C-778/21

62021CJ0778

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

[Znenie opravené uznesením z 15. januára 2025]

„Odvolanie – Vonkajšia činnosť – Medzinárodné dohody – Dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom – Rozhodnutie o uzavretí tejto dohody a vykonávacieho protokolu k nej – Tvrdenia týkajúce sa porušenia medzinárodného práva vyplývajúce z uplatniteľnosti uvedenej dohody na vody priľahlé k Západnej Sahare – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Procesná spôsobilosť – Aktívna legitimácia – Podmienka, podľa ktorej musí byť žalobca v určitých prípadoch priamo a osobne dotknutý sporným opatrením – Zásada relatívneho účinku zmlúv – Zásada sebaurčenia – Nesamosprávne územia – Článok 73 Charty Organizácie spojených národov – Voľná úvaha Rady Európskej únie – Medzinárodné obyčajové právo – Všeobecné zásady práva Únie – Súhlas ľudu nesamosprávneho územia, ktorý je nositeľom práva na sebaurčenie, ako tretej strany medzinárodnej dohody“

V spojených veciach C‑778/21 P a C‑798/21 P,

Rada Európskej únie,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne J.‑L. Carré, A.‑L. Desjonquères a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia, neskôr G. Bain, B. Herbaut, T. Stéhelin a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

Chambre des pêches maritimes de la Méditerranée,

Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Nord,

odvolateľka vo veci C‑798/21 P,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo , v zastúpení: pôvodne J.‑C. Halleux, C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnení zástupcovia, neskôr C. Pochet a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

Maďarsko , v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

Portugalská republika , v zastúpení: P. Barros da Costa a A. Pimenta, splnomocnené zástupkyne,

Slovenská republika , v zastúpení: pôvodne B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa, neskôr S. Ondrášiková, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, F. Castillo de la Torre a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia, neskôr A. Bouquet, D. Calleja Crespo a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnení zástupcovia,

Chambre des pêches maritimes de la Méditerranée,

Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Nord,

Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Centre,

Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Sud,

v zastúpení: N. Angelet, G. Forwood a A. Hublet, avocats, ako aj N. Forwood, BL,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 21. marca 2024,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Európska komisia (vec C‑778/21 P) a Rada Európskej únie (vec C‑798/21 P) svojimi odvolaniami navrhujú, aby Súdny dvor čiastočne zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑344/19 a T‑356/19 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2021:640 ), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/441 zo 4. marca 2019 o uzavretí Dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, vykonávacieho protokolu k nej a výmeny listov pripojenej k dohode ( Ú. v. EÚ L 77, 2019, s. 4 , ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

„Ciele Organizácie Spojených národov sú tieto:

…

2.

Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru;

…“

4

6

Článok 3 toho istého dohovoru s názvom „Medzinárodné dohody, na ktoré sa dohovor nevzťahuje“ stanovuje:

„Skutočnosť, že sa tento dohovor nevzťahuje na medzinárodné dohody dojednané medzi štátmi a inými subjektmi medzinárodného práva alebo medzi týmito subjektmi medzinárodného práva ani na medzinárodné dohody, ktoré sa nedojednali písomnou formou, nepôsobí:

…

b)

na použitie akýchkoľvek v tomto dohovore obsiahnutých pravidiel, ktoré by sa na také dohody vzťahovali podľa medzinárodného práva nezávisle na tomto dohovore;

„Zo zmluvy nevznikajú ani záväzky ani práva tretiemu štátu bez jeho súhlasu.“

9

Článok 35 uvedeného dohovoru s názvom „Zmluvy ustanovujúce záväzky tretím štátom“ znie takto:

„Tretiemu štátu vznikne záväzok z ustanovenia zmluvy, ak strany tejto zmluvy majú v úmysle týmto ustanovením vytvoriť záväzok a ak tretí štát tento záväzok výslovne prijme písomnou formou.“

10

Podľa článku 36 toho istého dohovoru s názvom „Zmluvy ustanovujúce práva tretím štátom“:

12

Dňa 1. marca 2000 vstúpila do platnosti Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej [ neoficiálny preklad ], podpísaná v Bruseli 26. februára 1996 ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 2 , ďalej len „dohoda o pridružení“).

13

Článok 1 ods. 1 tejto dohody stanovuje:

„Zakladá sa pridruženie medzi [Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom uhlia a ocele] a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marokom na druhej strane].“ [ neoficiálny preklad ]

14

16

Ako vyplýva z preambuly a z článkov 1 a 3 dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom ( Ú. v. EÚ L 141 , 2006, s. 4, ďalej len „dohoda o rybolove z roku 2006“), táto dohoda má zintenzívniť vzťahy spolupráce medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, nadviazané najmä v rámci dohody o pridružení, a to tým, že v odvetví rybného hospodárstva vytvorí partnerstvo na podporu zodpovedného rybolovu v marockých rybolovných oblastiach a na účinné vykonávanie marockej rybolovnej politiky.

17

Článok 11 dohody o rybolove z roku 2006 stanovuje, že táto dohoda sa v prípade Marockého kráľovstva uplatňuje „na územie Maroka a na vody pod marockou jurisdikciou“.

18

Článok 2 písm. a) tejto dohody definuje pojem „marocká rybolovná oblasť“ na účely uvedenej dohody, jej protokolu a prílohy k tomuto protokolu ako „vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu Marockého kráľovstva“.

21

Dňa 20. decembra 1966 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov na svojom 1500. plenárnom zasadnutí rezolúciu 2229 (XXI) k otázke Ifni a Španielskej Sahary, v ktorej „opätovne potvrd[ilo] nescudziteľné právo ľudu… Španielskej Sahary na sebaurčenie v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia [Organizácie spojených národov] 1514 (XV)“ a vyzvalo Španielske kráľovstvo ako spravujúcu mocnosť, aby „čo najskôr stanovilo… podmienky usporiadania referenda, ktoré sa uskutoční pod záštitou Organizácie spojených národov, aby sa pôvodnému obyvateľstvu územia umožnilo slobodne vykonať jeho právo na sebaurčenie“.

22

Dňa 24. októbra 1970 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov na svojom 1883. plenárnom zasadnutí rezolúciu 2625 (XXV), ktorou schválilo „Deklaráciu zásad medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov“, ktorej znenie tvorí prílohu uvedenej rezolúcie. Táto deklarácia „slávnostne vyhlasuje“ najmä „zásadu rovnoprávnosti národov a ich práva na sebaurčenie“.

23

Front populaire pour la libération de la Saguia el‑Hamra et du Rio de oro (Ľudový front za oslobodenie Saguia el‑Hamra a Rio de oro) (ďalej len „Front Polisario“) je organizáciou založenou 10. mája 1973 v Západnej Sahare. V článku 1 svojich stanov je definovaný ako „národnooslobodzovacie hnutie“, ktorého členovia „bojujú za úplnú nezávislosť a za znovuzískanie zvrchovanosti ľudu Sahrawi (ľudu Západnej Sahary) nad celým územím Saharskej arabskej demokratickej republiky“.

„Skutočnosti a informácie, ktoré sú [MSD] známe, svedčia o tom, že v čase španielskej kolonizácie existovali spojenecké právne vzťahy medzi marockým sultánom a niektorými z kmeňov žijúcich na území Západnej Sahary. Tiež svedčia o existencii práv, vrátane určitých práv k pôde, ktoré zakladali právne vzťahy medzi mauritánskou jednotkou v zmysle, v akom ju chápe [MSD], a územím Západnej Sahary. Naproti tomu [MSD] konštatuje, že skutočnosti a informácie, ktoré sú mu známe, nepreukazujú žiaden vzťah územnej zvrchovanosti medzi územím Západnej Sahary na jednej strane a Marockým kráľovstvom či mauritánskou jednotkou na strane druhej. [MSD] teda nezistil existenciu právnych vzťahov, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovanie rezolúcie [Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov] 1514 (XV) pri dekolonizácii Západnej Sahary a najmä na uplatňovanie zásady sebaurčenia na základe slobodného a skutočného vyjadrenia vôle obyvateľov územia.…“

26

V bode 163 poradného stanoviska k Západnej Sahare MSD predovšetkým uviedol:

„[MSD zastáva stanovisko] k otázke I,… že v čase kolonizácie Španielskom nebola Západná Sahara (Rio de Oro a Sakiet el Hamra) územím nikoho ( terra nullius ),… k otázke II,… že toto územie malo s Marockým kráľovstvom právne vzťahy s črtami uvedenými v bode 162 tohto stanoviska [a] že toto územie malo s mauritánskou jednotkou právne vzťahy s črtami uvedenými v bode 162 tohto stanoviska.“

27

Marocký kráľ v prejave, ktorý predniesol v deň uverejnenia poradného stanoviska k Západnej Sahare, vyhlásil, že „celý svet uznal, že [Západná] Sahara patrí“ Marockému kráľovstvu a že je jeho „povinnosťou mierovou cestou znovu získať toto územie“, pričom na tento účel vyzval k usporiadaniu pochodu.

31

Deň po odchode Španielskeho kráľovstva zo Západnej Sahary vyhlásil Front Polisario vznik Saharskej arabskej demokratickej republiky (SADR). Európska únia ani žiadny z jej členských štátov k dnešnému dňu SADR neuznali.

32

Dňa 14. apríla 1976 uzavrelo Marocké kráľovstvo s Mauritánskou islamskou republikou zmluvu o rozdelení územia Západnej Sahary a anektovalo časť tohto územia, ktorá mu bola touto zmluvou pridelená. Dňa 10. augusta 1979 uzavrela Mauritánska islamská republika s Frontom Polisario mierovú dohodu, podľa ktorej sa zriekla akýchkoľvek územných nárokov v Západnej Sahare. Po uzavretí tejto dohody prevzalo Marocké kráľovstvo kontrolu nad územím evakuovaným mauritánskymi vojskami.

33

35

S cieľom monitorovať okrem iných aspektov prímerie a poskytnúť pomoc pri organizácii tohto referenda zriadila Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov v apríli 1991 misiu Organizácie spojených národov pre referendum v Západnej Sahare (Minurso), ktorej mandát sa každý rok predlžuje a ktorá existuje dodnes. V rezolúciách Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov sa zároveň pravidelne opakuje, že akékoľvek politické riešenie musí umožniť „sebaurčenie ľudu Západnej Sahary v kontexte usporiadania, ktoré je v súlade so zásadami a zámermi Charty Organizácie spojených národov“ [pozri nedávnu rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 2703 (2023) z 30. októbra 2023, bod 4].

36

38

Dňa 13. decembra 2010 bola v Bruseli v rámci dohody o pridružení podpísaná Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 241, 2012, s. 4 , ďalej len „dohoda o liberalizácii“). Táto dohoda bola schválená v mene Únie rozhodnutím Rady 2012/497/EÚ z 8. marca 2012 ( Ú. v. EÚ L 241, 2012, s. 2 ).

39

V oblasti rybného hospodárstva sa Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1985 zaviazalo, že po pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky k (vtedajšiemu) Európskemu hospodárskemu spoločenstvu prevezme zodpovednosť za existujúce rybárske dohody uzavreté týmito dvoma členskými štátmi s Marockým kráľovstvom [pozri rozhodnutie Rady 87/442/EHS z 13. augusta 1987 o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov o rybárskych dojednaniach medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, predbežne vykonateľnej od 1. augusta do 31. decembra 1987 [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 232, 1987, s. 18 ), a Dohodu vo forme výmeny listov o rybárskych dojednaniach medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom, predbežne vykonateľnú od 1. augusta do 31. decembra 1987 [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 232, 1987, s. 19 )].

43

Samostatné protokoly, ktoré platili štyri roky a sú neoddeliteľnou súčasťou tých istých dohôd, navyše stanovili rybolovné možnosti udelené rybárskym plavidlám Únie, dobu ich platnosti a podmienky ich využívania [články 5 a 7 dohody z roku 1988 a Protokol č. 1, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti pridelené Marokom a kompenzácia poskytnutá Spoločenstvom za obdobie od 1. marca 1988 do 29. februára 1992 [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 99, 1988, s. 61 ); články 7 a 9 dohody z roku 1992 a Protokol, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančná kompenzácia a finančné príspevky poskytované Spoločenstvom [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 407, 1992, s. 15 ), a články 5 až 7 dohody z roku 2006 a Protokol, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Marockým kráľovstvom ( Ú. v. EÚ L 141, 2006, s. 9 )].

44

Podľa odôvodnenia 2 sporného rozhodnutia platnosť posledného protokolu, ktorým sa stanovovali rybolovné možnosti a finančné príspevky, t. j. Protokolu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom ( Ú. v. EÚ L 328, 2013, s. 2 , ďalej len „protokol z roku 2013“), ktorý bol pripojený k dohode o rybolove z roku 2006, uplynula 14. júla 2018.

45

Front Polisario podal 19. novembra 2012 na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia 2012/497, pričom najmä tvrdil, že Rada porušila niektoré svoje povinnosti podľa medzinárodného práva tým, že uvedeným rozhodnutím schválila uplatňovanie dohody o liberalizácii na územie Západnej Sahary. Všeobecný súd rozsudkom z 10. decembra 2015, Front Polisario/Rada ( T‑512/12 , EU:T:2015:953 ) zrušil rozhodnutie 2012/497 v rozsahu, v akom v ňom bolo schválené, že dohoda o liberalizácii sa vzťahuje na Západnú Saharu z dôvodu, že Rada porušila svoju povinnosť preskúmať pred prijatím tohto rozhodnutia všetky okolnosti daného prípadu tým, že neoverila, či využívanie výrobkov pochádzajúcich z tohto územia, vyvážaných do Únie, neprebieha na úkor obyvateľstva tohto územia a nevedie k porušovaniu základných práv dotknutých osôb.

48

Súdny dvor v rozsudku z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 ), v prvom rade uviedol, že dohoda o rybolove z roku 2006 patrí do súboru dohôd, ktorého rámec tvorí dohoda o pridružení. Vzhľadom na existenciu tohto súboru dohôd Súdny dvor uviedol, že pojem „územie Maroka“ uvedený v článku 11 dohody o rybolove z roku 2006 je potrebné chápať rovnako ako pojem „územie Marockého kráľovstva“ uvedený v článku 94 dohody o pridružení a z toho vyvodil, že územie Západnej Sahary nespadá pod pojem „územie Marockého kráľovstva“ v zmysle článku 11 dohody o rybolove z roku 2006.

49

V druhom rade Súdny dvor na účely výkladu výrazu „vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu Marockého kráľovstva“ konštatoval, že z článku 2 ods. 1 a z článkov 55 a 56 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve vyplýva, že vody, nad ktorými je pobrežný štát oprávnený vykonávať zvrchovanosť alebo jurisdikciu, predstavujú len vody priľahlé k jeho územiu, ktoré patria do jeho pobrežného mora alebo do jeho výlučnej ekonomickej zóny (VEZ). V dôsledku toho a vzhľadom na skutočnosť, že územie Západnej Sahary nie je súčasťou územia Marockého kráľovstva, Súdny dvor dospel k záveru, že vody priľahlé k územiu Západnej Sahary nepatria do marockej rybolovnej oblasti uvedenej v článku 2 písm. a) dohody o rybolove z roku 2006.

50

V treťom rade Súdny dvor spresnil, že by bolo v rozpore so zásadou sebaurčenia a so zásadou relatívneho účinku zmlúv, pokiaľ by vody priamo priľahlé k pobrežiu územia Západnej Sahary boli zahrnuté do pôsobnosti tejto dohody ako „vody spadajúce pod zvrchovanosť… Marockého kráľovstva“ uvedené v článku 2 písm. a) uvedenej dohody o rybolove.

54

Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že ani dohoda o rybolove z roku 2006, ani protokol z roku 2013 sa neuplatňujú na vody priľahlé k územiu Západnej Sahary, z preskúmania tejto otázky nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť aktov o uzavretí týchto dohôd z hľadiska článku 3 ods. 5 ZEÚ.

Sporná dohoda a sporné rozhodnutie

55

Rada v nadväznosti na rozsudok z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 ), rozhodnutím zo 16. apríla 2018 poverila Komisiu, aby v mene Únie začala rokovania s Marockým kráľovstvom s cieľom zmeniť dohodu o rybolove z roku 2006 a najmä zahrnúť do jej pôsobnosti vody priľahlé k územiu Západnej Sahary. Dňa 24. júla 2018 bola po skončení týchto rokovaní predbežne podpísaná nová dohoda o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, nový vykonávací protokol k tejto dohode, vrátane jeho prílohy a dodatkov, ako aj výmena listov pripojená k uvedenej dohode.

56

2. Orgány Marockého kráľovstva vydávajú oprávnenia na rybolov plavidlám Únie len podľa tejto dohody. Vydanie akéhokoľvek oprávnenia na rybolov plavidlám Únie, na ktoré sa nevzťahuje táto dohoda, najmä v podobe priameho oprávnenia na rybolov, je zakázané.“

59

Článok 6 ods. 1 dohody o rybolove stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť regulačný rámec pre udržateľný rybolov dodržiavajú plavidlá Únie pôsobiace v rybolovnej oblasti marocké zákony a iné právne predpisy, ktorými sa upravujú rybolovné činnosti v tejto oblasti, pokiaľ sa v tejto dohode nestanovuje inak…“

60

Podľa článku 12 ods. 1 až 4 dohody o rybolove:

c)

odvetvovú podporu, ktorú Únia poskytuje na vykonávanie udržateľnej rybárskej politiky a správu oceánov, ktorá podlieha ročnému a viacročnému plánovaniu.

3. Únia poskytuje finančné protiplnenie každý rok v súlade s [vykonávacím] protokolom.

4. Strany preskúmajú spravodlivé geografické a sociálne rozdelenie sociálno‑ekonomických výhod, ktoré vyplývajú z tejto dohody, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, základné sociálne služby, zakladanie podnikov, odbornú prípravu a projekty zamerané na rozvoj a modernizáciu odvetvia rybárstva tak, aby sa zabezpečilo, že toto rozdelenie bude prínosné pre dotknuté populácie úmerne k rybolovným činnostiam.“

61

Článok 13 ods. 1 dohody o rybolove stanovuje:

„[Vykonávací] [p]rotokol a výmena listov… tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody…“

64

Článok 6 ods. 1 a 2 vykonávacieho protokolu stanovuje:

„1. Finančná kompenzácia uvedená v článku 12 ods. 2 písm. a) dohody o rybolove a povinné poplatky uvedené v článku 12 ods. 2 písm. b) dohody o rybolove sú predmetom spravodlivého geografického a sociálneho rozdelenia sociálno‑ekonomických výhod tak, aby sa zabezpečilo, že toto rozdelenie bude prínosné pre dotknuté populácie v súlade s článkom 12 ods. 4 dohody o rybolove.

2. Najneskôr tri mesiace odo dňa začatia uplatňovania tohto protokolu predložia orgány Marockého kráľovstva metódu použitú na geografické a sociálne rozdelenie uvedenú v odseku 1 a vzorec na rozdelenie pridelených súm, ktoré musí preskúmať spoločný výbor.“

65

–

v prípade [Únie] nemá odkaz na marocké zákony a iné právne predpisy v dohode o rybolove vplyv na jej pozíciu, pokiaľ ide o štatút nesamosprávneho územia Západnej Sahary, ktorej susediace [priľahlé – neoficiálny preklad ] vody patria do rybolovnej oblasti vymedzenej v článku 1 písm. h) dohody o rybolove a jej právo na sebaurčenie;

–

v prípade Marockého kráľovstva je región Sahary neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátneho územia, nad ktorým uplatňuje plnú zvrchovanosť ako nad zvyškom vnútroštátneho územia. Maroko sa domnieva, že akékoľvek riešenie tohto regionálneho sporu by malo zohľadňovať jeho iniciatívu za nezávislosť.“

66

Dňa 4. marca 2019 prijala Rada sporné rozhodnutie. Článok 1 prvý odsek tohto rozhodnutia stanovuje:

Únia neprejudikuje výsledok politického procesu týkajúceho sa konečného statusu Západnej Sahary, ktorý prebieha pod záštitou Organizácie Spojených národov, a neustále potvrdzuje svoj záväzok vyriešiť spor v Západnej Sahare, ktorú v súčasnosti Organizácia Spojených národov vedie na zozname nesamosprávnych území a ktorú z veľkej časti spravuje Marocké kráľovstvo. Plne podporuje úsilie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov a jeho osobného vyslanca s cieľom pomôcť stranám dosiahnuť spravodlivé, udržateľné a obojstranne prijateľné politické riešenie, ktoré umožní sebaurčenie ľudu Západnej Sahary, v kontexte dojednaní rešpektujúcich ciele a zásady stanovené v Charte Organizácie Spojených národov a zakotvené v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN…

(5)

Flotila Únie by mala mať možnosť pokračovať v rybolovných činnostiach vykonávaných od nadobudnutia platnosti [dohody o rybolove z roku 2006] a rozsah pôsobnosti [tejto] dohody by sa mal vymedziť tak, aby sa vzťahovala aj na vody susediace s územím [priľahlé k územiu – neoficiálny preklad ] Západnej Sahary. Pokračovanie partnerstva v oblasti rybolovu je okrem toho dôležité v záujme toho, aby toto územie mohlo naďalej využívať odvetvovú podporu poskytovanú na základe [dohody o rybolove z roku 2006] v súlade s právom Únie a medzinárodným právom, vrátane ľudských práv, a v prospech dotknutého obyvateľstva.

…

(7)

Cieľom dohody o rybolove je umožniť Únii a Marockému kráľovstvu, aby užšie spolupracovali na podpore udržateľnej rybárskej politiky a zodpovedného využívania rybolovných zdrojov v rybolovnej oblasti vymedzenej v dohode o rybolove, a podporovať úsilie Marockého kráľovstva o rozvoj odvetvia rybárstva, ako aj modrého hospodárstva. Týmto prispeje k dosiahnutiu cieľov, ktoré Únia sleduje v rámci článku 21 [ZEÚ].

(11)

Vzhľadom na úvahy uvedené v rozsudku [z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 )] prijala Komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť [(ESVČ)] všetky primerané a za súčasnej situácie uskutočniteľné opatrenia, aby príslušné [dotknuté – neoficiálny preklad ] obyvateľstvo vhodne zapojila s cieľom ubezpečiť sa o jeho súhlase. Na Západnej Sahare a v Marockom kráľovstve sa viedli rozsiahle konzultácie a sociálno‑ekonomické a politické subjekty, ktoré sa na nich zúčastnili, sa jasne vyslovili za uzavretie dohody o rybolove. Front Polisario a niektoré ďalšie strany však neakceptovali možnosť zúčastniť sa na konzultačnom procese.

(12)

Tí, ktorí možnosť zúčastniť sa na uvedom procese neakceptovali, namietali proti uplatňovaniu dohody o rybolove a vykonávacieho protokolu k nej na pobrežné vody susediace so Západnou Saharou [priľahlé k Západnej Sahare – neoficiálny preklad ], pretože sa v zásade domnievajú, že uvedené akty by potvrdili pozíciu Marockého kráľovstva na území Západnej Sahary. Pritom sa v dohode o rybolove alebo vo vykonávacom protokole k nej neuvádza nič, z čoho by sa dalo usudzovať, že by sa ňou uznávala zvrchovanosť alebo zvrchované práva Marockého kráľovstva nad Západnou Saharou a susediacimi [priľahlými – neoficiálny preklad ] vodami. Únia bude i naďalej vynakladať zvýšené úsilie na podporu procesu mierového riešenia sporu, ktorý sa začal a pokračuje pod záštitou Organizácie Spojených národov.“

68

V súlade s článkom 17 dohody o rybolove táto dohoda, vykonávací protokol a výmena listov nadobudli platnosť 18. júla 2019 ( Ú. v. EÚ L 195, 2019, s. 1 ).

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd najmä zrušil sporné rozhodnutie a rozhodol, že účinky tohto rozhodnutia zostanú zachované počas obdobia, ktoré nepresiahne lehotu uvedenú v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, alebo ak bude v tejto lehote podané odvolanie, až do vyhlásenia rozsudku, ktorým Súdny dvor rozhodne o tomto odvolaní.

72

Po prvé Všeobecný súd preskúmal dve námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla Rada v prvom rade proti žalobe o neplatnosť sporného rozhodnutia, ktorú podporilo Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Komisia, ako aj Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Nord (Komora pre morský rybolov v Severnom Atlantiku), Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Centre (Komora pre morský rybolov v Strednom Atlantiku) a Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Sud (Komora pre morský rybolov v Južnom Atlantiku) (ďalej spolu len „CPMM“), pričom jedna námietka bola založená na nedostatku procesnej spôsobilosti Frontu Polisario na súdoch Únie a druhá na nedostatku aktívnej legitimácie Frontu Polisario na podanie žaloby proti spornému rozhodnutiu, a tieto námietky zamietol, prvú v bodoch 132 až 159 a druhú v bodoch 171 až 268 napadnutého rozsudku.

73

76

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 16. júna 2022 bol Belgickému kráľovstvu takisto povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Rady vo veci C‑798/21 P. Tento členský štát sa však následne nezúčastnil písomnej časti konania.

77

Komisia vo svojom odvolaní (vec C‑778/21 P) navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil body 1 a 2 výroku napadnutého rozsudku,

–

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrušuje sporné rozhodnutie,

–

vydal konečný rozsudok o otázkach, ktoré sú predmetom jej odvolania, a zamietol žalobu podanú Frontom Polisario vo veci T‑344/19,

–

uložil Frontu Polisario povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a konania vo veci T‑344/19, a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania vynaložené Frontom Polisario v tejto veci, a

–

uložil Rade povinnosť nahradiť všetky trovy konania vynaložené Frontom Polisario v tejto veci a v konaní na prvom stupni na Všeobecnom súde.

80

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

81

CPMM navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vyhlásil žalobu Frontu Polisario za neprípustnú alebo prinajmenšom za nedôvodnú, a

Na podporu svojich odvolaní uvádza Komisia, ktorá je odvolateľkou vo veci C‑778/21 P, päť odvolacích dôvodov a Rada, ktorá je odvolateľkou vo veci C‑798/21 P, štyri odvolacie dôvody. Prvé tri odvolacie dôvody vo veci C‑778/21 P a prvé dva odvolacie dôvody vo veci C‑798/21 P sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, pokiaľ ide o prípustnosť žaloby, ktorú na tento súd podal Front Polisario, zatiaľ čo štvrtý a piaty odvolací dôvod vo veci C‑778/21 P, ako aj tretí a štvrtý odvolací dôvod vo veci C‑798/21 P sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri preskúmaní dôvodnosti tejto žaloby.

O prvom odvolacom dôvode vo veci C‑778/21 P a prvom odvolacom dôvode vo veci C‑798/21 P, ktoré sú založené na nedostatku procesnej spôsobilosti Frontu Polisario

Argumentácia účastníkov konania

84

Rada a Komisia svojimi prvými odvolacími dôvodmi vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 142 až 158 napadnutého rozsudku uznal procesnú spôsobilosť Frontu Polisario na súde Únie.

85

Okrem toho podľa Komisie, hoci sa Front Polisario nepochybne podieľa na „politickom riešení“ otázky konečného štatútu územia Západnej Sahary, ako je uvedené v bodoch 143 a 144 napadnutého rozsudku, význam rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 34/37, ktorú cituje Všeobecný súd a ktorá je uvedená v bode 33 vyššie, treba vnímať v súvislostiach. Táto rezolúcia odporúča účasť Frontu Polisario ako „zástupcu“ ľudu Západnej Sahary na politickom riešení konfliktu týkajúceho sa tohto územia. Hoci táto rezolúcia nie je záväzná, predchádza vzniku určitej formy miestneho zastúpenia obyvateľstva Západnej Sahary na základe všeobecných a priamych volieb. Únia nikdy neuznala Front Polisario inak ako za jednu zo „strán“ mierového procesu vedeného na úrovni Organizácie Spojených národov, pričom presný podiel ľudu Západnej Sahary, v súvislosti s ktorým sa má v súčasnosti za to, že ho zastupuje Front Polisario, zostáva pomerne neistý.

87

90

Ako konštatoval Všeobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku, bolo to tak najmä vtedy, keď mala daná osoba na jednej strane dostatočnú spôsobilosť zastupovať osoby, ktorých práva vyvodené z práva Únie podľa svojho tvrdenia chránila, ako aj autonómiu a zodpovednosť potrebné na to, aby konala v právnych vzťahoch definovaných týmto právom a keď bola na druhej strane inštitúciami uznaná za partnera pri rokovaniach týkajúcich sa týchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. októbra 1974, Union syndicale – Service public européen a i./Rada, 175/73 , EU:C:1974:95 , body 9 až 17 , ako aj z 8. októbra 1974, Syndicat général du personnel des organismes européens/Komisia, 18/74 , EU:C:1974:96 , body 5 až 13 ).

91

Ako uviedol Všeobecný súd v bode 138 napadnutého rozsudku, bolo to tak aj vtedy, keď sa inštitúcie Únie správali k tejto osobe ako k samostatnému subjektu, ktorý je nositeľom vlastných práv a povinností. Logika a spravodlivosť totiž vyžadujú, aby bola takejto osobe priznaná procesná spôsobilosť na účely napadnutia opatrení obmedzujúcich jej práva alebo rozhodnutí, ktoré prijali inštitúcie v jej neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 1982, Groupement des Agences de voyages/Komisia, 135/81 , EU:C:1982:371 , body 9 až 11 ; z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P , EU:C:2007:32 , body 107 až 112 , ako aj z 15. júna 2017, Al‑Faqih a i./Komisia, C‑19/16 P , EU:C:2017:466 , bod 40 ).

92

Všeobecný súd navyše v bode 139 napadnutého rozsudku správne pripomenul, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „právnická osoba“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ nemožno vykladať reštriktívne [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Venezuela/Rada (Dotknutosť tretieho štátu), C‑872/19 P , EU:C:2021:507 , bod 44 ].

96

Z toho vyplýva, že Front Polisario, ktorý sa zúčastňuje aj na rôznych medzinárodných, najmä afrických fórach, a udržuje dvojstranné právne vzťahy na medzinárodnej úrovni, má dostatočnú právnu existenciu na to, aby mohol podať žalobu na súdy Únie.

97

Pokiaľ ide o otázku, či môže tento subjekt legitímne zastupovať záujmy ľudu Západnej Sahary, táto otázka sa týka jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť proti spornému rozhodnutiu, a nie jeho procesnej spôsobilosti na súdoch Únie.

98

101

Komisia v druhom a treťom odvolacom dôvode vo veci C‑778/21 P a Rada v prvej a druhej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑798/21 P tvrdia, že Všeobecný súd v bode 259 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a v bode 268 napadnutého rozsudku, že Front Polisario je osobne dotknutý týmto rozhodnutím v zmysle tohto ustanovenia.

O druhom odvolacom dôvode vo veci C‑778/21 P a prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑798/21 P, ktoré sú založené na okolnosti, že Front Polisario nie je priamo dotknutý sporným rozhodnutím

– Argumentácia účastníkov konania

102

Rada a Komisia tvrdia, že Všeobecný súd v bode 259 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím.

Cieľom odôvodnenia Všeobecného súdu, ktorým v bodoch 197 až 235 napadnutého rozsudku zamietol argumentáciu inštitúcií, podľa Komisie v skutočnosti nie je preukázať, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím, ale že sporná dohoda sa uplatňuje na územie Západnej Sahary a na vody priľahlé k tomuto územiu, a teda že ľud Západnej Sahary môže byť touto dohodou dotknutý. Všeobecný súd sa v bodoch 201 až 216 napadnutého rozsudku, ako aj v bodoch 255 až 258 tohto rozsudku, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže na to, aby došlo k využívaniu zdrojov alebo k použitiu finančného protiplnenia, sú potrebné určité opatrenia. Bez nich by Západná Sahara nevyužívala výhody vyplývajúce z využívania týchto zdrojov ani z finančného protiplnenia. Samotná skutočnosť, že opatrenia na vykonanie spornej dohody sú upravené touto dohodou, neznamená, že sa priamo mení právne postavenie ľudu Západnej Sahary. Bod 217 napadnutého rozsudku tiež obsahuje nesprávne právne posúdenie, keďže subjekty nie sú bez prijatia súboru opatrení príslušnými orgánmi priamo dotknuté spornou dohodou.

105

Rada najmä dodáva, že záver uvedený v bode 196 napadnutého rozsudku, podľa ktorého vzhľadom na povahu rozhodnutia o uzavretí medzinárodnej dohody a jeho vlastné právne účinky, nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že sporné rozhodnutie má vzhľadom na obsah spornej dohody priame účinky na právne postavenie Frontu Polisario, je založený na dôvodoch obsahujúcich nesprávne právne posúdenie.

106

Všeobecný súd v bodoch 184 až 192 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody je základnou zložkou tejto dohody a má právne účinky voči jej ostatným zmluvným stranám, pretože „je formálnym vyjadrením toho, že Únia voči nim prijíma záväzky“. Sporné rozhodnutie nemá právne účinky mimo vnútroštátneho právneho poriadku Únie. Na rozdiel od toho, čo usúdil Všeobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku, sporným rozhodnutím Únia vyjadruje svoj súhlas vo vnútroštátnom právnom poriadku Únie.

110

Rovnako tak aj CPMM v prvom rade podporujú tvrdenia Rady týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Všeobecný súd dopustil v bodoch 185 až 190 napadnutého rozsudku, keďže rozhodnutie uzavrieť zmluvu neznamená nadobudnutie platnosti tejto zmluvy. Okrem toho zásada účinnej súdnej ochrany podľa CPMM nerozširuje žalobné dôvody mimoeurópskeho žalobcu na účely ochrany kolektívnych práv vyplývajúcich z medzinárodného práva. V druhom rade si Všeobecný súd zamenil Front Polisario s ľudom Západnej Sahary, keď konštatoval, že Front Polisario je „priamo“ dotknutý sporným rozhodnutím.

111

Front Polisario odmieta túto argumentáciu.

– Posúdenie Súdnym dvorom

112

115

Hoci Front Polisario nebol oficiálne uznaný za výhradného zástupcu ľudu Západnej Sahary, je v súlade s rezolúciami najvyšších orgánov Organizácie Spojených národov, a to vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov uvedených v bode 35 vyššie, privilegovaným partnerom v rámci procesu vedeného pod záštitou Organizácie Spojených národov s cieľom rozhodnúť o budúcom postavení Západnej Sahary. Front Polisario sa zúčastňuje aj na ďalších medzinárodných fórach s cieľom chrániť právo tohto ľudu na sebaurčenie.

116

Tieto osobitné okolnosti umožňujú konštatovať, že Front Polisario môže na súde Únie spochybniť zákonnosť aktu Únie, ktorý má priame účinky na právne postavenie ľudu Západnej Sahary ako nositeľa práva na sebaurčenie, ak sa tento akt osobne dotýka tohto ľudu, alebo v prípade regulačného aktu nevyžaduje vykonávacie opatrenia.

117

Za takýchto okolností sa podmienka stanovená v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej musí byť fyzická alebo právnická osoba priamo dotknutá rozhodnutím, ktoré je predmetom jej žaloby, musí posúdiť s prihliadnutím na článok 73 Charty Organizácie Spojených národov a zásadu účinnej súdnej ochrany vo vzťahu k právnemu postaveniu ľudu Západnej Sahary, ktorý na účely prejednávaných vecí zastupuje Front Polisario.

Konkrétne, hoci Únia spornou dohodou neuznáva nároky Marockého kráľovstva, pokiaľ ide o zvrchovanosť nad územím Západnej Sahary, táto dohoda napriek tomu priznáva v práve Únie právne účinky aktom vykonaným na tomto nesamosprávnom území príslušnými orgánmi Marockého kráľovstva v súvislosti s „rybolovnou oblasťou“ v zmysle uvedenej dohody, ktorá, ako uviedol Všeobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku, je definovaná v článku 1 písm. h) tejto dohody tak, že sa vzťahuje na vody spadajúce pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu Marockého kráľovstva, ako aj na vody priľahlé k Západnej Sahare. Okrem toho zavedenie zmluvného režimu, ktorým sa stanovuje bezpodmienečné právo na finančné protiplnenie v súvislosti s prístupom plavidiel Únie do rybolovnej oblasti zahŕňajúcej vody priľahlé k Západnej Sahare, ktoré vyberá iný subjekt medzinárodného práva než ľud dotknutého nesamosprávneho územia, a nie v mene a v prospech tohto ľudu, sa priamo týka tohto ľudu, keďže zasahuje do jeho zvrchovanosti nad prírodnými zdrojmi uvedeného územia.

121

Keďže totiž Západná Sahara je nesamosprávnym územím, využívanie jej prírodného bohatstva patrí do pôsobnosti článku 73 Charty Organizácie Spojených národov a zásady trvalej zvrchovanosti nad prírodnými zdrojmi. V tejto súvislosti rezolúcia III Záverečného aktu Tretej konferencie Organizácie Spojených národov o morskom práve, uvedená v bode 11 vyššie, stanovuje, že „v prípade územia, ktorého ľud nedosiahol úplnú nezávislosť alebo iný samosprávny status uznaný Organizáciou Spojených národov, alebo územia pod koloniálnou nadvládou sa ustanovenia týkajúce sa práv alebo záujmov uvedených v [Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve] uplatňujú v prospech ľudu tohto územia s cieľom podporovať jeho prosperitu a rozvoj“. V tomto kontexte musí mať prospech z využívania prírodných zdrojov nesamosprávneho územia, vrátane rybolovného využívania vôd priľahlých k tomuto územiu, ľud tohto územia.

125

Únia je týmto režimom viazaná bez toho, aby bolo potrebné k spornému rozhodnutiu prijať akýkoľvek dodatočný akt, ktorý by zahŕňal voľnú úvahu orgánov poverených vykonávaním uvedenej dohody, ktorá má v tomto rozsahu čisto automatickú povahu.

126

V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenia Rady a Francúzskej republiky smerujúce proti bodom 184 a 192 napadnutého rozsudku, podľa ktorých žaloba Frontu Polisario na Všeobecnom súde nemala smerovať proti rozhodnutiu o uzavretí spornej dohody, ale proti aktu, ktorým Únia Marockému kráľovstvu oznámila schválenie tejto dohody.

127

Rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody totiž vo vnútroštátnom právnom poriadku Únie predstavuje konečný akt, ktorý vyjadruje vôľu Únie byť touto dohodou viazaná [pozri v tomto zmysle stanovisko 2/00 (Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti), zo 6. decembra 2001, EU:C:2001:664 , bod 5 ]. Toto rozhodnutie predstavuje podľa ustálenej judikatúry napadnuteľný akt, keďže Súdny dvor nemá právomoc zrušiť medzinárodnú dohodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK, C‑266/16 , EU:C:2018:118 , body 45 až 51 ). Naproti tomu oznámenie schválenia takejto dohody druhej zmluvnej strane predstavuje vykonávacie opatrenie, ktoré treba v zásade považovať za akt, ktorý nie je napadnuteľný.

130

Rada a Komisia, ako aj Francúzska republika a CPMM sa domnievajú, že Všeobecný súd v bode 268 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že Front Polisario je osobne dotknutý sporným rozhodnutím.

131

Komisia najmä uvádza, že Všeobecný súd sa v bode 265 napadnutého rozsudku obmedzuje na to, že odkazuje na úvahy o podmienke týkajúcej sa otázky, či je Front Polisario priamo dotknutý sporným rozhodnutím, pričom tieto úvahy, ako uviedla Komisia v rámci druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑779/21 P, obsahujú nesprávne právne posúdenie. Rada tiež tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je poznačený aj záver, podľa ktorého je Front Polisario osobne dotknutý sporným rozhodnutím.

132

Okrem toho Rada aj Komisia spochybňujú skutočnosť, že Všeobecný súd v bode 266 napadnutého rozsudku zamietol relevantnosť rozsudku z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily ( C‑142/00 P , EU:C:2003:217 ), v ktorom Súdny dvor usúdil, že všeobecný záujem, ktorý môže mať zámorská krajina alebo územie (ZKÚ) ako príslušný subjekt, pokiaľ ide o otázky hospodárskej a sociálnej povahy na svojom území, na dosiahnutí priaznivého výsledku pre ekonomickú prosperitu tohto územia, sám osebe nemôže stačiť na to, aby sa tento subjekt považoval za osobne dotknutý v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

– Posúdenie Súdnym dvorom

136

Podľa ustálenej judikatúry iné subjekty ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, môžu tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ iba vtedy, keď sa ich akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, dotýka z dôvodu ich určitých osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom, akým by bol individualizovaný subjekt, ktorému je rozhodnutie určené (rozsudok z 18. októbra 2018, Internacional de Productos Metálicos/Komisia, C‑145/17 P , EU:C:2018:839 , bod 34 a citovaná judikatúra).

137

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 114 až 118 vyššie treba konštatovať, že ľud Západnej Sahary, ktorý v prejednávaných veciach zastupuje Front Polisario, je sporným rozhodnutím osobne dotknutý v rozsahu, v akom výslovné zahrnutie územia Západnej Sahary do pôsobnosti spornej dohody, ktorou je Únia viazaná na základe sporného rozhodnutia, mení právne postavenie tohto ľudu z dôvodu jeho postavenia ako nositeľa práva na sebaurčenie vo vzťahu k tomuto územiu. Toto postavenie totiž odlišuje ľud Západnej Sahary od všetkých ostatných osôb alebo subjektov, vrátane akýchkoľvek iných subjektov medzinárodného práva.

138

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode Rada a Komisia vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ktoré sa týkajú nesprávneho výkladu a nesprávneho uplatnenia medzinárodného práva, rozsahu právomoci voľnej úvahy, ktorú má Rada v oblasti vonkajších vzťahov, najmä pokiaľ ide o požiadavku súhlasu ľudu Západnej Sahary v prejednávanej veci, porušenia zásady prezumpcie správnosti aktov, skreslenia tvrdení Rady a porušenia článku 36 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 53 prvým odsekom tohto Štatútu.

141

Komisia tvrdí, že v bodoch 304 až 365 napadnutého rozsudku Všeobecný súd v rozpore s právom Únie priznal absolútny a extrémny účinok zásade relatívneho účinku zmlúv v spojení s právom na sebaurčenie, keď nesprávne vyložil rozsudok z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), a nezohľadnil judikatúru týkajúcu sa miery voľnej úvahy, ktorú má Rada v oblasti vonkajších vzťahov, najmä pokiaľ ide o medzinárodné obyčajové právo.

142

144

Všeobecný súd však úplne poprel priestor na voľnú úvahu Rady tým, že priznal absolútnu hodnotu podmienke výslovného súhlasu Frontu Polisario, ktorého základ v medzinárodnom práve verejnom nie je ustálený. Všeobecný súd nesprávne posúdil rozsah a rôznorodosť cieľov, ktoré má Rada zohľadniť v rámci článku 21 ZEÚ, keď na tento článok nijako neodkázal. Všeobecný súd tým prekročil rozsah svojho súdneho preskúmania.

145

V tejto súvislosti Všeobecný súd nesprávne vyložil dôsledky, ktoré treba vyvodiť z rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ). Z práva Západnej Sahary na sebaurčenie potvrdeného v tomto rozsudku nemožno vyvodiť, že na to, aby sa medzinárodná dohoda, ktorú Únia uzavrela so štátom, ktorý na tomto území pôsobí ako spravujúca mocnosť a má na to právomoc, mohla vzťahovať na takéto územie, je potrebný výslovný súhlas ľudu tohto územia vyjadrený výlučne prostredníctvom Frontu Polisario.

146

Pojmy „ľud“ a „súhlas“ musia v prejednávanej veci zohľadňovať právny a skutkový kontext, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie a uzavretá sporná dohoda, pričom z tohto kontextu vyplýva, že riešenie, ku ktorému sa napokon dospelo, je v súlade so všetkými uplatniteľnými pravidlami medzinárodného práva, najmä s článkom 73 Charty Organizácie Spojených národov, ktorého cieľom je podporovať prosperitu obyvateľov nesamosprávnych území, ako aj článkom 21 ods. 2 písm. d) a e) ZEÚ. Hoci bod 310 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na body 311 a 312 rozsudku z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑279/19 , EU:T:2021:639 ), potvrdzuje, že právo uplatniteľné na nesamosprávne územia zostáva dodnes v určitých ohľadoch neurčené, Komisia uvádza, že počnúc týmto bodom napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd následne dopustil viacerých nesprávnych posúdení, ktoré sú zhrnuté v bodoch 141, 142, 144 a 145 vyššie.

149

Ako vyplýva z bodu 276 napadnutého rozsudku, Front Polisario v rámci tretieho žalobného dôvodu svojej žaloby podanej na Všeobecný súd tvrdí, že Rada tým, že uzavrela s Marockým kráľovstvom medzinárodnú dohodu, ktorá sa výslovne uplatňuje na územie Západnej Sahary a na vody priľahlé k tomuto územiu, bez jeho súhlasu, nerešpektovala povinnosť vykonať rozsudky Súdneho dvora, ktorá vyplýva z článku 266 ZFEÚ. Súdny dvor totiž zastával názor, že implicitné zahrnutie tohto územia do pôsobnosti dohôd uzavretých medzi Úniou a Marockým kráľovstvom je na základe zásady sebaurčenia a zásady relatívneho účinku zmlúv právne nemožné. Z toho vyplýva, že bolo tým skôr vylúčené výslovné uplatňovanie takýchto dohôd na uvedené územie. Front Polisario predovšetkým tvrdí, že uzavretie spornej dohody je v rozpore s judikatúrou, keďže nerešpektuje samostatné a odlišné postavenie Západnej Sahary, ani požiadavku súhlasu ľudu tohto územia.

150

Ako Všeobecný súd konštatoval v bode 295 napadnutého rozsudku, tento žalobný dôvod v podstate pozostával z troch častí, pričom prvá bola založená na tom, že Únia a Marocké kráľovstvo nemôžu uzavrieť dohodu uplatniteľnú na Západnú Saharu, druhá na nerešpektovaní samostatného a odlišného postavenia tohto územia v rozpore so zásadou sebaurčenia, a tretia na porušení požiadavky súhlasu ľudu tohto územia ako tretej strany vo vzťahu k spornej dohode v zmysle zásady relatívneho účinku zmlúv.

151

Všeobecný súd zamietol prvú časť tretieho žalobného dôvodu, ale vyhovel tretej časti tohto žalobného dôvodu. Všeobecný súd teda konštatoval, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhú časť uvedeného žalobného dôvodu a ostatné žalobné dôvody, treba sporné rozhodnutie zrušiť.

– O výhradách týkajúcich sa súhlasu ľudu Západnej Sahary prostredníctvom konzultácií so zástupcami obyvateľov Západnej Sahary a rozsahu súdneho preskúmania sporného rozhodnutia

154

Treba pripomenúť, že v bode 106 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), Súdny dvor v rámci výkladu pojmu „územie Marockého kráľovstva“ uvedeného v článku 94 dohody o pridružení uviedol, že ľud Západnej Sahary sa musí považovať za „tretiu stranu“ v zmysle zásady relatívneho účinku zmlúv a že táto tretia strana môže byť ako taká dotknutá uplatňovaním dohody o pridružení v prípade zahrnutia územia Západnej Sahary do územnej pôsobnosti uvedenej dohody, pričom nie je nevyhnutné určiť, či by jej takéto uplatňovanie škodilo alebo naopak poskytovalo výhodu. Súdny dvor totiž konštatoval, že v oboch prípadoch musí s uvedeným uplatňovaním takáto tretia strana súhlasiť. Z rozsudku napadnutého vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ) však nevyplýva, že ľud Západnej Sahary takýto súhlas prejavil.

155

V prejednávanej veci treba uviesť, že odôvodnenia 11 a 12 sporného rozhodnutia uvádzajú:

„11.

157

Z toho vyplýva, že väčšina súčasného obyvateľstva Západnej Sahary nie je súčasťou ľudu, ktorý je nositeľom práva na sebaurčenie, teda ľudu Západnej Sahary. No len ľud Západnej Sahary, ktorý je z veľkej časti vysídlený, je nositeľom práva na sebaurčenie vo vzťahu k územiu Západnej Sahary. Právo na sebaurčenie totiž prináleží dotknutému ľudu, a nie obyvateľstvu tohto územia vo všeobecnosti, z ktorého podľa odhadov, ktoré na pojednávaní pred Súdnym dvorom poskytla Komisia, je len 25 % západosaharského pôvodu.

158

[Opravené uznesením z 15. januára 2025] Ako bolo uvedené v bode 129 rozsudku z dnešného dňa, Komisia a Rada/Front Polisario (C‑779/21 P a C‑799/21 P) v tejto súvislosti existuje rozdiel medzi pojmom „obyvateľstvo“ nesamosprávneho územia a pojmom „ľud“ tohto územia. Pojem „ľud“ sa totiž vzťahuje na politickú jednotku, ktorá je nositeľom práva na sebaurčenie, zatiaľ čo pojem „obyvateľstvo“ sa vzťahuje na obyvateľov daného územia.

159

V prejednávanej veci Komisia a ESVČ viedli konzultácie s „dotknutým obyvateľstvom“, ktoré zahŕňa hlavne obyvateľstvo, ktoré sa v súčasnosti nachádza na území Západnej Sahary, bez ohľadu na jeho príslušnosť k ľudu tohto územia, ako Všeobecný súd konštatoval v bode 329 napadnutého rozsudku. Ako Všeobecný súd v podstate správne rozhodol v bode 354 napadnutého rozsudku, tieto konzultácie teda nemôžu predstavovať získanie súhlasu „ľudu“ nesamosprávneho územia Západnej Sahary.

Táto zásada, uvedená aj v bode 106 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), má širší rozsah v porovnaní s rozsahom, ktorý má jednoduché pravidlo pre výklad medzinárodných dohôd. Aj keď, ako správne tvrdia odvolateľky, dohoda, ktorou sú dotknuté práva alebo povinnosti tretej strany, zostáva podľa medzinárodného zmluvného práva voči tejto tretej strane neúčinná, ak s ňou nevyslovila súhlas, táto tretia strana však môže byť vykonávaním tejto dohody dotknutá v prípade, že je do jej pôsobnosti zahrnuté územie, voči ktorému je táto tretia strana zvrchovaná alebo má právo na sebaurčenie. V tejto súvislosti môže takéto vykonávanie porušiť v prípade štátu jeho zvrchovanosť nad jeho územím, a pokiaľ ide o ľud, jeho právo na sebaurčenie na území, ktorého sa uvedené právo týka. Ako Súdny dvor poznamenal v uvedenom v bode 106, s uplatňovaním medzinárodnej dohody medzi Úniou a Marockým kráľovstvom na území Západnej Sahary musí ľud Západnej Sahary súhlasiť.

162

Z toho vyplýva, že absencia súhlasu tohto ľudu s takouto dohodou, ktorej uplatňovanie zahŕňa uvedené územie alebo vody priľahlé k tomuto územiu, môže ovplyvniť platnosť aktu Únie, akým je sporné rozhodnutie o uzavretí tejto dohody. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 5 a článku 21 ods. 1 ZEÚ činnosť Únie na medzinárodnej scéne prispieva predovšetkým k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov.

163

Tento záver nie je ovplyvnený voľnou úvahou, ktorou disponuje Rada. Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 349 rozsudku z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑279/19 , EU:T:2021:639 ), ktorý je rozsudkom napadnutým v spojených veciach C‑779/21 P a C‑799/21 P a na ktorý odkazuje bod 335 napadnutého rozsudku, táto voľná úvaha je právne obmedzená jednak povinnosťou, odvodenou zo zásady sebaurčenia, rešpektovať v rámci vzťahov medzi Úniou a Marockým kráľovstvom samostatné a odlišné postavenie Západnej Sahary, a jednak požiadavkou odvodenou zo zásady relatívneho účinku zmlúv, podľa ktorej ľud tohto územia musí s dohodou uzavretou medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ktorá sa bude uplatňovať na uvedenom území, súhlasiť.

167

Všeobecný súd totiž v bode 362 napadnutého rozsudku v podstate správne konštatoval, že tento list nepredstavuje prameň práva Únie, ktorého sa možno dovolávať pred súdom Únie, keďže ho ako taký nemožno považovať za pravidlo medzinárodného zmluvného práva, ktoré zaväzuje Úniu, ani za pravidlo medzinárodného obyčajového práva [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolské vzdelávanie), C‑66/18 , EU:C:2020:792 , bod 87 a citovanú judikatúru].

168

Okrem toho treba zamietnuť ako neúčinné tvrdenia Komisie týkajúce sa porovnania, ktoré Všeobecný súd urobil v bode 330 napadnutého rozsudku medzi dotknutými konzultáciami uskutočnenými Komisiou a ESVČ, na jednej strane, a rozsiahlymi konzultáciami s dotknutými stranami podľa článku 11 ods. 3 ZEÚ a článku 2 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ, na druhej strane. V tejto súvislosti totiž stačí konštatovať, že v každom prípade, ako v podstate uviedol Všeobecný súd, takéto konzultácie, ktoré musia predchádzať najmä predloženiu legislatívnych návrhov Komisiou, sa svojou povahou a účelom zásadne líšia od požiadavky vyplývajúcej z medzinárodného obyčajového práva, aby ľud, ktorý je nositeľom práva na sebaurčenie, súhlasil s uplatňovaním medzinárodnej dohody, voči ktorej má postavenie tretej strany, na území, ktorého sa uvedené právo týka.

169

Všeobecný súd preto mohol v bode 364 napadnutého rozsudku oprávnene dospieť k záveru, že na jednej strane Rada tým, že sa domnievala, že konzultácie vedené Komisiou a ESVČ umožnili rešpektovať zásadu relatívneho účinku zmlúv, ako ju vykladá Súdny dvor v bode 106 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), nesprávne posúdila rozsah týchto konzultácií, ako aj rozsah požiadavky uvedenej v tomto bode 106, a na druhej strane, že Rada sa nesprávne domnievala, že môže nahradiť túto požiadavku kritériami údajne uvedenými v liste právneho poradcu Organizácie Spojených národov z 29. januára 2002.

Konkrétne Všeobecný súd v bode 317 napadnutého rozsudku uviedol, že Marocké kráľovstvo v rozsahu, v akom je dotknuté územie Západnej Sahary a priľahlé vody, neplní povinnosti a nevykonáva právomoci, ktoré mu vyplývajú zo spornej dohody s cieľom vykonávať práva ľudu tohto územia v jeho prospech. Usúdil totiž, že Marocké kráľovstvo nemá v úmysle tomuto ľudu priznať práva „v súvislosti s využívaním rybolovných zdrojov v týchto vodách a rozdelením z neho vyplývajúcich výhod“, a že okrem toho práva, ktoré môže táto dohoda prípadne založiť v prospech subjektov so sídlom na uvedenom území, sa týkajú jednotlivcov a nie subjektu, ktorý je jej treťou stranou a musí s touto dohodou súhlasiť. Výhody pre obyvateľstvo toho istého územia, ktoré z toho môžu vyplynúť, sú podľa Všeobecného súdu „čisto sociálno‑ekonomickými následkami, navyše nepriamymi, ktoré nemožno prirovnávať k právam“. Všeobecný súd v bode 318 napadnutého rozsudku ďalej uviedol:

„Naproti tomu keďže sporná dohoda poskytuje jednej zo zmluvných strán právomoc nad územím tretej strany, ktorú tak táto tretia strana nie je oprávnená vykonávať sama alebo prípadne jej výkon delegovať, táto dohoda ukladá dotknutej tretej strane povinnosť, ako to zdôrazňuje žalobca, bez ohľadu na okolnosťou uvádzanú Radou, že táto tretia strana nie je v tomto štádiu schopná prevziať tieto právomoci sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Jej súhlas so spornou dohodou musí byť preto výslovný.“

172

Odôvodnenie

Všeobecného súdu uvedené v bode 318 napadnutého rozsudku však obsahuje nesprávne právne posúdenie.

176

V tejto súvislosti, ako je zdôraznené vo výmene listov, sporná dohoda neznamená, že Únia uznáva údajnú zvrchovanosť Marockého kráľovstva nad Západnou Saharou. Okrem toho ľud Západnej Sahary nie je adresátom oprávnení na rybolov ani iných správnych aktov vydaných marockými orgánmi v rámci uplatňovania tejto dohody, ktoré by bol povinný uznať, a nie je adresátom ani opatrení prijatých orgánmi Únie a členských štátov vo vzťahu k nim.

177

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bode 318 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho predpokladu, keď konštatoval, že vyjadrenie súhlasu ľudu Západnej Sahary so spornou dohodou musí byť výslovné.

178

Treba však pripomenúť, že ak v odôvodnení rozhodnutia Všeobecného súdu došlo k porušeniu práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a odôvodnenie treba zmeniť (rozsudok zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia, C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , bod 48 a citovaná judikatúra).

182

Dodržanie týchto podmienok je nevyhnutné na zabezpečenie zlučiteľnosti takejto dohody so zásadou prednosti záujmov obyvateľov nesamosprávnych území vyplývajúcou z článku 73 Charty Organizácie Spojených národov a zakotvenou v medzinárodnom obyčajovom práve. Dodržanie týchto podmienok prispieva k tomu, aby sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne zakladala na zásadách Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva, ako stanovuje článok 21 ods. 1 ZEÚ.

183

Za predpokladu, že obe podmienky uvedené v bode 181 vyššie sú splnené, musí sa súhlas dotknutého ľudu považovať za udelený. Okolnosť, že hnutie, ktoré sa prezentuje ako legitímny zástupca tohto ľudu, s touto dohodou nesúhlasí, nemôže sama osebe stačiť na to, aby bola spochybnená existencia takéhoto predpokladaného súhlasu.

184

[Opravené uznesením z 15. januára 2025] Túto domnienku súhlasu však možno vyvrátiť, pokiaľ legitímni zástupcovia tohto ľudu preukážu, že režim výhody priznanej tomu istému ľudu predmetnou dohodou alebo mechanizmus pravidelnej kontroly, ktorému má tento režim podliehať, nespĺňa podmienky uvedené v bode 181 vyššie. V prípade potreby je úlohou súdu Únie, aby o tejto otázke rozhodol najmä s cieľom posúdiť, či uvedená dohoda dostatočne chráni právo dotknutého ľudu na sebaurčenie alebo trvalú zvrchovanosť nad prírodnými zdrojmi, ktorá vyplýva z tohto práva a z článku 73 Charty Organizácie Spojených národov. Komisia, Rada, Európsky parlament a každý členský štát môžu rovnako pred podpísaním alebo uzavretím dohody medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ktorá stanovuje takýto systém výhod, požiadať o stanovisko Súdneho dvora k zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmlúv, najmä s článkom 21 ods. 1 ZEÚ.

188

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 145 a 147 svojich návrhov, v tejto súvislosti je pôsobnosť spornej dohody vymedzená odkazom na jedinú „rybolovnú oblasť“, ktorá je definovaná tak, že zahŕňa v podstate všetky vody priľahlé k Marockému kráľovstvu a vody priľahlé k územiu Západnej Sahary. Definícia tejto „rybolovnej oblasti“ však nerozlišuje medzi vodami priľahlými k územiu Marockého kráľovstva a vodami priľahlými k územiu Západnej Sahary.

189

Sporná dohoda preto nevymedzuje, ktorá časť rybolovných práv Únie sa týka vôd priľahlých k Marockému kráľovstvu a ktorá časť týchto práv sa týka vôd priľahlých k územiu Západnej Sahary.

190

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 161 a 162 svojich návrhov, táto dohoda stanovuje požiadavku „spravodlivého geografického a sociálneho rozdelenia“ sociálno‑ekonomických výhod vyplývajúcich z finančného protiplnenia vyplácaného Úniou Marockému kráľovstvu.

Treba spresniť, že možnosť predpokladaného súhlasu v súlade s bodmi 180 až 183 vyššie nemožno spochybniť tým, že článok 73 Charty Organizácie Spojených národov, týkajúci sa nesamosprávnych území, odkazuje na „ľud“ a „obyvateľov“ týchto území a povinnosť čo najviac podporovať ich blahobyt definuje ako „svätú povinnosť“, pričom v prípade Západnej Sahary sa tak vzťahuje na časť „obyvateľstva“ tohto územia, ktorá nie je zahrnutá medzi „ľud“ Západnej Sahary. V tejto súvislosti sa v rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov 2703 (2023) uvedenej v bode 35 vyššie považuje za nevyhnutné, aby rokovania napredovali tak, aby sa zlepšila kvalita života obyvateľov Západnej Sahary vo všetkých oblastiach. Aj keby mal mať v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 181 vyššie z dohody v budúcnosti prospech ľud Západnej Sahary, možnosť, že by z tejto dohody mali prospech aj obyvatelia tohto územia vo všeobecnosti, však nemôže brániť konštatovaniu existencie predpokladaného súhlasu tohto ľudu.

194

[Opravené uznesením z 15. januára 2025] Okrem toho vzhľadom na konštatovanie uvedené v bode 173 vyššie, podľa ktorého konzultácie uskutočnené Komisiou a ESVČ nemôžu založiť existenciu takéhoto súhlasu tohto ľudu, treba považovať za dôvodný záver Všeobecného súdu uvedený v bode 364 napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri prijímaní sporného rozhodnutia Rada po prvé dostatočne nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa situácie Západnej Sahary a Rada a Komisia sa po druhé nesprávne domnievali, že súčasná situácia tohto územia neumožňuje ubezpečiť sa o existencii súhlasu ľudu Západnej Sahary so spornou dohodou.

197

Tieto inštitúcie pripomínajú najmä judikatúru, podľa ktorej sa osoba podliehajúca súdnej právomoci môže odvolávať na zásady medzinárodného obyčajového práva na účely toho, aby Súdny dvor preskúmal platnosť určitého aktu Únie, len pokiaľ tieto zásady môžu spochybniť právomoc Únie prijať uvedený akt a pokiaľ sa daný akt môže dotknúť práv, ktoré osoba podliehajúca súdnej právomoci vyvodzuje z práva Únie, alebo pokiaľ jej môže ukladať povinnosti podľa tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i., C‑366/10 , EU:C:2011:864 , bod 107 ).

198

Rada tiež zdôrazňuje, že hoci sa možno odvolávať na pravidlá medzinárodného práva, preskúmanie Súdneho dvora sa v každom prípade obmedzuje na existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa prípadne dopustili inštitúcie, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia týchto pravidiel v súlade s rozsudkom z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ( C‑366/10 , EU:C:2011:864 , bod 107 ). Zásady sebaurčenia a relatívneho účinku zmlúv nemôžu v prejednávanej veci spochybniť právomoc Únie, keďže Súdny dvor už implicitne uviedol, že medzinárodné právo nebráni tomu, aby zmluva odchylne od všeobecného pravidla zaväzovala štát vo vzťahu k inému územiu, čo Všeobecný súd výslovne potvrdil, keď zamietol žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Rady uzavrieť spornú dohodu. Relatívny účinok zmlúv sa v každom prípade netýka platnosti dohody, ale otázky, či sa jej možno dovolávať.

199

Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza, že aj keby sa bolo možné odvolávať na zásadu relatívneho účinku zmlúv a v prejednávanej veci by došlo k jej porušeniu, takéto porušenie nemá za následok neplatnosť sporného rozhodnutia, keďže podľa uvedenej zásady nie je súhlas tretej strany podmienkou platnosti dotknutej zmluvy.

Všeobecný súd okrem toho pripomenul, že v uvedenom rozsudku usúdil, že judikatúra týkajúca sa možnosti odvolávať sa na zásady medzinárodného obyčajového práva uvedená v bodoch 107 až 109 rozsudku z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ( C‑366/10 , EU:C:2011:864 ), nebráni tomuto záveru. Podľa Všeobecného súdu sa totiž úvahy uvedené v týchto bodoch zakladali na posúdení konkrétnych okolností prejednávanej veci týkajúcich sa povahy uplatňovaných zásad medzinárodného práva a napadnutého aktu, ako aj právneho postavenia žalobcov vo veci samej, ktoré neboli porovnateľné s okolnosťami veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. septembra 2021, Front Polisario/Rada ( T‑279/19 , EU:T:2021:639 ).

203

Všeobecný súd najmä konštatoval, že tieto úvahy platia aj pre možnosť odvolávať sa proti spornému rozhodnutiu na zásadu sebaurčenia a zásadu relatívneho účinku zmlúv, a to vzhľadom na to, že uvedené zásady sa uplatňujú v rámci dohody o rybolove uzavretej medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ako konštatoval Súdny dvor v bodoch 63 až 72 rozsudku z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 ).

204

Toto odôvodnenie neobsahuje nesprávne právne posúdenie.

205

Preto nemožno súhlasiť s tvrdením Komisie a Rady, podľa ktorého treba z rozsudku z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ( C‑366/10 , EU:C:2011:864 ), vyvodiť, že v rámci preskúmania platnosti sporného rozhodnutia sa nemožno odvolávať na tieto zásady.

209

Pokiaľ ide o výhradu Rady, podľa ktorej by sa malo preskúmanie súladu aktu Únie s takýmito pravidlami medzinárodného práva zo strany súdu Únie obmedziť na zjavne nesprávne posúdenie, táto výhrada sa v podstate zhoduje s výhradou predloženou v rámci štvrtého odvolacieho dôvodu založenou na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje Rada v oblasti vonkajších vzťahov. Túto výhradu treba preto zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 162 vyššie.

210

V dôsledku toho treba piaty odvolací dôvod vo veci C‑778/21 P a tretí odvolací dôvod vo veci C‑798/21 P zamietnuť ako nedôvodné.

211

Komisia sa domnieva, že by bolo žiaduce zachovať účinky sporného rozhodnutia počas obdobia jeden a pol roka pre prípad, že by Súdny dvor dospel k záveru, že zrušenie tohto rozhodnutia je odôvodnené inými dôvodmi, než sú dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, a že zo záverov Súdneho dvora by bolo možné vyvodiť reálnu možnosť, že s Marockým kráľovstvom by predsa len bolo možné uzavrieť dohodu vzťahujúcu sa na Západnú Saharu, aby sa umožnili rokovania potrebné na prijatie rozhodnutí Rady o podpise a uzavretí takejto dohody.

214

Front Polisario s týmito návrhmi nesúhlasí.

Posúdenie Súdnym dvorom

215

Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré účinky aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa majú považovať za konečné.

219

V dôsledku toho nie je potrebné o týchto subsidiárnych návrhoch rozhodnúť.

O trovách

220

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

221

V prejednávanej veci Belgické kráľovstvo, Maďarsko, Portugalská republika a Slovenská republika, ako vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní vo veci C‑798/21 P, ako aj Španielske kráľovstvo a Francúzska republika, ako vedľajší účastníci v prvostupňovom konaní, znášajú svoje vlastné trovy konania.

225

Napokon článok 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa na konanie o odvolaní rovnako uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, najmä stanovuje, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci konania ako členský štát alebo inštitúcia, znášajú svoje vlastné trovy konania.

226

V prejednávanej veci treba rozhodnúť, že CPMM znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

4.

Belgické kráľovstvo, Maďarsko, Portugalská republika a Slovenská republika, ako aj Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chambre des pêches maritimes de la Méditerranée (Komora pre morský rybolov v Stredozemnom mori), Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Nord (Komora pre morský rybolov v Severnom Atlantiku), Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Centre (Komora pre morský rybolov v Strednom Atlantiku) a Chambre des pêches maritimes de l’Atlantique Sud (Komora pre morský rybolov v Južnom Atlantiku) znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.