← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.8.2021

C-540/21

ZrušujeMení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62021CN0540

C_2021431SK.01001301.xml

25.10.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 431/13

Žaloba podaná dňa 27. augusta 2021 – Európska komisia v. Slovenská republika

(Vec C-540/21)

(2021/C 431/12)

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lindenthal, I. Rubene a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika

Návrhy

určiť, že Slovenská republika si tým, že prijala § 33a zákona č. 170/2018 Z. z. vloženého zákonom č. 136/2020 Z. z. z 20. mája 2020, nesplnila svoju povinnosť v zmysle článku 12 ods. 2, článku 12 ods. 3 písm. b) a článku 12 ods. 4 v spojení s článkom 4 smernice (EÚ) 2015/2302 ( 1 ) ; a

zaviazať Slovenskou republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 12 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2302, cestujúci má právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb pred začiatkom poskytovania balíka služieb bez zaplatenia akéhokoľvek stornovacieho poplatku v prípade, keď v mieste destinácie alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb alebo ktoré významne ovplyvnia prepravu cestujúcich do destinácie. v zmysle odseku 3. písm. b) uvedeného článku, rovnaké právo ukončiť zmluvu o balíku cestovných služieb má aj organizátor v prípade, ak neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu.

Článok 12 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/2302 stanovuje, že v prípadoch ukončenia zmluvy o balíku cestovných služieb je organizátor povinný poskytnúť cestujúcemu refundáciu bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní po ukončení zmluvy o balíku cestovných služieb. Zároveň v článku 4 tejto smernice sa členským štátom zakazuje prijímať ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktorými by sa zabezpečila odlišná úroveň ochrany cestujúceho.

Slovenská republika prijatím zákona č. 136/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu porušila článok 12 ods. 2, článok 12 ods. 3 písm. b) a článok 12 ods. 4 v spojení s článkom 4 smernice.

Ustanovenie § 33a ods. 7 zákona č. 170/2018 Z. z. totiž stanovuje, že cestovná kancelária je povinná dohodnúť sa s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu najneskôr do 31. augusta 2021. V zmysle odseku 9 uvedeného paragrafu, ak sa cestovná kancelária s cestujúcim na poskytnutí náhradného zájazdu nedohodne do 31. augusta 2021, platí, že odstúpila od zmluvy o zájazde a je povinná cestujúcemu vrátiť všetky platby, ktoré prijala na základe zmluvy o zájazde, a to bezodkladne, najneskôr však do 14. septembra 2021.

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS; Ú. v. EÚ 2015, L 326, s. 1 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-540/21 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik