T-79/21

Airport Marketing Services Ltd , so sídlom v Dubline (Írsko),

v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, V. Blanc, S. Rating I.‑G. Metaxas‑Maranghidis a D. Pérez de Lamo, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: L. Flynn, J. Carpi Badía a C. Georgieva, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 20. októbra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

[ omissis ]

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

4

Správu letiska Montpellier zabezpečovala v rokoch 1964 až 2009 Obchodná a priemyselná komora Montpellier, ktorá bola následne začlenená do Obchodnej a priemyselnej komory Hérault (ďalej len „CCIM“). Dňa 23. júna 2009 bola prevedená na akciovú spoločnosť Aéroport Montpellier Méditerranée (ďalej len „AMM“), ktorej 60 % základného imania vlastní francúzsky štát, 25 % CCIM, 7 % Rada departementu Hérault, 6,5 % región Okcitánia, 1 % spoločenstvo aglomerácie Pays de l’Or a 0,5 % metropolitný región Montpellier Méditerranée Métropole.

[ omissis ]

6

Združenie pre podporu turistických a hospodárskych tokov (ďalej len „APFTE“) je združenie, ktoré bolo zriadené v júni 2010 z iniciatívy CCIM v spolupráci s viacerými územnými samosprávnymi celkami, a to Regionálnou radou regiónu Languedoc‑Roussillon (teraz región Okcitánia), departementom Hérault, spoločenstvom aglomerácie Montpellier (teraz Montpellier Méditerranée Métropole), združením obcí Pays de l’Or (teraz spoločenstvo aglomerácie Pays de l’Or), mestom Montpellier (ďalej len „verejnoprávni členovia združenia APFTE“) a s účasťou viacerých miestnych podnikov.

7

13

Dňa 23. marca 2017 bola Európskej komisii doručená sťažnosť od leteckej spoločnosti Air France, v ktorej tvrdila, že APFTE poskytlo v rokoch 2010 až 2015 spoločnosti Ryanair neoprávnenú štátnu pomoc vo forme zmlúv o marketingových službách na podporu prevádzky leteckej dopravy na letisko Montpellier a z neho.

[ omissis ]

C.

Napadnuté rozhodnutie

18

Po tretie Komisia v rámci posúdenia hospodárskej výhody uviedla, že väzby medzi zmluvami o letiskových službách uzavretými spoločnosťou AMM, ktorých cieľom je stanoviť finančné a prevádzkové podmienky komerčných letov prevádzkovaných spoločnosťou Ryanair na letisko Montpellier a z neho, a dotknutými zmluvami, ktoré uzavrelo APFTE, neboli dostatočné na odôvodnenie spoločnej analýzy a rozhodla sa vykonať samostatné preskúmanie dotknutých zmlúv. Domnievala sa, že uzavretím uvedených zmlúv APFTE sledovalo cieľ regionálnej politiky, konalo len ako orgán verejnej moci a nemalo v úmysle získať finančný zisk v súlade s logikou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a že nákup marketingových služieb nezodpovedal skutočnej potrebe, ale jeho cieľom bolo skôr dotovať lety spoločnosti Ryanair z letiska a na letisko Montpellier, a tak kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nebolo uplatniteľné. Dodala, že aj keby bolo toto kritérium uplatniteľné, nebolo by splnené, keďže ceny zaplatené na základe dotknutých zmlúv nezodpovedali trhovej cene. Vzhľadom na tieto skutočnosti z toho vyvodila, že dotknuté zmluvy poskytovali spoločnosti Ryanair hospodársku výhodu.

[ omissis ]

24

Komisia dospela k záveru, že dotknuté zmluvy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

[ omissis ]

II. Návrhy účastníkov konania

29

Komisia podporovaná Radou navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

a) O štvrtej časti založenej na rozpore v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve

136

Žalobkyne vytýkajú Komisii jednak to, že sa domnievala, že kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nebolo uplatniteľné, a jednak to, že ho uplatnila, keď sa snažila určiť, či APFTE malo „skutočnú potrebu“ kúpiť marketingové služby od žalobkýň a či zaplatená cena zodpovedala trhovej cene. Tvrdia, že z judikatúry a oznámenia Komisie o pojme „štátna pomoc“ uvedenom v článku 107 ods. 1 [ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1 ) vyplýva, že kritérium „skutočnej potreby“ je variantom kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré sa musí uplatniť len za výnimočných okolností, a že porovnanie ceny transakcie za trhovú cenu je typickým prvkom kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Preto podľa žalobkýň existuje rozdiel v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

137

Komisia túto argumentáciu spochybňuje. Tvrdí, že kritérium „skutočnej potreby“ nie je variantom kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a že vo svojom oznámení týkajúcom sa pojmu „štátna pomoc“ sa v časti týkajúcej sa uvedeného kritéria uvádza, že „môžu sa… vyskytnúť výnimočné okolnosti, za ktorých nákup tovaru alebo služieb zo strany orgánu verejnej moci nemožno považovať za nákup v súlade s trhovými podmienkami, a to ani vtedy, ak sa uskutočnil za trhové ceny“, čo je prístup, ktorý potvrdil Všeobecný súd.

138

Východiskom, na základe ktorého sa určí, či sa má toto uplatniť, musí byť hospodárska povaha konania členského štátu, a nie to, ako si tento štát subjektívne myslel, že koná, alebo aké alternatívne postupy zvážil pred prijatím sporného opatrenia (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P , EU:C:2017:706 , bod 27 ).

142

Článok 107 ods. 1 ZFEÚ totiž nerozlišuje štátne opatrenia podľa príčin alebo cieľov (rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73 , EU:C:1974:71 , bod 27 , a z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C‑409/00 , EU:C:2003:92 , bod 46 ). Povaha cieľov, ktoré sledujú štátne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako štátnej pomoci (rozsudky z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, C‑81/10 , EU:C:2011:811 , bod 17 , a z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P , EU:C:2022:50 , bod 122 ).

143

Ak sa uplatní kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, treba preskúmať, či by takéto opatrenie za normálnych trhových podmienok prijal aj súkromný hospodársky subjekt nachádzajúci sa vo veľmi podobnej situácii ako štát. Kritérium, ktoré sa má konkrétne použiť v danom prípade, sa musí určiť najmä z hľadiska povahy transakcie plánovanej dotknutým členským štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH, C‑579/16 P , EU:C:2018:159 , body 52 až 55 ).

144

Samotná skutočnosť, že štát kupuje tovary a služby, ktoré boli údajne ponúkané za trhových podmienok, totiž nestačí na to, aby táto transakcia predstavovala bežnú obchodnú transakciu uskutočnenú za podmienok, ktoré by súkromný hospodársky subjekt akceptoval. Za určitých okolností je potrebné objektívne preukázať, že štát mal skutočnú potrebu nadobudnúť uvedené tovary a služby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T‑14/96 , EU:T:1999:12 , body 74 až 79 ).

148

Komisia spresnila svoj výklad skutočnej potreby vo svojom oznámení o pojme „štátna pomoc“. V bode 82 uvedeného oznámenia, ktorý je súčasťou oddielu 4.2 s názvom „Kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“, sa okrem iného uvádza, že pri posudzovaní súladu určitých transakcií s trhovými podmienkami by sa mali vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti daného prípadu. Môžu sa napríklad vyskytnúť výnimočné okolnosti, za ktorých nákup tovaru alebo služieb zo strany orgánu verejnej moci nemožno považovať za nákup v súlade s trhovými podmienkami, a to ani vtedy, ak sa uskutočnil za trhové ceny.

149

Hoci týmto oznámením nemôže byť Všeobecný súd viazaný, môže napriek tomu slúžiť ako užitočný zdroj inšpirácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Česká republika/Komisia, C‑696/15 P , EU:C:2017:595 , bod 53 ).

150

Na jednej strane, pokiaľ ide o prvý dôvod, a to dôvod súvisiaci so skutočnosťou, že APFTE konalo ako orgán verejnej moci, treba totiž poznamenať, ako v podstate vyplýva z bodov 142 a 145 vyššie, že hoci uplatnenie kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve treba preskúmať bez ohľadu na ciele verejnej politiky, sledovanie takýchto cieľov nevylučuje uplatniteľnosť tohto kritéria.

154

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhý dôvod, a to dôvod týkajúci sa nákupu marketingových služieb, ktoré nezodpovedali skutočnej potrebe združenia APFTE od žalobkýň, treba uviesť, ako v podstate vyplýva z bodov 146 až 149 vyššie, že preskúmanie skutočnej potreby štátu nadobudnúť tovary a služby si pojmovo vyžaduje analýzu toho, či by sa súkromný hospodársky subjekt nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii štátu, správal za bežných trhových podmienok rovnako. Ako však vyplýva z bodu 143 vyššie, takéto posúdenie patrí do pôsobnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Ani tento dôvod uvedený Komisiou teda neumožňuje dospieť k záveru o vylúčení uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

155

Treba preto konštatovať, že Komisia sa tým, že dospela k záveru, že kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve sa v prejednávanej veci neuplatňuje, dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

156

159

Pokiaľ ide o to, že žalobkyne sa odvolávajú na rozpor v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s otázkou, či cena zaplatená na základe dotknutých zmlúv zodpovedala trhovej cene, stačí konštatovať, že Komisia v odôvodneniach 184, 306 a 307 napadnutého rozhodnutia uviedla, že neexistencia skutočnej potreby združenia APFTE uzavrieť dotknuté zmluvy bola dostatočná na preukázanie existencie hospodárskej výhody a že subsidiárne preskúmala, či cena zaplatená združením APFTE zodpovedala trhovej cene, keďže Ryanair predložila takéto tvrdenie v rámci svojich pripomienok počas konania vo veci formálneho zisťovania.

160

Preto s výhradou analýzy, ktorá sa vykoná v rámci prvých troch častí štvrtého žalobného dôvodu, treba štvrtú časť, a teda celý druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodné.

[ omissis ]

IV. O trovách

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Spoločnosti Ryanair DAC a Airport Marketing Services Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

3.

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.