C-451/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0451
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021481SK.01001502.xml
29.11.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 481/15
Odvolanie podané 21. júla 2021: Luxemburské veľkovojvodstvo proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 12. mája 2021 v spojených veciach T-516/18 a T-525/18, Luxemburské veľkovojvodstvo a Engie Global LNG Holdings a i./Komisia
(Vec C-451/21 P)
(2021/C 481/21)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Luxemburské veľkovojvodstvo (v zastúpení: A. Germeaux, T. Uri, splnomocnení zástupcovia, D. Waelbroeck, J. Bracker, avocats)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Írsko
Návrhy odvolateľa
Luxemburské veľkovojvodstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2021 v spojených veciach T-516/18 a T-525/18, Luxembursko a Engie Global LNG Holdings a i./Komisia,
—
v prvom rade s konečnou platnosťou rozhodol o vecnej stránke v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora a vyhovel návrhom podaným Luxemburským veľkovojvodstvom na prvom stupni tak, že zruší rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/421 z 20. júna 2018 o štátnej pomoci SA.44888 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Luxembursko spoločnosti Engie ( Ú. v. EÚ, L 78, 2019, s. 1 ),
—
subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Luxemburskému veľkovojvodstvu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Luxemburské veľkovojvodstvo uvádza na podporu svojho odvolania štyri odvolacie dôvody.
Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom Všeobecný súd potvrdil, že dve série dotknutých záväzných stanovísk priznávajú „selektívnu“ výhodu s prihliadnutím na „úzky“ referenčný rámec, ku ktorému dospela Komisia. i) Všeobecný súd sa tým, že konštatoval existenciu „úzkeho“ referenčného rámca (a to právne predpisy luxemburského systému zdanenia spoločností upravujúce oslobodenie príjmu z podielov a zdanenie rozdelenia ziskov), dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Nielenže uznal neúplný a umelo obmedzený referenčný rámec, ale aj skreslil luxemburské právo, keď potvrdil contra legem výklad dotknutých ustanovení. Napadnutý rozsudok okrem iného pripúšťa diskrimináciu medzi cezhraničnými plneniami a plneniami, ktoré sú čisto tuzemské, keďže z referenčného rámca vylučuje luxemburské spoločnosti, ktoré majú podiely v spoločnostiach v iných členských štátoch. ii) Konštatovanie existencie výnimky z „úzkeho“ referenčného rámca je nesprávne. Toto konštatovania sa zakladá na prepise vnútroštátneho práva a je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa analýzy selektívnosti a najmä s judikatúrou požadujúcou preukázanie diskriminácie vo vzťahu k podnikom v porovnateľnej situácií.
Druhý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom Všeobecný súd potvrdil existenciu „selektívnej“ výhody z dôvodu neuplatnenia luxemburského ustanovenia týkajúceho sa zneužitia práva a subsidiárne na porušení nariadenia (EÚ 2015/1589 ( 1 ) a práva na obranu. i) právna kvalifikácia „selektívnosti“ Všeobecným súdom z dôvodu neuplatnenia luxemburského ustanovenia týkajúceho sa zneužitia práva vychádza z nesprávneho predpokladu a zo skreslenia vnútroštátneho práva. Na rozdiel od toho totiž, čo tvrdí Všeobecný súd, „priame“ uplatnenie ZORA by viedlo k rovnakému zdaniteľnému výsledku. ii) Odôvodnenie Všeobecného súdu v súvislosti s určením referenčného rámca obsahuje viacero nesprávnych právnych posúdení a vady odôvodnenia. Odôvodnenie Všeobecného súdu existencie výnimky je nesprávne. Konštatovanie, že kritériá potrebné na uplatnenie ustanovenia týkajúceho sa zneužitia práva boli v prejednávanej veci splnené, sa zakladalo na nesprávnom predpoklade, že „priame“ uplatnenie ZORA by neviedlo k rovnakému zdaniteľnému výsledku. Napadnutý rozsudok je tiež v rozpore s článkom 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom predpokladá existenciu zneužitia práva a konkrétne neexistenciu mimoriadnych daňových dôvodov. Všeobecný súd si tiež nesplnil povinnosť odôvodnenia a nesplnil si povinnosť v plnej miere preskúmať skutkový stav tým, že nezohľadnil niektoré skutočnosti, ktoré potvrdzovali, že nemohlo byť konštatované zneužitie práva v luxemburskom práve. Napokon je v rozpore s článkom 107 ZFEÚ, keďže nebola nepreukázaná existencia akejkoľvek diskriminácie v prospech spoločnosti Engie vo vzťahu k podnikom v porovnateľnej skutkovej a právnej situácií. iv) Napokon, subsidiárne, napadnutý rozsudok porušuje práva na obranu Luxemburského veľkovojvodstva.
Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porušení článkov 4 a 5 ZEÚ. Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že napadnutý rozsudok obmedzuje nezávislosť vnútroštátnych daňových orgánov v oblasti, ktorá je vyhradená právomocí členských štátov, čím je tak v rozpore s článkami 4 a 5 ZEÚ a zásadami upravujúcimi rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou.
Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na porušení článku 296 ZFEÚ v rozsahu, v akom si Všeobecný súd nesplnil povinnosť odôvodnenia.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).