T-54/21

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: G. Wilms, L. André, J. Estrada de Solà a L. Mantl, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Talianska republika , v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Gentili a G. Santini, avvocati dello stato,

so zreteľom na uznesenie z 26. mája 2021, OHB System/Komisia (T‑54/21 R, neuverejnené, EU:T:2021:292),

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

–

uznesenie

z 30. júna 2021, OHB System/Komisia (T‑54/21, neuverejnené),

–

uznesenie

z 2. decembra 2021, OHB System/Komisia ( T‑54/21 , neuverejnené, EU:T:2021:878 ),

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť OHB System AG, navrhuje zrušiť rozhodnutia Európskej komisie o neprijatí jej ponuky predloženej v rámci verejného obstarávania vo forme súťažného dialógu 2018/S 091-206089 týkajúceho sa dodávky prechodných satelitov Galileo, ako aj o zadaní zákazky dvom ďalším uchádzačom (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), ktoré boli žalobkyni oznámené listom z 19. a faxom z 22. januára 2021.

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobkyňa je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorej predmetom činnosti je vývoj a realizácia inovatívnych vesmírnych systémov a projektov, ako aj uvádzanie špecifických leteckých, vesmírnych a telematických výrobkov na trh, vrátane geostacionárnych satelitov a nízkoorbitálnych satelitov.

3

Podľa odôvodnenia 2 a článku 2 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 1 ), je cieľom programu Galileo zriadiť a využívať európsky systém satelitnej navigácie a určovania polohy, ktorý je špeciálne určený na civilné účely a pozostáva zo sústavy satelitov a globálnej siete pozemných staníc.

7

Sporný súťažný dialóg sa týkal obstarania počiatočného počtu štyroch (až dvanástich) prechodných satelitov Galileo s pokročilými vlastnosťami na zabezpečenie prechodu z prvej na druhú generáciu satelitov Galileo. Bolo rozhodnuté o využití viacerých zdrojov dodávok podľa článku 19 písm. d) nariadenia č. 1285/2013, na základe ktorého by sa mohli vybrať dvaja úspešní uchádzači a podpísať dve zmluvy na súčasné dodávky predbežného počtu dvoch satelitov pre každého z nich.

8

Sporný súťažný dialóg prebiehal v troch fázach. Prvé dve fázy sa uskutočnili v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1285/2013 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1 ) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1 ). Tretia fáza sa uskutočnila v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1285/2013, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 , ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

10

Prvá fáza sporného súťažného dialógu sa začala v máji 2018, keď ESA uverejnila „výzvu na predloženie žiadosti o účasť“.

11

Na základe prijatých žiadostí o účasť ESA vybrala troch uchádzačov, a to žalobkyňu, spoločnosť Airbus Defence and Space GmbH (ďalej len „ADS“), a spoločnosť Thales Alenia Space Italia (ďalej len „TASI“) (ďalej spolu len „uchádzači“).

12

Listom z 23. decembra 2020 zaslaným Komisii, ktorého kópiu okrem iného zaslala ESA (ďalej len „list z 23. decembra 2020“) žalobkyňa v podstate požiadala Komisiu, aby najprv pozastavila sporný súťažný dialóg, z dôvodu „podozrenia z porušenia obchodného tajomstva zo strany zamestnanca ADS“, následne túto záležitosť prešetrila, a napokon prípadne vylúčila ADS zo sporného súťažného dialógu.

16

V tomto liste žalobkyňa informovala Komisiu v podstate o týchto skutočnostiach: po prvé pán [dôverné] ( 2 ) (ďalej len „bývalý zamestnanec“) pracoval pre žalobkyňu od 22. decembra 2016 do konca novembra 2019 a ako generálny administratívny riaditeľ mal rozsiahly prístup k údajom o projekte a podieľal sa na príprave ponuky predloženej žalobkyňou v rámci sporného súťažného dialógu. Podieľal sa najmä na „stratégii“ technickej časti svojej ponuky, ako aj na „stratégii“ týkajúcej sa ceny a jej výpočtu. Po druhé 11. novembra 2019 na základe žiadosti bývalého zamestnanca podpísal so žalobkyňou dohodu o predčasnom ukončení pracovnej zmluvy. Po tretie v decembri 2019 ADS zamestnala bývalého zamestnanca a v priebehu roka 2020 bol v spoločnosti ADS poverený vedením oddelenia zodpovedného za ponuku predloženú spoločnosťou ADS v rámci sporného súťažného dialógu. Okrem toho existovali indície, podľa ktorých bývalý zamestnanec získal od žalobkyne citlivé informácie spôsobilé priniesť spoločnosti ADS neoprávnenú výhodu v rámci sporného súťažného dialógu. Po štvrté žalobkyňa nariadila analýzu počítača, ktorý u nej bývalý zamestnanec používal, pričom táto analýza viedla k dokumentom, ktoré preukazovali, že mal v úmysle zmeniť od júna 2019 zamestnávateľa, a následne v rámci rokovaní o jeho prijatí do zamestnania v ADS tejto spoločnosti okrem iného naznačil, že jeho prijatím do zamestnania získa výhody v projektoch, v ktorých konkuruje žalobkyni, a napokon existovali indície, že bývalý zamestnanec kopíroval dôverné súbory žalobkyne. Po piate boli uvedené okolnosti predmetom trestného vyšetrovania vedeného príslušnou prokuratúrou v Nemecku na základe trestného oznámenia podaného v marci 2020 žalobkyňou proti bývalému zamestnancovi.

20

Listom z 20. januára 2021 Komisia s odvolaním sa na list z 23. decembra 2020 informovala žalobkyňu, že jednak neexistujú dostatočné dôvody na odôvodnenie pozastavenia sporného súťažného dialógu v tejto fáze a že jednak tvrdenia o zneužití obchodného tajomstva žalobkyne sú už predmetom vyšetrovania zo strany vnútroštátnych orgánov, z ktorých by mohla vychádzať a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia, a po tretie uvedené tvrdenia neboli potvrdené právoplatným rozsudkom alebo právoplatným správnym rozhodnutím v zmysle článku 136 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, a preto neexistujú dôvody na vylúčenie spoločnosti ADS zo sporného súťažného dialógu.

21

Faxom z 22. januára 2021 oznámila ESA žalobkyni mená úspešných uchádzačov, konkrétne TASI a ADS, celkovú cenu a konečné poradie ich ponúk, ako aj poradie týchto ponúk podľa piatich čiastkových kritérií kritéria kvality. V prílohe k tomuto listu ESA zaslala žalobkyni podrobné výsledky hodnotenia jej ponuky z hľadiska piatich čiastkových kritérií kritéria kvality.

22

Ponuky uchádzačov boli vyhodnotené takto: ponuka spoločnosti TASI na prvom mieste, ponuka spoločnosti ADS na druhom mieste a ponuka žalobkyne na treťom mieste. Tieto ponuky boli posúdené z hľadiska dvoch kritérií na vyhodnotenie ponúk uvedených v bode 8 vyššie. Pokiaľ ide o kritérium kvality, ponuky spoločností TASI, ADS a žalobkyne sa umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste. Pokiaľ ide o kritérium ceny, na prvom, druhom a treťom mieste sa umiestnili ponuky spoločnosti ADS s celkovou cenou 707679174,75 eura, spoločnosti TASI s celkovou cenou 804127000 eur a žalobkyne s celkovou cenou 822786000 eur.

zrušil napadnuté rozhodnutia,

–

vyzval Komisiu, aby jej umožnila nahliadnuť do spisu sporného súťažného dialógu,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25

Talianska republika a ADS navrhujú, aby Súdny dvor žalobu zamietol.

Právny stav

[ omissis ]

O veci samej

[ omissis ]

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení kritérií vylúčenia stanovených v článku 136 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a „skrytej konkurencie“

55

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu konečného rozsudku alebo konečného správneho rozhodnutia mala byť ADS vylúčená na základe predbežnej právnej kvalifikácie podľa článku 136 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Okrem toho tvrdí, že Komisia mala preskúmať skutkový stav a získať informácie od spoločnosti ADS.

56

Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že ADS mala byť vylúčená na základe článku 136 ods. 4 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, keďže bývalý zamestnanec vykonával v spoločnosti ADS vedúcu funkciu a nachádza sa v niektorej zo situácií uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

57

Komisia a vedľajší účastníci konania tieto tvrdenia popierajú.

61

Navyše článok 136 ods. 2 prvý pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že „ak neexistuje konečný rozsudok či v relevantných prípadoch konečné správne rozhodnutie v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c), d), f), g) a h) [tohto článku], zodpovedný povoľujúci úradník vylúči osobu alebo subjekt, ktoré sú uvedené v článku 135 ods. 2, na základe predbežnej právnej kvalifikácie konania uvedeného [v písm. c), d), f), g) a h)], a to so zreteľom na preukázané skutočnosti alebo iné zistenia obsiahnuté v odporúčaní výboru uvedeného v článku 143 [tohto nariadenia]“.

62

Z uvedených ustanovení predovšetkým vyplýva, že verejný obstarávateľ vylúči uchádzača z účasti na verejnom obstarávaní, ak sa uvedený uchádzač nachádza v jednej alebo vo viacerých situáciách zodpovedajúcich trom kritériám vylúčenia uvedeným v bodoch 59 až 61 vyššie.

63

Prvé kritérium vylúčenia stanovené v článku 136 ods. 1 písm. c) bodoch ii) a v) v spojení s článkom 135 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách teda zodpovedá situáciám, v ktorých sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že uchádzač závažne odborne pochybil tým, že sa dopustil niektorého zo správaní uvedených v článku 136 ods. 1 písm. c) bodoch ii) a v) nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to uzatvorenia zmluvy s inými osobami alebo subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž alebo pokusu získať dôverné informácie, ktoré im vo verejnom obstarávaní môžu poskytnúť neoprávnené výhody.

66

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na uplatnenie prvého kritéria vylúčenia, ktoré sú uvedené v bode 63 vyššie. Medzi účastníkmi konania je totiž nesporné, že v čase sporného súťažného dialógu neexistoval žiadny konečný rozsudok, ani konečné správne rozhodnutie v zmysle článku 136 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa spoločnosti ADS.

67

Pokiaľ ide o druhé kritérium vylúčenia, z ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách uvedených v bode 64 vyššie vyplýva, že uchádzač môže byť vylúčený len vtedy, ak sa konečným rozsudkom alebo konečným správnym rozhodnutím stanovilo, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá je členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu uchádzača, sa dopustila závažného odborného pochybenia.

68

Aj keby sa bývalý zamestnanec mohol považovať za člena správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu ADS v zmysle článku 136 ods. 4 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, existencia právoplatného rozsudku alebo právoplatného správneho rozhodnutia týkajúceho sa bývalého zamestnanca zo spisu nevyplýva a žalobkyňa to ani netvrdila. Pokiaľ ide o správanie bývalého zamestnanca, zo spisu totiž vyplýva, že trestné oznámenie, ktoré proti nemu žalobkyňa podala na príslušnej prokuratúre v Nemecku, bolo odmietnuté rozhodnutím z 10. decembra 2020 a že „správna sťažnosť“, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu o odmietnutí, príslušná prokuratúra rozhodnutím z 1. marca 2021 zamietla.

72

Na úvod treba uviesť niekoľko spresnení týkajúcich sa predloženia veci výboru a predbežnej právnej kvalifikácie, na základe ktorej môže byť uchádzač vylúčený z verejného obstarávania.

73

Po prvé hlavným účelom predloženia veci výboru s cieľom získať odporúčanie obsahujúce prípadne predbežnú právnu kvalifikáciu správania uchádzača, na základe ktorej môže byť tento uchádzač vylúčený z verejného obstarávania, je ochrana finančných záujmov Únie pred správaním, ktoré predstavuje riziko pre tieto záujmy. Článok 135 ods. 1 prvý pododsek nariadenia o rozpočtových pravidlách totiž stanovuje, že „s cieľom chrániť finančné záujmy Únie Komisia zriadi a prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia“. Podľa článku 135 ods. 1 druhého pododseku nariadenia o rozpočtových pravidlách je účelom tohto systému najmä uľahčiť „a) včasné odhalenie osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2, ktoré predstavujú riziko pre finančné záujmy Únie“; a „b) vylúčenie osôb alebo subjektov uvedených v odseku 2, ktoré sa nachádzajú v jednej zo situácií vyžadujúcich si vylúčenie uvedených v článku 136 ods. 1“.

74

Po druhé predbežná právna kvalifikácia prináleží výlučne výboru, a to „aby sa zabezpečilo centralizované posúdenie takýchto situácií“ v rámci systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia v súlade s článkom 135 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

„Skutočnosťami a zisteniami uvedenými v prvom pododseku sú najmä:

a)

skutočnosti preukázané v rámci auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, Dvorom audítorov, OLAF‑om alebo vnútorným audítorom, alebo akýchkoľvek iných overovaní, auditov alebo kontrol vykonaných v rámci zodpovednosti povoľujúceho úradníka;

b)

správne rozhodnutia, ktoré nemajú konečný charakter a medzi ktoré môžu patriť disciplinárne opatrenia prijaté príslušným dozorným orgánom zodpovedným za overovanie uplatňovania noriem profesijnej etiky;

c)

Po piate verejný obstarávateľ musí predložiť vec výboru uvedenému v článku 143 nariadenia o rozpočtových pravidlách len vtedy, ak zistené skutočnosti, ktoré má k dispozícii, predstavujú dostatočné indície na preukázanie domnienky o vine uchádzača. Ako už Všeobecný súd rozhodol, zo všetkých vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že ak neexistuje konečný rozsudok alebo konečné správne rozhodnutie týkajúce sa uchádzača, verejný obstarávateľ musí, pokiaľ disponuje dostatočnými indíciami na preukázanie predpokladu, že tento uchádzač je vinný najmä zo závažného odborného pochybenia, postúpiť vec výboru uvedenému v článku 108 finančného nariadenia na účely toho, aby tento výbor vydal odporúčanie obsahujúce v prípade potreby predbežnú právnu kvalifikáciu sporných okolností (pozri analogicky rozsudok zo 16. mája 2019, Transtec/Komisia, T‑228/18 , EU:T:2019:336 , bod 53 ).

79

81

V prejednávanej veci zo spisu a z vyjadrení hlavných účastníkov konania vyplýva, že jediným dôkazom, ktorý mala Komisia k dispozícii v súvislosti s údajným protiprávnym správaním spoločnosti ADS, bol list z 23. decembra 2020. Týmto listom žalobkyňa v podstate žiadala Komisiu, aby najprv pozastavila sporný súťažný dialóg z dôvodu „podozrenia, že zamestnanec spoločnosti ADS porušil obchodné tajomstvo“, ktoré podľa nej vyplývalo zo skutkových okolností, o ktorých informovala Komisiu, následne preskúmať túto otázku, a napokon prípadne vylúčiť ADS zo sporného súťažného dialógu (pozri bod 15 vyššie).

82

V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla v liste z 23. decembra 2020 a pripomenuté v bode 16 vyššie, nepatria medzi skutočnosti a zistenia uvedené v článku 136 ods. 2 štvrtom pododseku písm. a) až e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

83

Po druhé treba uviesť, že hoci žalobkyňa poukázala na vyšetrovanie prebiehajúce pred príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s predmetnými skutkovými okolnosťami, uvedené konanie začalo podaním trestného oznámenia žalobkyňou vo veci údajného porušenia právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko, ktoré sa týkali sa obchodného tajomstva zo strany jej bývalého zamestnanca, a nie zo strany spoločnosti ADS (pozri bod 16 vyššie).

87

V tejto súvislosti treba overiť, či bola Komisia napriek tomu povinná preskúmať tvrdenia uvedené v liste z 23. decembra 2020.

88

Treba preto na jednej strane uviesť, že žalobkyňa v liste z 23. decembra 2020 neuviedla žiadne vlastné správanie spoločnosti ADS, s výnimkou skutočnosti, že zamestnala jej bývalého zamestnanca (pozri bod 16 vyššie). V zásade však skutočnosť, že uchádzač v priebehu verejného obstarávania zamestnal bývalého zamestnanca iného uchádzača, sama osebe nepredstavuje indíciu o správaní tohto prvého uchádzača, ktoré by mohlo predstavovať závažné odborné pochybenie. Účasť vo verejnom obstarávaní na druhej strane nemôže predstavovať prekážku výkonu práv uchádzačov (a ich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov) uzatvárať v priebehu uvedeného konania pracovné zmluvy alebo vykonávať úkony vyplývajúce z pracovného práva.

89

92

Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa v liste z 23. decembra 2020 neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie, ktoré by preukazovalo, že ADS získala najmä prostredníctvom bývalého zamestnanca akékoľvek citlivé informácie a použila ich v rámci sporného súťažného dialógu. V uvedenom liste žalobkyňa naopak iba tvrdila, že ADS mohla získať citlivé informácie, ktoré by jej mohli priniesť neoprávnenú výhodu v rámci sporného súťažného dialógu (pozri bod 16 vyššie). Toto vágne a hypotetické tvrdenie nemôže predstavovať dostatočnú indíciu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 78 vyššie.

93

List z 23. decembra 2020 totiž neobsahoval nijakú konkrétnu skutočnosť umožňujúcu identifikovať údajné citlivé informácie žalobkyne, ktoré by mohol bývalý zamestnanec získať, poskytnúť spoločnosti ADS a ktoré mohli byť použité touto spoločnosťou v rámci sporného súťažného dialógu, čím by jej poskytol neoprávnenú výhodu. V uvedenom liste žalobkyňa iba uviedla, že bývalý zamestnanec sa podieľal na vypracovaní „stratégie“ technickej časti a „stratégie“ týkajúcej sa ceny a výpočtu ceny jej ponuky. Tieto príliš všeobecné tvrdenia neposkytujú žiadne konkrétne informácie o tom, o aké údajne citlivé informácie by mohlo ísť.

94

Konkrétne žalobkyňa v liste z 23. decembra 2020 neuvádza žiadny technický údaj svojej ponuky, ktorý jej bývalý zamestnanec poskytol spoločnosti ADS a ktorú táto spoločnosť neoprávnene použila v spornom súťažnom dialógu. V uvedenom liste rovnako nie je nijako špecifikovaná „stratégia“ ceny ponuky žalobkyne, o ktorej bývalý zamestnanec vedel.

97

Tieto posúdenia nespochybňuje ani tvrdenie žalobkyne, že ESA si vyžiadala informácie o bývalom zamestnancovi od spoločnosti ADS až 29. januára 2021, t. j. po vydaní napadnutých rozhodnutí. Okrem toho skutočnosť, že táto žiadosť bola podaná v nadväznosti na druhý list žalobkyne z 28. januára 2021 (pozri bod 23 vyššie), a teda po vydaní napadnutých rozhodnutí, skutočnosť, že ADS bola požiadaná o informácie po prijatí napadnutých rozhodnutí, nemá žiadny vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí, a to vzhľadom na neexistenciu povinnosti predložiť vec výboru (pozri bod 86 vyššie) a na skutočnosť, že tvrdenia žalobkyne sa netýkali oblasti, na ktorú sa vzťahujú vyšetrovacie právomoci inštitúcií, agentúr alebo orgánov Únie (pozri bod 96 vyššie).

98

Okrem toho treba konštatovať, ako to urobila Komisia, že žalobkyňa informovala Komisiu o svojich podozreniach až listom z 23. decembra 2020, hoci analýzu počítača bývalého zamestnanca nariadila už v novembri 2019, ako priznáva v žalobe, a podala trestné oznámenie na bývalého zamestnanca príslušným nemeckým orgánom už v marci 2020 (pozri bod 16 vyššie). Počas tohto obdobia, teda od novembra 2019 do decembra 2020, pokročil sporný súťažný dialóg z jeho druhej do tretej fázy, ktorá sa začala v auguste 2020, pričom žalobkyňa predložila svoju konečnú ponuku v októbri 2020 (pozri bod 13 vyššie). Toto správanie žalobkyne naznačuje, že ona sama prinajmenšom počas dlhého obdobia, a dokonca ani v čase predloženia svojej konečnej ponuky nepredpokladala, že by údajné správanie bývalého zamestnanca mohlo spoločnosti ADS poskytnúť neoprávnenú výhodu v rámci predmetného súťažného dialógu.

113

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila kapitolu 1 oddiel 2 body 23.1 a 23.2 prílohy I k nariadeniu o rozpočtových pravidlách tým, že neuskutočnila obe fázy stanovené v tomto nariadení, aby sa uistila, že konečná ponuka spoločnosti ADS nebola neobvykle nízka, hoci o tom existovali indície. Konečná ponuka spoločnosti ADS mala totiž výrazne nižšiu cenu, než je cena konečných ponúk spoločnosti TASI a žalobkyne, a preto Komisia nemohla jednoducho konštatovať, že táto ponuka sa nezdala byť neobvykle nízka.

114

Komisia a vedľajší účastníci konania tieto tvrdenia spochybňujú.

115

Podľa kapitoly 1 oddielu 2 bodu 23.1 prvého pododseku prílohy I k nariadeniu o rozpočtových pravidlách, ak sa pri danej zákazke zdá, že navrhovaná cena alebo náklady v ponuke sú neobvykle nízke, verejný obstarávateľ si písomne vyžiada podrobné údaje o základných prvkoch ceny alebo nákladov, ktoré považuje za relevantné, a poskytne uchádzačovi možnosť predložiť svoje pripomienky. Podľa kapitoly 1 oddielu 2 bodu 23.2 prílohy I k uvedenému nariadeniu verejný obstarávateľ smie ponuku vyradiť len v prípade, ak poskytnuté dôkazy uspokojivo nevysvetľujú nízke navrhované ceny alebo náklady.

119

Pojem „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ nie je v nariadení o rozpočtových pravidlách definovaný. Bolo však rozhodnuté, že ponuka s neobvykle nízkou cenou sa má posudzovať s ohľadom na zloženie ponuky a s ohľadom na predmetné plnenie [pozri analogicky rozsudok zo 16. mája 2019, Transtec/Komisia, T‑228/18 , EU:T:2019:336 , bod 69 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

120

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že indície, ktoré môžu vyvolať podozrenie, že ponuka by mohla mať neobvykle nízku cenu, môžu existovať najmä vtedy, ak sa zdá byť neisté jednak to, či je ponuka v súlade s právnou úpravou krajiny, v ktorej sa služby majú poskytovať, pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnancov, príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia, dodržiavania noriem bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predaja so stratou, a jednak, že ponúkaná cena zahŕňa všetky náklady vynaložené na technické aspekty ponuky. To isté platí, ak je cena navrhovaná v predloženej ponuke výrazne nižšia ako cena ostatných predložených ponúk alebo obvyklá trhová cena [pozri rozsudok zo 16. mája 2019, Transtec/Komisia, T‑228/18 , EU:T:2019:336 , bod 72 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

121

Žalobkyňa tvrdí, že rozdiel medzi cenou konečnej ponuky spoločnosti ADS a cenami konečných ponúk ostatných uchádzačov predstavoval indíciu spôsobilú vyvolať podozrenie, že ponuka spoločnosti ADS mohla mať neobvykle nízku cenu, čo malo viesť Komisiu k tomu, aby overila zloženie tejto ponuky, aby sa uistila, že nie je neobvykle nízka.

125

Na jednej strane je totiž potrebné pripomenúť, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené vo forme súťažného dialógu, pretože Komisia už identifikovala a vymedzila svoje potreby, ale zatiaľ nedefinovala presné prostriedky na ich uspokojenie (pozri bod 6 vyššie). Ceny ponúk boli preto do veľkej miery závislé od rôznych technických riešení a prostriedkov navrhovaných jednotlivými uchádzačmi, a teda aj od príslušných nákladov.

126

Na druhej strane sa sporný súťažný dialóg týkal nadobudnutia výrobkov, v prípade ktorých neexistovala trhová cena. Ako uznali hlavní účastníci konania na pojednávaní v odpovedi na otázku, ktorá im bola položená Všeobecným súdom, z osobitných vlastností satelitov vyplýva, že nejde o tovary, pre ktoré by bolo možné stanoviť štandardnú alebo trhovú cenu. Okrem toho sa prípad týkal dodávky satelitov s pokročilými vlastnosťami na zabezpečenie prechodu z prvej na druhú generáciu satelitov Galileo (pozri bod 7 vyššie), a teda satelity, pre ktoré ešte nemohla existovať trhová cena.

127

Po druhé treba poznamenať, že okrem cenového rozdielu žalobkyňa nepredkladá žiadny konkrétny argument na podporu svojho tvrdenia, že ponuka spoločnosti ADS sa mala zdať byť neobvykle nízka. Konkrétne nenamieta žiadny nesúlad s právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa majú služby poskytovať, ani nezahrnutie všetkých nákladov, ktoré ADS vynaložila na technické aspekty svojej ponuky, do ceny ponúknutej spoločnosťou ADS. V každom prípade treba uviesť, že skutočnosti vyplývajúce zo spisu nepotvrdzujú tvrdenie žalobkyne.

131

Z písomnej odpovede Komisie z 29. októbra 2022 na otázku položenú Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania zo 17. októbra 2022, ako aj z dokumentu pripojeného k tejto odpovedi, ku ktorým žalobkyňa predložila svoje pripomienky na pojednávaní navyše vyplýva, že finančné údaje ponúk uchádzačov predložili vo forme štandardných súborov. Najprv boli tieto súbory preskúmané komisiou pre vyhodnotenie pomocou softvéru s názvom „ESA Costing Software (ECOS)“ určeného na celkové posúdenie cenových položiek v ponukách. Pokiaľ ide najmä o konečnú ponuku spoločnosti ADS, na základe analýzy uvedeného softvéru bola vypracovaná súhrnná tabuľka, pričom táto tabuľka obsahovala 21 podkategórií cenových položiek, najmä nákladov na pracovnú silu a rôznych technických položiek, ako aj ziskovú maržu. Nakoniec finančné údaje predložených ponúk vrátane finančných údajov konečnej ponuky spoločnosti ADS vyhodnotila 14‑členná podskupina komisie pre vyhodnotenie, ktorá bola poverená posúdením štvrtého čiastkového kritéria uvedeného vyššie.

132

V prejednávanej veci teda nebola preukázaná existencia indícií, ktoré by mohli vyvolať podozrenie Komisie, že ponuka spoločnosti ADS mohla mať neobvykle nízku cenu. V dôsledku toho Komisia nebola povinná v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 118 vyššie overiť zloženie ponuky spoločnosti ADS, aby sa uistila, že táto ponuka nemá neobvykle nízku cenu.

133

Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne teda Komisia neporušila svoje povinnosti týkajúce sa preskúmania ponúk s neobvykle nízkou cenou.

[ omissis ]

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti Komisie prijať samostatné rozhodnutie o zadaní zákazky

216

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť prijať samostatné rozhodnutie o zadaní zákazky tým, že sa obmedzila na potvrdenie výsledkov uvedených v hodnotiacej správe. Zodpovednosť za program Galileo uložená Komisii článkom 12 ods. 1 nariadenia č. 1285/2013 spôsobuje vznik povinnosti prijať v rámci sporného súťažného dialógu samostatné rozhodnutie o zadaní zákazky. Navyše dohody o delegovaní uzavreté medzi Komisiou a ESA podľa článku 15 uvedeného nariadenia nemôžu túto zodpovednosť Komisie obmedziť alebo zmeniť. Komisia okrem toho nie je viazaná návrhom uvedeným v hodnotiacej správe a mala sama preskúmať ponuky uchádzačov, najmä preto, že v tomto prípade existovali indície o nesprávnom posúdení zo strany komisie pre vyhodnotenie, čo malo viesť Komisiu k dôkladnému preskúmaniu uvedenej správy.

217

Komisia, ktorú v konaní podporuje ADS a Talianska republika, tieto tvrdenia spochybňujú.

221

V druhom rade treba v každom prípade zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na údajnom porušení povinnosti prijať samostatné rozhodnutie Komisie o zadaní zákazky.

222

Najskôr treba uviesť, že podľa článku 150 ods. 1 a 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách ponuky predložené v rámci verejného obstarávania vyhodnotí komisia pre vyhodnotenie vymenovaná verejným obstarávateľom. Okrem toho môže verejný obstarávateľ upustiť od vymenovania komisie pre vyhodnotenie len v prípadoch stanovených v článku 168 ods. 5 toho istého nariadenia. ďalej vyplýva, že výsledky hodnotenia vykonaného komisiou pre vyhodnotenie sú uvedené v hodnotiacej správe obsahujúcej návrh na zadanie zákazky. Napokon verejný obstarávateľ prijme svoje rozhodnutie buď schválením hodnotiacej správy, alebo v náležitých prípadoch uvedie dôvody na neuplatnenie odporúčaní uvedených v hodnotiacej správe alebo v náležitých prípadoch dôvody rozhodnutia o nezadaní zákazky v súlade s kapitolou 1 oddielom 2 bodom 30.3 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

223

Z toho vyplýva, že na jednej strane v prípadoch, keď bola komisia pre vyhodnotenie vymenovaná verejným obstarávateľom, je úlohou tejto komisie vyhodnotiť predložené ponuky. Na druhej strane, hoci je pravda, že verejný obstarávateľ nie je viazaný hodnotiacou správou, nič to nemení na skutočnosti, že v prípade, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne riadiť sa návrhom na zadanie zákazky obsiahnutým v uvedenej správe, jeho rozhodnutie o zadaní zákazky sa môže zakladať na uvedenej správe.

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Spoločnosť OHB System AG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

( 1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.

( ) Skryté dôverné údaje.