C-621/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0621
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022024SK.01001702.xml
17.1.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 24/17
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofia-grad (Bulharsko) 6. októbra 2021 – WS/Intervjuirašt organ na Dăržavna agencija za bežancite pri Ministerskija savet
(Vec C-621/21)
(2022/C 24/23)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen săd Sofia-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: WS
Žalovaný: Intervjuirašt organ na Dăržavna agencija za bežancite pri Ministerskija savet (Vypočúvací orgán na Štátnej agentúre pre utečencov pri Ministerskej rade)
Prejudiciálne otázky
1.
Uplatnia sa podľa odôvodnenia 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( 1 ) definície a vymedzenia pojmov uvedené v Dohovore Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979 a v Dohovore Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na účely klasifikácie rodovo podmieneného násilia na ženách ako dôvodu na poskytnutie medzinárodnej ochrany podľa Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a podľa smernice 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, alebo má rodovo podmienené násilie na ženách ako dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany podľa smernice 2011/95 autonómny význam, ktorý sa odlišuje od významu v uvedených nástrojoch medzinárodného práva?
2.
Je v prípade, ak sa tvrdí, že dochádza k rodovo podmienenému násiliu na ženách, pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine ako dôvodu prenasledovania podľa článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 smerodajné výlučne pohlavie alebo sociálny rod obete prenasledovania (násilie na žene len preto, lebo je žena), môžu byť konkrétne formy/akty/činy prenasledovania, aké sú uvedené v demonštratívnom výpočte v odôvodnení 30, rozhodujúce pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“, t. j. jej rozlišovaciu charakteristiku, v závislosti od okolností v krajine pôvodu, alebo sa tieto akty môžu vzťahovať len na činy prenasledovania podľa článku 9 ods. 2 písm. a) alebo f) smernice 2011/95?
3.
Predstavuje pohlavie alebo sociálny rod v prípade, ak osoba, ktorá žiada o ochranu, tvrdí, že dochádza k rodovo podmienenému násiliu v podobe domáceho násilia, dostatočný dôvod na určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine podľa článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95, alebo sa musí konštatovať doplňujúca rozlišovacia charakteristika, ak sa článok 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95/EÚ vykladá doslovne podľa jeho znenia, podľa ktorého musia byť podmienky splnené kumulatívne a aspekty týkajúce sa rodu musia existovať alternatívne?
4.
Má sa článok 9 ods. 3 smernice 2011/95 v prípade, ak osoba, ktorá žiada o ochranu, tvrdí, že dochádza k rodovo podmienenému násiliu v podobe domáceho násilia, ktorého sa dopúšťa neštátny aktér, ktorý je aktérom prenasledovania, v zmysle článku 6 písm. c) smernice 2011/95, vykladať v tom zmysle, že na preukázanie príčinnej súvislosti stačí, ak sa konštatuje súvislosť medzi dôvodmi prenasledovania uvedenými v článku 10 a činmi prenasledovania v zmysle [článku 9] ods. 1 smernice 2011/95, alebo sa musí nevyhnutne konštatovať neexistencia ochrany pred údajným prenasledovaním, resp. existuje táto súvislosť v prípadoch, v ktorých neštátni aktéri, ktorí sú aktérmi prenasledovania, nevnímajú jednotlivé akty prenasledovania/násilné akty ako také ako rodovo podmienené?
5.
Môže reálna hrozba vraždy v mene cti v prípade eventuálneho návratu do krajiny pôvodu, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky stanovené na tento účel, odôvodniť poskytnutie doplnkovej ochrany podľa článku 15 písm. a) smernice 2011/95 v spojení s článkom 2 EDĽP (nikoho nemožno úmyselne zbaviť života), alebo sa má táto hrozba klasifikovať ako bezprávie podľa článku 15 písm. b) smernice 2011/95 v spojení s článkom 3 EDĽP, ako sa to vykladá v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva pri celkovom posúdení rizika ďalších rodovo podmienených násilných aktov, resp. stačí na poskytnutie tejto ochrany, že žiadajúca osoba subjektívne odmieta ochranu krajiny pôvodu?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 8 .