T-88/21

62021TJ0088

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)

z 12. októbra 2022 ( *1 )

„Verejná služba – Úradník – Personál ESVČ pridelený do tretej krajiny – Vedúci delegácie – Skúšobná doba pre riadiacich pracovníkov – Záverečná hodnotiaca správa po skončení skúšobnej doby pre riadiacich pracovníkov – Akt nespôsobujúci ujmu – Neprípustnosť – Preloženie na miesto mimo riadiacich štruktúr v sídle ESVČ – Povinnosť odôvodnenia – Právo byť vypočutý – Podmienky uplatnenia článku 11 rozhodnutia Komisie K(2008) 5028/2 z 9. septembra 2008 o zamestnancoch stredného riadenia na vedúcich delegácie – Nezaradenie dokumentov do osobného spisu – Záujem služby – Zneužitie právomoci – Žiadosť o pomoc – Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti – Zodpovednosť“

Vo veci T‑88/21,

Sandra Paesen , bytom v Beersele (Belgicko), v zastúpení Casado García‑Hirschfeld, advokát,

tajomník: L. Ramette, hlavný referent,

s prihliadnutím na písomnú časť konania

a po pojednávaní zo 7. apríla 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

1

4

Od tohto dátumu sa na žalobkyňu vzťahovala skúšobná doba pre riadiacich pracovníkov v dĺžke deviatich mesiacov v súlade s rozhodnutím Komisie C(2008) 5028/2 z 9. septembra 2008 o zamestnancoch stredného riadenia (ďalej len „rozhodnutie 5028/2“), ktoré sa na ESVČ stalo uplatniteľným na základe rozhodnutia jej generálneho riaditeľa administratívy PROC EEAS(2011) 002 z 29. novembra 2011.

5

Vzhľadom na priebežnú hodnotiacu správu o skúšobnej dobe, podľa ktorej boli schopnosti žalobkyne v oblasti uplatnenia autority a riadenia vyhodnotené ako nedostatočné, sa skúšobná doba pre riadiacich pracovníkov 18. marca 2019 s účinnosťou od 1. júna 2019 predĺžila o šesť mesiacov.

6

Inšpekčná služba ESVČ vykonala v období od 16. do 25. septembra 2019 kontrolu delegácie ad hoc .

10

Žalobkyňa zaslala 29. novembra 2019 generálnej tajomníčke ESVČ svoje pripomienky k návrhu kontrolnej správy.

11

Žalobkyňa zaslala 12. decembra 2019 generálnej tajomníčke ESVČ svoje pripomienky k záverečnej hodnotiacej správe po skončení jej skúšobnej doby.

12

Žalobkyňa 18. decembra 2019 zopakovala pred generálnou tajomníčkou svoje pripomienky k záverečnej hodnotiacej správe o skúšobnej dobe a k podmienkam, za ktorých absolvovala skúšobnú dobu, pričom požiadala o sprístupnenie dokumentov, na ktorých bola uvedená správa založená.

16

Žalobkyni bola 29. januára 2020 doručená konečná verzia kontrolnej správy z inšpekcie ad hoc (ďalej len „konečná kontrolná správa“).

17

Žalobkyni bolo 22. marca 2020 dovolené, aby opustila miesto výkonu práce a vrátila sa do Belgicka zo zdravotných a rodinných dôvodov. Od tohto dňa postupne až do 1. septembre 2020 čerpala nemocenskú dovolenku a dovolenku za kalendárny rok.

18

Žalobkyňa 30. marca 2020 zaslala riaditeľstvu ľudských zdrojov ESVČ doplňujúce informácie k žiadosti o pomoc.

22

Žalobkyňa podala 10. júla 2020 na jednej strane podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť namierenú proti záverečnej hodnotiacej správe o skúšobnej dobe a proti vyššie uvedeným rozhodnutiam z 10. apríla, 30. apríla a 12. mája 2020 a na druhej strane požiadala o zaplatenie sumy vo výške 60 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola údajne spôsobená, ako aj náhradu jej nákladov a odmeny advokáta.

23

Menovací orgán (ďalej len „menovací orgán“) 4. novembra 2020 zamietol sťažnosť (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).

Návrhy účastníkov konania

24

„vylúčil z konania“ prílohy D.2, D.3 a D.4 dupliky,

–

uložil ESVČ povinnosť nahradiť trovy konania.

25

ESVČ navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

38

Treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku, ktorý musí Všeobecný súd uplatniť ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2020, Credito Fondiario/CRU, C‑69/19 P , EU:C:2020:178 , bod 54 a citovaná judikatúra).

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že existencia aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 a článku 91 ods. 1 služobného poriadku je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti každej žaloby, ktorú podajú úradníci alebo úradníci na dôchodku proti inštitúcii, ku ktorej patria. Podľa ustálenej judikatúry iba opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu priamo a bezprostredne ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatne menia jeho právne postavenie, sú aktmi, ktoré možno napadnúť žalobou o neplatnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, Martinez De Prins a i./ESVČ, T‑575/16 , EU:T:2017:911 , bod 30 a citovanú judikatúru).

40

Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa prípustnosti žalôb o neplatnosť tiež vyplýva, že pri kvalifikovaní napadnutých aktov treba vychádzať z ich samotnej podstaty, ako aj zo zámeru ich autorov. V tejto súvislosti sú napadnuteľnými aktmi v zásade opatrenia, ktoré konečným spôsobom určujú postoj orgánu, úradu alebo agentúry Únie na záver určitého správneho konania a majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu, s výnimkou dočasných opatrení, ktorých účelom je pripraviť konečné rozhodnutie a ktoré takéto účinky nemajú, ako aj aktov, ktoré len potvrdzujú skorší akt, ktorý nebol napadnutý v stanovenej lehote (pozri rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, C‑14/19 P , EU:C:2020:492 , bod 70 a citovanú judikatúru).

44

Teda tak, ako vyplýva zo znenia článku 11 ods. 4 tretieho pododseku rozhodnutia 5028/2 a ako pripúšťa aj ESVČ vo svojej písomnej odpovedi na organizačné procesné opatrenia, zo záverečnej hodnotiacej správy o skúšobnej dobe, v ktorej sa prinajmenšom raz konštatuje nedostatočná riadiaca schopnosť, vyplýva, že menovací orgán, ktorý túto správu vydáva, neprijme rozhodnutie o preložení dotknutého úradníka na miesto mimo riadiacich štruktúr, ale ako menovací orgán zodpovedný za preloženie uvedeného úradníka predloží len návrh vysokému predstaviteľovi, a to aj po predĺžení skúšobnej doby riadiaceho pracovníka.

45

Po druhé bolo rozhodnuté, že dôvod prijatia skúšobnej doby podľa článku 44 ods. 2 služobného poriadku v znení platnom do 31. decembra 2013 bol dostatočne blízky dôvodu zavedenia skúšobnej doby pre dočasných zamestnancov podľa článku 14 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie v znení platnom do 31. decembra 2013, a teda bolo možné prihliadať na príslušnú judikatúru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2016, FS/EHSV, F‑50/15 , EU:F:2016:119 , bod 97 ).

46

Takýto úzky vzťah existuje aj v prípade skúšobnej doby nariadenej novým vedúcim delegácií ESVČ podľa rozhodnutia 5028/2. Preto správu, akou je záverečná hodnotiaca správa o skúšobnej dobe nemožno porovnávať s ročnými hodnotiacimi správami, ktoré sa vyhotovujú počas celého služobného postupu úradníka, a ktoré samé osebe predstavujú akty spôsobujúce ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 2020, XH/Komisia, T‑511/18 , EU:T:2020:291 , bod 133 a citovanú judikatúru).

50

Treba však poznamenať, že výnimočný postup do vyššieho platového stupňa upravený v článku 44 ods. 2 služobného poriadku sa vzťahuje na úradníkov vymenovaných za vedúceho útvaru, riaditeľa alebo generálneho riaditeľa, nie však na zamestnancov ESVČ, ktorí sú rovnako, ako žalobkyňa, po prvýkrát vymenovaní do funkcie vedúceho delegácie upravenej v článku 5 rozhodnutia 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ( Ú. v. EÚ L 201, 2010, s. 30 ).

51

Preto skutočnosť, že článok 44 ods. 2 služobného poriadku odkazuje na článok 43 služobného poriadku nemá vplyv na povahu záverečnej hodnotiacej správy o skúšobnej dobe vedúcich delegácií ESVČ ako prípravného aktu.

52

Po štvrté je tiež pravda, že článok 11 ods. 4 druhý pododsek rozhodnutia 5028/2 odkazuje na článok 43 služobného poriadku, keď stanovuje, že záverečná hodnotiaca správa o skúšobnej dobe sa musí priložiť ku každoročnej hodnotiacej správe upravenej v poslednom uvedenom ustanovení.

56

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že kým prvé napadnuté rozhodnutie o preložení žalobkyne na miesto mimo riadiacich štruktúr, v rozsahu, v akom s konečnou platnosťou odráža stanovisko administratívy, a preto sa bezprostredne týka záujmov žalobkyne, predstavuje akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, záverečná hodnotiaca správa o skúšobnej dobe, ktorá je len prípravným aktom k tomuto rozhodnutiu, nemá takúto povahu.

57

Za týchto podmienok sa predložené návrhy smerujúce k zrušeniu záverečnej hodnotiacej správy musia považovať za neprípustné a je potrebné ich zamietnuť.

O návrhoch na zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia

58

– O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na porušení práva byť vypočutý

79

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa v zásade uvádza štyri nižšie uvedené výhrady.

80

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že v odpovedi na list generálnej tajomníčky ESVČ z 27. novembra 2019, ktorým jej bola oznámená záverečná hodnotiaca správa o skúšobnej dobe, predložila pripomienky, ku ktorým nebolo zaujaté stanovisko. Tvrdí, že nemohla ovplyvniť rozhodovací proces menovacieho orgánu, čo potvrdzujú okolnosti, že v prvom napadnutom rozhodnutí sa neuvádzajú pripomienky, ktoré predložila 12. decembra 2019 a 30. januára 2020 a na druhej strane, že z uvedeného rozhodnutia nijako nevyplýva, že by menovací orgán skutočne uplatnil svoju právomoc posúdenia s ohľadom na pripomienky, ktoré predložila k uvedenej správe.

81

ESVČ s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí.

85

Treba pripomenúť, že podľa článku 41 ods. 2 Charty právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa najmä právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

86

Právo byť vypočutý tak zaručuje každému možnosť oznámiť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania, a to skôr, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (pozri rozsudok z 21. októbra 2021, Parlament/UZ, C‑894/19 P , EU:C:2021:863 , bod 89 a citovanú judikatúru).

87

V prejednávanej veci je po prvé nesporné, že listom z 27. novembra 2019 generálna tajomníčka ESVČ zaslala žalobkyni záverečnú hodnotiacu správu o skúšobnej dobe a informovala ju, že na základe tejto správy má vysoký predstaviteľ v úmysle preložiť ju na miesto mimo riadiacich štruktúr v sídle ESVČ v súlade s článkom 11 ods. 4 rozhodnutia 5028/2.

91

Okrem toho generálna tajomníčka ESVČ týmto listom žalobkyňu vyzvala, aby pred prijatím konečného rozhodnutia predložila v lehote štrnástich dní svoje písomné pripomienky.

92

Po druhé okrem písomných pripomienok z 12. decembra 2019 a z 11. januára 2020, ktoré žalobkyňa zaslala generálnej tajomníčke ESVČ a vysokému predstaviteľovi, aj zo spisu v konaní vyplýva, že žalobkyňa telefonicky hovorila s generálnou tajomníčkou 17. decembra 2019 a že nasledujúci deň jej žalobkyňa zaslala nové písomné pripomienky.

93

Na jednej strane totiž treba poznamenať, že rozhodnutie 5028/2 nijako neukladá menovaciemu orgánu takúto povinnosť.

97

Na druhej strane je pravda, že v bode 75 rozsudku zo 16. septembra 2013, Wurster/EIRR ( F‑20/12 a F‑43/12 , EU:F:2013:129 ), bolo v súvislosti s hodnotiacou správou o riadiacich schopnostiach upravenou vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach vzťahujúcich sa na riadiacich pracovníkov na úrovni stredného riadenia Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIRR) rozhodnuté, že každá osoba, o ktorej sa vypracuje hodnotiaca správa, ktorá môže mať dôsledky pre jej služobný postup, musí mať možnosť predložiť svoje pripomienky predtým, než sa uvedená správa stane konečnou, a to aj pri neexistencii výslovného ustanovenia.

98

Tento záver však vychádzal z judikatúry týkajúcej sa ročných hodnotiacich správ. Keďže tieto hodnotiace správy predstavujú prvky, ktoré môžu vyvolávať účinky počas celej kariéry úradníka, majú povahu aktov, ktoré spôsobujú ujmu (pozri bod 46 vyššie), čo však neplatí v prípade záverečnej hodnotiacej správy o skúšobnej dobe (pozri body 56 a 57 vyššie).

99

Takýto záver potvrdzuje aj okolnosť uvedená v bodoch 45 a 46 vyššie, v zmysle ktorej sa dôvod existencie takej skúšobnej doby, aká sa v prejednávanej veci uplatní v prípade nových vedúcich delegácií, dostatočne podobá dôvodu skúšobnej doby vzťahujúcej sa na nových úradníkov, a preto sa Všeobecný súd inšpiruje judikatúrou v tejto oblasti.

103

Z tejto judikatúry týkajúcej sa správ o skúšobnej dobe, ktorá sa uplatní analogicky, totiž vyplýva, že rešpektovanie práva úradníka prepusteného v skúšobnej dobe na obranu si vyžaduje, aby sa mu v priebehu konania vedeného administratívou, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia o prepustení, poskytla možnosť účinne vyjadriť svoj názor ku skutočnej existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na základe ktorých prijal menovací orgán svoje rozhodnutie. Vzhľadom na to, že dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie založené, vychádzajú z posúdení obsiahnutých v hodnotiacej správe tohto úradníka, právo byť vypočutý je zaručené, ak sa tento úradník k uvedeným posúdeniam vyjadril a mal možnosť predložiť pripomienky ku všetkým dokumentom, ktoré inštitúcia zamýšľa proti nemu použiť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2019, Bonnafous/EACEA, T‑614/17 , neuverejnený, EU:T:2019:381 , body 79 , 80 a 93 a citovanú judikatúru).

104

V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 63 vyššie, sú dôvody, o ktoré sa opiera prvé napadnuté rozhodnutie, založené na posúdeniach uvedených v záverečnej hodnotiacej správe o skúšobnej dobe žalobkyne a je nesporné, že žalobkyňa sa k predmetným hodnoteniam vyjadrila.

105

Okrem toho, aj keď rozhodnutie ADMIN (2019) 31, uplatniteľné od 16. novembra 2019, stanovovalo, že vysoký predstaviteľ je orgánom príslušným pre prijímanie rozhodnutí o preložení vedúcich delegácií v záujme služby, zo znenia tohto rozhodnutia nevyplýva, že by ESVČ ukladalo povinnosť uskutočniť v prípade okolností, o aké ide v prejednávanej veci, pohovor medzi vysokým predstaviteľom s vedúcim delegácie.

109

Po štvrté žalobkyňa nemôže namietať, že na jej písomné pripomienky sa nereagovalo, že nemohla ovplyvniť rozhodovací proces menovacieho orgánu a že z prvého napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by menovací orgán skutočne pri výkone svojej právomoci posúdenia prihliadal na písomné pripomienky, ktoré predložila.

110

Aj keď si totiž rešpektovanie práva na obhajobu a práva byť vypočutý vyžaduje, aby inštitúcie Únie umožnili dotknutým osobám účinne vyjadriť svoje stanovisko, nemôže pre tieto inštitúcie znamenať povinnosť súhlasiť s ním (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júla 2017, Arbuzov/Rada, T‑221/15 , neuverejnený, EU:T:2017:478 , bod 84 , a z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada, T‑288/15 , EU:T:2018:619 , bod 330 ).

111

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 11 rozhodnutia 5028/2 a rozhodnutia ADMIN (2019) 31

129

Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate uvádza päť výhrad založených po prvé na nezrovnalostiach priebežnej hodnotiacej správy o skúšobnej dobe, po druhé na neobvyklej povahe podmienok plynutia skúšobnej doby pre riadiacich pracovníkov, po tretie na neexistencii cieľov a ukazovateľov v priebehu skúšobnej doby riadiaceho pracovníka, po štvrté na nesprávnosti záverečnej hodnotiacej správy o skúšobnej dobe a po piate na okolnosti, že prvé napadnuté rozhodnutie patrilo do právomoci vysokého predstaviteľa.

130

ESVČ s tvrdeniami žalobkyne nesúhlasí.

[ omissis ]

Okrem toho zásada kontinuity hodnotenia skúšobnej doby pre riadiacich pracovníkov upravená v článku 11 ods. 2 rozhodnutia 5028/2 nevyhnutne predpokladá, že konečné hodnotenie sa musí vykonať na základe toho istého dokumentu obsahujúceho jednoznačné ciele a ukazovatele výkonnosti, akým je dokument upravený v prípade priebežného hodnotenia.

160

Na úvod treba poznamenať, že v prejednávanej veci ESVČ a žalobkyňa neschválili formálny dokument, ktorý by stanovoval jednoznačné ciele a ukazovatele výkonnosti v súvislosti s typickými riadiacimi úlohami alebo schopnosťami žalobkyne pred začatím plynutia jej skúšobnej doby. V tomto ohľade bol porušený článok 11 ods. 1 prvý pododsek rozhodnutia 5028/2.

161

Po prvé, čo sa týka stanovenia cieľov, treba pripomenúť, že v zmysle judikatúry platí, že ak existujú interné pravidlá inštitúcie, ktoré predpisujú stanovenie cieľov úradníkovi na začiatku hodnoteného obdobia, nedodržanie týchto pravidiel má podstatnú povahu a odôvodňuje napadnutie sporného hodnotenia z dôvodu, že opis pracovného miesta nebol vzhľadom na stanovené ciele dostatočný (pozri rozsudok z 12. mája 2016, FS/EHSV, F‑50/15 , EU:F:2016:119 , bod 100 a citovanú judikatúru).

162

Okrem toho predovšetkým zemepisná vzdialenosť medzi sídlom ESVČ a delegáciami si od vedúceho delegácie vyžaduje väčšiu schopnosť plniť vedúce funkcie autonómie v porovnaní s vedúcim oddelenia, ktorý podlieha bezprostrednému dohľadu jeho nadriadených.

166

V prejednávanej veci žalobkyňa na účely jej vymenovania za vedúcu delegácie v Malawi predložila prihlášku jednak s prihliadnutím na opis pracovného miesta a jednak na oznámenie o voľnom pracovnom mieste, v ktorých sa uvádzali osobitné ciele v oblasti riadenia.

167

Opis pracovného miesta vedúceho delegácie v Malawi v časti týkajúcej sa úloh prislúchajúcich tomuto pracovnému miestu predovšetkým obsahoval pododdiel týkajúci sa riadenia ľudských zdrojov, v rámci ktorého sa uvádzali tieto úlohy: hodnotenie individuálnych výkonov zamestnancov uvedenej delegácie, určovanie potrebných školení zamestnancov, zodpovednosť riadiaceho pracovníka v oblasti odbornej nespôsobilosti, obťažovania a disciplinárnych problémov, ako aj dodržiavania postupov v súvislosti s týmito otázkami a znášanie sociálnej a etickej zodpovednosti vo vzťahu k zamestnancom.

168

V prejednávanej veci treba teda konštatovať, že riadiace úlohy uvedené v opise pracovného miesta a v oznámení o voľnom pracovnom mieste vedúceho delegácie v Malawi boli definované dostatočne presne na to, aby sa považovali za osobitné ciele v rámci skúšobnej doby žalobkyne.

172

Okrem toho vzhľadom na to, že sa žalobkyňa s prihliadnutím na opis pracovného miesta a oznámenie o voľnom pracovnom mieste týkajúce sa tohto pracovného miesta uchádzala o pracovné miesto vedúcej delegácie v Malawi, musela byť o týchto cieľoch nevyhnutne informovaná a s ohľadom na jej prihlášku na pracovné miesto sa musí nevyhnutne vychádzať z predpokladu, že s nimi pred nástupom do funkcie súhlasila.

173

Preto treba dospieť k záveru, že v prejednávanej veci sa spresnenia riadiacich úloh, ktoré boli uvedené v opise pracovného miesta a v oznámení o voľnom pracovnom mieste týkajúcom sa miesta vedúceho delegácie v Malawi, mohli považovať za ciele riadenia v zmysle a na účely uplatnenia rozhodnutia 5028/2.

174

Napokon zo skutkových okolností v konaní vedenom pred Všeobecným súdom nevyplýva, že by sa žalobkyňa obrátila na svojich nadriadených s požiadavkou týkajúcou sa stanovenia ukazovateľov výkonnosti s cieľom posúdiť jej riadiace schopnosti po skončení skúšobnej doby, a to aj napriek tomu, že v zmysle rozhodnutia 5028/2 musia byť takéto ukazovatele odsúhlasené úradníkom, na ktorého sa vzťahuje skúšobná doba pre riadiaceho pracovníka.

178

V tomto kontexte sa zdá, že žalobkyňa bola v dostatočnej miere oboznámená s očakávaniami v oblasti hodnotenia jej výkonnosti počas skúšobnej doby ako vedúcej delegácie v Malawi.

179

Táto výhrada sa preto musí zamietnuť.

[ omissis ]

Pani Sandra Paesen je povinná nahradiť trovy konania.

da Silva Passos

Valančius

Reine

Truchot

Sampol Pucurull