C-242/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0242
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021217SK.01003401.xml
7.6.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 217/34
Odvolanie podané 13. apríla 2021: Évariste Boshab proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 3. februára 2021 vo veci T-119/19, Évariste Boshab/Rada Európskej únie
(Vec C-242/21 P)
(2021/C 217/45)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Évariste Boshab (v zastúpení: T. Bontinck, P. De Wolf, T. Payan, A. Guillerme, advokáti)
Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 3. februára 2021 doručený 3. februára 2021, Évariste Boshab/Rada Európskej únie (T-111/19),
—
rozhodol o žalobe vo veci samej a zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1940 10. decembra 2018, v rozsahu, v akom ponecháva odvolateľa v bode 8 prílohy rozhodnutia 2010/788/SZBP, ako aj vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2018/1931 z 10. decembra 2018, v rozsahu, v akom ponecháva odvolateľa bode 8 prílohy Ia nariadenia (ES) č. 1183/2005 ( 1 )
—
uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania v oboch stupňoch
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Svojím odvolaním sa odvolateľ domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 3. februára 2021, Évariste Boshab/Rada Európskej únie vo veci T-111/19, na podporu ktorého predkladá dva odvolacie dôvody, ktoré sa zakladajú na porušení práva na obhajobu a zjavne nesprávnom posúdení.
Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd porušil jeho právo na obhajobu a najmä právo byť vypočutý, pretože:
—
konštatoval, že oneskorené oznámenie Radou Európskej únie, bez toho, aby sa odvolateľ mohol pred rozhodnutím o predĺžení dotknutých obmedzujúcich opatrení vyjadriť, nepredstavuje porušenie práva byť vypočutý, keďže rozhodnutie nepredstavuje novú skutočnosť; a
—
nevyvodil nevyhnutné závery zo skutočnosti, že Rada v prejednávanej veci nevykonala žiadne overenie.
Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, pretože:
—
nezohľadnil, že obmedzujúce opatrenia majú zaisťovaciu, a teda už per definitionem dočasnú povahu a ich platnosť vždy závisí od pretrvávania skutkových a právnych okolností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich zachovania na účely dosiahnutia ich cieľa;
—
nekonštatoval, že skutočnosti uvedené Radou nemohli odôvodniť akékoľvek konanie, ktoré by spĺňalo kritériá podmienky zápisu na sporné zoznamy, teda konanie predstavujúce závažné porušovanie ľudských práv; a
—
nevytýkal skutočnosť, že Rada neskúmala skutočnosti predložené odvolateľom v rámci prieskumného konania a že na tomto základe nevykonala vlastné overenie.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1183/2005 z 18. júla 2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1 )