C-770/21

OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb GmbH

proti

Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia D. Gratsias (spravodajca), M. Ilešič, I. Jarukaitis a Z. Csehi,

generálny advokát: J. Richard de la Tour,

Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“, v zastúpení: E. Dimitrova, E. Charizanova, N. Kănčeva a S. Kirilova,

–

bulharská vláda, v zastúpení: M. Georgieva, T. Mitova a E. Petranova, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: F. Clotuche‑Duvieusart, D. Drambozova, M. Morales Puerta a F. Moro, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. apríla 2023,

–

článkov 127 a 142 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 ) (ďalej len „vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu Únie“),

–

článku 75 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/891 z 13. marca 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o sankcie, ktoré by sa mali uplatňovať v týchto sektoroch, a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 4 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OGL‑Food Trade Lebensmittelvertrieb GmbH (ďalej len „OGL Food“) na jednej strane a Direktor na Teritorialna direkcija „Mitnica Plovdiv“ pri Agencija „Mitnici“ (riaditeľ územného riaditeľstva „Colný úrad Plovdiv“ agentúry „colné úrady“, Bulharsko, ďalej len „riaditeľ colného úradu“) na druhej strane, týkajúceho sa deklarovanej prevodnej hodnoty pri dovoze čerstvých cukiet s pôvodom v Turecku.

Bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a medzinárodné dohovory, ako aj právne predpisy Únie v iných oblastiach, sa [tento] kódex uplatňuje jednotne na celom colnom území Únie.“

4

V článku 5 tohto kódexu, nazvanom „Vymedzenie pojmov“, sa uvádza:

„Na účely [Colného kódexu Únie] sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1)

‚colné orgány‘ sú colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy;

„6. Pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným spôsobom oznámi rozhodnutie.

…

7. V rozhodnutí, ktoré je v neprospech žiadateľa, sa uvedú dôvody, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a uvedené rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti odvolania [možnosti podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] podľa článku 44.“

6

Článok 44 Colného kódexu Únie, nazvaný „Právo na odvolanie [Právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ]“, znie:

„1. Každá osoba má právo na odvolanie [právo podať opravný prostriedok – neoficiálny preklad ] proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

…“

7

Článok 46 Colného kódexu Únie, nazvaný „Riadenie rizika a colné kontroly“, v odseku 1 stanovuje:

„Colné orgány môžu vykonávať akékoľvek colné kontroly, ktoré považujú za potrebné.

Colné kontroly môžu predovšetkým pozostávať z prehliadky tovaru, odberu vzoriek, overenia presnosti a úplnosti informácií v colnom vyhlásení alebo oznámení a existencie, pravosti, presnosti a platnosti dokladov, kontroly účtovných záznamov hospodárskych subjektov alebo iných záznamov, kontroly dopravných prostriedkov, kontroly batožiny a iného tovaru prepravovaného osobami alebo na osobách a vykonávania úradných vyšetrovaní a iných podobných úkonov.“

8

kupujúci a predávajúci nie sú v spojení [nie sú prepojení – neoficiálny preklad ] alebo ich spojenie neovplyvnilo [ich vzťah neovplyvnil – neoficiálny preklad ] cenu.

9

V článku 74 uvedeného kódexu, nazvanom „Náhradné metódy určovania colnej hodnoty“, sa uvádza:

„1. Ak colnú hodnotu tovaru nemožno určiť podľa článku 70, určuje sa postupne od písmena a) po d) odseku 2, a to podľa prvého písmena, podľa ktorého môže byť colná hodnota tovaru určená.

…

2. Colná hodnota podľa odseku 1 je:

V hlave II vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorá sa týka „faktor[ov], na základe ktorých sa uplatňuje dovozné alebo vývozné clo a iné opatrenia týkajúce sa obchodu s tovarom“, sa nachádza kapitola 3 tohto vykonávacieho nariadenia, nazvaná „Hodnota tovaru na colné účely“. V rámci tejto kapitoly 3 článok 127 uvedeného vykonávacieho nariadenia, ktorý je nazvaný „Všeobecné ustanovenia“ a týka sa článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, znie:

„1. Na účely tejto kapitoly sa dve osoby považujú za prepojené, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

…

b)

sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi;

…“

colná hodnota rovnakého alebo podobného tovaru určená v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie];

…“

12

Článok 142 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je nazvaný „Metóda odvodzovania“ a ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie, stanovuje:

„1. Jednotkovou cenou používanou na určenie colnej hodnoty podľa článku 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie] je cena, za ktorú sa dovážaný tovar alebo dovážaný rovnaký alebo podobný tovar predáva v Únii v tom stave, v akom bol dovezený, v čase alebo približne v čase dovozu tovaru, ktorého hodnota sa určuje.

…

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013

13

Článok 181 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ), nazvaný „Systém vstupných cien pre určité výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a vinohradníctva a vinárstva“, stanovuje:

„1. Na účely uplatňovania colnej sadzby Spoločného colného sadzobníka na výrobky sektorov ovocia a zeleniny, spracovaného ovocia a zeleniny a na hroznovú šťavu a mušty sa vstupná cena zásielky rovná jej colnej hodnote vypočítanej v súlade s [Colným kódexom Únie] a [vykonávacím nariadením k Colnému kódexu Únie].

2. S cieľom zabezpečiť efektívnosť systému je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými ustanoví, že sa pravdivosť vstupných cien zásielky skontroluje pomocou paušálnej dovoznej hodnoty, a stanoví podmienky, za ktorých sa vyžaduje zloženie zábezpeky [záruky – neoficiálny preklad ].

3. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa ustanovia pravidlá týkajúce sa výpočtu paušálnej dovoznej hodnoty uvedenej v odseku 2. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 229 ods. 2“

a)

‚zásielka‘ je tovar predložený na základe vyhlásenia o prepustení do voľného obehu, ktoré sa vzťahuje len na tovar toho istého pôvodu a patriaci do jedného číselného znaku KN;…

…“

16

V článku 74 uvedeného delegovaného nariadenia, nazvanom „Oznamovanie cien a množstiev dovezených výrobkov“, sa v odseku 1 stanovuje:

„Za každý výrobok a za obdobia stanovené v časti A prílohy VII členské štáty oznámia Komisii do poludnia 12.00 hod. (bruselského času) nasledujúceho pracovného dňa za každý obchodný deň a každý pôvod:

17

Podľa článku 75 tohto istého delegovaného nariadenia, nazvaného „Základ pre vstupné ceny“:

„1. Na účely článku 181 ods. 1 nariadenia [č. 1308/2013] sa za výrobky sektorov ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny podľa uvedeného článku považujú výrobky uvedené v prílohe VII k tomuto nariadeniu.

2. Keď sa colná hodnota výrobkov uvedených v časti A prílohy VII určí v súlade s prevodnou hodnotou podľa článku 70 [Colného kódexu Únie], pričom táto colná hodnota je o viac než 8 % vyššia než paušálna sadzba, ktorú Komisia vypočítala ako štandardnú dovoznú hodnotu v čase vyhotovenia colného vyhlásenia o prepustení výrobkov do režimu voľný obeh, dovozca musí poskytnúť záruku podľa článku 148 vykonávacieho nariadenia [k Colnému kódexu Únie]. Na tieto účely sa za sumu dovozného cla, ktorá sa môže vyrubiť na výrobky uvedené v časti A prílohy VII k tomuto nariadeniu, považuje suma cla, ktoré by sa zaplatilo, ak by bol príslušný výrobok zatriedený na základe príslušnej štandardnej dovoznej hodnoty.

…

3. Keď sa colná hodnota výrobkov uvedených v časti A prílohy VII vypočíta v súlade s článkom 74 ods. 2 písm. c) [Colného kódexu Únie], clo sa odpočíta v súlade s ustanovením článku 38 ods. 1 vykonávacieho nariadenia [Komisie] EÚ 2017/892 [z 13. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny ( Ú. v. EÚ L 138, 2017, s. 57 )]. V tom prípade dovozca poskytne záruku rovnú výške cla, ktoré by musel zaplatiť, ak by boli výrobky zatriedené na základe uplatniteľnej štandardnej dovoznej hodnoty.

6. Lehotu štyroch mesiacov podľa odseku 5 prvého pododseku môžu príslušné orgány členského štátu predĺžiť na základe riadne odôvodnenej žiadosti dovozcu maximálne o tri mesiace.

…“

18

Časť A prílohy VII k delegovanému nariadeniu 2017/891 obsahuje okrem iného túto položku:

Číselný znak KN

Opis

Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku ( Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1 ; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/1602 z 11. októbra 2018 ( Ú. v. EÚ L 273, 2018, s. 1 ), obsahuje vo svojej prílohe I tretej časti oddiele I prílohe 2 okrem iného túto položku:

Číselný znak KN

Opis tovaru

Zmluvné colné sadzby (%)

…

…

– – – – od 1. apríla do 31. mája

– – – – – so vstupnou cenou za 100 kg čistej hmotnosti

– – – – – – nie nižšou ako 69,2 €

12,8

– – – – – – nie nižšou ako 67,8 €, ale nižšou ako 69,2 €

12,8 + 1,4 €/100 kg/net

– – – – – – nižšou ako 63,7 €

12,8 + 15,2 €/100 kg/net

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

20

Dňa 23. apríla 2019 OGL‑Food, konajúca ako dovozca, podala na colnom úrade v Svilengrade (Bulharsko) colné vyhlásenie, v ktorom v rámci režimu prepustenia do voľného obehu na účely konečnej spotreby deklarovala „čerstvé cukety“ s pôvodom v Turecku, ktoré patria do podpoložky 07099310 colnej a štatistickej nomenklatúry tovaru, s hmotnosťou 4800 kilogramov a colnou hodnotou prepočítanou na eurá vo výške 90,81 eura za 100 kilogramov (ďalej len „sporná zásielka“). Vývozcom bola spoločnosť so sídlom v meste Antalya (Turecko).

21

Listom z 24. apríla 2019 bulharské colné orgány informovali OGL‑Food o tom, že v súlade s článkom 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 je povinná v lehotách stanovených v tomto ustanovení preukázať, že sporná zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty. Na tento účel bola OGL‑Food vyzvaná, aby okrem iného predložila colné vyhlásenie vyvážajúceho štátu, faktúru za prepravu, obchodnú zmluvu, „daňové“ faktúry vzťahujúce sa na predaj spornej zásielky na prvej komerčnej úrovni, vyúčtovanie predajnej ceny tejto zásielky založenej na obstarávacej cene, výpisy z bankových účtov preukazujúce platbu v prospech predávajúceho, knihu obsahujúcu denné záznamy o nákupoch a predajoch, knihu obsahujúcu denné evidenčné záznamy o transakciách a dodacie listy výrobkov. OGL‑Food bola tiež informovaná o dôsledkoch nepredloženia požadovaných dôkazov, t. j. o prepadnutí záruky podľa článku 75 ods. 5 druhého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891.

24

Dňa 23. mája 2019 poskytla OGL‑Food bulharským colným orgánom faktúru za nákup spornej zásielky, faktúru za prepravu, medzinárodný nákladný list, faktúru za predaj spornej zásielky na prvej komerčnej úrovni v Únii, dodacie listy, potvrdenia o prevzatí spornej zásielky, vyúčtovanie predajnej ceny založenej na obstarávacej cene a výpisy z účtovníctva týkajúce sa dovozov a predajov. Predložila aj výkazy dane z pridanej hodnoty (DPH) týkajúce sa obdobia od januára do apríla 2019, knihy obsahujúce denné záznamy o nákupoch a predajoch, ako aj daňové priznania k DPH týkajúce sa dodaní v rámci Spoločenstva za rovnaké obdobie. Na základe predložených dôkazov požiadala OGL‑Food o uvoľnenie poskytnutej záruky.

28

Rozhodnutím z 30. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o stanovení colného dlhu“) riaditeľ colného úradu okrem iného rozhodol, že poskytnutá záruka má prepadnúť, s tým, že sa použije na zaplatenie dovozného cla stanoveného vo výške 982,17 BGN. Toto rozhodnutie vychádza po prvé zo skutočnosti, že OGL‑Food nepredložila dôkazy, ktorými by sa dal vysvetliť významný rozdiel medzi deklarovanou prevodnou hodnotou 90,81 eura za 100 kilogramov a štandardnou dovoznou hodnotou 53,80 eura za 100 kilogramov, medzi ktoré patrí napríklad výnimočná kvalita spornej zásielky alebo jej pôvod v biologickom hospodárstve, pričom táto zásielka bola jednoducho len opísaná ako zásielka „prvoradej kvality“. Po druhé riaditeľ colného úradu zohľadnil stratu vzniknutú pri predaji spornej zásielky v rámci toho, ako dospel k záveru, že OGL‑Food nepreukázala jej predaj za podmienok potvrdzujúcich správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty v zmysle článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891.

29

31

Zdá sa, že vnútroštátny súd usudzuje, že analýza, na ktorej je založené rozhodnutie o stanovení colného dlhu, ktoré je v neprospech spoločnosti OGL‑Food, nie je v súlade s vnútroštátnou judikatúrou vydanou v súvislosti s posúdením dôkazov o správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty podľa článku 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891. Vzhľadom na to sa vnútroštátny súd domnieva, že na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, treba ex offo preskúmať možnosť, že OGL‑Food prípadne udržiava s vývozcom spornej zásielky a so svojím zákazníkom v Únii vzťahy, na základe ktorých ich možno kvalifikovať ako „[prepojené]“ osoby v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) a článku 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie.

32

Po prvé totiž treba posúdiť, či v prípade neexistencie obchodnej zmluvy alebo iného právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami sú trvalé, pravidelné a opakujúce sa dodávateľské vzťahy, o aké ide vo veci samej, tak ako sa tieto odrážajú vo faktúrach a súvisiacich účtovných záznamoch, postačujúce pre kvalifikáciu vývozcu a spoločnosti OGL‑Food ako osôb, ktoré „sú právne uznanými obchodnými spoločníkmi“ v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, a teda „[prepojených]“ osôb v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, pričom v takomto prípade by bolo potrebné následne overiť, či tento vzťah ovplyvnil deklarovanú prevodnú hodnotu spornej zásielky.

33

35

Vnútroštátny súd sa tiež zamýšľa nad tým, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že na účely preukázania správnosti cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie musí dovozca predložiť kúpnu zmluvu alebo akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ak colný orgán môže zohľadniť skutočnosť, že dovezený tovar bol na trhu Únie predaný so stratou, a ak sú okolnosti tohto predaja so stratou relevantné na účely uplatnenia tohto ustanovenia.

36

Napokon sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, či sa má článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 vykladať v tom zmysle, že bez toho, aby boli spochybnené pravosť faktúry vystavenej vývozcom a doklad o zaplatení vystavený vývozcovi, môže colný orgán stanoviť colnú hodnotu na úrovni štandardnej dovoznej hodnoty v prípade, že deklarovaná prevodná hodnota je neobvykle vysoká a nie je predložená zmluva medzi vývozcom a dovozcom alebo iné dôkazy odôvodňujúce vysokú úroveň deklarovanej prevodnej hodnoty.

37

Za týchto okolností Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd Sofia‑mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

–

skutočnosť, že deklarovaná prevodná hodnota konkrétneho dovozu, ktorý sa má posúdiť, je podstatne vyššia ako štandardná dovozná hodnota stanovená Komisiou na účely uplatnenia dovozných ciel v sektore zeleniny pre rovnaký tovar, pričom ten istý tovar sa v Únii predáva so stratou,

–

skutočnosť, že dovozca v súvislosti s konkrétnym dovozom nepredložil ani obchodnú zmluvu požadovanú colnými orgánmi, ani dokument o inom právnom vzťahu medzi zmluvnými partnermi?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti relevantné, možno na ich základe dovážajúceho alebo vyvážajúceho obchodníka, resp. dovozcu a kupujúceho na prvej komerčnej úrovni v Únii považovať za ‚právne uznaných obchodných spoločníkov‘, resp. za prepojené osoby v zmysle článku 127 ods. 1 písm. b) a článku 142 ods. 4 písm. b) vykonávacieho nariadenia [k Colnému kódexu Únie]?

Ak sú vyššie uvedené okolnosti síce relevantné, ale nepostačujú na to, aby sa obchodník považoval za prepojenú osobu, má sa v takomto prípade na účely posúdenia podľa článku 75 ods. 6 delegovaného nariadenia [2017/891] zhodnotiť, či vzťah medzi obchodníkmi ovplyvnil určenie vyššej ceny konkrétnych dovážaných tovarov, s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov rozpočtu Únie, a to aj s ohľadom na následný stratový predaj na prvej komerčnej úrovni Únie?

3.

Vyplýva z článku 75 ods. 5 štvrtého pododseku delegovaného nariadenia [2017/891], podľa ktorého ‚dovozca sprístupní… všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z predmetnej zásielky‘, s ohľadom na jeho výklad uvedený v bode 1 výroku rozsudku z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla) ( С‑160/18 , EU:C:2020:190 ), pokiaľ ide o dôkaz o deklarovanej prevodnej hodnote podľa článku 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, že:

–

colné orgány, alebo v konaní o žalobe súd, majú povinnosť zohľadniť skutočnosť, že dovezený tovar (zelenina) sa v Únii predal so stratou, ako vážny nepriamy dôkaz o tom, že uvedená dovozná cena bola umelo navýšená, a to aj so zreteľom na posúdenie otázky, či skutočnosť, že osoby boli prepojené, ovplyvnila deklarovanú prevodnú hodnotu, a tiež s cieľom zabrániť colným podvodom a strate daňových príjmov?

–

dovozca je povinný predložiť zmluvu alebo iný rovnocenný dokument ako dôkaz o cene, ktorá sa má zaplatiť za tovary pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie alebo stačí, ak preukáže, že zaplatil deklarovanú hodnotu tovaru pri dovoze? alebo

–

colný orgán nenamieta ani iným spôsobom nespochybňuje pravosť faktúry alebo dokladu o zaplatení ceny tovaru, ktoré sa predložia ako dôkaz o skutočne zaplatenej dovoznej cene,

–

dovozca aj napriek výzve colného orgánu nepredložil zmluvu alebo iný rovnocenný dokument, ktorým by preukázal cenu, ktorá sa má zaplatiť za tovar pri predaji na účely vývozu na colné územie Únie, vrátane ďalších dôkazov o hospodárskych znakoch tovaru, ktoré odôvodňujú vyššiu hodnotu v čase ich kúpy vývozcom, ako napríklad že ide o zásielku zeleniny, ktorá pochádzajúca z biologického poľnohospodárstva alebo má vyššiu kvalitu?“

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné poznámky

41

V rámci týchto ustanovení stanovuje článok 74 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Únie takú metódu určenia colnej hodnoty, ktorá je v článku 142 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie nazvaná ako „metóda odvodzovania“ (ďalej len „metóda odvodzovania“). Táto metóda je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva na colnom území Únie v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú prepojené s predávajúcim.

42

Článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je ustanovením, ktoré upravuje transakcie medzi „prepojenými“ osobami v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, stanovuje, že aj v prípade, že sú dovozca a vývozca prepojení, hodnota tovaru sa určuje v súlade s článkom 70 ods. 1 uvedeného kódexu, ak deklarant preukáže, že sa deklarovaná prevodná hodnota tesne približuje colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej v súlade s metódou odvodzovania.

43

Treba však uviesť, že v súlade s článkom 1 ods. 1 druhým pododsekom Colného kódexu Únie sa tento kódex uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie v iných oblastiach. Nariadenie č. 1308/2013 a delegované nariadenie 2017/891 pritom stanovujú osobitné colné pravidlá v oblasti dovozu ovocia a zeleniny.

47

Po druhé článok 75 delegovaného nariadenia 2017/891 stanovuje podrobné pravidlá stanovovania vstupných cien dotknutých výrobkov.

48

Konkrétne na jednej strane podľa článku 75 ods. 2 tohto delegovaného nariadenia, keď sa colná hodnota určitých výrobkov, medzi ktoré patria aj také výrobky, o aké ide vo veci samej, určí v súlade s prevodnou hodnotou podľa článku 70 Colného kódexu Únie, pričom táto colná hodnota je o viac než 8 % vyššia než paušálna sadzba, ktorú Komisia vypočítala ako štandardnú dovoznú hodnotu v zmysle článku 181 ods. 2 nariadenia č. 1308/2013 v čase vyhotovenia colného vyhlásenia o prepustení výrobkov do režimu voľný obeh, dovozca musí poskytnúť záruku. Táto záruka sa rovná výške cla, ktoré by sa muselo zaplatiť, ak by k zatriedeniu došlo na základe predmetnej štandardnej dovoznej hodnoty.

49

52

V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že OGL‑Food sa pred vnútroštátnym súdom odvolávala na výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s metódou odvodzovania, a to na ten účel, aby na základe tvrdenia o blízkosti medzi výsledkom tohto výpočtu a deklarovanou prevodnou hodnotou preukázala správnosť tejto prevodnej hodnoty. Okrem toho z odkazu vnútroštátneho súdu na článok 134 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie vyplýva, že, tak ako OGL‑Food napokon potvrdila na pojednávaní, táto spoločnosť chcela, aby sa na ňu uplatnila možnosť, ktorú poskytuje odsek 2 písm. b) tohto článku, spočívajúca v preukázaní toho, že sa prevodná hodnota „tesne približuje“ colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej v súlade s metódou odvodzovania. Podľa spoločnosti OGL‑Food mala táto blízkosť viesť colné orgány k tomu, aby uznali správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

53

Okrem toho sa zdá, že odkaz na článok 134 vykonávacieho nariadenia Colného kódexu Únie, ktorý je vykonávacím ustanovením článku 70 ods. 3 písm. d) tohto kódexu, viedol vnútroštátny súd k tomu, aby sa zamýšľal nad možnosťou uplatniť toto druhé uvedené ustanovenie ex offo napriek tomu, že vo veci samej colné orgány neodmietli deklarovanú prevodnú hodnotu z dôvodu, že EGO‑Food a vývozca sú „prepojení“ v zmysle tohto druhého uvedeného ustanovenia.

54

Prvou časťou svojej druhej otázky sa tak vnútroštátny súd v podstate pýta, či vnútroštátny súd môže skúmať ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, a ak áno, či prípadný vzťah existujúci medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť v zmysle tohto ustanovenia.

58

V tejto súvislosti z článku 75 ods. 5 prvého pododseku a článku 75 ods. 6 tohto delegovaného nariadenia vyplýva, že dovozca sa buď môže rozhodnúť, že colnú hodnotu dovezenej zásielky určí na základe deklarovanej prevodnej hodnoty, pričom v takom prípade mu prináleží v presne stanovených lehotách preukázať, že táto zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, alebo v rovnakých lehotách určí colnú hodnotu podľa metódy odvodzovania.

59

Okrem toho v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891, na účely toho, aby bolo možné preukázať, že dovezená zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty, dovozca sprístupní okrem faktúry aj všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z tejto zásielky, vrátane dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania uvedenej zásielky.

60

63

Platí pritom, že taký výpočet colnej hodnoty, aký vykonal súdny znalec ustanovený v konaní vo veci samej na základe metódy odvodzovania, ktorý, tak ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, zohľadňuje predajnú cenu spornej zásielky pri predaji reťazcu supermarketov, ktorý je zákazníkom spoločnosti OGL‑Food, nezodpovedá požiadavkám článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie, ktorý je ustanovením, ktoré vylučuje zohľadnenie hodnoty založenej na jednotkovej cene zodpovedajúcej predaju samotného dovezeného tovaru na colnom území Únie.

64

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 75 ods. 5 a 6 delegovaného nariadenia 2017/891 neumožňuje dovozcovi, ktorý sa v lehotách stanovených týmito ustanoveniami nerozhodol pre určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru podľa metódy odvodzovania, ale ktorý naopak túto hodnotu určil v súlade s článkom 70 Colného kódexu Únie, opierať sa na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu colných orgánov, ktorým sa stanovuje colný dlh, o výpočet colnej hodnoty vykonaný v súlade s uvedenou metódou, s poukázaním na článok 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k tomuto kódexu, na účely preukázania správnosti cien uvedených v článku 70 uvedeného kódexu.

65

Tento záver nie je spochybnený článkom 41 ods. 2 písm. c) a článkom 47 prvým odsekom Charty. Prvé z týchto ustanovení sa totiž nevzťahuje na orgány členských štátov, ale výlučne na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie (rozsudok z 5. novembra 2014, Mukarubega, C‑166/13 , EU:C:2014:2336 , bod 44 ). Pokiaľ ide o druhé z týchto ustanovení Charty, toto zakotvuje právo na účinný prostriedok nápravy pre každého, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, a teda nemá vplyv na uplatniteľnosť ustanovení hmotného práva, o ktoré sa dotknutá osoba opiera.

69

Článok 5 bod 3 Colného kódexu Únie pritom priznáva právomoc vykonávať colné kontroly colným orgánom, ktorými sú v súlade s článkom 5 bodom 1 tohto kódexu colné správy členských štátov zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov a akékoľvek iné orgány splnomocnené podľa vnútroštátneho práva uplatňovať určité colné predpisy. Treba od nich teda odlišovať súdne orgány, ktoré sú v súlade s článkom 44 Colného kódexu Únie rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam prijatým colnými orgánmi po vykonaní colnej kontroly.

70

V dôsledku uvedeného, súd, na ktorý bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh v súlade s článkom 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891, nemôže e x offo a po prvýkrát skúmať otázku existencie vzťahu medzi dovozcom a vývozcom v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie a otázku, či tento prípadný vzťah ovplyvnil cenu, v zmysle tohto druhého uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, ale podmienok predaja zásielky dovezenej na trh Únie, ktoré podľa tohto orgánu nepotvrdili správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty.

71

Tento záver platí aj vtedy, ak otázka, či sú splnené podmienky uplatnenia článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, môže vzniknúť v rámci preskúmania tvrdenia, ktoré účastník konania spochybňujúci rozhodnutie colných orgánov o stanovení colného dlhu vyvodzuje z článku 134 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu Únie.

–

bráni tomu, aby súdny orgán, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh, mohol ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, skúmať otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie, a ak áno, či prípadný vzťah medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, pričom uvedený orgán odmietol akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu z odlišných dôvodov, týkajúcich sa podmienok predaja dotknutej zásielky na trhu Únie.

O prvej otázke

74

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na účely uplatnenia článku 70 ods. 3 písm. d) Colného kódexu Únie určité skutkové okolnosti, akými sú trvalý charakter obchodných vzťahov, značný rozdiel medzi deklarovanou prevodnou hodnotou a uplatniteľnou štandardnou dovoznou hodnotou, následný predaj so stratou a nepredloženie zmluvy týkajúcej sa dovozu, sú relevantné pre posúdenie existencie vzťahu medzi dovozcom a vývozcom alebo medzi dovozcom a jeho zákazníkom v Únii.

75

78

Treba pripomenúť, že v súlade s jasným znením článku 75 ods. 5 prvého, tretieho a štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891, keď sa dovozca rozhodne určiť colnú hodnotu dovezenej zásielky na základe deklarovanej prevodnej hodnoty, musí preukázať, že uvedená zásielka bola predaná za podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie.

79

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o predaj zásielky, pojem „podmienky“ v zmysle článku 75 ods. 5 štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 označuje všetky okolnosti, ktoré nastali po prepustení tovaru do voľného obehu v Únii a ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty, ktorá je uvedená v colnom vyhlásení [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , bod 37 ].

80

Možnosť potvrdiť správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty s ohľadom na všetky tieto okolnosti zodpovedá potrebe colných orgánov zabezpečiť, že v rámci systému, v ktorom platí, že čím je táto hodnota vyššia, tým nižšia je suma variabilného cla, ktorú má dovozca zaplatiť, nebude dovozcovi umožnené určiť colnú hodnotu na základe umelo zvýšenej prevodnej hodnoty [pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2020, X (Vymáhanie dodatočného dovozného cla), C‑160/18 , EU:C:2020:190 , body 38 až 40 ].

84

Na tento účel musí dovozca v súlade s článkom 75 ods. 5 štvrtým pododsekom delegovaného nariadenia 2017/891 sprístupniť colným orgánom okrem faktúry aj všetky dokumenty potrebné na vykonanie príslušných colných kontrol týkajúcich sa predaja každého výrobku z dovezenej zásielky, vrátane dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania tejto zásielky.

85

Keďže tento zoznam dokumentov, tak ako vyplýva zo slova „vrátane“, ktoré je použité v tomto ustanovení, nie je taxatívny, nič nebráni dovozcovi v tom, aby v prípade, že dokumenty týkajúce sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania zásielky dotknutého tovaru nestačia na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty, poskytol colným orgánom aj iné dokumenty súvisiace s predajom tejto zásielky, akými sú okrem iného písomná zmluva uzavretá medzi ním a vývozcom či akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ktorý môže preukázať príslušné prvky zmluvného vzťahu, vrátane tých, ktoré sa týkajú podmienok súvisiacich s určením ceny, za ktorú bola dovezená zásielka kúpená.

86

Naopak v prípade, že dovozcom predložené dokumenty, ktoré sú vymenované v článku 75 ods. 5 štvrtom pododseku delegovaného nariadenia 2017/891, sú dostatočné na to, aby colné orgány presvedčili o správnosti cien uvedených v článku 70 Colného kódexu Únie, nemožno vyžadovať, aby dovozca nad rámec toho predložil písomnú zmluvu medzi ním a vývozcom či rovnocenný dokument obsahujúci cenu, za ktorú dovezenú zásielku kúpil.

89

Treba pripomenúť, že z článku 75 ods. 5 prvého, tretieho a štvrtého pododseku delegovaného nariadenia 2017/891 vyplýva, že je úlohou dovozcu, aby k spokojnosti colných orgánov preukázal, že podmienky predaja určitej zásielky preukazujú správnosť deklarovanej prevodnej hodnoty v zmysle článku 70 Colného kódexu Únie, a teda že záruka poskytnutá na zaplatenie dovozného cla môže byť uvoľnená.

90

Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že cenový rozdiel o viac ako 50 %, aký bol v predmetnom prípade konštatovaný medzi deklarovanou prevodnou hodnotou zásielky dovezeného tovaru a štandardnou hodnotou pri dovoze stanovenou Komisiou, je dostatočný na to, aby mal colný orgán pochybnosti o správnosti tejto deklarovanej prevodnej hodnoty (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , body 38 a 39 ). Platí to tým viac v prípade, keď je takýto cenový rozdiel kumulovaný s predajom dotknutej zásielky zákazníkovi dovozcu so stratou, keďže takýto predaj so stratou sám osebe nie je ziskovou obchodnou praktikou, tak ako na to už bolo poukázané v bode 82 tohto rozsudku.

91

V tejto súvislosti je irelevantné, že colné orgány nespochybnili pravosť dokumentov, ktoré dovozca poskytol na účely preukázania správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty. Pravosť týchto dokumentov totiž nie je určujúcim kritériom, ale predstavuje jeden z viacerých faktorov, ktoré musia tieto orgány zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, EURO 2004. Hungary, C‑291/15 , EU:C:2016:455 , bod 41 ).

95

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia colnej hodnoty musia colné orgány odmietnuť akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu zásielky dovezeného tovaru v prípade, že je táto hodnota podstatne vyššia ako štandardná hodnota pri dovoze stanovená Komisiou, táto zásielka bola predaná so stratou na colnom území Únie a dovozca napriek tomu, že bol vyzvaný na predloženie akýchkoľvek dokumentov preukazujúcich to, že uvedená zásielka bola predaná za takých podmienok, ktoré potvrdzujú správnosť tejto hodnoty, nepredložil dokumenty, ktoré by boli na tento účel dostatočné, a to všetko v situácii, v ktorej pritom platí, že tieto orgány nespochybňujú pravosť faktúry vystavenej vývozcom ani jej skutočné zaplatenie dovozcom.

O trovách

96

Vzhľadom na to, že konanie na Súdnom dvore má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

bráni tomu, aby súdny orgán, na ktorý bola podaná žaloba proti rozhodnutiu colného orgánu, ktorým sa stanovuje colný dlh, mohol ex offo a po prvýkrát v rámci sporu, ktorý prejednáva, skúmať otázku, či sú dovozca a vývozca prepojení v zmysle článku 70 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 952/2013, a ak áno, či prípadný vzťah medzi nimi ovplyvnil alebo neovplyvnil skutočne zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, a to v situácii, že sa colná kontrola vykonaná zo strany colného orgánu netýkala existencie takéhoto vzťahu, pričom uvedený orgán odmietol akceptovať deklarovanú prevodnú hodnotu z odlišných dôvodov, týkajúcich sa podmienok predaja dotknutej zásielky na trhu Európskej únie.

2.

Článok 75 ods. 5 delegovaného nariadenia 2017/891

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že k predaju zásielky dovezeného tovaru došlo so stratou, predstavuje vážny nepriamy dôkaz o umelo vysokej deklarovanej prevodnej hodnote, ktorá nie je dôvodom na to, aby dovozca musel na účely preukázania správnosti tejto hodnoty poskytnúť colným orgánom okrem dokumentov týkajúcich sa dopravy, poistenia, manipulácie a skladovania, ktoré sú výslovne zmienené v štvrtom pododseku tohto ustanovenia, a okrem dôkazu o zaplatení deklarovanej prevodnej hodnoty, aj zmluvu alebo rovnocenný dokument obsahujúci údaj o cene, za ktorú dovezenú zásielku kúpil, pokiaľ prvé uvedené dokumenty postačujú na preukázanie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty.

3.