C-806/21

62021CJ0806

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 2. februára 2023 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prekurzory drog – Rámcové rozhodnutie 2004/757/SVV – Článok 2 ods. 1 písm. d) – Osoba zapojená do prepravy a distribúcie prekurzorov používaných na nezákonnú výrobu alebo zhotovenie drog – Nariadenie (ES) č. 273/2004 – Určená látka – Článok 2 – Pojem ‚prevádzkovateľ‘ – Článok 8 ods. 1 – Okolnosti, ktoré naznačujú, že určené látky by sa mohli zneužiť na nezákonnú výrobu omamných alebo psychotropných látok – Povinnosť oznámiť tieto okolnosti – Pojem ‚okolnosť‘ – Rozsah“

Vo veci C‑806/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) zo 14. decembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 21. decembra 2021, ktorý súvisí s trestným konaním proti

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého v Holandsku proti TF, obvinenému z toho, že prepravoval určené látky používané na nedovolenú výrobu omamných alebo psychotropných látok.

Právny rámec

Medzinárodné právo

3

Článok 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami uzatvoreného vo Viedni 20. decembra 1988 ( Zbierka zmlúv Organizácie Spojených národov , zv. 1582, s. 95) a schváleného Európskym hospodárskym spoločenstvom rozhodnutím Rady 90/611/EHS z 22. októbra 1990 ( Ú. v. ES L 326, 1990, s. 56 ; Mim. vyd. 11/017, s. 173, ďalej len „Viedenský dohovor proti nedovolenému obchodu“), nazvaný „Trestné činy a sankcie“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

c)

s výhradou svojich ústavných princípov a základných zásad ich právneho systému:

…

ii)

držba zariadení alebo materiálov, alebo látok uvedených v tabuľke I a tabuľke II, pokiaľ je známe, že sa používajú alebo sú určené na nedovolené pestovanie, výrobu alebo zhotovovanie akýchkoľvek omamných alebo psychotropných látok;

…“

Zmluvné strany bez toho, aby bola dotknutá celková povaha ustanovenia odseku 1 tohto článku a takisto ustanovenia Dohovoru z r. 1961, tohto Dohovoru s doplnkami a Dohovoru z r. 1971, realizujú také opatrenia, ktoré pokladajú za potrebné pre kontrolu výroby a šírenia látok uvedených v tabuľke I a tabuľke II tohto Dohovoru.

b)

Za týmto účelom môžu zmluvné strany:

i)

vykonávať kontrolu všetkých osôb a podnikov, ktoré vyrábajú a distribuujú také látky alebo sa na tejto výrobe a šírení podieľajú,

…

b)

bude zabezpečovať zhabanie každej látky zaradenej do tabuľky I alebo do tabuľky II, pokiaľ existuje dostatočný dôkaz, že sa má použiť na nedovolené spracovanie alebo výrobu omamných alebo psychotropných látok;

c)

upovedomí čo najskôr príslušné štátne orgány a služobne príslušných zmluvných strán v prípade, že existuje dôvod domnievať sa, že dovoz, vývoz alebo tranzit akejkoľvek látky z tabuľky I alebo tabuľky II sa uskutočňuje za účelom nedovoleného spracovania alebo výroby omamných alebo psychotropných látok, včítane podrobných informácií o prostriedkoch platenia a akýchkoľvek ďalších podstatných skutočnostiach, ktoré viedli k tejto domnienke;

d)

bude požadovať, aby dovozy a vývozy boli riadne označené a opatrené dokumentami. Obchodné dokumenty, ako faktúry, zoznamy lodného nákladu, nákladné listy (konosamenty), colné dokumenty a ďalšie dopravné doklady musia obsahovať názvy dovážaných alebo vyvážaných látok, ako sú uvedené v tabuľke I alebo tabuľke II, dovážané alebo vyvážané množstvo látky a meno a adresu dovozcu, vývozcu a príjemcu zásielky, pokiaľ je k dispozícii;

„(1)

Nezákonný obchod s drogami predstavuje hrozbu pre zdravie, bezpečnosť a kvalitu života občanov Európskej únie, ako aj pre legálne hospodárstvo, stabilitu a bezpečnosť členských štátov.

(2)

Potrebu legislatívnej činnosti v oblasti boja proti obchodu s drogami uznali najmä akčný plán Rady [Európskej únie] a [Európskej] Komisie o opatreniach, ako čo najlepšie vykonať ustanovenia Amsterdamskej zmluvy o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti [( Ú. v. ES C 19, 1999, s. 1 )] prijatý Radou pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti vo Viedni 3. decembra 1998, závery zo zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, najmä ich bod 48, Stratégia Európskej únie pre boj proti drogám (2000 – 2004) schválená na zasadnutí Európskej rady v Helsinkách 10. až 12. decembra 1999 a Akčný plán Európskej únie o boji proti drogám (2000 – 2004) schválený na zasadnutí Európskej rady v Santa Maria da Feira 19. a 20. júna 2000.

(3)

Je nevyhnutné prijať minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov nezákonného obchodu s drogami a prekurzormi, ktoré umožnia spoločný prístup k boju proti tomuto obchodu na úrovni únie.“

…“

7

Článok 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, nazvaný „Trestné činy spojené s obchodom s drogami a prekurzormi“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí trestnosť týchto úmyselných skutkov, pokiaľ nie sú povolené:

…

d)

(3)

Článok 12 [Viedenského dohovoru proti nedovolenému obchodu] predpokladá prijatie príslušných opatrení na monitorovanie výroby a distribúcie prekurzorov. Toto si vyžaduje prijatie opatrení vzťahujúcich sa na obchod s prekurzormi medzi členskými štátmi. Takéto opatrenia boli zavedené smernicou Rady 92/109/EHS zo 14. decembra 1992 o výrobe a uvádzaní na trh určitých látok používaných pri nezákonnej výrobe omamných a psychotropných látok [( Ú. v. ES L 370, 1992, s. 76 ; Mim. vyd. 15/002, s. 150)]. Na lepšie zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty súčasne uplatňovali zosúladené predpisy, nariadenie sa považovalo za vhodnejšie ako existujúca smernica.

(4)

V súvislosti s rozšírením Európskej únie je dôležité nahradiť smernicu 92/109/EHS nariadením, pretože každá úprava tejto smernice a jej príloh by vyvolala potrebu vnútroštátnych vykonávacích opatrení v 25 členských štátoch.

(5)

Komisia OSN pre omamné látky zaradila doplňujúce látky do tabuliek prílohy k [Viedenského dohovoru proti nedovolenému obchodu] rozhodnutiami prijatými na jej 35. zasadnutí v roku 1992. V tomto nariadení by sa mali ustanoviť príslušné ustanovenia, aby sa odhalili možné prípady protiprávneho zneužitia prekurzorov drog v spoločenstve a aby sa zabezpečilo uplatňovanie spoločných pravidiel monitorovania na trhu spoločenstva.

(11)

Je potrebné prijať opatrenia na zaručenie lepšej kontroly vnútorného obchodu spoločenstva s určenými látkami uvedenými v prílohe I.

(12)

Všetky transakcie, ktoré vedú k uvedeniu určených látok kategórie 1 a 2 prílohy I na trh, majú byť riadne zdokumentované. Prevádzkovatelia majú oznámiť príslušným orgánom všetky podozrivé transakcie súvisiace s látkami uvedenými v prílohe I. Na transakcie súvisiace s látkami kategórie 2 prílohy I by sa však mali uplatniť výnimky, ak príslušné množstvá nepresiahnu množstvá uvedené v prílohe II.

(13)

Značný počet ostatných látok, z ktorých sa s mnohými legálne obchodovalo vo veľkých množstvách, bol identifikovaný ako prekurzory pre nezákonnú výrobu syntetických drog a psychotropných látok. Podriadenie týchto látok rovnakým prísnym kontrolám, akým sú podriadené látky uvedené v prílohe I, by predstavovalo zbytočnú prekážku pre obchod, na ktorý sa vzťahujú povolenia na prevádzku a dokumentácia transakcií. Preto je na úrovni spoločenstva potrebné zaviesť flexibilnejší mechanizmus, ktorým budú príslušné orgány v členských štátoch informované o takýchto transakciách.

10

Článok 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto definície:

a)

‚určená látka‘ je akákoľvek látka uvedená v prílohe I, ktorú možno použiť na nezákonnú výrobu omamných alebo psychotropných látok, vrátane zmesí a prírodných produktov obsahujúcich takéto látky, s výnimkou zmesí a prírodných produktov, ktoré obsahujú určené látky a ktoré sú zložené takým spôsobom, že určené látky nemožno jednoducho použiť ani extrahovať ľahko dostupnými alebo ekonomicky výhodnými prostriedkami, liekov, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady [zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69)] a veterinárnych liekov, ako sú vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady [zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 13/027, s. 3)];

b)

f)

‚osobitné povolenie‘ je povolenie, ktoré je udelené určitému typu prevádzkovateľa;

g)

‚osobitná registrácia‘ je registrácia uskutočnená pre určitý typ prevádzkovateľa;

…“

11

získavať informácie o všetkých objednávkach na určené látky alebo o operáciách týkajúcich sa určených látok;

b)

vstúpiť do obchodných priestorov prevádzkovateľov a používateľov s cieľom získať dôkazy o nezrovnalostiach;

c)

v prípade potreby zadržať a zaistiť zásielky, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením.“

13

Zákon o predchádzaní zneužívaniu chemických látok

15

V § 2 písm. a) Wet voorkoming misbruik chemicaliën (zákon o predchádzaní zneužívaniu chemických látok) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (Stb. 2008, č. 112) sa stanovuje:

„Je zakázané konať v rozpore s právnou úpravou vyplývajúcou z alebo prijatej na základe:

a.

článku 3 ods. 2 a 3 a článku 8 nariadenia č. 273/2004.

porušenia právnej úpravy vyplývajúcej zo alebo prijatej na základe:

zákona o predchádzaní zneužívaniu chemických látok, § 2 písm. a) a § 4 druhý odsek.“

17

V § 2 ods. 1 zákona o hospodárskych trestných činoch, zmeneného 14. októbra 2015, sa stanovuje:

„Hospodárske trestné činy uvedené v § 1 bodoch 1 a 2 a v § 1a bodoch 1 a 2 sú zločinmi, pokiaľ sú spáchané úmyselne; ak tieto hospodárske trestné činy nie sú zločinmi, sú prečinmi.“

18

V § 2 Opiumwet (zákon o ópiu a iných omamných látkach) z 12. mája 1928, v znení uplatniteľnom na skutkový stav vo veci samej (Stb. 2015, č. 429) (ďalej len „zákon o ópiu“), sa stanovuje:

„Pokiaľ ide o látku alebo prípravok uvedené v zozname I, ktorý je prílohou tohto zákona, alebo určené podľa § 3a ods. 5, zakazuje sa ich:

„A.

dovoz na územie Holandska alebo odvoz z neho;

B.

pestovanie, príprava, úprava, spracovávanie, predaj, doručovanie, dodávanie, alebo preprava;

„1. Kto koná v rozpore

a.

so zákazom uvedeným v článku 2…;

…

potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo pokutou štvrtej kategórie.

…

„Kto s cieľom pripraviť alebo uľahčiť trestný čin uvedený v § 10 ods. 4 alebo 5:

1.

sa pokúša navádzať inú osobu k spáchaniu alebo spôsobeniu spáchania tohto trestného činu, k účasti na ňom alebo k podnecovaniu k jeho spáchaniu, k pomoci pri jeho spáchaní alebo k poskytnutiu príležitosti, prostriedkov alebo informácií na jeho spáchanie;

2.

sa snaží poskytnúť sebe alebo inej osobe príležitosť, prostriedky alebo informácie na spáchanie tohto trestného činu;

3.

Väčšina predmetných chemických látok nebola označená a TF nemal ani požadované prepravné doklady.

24

Kyselina chlorovodíková a kyselina sírová, ktoré TF prepravoval a doručoval (ďalej len „predmetné výrobky“), sú uvedené v prílohe I kategórii 3 nariadenia č. 273/2004, a preto sú „určenými látkami“ v zmysle článku 2 písm. a) tohto nariadenia. Openbaar Ministerie (prokuratúra, Holandsko) preto začala proti TF trestné stíhanie založené jednak na príprave alebo zabezpečení prípravy, úpravy, spracovania, predaja, doručenia, dodania, prepravy, výroby, dovozu a vývozu MDMA a/alebo amfetamínov, ktoré sú trestné podľa § 10a ods. 1 bodov 1 a 3 zákona o ópiu, a jednak na porušení oznamovacej povinnosti podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 273/2004.

25

28

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta na súlad takejto kumulácie so zásadou nemo tenetur se ipsum accusare zakotvenou v článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Dotknutá osoba by sa totiž v takomto prípade nemohla vyhnúť tomu, že oznámenie jej vlastného konania napĺňajúceho znaky trestného činu podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 273/2004 by viedlo k možnému trestnému stíhaniu a v konečnom dôsledku k potrestaniu za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2004/757.

29

S cieľom určiť, či je takáto kumulácia možná, je podľa vnútroštátneho súdu potrebné na jednej strane určiť, či sa pojem „prevádzkovateľ“, ako je vymedzený v článku 2 písm. d) nariadenia č. 273/2004, má vykladať extenzívne v tom zmysle, že je ním každá osoba, ktorá uvádza na trh určené látky, alebo reštriktívne vo význame, že sa vzťahuje len na osoby, ktoré sa podieľajú na legálnom obchodovaní s takýmito látkami. Na druhej strane treba tiež zistiť, či sa má pojem „okolnosť“ uvedený v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia vykladať extenzívne v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky konania, vrátane konania samotného prevádzkovateľa, alebo reštriktívne, teda že sa vzťahuje len na konanie tretích osôb, pričom konanie prevádzkovateľa sa riadi rámcovým rozhodnutím 2004/757.

30

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

b)

Predstavuje konanie ako prijatie, preprava a skladovanie určených látok ‚okolnosti‘ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 273/2004, ak tieto skutky neboli vykonané s úmyslom dodať tieto látky tretím subjektom?“

31

Rozhodnutím z 2. decembra 2022 predseda Súdneho dvora rozhodol podľa článku 53 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o prednostnom prejednaní tejto veci.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

35

Článok 2 písm. d) nariadenia č. 273/2004 definuje „prevádzkovateľa“ ako „akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá sa zúčastňuje na umiestňovaní určených látok na trh“. Toto ustanovenie, tak ako je formulované, nespresňuje, či umiestnenie takýchto látok na trh zahŕňa aj ich uvádzanie na trh v rámci nezákonnej činnosti.

36

Pokiaľ ide o článok 8 ods. 1 tohto nariadenia, stanovuje, že „prevádzkovatelia ihneď oznamujú príslušným orgánom všetky okolnosti, akými sú nezvyčajné objednávky alebo transakcie súvisiace s určenými látkami, ktoré sa majú uviesť na trh, ktoré naznačujú, že tieto látky by sa mohli zneužiť na nezákonnú výrobu omamných alebo psychotropných látok“ a že „na tento účel poskytujú prevádzkovatelia príslušným orgánom akékoľvek dostupné informácie, ktoré im umožňujú overiť zákonnosť príslušnej objednávky alebo transakcie“.

37

Z tohto ustanovenia vyplýva, že oznamovacia povinnosť stanovená normotvorcom Únie sa týka objednávok a transakcií, ktoré sa zdajú byť neobvyklé v tom zmysle, že mohli byť vykonané s cieľom nezákonne odkloniť tieto určené látky od ich bežného určenia.

41

Nariadenie č. 273/2004 predovšetkým zrušilo a nahradilo najmä smernicu Rady 92/109 a nariadenie Komisie (ES) č. 1485/96 z 26. júla 1996, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 92/109/EHS so zreteľom na vyhlásenia zákazníkov o použití určitých látok používaných pri nedovolenej výrobe omamných látok a psychotropných látok ( Ú. v. ES L 188, 1996, s. 28 ; Mim. vyd. 15/003, s. 62). Tieto akty sa však týkali legálneho obchodu s prekurzormi drog. Prvé odôvodnenie smernice 92/109 totiž výslovne odkazovalo na potrebu „v očakávaní konečného zriadenia vnútorného trhu“ stanoviť „spoločné pravidlá na úrovni spoločenstva, aby sa tak zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže pri zákonnom obchode a aby sa zaručilo jednotné uplatňovanie prijatých pravidiel“. Druhé odôvodnenie nariadenia č. 1485/96 stanovovalo, že „zavedenie ustanovení o vyhláseniach zákazníkov pomôže zabezpečiť, aby bol pri každej transakcii účel použitia sledovaných látok zákazníkom jasne identifikovaný; keďže takáto identifikácia prispeje k predchádzaniu zneužívania sledovaných látok na nedovolenú výrobu drog“.

42

Ďalej odôvodnenia 3, 6 a 17 nariadenia č. 273/2004 odkazujú na monitorovanie „obchodu“ s prekurzormi drog a odôvodnenia 5 a 11 tohto nariadenia uvádzajú v uvedenom poradí potrebu „odhaliť možné prípady protiprávneho zneužitia prekurzorov drog v Spoločenstve“, ako aj „prijať opatrenia na zaručenie lepšej kontroly vnútorného obchodu spoločenstva s určenými látkami“. Odôvodnenia 6, 8 a 13 uvedeného nariadenia však rozlišujú medzi zákonným alebo legálnym obchodovaním s týmito látkami a ich nezákonnou výrobou.

45

To isté platí aj s ohľadom na článok 10 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje, že „s cieľom zabezpečenia správneho uplatňovania článkov 3 až 8 prijíma každý členský štát potrebné opatrenia na to, aby ich príslušné orgány mohli vykonávať svoje kontrolné a monitorovacie funkcie, najmä… vstúpiť do obchodných priestorov prevádzkovateľov a používateľov s cieľom získať dôkazy o nezrovnalostiach“.

46

Zo všetkých týchto ustanovení vyplýva, že ich cieľom je ohraničiť obchodovanie s určenými látkami zákonným rámcom.

47

Doslovný výklad pojmu „prevádzkovateľ“ v zmysle článku 2 písm. d) nariadenia č. 273/2004, vyplývajúci z bodu 39 tohto rozsudku, po druhé potvrdzujú aj ciele sledované právnou úpravou, ktorej súčasťou je toto ustanovenie.

51

Nariadenie č. 273/2004 je preto súčasťou širšieho súboru právnych noriem, ktorého súčasťou je aj rámcové rozhodnutie 2004/757.

52

Treba však zdôrazniť, že rámcové rozhodnutie 2004/757 stanovuje minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, ktoré umožňujú definovať spoločný prístup na úrovni Únie v boji proti obchodu s drogami. Na tento účel článok 2 stanovuje, že každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby úmyselné skutky, ktoré vymenúva, boli trestné, pokiaľ nie sú povolené, pričom ide najmä o výrobu, prepravu a distribúciu prekurzorov, o ktorých sa vie, že sa majú použiť pri nezákonnej výrobe alebo zhotovení drog alebo na tieto účely. Okrem toho článok 1 bod 2 tohto rámcového rozhodnutia definuje pojem „prekurzor“ ako akúkoľvek látku určenú v právnych predpisoch Spoločenstva, ktorými sa vykonávajú povinnosti vyplývajúce z článku 12 Viedenského dohovoru proti nedovolenému obchodu.

53

Z toho vyplýva, že aj keď rámcové rozhodnutie 2004/757, nariadenie č. 273/2004 a nariadenie č. 111/2005 sledujú rovnaký cieľ, majú rozdielny rozsah pôsobnosti, hoci sa dopĺňajú. Rámcové rozhodnutie 2004/757 stanovuje znaky skutkovej podstaty trestných činov v oblasti nezákonného obchodu s drogami v súvislosti s prekurzormi drog, a teda určenými látkami, zatiaľ čo pôsobnosť nariadení č. 273/2004 a č. 111/2005 je obmedzená na legálny obchod s takýmito látkami.

O druhej otázke

57

So zreteľom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.