C-746/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0746
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022119SK.01001902.xml
14.3.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 119/19
Odvolanie podané 2. decembra 2021: Altice Group Lux Sàrl, predtým New Altice Europe BV, v likvidácii proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 22. septembra 2021 vo veci T-425/18, Altice Europe/Komisia
(Vec C-746/21 P)
(2022/C 119/27)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Altice Group Lux Sàrl, predtým New Altice Europe BV, v likvidácii (v zastúpení: R. Allendesalazar Corcho, H. Brokelmann, abogados)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil články 1, 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie C(2018) 2418 final z 24. apríla 2018 o uložení pokuty za uskutočnenie koncentrácie v rozpore s článkom 4 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 ( 1 ) (vec M.7993-Altice/PT Portugal, konanie podľa článku 14 ods. 2) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
—
subsidiárne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc s cieľom podstatne znížiť pokuty uložené v článkoch 3 a 4 napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo zmenené rozsudkom Všeobecného súdu,
—
subsidiárne v druhom rade vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol, pričom je viazaný rozhodnutím Súdneho dvora v právnych otázkach,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania odvolateľky tak v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred Všeobecným súdom.
Odvolacie a hlavné tvrdenia
Po prvé: Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom zamietol námietku nezákonnosti vznesenú spoločnosťou Altice
V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a porušeniu zásady proporcionality a zákazu dvojitého trestu, ktorý vychádza zo všeobecných zásad spoločných pre právne systémy členských štátov v prípadoch súbehu zákonov, tým, že zamietol námietku nezákonnosti vznesenú spoločnosťou Altice (článok 277 ZFEÚ) s ohľadom na článok 14 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 (ďalej len „NEÚF“). V článku 4 ods. 1 NEÚF neexistuje „oznamovacia povinnosť“ na rozdiel od „povinnosti zdržať sa konania“ v článku 7 ods. 1 NEÚF, keďže porušenie článku 4 ods. 1 si nevyhnutne vyžaduje „uskutočnenie“ koncentrácie. Článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 prvá časť vety sa uplatňujú na rovnaké správanie a sledujú ten istý právny záujem. Možnosť uložiť dve kumulatívne pokuty podľa článku 14 ods. 2 písm. a) a b) NEÚF je preto v rozpore s uvedenými všeobecnými zásadami práva Únie.
Po druhé: Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom zamietol, že napadnuté rozhodnutie tým, že uložilo dve kumulatívne pokuty za to isté konanie, porušilo zásady proporcionality a zákazu dvojitého trestu.
Judikatúra Súdneho dvora vyžaduje, aby v prípade, že zásada ne bis in idem nebráni uloženiu dvoch pokút podniku v jednom rozhodnutí za tie isté skutočnosti, sa orgán „ubezpeči[l], že spolu uložené pokuty sú primerané povahe porušenia“. Napadnutý rozsudok nie je v súlade s touto povinnosťou. Iba pokuta uložená podľa článku 14 ods. 2 písm. b) NEÚF za porušenie článku 7 ods. 1 NEÚF môže byť zlučiteľná s požiadavkou proporcionality. Druhá pokuta uložená podľa článku 14 ods. 2 písm. a) NEÚF je podľa definície prehnaná, a teda neprimeraná, a je tiež v rozpore so zákazom dvojitého trestu, ktorý vychádza zo všeobecných zásad spoločných pre právne systémy členských štátov v prípadoch súbehu zákonov.
Tretí dôvod: Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením pokiaľ ide o výklad pojmu „uskutočnenie“ v článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 NEÚF.
Tým, že napadnutý rozsudok konštatoval, že „možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv“ už znamená uskutočnenie koncentrácie, je postihnutý nesprávnym právnym posúdením, keďže zamieňa pojmy „koncentrácia“ a „uskutočnenie“ a vychádza z nepresného výkladu rozsudku z 31. mája 2018 vo veci C-633/16, Ernst & Young, v ktorom sa uvádza, že transakcie, ktoré nie sú nevyhnutné na zmenu kontroly, nespadajú pod článok 7 ods. 1 NEÚF, pretože nemajú funkčnú väzbu s jeho uskutočnením.
Štvrtý dôvod: Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením pokiaľ ide o výklad pojmu „právo veta“ v zmysle článku 3 ods. 2, článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 NEÚF alebo subsidiárne skreslil SPA tým, že ju vyložil tak, že priznáva „právo veta“.
Za predpokladu quod non , že samotná „možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv“ predstavuje „uskutočnenie“ koncentrácie, článok 3 ods. 2 NEÚF vyžaduje trvalú zmenu kontroly vyplývajúcu z prostriedkov, ktoré poskytujú „právo veta na strategické obchodné rozhodnutia“, t. j. „právomoc zablokovať“ strategické správanie podniku. V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tým, že rozšíril pojem „právo veta“ na situácie, ktoré nestanovujú právomoc blokovať strategické rozhodnutia. Subsidiárne napadnutý rozsudok skreslil SPA tým, že vykladal jej dojednania pred zavŕšením akvizície ako dohodu, ktorá priznáva spoločnosti Altice „právo veta“.
Piaty dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že výmeny informácií predstavujú „uskutočnenie“ koncentrácie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 NEÚF.
V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom zmysle, že sa v ňom uvádza, že výmena informácií v rámci koncentrácie spadá pod článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 NEÚF, zatiaľ čo článok 101 ZFEÚ a nariadenie (ES) č. 1/2003 ( 2 ) predpokladajú mechanizmus ex post . To je v rozpore s rozsudkom vo veci C-633/16 a obmedzilo by to rozsah pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1/2003. Napadnutý rozsudok tiež skresľuje napadnuté rozhodnutie, keď konštatuje, že výmena informácií sama osebe neporušila článok 4 ods. 1 a článok 7 ods. 1 NEÚF, ale len „prispela“ k preukázaniu porušenia.
Po šieste: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zamietol námietky nezákonnosti a neprimeranosti pokút vznesené spoločnosťou Altice
V napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keďže sa v ňom konštatuje, že Altice konala z nedbanlivosti. Okrem toho výška pokút vyplývajúca z napadnutého rozsudku je prehnaná do takej miery, až je neprimeraná. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci podstatne neznížil výšku pokút.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40).
( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).