C-212/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0212
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021217SK.01002901.xml
7.6.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 217/29
Odvolanie podané 2. apríla 2021: Európska investičná banka proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 27. januára 2021 vo veci T-9/19, ClientEarth/EIB
(Vec C-212/21 P)
(2021/C 217/39)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska investičná banka (EIB) (v zastúpení: T. Gilliams, G. Faedo a K. Carr, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: ClientEarth, Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
vyhlásil odvolanie za prípustné a dôvodné,
—
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, v prvom rade jeho výrokovú časť,
—
v prípade, že dospeje k záveru, že to stav konania dovoľuje, zamietol žalobu podanú v prvom stupni,
—
uložil organizácii ClientEarth povinnosť nahradiť trovy konania oboch účastníkov konania, ktoré vznikli v odvolacom konaní a v konaní na prvom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody.
Po prvé, napadnutý rozsudok nesprávne označuje za neprípustnú obranu EIB týkajúcu sa jej nezávislosti v oblasti jej finančných operácií. Všeobecný súd nezohľadnil ustanovenia primárneho práva EÚ, na ktorých je založená obrana EIB, nesprávne uplatnil povinnosť odôvodnenia a skreslil odpoveď EIB na žiadosť ClientEarth o vnútorné preskúmanie na základe článku 10 Aarhuského nariadenia ( 1 ) . V dôsledku toho Všeobecný súd nesprávne vyložil definíciu „správneho aktu“ podľa článku 2 ods. 1 písm. g) Aarhuského nariadenia.
Po druhé, v napadnutom rozsudku sa nesprávne uvádza, že uznesenie prijaté správnou radou EIB 12. apríla 2018, ktorým sa schválil návrh na financovanie projektu výstavby elektrárne na biomasu v Curtis (Španielsko), predstavuje správny akt s „právne záväzným a vonkajším účinkom“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) Aarhuského nariadenia. Všeobecný súd porušil zásadu prednosti primárneho práva EÚ pred sekundárnym právom EÚ a pred medzinárodnými dohodami, nerešpektoval článok 271 písm. c) a článok 263 ods. 4 ZFEÚ a nesprávne uplatnil článok 263 ZFEÚ.
Po tretie, v napadnutom rozsudku sa nesprávne uvádza, že uznesenie správnej rady EIB z 12. apríla 2018 predstavuje správny akt „prijatý podľa práva životného prostredia“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. g) Aarhuského nariadenia. Všeobecný súd nesprávne vyložil definíciu uvedenú v článku 2 ods. 1 písm. f) Aarhuského nariadenia, neurčil správny právny základ sporného uznesenia a nedôsledne vyložil Aarhuské nariadenie vo svetle Aarhuského dohovoru.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).