C-121/21

Česká republika , v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Poľskej republike , v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

PODPREDSEDNÍČKA SÚDNEHO DVORA,

Tento návrh bol predložený v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ, ktorú Česká republika podala 26. februára 2021 a v ktorej navrhovala určiť, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z:

–

článku 4 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 ( Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1 ) (ďalej len „smernica o PVŽP“), v spojení s článkom 4 ods. 4 až 6, článkom 5 ods. 1 a 2, ako aj článkami 6 až 9 tejto smernice tým, že umožnila predĺženie povolenia na ťažbu hnedého uhlia o šesť rokov bez posúdenia vplyvov na životné prostredie,

–

článku 6 ods. 2 až 7, článku 7 ods. 5, článkov 8 a 9, ako aj článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP tým, že umožnila vylúčenie dotknutej verejnosti z konania o vydanie povolenia na ťažobnú činnosť,

–

článku 9 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP tým, že neuverejnila povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026 a neposkytla ho Českej republike v zrozumiteľnej podobe,

–

článku 11 ods. 1 smernice o PVŽP tým, že neumožnila súdne preskúmanie povolenia na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026,

–

článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS ( Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26 ; Mim. vyd. 15/007, s. 375), tým, že neuverejnila povolenie na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026,

–

Svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení predložila Poľská republika 6. apríla 2021.

4

Podpredsedníčka Súdneho dvora opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 19. apríla 2021 zaslala Poľskej republike otázky, na ktoré tento členský štát písomne odpovedal listom z 26. apríla 2021.

Právny rámec

Právo Únie

5

realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov,

–

iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín;

…

c)

‚povolenie‘ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt;

„1. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

2. Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe:

a)

skúmania každého jednotlivého prípadu

alebo

b)

Príloha II tejto smernice, nazvaná „Projekty uvedené v článku 4 ods. 2“, uvádza v bode 2 písm. a) „lomy, povrchové bane a ťažba rašeliny (projekty neobsiahnuté v prílohe I)“, v bode 2 písm. e) „povrchové priemyselné zariadenia na ťažbu uhlia, ropy, zemného plynu a rúd, ako aj asfaltových bridlíc“, a v bode 13 písm. a) „akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo tejto prílohe už povolených, vykonaných alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (zmena alebo rozšírenie neuvedené v prílohe I)“.

Poľské právo

10

Článok 72 ods. 2 ustawy o udostępnianiu informacji o środowisku i jego ochronie, udziale społeczeństwa w ochronie środowiska oraz o ocenach oddziaływania na środowisko (zákon o prístupe k informáciám o životnom prostredí a jeho ochrane, o účasti spoločnosti na ochrane životného prostredia a o posúdeniach vplyvov na životné prostredie) z 3. októbra 2008 (Dz. U. č. 199, položka 1227, ďalej len „zákon o informáciách o životnom prostredí“) stanovuje:

„Požiadavka na rozhodnutie o environmentálnych podmienkach sa nevzťahuje na zmeny:

…

11

Hnedouhoľná povrchová baňa Turów sa nachádza na poľskom území v blízkosti hraníc s Českou republikou a Spolkovou republikou Nemecko.

12

Príslušné poľské orgány vydali 27. apríla 1994 spoločnosti PGE Elektrownia Bełchatów S.A., teraz PGE Górnictwo i Energetyka Konwencjonalna S.A. (ďalej len „prevádzkovateľ“), koncesiu na ťažobnú činnosť v tejto bani na dobu 26 rokov, t. j. do 30. apríla 2020.

13

Dňa 24. októbra 2019 prevádzkovateľ podal podľa článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí žiadosť o predĺženie platnosti tejto koncesie o šesť rokov.

17

Dňa 30. októbra 2020 Poľská republika predložila svoje pripomienky. Dňa 13. novembra 2020 boli na vypočutí uskutočnenom Komisiou vypočuté obidva členské štáty, ktoré predniesli svoje ústne pripomienky.

18

Dňa 17. decembra 2020 vydala Komisia odôvodnené stanovisko, v ktorom vytýkala Poľskej republike viaceré nesplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie. Komisia sa predovšetkým domnievala, že tento členský štát tým, že prijal ustanovenie umožňujúce predĺžiť platnosť povolenia na ťažbu hnedého uhlia až o šesť rokov bez posúdenia vplyvov na životné prostredie, porušil článok 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP.

19

Dňa 26. februára 2021 podala Česká republika žalobu o nesplnenie povinnosti uvedenú v bode 2 tohto uznesenia.

uložil Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

21

Poľská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako zjavne neprípustný,

–

Poľská republika tvrdí, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podala Česká republika, je zjavne neprípustný, keďže Česká republika nepreukázala existenciu priamej a úzkej súvislosti medzi požadovanými predbežnými opatreniami a porušeniami práva Únie, ktoré uvádza vo svojej žalobe vo veci samej.

23

V tejto súvislosti Poľská republika v podstate tvrdí, že ak by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, táto okolnosť by nevyhnutne neviedla k pozastaveniu ťažby v bani Turów. Na základe vykonávacích opatrení by totiž bola povinná len odstrániť vady a medzery v rozhodnutí o PVŽP a v povolení na ťažbu hnedého uhlia do roku 2026.

24

Poľská republika pritom pripomína, že Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. júla 2019, Inter‑Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen ( C‑411/17 , EU:C:2019:622 , body 173 až 175 ), rozhodol, že právo Únie nebráni tomu, aby vnútroštátne predpisy za určitých podmienok pripúšťali konvalidáciu postupov alebo aktov, ktoré mu odporujú, pokiaľ ide o povinnosť vykonať posúdenie vplyvov na životné prostredie. Poľská republika by teda na základe judikatúry vyplývajúcej z tohto rozsudku mohla zmeniť správne rozhodnutia napadnuté Českou republikou bez toho, aby musela pozastaviť ťažbu hnedého uhlia v bani Turów.

25

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť rozhodnutia, ktoré má byť vydané v hlavnom konaní, na ktoré konanie o nariadení predbežného opatrenia nadväzuje, v prejednávanej veci v konaní o žalobe o nesplnenie povinnosti podanej na základe článku 259 ZFEÚ, ktorou sa navrhuje určiť, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva Únie.

29

Na druhej strane je pravda, že v prípade, ak Súdny dvor zistí, že si členský štát nesplnil niektorú z povinností, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv, tento štát je podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ povinný prijať opatrenia na vyhovenie rozsudku Súdneho dvora. Otázka, aké opatrenia sú potrebné na vyhovenie rozsudku, ktorým sa konštatuje nesplnenie povinnosti, však nie je predmetom rozsudku vydaného podľa článku 259 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko, C‑288/12 , EU:C:2014:237 , bod 33 ).

30

Ak by však argumentácia Poľskej republiky bola prijatá, konanie o nariadení predbežného opatrenia v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podľa článku 259 ZFEÚ by bolo zbavené celej svojej podstaty, keďže Súdny dvor nemôže v rozsudku, ktorým konštatuje nesplnenie povinnosti, nariadiť dotknutému členskému štátu, aby na vyhovenie tomuto rozsudku prijal stanovené opatrenia. V každom prípade nemožno vylúčiť, že ak by sa žalobe vo veci samej vyhovelo, Poľská republika by bola povinná prijať vykonávacie opatrenia, ktoré by viedli k pozastaveniu ťažby hnedého uhlia v bani Turów.

31

34

Predbežné opatrenie tak môže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nariadiť iba vtedy, ak je preukázané, že jeho nariadenie je na prvý pohľad skutkovo a právne odôvodnené ( fumus boni iuris ) a že je naliehavé v tom zmysle, že na účely zabránenia vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch navrhovateľa je nevyhnutné, aby bolo vydané a malo účinky už pred rozhodnutím vo veci samej. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu existujúcich záujmov. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 51 a citovaná judikatúra).

O fumus boni iuris

35

Podľa ustálenej judikatúry je podmienka týkajúca sa fumus boni iuris splnená, keď sa aspoň jeden z dôvodov, ktoré účastník konania navrhujúci nariadenie predbežných opatrení uvádza na podporu svojej žaloby vo veci samej, zdá na prvý pohľad dôvodný. O taký prípad ide najmä vtedy, ak jeden z týchto dôvodov odhaľuje existenciu zložitých právnych otázok, ktorých riešenie nie je hneď jasné, a teda si zaslúži dôkladné preskúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, ale musí byť predmetom konania vo veci samej, alebo ak diskusia medzi účastníkmi konania odhaľuje existenciu významného právneho rozporu, ktorého riešenie nie je zjavné (uznesenia zo 17. decembra 2018, Komisia/Poľsko, C‑619/18 R , EU:C:2018:1021 , bod 30 , a z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C‑791/19 R , EU:C:2020:277 , bod 52 ).

39

Keďže je však „koncesia“ v zmysle článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice o PVŽP, musí konanie vedúce k vydaniu takejto koncesie spĺňať povinnosti vyplývajúce z tejto smernice, najmä povinnosti uvedené v jej článku 4 ods. 1 a 2. Podľa názoru Českej republiky Poľská republika tým, že v článku 72 ods. 2 zákona o informáciách o životnom prostredí stanovila, že platnosť koncesie na ťažbu hnedého uhlia možno jednorazovo predĺžiť až o šesť rokov bez akéhokoľvek posúdenia vplyvov na životné prostredie, porušila tieto povinnosti.

40

Poľská republika v prejednávanej veci nespochybnila tvrdenia Českej republiky týkajúce sa existencie fumus boni iuris .

41

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PVŽP sa pojem „projekt“ v zmysle tejto smernice vzťahuje na všetky zásahy do prírodného prostredia alebo krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín. Pokiaľ ide o článok 1 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice, ten definuje „povolenie“ v zmysle tej istej smernice ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt.

45

Medzi tieto projekty patria v súlade s bodom 19 prílohy I smernice o PVŽP povrchové bane, pokiaľ zaberajú plochu viac ako 25 ha, a na základe bodu 24 tejto prílohy akákoľvek zmena alebo rozšírenie takýchto projektov dosahujúcich túto prahovú hodnotu.

46

Pokiaľ ide po druhé o projekty uvedené v prílohe II smernice o PVŽP, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 2 tejto smernice, členské štáty určia na základe skúmania každého jednotlivého prípadu, alebo na základe nimi stanovených prahov alebo kritérií, alebo na základe oboch postupov, či musia tieto projekty podliehať posúdeniu ich vplyvov na životné prostredie.

47

Medzi projekty, ktoré sú uvedené v prílohe II smernice o PVŽP, patria v súlade s bodom 2 písm. a) tejto prílohy povrchové bane neuvedené v prílohe I tejto smernice, a na základe bodu 13 písm. a) akákoľvek zmena alebo rozšírenie takýchto projektov, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

51

Bez toho, aby sa v tomto štádiu rozhodlo o dôvodnosti tvrdení uvedených účastníkmi konania v rámci žaloby vo veci samej, čo patrí do právomoci súdu rozhodujúceho vo veci samej, teda treba konštatovať, že tvrdenia Českej republiky na podporu prvej výhrady prvého žalobného dôvodu žaloby vo veci samej, ktoré sú základom prejednávaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré sú založené na porušení článku 4 ods. 1 a 2 smernice o PVŽP, sa zdajú byť na prvý pohľad dôvodné v zmysle judikatúry uvedenej v bode 35 tohto uznesenia.

52

Z toho vyplýva, že podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je v prejednávanej veci splnená.

O naliehavosti

53

56

V druhom rade tento členský štát zdôrazňuje, že pokles úrovne hladiny podzemných vôd má priamy vplyv na dodávky pitnej vody pre dotknutú oblasť, keďže tento jav má dosah jednak na vodný zdroj Uhelná (Česká republika), ktorý v súčasnosti už nemožno plne využívať na povolené odbery vody, a jednak na plytké studne, ktorým hrozí vyschnutie. Pokračovanie v ťažbe v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by zhoršilo hydrologickú situáciu vodného zdroja Uhelná a znemožnilo by využívanie týchto studní, takže by boli ohrozené dodávky pitnej vody pre približne 10000 osôb v dotknutej oblasti.

57

V treťom rade Česká republika tvrdí, že pokles úrovne hladiny podzemných vôd v aktuálne dotknutej oblasti môže takisto viesť k náhlemu odtoku podzemných vôd z územia, ktoré predtým nebolo dotknuté.

58

Vo štvrtom rade Česká republika tvrdí, že pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku by v oblastiach nachádzajúcich sa v blízkosti tejto bane spôsobilo zosuvy pôdy o najmenej 5 až 10 milimetrov, čím by došlo k prehĺbeniu vplyvov na statiku budov a ku škodám na týchto budovách.

62

Záujmy, na ktoré sa odvoláva Česká republika, tak súvisia s úvahami založenými na ochrane životného prostredia, ľudského zdravia a vlastníctva.

63

V tomto kontexte treba najskôr konštatovať, že ujma uvádzaná Českou republikou, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia budov z dôvodu zosuvov pôdy, v podstate predstavuje ujmu peňažnej povahy. Takúto ujmu, s výnimkou výnimočných okolností, totiž nemožno považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom tejto ujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. apríla 2012, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑656/11 R , neuverejnené, EU:C:2012:211 , bod 42 ).

64

Keďže Česká republika nepoukázala na takéto výnimočné okolnosti, treba sa domnievať, že tento členský štát nepreukázal existenciu nenapraviteľnej ujmy, pokiaľ ide o ujmu súvisiacu so vznikom škôd na budovách spôsobených zosuvmi pôdy, ktoré vyvolala pokračujúca ťažba hnedého uhlia v bani Turów.

68

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť – ako vyplýva z článku 191 ods. 1 ZFEÚ – že politika Európskej únie v oblasti životného prostredia prispieva najmä k udržiavaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, ako aj k ochrane ľudského zdravia. Okrem toho z odôvodnenia 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality ( Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 19 ) vyplýva, že podzemné vody Únie sú cenným prírodným zdrojom, ktorý by mal byť chránený pred zhoršením kvality, najmä pokiaľ od neho závisia ekosystémy a dodávky vody určenej na ľudskú spotrebu.

69

Ako však vyplýva z bodu 66 tohto uznesenia, pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów by mohlo viesť v dôsledku nepretržitého odtoku značného objemu vody z českého územia na poľské územie k nepochybnému zhoršeniu stavu hladiny podzemných vôd a k nemožnosti obyvateľov závislých od dotknutých vodných útvarov zásobovať sa pitnou vodou. Za týchto podmienok treba konštatovať, že takáto ujma sa považuje za vážnu ujmu.

70

Po druhé je ujma na životnom prostredí a ľudskom zdraví v zásade nezvratná, keďže najčastejšie porušenie takýchto záujmov nemožno z dôvodu ich povahy spätne odstrániť (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Komisia/Rakúsko, C‑320/03 R , EU:C:2003:543 , bod 92 ). Tak je to podľa všetkého aj v prejednávanej veci, keďže akonáhle dôjde k zhoršeniu stavu hladiny dotknutých podzemných vôd a nastanú mnohé dôsledky vyplývajúce z nedostatku dodávok pitnej vody pre dotknuté obyvateľstvo, neskôr ich už nebude možné napraviť, a to ani v prípade, ak by sa žalobe Českej republiky vo veci samej vyhovelo.

74

Pokiaľ ide totiž o tvrdenie, podľa ktorého Česká republika nepreukázala, že ťažba v bani Turów predstavuje rozhodujúcu príčinu poklesu úrovne hladiny podzemných vôd, stačí konštatovať, že je nesporné, že táto činnosť skutočne predstavuje jednu z príčin poklesu tejto úrovne hladiny, takže samotná Poľská republika usúdila, že s cieľom zabrániť účinkom vyplývajúcim z uvedenej činnosti je nevyhnutné pristúpiť k výstavbe protifiltračnej steny. Ujma uvádzaná Českou republikou je preto priamo spojená s ťažbou hnedého uhlia v bani Turów, takže toto tvrdenie nemôže uspieť.

75

Pokiaľ ide o tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého sú účinky odvodňovacieho systému povrchovej bane Turów na úroveň hladiny podzemných vôd na českom území z dôvodu prebiehajúcej výstavby protifiltračnej steny dočasné a zvratné, treba konštatovať, že podľa informácií uvedených týmto členským štátom nebudú tieto práce dokončené skôr ako vo februári 2023. Toto opatrenie nemôže mať teda vplyv na účinky pokračujúcej ťažby hnedého uhlia v bani Turów až do vyhlásenia konečného rozsudku.

76

Nemožno prijať ani tvrdenie Poľskej republiky, podľa ktorého bola ujma uvádzaná Českou republikou spôsobená situáciou z obdobia pred prijatím rozhodnutí, ktorými bolo povolené pokračovanie v ťažbe hnedého uhlia v bani Turów. Aj keď negatívne vplyvy tejto ťažobnej činnosti na podzemné vody začali podľa všetkého pred prijatím týchto rozhodnutí, faktom zostáva, že nepretržitý odtok podzemných vôd vyplývajúci z pokračovania uvedenej činnosti až do vyhlásenia konečného rozsudku môže ďalej zhoršovať stav hladiny podzemných vôd na českom území a nenapraviteľne tak narušiť životné prostredie a ľudské zdravie.

O zvážení záujmov

80

V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 34 tohto uznesenia treba napokon preskúmať, či zváženie záujmov hovorí v prospech nariadenia požadovaných predbežných opatrení alebo v prospech zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

81

Podľa Českej republiky záujem na zabránení vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na životnom prostredí a ľudskom zdraví, ktorá by bola spôsobená pokračovaním ťažobnej činnosti v bani Turów, prevažuje nad socioekonomickými a energetickými záujmami Poľskej republiky na zachovaní tejto činnosti.

82

85

Pokiaľ ide o ohrozenie energetickej bezpečnosti, Poľská republika uvádza, že pozastavenie ťažby v bani Turów by nevyhnutne viedlo k odstaveniu elektrárne Turów. Podľa tohto členského štátu technologická konfigurácia tejto elektrárne neumožňuje jej opätovné spustenie po tom, ako dôjde k zastaveniu všetkých jej výrobných jednotiek. Výsledkom by bolo radikálne zhoršenie energetickej rovnováhy poľskej elektroenergetickej sústavy, ktoré by sa prejavilo stratou výroby elektrickej energie až o 50 miliónov kWh ročne, ako aj vysokou majetkovou ujmou. Hoci bolo stanovené, že táto elektráreň pokryje v roku 2021 približne 4,5 % dopytu po elektrickej energii na poľskom území, odstavenie tejto elektrárne by ohrozilo bezpečnosť dodávok elektrickej energie pre približne 3,7 milióna domácností.

86

Odstavenie elektrárne Turów by navyše vystavilo veľkú časť poľského územia riziku systémovej poruchy, čo by viedlo k výpadku dodávok elektrickej energie pre poľských spotrebiteľov. Výpadok dodávok na juhozápade Poľska by bez tejto elektrárne priamo ohrozoval cezhraničné prepojenia medzi Poľskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko a Českou republikou. Prevádzkovanie tejto elektrárne umožňuje splniť požiadavky na zachovanie bezpečného fungovania elektroenergetickej sústavy tak, ako sú vymedzené právom Únie. Odstavenie elektrárne Turów by napokon bránilo realizácii významných projektov a investícií v oblasti energetiky.

87

Pokiaľ ide o negatívne sociálne dôsledky, Poľská republika uvádza, že nariadenie navrhovaných predbežných opatrení by znamenalo prepustenie pracovníkov bane Turów a elektrárne Turów. Pozastavenie ťažby v bani Turów by sa okrem toho dotklo aj zamestnancov subdodávateľských podnikov. Zatvorenie tejto bane a tejto elektrárne by tak spôsobilo stratu približne 5000 priamych pracovných miest a 10000 nepriamych pracovných miest. Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Česká republika, tieto sociálne škody nemožno pokryť finančnými prostriedkami Únie.

91

Na druhej strane z písomných odpovedí Poľskej republiky na otázky Súdneho dvora vyplýva, že elektrárne nachádzajúce sa na území tohto členského štátu sú napojené na vnútroštátnu elektrickú sieť a že elektrická energia vyrobená v každej z nich sa prepravuje do siete nízkeho napätia a následne ku koncovým spotrebiteľom. Navyše z týchto odpovedí tiež vyplýva, že prevádzkovatelia elektrickej siete musia zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie na poľskom území a že z tohto dôvodu majú dávať elektrárňam pokyny, aby v závislosti od potrieb uvedenej siete zvýšili alebo znížili svoju vlastnú výrobu elektrickej energie.

92

Z toho vyplýva, že aj keď náhla nedostupnosť niektorej elektrárne môže mať negatívne dôsledky, prevádzkovatelia elektrickej siete sú schopní vyvážiť elektrickú sieť tak, aby takúto nedostupnosť vyrovnali. Poľská republika preto dostatočne nepreukázala, že pozastavenie ťažby hnedého uhlia v bani Turów by znamenalo skutočné ohrozenie jej energetickej bezpečnosti, dodávok elektrickej energie pre poľských spotrebiteľov alebo cezhraničných výmen elektrickej energie. Navyše údajná ujma, ktorú uvádza Poľská republika a ktorá vyplýva z nemožnosti realizovať významné projekty a investície v oblasti energetiky, nemôže mať v žiadnom prípade prednosť pred úvahami súvisiacimi so životným prostredím a ľudským zdravím.

93

Napokon v treťom rade treba konštatovať, že socioekonomická ujma, ktorú uvádza Poľská republika a ktorá je spojená so zrušením pracovných miest pracovníkov bane a elektrárne Turów, ako aj zamestnancov subdodávateľských podnikov je v podstate ujmou peňažnej povahy, ktorú s výnimkou výnimočných okolností nemožno považovať za nenapraviteľnú, keďže je všeobecným pravidlom, že peňažná kompenzácia má uviesť poškodenú osobu do predošlého stavu pred vznikom tejto ujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 28. februára 2008, Francúzsko/Rada, C‑479/07 R , neuverejnené, EU:C:2008:137 , bod 24 a citovaná judikatúra).

Z týchto dôvodov podpredsedníčka Súdneho dvora nariaďuje:

1.

Poľská republika bezodkladne pozastaví ťažbu hnedého uhlia v bani Turów (Poľsko) až do vyhlásenia rozsudku, ktorým sa skončí konanie vo veci C‑121/21.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Podpisy