C-525/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0525
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021513SK.01001801.xml
20.12.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 513/18
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti (Rumunsko) 24. augusta 2021 – Agenžia Municipală pentru Ocuparea Foržei de Muncă Bucureşti/IM
(Vec C-525/21)
(2021/C 513/27)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Curtea de Apel Bucureşti
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca – odporca v odvolacom konaní : Agenžia Municipală pentru Ocuparea Foržei de Muncă Bucureşti
Žalovaná – odvolateľka: IM
Prejudiciálne otázky
1.
Bránia ustanovenia článku 1 ods. 1 a článku 2 ods. 1 smernice 2008/94 ( 1 ) z hľadiska autonómneho pojmu „platobná neschopnosť“ vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa preberá smernica, akou je článok 15 ods. 1 a 2 Legea nr. 200/2006 privind constituirea și utilizarea Fondului de ručí pentru Plata creanțelor mzd (zákon č. 200/2006 o zriadení a používaní garančného fondu na vyplácanie mzdových nárokov) v spojení s článkom 7 Normele metodologice de aplicare a Legii nr. 200/2006 (vykonávacie pravidlá k zákonu č. 200/2006), v zmysle výkladu, ktorý podal Înalta Curte de Casație și Justiție – Completul pentru dezlegarea unor chestiuni de drept (Najvyšší kasačný súd – Senát zodpovedný za riešenie právnych otázok) v rozhodnutí č. 16/2018, podľa ktorého sa obdobie 3 mesiacov, za ktoré môže garančný fond prevziať a uhradiť mzdové nároky za platobne neschopného zamestnávateľa, vzťahuje výlučne na dátum začatia konkurzného konania?
2.
Bránia ustanovenia článku 3 [druhého pododseku] a článku 4 ods. 2 smernice 2008/94 článku 15 ods. 1 a 2 zákona č. 200/2006 o zriadení a používaní garančného fondu na vyplácanie mzdových nárokov, v zmysle výkladu, ktorý podal Înalta Curte de Casație și Justiție – Completul pentru dezlegarea unor chestiuni de drept v rozhodnutí č. 16/2018, podľa ktorého sa maximálne obdobie 3 mesiacov, za ktoré môže garančný fond prevziať a uhradiť mzdové nároky za platobne neschopného zamestnávateľa nachádza v referenčnom období od 3 mesiacov bezprostredne pred začatím konkurzného konania do 3 mesiacov bezprostredne po začatí konkurzného konania?
3.
Je vnútroštátna správna prax, podľa ktorej sa na základe rozhodnutia Curtea de Conturi (Dvor audítorov) a pri neexistencii osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá ukladá zamestnancovi povinnosť vrátiť sumy, pristúpi k vymáhaniu od zamestnanca súm údajne uhradených za obdobia, ktoré nespadajú do regulačného rámca alebo o ktoré bolo požiadané po uplynutí premlčacej lehoty, v súlade so sociálnym cieľom smernice 2008/94 a ustanoveniami článku 12 písm. a) smernice?
4.
Je pri výklade pojmu „zneužívanie“ podľa článku 12 písm. a) smernice 2008/94 akt pre vymáhanie mzdových nárokov od zamestnanca uhradených garančným fondom prostredníctvom likvidátora s výslovným účelom zabezpečiť dodržanie všeobecnej premlčacie lehoty, dostatočným objektívnym odôvodnením?
5.
Sú výklad a správna prax, podľa ktorých sa mzdové nároky, ktorých vrátenie sa žiada od zamestnancov, považujú za daňovú pohľadávku, zvýšenú o úroky a penále z omeškania, v súlade s ustanoveniami a cieľom smernice?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa ( Ú. v. EÚ L 283, 2008, s. 36 ).