C-748/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0748
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022073SK.01001701.xml
14.2.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 73/17
Odvolanie podané 3. decembra 2021: Novolipetsk Steel PAO proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 22. septembra 2021 vo veci T-752/16, NLMK/Komisia
(Vec C-748/21 P)
(2022/C 73/22)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Novolipetsk Steel PAO (v zastúpení: M. Krestiyanova a N. Tuominen, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia and Eurofer, European Steel Association, ASBL
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
rozhodol s konečnou platnosťou vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje,
—
subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Súdnym dvorom, ako aj trovy konania pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody:
—
Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložil článok 18 ods. 1 ( 1 ) základného nariadenia a dopustil sa vecne nesprávnych skutkových zistení. Všeobecný súd vychádzal bez akéhokoľvek vysvetlenia z predpokladu, že dotknutý výrobok bol polotovar. Táto skutočnosť je však medzi účastníkmi konania sporná. Na účely skončenia preskúmania tejto spornej skutočnosti, ako ani na posúdenie významu na uplatnenie uvedeného článku 18 ods. 1, Všeobecný súd však neprihliadol na to, že ak sa nerozhodlo o tejto skutočnosti spornej medzi účastníkmi konania, nie je možné vyvodiť nijaký záver o správnosti či nesprávnosti uplatnenia článku 18 ods. 1 Komisiou v rámci tohto konania.
—
Po druhé Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia pri výklade článku 9 ods. 4 základného nariadenia a neodpovedal na hlavné tvrdenia alebo neposkytol dostatočné odôvodnenie. Komisia, ktorú v tomto zmysle ochránil Všeobecný súd, značne prekročila hranice obdobia prešetrovania tým, že si zvolila rok 2008 za „posledný reprezentatívny rok“, ktorý nebol ovplyvnený finančnou krízou. V tejto súvislosti odvolateľka tvrdí, že konštatovanie spôsobenej ujmy napadnutým rozsudkom je nesprávne, keďže nie je výsledkom vyváženia tak pozitívnych, ako aj negatívnych faktorov. V tejto súvislosti odvolateľa tvrdí, že zníženie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie by malo okrem iných faktorov byť spojené aj so situáciou výrobného odvetvia Únie v dôsledku svetovej finančnej krízy v roku 2012. Všeobecný súd však odmietol čo i len preskúmať, či finančná kríza mala vplyv aj na mechanizmus vzniku ujmy.
—
Po tretie Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložil článok 2 ods. 9 základného nariadenia a neodpovedal na všetky tvrdenia, z ktorých niektoré sám Všeobecný súd uplatnil. Všeobecný súd napriek svojej vlastnej judikatúre protiprávne rozhodol, že úpravy stanovené v článku 2 ods. 9 možno analogicky použiť aj na výpočet rozpätia ujmy. Úprava predajných, správnych a administratívnych nákladov a zisku na vývoznú cenu CIF odvolateľky na účely rozpätia ujmy je nevhodná, nedôvodná a predstavuje zjavne nesprávne posúdenie, keďže jedinou relevantnou vývoznou cenou je skutočná vývozná trhová cena (CIF) pri vstupe na trh Únie, a cena na voľný trh, ktorá konkuruje výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenie odvolateľky podporuje aj rozsudok Všeobecného súdu (T-383/17), Hansol Paper/Komisia ( 2 ) (body 196 až 204).
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51 ).
( 2 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 2. apríla 2020 (vec T-383/17, Hansol Paper/Komisia, EU:T:2020:139).