C-445/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0445
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021412SK.01000601.xml
11.10.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 412/6
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Bulharsko) 15. júla 2021 – „EUROBANK BULGARIA“ AD/NI, RZ, „DMD DEVELOPMENTS“ OOD
(Vec C-445/21)
(2021/C 412/03)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski gradski săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: „EUROBANK BULGARIA“ AD
Žalovaní: NI, RZ, „DMD DEVELOPMENTS“ OOD
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa pojem „spotrebiteľ“, ako je použitý v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 1 ) , vykladať podľa jeho obsahu stanoveného v smernici Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru ( 2 ) , alebo má samostatný obsah?
2.
Je pri skúmaní postavenia „spotrebiteľa“ relevantný účel, ktorý vyplýva z legálneho účinku zmluvy, ktorá v prejednávanom prípade poskytuje možnosť budúceho zisku (investičný zámer), alebo je dôležité spojenie zmluvy s podnikateľskou alebo obchodnou činnosťou, ktorú dotknutá osoba vykonáva v čase uzavretia zmluvy?
3.
Má sa pojem „zmluv[a] o úvere splatnom v splátkach“, ako je použitý v článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje len na zmluvy týkajúce sa tovaru (hmotných predmetov, hnuteľných vecí), alebo zahŕňa všetky úvery vrátane tých, ktoré boli poskytnuté na základe zmluvy o bankovom úvere uzavretej na účely nadobudnutia nehnuteľnosti určenej na bývanie?
4.
Možno z nariadenia č. 1215/2012, ak v súvislosti s pojmom „bydlisko“ v článku 62 ods. 1 odkazuje na vnútroštátny právny poriadok súdu, na ktorý bola vo veci podaná žaloba, vyvodiť autonómne kritériá (napríklad formálny znak spojenia s určitým územím) s cieľom určiť, či má spotrebiteľ bydlisko na území členského štátu, na ktorého súde bola proti nemu podaná žaloba?
5.
Čo sa má – pokiaľ zmluva o úvere uzavretá na účely nadobudnutia nehnuteľnosti určenej na bývanie môže byť spotrebiteľskou zmluvou v zmysle článku 17 ods. 1 písm. c) – rozumieť pod pojmom „obvyklý pobyt“, ako je použitý v článku 19 bode 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a je najmä možné, aby tento pojem súvisel s centrom hlavných záujmov spotrebiteľa?
6.
Pokiaľ nariadenie (EÚ) č. 1215/2015 na účely zabezpečenia svojho účinného uplatňovania v súvislosti s pojmom „bydlisko“ stanovuje autonómne kritériá, má sa na základe tohto pojmu určiť aj miestna príslušnosť?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 .
( 2 ) Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48 ; Mim. vyd. 15/001, s. 326.