaz o umelo vysokej deklarovanej prevodnej hodnote, ktorá je dôvodom na to, aby dovozca na účely preukázania správnosti tejto hodnoty musel poskytnúť colným orgánom okrem dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania, ktoré sú výslovne zmienené v štvrtom pododseku tohto ustanovenia, a okrem dôkazu o zaplatení deklarovanej prevodnej hodnoty, aj zmluvu alebo rovnocenný dokument obsahujúci údaj o cene, za ktorú dovezenú zásielku kúpil.

78

Treba pripomenúť, že v súlade s jasným znením článku 75 ods. 5 prvého, tretieho a štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891, keď sa dovozca rozhodne určiť colnú hodnotu dovezenej zásielky na základe deklarovanej prevodnej hodnoty, musí preukázať, že uvedená zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie.

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o predaj zásielky, pojem „podmienky“ v zmysle článku 75 ods. 5 štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 označuje všetky okolnosti, ktoré nastali po prepustení tovaru do voľného obehu v Únii a ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty, ktorá je uvedená v colnom vyhlásení [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , bod 37 ].

80

Možnosť potvrdiť správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty s ohľadom na všetky tieto okolnosti zodpovedá potrebe colných orgánov zabezpečiť, že v rámci systému, v ktorom platí, že čím je táto hodnota vyššia, tým nižšia je suma variabilného cla, ktorú má dovozca zaplatiť, nebude dovozcovi umožnené určiť colnú hodnotu na základe umelo zvýšenej prevodnej hodnoty [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , body 38 až 40 ].

81

Preukázanie, ktoré je úlohou dovozcu, sa teda týka všetkých podmienok súvisiacich s priebehom predaja dovezenej zásielky v Únii, ktoré môžu predstavovať súbor súhlasných nepriamych dôkazov umožňujúcich potvrdiť správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , bod 42 ].

82

Je síce pravda, že predaj dovezenej zásielky so stratou ani zďaleka nepotvrdzuje správnosť týchto cien, no môže vyvolať pochybnosti o ich správnosti. Platí totiž, že takýto predaj so stratou, ktorý sám osebe nie je rentabilnou obchodnou praktikou, môže predstavovať silný nepriamy dôkaz, podľa ktorého deklarovaná prevodná hodnota bola dovozcom umelo zvýšená s cieľom vyhnúť sa dovoznému clu, ktoré musí byť zaplatené, alebo znížiť jeho výšku, najmä pokiaľ ide o opakované predaje so stratou, alebo predaj so stratou, ku ktorému dochádzalo počas dlhého obdobia. Len samotné konštatovanie, podľa ktorého dovozca ďalej predal tovar v Únii so stratou, však neumožňuje colným orgánom automaticky dospieť k záveru, že deklarovaná prevodná hodnota nezodpovedá skutočnosti [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , body 44 a 45 ].

83

Za týchto okolností je úlohou dovozcu, aby preukázal nielen to, že tento predaj so stratou je možné vysvetliť okolnosťami, ktoré nemajú dopad na správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, ale aj to, že ostatné podmienky predaja tejto zásielky potvrdzujú správnosť týchto cien.

84

Na tento účel musí dovozca v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891 sprístupniť colným orgánom okrem faktúry aj všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z dovezenej zásielky, vrátane dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania tejto zásielky.

85

Keďže tento zoznam dokumentov, tak ako vyplýva zo slova „vrátane“, ktoré je použité v tomto ustanovení, nie je taxatívny, nič nebráni dovozcovi v tom, aby v prípade, že dokumenty týkajúce sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania zásielky dotknutého tovaru nestačia na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty, poskytol colným orgánom aj iné dokumenty súvisiace s predajom tejto zásielky, akými sú okrem iného písomná zmluva uzavretá medzi ním a vývozcom či akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ktorý môže preukázať príslušné prvky zmluvného vzťahu, vrátane tých, ktoré sa týkajú podmienok súvisiacich s určením ceny, za ktorú bola dovezená zásielka kúpená.

86

Naopak v prípade, že dovozcom predložené dokumenty, ktoré sú vymenované v článku 75 ods. 5 štvrtom pododseku delegovaného nariadenia 2017/891, sú dostatočné na to, aby colné orgány presvedčili o správnosti cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, nemožno vyžadovať, aby dovozca nad rámec toho predložil písomnú zmluvu medzi ním a vývozcom či rovnocenný dokument obsahujúci cenu, za ktorú dovezenú zásielku kúpil.

87

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že k predaju zásielky dovezeného tovaru došlo so stratou, predstavuje vážny nepriamy dôkaz o umelo vysokej deklarovanej prevodnej hodnote, ktorá nie je dôvodom na to, aby dovozca musel na účely preukázania správnosti tejto hodnoty poskytnúť colným orgánom okrem dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania, ktoré sú výslovne zmienené v štvrtom pododseku tohto ustanovenia, a okrem dôkazu o zaplatení deklarovanej prevodnej hodnoty, aj zmluvu alebo rovnocenný dokument obsahujúci údaj o cene, za ktorú dovezenú zásielku kúpil, pokiaľ prvé uvedené dokumenty postačujú na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty.

O štvrtej otázke

88

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty musia colné orgány odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky dovezeného tovaru v prípade, že je táto hodnota podstatne vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze stanovená Komisiou, táto zásielka bola predaná so stratou na colnom území Únie a dovozca napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich to, že uvedená zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť tejto hodnoty, nepredložil dokumenty, ktoré by boli na tento účel dostatočné, a to všetko v situácii, v ktorej pritom platí, že tieto orgány nespochybňujú pravosť faktúry vystavenej vývozcom ani jej skutočné zaplatenie dovozcom.

89

Treba pripomenúť, že z článku 75 ods. 5 prvého, tretieho a štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 vyplýva, že je úlohou dovozcu, aby k spokojnosti colných orgánov preukázal, že podmienky predaja určitej zásielky preukazujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty v zmysle článku 70 Colného kódexu Únie, a teda že záruka poskytnutá na zaplatenie dovozného cla môže byť uvoľnená.

90

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že cenový rozdiel o viac ako 50 %, aký bol v predmetnom prípade konštatovaný medzi deklarovanou prevodnou hodnotou zásielky dovezeného tovaru a štandardnou hodnotou pri dovoze stanovenou Komisiou, je dostatočný na to, aby mal colný orgán pochybnosti o správnosti tejto deklarovanej prevodnej hodnoty (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , body 38 a 39 ). Platí to tým viac v prípade, keď je takýto cenový rozdiel kumulovaný s predajom dotknutej zásielky zákazníkovi dovozcu so stratou, keďže takýto predaj so stratou sám osebe nie je ziskovou obchodnou praktikou, tak ako na to už bolo poukázané v bode 82 tohto rozsudku.

91

V tejto súvislosti je irelevantné, že colné orgány nespochybnili pravosť dokumentov, ktoré dovozca poskytol na účely preukázania správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty. Pravosť týchto dokumentov totiž nie je určujúcim kritériom, ale predstavuje jeden z viacerých faktorov, ktoré musia tieto orgány zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 41 ).

92

Rovnako to platí pre skutočnosť, že dovozca je schopný preukázať, že cena, ktorú skutočne zaplatil, zodpovedá deklarovanej prevodnej hodnote (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 44 ).

93

Za týchto okolností je však úlohou tohto dovozcu, tak ako už vyplýva z bodov 78 až 87 tohto rozsudku, aby colným orgánom poskytol akékoľvek podporné dokumenty spôsobilé preukázať, že zásielka dovezeného tovaru bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

94

V prípade neposkytnutia akýchkoľvek takýchto dokumentov v primeranej lehote sú preto colné orgány oprávnené odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu, a teda si v súlade s článkom 75 ods. 5 tretím pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891 ponechať záruku poskytnutú na zaplatenie dovozného cla.

95

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty musia colné orgány odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky dovezeného tovaru v prípade, že je táto hodnota podstatne vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze stanovená Komisiou, táto zásielka bola predaná so stratou na colnom území Únie a dovozca napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich to, že uvedená zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť tejto hodnoty, nepredložil dokumenty, ktoré by boli na tento účel dostatočné, a to všetko v situácii, v ktorej pritom platí, že tieto orgány nespochybňujú pravosť faktúry vystavenej vývozcom ani jej skutočné zaplatenie dovozcom.

O trovách

96

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.

Článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/891 z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby sa dovozca, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezenej zásielky v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, ale naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 tohto nariadenia, mohol na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, platne opierať o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 952/2013 na ten účel, aby s poukázaním na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení [nariadenia č. 952/2013], preukázal správnosť cien uvedených v článku 70 nariadenia č. 952/2013,

bráni tomu, aby súdny orgán, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh, mohol ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, skúmať otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 952/2013, a ak áno, či prípadný vzťah medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, pričom uvedený orgán odmietol akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu z odlišných dôvodov, týkajúcich sa podmienok predaja dotknutej zásielky na trhu Európskej únie.

2.

Článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že k predaju zásielky dovezeného tovaru došlo so stratou, predstavuje vážny nepriamy dôkaz o umelo vysokej deklarovanej prevodnej hodnote, ktorá nie je dôvodom na to, aby dovozca musel na účely preukázania správnosti tejto hodnoty poskytnúť colným orgánom okrem dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania, ktoré sú výslovne zmienené v štvrtom pododseku tohto ustanovenia, a okrem dôkazu o zaplatení deklarovanej prevodnej hodnoty, aj zmluvu alebo rovnocenný dokument obsahujúci údaj o cene, za ktorú dovezenú zásielku kúpil, pokiaľ prvé uvedené dokumenty postačujú na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty.

3.

Článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891

sa má vykladať v tom zmysle, že:

na účely určenia colnej hodnoty musia colné orgány odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky dovezeného tovaru v prípade, že je táto hodnota podstatne vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze stanovená Európskou komisiou, táto zásielka bola predaná so stratou na colnom území Európskej únie a dovozca napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich to, že uvedená zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť tejto hodnoty, nepredložil dokumenty, ktoré by boli na tento účel dostatočné, a to všetko v situácii, v ktorej pritom platí, že tieto orgány nespochybňujú pravosť faktúry vystavenej vývozcom ani jej skutočné zaplatenie dovozcom.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: bulharčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok C-770/21 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik