Súdny dvor Európskej únie·25.2.2021

C-118/21

Odmieta

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62021CN0118
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2021182SK.01003701.xml

10.5.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 182/37

Odvolanie podané 25. februára 2021: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 16. decembra 2020 vo veci T-442/17 RENV, RN/Komisia

(Vec C-118/21 P)

(2021/C 182/52)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: B. Schima, B. Mongin, G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: RN, Európsky parlament

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok zo 16. decembra 2020, RN/Komisia(T-442/17 RENV),

—

zamietnuť žalobu v prvostupňovom konaní,

—

uložiť odporkyni v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania,

—

uložiť odporkyni v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozšíril rozsah svojho rozhodovania nad rámec sporu po vrátení, ako ho vymedzil odvolací súd (body 41 až 46 napadnutého rozsudku). Komisia tvrdí, že:

—

rozsah sporu po vrátení nebol ponechaný na úvahu súdu rozhodujúceho o veci po jej vrátení,

—

odvolací súd konštatoval, že články 18 a 20 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov sa týkajú odlišných situácií. Keďže sa s týmito situáciami zaobchádzalo odlišne, implicitne, ale nevyhnutne sa vyjadril negatívne, pokiaľ ide o existenciu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania,

—

rozsudok

Všeobecného súdu po vrátení veci je v rozpore s rozsudkom vydaným v odvolacom konaní, pokiaľ ide o otázku existencie diskriminácie, ktorá bola pritom rozhodnutá s konečnou platnosťou.

Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o kritériá posúdenia zákonnosti rozhodnutí uskutočnených normotvorcom a na porušení povinnosti odôvodnenia (body 68 až 71 a bod 79 napadnutého rozsudku). Podľa Komisie platí, že:

—

Všeobecný súd sa odchýlil od zásady, podľa ktorej posúdenie zákonnosti aktu Únie s ohľadom na základné práva nemôže spočívať na tvrdeniach zakladajúcich sa na dôsledkoch tohto aktu v konkrétnom prípade,

—

nezákonnosť ustanovenia služobného poriadku sa nemôže zakladať na „neprimeranej“ povahe rozhodnutia, ktoré normotvorca uskutočnil,

—

Všeobecný súd nezohľadnil všetky okolnosti, ktorými sa vyznačujú dve porovnávané situácie, čím porušil zásady stanovené v rozsudku HK/Komisia (C-460/18 P).

Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade zásady zákazu diskriminácie, keďže Všeobecný súd považoval situácie uvedené v článkoch 18 a 20 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov za porovnateľné (body 72 až 85 napadnutého rozsudku). Komisia tvrdí, že:

—

dátum uzavretia manželstva nie je jediným kritériom, ktorým sa odlišujú články 18 a 20 prílohy VIII služobného poriadku. Rozdiel spočíva v sérii okolností, ktoré Všeobecný súd odmietol zohľadniť,

—

Všeobecný súd mal zohľadniť účel minimálnej dĺžky trvania manželstva v predmetných dvoch ustanoveniach, čo by preukázalo rozdiely medzi nimi,

—

diskriminácia na základe veku sa nepreukázala.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 52 ods. 1 Charty základných práv a viacerých porušeniach povinnosti odôvodnenia (body 87 až 88 a 90 až 113 napadnutého rozsudku):

—

prvá časť odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 52 ods. 1 Charty základných práv, spočívajúcom v neodlíšení dôsledkov, ktoré má smrť úradníka pre pozostalého manžela/pozostalú manželku podľa toho, či bolo manželstvo uzavreté pred alebo po výkone služby (body 87 až 88 napadnutého rozsudku),

—

druhá časť odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom právnom posúdení pri výklade cieľa spočívajúceho v predchádzaní podvodom a porušení povinnosti odôvodnenia (body 90 až 105 napadnutého rozsudku),

—

tretia časť odvolacieho dôvodu je založená na nesprávnom právnom posúdení pri výklade cieľa smerujúceho k zachovaniu finančnej rovnováhy dôchodkového systému Únie (body 106 až 113 napadnutého rozsudku).