Súdny dvor Európskej únie·9.6.2021

C-366/21

ZamietaZrušujeMení

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62021CN0366
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2021357SK.01000902.xml

6.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 357/9

Odvolanie podané 9. júna 2021: Maxime Picard proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 24. marca 2021 vo veci T-769/16, Picard/Komisia

(Vec C-366/21 P)

(2021/C 357/12)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Maxime Piccard (v zastúpení: S. Orlandi, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2021 vo veci T-769/16 Picard/Komisia,

—

zrušil rozhodnutie, ktoré vopred stanovuje niektoré zložky dôchodkových práv odvolateľa alebo neprijatie takéhoto rozhodnutia požadovaného služobným poriadkom, ktoré vyplýva zo správy, ktorú mu 4. januára 2016 poslal zodpovedný úradník úseku „Dôchodky“, a v ktorej v odpovedi na jeho žiadosť z toho istého dňa uviedol, že výpočet jeho dôchodkových práv sa po jeho opätovnom prijatí do zamestnania vo FS II zmenil s účinnosťou od 1. júna 2014 tak, že vek jeho odchodu do dôchodku sa zvýšil na 66 rokov a ročná akruálna dôchodková sadzba je od 1. júna 2014 1,8 %,

—

v prípade potreby zrušil rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva E GR Komisie pre ľudské zdroje z 25. júla 2016 v rozsahu, v akom sa ním zamieta sťažnosť z 1. apríla 2016, ktorú odvolateľ podal proti rozhodnutiu či neprijatiu rozhodnutia vyplývajúceho z odpovede zo 4. januára 2016, ako neprípustná z dôvodu neexistencie aktu spôsobujúceho ujmu a subsidiárne ako nedôvodná,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania v oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom Všeobecný súd obmedzil rozsah pôsobnosti prechodných opatrení uvedených v článkoch 21 a 22, s výnimkou článku 22 ods. 4, a článkoch 23, 24a a 31 ods. 6 a 7 prílohy XIII služobného poriadku, ktoré sa podľa článku 1 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie (PZOZ) uplatňujú „analogicky na ostatných zamestnancov zamestnaných k 31. decembru 2013“.

Všeobecný súd sa totiž dopustil pochybenia, keď rozhodol, že uzavretie novej zmluvy zmluvného zamestnanca po nadobudnutí účinnosti reformy služobného poriadku z roku 2014 s cieľom zaradiť sa do vyššej funkčnej skupiny je na účely uplatnenia prechodných ustanovení v prípade zmluvných zamestnancov analogicky porovnateľné s „ukončením služobného pomeru“ úradníka, ktorým sa ukončuje uplatňovanie týchto prechodných ustanovení.

Všeobecný súd pritom osobitne nezohľadnil ciele, ktoré sledoval normotvorca, charakteristiku dôchodkového systému úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ani terminológiu použitú v článku 1 ods. 1 prílohy PZOZ, keď v rámci toho nesprávne prirovnal uzavretie novej zmluvy bezprostredne nasledujúcej po predchádzajúcej zmluve k „ukončeniu služobného pomeru“ alebo „zániku pomeru“, a to aj napriek kontinuite tak členstva v tom istom dôchodkovom systéme, ako aj služby v tej istej inštitúcii ako zmluvný zamestnanec.