← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·Uznesenie·21.5.2021

C-121/21

ECLI:EU:C:2021:420

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62021CO0121

62021CO0121

UZNESENIE

PODPREDSEDNÍČKY SÚDNEHO DVORA

z 21. mája 2021 ( *1 )

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Článok 279 ZFEÚ – Návrh na nariadenie predbežných opatrení – Životné prostredie – Smernica 2011/92/EÚ – Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie – Ťažba hnedého uhlia v povrchovej bani – Hnedouhoľná baňa Turów (Poľsko)“

Vo veci C‑121/21 R,

ktorej predmetom je návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ, podaný 26. februára 2021,

Česká republika , v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Poľskej republike , v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

PODPREDSEDNÍČKA SÚDNEHO DVORA,

po vypočutí generálneho advokáta P. Pikamäe,

vydala toto

Uznesenie

1

Svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor nariadil Poľskej republike, aby až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci samej bezodkladne pozastavila ťažbu hnedého uhlia v bani Turów (Poľsko).

2

Tento návrh bol predložený v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ, ktorú Česká republika podala 26. februára 2021 a v ktorej navrhovala určiť, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z:

článku 4 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 ( Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1 ) (ďalej len „smernica o PVŽP“), v spojení s článkom 4 ods. 4 až 6, článkom 5 ods. 1 a 2, ako aj článkami 6 až 9 tejto smernice tým, že umožnila predĺženie povolenia na ťažbu hnedého uhlia o šesť rokov bez posúdenia vplyvov na životné prostredie,

článku 6 ods. 2 až 7, článku 7 ods. 5, článkov 8 a 9, ako aj článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP tým, že umožnila vylúčenie dotknutej verejnosti z konania o vydanie povolenia na ťažobnú činnosť,

článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP tým, že vyhlásila rozhodnutie regionálneho riaditeľa ochrany životného prostredia vo Vroclave (Poľsko) z 21. januára 2020 o environmentálnych podmienkach pre projekt spočívajúci v pokračovaní ťažby hnedouhoľného ložiska Turów do roku 2044 (ďalej len „rozhodnutie o PVŽP“) za okamžite vykonateľné,

článku 4 ods. 1 písm. a) bodu ii) a písm. b) bodu ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 15/005, s. 275), tým, že do rozhodnutia o PVŽP nezahrnula možný postup pre prípad neudelenia výnimiek pre dotknuté vodné útvary podľa článku 4 ods. 5 tejto smernice,

článku 6 ods. 2 až 7, článku 7 ods. 1, 2 a 5 a článku 8 smernice o PVŽP tým, že neumožnila zapojenie dotknutej verejnosti a Českej republiky do konania o vydanie rozhodnutia ministra klímy Poľskej republiky z 20. marca 2020 o zmene povolenia č. 65/94 na ťažbu hnedého uhlia v ložisku Turów, ktorým bola predĺžená platnosť povolenia na ťažbu hnedého uhlia v tejto bani o šesť rokov (ďalej len „povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026“),

článku 9 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP tým, že neuverejnila povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 a neposkytla ho Českej republike v zrozumiteľnej podobe,

článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP tým, že neumožnila súdne preskúmanie povolenia na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026,

článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS ( Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26 ; Mim. vyd. 15/007, s. 375), tým, že neuverejnila povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026,

zásady lojálnej spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ tým, že neposkytla úplné informácie súvisiace s konaním o vydanie povolenia na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026,

článku 2 ods. 1 smernice o PVŽP v spojení s článkom 4 ods. 1 tejto smernice tým, že v povolení na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 dostatočne nezohľadnila rozhodnutie o PVŽP, a

článku 8a ods. 1 písm. b) smernice o PVŽP tým, že v povolení na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 nestanovila dostatočne všetky environmentálne podmienky.

3

Svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení predložila Poľská republika 6. apríla 2021.

4

Podpredsedníčka Súdneho dvora opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 19. apríla 2021 zaslala Poľskej republike otázky, na ktoré tento členský štát písomne odpovedal listom z 26. apríla 2021.

Právny rámec

Právo Únie

5

Článok 1 smernice o PVŽP stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na posudzovanie vplyvov tých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, ktoré môžu mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

2. Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledujúce definície:

a)

‚projekt‘ znamená:

realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov,

iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;

c)

‚povolenie‘ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt;

…“

6

Článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

7

Článok 4 ods. 1 až 3 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

2. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe:

a)

skúmania každého jednotlivého prípadu

alebo

b)

prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3. Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritéria uvedené v prílohe III. …“

8

Príloha I smernice o PVŽP, nazvaná „Projekty uvedené v článku 4 ods. 1“, uvádza v bode 19 „lomy a povrchové bane, ktoré zaberajú plochu viac ako 25 hektárov alebo ťažba rašeliny s povrchom väčším ako 150 hektárov“, a v bode 24 „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak takáto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe“.

9

Príloha II tejto smernice, nazvaná „Projekty uvedené v článku 4 ods. 2“, uvádza v bode 2 písm. a) „lomy, povrchové bane a ťažba rašeliny (projekty neobsiahnuté v prílohe I)“, v bode 2 písm. e) „povrchové priemyselné zariadenia na ťažbu uhlia, ropy, zemného plynu a rúd, ako aj asfaltových bridlíc“, a v bode 13 písm. a) „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I)“.

Poľské právo

10

Článok 72 ods. 2 ustawy o udostępnianiu informacji o środowisku i jego ochronie, udziale społeczeństwa w ochronie środowiska oraz o ocenach oddziaływania na środowisko (zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí a jeho ochrane, o účasti spoločnosti na ochrane životného prostredia a o posúdeniach vplyvov na životné prostredie) z 3. októbra 2008 (Dz. U. č. 199, položka 1227, ďalej len „zákon o informáciách o životnom prostredí“) stanovuje:

„Požiadavka na rozhodnutie o environmentálnych podmienkach sa nevzťahuje na zmeny:

(2) koncesie alebo rozhodnutia uvedeného v oddiele 1 bodoch 4 a 5, medzi ktoré patrí aj:

k)

jednorazové predĺženie platnosti koncesie na ťažbu hnedého uhlia až o 6 rokov, pokiaľ je predĺženie koncesie odôvodnené racionálnou správou ložiska bez toho, aby bol rozšírený rozsah pôsobnosti koncesie;

…“

Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred podaním žaloby

11

Hnedouhoľná povrchová baňa Turów sa nachádza na poľskom území v blízkosti hraníc s Českou republikou a Spolkovou republikou Nemecko.

12

Príslušné poľské orgány vydali 27. apríla 1994 spoločnosti PGE Elektrownia Bełchatów S.A., teraz PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A. (ďalej len „prevádzkovateľ“), koncesiu na ťažobnú činnosť v tejto bani na dobu 26 rokov, t. j. do 30. apríla 2020.

13

Dňa 24. októbra 2019 prevádzkovateľ podal podľa článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí žiadosť o predĺženie platnosti tejto koncesie o šesť rokov.

14

Dňa 21. januára 2020 prijal regionálny riaditeľ ochrany životného prostredia vo Vroclave rozhodnutie o PVŽP a 23. januára 2020 toto rozhodnutie vyhlásil za okamžite vykonateľné. Dňa 24. januára 2020 prevádzkovateľ pripojil rozhodnutie o PVŽP k žiadosti o predĺženie platnosti koncesie na banskú ťažbu, ktorú podal 24. októbra 2019.

15

Rozhodnutím z 20. marca 2020 minister klímy Poľskej republiky udelil na základe článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026.

16

Česká republika, podľa ktorej Poľská republika udelením tohto povolenia porušila právo Únie z viacerých hľadísk, sa v súlade s článkom 259 ZFEÚ obrátila 30. septembra 2020 na Európsku komisiu.

17

Dňa 30. októbra 2020 Poľská republika predložila svoje pripomienky. Dňa 13. novembra 2020 boli na vypočutí uskutočnenom Komisiou vypočuté obidva členské štáty, ktoré predniesli svoje ústne pripomienky.

18

Dňa 17. decembra 2020 vydala Komisia odôvodnené stanovisko, v ktorom vytýkala Poľskej republike viaceré nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie. Komisia sa predovšetkým domnievala, že tento členský štát tým, že prijal ustanovenie umožňujúce predĺžiť platnosť povolenia na ťažbu hnedého uhlia až o šesť rokov bez posúdenia vplyvov na životné prostredie, porušil článok 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP.

19

Dňa 26. februára 2021 podala Česká republika žalobu o nesplnenie povinnosti uvedenú v bode 2 tohto uznesenia.

Návrhy účastníkov konania

20

Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor:

nariadil Poľskej republike, aby bezodkladne pozastavila ťažbu v bani Turów a

uložil Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

21

Poľská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako zjavne neprípustný,

subsidiárne zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný a

uložil Českej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

O prípustnosti

22

Poľská republika tvrdí, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala Česká republika, je zjavne neprípustný, keďže Česká republika nepreukázala existenciu priamej a úzkej súvislosti medzi požadovanými predbežnými opatreniami a porušeniami práva Únie, ktoré uvádza vo svojej žalobe vo veci samej.

23

V tejto súvislosti Poľská republika v podstate tvrdí, že ak by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, táto okolnosť by nevyhnutne neviedla k pozastaveniu ťažby v bani Turów. Na základe vykonávacích opatrení by totiž bola povinná len odstrániť vady a medzery v rozhodnutí o PVŽP a v povolení na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026.

24

Poľská republika pritom pripomína, že Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , body 173 až 175 ), rozhodol, že právo Únie nebráni tomu, aby vnútroštátne predpisy za určitých podmienok pripúšťali konvalidáciu postupov alebo aktov, ktoré mu odporujú, pokiaľ ide o povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie. Poľská republika by teda na základe judikatúry vyplývajúcej z tohto rozsudku mohla zmeniť správne rozhodnutia napadnuté Českou republikou bez toho, aby musela pozastaviť ťažbu hnedého uhlia v bani Turów.

25

V dôsledku toho Poľská republika zastáva názor, že cieľom predbežných opatrení požadovaných Českou republikou nie je zaručiť plný účinok rozsudku vo veci samej a že nariadenie týchto opatrení by vyvolalo účinky idúce nad rámec povinností vyplývajúcich z takého rozsudku.

26

Túto argumentáciu nemožno prijať.

27

V prvom rade treba totiž konštatovať, že uvedená argumentácia vychádza zo zámeny účelu konania o nariadení predbežného opatrenia s rozsahom opatrení na vyhovenie rozsudku konštatujúceho nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ.

28

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť rozhodnutia, ktoré má byť vydané v hlavnom konaní, na ktoré konanie o nariadení predbežného opatrenia nadväzuje, v prejednávanej veci v konaní o žalobe o nesplnenie povinnosti podanej na základe článku 259 ZFEÚ, ktorou sa navrhuje určiť, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva Únie.

29

Na druhej strane je pravda, že v prípade, ak Súdny dvor zistí, že si členský štát nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv, tento štát je podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ povinný prijať opatrenia na vyhovenie rozsudku Súdneho dvora. Otázka, aké opatrenia sú potrebné na vyhovenie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, však nie je predmetom rozsudku vydaného podľa článku 259 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko, C‑288/12 , EU:C:2014:237 , bod 33 ).

30

Ak by však argumentácia Poľskej republiky bola prijatá, konanie o nariadení predbežného opatrenia v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ by bolo zbavené celej svojej podstaty, keďže Súdny dvor nemôže v rozsudku, ktorým konštatuje nesplnenie povinnosti, nariadiť dotknutému členskému štátu, aby na vyhovenie tomuto rozsudku prijal stanovené opatrenia. V každom prípade nemožno vylúčiť, že ak by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, Poľská republika by bola povinná prijať vykonávacie opatrenia, ktoré by viedli k pozastaveniu ťažby hnedého uhlia v bani Turów.

31

V druhom rade stačí konštatovať, že ak je pravda, že Súdny dvor v bode 173 rozsudku z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 ), rozhodol, že právo Únie nebráni tomu, aby vnútroštátne predpisy v určitých prípadoch pripúšťali konvalidáciu postupov alebo aktov, ktoré mu odporujú, nič to nemení na tom, že takáto možnosť zostane úplne výnimočná a že členský štát musí v zásade prijať opatrenia smerujúce k pozastaveniu alebo zrušeniu povolenia na projekt prijatého na základe porušenia práva Únie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17 , EU:C:2019:622 , body 172 a 174 , ako aj z 12. novembra 2019, Komisia/Írsko (Veterná farma v Derrybriene), C‑261/18 , EU:C:2019:955 , body 75 a 76 ].

32

Za týchto podmienok je návrh na nariadenie predbežných opatrení prípustný.

O veci samej

33

Podľa článku 160 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“.

34

Predbežné opatrenie tak môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadiť iba vtedy, ak je preukázané, že jeho nariadenie je na prvý pohľad skutkovo a právne odôvodnené ( fumus boni iuris ) a že je naliehavé v tom zmysle, že na účely zabránenia vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch navrhovateľa je nevyhnutné, aby bolo vydané a malo účinky už pred rozhodnutím vo veci samej. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu existujúcich záujmov. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 51 a citovaná judikatúra).

O fumus boni iuris

35

Podľa ustálenej judikatúry je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, keď sa aspoň jeden z dôvodov, ktoré účastník konania navrhujúci nariadenie predbežných opatrení uvádza na podporu svojej žaloby vo veci samej, zdá na prvý pohľad dôvodný. O taký prípad ide najmä vtedy, ak jeden z týchto dôvodov odhaľuje existenciu zložitých právnych otázok, ktorých riešenie nie je hneď jasné, a teda si zaslúži dôkladné preskúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, ale musí byť predmetom konania vo veci samej, alebo ak diskusia medzi účastníkmi konania odhaľuje existenciu významného právneho rozporu, ktorého riešenie nie je zjavné (uznesenia zo 17. decembra 2018, Komisia/Poľsko, C‑619/18 R , EU:C:2018:1021 , bod 30 , a z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 52 ).

36

Česká republika v prejednávanej veci na preukázanie existencie fumus boni iuris uvádza najmä žalobný dôvod, ktorý zodpovedá prvej výhrade prvého žalobného dôvodu vzneseného v rámci jej žaloby vo veci samej a ktorý je založený na tom, že Poľská republika tým, že prijala článok 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí, podľa ktorého možno platnosť koncesie na ťažbu hnedého uhlia jednorazovo predĺžiť až o šesť rokov bez akéhokoľvek posúdenia vplyvov na životné prostredie, porušila predovšetkým článok 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP.

37

Podľa Českej republiky projekty povrchovej ťažby s plochou presahujúcou 25 ha musia v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice o PVŽP a bodom 19 prílohy I tejto smernice podliehať posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie. Okrem toho podľa bodu 24 tejto prílohy musí byť predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie takisto akákoľvek zmena alebo rozšírenie takýchto projektov.

38

Česká republika navyše pripomína, že podľa ustanovení článku 4 ods. 2 smernice o PVŽP v spojení s bodom 2 písm. a) prílohy II tejto smernice posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie podliehajú projekty povrchovej ťažby bez obmedzenia rozlohy.

39

Keďže je však „koncesia“ v zmysle článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice o PVŽP, musí konanie vedúce k vydaniu takejto koncesie spĺňať povinnosti vyplývajúce z tejto smernice, najmä povinnosti uvedené v jej článku 4 ods. 1 a 2. Podľa názoru Českej republiky Poľská republika tým, že v článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí stanovila, že platnosť koncesie na ťažbu hnedého uhlia možno jednorazovo predĺžiť až o šesť rokov bez akéhokoľvek posúdenia vplyvov na životné prostredie, porušila tieto povinnosti.

40

Poľská republika v prejednávanej veci nespochybnila tvrdenia Českej republiky týkajúce sa existencie fumus boni iuris .

41

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP sa pojem „projekt“ v zmysle tejto smernice vzťahuje na všetky zásahy do prírodného prostredia alebo krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín. Pokiaľ ide o článok 1 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice, ten definuje „povolenie“ v zmysle tej istej smernice ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt.

42

Projekty v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP treba predtým, ako budú povolené, podrobiť posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie podľa článku 2 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ môžu mať významné vplyvy na životné prostredie najmä z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia (rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 73 ).

43

Článok 2 ods. 1 smernice o PVŽP teda nevyžaduje, aby postupu posudzovania, ktorý stanovuje táto smernica, podliehal každý projekt, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, ale len tie projekty, ktoré sú uvedené v článku 4 tejto smernice, ktorý odkazuje – podľa toho, či sa uplatňuje jeho ods. 1 alebo ods. 2 – na projekty vymenované v prílohách I a II tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 74 ).

44

Pokiaľ ide po prvé o projekty uvedené v prílohe I smernice o PVŽP, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 1 tejto smernice, tieto projekty predstavujú svojou povahou riziko významných vplyvov na životné prostredie a musia byť povinne predmetom posudzovania svojich vplyvov na životné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, C‑411/17 , EU:C:2019:622 , bod 75 ).

45

Medzi tieto projekty patria v súlade s bodom 19 prílohy I smernice o PVŽP povrchové bane, pokiaľ zaberajú plochu viac ako 25 ha, a na základe bodu 24 tejto prílohy akákoľvek zmena alebo rozšírenie takýchto projektov dosahujúcich túto prahovú hodnotu.

46

Pokiaľ ide po druhé o projekty uvedené v prílohe II smernice o PVŽP, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 2 tejto smernice, členské štáty určia na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo na základe nimi stanovených prahov alebo kritérií, alebo na základe oboch postupov, či musia tieto projekty podliehať posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie.

47

Medzi projekty, ktoré sú uvedené v prílohe II smernice o PVŽP, patria v súlade s bodom 2 písm. a) tejto prílohy povrchové bane neuvedené v prílohe I tejto smernice, a na základe bodu 13 písm. a) akákoľvek zmena alebo rozšírenie takýchto projektov, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

48

Súdny dvor rozhodol, že príslušné vnútroštátne orgány, na ktoré bola podaná žiadosť o povolenie projektu spadajúceho do prílohy II smernice o PVŽP, musia osobitne preskúmať otázku, či vzhľadom na kritériá uvedené v prílohe III tejto smernice musí byť vykonané posudzovanie vplyvov na životné prostredie (rozsudok zo 14. januára 2016, Komisia/Bulharsko, C‑141/14 , EU:C:2016:8 , bod 94 a citovaná judikatúra).

49

V prejednávanej veci z článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí vyplýva, že jednorazové predĺženie platnosti koncesie na ťažbu hnedého uhlia až o šesť rokov nepodlieha predchádzajúcemu posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, pokiaľ je toto predĺženie odôvodnené racionálnou správou ložiska bez toho, aby bol rozšírený rozsah pôsobnosti koncesie. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru okrem toho vyplýva, že povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 bolo vydané na základe tohto ustanovenia.

50

Za týchto podmienok nemožno na prvý pohľad vylúčiť, že článok 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí porušuje požiadavky vyplývajúce z článku 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP, podľa ktorých rozšírenie projektu povrchovej ťažby musí byť v podstate predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo musí byť aspoň dôvodom na predbežné preskúmanie potreby takéto posudzovanie vykonať.

51

Bez toho, aby sa v tomto štádiu rozhodlo o dôvodnosti tvrdení uvedených účastníkmi konania v rámci žaloby vo veci samej, čo patrí do právomoci súdu rozhodujúceho vo veci samej, teda treba konštatovať, že tvrdenia Českej republiky na podporu prvej výhrady prvého žalobného dôvodu žaloby vo veci samej, ktoré sú základom prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré sú založené na porušení článku 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP, sa zdajú byť na prvý pohľad dôvodné v zmysle judikatúry uvedenej v bode 35 tohto uznesenia.

52

Z toho vyplýva, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je v prejednávanej veci splnená.

O naliehavosti

53

Treba pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia a zabrániť tak vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať vo vzťahu k potrebe predbežne rozhodnúť, aby sa zabránilo spôsobeniu vážnej a nenapraviteľnej ujmy účastníkovi konania, ktorý o túto predbežnú ochranu žiada. Je na tomto účastníkovi konania, aby predložil dôkaz o tom, že by ujmu tejto povahy utrpel, keby sa čakalo až na výsledok konania vo veci samej. Na preukázanie existencie takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy nie je potrebné vyžadovať, aby bol vznik ujmy preukázaný s absolútnou istotou. Stačí, aby bola táto ujma predvídateľná s dostatočným stupňom pravdepodobnosti (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 82 a citovaná judikatúra).

54

V prejednávanej veci Česká republika tvrdí, že pokračovanie v ťažbe v bani Turów až do vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci samej (ďalej len „konečný rozsudok“) povedie k výraznému poklesu úrovne hladiny podzemných vôd na českom území v blízkosti hranice s Poľskou republikou, čo by takisto malo za následok ohrozenie dodávok pitnej vody pre približne 10000 osôb na českom území a vyvolanie zosuvov pôdy, ktoré môžu spôsobiť škody na budovách.

55

Česká republika v prvom rade predovšetkým tvrdí, že táto ťažobná činnosť už v dôsledku odvodňovacieho systému tejto bane spôsobuje masívny a nepretržitý odtok podzemných vôd z jej územia na poľské územie v objeme 3,10 m 3 za minútu. Tento jav, ktorý trvá už desaťročia, vedie k rýchlemu poklesu úrovne hladiny podzemných vôd najmä v terciárnych a kvartérnych vrstvách, ako aj k vysychaniu povrchových tokov. Česká republika dodáva, že od vydania povolenia na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 bolo zaznamenané výrazné zrýchlenie poklesu úrovne hladiny podzemných vôd, pričom za desať mesiacov dosiahol tento pokles 9,45 metrov. Na základe týchto skutočností Česká republika tvrdí, že pokračovanie v ťažbe v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by len viedlo k ešte výraznejšiemu poklesu úrovne hladiny podzemných vôd s dosahom najmä na terciárne a kvartérne vrstvy.

56

V druhom rade tento členský štát zdôrazňuje, že pokles úrovne hladiny podzemných vôd má priamy vplyv na dodávky pitnej vody pre dotknutú oblasť, keďže tento jav má dosah jednak na vodný zdroj Uhelná (Česká republika), ktorý v súčasnosti už nemožno plne využívať na povolené odbery vody, a jednak na plytké studne, ktorým hrozí vyschnutie. Pokračovanie v ťažbe v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by zhoršilo hydrologickú situáciu vodného zdroja Uhelná a znemožnilo by využívanie týchto studní, takže by boli ohrozené dodávky pitnej vody pre približne 10000 osôb v dotknutej oblasti.

57

V treťom rade Česká republika tvrdí, že pokles úrovne hladiny podzemných vôd v aktuálne dotknutej oblasti môže takisto viesť k náhlemu odtoku podzemných vôd z územia, ktoré predtým nebolo dotknuté.

58

Vo štvrtom rade Česká republika tvrdí, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by v oblastiach nachádzajúcich sa v blízkosti tejto bane spôsobilo zosuvy pôdy o najmenej 5 až 10 milimetrov, čím by došlo k prehĺbeniu vplyvov na statiku budov a ku škodám na týchto budovách.

59

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia neslúži na preukázanie existencie komplexných a vysoko sporných skutkových okolností. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nedisponuje prostriedkami potrebnými na požadované overenia a v mnohých prípadoch by ich mohol len ťažko vykonať včas (uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R , EU:C:2017:877 , bod 54 ).

60

Okrem toho sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí výlučne na účely posúdenia naliehavosti a bez toho, aby to znamenalo zaujatie akéhokoľvek stanoviska z jeho strany k dôvodnosti výhrad uvádzaných vo veci samej navrhovateľom predbežného opatrenia, predpokladať, že týmto výhradám možno vyhovieť. Vážna a nenapraviteľná ujma, ktorej pravdepodobný vznik musí byť preukázaný, je totiž ujma, ktorá by prípadne vyplynula zo zamietnutia nariadiť požadované predbežné opatrenia za predpokladu, že žaloba vo veci samej by následne mala úspech (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 83 a citovaná judikatúra).

61

Na účely preukázania naliehavosti Česká republika v podstate tvrdí, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by mohlo viesť k výraznému poklesu úrovne hladiny podzemných vôd na jej území, čo by ohrozilo dodávky pitnej vody pre približne 10000 osôb a vyvolalo zosuvy pôdy spôsobujúce škody na budovách.

62

Záujmy, na ktoré sa odvoláva Česká republika, tak súvisia s úvahami založenými na ochrane životného prostredia, ľudského zdravia a vlastníctva.

63

V tomto kontexte treba najskôr konštatovať, že ujma uvádzaná Českou republikou, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia budov z dôvodu zosuvov pôdy, v podstate predstavuje ujmu peňažnej povahy. Takúto ujmu, s výnimkou výnimočných okolností, totiž nemožno považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom tejto ujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. apríla 2012, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑656/11 R , neuverejnené, EU:C:2012:211 , bod 42 ).

64

Keďže Česká republika nepoukázala na takéto výnimočné okolnosti, treba sa domnievať, že tento členský štát nepreukázal existenciu nenapraviteľnej ujmy, pokiaľ ide o ujmu súvisiacu so vznikom škôd na budovách spôsobených zosuvmi pôdy, ktoré vyvolala pokračujúca ťažba hnedého uhlia v bani Turów.

65

Naproti tomu ujma spojená s poklesom úrovne hladiny podzemných vôd a ujma spojená s ohrozením dodávok pitnej vody pre obyvateľov závislých od týchto vodných útvarov môžu predstavovať vážnu a nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí a ľudskom zdraví.

66

Vzhľadom na spis predložený Súdnemu dvoru sa však zdá byť dostatočne pravdepodobné, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku môže mať na úroveň hladiny podzemných vôd nachádzajúcich sa na českom území negatívne účinky. Z tohto spisu totiž vyplýva, že táto činnosť spôsobuje nepretržitý odtok značného objemu vody z českého územia na poľské územie, čo spôsobuje nepochybné zhoršovanie stavu hladiny podzemných vôd na českom území, ktoré môže ohroziť dodávky pitnej vody pre obyvateľov závislých od dotknutých vodných útvarov.

67

Riziko nadmerného využívania podzemných vôd nachádzajúcich sa na českom území v dôsledku pokračovania uvedenej činnosti navyše potvrdzuje okolnosť, že Poľská republika prijala rozsiahle nápravné opatrenie, a to výstavbu protifiltračnej steny, ktorej cieľom je najmä obmedziť negatívne účinky na životné prostredie vyplývajúce z tejto istej činnosti. Z písomných pripomienok Poľskej republiky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však vyplýva, že výstavba takejto steny bude dokončená až v priebehu roka 2023.

68

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť – ako vyplýva z článku 191 ods. 1 ZFEÚ – že politika Európskej únie v oblasti životného prostredia prispieva najmä k udržiavaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ako aj k ochrane ľudského zdravia. Okrem toho z odôvodnenia 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality ( Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 19 ) vyplýva, že podzemné vody Únie sú cenným prírodným zdrojom, ktorý by mal byť chránený pred zhoršením kvality, najmä pokiaľ od neho závisia ekosystémy a dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu.

69

Ako však vyplýva z bodu 66 tohto uznesenia, pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów by mohlo viesť v dôsledku nepretržitého odtoku značného objemu vody z českého územia na poľské územie k nepochybnému zhoršeniu stavu hladiny podzemných vôd a k nemožnosti obyvateľov závislých od dotknutých vodných útvarov zásobovať sa pitnou vodou. Za týchto podmienok treba konštatovať, že takáto ujma sa považuje za vážnu ujmu.

70

Po druhé je ujma na životnom prostredí a ľudskom zdraví v zásade nezvratná, keďže najčastejšie porušenie takýchto záujmov nemožno z dôvodu ich povahy spätne odstrániť (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Komisia/Rakúsko, C‑320/03 R , EU:C:2003:543 , bod 92 ). Tak je to podľa všetkého aj v prejednávanej veci, keďže akonáhle dôjde k zhoršeniu stavu hladiny dotknutých podzemných vôd a nastanú mnohé dôsledky vyplývajúce z nedostatku dodávok pitnej vody pre dotknuté obyvateľstvo, neskôr ich už nebude možné napraviť, a to ani v prípade, ak by sa žalobe Českej republiky vo veci samej vyhovelo.

71

Okrem toho treba prihliadnuť na zásadu obozretnosti, ktorá je v súlade s článkom 191 ods. 2 prvým pododsekom ZFEÚ jednou zo základov politiky vysokej úrovne ochrany Európskej únie v oblasti životného prostredia a na ktorú sa musí prihliadať pri vykladaní právnych predpisov Únie o ochrane životného prostredia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R , EU:C:2017:877 , bod 42 a citovaná judikatúra).

72

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów by mohlo spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí a ľudskom zdraví.

73

Tvrdenia Poľskej republiky uvedené v jej písomných pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôžu spochybniť toto posúdenie.

74

Pokiaľ ide totiž o tvrdenie, podľa ktorého Česká republika nepreukázala, že ťažba v bani Turów predstavuje rozhodujúcu príčinu poklesu úrovne hladiny podzemných vôd, stačí konštatovať, že je nesporné, že táto činnosť skutočne predstavuje jednu z príčin poklesu tejto úrovne hladiny, takže samotná Poľská republika usúdila, že s cieľom zabrániť účinkom vyplývajúcim z uvedenej činnosti je nevyhnutné pristúpiť k výstavbe protifiltračnej steny. Ujma uvádzaná Českou republikou je preto priamo spojená s ťažbou hnedého uhlia v bani Turów, takže toto tvrdenie nemôže uspieť.

75

Pokiaľ ide o tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého sú účinky odvodňovacieho systému povrchovej bane Turów na úroveň hladiny podzemných vôd na českom území z dôvodu prebiehajúcej výstavby protifiltračnej steny dočasné a zvratné, treba konštatovať, že podľa informácií uvedených týmto členským štátom nebudú tieto práce dokončené skôr ako vo februári 2023. Toto opatrenie nemôže mať teda vplyv na účinky pokračujúcej ťažby hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku.

76

Nemožno prijať ani tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého bola ujma uvádzaná Českou republikou spôsobená situáciou z obdobia pred prijatím rozhodnutí, ktorými bolo povolené pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów. Aj keď negatívne vplyvy tejto ťažobnej činnosti na podzemné vody začali podľa všetkého pred prijatím týchto rozhodnutí, faktom zostáva, že nepretržitý odtok podzemných vôd vyplývajúci z pokračovania uvedenej činnosti až do vyhlásenia konečného rozsudku môže ďalej zhoršovať stav hladiny podzemných vôd na českom území a nenapraviteľne tak narušiť životné prostredie a ľudské zdravie.

77

Rovnako nemožno prijať ani tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého pozastavením ťažby hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku nebude možné zabrániť poklesu úrovne hladiny podzemných vôd ani zmierniť jeho negatívne vplyvy. Treba totiž konštatovať, že aj keď pozastavenie tejto činnosti neumožní obnoviť náležitý stav tejto úrovne hladiny, mohlo by zabrániť nezvratnému zhoršeniu uvedenej úrovne hladiny až do vyhlásenia konečného rozsudku.

78

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Poľská republika, ako vyplýva z bodu 70 tohto uznesenia, ujmu, ktorú uvádza Česká republika, vyplývajúcu z poklesu úrovne hladiny podzemných vôd a z nedostatku dodávok pitnej vody pre dotknuté obyvateľstvo, by nebolo možné posúdiť a napraviť neskôr.

79

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že podmienka týkajúca sa naliehavosti je v prejednávanej veci splnená.

O zvážení záujmov

80

V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 34 tohto uznesenia treba napokon preskúmať, či zváženie záujmov hovorí v prospech nariadenia požadovaných predbežných opatrení alebo v prospech zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

81

Podľa Českej republiky záujem na zabránení vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na životnom prostredí a ľudskom zdraví, ktorá by bola spôsobená pokračovaním ťažobnej činnosti v bani Turów, prevažuje nad socioekonomickými a energetickými záujmami Poľskej republiky na zachovaní tejto činnosti.

82

Socioekonomickým dôsledkom, ktoré uvádza Poľská republika, by totiž bolo možné v prvom rade predísť alebo ich kompenzovať pomocou existujúcich nástrojov, ako sú finančné prostriedky Únie, ktoré umožňujú vznik nových pracovných miest. Ďalej podľa Českej republiky pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów nemusí nevyhnutne viesť k prerušeniu činnosti elektrárne Turów, keďže túto elektráreň môžu zásobovať iné hnedouhoľné bane nachádzajúce sa na poľskom území. Napokon vzhľadom na zásadu obozretnosti záujem Českej republiky na ochrane úrovne hladiny podzemných vôd prevažuje nad záujmom Poľskej republiky vyhnúť sa čisto hospodárskym dôsledkom pozastavenia tejto činnosti.

83

Poľská republika tvrdí, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by spôsobilo závažné environmentálne, hospodárske a sociálne dôsledky. Nariadenie predbežných opatrení navrhovaných Českou republikou by navyše viedlo k ohrozeniu energetickej bezpečnosti Poľskej republiky.

84

Pokiaľ ide o environmentálne dôsledky, Poľská republika zdôrazňuje, že náhle pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by ovplyvnilo existujúcu rovnováhu životného prostredia v tejto bani a bránilo by zabezpečeniu prevádzky na účely jej likvidácie a sanácie. V prvom rade bez odvodňovania bane by predovšetkým došlo k jej nekontrolovateľnému zaplaveniu, čo by vyvolalo negatívne fyzikálno‑chemické procesy. V druhom rade by zastavenie bezpečnostných banských prác mohlo vyvolať zosuvy pôdy. Napokon v treťom rade by náhle prerušenie ťažobnej činnosti spôsobilo riziko banských otrasov v masíve, ako aj vysoké riziko požiarov a nekontrolovateľných únikov plynu do ovzdušia.

85

Pokiaľ ide o ohrozenie energetickej bezpečnosti, Poľská republika uvádza, že pozastavenie ťažby v bani Turów by nevyhnutne viedlo k odstaveniu elektrárne Turów. Podľa tohto členského štátu technologická konfigurácia tejto elektrárne neumožňuje jej opätovné spustenie po tom, ako dôjde k zastaveniu všetkých jej výrobných jednotiek. Výsledkom by bolo radikálne zhoršenie energetickej rovnováhy poľskej elektroenergetickej sústavy, ktoré by sa prejavilo stratou výroby elektrickej energie až o 50 miliónov kWh ročne, ako aj vysokou majetkovou ujmou. Hoci bolo stanovené, že táto elektráreň pokryje v roku 2021 približne 4,5 % dopytu po elektrickej energii na poľskom území, odstavenie tejto elektrárne by ohrozilo bezpečnosť dodávok elektrickej energie pre približne 3,7 milióna domácností.

86

Odstavenie elektrárne Turów by navyše vystavilo veľkú časť poľského územia riziku systémovej poruchy, čo by viedlo k výpadku dodávok elektrickej energie pre poľských spotrebiteľov. Výpadok dodávok na juhozápade Poľska by bez tejto elektrárne priamo ohrozoval cezhraničné prepojenia medzi Poľskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko a Českou republikou. Prevádzkovanie tejto elektrárne umožňuje splniť požiadavky na zachovanie bezpečného fungovania elektroenergetickej sústavy tak, ako sú vymedzené právom Únie. Odstavenie elektrárne Turów by napokon bránilo realizácii významných projektov a investícií v oblasti energetiky.

87

Pokiaľ ide o negatívne sociálne dôsledky, Poľská republika uvádza, že nariadenie navrhovaných predbežných opatrení by znamenalo prepustenie pracovníkov bane Turów a elektrárne Turów. Pozastavenie ťažby v bani Turów by sa okrem toho dotklo aj zamestnancov subdodávateľských podnikov. Zatvorenie tejto bane a tejto elektrárne by tak spôsobilo stratu približne 5000 priamych pracovných miest a 10000 nepriamych pracovných miest. Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Česká republika, tieto sociálne škody nemožno pokryť finančnými prostriedkami Únie.

88

V tejto súvislosti z posúdení vykonaných v rámci preskúmania podmienky týkajúcej sa naliehavosti vyplýva, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku môže spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí a ľudskom zdraví.

89

Naproti tomu treba v prvom rade konštatovať, že Poľská republika sa obmedzuje na všeobecné tvrdenie, že pozastavenie tejto činnosti by narušilo „rovnováhu životného prostredia“ bane. Okrem toho, hoci údajná ujma na životnom prostredí, ktorú uvádza tento členský štát, vyplýva z toho, že v prípade pozastavenia uvedenej činnosti by nebolo možné zabezpečiť prevádzku a pripraviť ju na účely jej konečnej likvidácie, treba poznamenať, že nariadenie požadovaných predbežných opatrení by nemalo za následok konečnú likvidáciu bane Turów alebo pozastavenie bezpečnostných prác, ale iba dočasné pozastavenie ťažby hnedého uhlia v tejto bani až do vyhlásenia konečného rozsudku. Navyše treba uviesť, že predseda Súdneho dvora rozhodnutím z dnešného dňa vyhovel návrhu Českej republiky na prednostné prejednanie veci C‑121/21 v súlade s článkom 53 rokovacieho poriadku.

90

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenia Poľskej republiky týkajúce sa ohrozenia jej energetickej bezpečnosti, dodávok elektrickej energie pre poľských spotrebiteľov a cezhraničných výmen elektrickej energie, treba na jednej strane uviesť, že tento členský štát nepodložil tvrdenie, podľa ktorého by nariadenie požadovaných predbežných opatrení viedlo k nezvratnému odstaveniu elektrárne Turów z dôvodu jej technologickej konfigurácie.

91

Na druhej strane z písomných odpovedí Poľskej republiky na otázky Súdneho dvora vyplýva, že elektrárne nachádzajúce sa na území tohto členského štátu sú napojené na vnútroštátnu elektrickú sieť a že elektrická energia vyrobená v každej z nich sa prepravuje do siete nízkeho napätia a následne ku koncovým spotrebiteľom. Navyše z týchto odpovedí tiež vyplýva, že prevádzkovatelia elektrickej siete musia zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie na poľskom území a že z tohto dôvodu majú dávať elektrárňam pokyny, aby v závislosti od potrieb uvedenej siete zvýšili alebo znížili svoju vlastnú výrobu elektrickej energie.

92

Z toho vyplýva, že aj keď náhla nedostupnosť niektorej elektrárne môže mať negatívne dôsledky, prevádzkovatelia elektrickej siete sú schopní vyvážiť elektrickú sieť tak, aby takúto nedostupnosť vyrovnali. Poľská republika preto dostatočne nepreukázala, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by znamenalo skutočné ohrozenie jej energetickej bezpečnosti, dodávok elektrickej energie pre poľských spotrebiteľov alebo cezhraničných výmen elektrickej energie. Navyše údajná ujma, ktorú uvádza Poľská republika a ktorá vyplýva z nemožnosti realizovať významné projekty a investície v oblasti energetiky, nemôže mať v žiadnom prípade prednosť pred úvahami súvisiacimi so životným prostredím a ľudským zdravím.

93

Napokon v treťom rade treba konštatovať, že socioekonomická ujma, ktorú uvádza Poľská republika a ktorá je spojená so zrušením pracovných miest pracovníkov bane a elektrárne Turów, ako aj zamestnancov subdodávateľských podnikov je v podstate ujmou peňažnej povahy, ktorú s výnimkou výnimočných okolností nemožno považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom tejto ujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 28. februára 2008, Francúzsko/Rada, C‑479/07 R , neuverejnené, EU:C:2008:137 , bod 24 a citovaná judikatúra).

94

Hoci Poľská republika tvrdí, že títo pracovníci a zamestnanci by boli z dôvodu nezvratnej povahy pozastavenia činnosti bane a elektrárne Turów nútení sa definitívne vzdať svojej zárobkovej činnosti, z bodu 90 tohto uznesenia však vyplýva, že tento členský štát nepreukázal, že by nariadenie navrhovaných predbežných opatrení malo za následok nezvratné ukončenie činnosti tejto bane a tejto elektrárne.

95

Za týchto podmienok zváženie existujúcich záujmov svedčí v prospech nariadenia predbežných opatrení navrhovaných Českou republikou.

96

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba návrhu Českej republiky na nariadenie predbežných opatrení uvedenému v bode 1 tohto uznesenia vyhovieť.

Z týchto dôvodov podpredsedníčka Súdneho dvora nariaďuje:

1.

Poľská republika bezodkladne pozastaví ťažbu hnedého uhlia v bani Turów (Poľsko) až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑121/21.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: poľština.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie C-121/21 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik