C-262/21

(Vec C-262/21)

(2021/C 252/21)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: má sa článok 2 bod 11 nariadenia Brusel IIa týkajúci sa neoprávneného zadržiavania dieťaťa vykladať v tom zmysle, že tejto kvalifikácii zodpovedá situácia, v ktorej súd štátu, v ktorom má dieťa pobyt, zrušil rozhodnutie príslušného orgánu o postúpení posúdenia prípadu, ale dieťa, ktorého návrat sa nariaďuje, už nemá platné povolenie na pobyt v štáte svojho pobytu a nemá ani právo na vstup alebo pobyt v predmetnom štáte?

3.

Ak sa vzhľadom na odpoveď na prvú alebo druhú otázku má nariadenie Brusel IIa vykladať v tom zmysle, že ide o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa a dieťa má byť preto odovzdané do štátu svojho pobytu, má sa článok 13 prvý odsek písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980 vykladať v tom zmysle, že bráni návratu dieťaťa buď

i)

z dôvodu, že existuje vážne nebezpečenstvo v zmysle tohto ustanovenia, že v prípade samostatného odovzdania dojčaťa, o ktoré sa osobne starala matka, by ho návrat vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, alebo

ii)

Ak sa vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku môže dôvod odmietnutia podľa článku 13 prvého odseku písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980 vykladať v tom zmysle, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, má sa článok 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa v spojení s pojmom najlepšie záujmy dieťaťa uvedeným v článku 24 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v tomto nariadení vykladať v tom zmysle, že v situácii, v ktorej dieťa ani matka nemajú platné povolenie na pobyt v štáte pobytu dieťaťa, a teda nemajú ani právo na vstup a pobyt v tomto štáte, členský štát, v ktorom má dieťa pobyt, je povinný prijať primerané opatrenia na zabezpečenie legálneho pobytu dieťaťa a jeho matky v predmetnom členskom štáte? Ak má štát, v ktorom má dieťa pobyt, takúto povinnosť, má sa zásada vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi vykladať v tom zmysle, že štát, ktorý dieťa odovzdáva, môže v súlade s touto zásadou predpokladať, že členský štát, v ktorom má dieťa pobyt, splní tieto povinnosti, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že najlepšie záujmy dieťaťa vyžadujú, aby členský štát, ktorý dieťa odovzdáva, získal od orgánov štátu pobytu informácie o konkrétnych opatreniach, ktoré boli alebo budú prijaté na jeho ochranu, aby mohol posúdiť najmä primeranosť týchto opatrení s ohľadom na záujmy dieťaťa?

5.

Ak štát, v ktorom má dieťa pobyt, nemá povinnosť prijať primerané opatrenia, uvedenú vo štvrtej otázke, má sa článok 20 Haagskeho dohovoru z roku 1980 s prihliadnutím na článok 24 Charty základných práv v situáciách uvedených v tretej prejudiciálnej otázke v bodoch i) až iii) vykladať v tom zmysle, že bráni návratu dieťaťa, lebo návrat dieťaťa by sa mohol v zmysle tohto ustanovenia považovať za nezlučiteľný so základnými zásadami ochrany ľudských práv a základných slobôd?