C-719/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0719
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022064SK.01002201.xml
7.2.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 64/22
Odvolanie podané 25. novembra 2021: Frédéric Jouvin proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) z 26. apríla 2021 vo veci T-472/20, AJ II, Jouvin/Komisia
(Vec C-719/21 P)
(2022/C 64/34)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľ: Frédéric Jouvin (v zastúpení: L. Bôle-Richard, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 26. apríla 2021 vo veci T-472/20 a T-472/20 AJ II, Jouvin/Komisia, v rozsahu, v akom sa ním žaloba zamieta ako zjavne bez právneho základu,
—
vyhovel návrhom predloženým v prvostupňovom konaní a vrátil vec Komisii,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza tri dôvody.
Prvý odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu Všeobecným súdom, na pochybení Všeobecného súdu pri konštatovaní obsahu jedného dôkazu a na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa požadovanej úrovne dôkazov. Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne právne kvalifikoval skutkové okolnosti, ktoré mu boli predložené na posúdenie. Všeobecný súd totiž dospel k záveru, že veľmi veľký počet porušovateľov nespochybňuje konštatovanie Komisie týkajúce sa neexistencie dôkazu o tajnej dohode medzi podnikmi uvedenými v sťažnosti odvolateľa. Cieľom konštatovania týkajúceho sa veľkého a exponenciálneho počtu porušovateľov pritom nie je preukázať existenciu tajnej dohody, ale zdá sa byť dôsledkom tejto dohody.
Dôkaz o tejto tajnej dohode bol predložený odvolateľom, ktorý preukázal, že podniky zúčastňujúce sa na normalizačných prácach boli vopred kontaktované s cieľom získať licencie k jeho patentovému portfóliu. Po neúspešných rokovaniach sa všetky kontaktované podniky zúčastnili na normalizačných prácach ISO a žiaden z nich nesplnil svoje oznamovacie povinnosti o vedomosti o všetkých patentoch, ktoré by mohli súvisieť s normou v štádiu vypracovania. Tieto skutočnosti predstavujú porušenie tajnej dohody, ktoré viedlo k exponenciálnemu zvýšeniu počtu porušovateľov.
Odvolateľ tiež uvádza odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o mieru dokazovania požadovanú Komisiou a neskôr Všeobecným súdom vo svojom uznesení na preukázania existencie tajnej dohody medzi dotknutými podnikmi.
Druhý odvolací dôvod je založený na nezohľadnení skutkových okolností, ktoré boli oznámené Všeobecnému súdu. Podľa odvolateľa Všeobecný súd rozhodol, že tvrdenia odvolateľa týkajúce sa rozdelenia trhov neboli predložené počas správneho konania. Odvolateľ uviedol toto tvrdenie už počas správneho konania v liste z 15. mája 2018 zaslanom Komisii, teda viac ako dva roky pred konečným rozhodnutím Komisie o zamietnutí jeho sťažnosti. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezistil skutočný obsah dôkazu, ktorý mu bol predložený.
Napokon tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu pri konštatovaní obsahu dôkazu. Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolateľa ho v podstate žiadal, aby konštatoval porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Odvolateľ však uvádza, že keby Komisia správne posúdila dôkazy, ktoré jej boli predložené počas správneho konania, mohla dospieť len k záveru, že medzi podnikmi uvedenými v sťažnosti došlo k tajnej dohode, a teda k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže.
Pokiaľ ide o konštatovanie týkajúce sa diskriminácie odvolateľa, odvolateľ sa vo svojej žalobe obmedzil na rozšírenie tvrdení už predložených počas správneho konania a na poukázanie na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, keď nezohľadnila skutočnosti predložené odvolateľom. Všeobecný súd tým, že uviedol, že odvolateľ nepredložil žiadne tvrdenie týkajúce sa zjavne napadnutého rozhodnutia, porušil svoju povinnosť odôvodnenia, hoci cieľom všetkých tvrdení odvolateľa bolo preukázať zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia.
Pokiaľ ide o charakteristické črty tajnej dohody, odvolateľ Komisii tiež vytýka, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. V žiadnom prípade odvolateľ nežiadal, aby Všeobecný súd priamo konštatoval porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ale skôr aby konštatoval, že na základe preskúmania skutočností, o ktorých Komisia vedela, mala Komisiu nepochybne viesť k tomu, aby sama konštatovala porušenie pravidiel hospodárskej súťaže a zjavné porušenie jej vlastných odporúčaní.