C-728/21
ECLI:EU:C:2022:519
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62021CO0728
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62021CO0728
UZNESENIE
SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 28. júna 2022 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Nariadenie (ES, Euratom) č. 2988/95 – Ochrana finančných záujmov Únie – Nezrovnalosti z hľadiska práva Únie – Konanie – Premlčacia doba – Prerušenie – Akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou – Pojem – Správa z kontroly konštatujúca existenciu nezrovnalosti“
Vo veci C‑728/21,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) zo 4. novembra 2021 a doručený Súdnemu dvoru 30. novembra 2021, ktorý súvisí s konaním:
OF
proti
Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP),
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia J.‑C. Bonichot (spravodajca) a L. S. Rossi,
generálny advokát: N. Emiliou,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 340) a článku 54 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 65 ).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi OF, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť, a Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP) (Inštitút pre financovanie poľnohospodárstva a rybolovu, Portugalsko) vo veci vymáhania prémie na ovce a kozy, ktorá bola poskytnutá OF.
Právny rámec
Nariadenie č. 2988/95
3
Tretie odôvodnenie nariadenia č. 2988/95 stanovuje:
„… sa treba… brániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy spoločenstiev“.
4
Podľa článku 1 ods. 1 tohto nariadenia:
„Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.“
5
Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v jeho hlave I pod názvom „Všeobecné zásady“, znie:
„Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1 Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.
V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu.
Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia.
Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1“
Nariadenie č. 1122/2009
6
Článok 54 nariadenia č. 1122/2009 s názvom „Správa z kontroly“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Z každej kontroly na mieste podľa tejto kapitoly bez ohľadu na to, či bol príslušný poľnohospodár vybraný na účely kontroly na mieste v súlade s článkom 51 alebo na účely následnej kontroly výskytov nesúladu, o ktorých bol príslušný kontrolný orgán informovaný akýmkoľvek iným spôsobom, príslušný kontrolný orgán vypracuje správu.
Správa sa rozdelí na tieto časti:
…
b)
časť, ktorá sa venuje vykonaným kontrolám týkajúcim sa jednotlivo každého z aktov a každej z noriem a ktorá obsahuje najmä tieto informácie:
i)
požiadavky a normy, ktoré boli predmetom kontroly na mieste;
ii)
povaha a rozsah vykonaných kontrol;
iii)
zistenia;
iv)
akty a normy, v súvislosti s ktorými sa zistil nesúlad;
c)
vyhodnotenie, v ktorom sa uvádza posúdenie významu nesúladu vo vzťahu ku každému aktu a/alebo každej norme… s uvedením faktorov, ktoré by mali viesť k zväčšeniu alebo zmenšeniu uplatniteľného zníženia.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
7
OF je vlastníkom poľnohospodárskeho podniku v Portugalsku. Dňa 2. februára 2010 mu IFAP vyplatil prémiu na ovce a kozy.
8
V dňoch 12. až 14. júla 2011 vykonal IFAP v tomto podniku kontrolu na mieste. Správa z tejto kontroly bola oznámená právnemu zástupcovi OF 14. júla 2011 (ďalej len „správa z kontroly vo veci samej“). Podľa tejto správy nebolo možné vykonať spätnú kontrolu z dôvodu neexistencie registra stavov a presunov oviec a kôz v roku 2010.
9
Dňa 6. apríla 2015 bol OF doručený list od IFAP, v ktorom sa uvádza, že prémia uvedená v bode 7 tohto uznesenia bola vyplatená neoprávnene. Keďže OF ju odmietol vrátiť, IFAP prijal 20. apríla 2015 rozhodnutie o vymáhaní.
10
OF napadol toto rozhodnutie na Tribunal Administrativo e Fiscal de Almada (Správny a daňový súd Almada, Portugalsko), ktorý rozsudkom z 27. júna 2018 vyhovel jeho žalobe a zrušil toto rozhodnutie s tým, že možnosť začať konanie je premlčaná z dôvodu, že správa z kontroly vo veci samej neprerušila štvorročnú premlčaciu dobu na začatie konania stanovenú v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. IFAP podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Tribunal Central Administrativo Sul (Ústredný správny súd Juh, Portugalsko), ktorý rozsudok zrušil z dôvodu, že táto doba, ktorá začala plynúť od zaplatenia uvedenej prémie OF 2. februára 2010, bola prerušená tak 14. júla 2011 doručením správy z kontroly vo veci samej OF, ako aj 6. apríla 2015 listom uvedeným v predchádzajúcom bode, a teda právo IFAP požadovať vrátenie neoprávnene vyplatených súm nie je premlčané.
11
Vnútroštátny súd, na ktorý sa OF obrátil, sa pýta, či doručenie správy z kontroly, „ako je stanovená v článku 54 nariadenia č. 1122/2009“, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu začať konanie v súvislosti s touto nezrovnalosťou, predstavuje akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, ktorý môže prerušiť plynutie premlčacej doby konania stanovenej v tomto článku 3.
12
V tejto súvislosti Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:
„Predstavuje správa z kontroly na mieste v zmysle článku 54 [nariadenia č. 1122/2009], ktorá sa obmedzuje na konštatovanie existencie nezrovnalosti a v ktorej nie je uvedený úmysel vyšetriť alebo začať právne konanie v súvislosti s nezrovnalosťou, dôvod prerušenia premlčania v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku [nariadenia č. 2988/95], ktorý stanovuje, že ‚premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou‘?“
O prejudiciálnej otázke
13
Podľa článku 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak možno odpoveď na prejudiciálnu otázku jednoznačne vyvodiť z judikatúry alebo ak odpoveď na takúto otázku nevyvoláva žiadne dôvodné pochybnosti, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.
14
Toto ustanovenie by sa malo uplatniť v tomto prípade.
15
Svojou otázkou sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na výklad článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 2988/95 s cieľom určiť, či správa z kontroly vo veci samej, ktorá uvádza nezrovnalosť, ktorej sa dopustil žalobca vo veci samej, prerušila vo vzťahu k nemu dobu na premlčanie konania voči nemu.
16
Treba pripomenúť, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 zavádza všeobecnú úpravu týkajúcu sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo Únie, a to, ako vyplýva z tretieho odôvodnenia tohto nariadenia, s cieľom brániť sa vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie (rozsudok zo 7. apríla 2022, IFAP, C‑447/20 a C‑448/20 , EU:C:2022:265 , bod 45 a citovaná judikatúra).
17
Treba tiež pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku uvedeného nariadenia „premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti“. Tento článok 3 ods. 1 druhý pododsek stanovuje osobitné pravidlá, pokiaľ ide o začiatok plynutia tejto doby v prípade „pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti“ a v prípade „mnohoročných programov“. Podľa článku 3 ods. 1 tretieho pododseku premlčacia doba sa prerušuje „pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou“.
18
Svojou otázkou sa teda vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 vykladať v tom zmysle, že správa z kontroly na mieste, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju vyšetriť alebo stíhať, môže byť považovaná za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo stíhania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu na stíhanie uvedenú v článku 3 ods. 1 prvom pododseku.
19
Pokiaľ ide o pojem „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, Súdny dvor už rozhodol, že premlčacia doba konania spĺňa všeobecne funkciu zabezpečenia právnej istoty a že takáto funkcia nie je úplne splnená, ak táto doba môže byť prerušená akýmkoľvek úkonom kontroly všeobecnej povahy zo strany vnútroštátneho orgánu bez súvislosti s podozrením na nezrovnalosti týkajúce sa dostatočne presne vymedzených činností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14 , EU:C:2015:381 , bod 41 , ako aj citovanú judikatúru).
20
Naopak, pokiaľ vnútroštátne orgány vyzývajúce osobu na predloženie ďalších informácií týkajúcich sa tejto transakcie odovzdajú tejto osobe správu konštatujúcu nezrovnalosť, ku ktorej prispela v súvislosti s určitou transakciou a uložia jej sankciu v súvislosti s uvedenou transakciou, prijmú tým akty, ktoré sú dostatočne presné a týkajú sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 (rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14 , EU:C:2015:381 , bod 42 , ako aj citovaná judikatúra).
21
Možno sa totiž domnievať, že akty, akými sú akty taxatívne vymenované v predchádzajúcom bode tohto uznesenia, dostatočne presne vymedzujú činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14 , EU:C:2015:381 , bod 45 ).
22
Z toho vyplýva, že na to, aby akt predstavoval „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, musí dostatočne presne vymedziť činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí. Táto požiadavka spresnenia však nevyžaduje, aby uvádzal možnosť uloženia osobitnej sankcie alebo vydanie osobitného správneho opatrenia (rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14 , EU:C:2015:381 , bod 43 ).
23
Preto správu z kontroly, ktorá sa rovnako ako vo veci samej obmedzuje na konštatovanie existencie nezrovnalosti bez uvedenia možnosti uloženia osobitnej sankcie alebo vydania osobitného správneho opatrenia, možno napriek tomu považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týkajú podozrenia z nezrovnalostí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2015, Pfeifer & Langen, C‑52/14 , EU:C:2015:381 , body 46 a 47 ).
24
V tejto súvislosti zo znenia položenej otázky vyplýva, že správa z kontroly vo veci samej zodpovedá správam z kontroly uvedeným v článku 54 nariadenia č. 1122/2009.
25
Podľa tohto článku 54 ods. 1 písm. b) musia tieto správy opisovať vykonané kontroly týkajúce sa jednotlivo každého z aktov a každej z noriem a spresniť najmä požiadavky a normy, ktoré boli predmetom kontroly na mieste, povahu a rozsah vykonaných kontrol, zistenia, ako aj akty a normy, v súvislosti s ktorými sa zistil nesúlad.
26
Treba konštatovať, že správa z kontroly, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v tomto ustanovení, v každom prípade dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z nezrovnalostí, aby ju bolo možné kvalifikovať ako „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95.
27
Keďže sa v prejednávanej veci nezdá, že by vnútroštátne súdy na prvom stupni a odvolacie súdy, ktoré rozhodovali spor, skúmali, či je to tak v prípade správy z kontroly vo veci samej, ktorá bola doručená OF, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z toho vyvodil dôsledky, a prípadne vzhľadom na obsah tejto správy vykonal alebo dal vykonať potrebné overenia s ohľadom na informácie uvedené v bodoch 19 až 23, 25 a 26 tohto uznesenia.
28
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že správa z kontroly na mieste, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z nezrovnalostí.
O trovách
29
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa má vykladať v tom zmysle, že správa z kontroly na mieste, ktorá len konštatuje existenciu nezrovnalosti bez uvedenia úmyslu ju vyšetriť alebo stíhať, sa napriek tomu môže považovať za „akt týkajúci sa vyšetrovania alebo právneho konania“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorý môže prerušiť premlčaciu dobu konania uvedenú v článku 3 ods. 1 prvom pododseku, ak dostatočne presne vymedzuje činnosti, ktorých sa týka podozrenie z nezrovnalostí.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: portugalčina.