C-779/21

62021CJ0779

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 4. októbra 2024 ( *1 )

„Odvolanie – Vonkajšia činnosť – Medzinárodné dohody – Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej – Dohoda o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k tejto dohode – Akt o uzavretí – Tvrdenia týkajúce sa porušenia medzinárodného práva vyplývajúce z uplatniteľnosti druhej dohody na území Západnej Sahary – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Procesná spôsobilosť – Aktívna legitimácia – Podmienka, podľa ktorej musí byť žalobca v určitých prípadoch priamo a osobne dotknutý sporným opatrením – Zásada relatívneho účinku zmlúv – Zásada sebaurčenia – Nesamosprávne územia – Článok 73 Charty Organizácie spojených národov – Voľná úvaha Rady Európskej únie – Medzinárodné obyčajové právo – Všeobecné zásady práva Únie – Súhlas ľudu nesamosprávneho územia, ktorý je nositeľom práva na sebaurčenie, ako tretej strany medzinárodnej dohody“

V spojených veciach C‑779/21 P a C‑799/21 P,

ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. decembra 2021 a 16. decembra 2021,

Front populaire pour la libération de la Saguia el-Hamra et du Rio de oro (Front Polisario) , v zastúpení: G. Devers, avocat,

žalobca v prvostupňovom konaní,

Rada Európskej únie,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Francúzska republika , v zastúpení: pôvodne J.‑L. Carré, A.‑L. Desjonquères a T. Stéhelin, splnomocnení zástupcovia, neskôr G. Bain, B. Herbaut, T. Stéhelin a B. Travard, splnomocnení zástupcovia,

Confédération marocaine de l’agriculture a du développement rural (Comader) , v zastúpení: N. Angelet, G. Forwood a A. Hublet, avocats, ako aj N. Forwood, BL,

Španielske kráľovstvo , v zastúpení: L. Aguilera Ruiz a A. Gavela Llopis, splnomocnení zástupcovia,

Maďarsko , v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

Portugalská republika , v zastúpení: P. Barros da Costa a A. Pimenta, splnomocnené zástupkyne,

Slovenská republika , v zastúpení: pôvodne B. Ricziová, splnomocnená zástupkyňa, neskôr S. Ondrášiková, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní,

ďalší účastníci konania:

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, C. Lycourgos, E. Regan, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin, I. Jarukaitis, A. Kumin, N. Jääskinen (spravodajca), M. L. Arastey Sahún a M. Gavalec,

generálna advokátka: T. Ćapeta,

tajomník: C. Di Bella, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. a 24. októbra 2023,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 21. marca 2024,

Právny rámec

Medzinárodné právo

Charta Organizácie Spojených národov

3

Článok 1 Charty Organizácie Spojených národov, ktorá bola podpísaná v San Franciscu 26. júna 1945 (ďalej len „Charta Organizácie Spojených národov“), stanovuje:

„Ciele Organizácie Spojených národov sú tieto:

„Členovia Organizácie Spojených národov, ktorí majú alebo preberajú zodpovednosť za správu území, ktorých ľud ešte nedosiahol úplnú samosprávu, uznávajú zásadu, že záujmy obyvateľov týchto území sú na prvom mieste a prijímajú za svoju svätú povinnosť záväzok, že budú v rámci sústavy medzinárodného mieru a bezpečnosti, zriadenej touto Chartou, čo najviac podporovať ich blahobyt…

…“

Viedenský dohovor

5

Podľa posledného odseku preambuly Viedenského dohovoru o zmluvnom práve uzavretého 23. mája 1969 vo Viedni ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. zv. 1155, s. 331, ďalej len „Viedenský dohovor“) štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru, „[potvrdzujú], že pravidlá medzinárodného práva obyčajového budú aj naďalej upravovať otázky, ktoré neupravujú ustanovenia tohto dohovoru“.

6

7

Článok 29 Viedenského dohovoru s názvom „Územný rozsah zmlúv“ stanovuje:

„Pokiaľ zo zmluvy nevyplýva alebo nie je inak zjavný iný úmysel, zaväzuje zmluva každú zmluvnú stranu pre celé jej územie.“

8

Článok 34 tohto dohovoru s názvom „Všeobecné pravidlo týkajúce sa tretích štátov“ stanovuje:

„Zo zmluvy nevznikajú ani záväzky ani práva tretiemu štátu bez jeho súhlasu.“

2. Pri výkone práva podľa odseku 1 musí štát zachovávať podmienky ustanovené v zmluve, alebo ktoré vznikli v súlade s ňou.“

Dohoda o pridružení

11

Dňa 1. marca 2000 vstúpila do platnosti Euro‑stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej [ neoficiálny preklad ], podpísaná v Bruseli 26. februára 1996 ( Ú. v. ES L 70, 2000, s. 2 , ďalej len „dohoda o pridružení“).

12

Článok 1 ods. 1 a 2 tejto dohody stanovuje:

–

podporovať obchod a rozvoj harmonických hospodárskych a spoločenských vzťahov medzi zmluvnými stranami, najmä prostredníctvom dialógu a spolupráce, s cieľom posilniť rozvoj a prosperitu Maroka a marockého ľudu,

–

povzbudiť krajiny Maghrebu k integrácii podporovaním obchodu a spolupráce medzi Marokom a ostatnými krajinami regiónu,

–

podporovať spoluprácu v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a finančnej oblasti.“ [ neoficiálny preklad ]

Okolnosti predchádzajúce sporu

15

Pre potreby tohto konania možno okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené najmä v bodoch 1 až 53 napadnutého rozsudku, zhrnúť nasledujúcim spôsobom.

Medzinárodný kontext

16

Západná Sahara je územie nachádzajúce sa v severozápadnej Afrike, ktoré bolo na konci 19. storočia kolonizované Španielskym kráľovstvom a následne sa stalo španielskou provinciou. V roku 1963 ho Organizácia Spojených národov zapísala do „predbežného zoznamu území, na ktoré sa uplatňuje Deklarácia o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom [rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov 1514 (XV)]“ ako nesamosprávne územie spravované Španielskym kráľovstvom v zmysle článku 73 Charty Organizácie spojených národov. Na základe informácií oznámených podľa článku 73 písm. e) tejto Charty sa Západná Sahara v súčasnosti ešte stále nachádza na zozname nesamosprávnych území vypracovanom generálnym tajomníkom Organizácie spojených národov.

20

Dňa 20. augusta 1974 zaslalo Španielske kráľovstvo generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov list, v ktorom oznámilo svoje rozhodnutie usporiadať pod záštitou Organizácie Spojených národov referendum s cieľom umožniť ľudu Západnej Sahary uplatniť svoje právo na sebaurčenie.

21

Medzinárodný súdny dvor (MSD) ako hlavný súdny orgán Organizácie spojených národov vydal 16. októbra 1975, v nadväznosti na návrh Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov v rámci jeho prác týkajúcich sa dekolonizácie Západnej Sahary, poradné stanovisko „Západná Sahara“ (MSD, Zbierka 1975, s. 12, ďalej len „poradné stanovisko k Západnej Sahare“). V bode 162 tohto stanoviska MSD konštatoval, že:

24

Dňa 6. novembra 1975 prijala Bezpečnostná rada Organizácie spojených národov na svojom 1854. zasadnutí rezolúciu 380 (1975) k Západnej Sahare, v ktorej „vyslov[ila] poľutovanie nad konaním [ohláseného] pochodu“ a „žiada[la] [Marocké kráľovstvo], aby okamžite stiahlo z územia Západnej Sahary všetkých účastníkov [tohto] pochodu“.

25

Španielske kráľovstvo 26. februára 1976 informovalo generálneho tajomníka Organizácie spojených národov, že od tohto dňa sa sťahuje z územia Západnej Sahary a má za to, že nenesie nijakú medzinárodnú zodpovednosť za správu tohto územia.

26

V medziobdobí vypukol v tomto regióne ozbrojený konflikt medzi Marockým kráľovstvom, Mauritánskou islamskou republikou a Frontom Polisario. V tejto súvislosti časť obyvateľstva Západnej Sahary, najmä príslušníci ľudu Sahrawi, z tohto územia utiekla a našla útočisko v táboroch na alžírskom území v blízkosti hranice so Západnou Saharou.

Dňa 21. novembra 1979 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov na svojom 75. plenárnom zasadnutí rezolúciu 34/37 k otázke Západnej Sahary, v ktorej „opätovne potvrd[ilo] nescudziteľné právo ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie a nezávislosť v súlade s [Chartou Organizácie spojených národov]… a s cieľmi [jeho] rezolúcie 1514 (XV)“, „vyjadr[ilo] hlboké poľutovanie nad zhoršením situácie spôsobeným pokračujúcou okupáciou Západnej Sahary Marokom“, „naliehavo žiada[lo] od Maroka, aby sa zapojilo do mierového procesu a ukončilo okupáciu územia Západnej Sahary“ a „na tento účel odpor[učilo], aby sa [Front Polisario] ako zástupca ľudu Západnej Sahary v plnom rozsahu podieľal na hľadaní spravodlivého, trvalého a konečného politického riešenia otázky Západnej Sahary v súlade s rezolúciami a deklaráciami Organizácie spojených národov“. Po tejto rezolúcii nasledovala rezolúcia 35/19, ktorú Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov prijalo na svojom 56. plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 11. novembra 1980. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov v bode 10 tejto rezolúcie „naliehavo žiada[lo]… od Maroka a [Frontu Polisario] ako zástupcu ľudu Západnej Sahary, aby začali priame rokovania s cieľom definitívneho vyriešenia otázky Západnej Sahary“.

30

Konflikt medzi Marockým kráľovstvom a Frontom Polisario pokračoval až do 30. augusta 1988, keď strany v zásade prijali návrhy na urovnanie konfliktu predložené najmä generálnym tajomníkom Organizácie spojených národov, ktoré predpokladali predovšetkým vyhlásenie prímeria a usporiadanie referenda o sebaurčení pod dohľadom Organizácie Spojených národov. Keďže sa však nenašlo žiadne politické riešenie, boje v roku 2020 znovu pokračovali.

Po nadobudnutí platnosti dohody o pridružení 1. marca 2000 bolo k tejto dohode uzavretých a zmenených niekoľko protokolov. Dňa 13. decembra 2010 bola v Bruseli podpísaná Dohoda vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom o recipročných liberalizačných opatreniach pre poľnohospodárske výrobky, spracované poľnohospodárske výrobky, ryby a výrobky rybného hospodárstva a o nahradení protokolov č. 1, 2 a 3 a ich príloh a o zmenách a doplneniach Euro‑stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 241, 2012, s. 4 , ďalej len „dohoda o liberalizácii“). Táto dohoda bola schválená v mene Únie rozhodnutím Rady 2012/497/EÚ z 8. marca 2012 ( Ú. v. EÚ L 241, 2012, s. 2 ).

34

Front Polisario podal 19. novembra 2012 na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia, pričom najmä tvrdil, že Rada porušila niektoré svoje povinnosti podľa medzinárodného práva tým, že uvedeným rozhodnutím schválila uplatňovanie dohody o liberalizácii na územie Západnej Sahary. Všeobecný súd rozsudkom z 10. decembra 2015, Front Polisario/Rada ( T‑512/12 , EU:T:2015:953 ), zrušil rozhodnutie 2012/497 v rozsahu, v akom v ňom bolo schválené, že dohoda o liberalizácii sa vzťahuje na Západnú Saharu z dôvodu, že Rada porušila svoju povinnosť preskúmať pred prijatím tohto rozhodnutia všetky okolnosti daného prípadu tým, že neoverila, či využívanie výrobkov pochádzajúcich z tohto územia, vyvážaných do Únie, neprebieha na úkor obyvateľstva tohto územia a nevedie k porušovaniu základných práv dotknutých osôb.

Sporná dohoda a sporné rozhodnutie

37

Rada v nadväznosti na rozsudok z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), rozhodnutím z 29. mája 2017 poverila Komisiu, aby v mene Únie začala rokovania s Marockým kráľovstvom s cieľom uzavrieť medzinárodnú dohodu, ktorou sa zmení protokol č. 1 k dohode o pridružení o úpravách dovozu poľnohospodárskych výrobkov, spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, rýb a výrobkov rybného hospodárstva s pôvodom v Maroku do Európskej únie, a protokol č. 4 k dohode o pridružení o vymedzení pojmu „pôvodné výrobky“ a metódach administratívnej spolupráce. V poverení na začatie rokovaní udelenom Komisii ju Rada požiadala, aby na jednej strane zabezpečila, aby bolo primerane zapojené obyvateľstvo dotknuté plánovanou medzinárodnou dohodou, a na druhej strane, aby posúdila možné dôsledky uvedenej dohody na udržateľný rozvoj Západnej Sahary, najmä prínos pre miestne obyvateľstvo, ako aj vplyv využívania prírodných zdrojov na dotknuté územia.

38

Po tom, čo Komisia informovala o výsledku svojich konzultácií a svojej analýzy v správe z 11. júna 2018 o výhodách rozšírenia colných preferencií na výrobky s pôvodom v Západnej Sahare pre obyvateľstvo Západnej Sahary a o konzultácii s týmto obyvateľstvom, bola 25. októbra 2018 v Bruseli medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom podpísaná dohoda vo forme výmeny listov o zmene protokolov č. 1 a č. 4 k Euro‑stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej ( Ú. v. EÚ L 34, 2019, s. 4 , ďalej len „sporná dohoda“).

1. Na výrobky s pôvodom v Západnej Sahare, ktoré podliehajú kontrole colných orgánov Marockého kráľovstva, sa vzťahujú rovnaké obchodné preferencie ako na tie [ako tie – neoficiálny preklad ], ktoré [Únia] udelila na výrobky, na ktoré sa vzťahuje dohoda o pridružení.

2. Protokol č. 4 sa uplatňuje mutatis mutandis na účely vymedzenia statusu pôvodu výrobkov uvedených v odseku 1 vrátane dôkazov o pôvode.

3. Colné orgány členských štátov [Únie] a Marockého kráľovstva zodpovedajú za zabezpečenie uplatňovania protokolu č. 4 na tieto výrobky.‘

[Únia] a Marocké kráľovstvo opätovne potvrdzujú svoj záväzok vykonávať protokoly v súlade s platnými ustanoveniami dohody o pridružení, ktoré sa týkajú dodržiavania základných slobôd a ľudských práv.

Vloženie tohto spoločného vyhlásenia je založené na dlhoročnom privilegovanom partnerstve medzi [Úniou] a Marockým kráľovstvom, ktoré je zakotvené najmä posilneným štatútom, ktorý bol Marockému kráľovstvu pridelený, ako aj na zdieľanej ambícií zmluvných strán prehĺbiť a rozšíriť toto partnerstvo.

V tomto duchu partnerstva a s cieľom umožniť zmluvným stranám posúdiť vplyv tejto dohody, a to najmä na udržateľný rozvoj, hlavne čo sa týka výhod pre dotknuté obyvateľstvo a využívania prírodných zdrojov na príslušnom území, sa [Únia] a Marocké kráľovstvo dohodli na vzájomnej výmene informácií vo výbore pre pridruženie aspoň raz ročne.

Únia neprejudikuje výsledok politického procesu o konečnom statuse Západnej Sahary, ktorý sa vedie pod záštitou Organizácie Spojených národov a zároveň dôsledne opakuje, že jej záleží na urovnaní sporu v Západnej Sahare, aktuálne zapísanej Organizáciou Spojených národov na zozname nesamosprávnych území a v súčasnosti z veľkej časti spravovanom Marockým kráľovstvom.…“

(4)

Od nadobudnutia platnosti dohody o pridružení sa výrobky pochádzajúce zo Západnej Sahary s osvedčením o pôvode v Maroku dovážali z Únie [do Únie – neoficiálny preklad ] s colnými preferenciami zakotvenými v relevantných ustanoveniach uvedenej dohody.

(5)

Vo svojom rozsudku [z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 )] Súdny dvor však spresnil, že dohoda o pridružení sa vzťahuje len na územie Marockého kráľovstva, a nie na Západnú Saharu, ktorá je nesamosprávnym územím.

(6)

Odhaduje sa, že rozšírenie colných preferencií na výrobky s pôvodom v Západnej Sahare bude mať teda celkovo pozitívny vplyv na dotknuté obyvateľstvo. …

(10)

Vzhľadom na úvahy o súhlase v rozsudku [z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 )] Komisia spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť [(ESVČ)] prijala všetky rozumné a možné opatrenia v aktuálnom kontexte k tomu, aby primerane zapojila dotknuté obyvateľstvo, aby sa uistila o jeho súhlase s dohodou. Uskutočnili sa konzultácie so zástupcami zahŕňajúcimi širokú škálu zástupcov spoločenských, ekonomických a politických kruhov, ktorí sa v rámci týchto konzultácií vo veľkej miere vyjadrili pre rozšírenie colných preferencií z dohody o pridružení na Západnú Saharu. Tí, ktorí odmietli rozšírenie, sa hlavne domnievali, že táto dohoda by potvrdzovala pozíciu Maroka na území Západnej Sahary. Žiadne ustanovenie tejto dohody však nenasvedčuje tomu, že by uznávala suverenitu Maroka nad Západnou Saharou. Únia bude i naďalej vynakladať zvýšené úsilie na podporu procesu mierového riešenia sporu, ktorý pod svojou záštitou iniciovala a pokračovala v ňom Organizácia Spojených národov.“

42

Článok 1 prvý odsek sporného rozhodnutia stanovuje, že sporná dohoda sa schvaľuje v mene Únie. Táto dohoda nadobudla platnosť 19. júla 2019 ( Ú. v. EÚ L 197, 2019, s. 1 ).

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

46

Po druhé Všeobecný súd najprv zamietol prvý žalobný dôvod neplatnosti, ktorý uviedol Front Polisario na podporu svojich návrhov a ktorý je založený na nedostatku právomoci Rady prijať sporné rozhodnutie, a následne preskúmal v bodoch 251 až 391 napadnutého rozsudku tretí žalobný dôvod neplatnosti založený v podstate na tom, že Rada porušila svoju povinnosť dodržiavať požiadavky, ktoré Súdny dvor vyvodil zo zásady sebaurčenia a zásady relatívneho účinku zmlúv, ako boli spresnené v rozsudkoch z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), a z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK ( C‑266/16 , EU:C:2018:118 ). Všeobecný súd v bode 391 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Rada pri prijatí sporného rozhodnutia dostatočne nezohľadnila všetky relevantné informácie o situácii Západnej Sahary a nesprávne sa domnievala, že disponuje voľnou úvahou, aby rozhodla, či je potrebné rešpektovať požiadavku, podľa ktorej v súlade s výkladom zásady relatívneho účinku zmlúv v spojení so zásadou sebaurčenia podaným Súdnym dvorom musí ľud tohto územia prejaviť svoj súhlas s uplatňovaním spornej dohody na toto územie ako tretia strana vo vzťahu k uvedenej dohode.

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

47

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 15. februára 2022 boli veci C‑779/21 P a C‑799/21 P spojené na účely písomnej a ústnej časti konania, ako aj rozsudku.

48

Komisia vo svojom odvolaní (vec C‑779/21 P) navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zamietol žalobu, ktorú podal Front Polisario na prvom stupni alebo ak Súdny dvor rozhodne, že stav konania nedovoľuje vo veci rozhodnúť, vrátil vec Všeobecnému súdu, a

–

vydal konečný rozsudok o otázkach, ktoré sú predmetom jej odvolania, a zamietol žalobu podanú Frontom Polisario,

–

uložil Frontu Polisario povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a konania vo veci T‑279/19, a

–

subsidiárne zachoval účinky sporného rozhodnutia počas obdobia dvanástich mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci.

53

uložil Rade povinnosť nahradiť všetky trovy konania vynaložené Frontom Polisario v tejto veci a v konaní na prvom stupni na Všeobecnom súde.

54

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vyhlásil žalobu Frontu Polisario za neprípustnú alebo prinajmenšom za nedôvodnú, a

–

rozhodol, že Front Polisario je povinný nahradiť trovy konania.

56

58

Rada a Komisia svojimi prvými odvolacími dôvodmi vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 90 až 114 napadnutého rozsudku uznal procesnú spôsobilosť Frontu Polisario na súde Únie.

59

Tieto dve inštitúcie spolu s Francúzskou republikou a Comader v podstate tvrdia najmä to, že Front Polisario nemá právnu subjektivitu podľa medzinárodného práva ani podľa práva Únie. Okrem toho namietajú, že odvolávanie sa na zásadu účinnej súdnej ochrany s cieľom priznať Frontu Polisario spôsobilosť podať na Všeobecný súd žalobu na ochranu práva ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie predstavuje riziko, že akákoľvek žaloba podaná na súde Únie ako „vnútornom“ súde by bola prípustná napriek tomu, že by sa takáto žaloba týkala medzinárodného sporu, na ktorý sa vzťahuje medzinárodné právo a ktorý bol predložený subjektom medzinárodného práva, pričom ho nemožno predložiť medzinárodnému súdu. Podľa Rady právo na účinnú súdnu ochranu neznamená neobmedzený prístup k súdom Únie bez ohľadu na podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

60

Rada sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď použil extenzívny výklad pojmu „právnická osoba“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorý nezohľadňuje obmedzenia úlohy a spôsobilosti Frontu Polisario na zastupovanie podľa medzinárodného práva, a keď v bode 103 napadnutého rozsudku zamietol argumenty Rady v tejto súvislosti. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že spôsobilosť Frontu Polisario na zastupovanie v rámci procesu politického riešenia sporu na úrovni Organizácie Spojených národov odôvodňuje, aby bolo Frontu Polisario priznané postavenie „právnickej osoby“ s cieľom umožniť mu napadnúť platnosť rozhodnutia o uzavretí dohody, ktorá podľa Rady nemá vplyv na vyriešenie tohto sporu. Úloha Frontu Polisario je na medzinárodnej úrovni obmedzená na jeho schopnosť zúčastňovať sa ako zástupca ľudu Západnej Sahary na rokovaniach vedených pod záštitou Organizácie Spojených národov vo veci konečného štatútu Západnej Sahary v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 34/37 uvedenou v bode 29 vyššie. Skutočnosť, že inštitúcie Únie uznávajú existenciu sporu, ktorý je predmetom rokovaní v rámci Organizácie Spojených národov, podľa Rady v žiadnom prípade neznamená, že Únia alebo jej inštitúcie uznávajú Front Polisario za svojho partnera, keďže Únia sa týchto rokovaní nezúčastňuje.

62

Front Polisario odmieta túto argumentáciu.

Posúdenie Súdnym dvorom

63

Ako v podstate pripomenul Všeobecný súd v bodoch 82 a 83 napadnutého rozsudku, hoci podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku tohto článku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia, ale Súdny dvor už priznal procesnú spôsobilosť na súdoch Únie subjektom nezávisle od toho, či boli založené ako právnické osoby podľa vnútroštátneho práva.

67

V prejednávanej veci treba konštatovať, ako to urobila generálna advokátka v bode 82 svojich návrhov, že Front Polisario je samozvané oslobodzovacie hnutie, ktoré vzniklo s cieľom bojovať za konkrétny typ budúceho modelu správy nesamosprávneho územia Západnej Sahary, a to za nezávislosť tohto územia, v súčasnosti od Marockého kráľovstva, a za vytvorenie zvrchovaného štátu Západosaharčanov. Toto hnutie sa v rámci výkonu práva ľudu nesamosprávneho územia Západnej Sahary na sebaurčenie usiluje o vytvorenie nezávislého štátu.

68

Keďže cieľom tohto hnutia je práve na základe práva ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie vytvoriť štátny právny poriadok pre toto územie, na účely priznania procesnej spôsobilosti na súdoch Únie nemožno od neho požadovať, aby bolo zriadené ako právnická osoba v súlade s konkrétnym vnútroštátnym právnym poriadkom.

69

Front Polisario je okrem toho jedným z legitímnych partnerov procesu uvedeného v bode 31 vyššie smerujúceho k rozhodnutiu o budúcnosti Západnej Sahary, ktorý je vedený pod záštitou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorej rozhodnutia zaväzujú všetky členské štáty a inštitúcie Únie, a to aj napriek tomu, že Organizácia Spojených národov ani Únia a jej členské štáty nikdy nepriznali Frontu Polisario postavenie „ľudového oslobodzovacieho hnutia“.

Napokon argumentácia, podľa ktorej nebola právna subjektivita Frontu Polisario uznaná v právnych poriadkoch členských štátov alebo podľa ktorej jeho procesnú spôsobilosť neuznal žiadny súd členského štátu, je neúčinná. Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku, hoci pojem „právnická osoba“ uvedený v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ v zásade predpokladá existenciu právnej subjektivity, ktorú treba overiť z hľadiska vnútroštátneho práva, podľa ktorého bola dotknutá právnická osoba založená, tento pojem sa nemusí nutne zhodovať s pojmami v jednotlivých právnych poriadkoch členských štátov. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že Súdny dvor uznal, že tretí štát ako štát s medzinárodnou právnou subjektivitou sa musí považovať za „právnickú osobu“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2021, Venezuela/Rada (Dotknutosť tretieho štátu), C‑872/19 P , EU:C:2021:507 , bod 53 ].

73

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy mohol Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospieť k záveru, že Front Polisario má procesnú spôsobilosť na súdoch Únie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

74

V dôsledku toho treba prvý odvolací dôvod vo veci C‑779/21 P a prvý odvolací dôvod vo veci C‑799/21 P zamietnuť ako nedôvodné.

O druhom a treťom odvolacom dôvode vo veci C‑779/21 P a o druhom odvolacom dôvode vo veci C‑799/21 P, ktoré sú založené na okolnosti, že Front Polisario nie je priamo a osobne dotknutý sporným rozhodnutím

77

Komisia predovšetkým tvrdí, že Všeobecný súd porušil právo Únie, keď rozhodol, že niektoré účinky sporného rozhodnutia a spornej dohody spĺňajú podmienky, na základe ktorých možno konštatovať, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím, hoci sporná dohoda, ktorej schválenie v mene Únie bolo predmetom tohto rozhodnutia, sa prostredníctvom zmeny pravidiel pôvodu obmedzuje na poskytnutie preferenčného prístupu v Únii niektorým výrobkom s pôvodom v Západnej Sahare, pričom zohľadňuje uznanie samostatného postavenia tohto územia a otázku výsledku procesu vedeného na úrovni Organizácie Spojených národov týkajúceho sa tohto nesamosprávneho územia ponecháva úplne otvorenú. Komisia sa preto domnieva, že práve dovozcovia môžu v prípade potreby uplatniť „práva“, ktoré im priznáva táto dohoda a napadnúť rozhodnutia colných orgánov, ktorými sa vykonáva táto dohoda, na súdoch členských štátov v prípade ich porušenia. Colní deklaranti by však spravidla mali mať sídlo v Európskej únii. Výrobcovia z tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje uvedená dohoda, by síce mohli mať prospech zo širšieho otvorenia európskeho trhu, ale takýto prospech by predstavoval „hospodársky“ účinok spornej dohody. Účinky „mimo Únie“ teda nemajú právnu povahu a nie sú upravené ani právom Únie.

78

Cieľom odôvodnenia Všeobecného súdu, ktorým zamietol argumentáciu inštitúcií, podľa Komisie v skutočnosti nie je preukázať, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím, ale že sporná dohoda sa uplatňuje na územie Západnej Sahary, a teda že ľud Západnej Sahary je touto dohodou dotknutý. Skutočnosť, že úlohou marockých colných orgánov je podieľať sa na uplatňovaní spornej dohody, pokiaľ ide o vydávanie osvedčení o pôvode, alebo že vývozcovia musia dodržiavať určité podmienky, aby dovozcovia mohli využívať preferenčné sadzby, alebo že táto dohoda má vplyv na výrobky zo Západnej Sahary, však v žiadnom prípade neznamená, že uvedená dohoda má právne účinky na treťom území.

82

Rada tiež spochybňuje záver Všeobecného súdu uvedený v bode 215 napadnutého rozsudku, podľa ktorého v rozsahu, v akom sa uzavretie spornej dohody dotýka ľudu Západnej Sahary a vyžaduje si jeho súhlas, má sporné rozhodnutie priame účinky na právne postavenie Frontu Polisario ako zástupcu tohto ľudu.

83

Francúzska republika sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení týkajúcich sa právnych účinkov rozhodnutia Rady o uzavretí medzinárodnej dohody. Rovnako ako Rada zdôrazňuje, že hoci záver uvedený v bode 150 napadnutého rozsudku, podľa ktorého rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody materializuje súhlas Únie s tým, že bude touto dohodou viazaná, je v právnom poriadku Únie správny, ale na medzinárodnej úrovni vyjadruje súhlas byť touto dohodou viazaný iba oznámenie dotknutej strane o tom, že boli ukončené vnútorné postupy. Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil ďalších nesprávnych právnych posúdení, keď tvrdil, že k priamej zmene právneho postavenia Frontu Polisario došlo na základe samotnej spornej dohody.

84

Rovnako tak aj Comader v prvom rade podporuje tvrdenia Rady týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Všeobecný súd dopustil v bodoch 149 až 159 napadnutého rozsudku, keďže rozhodnutie uzavrieť zmluvu neznamená nadobudnutie platnosti tejto zmluvy. Okrem toho zásada účinnej súdnej ochrany podľa Comader nerozširuje žalobné dôvody mimoeurópskeho žalobcu na účely ochrany kolektívnych práv vyplývajúcich z medzinárodného práva. V druhom rade si Všeobecný súd zamenil Front Polisario s ľudom Západnej Sahary, keď v bode 215 napadnutého rozsudku konštatoval, že Front Polisario je „priamo“ dotknutý sporným rozhodnutím.

Ako pripomenul Všeobecný súd v bode 144 napadnutého rozsudku, z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie tejto osoby, a po druhé, aby neponechávalo žiadny priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má čisto automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, C‑622/16 P až C‑624/16 P , EU:C:2018:873 , bod 42 a citovanú judikatúru, ako aj z 12. júla 2022, Nord Stream 2/Parlament a Rada, C‑348/20 P , EU:C:2022:548 , bod 43 a citovanú judikatúru).

88

V prejednávanej veci bolo cieľom žaloby o neplatnosť, ktorú podal Front Polisario na Všeobecný súd, chrániť právo ľudu Západnej Sahary na sebaurčenie, ktoré už Súdny dvor uznal v bodoch 88, 91 a v bode 105 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ). To, či je Front Polisario priamo dotknutý sporným rozhodnutím v zmysle judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku treba však preskúmať vzhľadom na účinky sporného rozhodnutia, a teda aj účinky spornej dohody na právne postavenie tohto ľudu, ktorý v prejednávaných veciach zastupuje Front Polisario.

89

Hoci Front Polisario nebol oficiálne uznaný za výhradného zástupcu ľudu Západnej Sahary, je v súlade s rezolúciami najvyšších orgánov Organizácie Spojených národov, a to vrátane rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov uvedených v bode 31 vyššie, privilegovaným partnerom v rámci procesu vedeného pod záštitou Organizácie Spojených národov s cieľom rozhodnúť o budúcom postavení Západnej Sahary. Front Polisario sa zúčastňuje aj na ďalších medzinárodných fórach s cieľom chrániť právo tohto ľudu na sebaurčenie.

93

Na jednej strane, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 75 svojich návrhov, je totiž predmetom tohto rozhodnutia uzavretie medzinárodnej dohody, ktorá sa uplatňuje na väčšinu územia, voči ktorému má ľud Západnej Sahary právo na sebaurčenie. Toto rozhodnutie teda nevyhnutne ovplyvňuje práva, ktoré má tento ľud vo vzťahu k tomuto územiu, vrátane práva na využívanie prírodného bohatstva tohto územia, ktoré vyplýva z článku 73 Charty Organizácie Spojených národov a zo zásady medzinárodného obyčajového práva týkajúcej sa trvalej zvrchovanosti nad prírodnými zdrojmi [pozri v tomto zmysle vo veci týkajúcej sa ozbrojených činností na území Konga (Konžská demokratická republika v. Uganda) rozsudok z 19. decembra 2005, Zbierka MSD 2005, s. 168, bod 244].

94

Konkrétne, hoci Únia spornou dohodou neuznáva nároky Marockého kráľovstva, pokiaľ ide o zvrchovanosť nad územím Západnej Sahary, táto dohoda napriek tomu priznáva v práve Únie právne účinky aktom vykonaným na tomto nesamosprávnom území príslušnými orgánmi Marockého kráľovstva, najmä colnými orgánmi, ako sú akty týkajúce sa vydávania osvedčení o pôvode pre výrobky s pôvodom v Západnej Sahare.

95

V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie Komisie, podľa ktorého skutočnosť, že sporná dohoda má vplyv na výrobky s pôvodom v Západnej Sahare, z právneho hľadiska neznamená „uplatnenie spornej dohody na územie Západnej Sahary“. Uplatňovanie tejto dohody totiž predpokladá prítomnosť marockých orgánov na území Západnej Sahary a vykonávanie administratívnych funkcií týmito orgánmi na tomto území s cieľom prijať určité akty stanovené v uvedenej dohode. Sporné rozhodnutie tým, že priznáva takýmto aktom marockých orgánov právne účinky podľa práva Únie, má priame účinky na právne postavenie ľudu Západnej Sahary ako nositeľa práva na sebaurčenie bez ohľadu na to, či možno spornú dohodu podľa medzinárodného práva voči tomuto ľudu uplatniť vzhľadom na zásadu relatívneho účinku zmlúv.

99

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy Všeobecný súd v bode 224 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že Front Polisario je priamo dotknutý sporným rozhodnutím.

100

V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod vo veci C‑779/21 P a prvú časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑799/21 P zamietnuť ako nedôvodné.

O treťom odvolacom dôvode vo veci C‑779/21 P a druhej časti druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑799/21 P, ktoré sú založené na skutočnosti, že Front Polisario nie je osobne dotknutý sporným rozhodnutím

– Argumentácia účastníkov konania

104

Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozdiel, ktorý Všeobecný súd urobil v bodoch 234 a 235 napadnutého rozsudku medzi situáciou, o ktorú išlo v rozsudku z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily ( C‑142/00 P , EU:C:2003:217 ), a situáciou, o ktorú ide v prejednávanej veci, je umelý a z právneho hľadiska nesprávny, keďže opatrenie napadnuté v uvedenom rozsudku sa týkalo len ZKÚ, z ktorých niektoré sú alebo boli nesamosprávnymi územiami. Nemožno pripustiť, že by vláda Holandských Antíl nebola oprávnená napadnúť akt Únie, ktorý sa z hospodárskeho hľadiska týka jej územia, zatiaľ čo Front Polisario by tak mohol urobiť, okrem prípadu, že by sa usúdilo, že hnutia, ktoré sa usilujú o nezávislosť územia alebo ktoré sú s určitým štátom v konflikte, majú viac záruk ako regionálne vlády.

105

Rada sa domnieva, že odôvodnenie Všeobecného súdu neodpovedá na jej tvrdenie, ktoré vyvodila z rozsudku z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily ( C‑142/00 P , EU:C:2003:217 ), pričom pripomína, že vo svojej duplike pred Všeobecným súdom uviedla, že z tohto rozsudku vyplýva, že aj za predpokladu, že Front Polisario je subjektom príslušným pre hospodárske otázky týkajúce sa Západnej Sahary, quod non , toto postavenie nestačí na to, aby sa mohol považovať za osobne dotknutý spornou dohodou.

106

Front Polisario odmieta túto argumentáciu.

Tvrdenia Komisie a Rady týkajúce sa rozsudku z 10. apríla 2003, Komisia/Holandské Antily ( C‑142/00 P , EU:C:2003:217 ), v ktorom Súdny dvor usúdil, že všeobecný záujem, ktorý môže mať ZKÚ ako príslušný subjekt, pokiaľ ide o otázky hospodárskej a sociálnej povahy na svojom území, na dosiahnutí priaznivého výsledku pre ekonomickú prosperitu tohto územia, nemôže sám osebe stačiť na to, aby sa tento subjekt považoval za dotknutý v zmysle článku 173 štvrtého odseku Zmluvy ES (teraz článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ), treba zamietnuť. Všeobecný súd totiž nezaložil posúdenie, podľa ktorého je Front Polisario osobne dotknutý sporným rozhodnutím, a v širšom zmysle i spornou dohodou, na hospodárskych účinkoch tejto dohody, ale na skutočnosti, že táto organizácia zastupuje ľud Západnej Sahary ako nositeľa práva na sebaurčenie vo vzťahu k tomuto územiu.

110

V dôsledku toho treba tretí odvolací dôvod vo veci C‑779/21 P zamietnuť ako nedôvodný. Rovnako treba zamietnuť druhú časť druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑799/21 P ako nedôvodnú, a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.

O štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑779/21 P a štvrtom odvolacom dôvode vo veci C‑799/21 P, ktoré sú založené na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania a súhlas ľudu Západnej Sahary so spornou dohodou

Argumentácia účastníkov konania

111

Podľa Komisie sa tieto nesprávne posúdenia zakladajú na štyroch hlavných výhradách, a to po prvé na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, mieru voľnej úvahy inštitúcií a potrebu preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia na účely konštatovania neplatnosti sporného rozhodnutia z dôvodu jeho údajnej nezlučiteľnosti s pravidlami medzinárodného práva, po druhé na nesprávnom právnom posúdení založenom na neexistencii požiadavky súhlasu ľudu Západnej Sahary v osobitnom kontexte veci, po tretie aj za predpokladu, že by bol takýto súhlas ľudu Západnej Sahary potrebný na potvrdenie platnosti sporného rozhodnutia, na nesprávnom právnom posúdení, keďže pojem „súhlas“ použitý Všeobecným súdom je príliš reštriktívny, a po štvrté na nesprávnom právnom posúdení založenom na identifikácii Frontu Polisario ako subjektu, ktorému prináleží vyjadriť takýto súhlas vzhľadom na jeho obmedzené postavenie a obmedzenú spôsobilosť na zastupovanie. Komisia v rámci týchto štyroch výhrad tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne určil medzinárodné obyčajové právo, hoci v rámci prejednávanej veci bol povinný tak urobiť.

114

Komisia uvádza, že každé rozhodnutie o uzavretí dohody s treťou krajinou zahŕňa posúdenie záujmov Únie v rámci vzťahov s dotknutou treťou krajinou a voľbu medzi rozdielnymi záujmami vyplývajúcimi z týchto vzťahov v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti stanovenými v článku 21 ZEÚ. Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri vyvažovaní cieľa podporovať univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv s ostatnými cieľmi, na ktorých je založená činnosť Únie na medzinárodnej scéne, a s ostatnými záujmami Únie. Súdne preskúmanie sa v tejto súvislosti musí nevyhnutne obmedziť na otázku, či sa inštitúcie Únie prijatím dotknutého aktu dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia týchto zásad.

118

Rada tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 391 napadnutého rozsudku, konzultácie vedené marockými orgánmi na jednej strane a Komisiou a ESVČ na strane druhej umožnili získať súhlas ľudu Západnej Sahary. Rada sa domnieva, že tento bod, ako aj body 307 až 390 napadnutého rozsudku, ktoré podporujú záver uvedený v bode 391, obsahujú nesprávne právne posúdenie, keďže Všeobecný súd nesprávne posúdil význam pojmu „súhlas“ ľudu nesamosprávneho územia, alebo dokonca potrebu získať tento súhlas, a okrem toho porušil zásadu prezumpcie správnosti písomností Rady či skreslil argumentáciu predloženú Radou. Všeobecný súd rovnako porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

119

Front Polisario navrhuje zamietnuť tieto odvolacie dôvody.

Posúdenie Súdnym dvorom

– Úvodné pripomienky

123

Všeobecný súd zhrnul svoje odôvodnenie v odpovedi na tretiu časť tretieho žalobného dôvodu Frontu Polisario v bode 391 napadnutého rozsudku takto:

„…pri prijatí [sporného] rozhodnutia Rada dostatočne nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa situácie Západnej Sahary a nesprávne sa domnievala, že disponuje voľnou úvahou, aby rozhodla, či je potrebné rešpektovať požiadavku, podľa ktorej má ľud tohto územia v súlade s výkladom zásady relatívneho účinku zmlúv v spojení so zásadou sebaurčenia podaným Súdnym dvorom prejaviť svoj súhlas s uplatňovaním spornej dohody na toto územie ako jej tretia strana. Predovšetkým po prvé Rada a Komisia sa nesprávne domnievali, že súčasná situácia tohto územia neumožňuje uistiť sa o existencii tohto súhlasu, a to predovšetkým prostredníctvom [Frontu Polisario]. Po druhé, keď sa Rada domnievala, že konzultácie vedené Komisiou a ESVČ, ktoré sa nezaoberali získaním takého súhlasu a ich cieľom nebolo obrátiť sa na „zastupujúce orgány“ uvedeného ľudu, umožňovali rešpektovať zásadu relatívneho účinku zmlúv tak, ako ju vyložil Súdny dvor predovšetkým v bode 106 rozsudku [z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 )], nepochopila význam týchto konzultácií, ako ani význam požiadavky formulovanej v uvedenom bode. Po tretie Rada sa nesprávne domnievala, že môže vychádzať z listu [právneho poradcu, ktorý je zástupcom generálneho tajomníka pre právne záležitosti Organizácie spojených národov z 29. januára 2002 (ďalej len ‚list právneho poradcu Organizácie spojených národov z 29. januára 2002‘)], aby nahradila túto požiadavku kritériami údajne formulovanými v tomto liste.“

126

V prejednávanej veci treba uviesť, že odôvodnenie 10 sporného rozhodnutia uvádza:

„Vzhľadom na úvahy o súhlase v rozsudku [z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ], Komisia spolu s [ESVČ] prijala všetky rozumné a možné opatrenia v aktuálnom kontexte k tomu, aby primerane zapojila dotknuté obyvateľstvo, aby sa uistila o jeho súhlase s dohodou. Uskutočnili sa konzultácie so zástupcami zahŕňajúcimi širokú škálu zástupcov spoločenských, ekonomických a politických kruhov, ktorí sa v rámci týchto konzultácií vo veľkej miere [väčšinovo – neoficiálny preklad ] vyjadrili pre rozšírenie colných preferencií z dohody o pridružení na Západnú Saharu. Tí, ktorí odmietli rozšírenie, sa hlavne domnievali, že táto dohoda by potvrdzovala pozíciu Maroka na území Západnej Sahary. Žiadne ustanovenie tejto dohody však nenasvedčuje tomu, že by uznávala suverenitu Maroka nad Západnou Saharou…“

127

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že keď v 70. rokoch 20. storočia vypukol ozbrojený konflikt najmä medzi Marockým kráľovstvom a Frontom Polisario, veľká časť obyvateľstva Západnej Sahary pred týmto konfliktom utiekla a našla útočisko na alžírskom území, ako bolo uvedené v bode 26 vyššie. Zástupca Frontu Polisario na pojednávaní pred Súdnym dvorom v tejto súvislosti uviedol bez toho, aby to bolo popreté, že z celkového počtu približne 500000 Západosaharčanov žije v súčasnosti približne 250000 v utečeneckých táboroch v Alžírsku, štvrtina v oblasti Západnej Sahary pod marockou kontrolou a zvyšná približne štvrtina inde vo svete.

131

V druhom rade treba pripomenúť, že medzi relevantné pravidlá, na ktoré sa možno odvolávať v rámci vzťahov medzi stranami dohody medzi Úniou a treťou krajinou, patrí zásada relatívneho účinku zmlúv, ktorá je zásadou všeobecného medzinárodného práva a podľa ktorej zmluvy nesmú tretím stranám ani škodiť, ani poskytovať výhody ( pacta tertiis nec nocent nec prosunt ). Táto zásada všeobecného medzinárodného práva je konkrétne vyjadrená v článku 34 Viedenského dohovoru, podľa ktorého zo zmluvy nevznikajú ani povinnosti, ani práva tretiemu štátu bez jeho súhlasu (rozsudok z 25. februára 2010, Brita, C‑386/08 , EU:C:2010:91 , bod 44 ).

132

134

Tento záver nie je ovplyvnený voľnou úvahou, ktorou disponuje Rada. Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 349 napadnutého rozsudku, táto voľná úvaha je právne obmedzená jednak povinnosťou, odvodenou zo zásady sebaurčenia, rešpektovať v rámci vzťahov medzi Úniou a Marockým kráľovstvom samostatné a odlišné postavenie Západnej Sahary, a jednak požiadavkou odvodenou zo zásady relatívneho účinku zmlúv, podľa ktorej ľud tohto územia musí s dohodou uzavretou medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ktorá sa bude uplatňovať na uvedenom území, súhlasiť.

135

Všeobecný súd v uvedenom bode 349 správne dospel k záveru, že Rade samozrejme prináleží, aby posúdila, či skutočná situácia toho istého územia odôvodňovala, aby bol upravený spôsob prejavenia tohto súhlasu a či boli splnené podmienky na to, aby bolo možné konštatovať, že ľud Západnej Sahary tento súhlas prejavil, ale že tejto inštitúcii neprináleží rozhodnúť, či sa môže bez uvedeného súhlasu zaobísť, ak nemalo dôjsť k porušeniu požiadavky, podľa ktorej musí ľud tohto územia súhlasiť s takouto dohodou.

136

V dôsledku toho nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, pokiaľ ide o posúdenie podmienky týkajúcej sa potreby súhlasu ľudu Západnej Sahary, že z hľadiska medzinárodného obyčajového práva prekročil hranice súdneho preskúmania aktov Únie týkajúcich sa jej vonkajšej činnosti, ktoré Súdny dvor formuloval vo svojej judikatúre.

140

Všeobecný súd preto mohol v bode 391 napadnutého rozsudku oprávnene dospieť k záveru, že na jednej strane Rada tým, že sa domnievala, že konzultácie vedené Komisiou a ESVČ umožnili rešpektovať zásadu relatívneho účinku zmlúv, ako ju vykladá Súdny dvor v bode 106 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), nesprávne posúdila rozsah týchto konzultácií, ako aj rozsah požiadavky uvedenej v tomto bode 106, a na druhej strane, že Rada sa nesprávne domnievala, že môže nahradiť túto požiadavku kritériami údajne uvedenými v liste právneho poradcu Organizácie Spojených národov z 29. januára 2002.

– O výhradách týkajúcich sa potreby súhlasu ľudu Západnej Sahary a identifikácie Frontu Polisario ako subjektu, ktorý je povinný vyjadriť tento súhlas

141

Ako bolo pripomenuté v bode 123 vyššie, Všeobecný súd v bode 391 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Rada pri prijatí sporného rozhodnutia dostatočne nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa situácie Západnej Sahary a nesprávne sa domnievala, že disponuje voľnou úvahou pri rozhodovaní, či je potrebné rešpektovať požiadavku, že ľud tohto územia musí prejaviť svoj súhlas s uplatňovaním spornej dohody na uvedenom území ako tretia strana vo vzťahu k uvedenej dohode v súlade s výkladom zásady relatívneho účinku zmlúv v spojení so zásadou sebaurčenia podaným Súdnym dvorom. Všeobecný súd predovšetkým usúdil, že Rada a Komisia sa nesprávne domnievali, že súčasná situácia územia Západnej Sahary neumožňuje uistiť sa o existencii tohto súhlasu.

142

144

Odôvodnenie

Všeobecného súdu uvedené v bodoch 322 a 323 napadnutého rozsudku však obsahuje nesprávne právne posúdenie.

145

V tejto súvislosti, ako bolo konštatované v bodoch 132 až 135 a 140 vyššie, je pravda, že Všeobecný súd v podstate správne dospel k záveru, že na základe zásad práva na sebaurčenie a relatívneho účinku zmlúv, ako ich vykladá Súdny dvor, je súhlas ľudu Západnej Sahary s uplatňovaním spornej dohody na tomto území podmienkou platnosti sporného rozhodnutia a že konzultácie uskutočnené Komisiou a ESVČ nemôžu takýto súhlas tohto ľudu založiť.

146

Všeobecný súd naproti tomu nesprávne vyložil spornú dohodu, keď v bode 322 napadnutého rozsudku v podstate konštatoval, že táto dohoda mala za následok uloženie povinnosti ľudu Západnej Sahary tým, že orgánom Marockého kráľovstva priznáva určité právomoci, ktoré sa majú vykonávať na území Západnej Sahary.

150

Treba však pripomenúť, že ak v odôvodnení rozhodnutia Všeobecného súdu došlo k porušeniu práva Únie, ale jeho výroková časť sa napriek tomu zdá byť dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a odôvodnenie treba zmeniť (rozsudok zo 17. januára 2023, Španielsko/Komisia, C‑632/20 P , EU:C:2023:28 , bod 48 a citovaná judikatúra).

151

Treba preto overiť, či sa výrok napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom zrušil sporné rozhodnutie, javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov, než sú právne dôvody obsahujúce nesprávne posúdenie, ktoré sú uvedené v bodoch 146 až 149 vyššie.

152

V tejto súvislosti treba uviesť, že medzinárodné obyčajové právo nestanovuje žiadnu osobitnú formu pre vyjadrenie súhlasu tretieho subjektu s dohodou, ktorá tomuto subjektu priznáva právo (pozri v tomto zmysle rozsudok Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti zo 7. júna 1932, vo veci „Slobodné pásma Horného Savojska a Pays de Gex“, Zbierka SDMS 1927, séria A/B, č. 46, s. 148). Z toho vyplýva, že to isté právo nevylučuje, že takýto súhlas môže byť za určitých okolností udelený implicitne. V špecifickej situácii ľudu nesamosprávneho územia možno predpokladať súhlas tohto ľudu s medzinárodnou dohodou, vo vzťahu ku ktorej má postavenie tretej strany a ktorá sa má uplatňovať na území, ktorého sa týka jeho právo na sebaurčenie, pokiaľ sú splnené dve podmienky.

156

Túto domnienku súhlasu však možno vyvrátiť, pokiaľ legitímni zástupcovia tohto ľudu preukážu, že režim výhody priznanej tomu istému ľudu predmetnou dohodou alebo mechanizmus pravidelnej kontroly, ktorému má tento režim podliehať, nespĺňa podmienky uvedené v bode 153 vyššie. V prípade potreby je úlohou súdu Únie, aby o tejto otázke rozhodol najmä s cieľom posúdiť, či uvedená dohoda dostatočne chráni právo dotknutého ľudu na sebaurčenie alebo trvalú zvrchovanosť nad prírodnými zdrojmi, ktorá vyplýva z tohto práva a z článku 73 Charty Organizácie Spojených národov. Komisia, Rada, Európsky parlament a každý členský štát môžu rovnako pred podpísaním alebo uzavretím dohody medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ktorá stanovuje takýto systém výhod, požiadať o stanovisko Súdneho dvora k zlučiteľnosti zamýšľanej dohody s ustanoveniami Zmlúv, najmä s článkom 21 ods. 1 ZEÚ.

157

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o prvú z dvoch podmienok uvedených v bode 153 vyššie, treba ju považovať za splnenú. Z dôvodov uvedených v bodoch 147 a 148 vyššie, totiž sporná dohoda, hoci mení právne postavenie ľudu Západnej Sahary podľa práva Únie vzhľadom na jeho právo na sebaurčenie, ktoré má na tomto území, nezakladá pre tento ľud ako subjekt medzinárodného práva žiadne právne povinnosti.

158

Pokiaľ ide o druhú podmienku, treba konštatovať, že v spornej dohode zjavne chýba výhoda v prospech ľudu Západnej Sahary, ktorá by zodpovedala charakteristikám uvedeným v bode 153 vyššie, ako vyplýva najmä z odpovedí Komisie na otázky položené Súdnym dvorom na pojednávaní pred ním.

Treba spresniť, že možnosť predpokladaného súhlasu v súlade s bodmi 152 až 155 vyššie nemožno spochybniť tým, že článok 73 Charty Organizácie Spojených národov, týkajúci sa nesamosprávnych území, odkazuje na „ľud“ a „obyvateľov“ týchto území a povinnosť čo najviac podporovať ich blahobyt definuje ako „svätú povinnosť“, pričom v prípade Západnej Sahary sa tak vzťahuje na časť „obyvateľstva“ tohto územia, ktorá nie je zahrnutá medzi „ľud“ Západnej Sahary. V tejto súvislosti sa v rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov 2703 (2023) uvedenej v bode 31 vyššie považuje za nevyhnutné, aby rokovania napredovali tak, aby sa zlepšila kvalita života obyvateľov Západnej Sahary vo všetkých oblastiach. Aj keby mal mať v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 153 vyššie z dohody v budúcnosti prospech ľud Západnej Sahary, možnosť, že by z tejto dohody mali prospech aj obyvatelia tohto územia vo všeobecnosti, však nemôže brániť konštatovaniu existencie predpokladaného súhlasu tohto ľudu.

162

Okrem toho vzhľadom na konštatovanie uvedené v bode 145 vyššie, podľa ktorého konzultácie uskutočnené Komisiou a ESVČ nemôžu založiť existenciu takéhoto súhlasu tohto ľudu, treba považovať za dôvodný záver Všeobecného súdu uvedený v bode 391 napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri prijímaní sporného rozhodnutia Rada po prvé dostatočne nezohľadnila všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa situácie Západnej Sahary a Rada a Komisia sa po druhé nesprávne domnievali, že súčasná situácia tohto územia neumožňuje ubezpečiť sa o existencii súhlasu ľudu Západnej Sahary so spornou dohodou.

165

Tieto inštitúcie pripomínajú najmä judikatúru, podľa ktorej sa osoba podliehajúca súdnej právomoci môže odvolávať na zásady medzinárodného obyčajového práva na účely toho, aby Súdny dvor preskúmal platnosť určitého aktu Únie, len pokiaľ tieto zásady môžu spochybniť právomoc Únie prijať uvedený akt a pokiaľ sa daný akt môže dotknúť práv, ktoré osoba podliehajúca súdnej právomoci vyvodzuje z práva Únie, alebo pokiaľ jej môže ukladať povinnosti podľa tohto práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i., C‑366/10 , EU:C:2011:864 , bod 107 ).

166

Rada tiež zdôrazňuje, že hoci sa možno odvolávať na pravidlá medzinárodného práva, preskúmanie Súdneho dvora sa v každom prípade obmedzuje na existenciu zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa prípadne dopustili inštitúcie, pokiaľ ide o podmienky uplatnenia týchto pravidiel v súlade s rozsudkom z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ( C‑366/10 , EU:C:2011:864 , bod 107 ). Zásady sebaurčenia a relatívneho účinku zmlúv nemôžu v prejednávanej veci spochybniť právomoc Únie, keďže Súdny dvor už implicitne uviedol, že medzinárodné právo nebráni tomu, aby zmluva odchylne od všeobecného pravidla zaväzovala štát vo vzťahu k inému územiu, čo Všeobecný súd výslovne potvrdil, keď zamietol žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Rady uzavrieť spornú dohodu. Relatívny účinok zmlúv sa v každom prípade netýka platnosti dohody, ale otázky, či sa jej možno dovolávať.

167

Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza, že aj keby sa bolo možné odvolávať na zásadu relatívneho účinku zmlúv a v prejednávanej veci by došlo k jej porušeniu, takéto porušenie nemá za následok neplatnosť sporného rozhodnutia, keďže podľa uvedenej zásady nie je súhlas tretej strany podmienkou platnosti dotknutej zmluvy.

Všeobecný súd v bode 276 napadnutého rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide o možnosť odvolávať sa na zásady medzinárodného práva vyložené Súdnym dvorom, predovšetkým zásadu sebaurčenia a zásadu relatívneho účinku zmlúv, treba najprv uviesť, že súd Únie má právomoc posúdiť zlučiteľnosť rozhodnutia o uzavretí medzinárodnej dohody okrem iného s pravidlami medzinárodného práva, keďže Únia musí vykonávať svoje právomoci v súlade s týmito pravidlami, ktorými je podľa Zmlúv viazaná. Všeobecný súd v bode 279 napadnutého rozsudku ďalej pripomenul, že Súdny dvor v bodoch 88 a 89 rozsudku z 21. decembra 2016, Rada/Front Polisario ( C‑104/16 P , EU:C:2016:973 ), konštatoval, že „právo na sebaurčenie predstavuje právo, na ktoré sa možno odvolávať erga omnes , ako aj jednu zo základných zásad medzinárodného práva a že z tohto dôvodu je táto zásada súčasťou pravidiel medzinárodného práva uplatňujúcich sa vo vzťahoch medzi Úniou a Marockým kráľovstvom, ktoré musí súd Únie zohľadniť“.

171

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má v rámci žaloby o neplatnosť právomoc posúdiť, či je medzinárodná dohoda uzavretá Úniou v súlade s pravidlami medzinárodného práva, ktorými je Únia v súlade so Zmluvami viazaná. Preskúmanie platnosti, ktoré môže Súdny dvor uskutočniť v súvislosti s aktom, ktorým Únia takúto medzinárodnú dohodu uzavrela, sa môže týkať zákonnosti tohto aktu so zreteľom na samotný obsah danej medzinárodnej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, Western Sahara Campaign UK, C‑266/16 , EU:C:2018:118 , body 48 až 51 a citovanú judikatúru).

175

Všeobecný súd mohol správne konštatovať, že v rámci preskúmania platnosti sporného rozhodnutia sa možno odvolávať na zásadu sebaurčenia a zásadu relatívneho účinku zmlúv.

176

Preto nemožno súhlasiť s tvrdením Komisie a Rady, podľa ktorého treba z rozsudku z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ( C‑366/10 , EU:C:2011:864 ), vyvodiť, že v rámci preskúmania platnosti sporného rozhodnutia sa nemožno odvolávať na tieto zásady.

177

Argumentácia účastníkov konania

180

Rada, ktorá zdôrazňuje riziko, že v prípade zrušenia sporného rozhodnutia by mohlo dôjsť k závažným negatívnym dôsledkom pre vonkajšiu činnosť Únie a k spochybneniu právnej istoty medzinárodných záväzkov, s ktorými Únia súhlasila a ktoré zaväzujú inštitúcie a členské štáty, subsidiárne považuje za potrebné, aby Súdny dvor v prípade zamietnutia odvolania proti napadnutému rozsudku nariadil zachovanie účinkov tohto rozhodnutia počas obdobia dvanástich mesiacov.

181

Komisia sa domnieva, že by bolo žiaduce zachovať účinky sporného rozhodnutia počas obdobia jeden a pol roka pre prípad, že by Súdny dvor dospel k záveru, že zrušenie tohto rozhodnutia je odôvodnené inými dôvodmi, než sú dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, a že zo záverov Súdneho dvora by bolo možné vyvodiť reálnu možnosť, že s Marockým kráľovstvom by predsa len bolo možné uzavrieť dohodu vzťahujúcu sa na Západnú Saharu, aby sa umožnili rokovania potrebné na prijatie rozhodnutí Rady o podpise a uzavretí takejto dohody.

182

185

V prejednávanej veci by zrušenie sporného rozhodnutia bez zachovania jeho účinkov na obmedzené obdobie mohlo mať závažné negatívne dôsledky pre vonkajšiu činnosť Únie a spochybniť právnu istotu medzinárodných záväzkov, s ktorými Únia súhlasila a ktoré zaväzujú inštitúcie Únie a členské štáty. Predmetom sporného rozhodnutia bolo totiž schválenie spornej dohody v mene Únie, keďže táto dohoda nadobudla platnosť 19. júla 2019.

186

V dôsledku toho je z dôvodov právnej istoty potrebné zachovať účinky sporného rozhodnutia počas obdobia dvanástich mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

O trovách

187

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa na konanie o odvolaní takisto uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 tohto poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

191

V prejednávanej veci Belgické kráľovstvo, Maďarsko, Portugalská republika a Slovenská republika ako vedľajší účastníci konania v odvolacom konaní vo veci C‑799/21, a Španielske kráľovstvo ako vedľajší účastník konania v odvolacom konaní vo veciach C‑779/21 a C‑799/21, ako aj Francúzska republika ako vedľajšia účastníčka prvostupňového konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

192

Napokon článok 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa na konanie o odvolaní rovnako uplatňuje na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, najmä stanovuje, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci konania ako členský štát alebo inštitúcia, znášajú svoje vlastné trovy konania.

193

3.

Európska komisia a Rada Európskej únie znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Front populaire pour la libération de la Saguia el‑Hamra et du Rio de oro (Front Polisario) v rámci prejednávaných odvolaní.

4.

Belgické kráľovstvo, Španielske kráľovstvo, Maďarsko, Portugalská republika, Slovenská republika, Francúzska republika a Confédération marocaine de l’agriculture et du développement rural (Marocká konfederácia pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Comader) znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.