C-767/21
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CN0767
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022109SK.01001601.xml
7.3.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 109/16
Odvolanie podané 8. decembra 2021: Jérôme Rivière a i. proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 6. októbra 2021 vo veci T-88/20, Rivière a i./Parlament
(Vec C-767/21 P)
(2022/C 109/23)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolatelia: Jérôme Rivière, Dominique Bilde, Joëlle Mélin, Aurélia Beigneux, Thierry Mariani, Jordan Bardella, Jean-Paul Garraud, Jean-François Jalkh, Gilbert Collard, Gilles Lebreton, Nicolaus Fest, Gunnar Beck, Philippe Olivier (v zastúpení: F. Wagner, avocat)
Ďalší účastník konania: Európsky parlament
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 6. októbra 2021 vo veci T-88/20, Rivière a i./Parlament,
—
vzhľadom na články 263 a 277 ZFEÚ vyhlásil žalobu za prípustnú,
—
konštatoval nedostatok právneho základu pre ústne rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu z 13. januára 2020 a zrušil ho,
—
uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú dva odvolacie dôvody.
Prvý je založený na skreslení skutkového stavu a nesprávnom posúdení právnej povahy skutkového stavu. Odvolatelia najmä tvrdia, že druhá veta bodu 38 rozsudku je skreslením skutkového stavu. Napadnuté opatrenie malo v praxi za následok, že poslancom, ktorí odmietli odstrániť svoje vlajky, bolo odňaté právo vystúpiť v rozprave. Toto skreslenie skutkového stavu viedlo Všeobecný súd k tomu, že prehliadol druhý dôsledok rozhodnutia z 13. januára 2020. Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho posúdenia právnej povahy skutkového stavu. Nezohľadnil odňatie jedného zo základných prvkov výkonu mandátu poslanca, ktorým je vystúpenie v rozprave.
Druhý odvolací dôvod je založený na porušení a skreslení právneho a skutkového posúdenia článku 10 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ako aj zjavne nesprávnom posúdení. Podľa odvolateľov mal Všeobecný súd na vyvodenie právneho záveru analyzovať, či malá vlajka, ktorú používali poslanci, bola transparentom, následne, či prítomnosť takejto vlajky narušila poriadok počas zasadnutí alebo predstavovala nevhodné správanie, a ohrozila riadny priebeh parlamentnej činnosti. Pri porovnaní s inými úradnými jazykmi Únie Všeobecný súd nezohľadnil článok 1 nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve ( 1 ) , ktorý vyhlasuje francúzštinu za úradný a pracovný jazyk orgánov Európskej únie, teda Parlamentu. Vo vzťahu k francúzskym poslancom sa článok 10 rokovacieho poriadku mal vykladať v súlade s rozsahom, ktorý mu dáva francúzsky jazyk.
Všeobecný súd neanalyzoval slovné spojenie: „Nesmú vyvesovať transparenty“, ani odsek 3 v kontexte článku 10, najmä jeho odseku 2. Dôkaz o tom, že prítomnosť vlajky neruší, bol predložený v odpovedi na námietku neprípustnosti, keďže poslanci mohli vyvesiť malé európske vlajky a belgický poslanec Guy Verhofstadt mohol mať prejav s takouto vlajkou pred sebou.
Všeobecný súd tým, že v bodoch 43 až 49 svojho rozsudku rozvinul odôvodnenie podľa vzoru Parlamentu na úplne inom právnom základe, ako je článok 10, a odvolávajúc sa na článok 171 Rokovacieho poriadku, nazvanom Pridelenie rečníckeho času a zoznam rečníkov, aby sa odvolával na rovnosť poslancov, pokiaľ ide o rečnícky čas, pridal článku 10 účel, ktorý nemá. To predstavovalo skreslenie textu, ktoré viedlo Všeobecný súd k tomu, aby priznal tomuto článku právne účinky, ktoré nemá. Podľa odvolateľov rozhodnutie z 13. januára 2020 vyvolalo také právne účinky, ktoré ovplyvnili podmienky výkonu mandátu odvolateľov tým, že výrazne zmenilo ich právne postavenie. Toto opatrenie teda predstavuje napadnuteľný akt a rozsudok by sa mal zrušiť.
( 1 ) Ú. v. ES 17, 1958, s. 385 ; Mim. vyd. 01/001, s. 3.