C-35/21

62021CO0035

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 9. februára 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny – Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 – Označenia pôvodu a zemepisné označenia – Článok 9 – Prechodná vnútroštátna ochrana – Zemepisné označenie označujúce poľnohospodársky výrobok zapísané podľa právnej úpravy členského štátu, ktoré je chránené na vnútroštátnej úrovni“

Vo veci C‑35/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) z 29. decembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 19. januára 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

„Konservinvest“ OOD, v zastúpení: Y. Ivanova a P. Angelov, advokati,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny ( Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťami „Konservinvest“ OOD a „Bulkons Parvomaj“ OOD (ďalej len „Bulkons“) vo veci používania ochranných známok spoločnosťou Konservinvest, ktoré údajne porušujú práva spoločnosti Bulkons k zemepisnému označeniu „Ljutenica Parvomaj“.

Právny rámec

Právo Únie

Ak sa žiadosť o registráciu podľa tohto nariadenia postúpi Komisii do konca vyššie uvedenej lehoty, takáto ochrana sa skončí v deň prijatia rozhodnutia o registrácii podľa tohto nariadenia.

Ak názov nie je zaregistrovaný podľa tohto nariadenia, bude za dôsledky takejto vnútroštátnej ochrany zodpovedný výlučne príslušný členský štát.“

5

Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 3. januára 2013 zrušené a nahradené nariadením č. 1151/2012.

Nariadenie č. 1151/2012

6

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť obmedzený na poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu a uvedené v prílohe I k zmluve a na zoznam výrobkov mimo rozsahu uvedenej prílohy, ktoré sú úzko spojené s poľnohospodárskou výrobou alebo vidieckym hospodárstvom.

…

(17)

Rozsah označení pôvodu a zemepisných označení by mal byť obmedzený na výrobky, pri ktorých existuje prirodzené spojenie medzi vlastnosťami výrobku alebo potraviny a zemepisným pôvodom. …

(18)

Konkrétne ciele ochrany označení pôvodu a zemepisných označení zabezpečujú poľnohospodárom a výrobcom spravodlivý výnos z vlastností a charakteristík daného výrobku alebo jeho spôsobu výroby a poskytujú jasné informácie o výrobkoch so špecifickými vlastnosťami spojenými so zemepisným pôvodom, čím umožňujú spotrebiteľom, aby sa pri kúpe lepšie rozhodli.

7

Článok 1 nariadenia č. 1151/2012, nazvaný „Ciele“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Cieľom tohto nariadenia je pomôcť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov a potravín sprostredkúvať kupujúcim a spotrebiteľom vlastnosti takýchto výrobkov a potravín a charakteristické znaky ich poľnohospodárskej výroby, čím sa zabezpečí:

a)

spravodlivá hospodárska súťaž pre poľnohospodárov a výrobcov poľnohospodárskych výrobkov a potravín s vlastnosťami a charakteristickými znakmi, ktoré predstavujú pridanú hodnotu;

…

„Zavádza sa systém pre chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia s cieľom pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou tým, že sa:

a)

zaručia spravodlivé výnosy za vlastnosti ich výrobkov;

b)

zabezpečí jednotná ochrana názvov ako práva duševného vlastníctva na území Únie;

c)

b)

ktorého kvalita alebo vlastnosti v podstatnej miere alebo výlučne závisia od osobitného zemepisného prostredia s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi a

c)

ktorého všetky etapy výroby sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

2. Na účely tohto nariadenia je ‚zemepisné označenie‘ názov, ktorým sa identifikuje výrobok:

a)

Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Prechodná vnútroštátna ochrana“, stanovuje:

„Členský štát môže podľa tohto nariadenia poskytnúť prechodne ochranu názvu na vnútroštátnej úrovni s účinnosťou od dátumu podania žiadosti Komisii.

Takáto vnútroštátna ochrana zaniká dňom prijatia rozhodnutia o zápise do registra podľa tohto nariadenia alebo dňom vzatia žiadosti späť.

Ak názov nie je zapísaný do registra podľa tohto nariadenia, je za dôsledky takejto vnútroštátnej ochrany zodpovedný výlučne príslušný členský štát.

Opatrenia prijaté členskými štátmi podľa prvého odseku platia iba na vnútroštátnej úrovni a nesmú mať žiadny vplyv na obchod v rámci Únie ani na medzinárodný obchod.“

12

Kapitola IV tohto nariadenia, ktorá sa nachádza v hlave V tohto nariadenia, nazvanej „Spoločné ustanovenia“, stanovuje postup podania žiadosti a zápisu do registra okrem iného označení pôvodu a zemepisných označení.

Bulharské právo

Zákon o ochranných známkach a zemepisných označeniach

14

Zakon za markite i geografskite označenia (zákon o ochranných známkach a zemepisných označeniach) (DV č. 81 zo 14. septembra 1999) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „ZMGO“) v § 51 ods. 1 až 3 stanovoval:

„1. Zemepisný názov znamená označenie pôvodu a zemepisné označenie.

(1) akéhokoľvek obchodného používania zemepisného označenia pre výrobky, ktoré sú porovnateľné so zapísaným výrobkom, pokiaľ toto používanie umožňuje ťažiť z dobrej povesti chráneného názvu;

(2) akéhokoľvek zneužitia alebo napodobnenia zemepisného označenia, a to aj v prípade, že je uvedený skutočný pôvod výrobku, alebo ak je použitie zemepisného označenia preložené alebo sprevádzané výrazmi ako ‚rod‘ ‚druh‘, ‚typ‘‚napodobenina‘ alebo podobným výrazom;

(3) použitia akéhokoľvek iného klamlivého alebo zavádzajúceho označenia miesta pôvodu, pôvodu, povahy alebo základných vlastnostiach výrobku na jeho vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch týkajúcich sa daného výrobku, ktoré by mohlo vyvolať mylnú predstavu o jeho pôvode;

(4) všetkých ostatných praktík, ktoré by mohli zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.“

16

Podľa § 76 ZMGO:

…

(3) aby bol zverejnený výrok rozsudku na náklady žalovanej strany v dvoch denníkoch a vo vysielacom čase jednej televíznej stanice s celoštátnou pôsobnosťou určených súdom.“

17

ZMGO bol zrušený 22. decembra 2019 (DV č. 98 z 13. decembra 2019).

Prechodné a záverečné ustanovenia zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ZMGO

18

20

Rozhodnutím predsedu patentového úradu z 3. júla 2013 bola spoločnosť Bulkons, ktorá má takisto sídlo v Bulharsku, na základe vtedy účinného ZMGO zapísaná ako používateľka zemepisného označenia „Ljutenica Parvomaj“ (ďalej len „sporné zemepisné označenie“), ktoré označuje výrobok „ljutenica“, pričom Parvomaj je bulharská obec. Bulkons podala žiadosť o zápis tohto zemepisného označenia 14. marca 2013.

21

Konservinvest podala na správne súdy návrh na určenie neplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodu, že predseda patentového úradu nemal právomoc zapísať zemepisné označenie pre poľnohospodársky výrobok, lebo takýto zápis je upravený v nariadení č. 1151/2012 a je prípustný len na úrovni Únie podľa postupu stanoveného v tomto nariadení. Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) rozsudkom z 12. júla 2017 tento návrh zamietol, lebo usúdil, že toto nariadenie nie je na spor uplatniteľné, keďže cieľom napadnutého zápisu nebolo získať ochranu priznanú týmto nariadením.

22

Okrem toho Bulkons podala na Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) spojené žaloby proti spoločnosti Konservinvest na základe § 76 ods. 1 bodov 1 až 3 v spojení najmä s § 76 ods. 1 bodom 4 a § 76 ods. 2 bodom 3 ZMGO. V týchto žalobách predovšetkým navrhla určiť, že Konservinvest porušila jej práva k spornému zemepisnému označeniu tým, že používala viaceré ochranné známky vrátane tých, ktoré sú uvedené v bode 19 tohto uznesenia, na označenie výrobku „ljutenica“, uložiť spoločnosti Konservinvest povinnosť upustiť od tohto porušenia a nahradiť vzniknutú škodu vo výške 636284,16 bulharských levov (BGN) (približne 325000 eur), a tiež nariadiť zaistenie a zničenie („vyradenie“) tovaru, ktorý je predmetom porušenia.

26

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že podľa týchto právnych predpisov priznáva zápis zemepisného označenia na patentovom úrade, a to aj pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, tomuto označeniu vnútroštátnu ochranu, ktorá umožňuje uloženie súdnej sankcie v prípade, že je používanie tohto označenia narušené neoprávneným právnym subjektom. Takéto zemepisné označenie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľom záruky vysokej kvality výrobku označeného týmto označením a opisuje jeho špecifický charakter. Okrem toho bráni zhoršeniu tejto kvality, ktoré by bolo spôsobené výrobou toho istého výrobku nezapísanými výrobcami.

27

So zreteľom na vývoj medzinárodnej právnej úpravy a právnej úpravy Únie týkajúcej sa ochrany zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorých kvalita a jedinečnosť sú spojené s niektorými regiónmi Únie, a vzhľadom na článok 9 a odôvodnenia 15 a 24 nariadenia č. 1151/2012 považuje vnútroštátny súd za prípustné, aby zápis a právna ochrana týchto výrobkov boli na vnútroštátnej úrovni vylúčené. Domnieva sa však, že ak ide o spor medzi domácimi výrobcami jedného a toho istého poľnohospodárskeho výrobku vo veci zemepisného označenia, ktoré bolo zapísané len na vnútroštátnej úrovni, a ak ide o porušenia, ku ktorým došlo na území toho istého členského štátu, v takom prípade právo Únie výslovne nevylučuje možnosť vykonať zápis do registra pre poľnohospodárske výrobky a potraviny spadajúce pod nariadenie č. 1151/2012, a požívať konkrétnu ochranu výlučne na území tohto členského štátu.

28

Za týchto podmienok Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

31

Na úvod treba konštatovať, že hoci sa znenie položenej otázky týka len článku 9 nariadenia č. 1151/2012, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na rozsah celého režimu ochrany označení pôvodu a zemepisných označení, ako je stanovený týmto nariadením.

32

Treba teda vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 1151/2012 vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje vnútroštátny režim zápisu a ochrany zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky a potraviny spadajúce pod toto nariadenie, ktorý sa má uplatniť len na spory týkajúce sa porušení práv vyplývajúcich z týchto označení, medzi obchodníkmi z tohto členského štátu, ktorí na jeho území vyrábajú výrobky, pre ktoré boli uvedené označenia zapísané na základe tejto právnej úpravy.

33

35

Nariadenie č. 1151/2012 prijaté okrem iného na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ tak predstavuje nástroj spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý sa v podstate v prospech spotrebiteľov snaží zabezpečiť, aby sa poľnohospodárske výrobky, ktoré sú nositeľmi zemepisných označení zaregistrovaných podľa tohto nariadenia, z dôvodu ich pôvodu v určitej zemepisnej oblasti vyznačovali určitými osobitnými vlastnosťami, a preto ponúkali záruku kvality spojenú s ich zemepisným pôvodom, s cieľom umožniť poľnohospodárskym podnikom, ktoré vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality, aby dosahovali vyššie príjmy, a zabrániť protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s úmyslom získať prospech z dobrej povesti vyplývajúcej z kvality týchto výrobkov (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07 , EU:C:2009:521 , body 109 až 111 a citovanú judikatúru), čo odráža najmä odôvodnenie 18 a články 1 a 4 tohto nariadenia.

36

39

Výlučný charakter režimu ochrany označení pôvodu a zemepisných označení stanoveného nariadením č. 1151/2012 je potvrdený tým, že konanie o registrácii podľa nariadenia č. 1151/2012 sa zakladá na rozdelení právomocí medzi dotknutým členským štátom a Komisiou. V súlade s postupom podania žiadosti a zápisu do registra upravenom v kapitole IV hlavy V nariadenia č. 1151/2012 totiž Komisia môže prijať rozhodnutie o zápise označenia pôvodu alebo zemepisného označenia len vtedy, ak jej dotknutý členský štát predložil žiadosť na tento účel, a takáto žiadosť môže byť podaná len vtedy, ak tento členský štát overil, či je odôvodnená. Vnútroštátne postupy zápisu sú teda začlenené do rozhodovacieho procesu Únie a tvoria jeho podstatnú časť. Nemôžu existovať mimo režimu ochrany podľa práva Únie (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07 , EU:C:2009:521 , body 116 a 117 , ako aj citovanú judikatúru).

40

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že článok 9 nariadenia č. 1151/2012 v podstate stanovuje, že členské štáty môžu na vlastnú zodpovednosť, prechodne na vnútroštátnej úrovni poskytnúť ochranu až do prijatia rozhodnutia o zápise do registra podľa tohto nariadenia alebo dovtedy, kým bude táto žiadosť vzatá späť. Ustanovenie tejto povahy by však nemalo nijaký zmysel, ak by si členské štáty mohli v každom prípade zachovať vlastné režimy ochrany označení pôvodu a zemepisných označení v zmysle nariadenia č. 1151/2012 a ponechať ich v platnosti zároveň s týmto nariadením (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07 , EU:C:2009:521 , body 118 a 120 ).

Súdny dvor totiž na základe samotnej povahy režimu ochrany zavedeného nariadením č. 510/2006 a ešte predtým nariadením č. 2081/92, vyplývajúcej z jeho cieľa zabezpečiť v Spoločenstve jednotnú ochranu zemepisných označení, na ktoré sa vzťahuje, a zabezpečiť tak spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami výrobkov s týmito označeniami v prospech týchto výrobcov, ako aj spotrebiteľov, dospel k záveru, že nariadenie č. 510/2006 stanovilo jednotný a výlučný režim ochrany takýchto označení, ktorý vylučuje súbežnú existenciu vnútroštátnych režimov ochrany označení pôvodu a zemepisných označení v zmysle posledného uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07 , EU:C:2009:521 , body 107 až 114 ). Ako sa pritom konštatovalo v bodoch 34 až 38 tohto uznesenia, nariadenie č. 1151/2012 sleduje, pokiaľ ide o ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, rovnaký cieľ.

44

Treba tiež konštatovať, že prechodné ustanovenie, ktoré bolo stanovené v článku 5 ods. 11 nariadenia č. 510/2006, nebolo prebraté do nariadenia č. 1151/2012 jednoducho z dôvodu, že obdobie v ňom stanovené uplynulo, a že v dôsledku toho sa toto ustanovenie stalo irelevantným, keďže členské štáty, ktoré sú v ňom uvedené, boli po uplynutí tohto obdobia povinné plne dodržiavať ustanovenia nariadenia č. 510/2006, ktoré sú už prebraté do nariadenia č. 1151/2012.

45

V tejto súvislosti je vzhľadom na pochybnosti vnútroštátneho súdu, ako aj na pripomienky, ktoré Bulkons predložila Súdnemu dvoru, potrebné pripomenúť, že podľa článku 288 druhého odseku ZFEÚ je nariadenie, akým je nariadenie č. 1151/2012, záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Okrem toho zásada prednosti práva Únie, ktorá zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov, ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok rôznych pravidiel Únie, pričom právo členských štátov nemôže ovplyvniť účinok priznaný týmto rôznym pravidlám na území uvedených štátov (pozri analogicky rozsudok z 2. apríla 2020, CRPNPAC a Vueling Airlines, C‑370/17 a C‑37/18 , EU:C:2020:260 , bod 74 , ako aj citovanú judikatúru).

49

V druhom rade, pokiaľ ide o režim, ktorý sa má uplatniť na trhu členského štátu, treba uviesť, že hoci má nariadenie č. 1151/2012 za cieľ stanoviť jednotný a výlučný režim ochrany označení pôvodu a zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky a potraviny patriace do jeho pôsobnosti, táto výlučnosť nebráni tomu, aby sa uplatnil režim ochrany zemepisných označení, ktoré sa nachádzajú mimo jeho pôsobnosti (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2014, Assica a Kraft Foods Italia, C‑35/13 , EU:C:2014:306 , bod 28 a citovanú judikatúru).

50

V tejto súvislosti z odôvodnenia 17, ako aj z článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1151/2012 vyplýva, že režim ochrany stanovený týmto nariadením pre označenia pôvodu a zemepisné označenia sa obmedzuje na označenia pôvodu výrobkov, pri ktorých existuje priama spojitosť medzi ich kvalitou alebo vlastnosťami a ich pôvodným zemepisným prostredím, ako aj na zemepisné označenia výrobkov, pri ktorých existuje priama súvislosť medzi ich danou kvalitou, dobrou povesťou alebo inou vlastnosťou a ich zemepisným pôvodom (pozri analogicky rozsudky zo 7. novembra 2000, Warsteiner Brauerei, C‑312/98 , EU:C:2000:599 , bod 43 a citovanú judikatúru, ako aj z 8. mája 2014, Assica a Kraft Foods Italia, C‑35/13 , EU:C:2014:306 , bod 29 ).

51

V dôsledku toho označenia zemepisného pôvodu, ktoré slúžia iba na zdôraznenie zemepisného pôvodu výrobku nezávisle od jeho osobitných vlastností, nepatria do pôsobnosti nariadenia č. 1151/2012 v rozsahu, v akom sa týka označení pôvodu a zemepisných označení (pozri analogicky rozsudok z 8. mája 2014, Assica a Kraft Foods Italia, C‑35/13 , EU:C:2014:306 , bod 30 , ako aj citovanú judikatúru).

55

Vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že zemepisné označenie v zmysle uvedeného zákona poskytuje spotrebiteľom záruky vysokej kvality označeného výrobku, opisuje jeho špecifický charakter a bráni zhoršeniu tejto kvality, ktorá by bola spôsobená výrobou toho istého výrobku nezapísanými výrobcami.

56

Zdá sa teda, že zemepisné označenia, o ktoré ide vo veci samej, nepredstavujú jednoduché zemepisné označenia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 52 vyššie, ale kvalifikované zemepisné označenia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 38 vyššie, rovnako ako označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktorých ochrana je stanovená v nariadení č. 1151/2012, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

57

Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a osobitne zo znenia prejudiciálnej otázky vyplýva, že rozsah pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej zahŕňa „poľnohospodárske výrobky a potraviny“, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1151/2012, ako je spresnený v odôvodnení 15 a vymedzený v článku 2 tohto nariadenia, čo napokon ilustruje spor vo veci samej, v rámci ktorého je nesporné, že dotknutý výrobok patrí do rozsahu tejto pôsobnosti.

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje vnútroštátny režim zápisu a ochrany kvalifikovaných zemepisných označení pre poľnohospodárske výrobky a potraviny spadajúce pod toto nariadenie, ktorý sa má uplatniť len na spory, ktoré sa týkajú porušenia práv vyplývajúcich z takýchto označení medzi obchodníkmi z tohto členského štátu, ktorí v rámci tohto štátu vyrábajú výrobky, pre ktoré boli uvedené označenia zapísané podľa tejto právnej úpravy.

Podpisy