T-302/21

Coswell SpA , so sídlom vo Funo di Argelato (Taliansko),

Associação portuguesa de suplementos alimentares (Apard) , so sídlom v Lisabone (Portugalsko),

v zastúpení: B. Kelly, solicitor, K. Ewert, advokát, D. Scannell a C. Thomas, barristers,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: I. Galindo Martín, K. Mifsud‑Bonnici a B. Rous Demiri, splnomocnení zástupcovia,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, ktorými sú spoločnosti Aboca SpA Soc. agr., Coswell SpA a združenie Associação portuguesa de suplementos alimentares (Apard), domáhajú zrušenia nariadenia Komisie (EÚ) 2021/468 z 18. marca 2021, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o botanické druhy obsahujúce deriváty hydroxyantracénu ( Ú. v. EÚ L 96, 2021, s. 6 , ďalej len „napadnuté nariadenie“), a to v rozsahu, v akom Európska komisia prostredníctvom článku 1 bodu 1 prvého, druhého a tretieho označenia a článku 1 bodu 2 uvedeného nariadenia zaradila určité deriváty hydroxyantracénu (ďalej len „DHA“) a určité prípravky do častí A a C prílohy III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín ( Ú. v. EÚ L 404, 2006, s. 26 ).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

DHA tvoria kategóriu chemických látok s heterogénnou a rôznou štruktúrou. Prirodzene sa vyskytujú v rôznych rastlinných druhoch, akými sú napríklad určité druhy Aloe a tiež určité druhy ovocia a zeleniny. Vo veľkej miere sa používajú vo výživových doplnkoch a liekoch na rastlinnej báze z dôvodu ich laxatívneho účinku.

6

Komisia 29. júna 2016 požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), aby posúdil dostupné informácie týkajúce sa bezpečnosti používania DHA z akéhokoľvek zdroja v potravinách. Zároveň Komisia tento úrad vyzvala, aby pre DHA odporučil dennú dávku, ktorá by nevyvolávala obavy, pokiaľ ide o možné škodlivé účinky na zdravie všeobecnej populácie, a prípadne zraniteľných podskupín populácie.

7

Na tento účel vychádzala Komisia najmä z článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1925/2006, ako aj z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 307/2012 z 11. apríla 2012, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá uplatňovania článku 8 nariadenia č. 1925/2006 ( Ú. v. EÚ L 102, 2012, s. 2 ).

8

9

Na základe záverov vedeckého stanoviska z roku 2017 predložila Komisia 22. júna 2018 pôvodný návrh nariadenia na účely prerokovania s expertnou skupinou pre výživové doplnky a obohatené potraviny. Komisia navrhla, aby na základe článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1925/2006 došlo k tomu, že sa po prvé „list Aloe a prípravky z neho pochádzajúce z druhov Aloe , ktoré sa používajú vo výživových doplnkoch na laxatívne účely“, zaradia do zoznamu látok, ktorých pridávanie alebo používanie v potravinách je zakázané, uvedeného v časti A prílohy III k nariadeniu č. 1925/2006, a po druhé že sa „koreň reveňa, pakoreň a prípravky z nich pochádzajúce z Rheum palmatum L, Rheum officinale Baillon a ich hybridov, ktoré sa používajú vo výživových doplnkoch určených na laxatívne použitie“, „list kasie, plod a prípravky z nich pochádzajúce z Cassia senna L [a] Cassia angustifolia Vahl, ktoré sa používajú vo výživových doplnkoch určených na laxatívne použitie“ a „kôra cascary a prípravky z nej pochádzajúce z Rhamnus frangula L [a] Rhamnus purshianus DC, ktoré sa používajú vo výživových doplnkoch určených na laxatívne použitie“, zaradia do zoznamu látok, ktorých používanie v potravinách podlieha skúmaniu Európskej únie, nachádzajúceho sa v časti C prílohy III k uvedenému nariadeniu.

10

Dňa 4. marca 2020 bol na verejnú konzultáciu predložený návrh nariadenia s cieľom poskytnúť všetkým zainteresovaným stranám možnosť vyjadriť svoj názor. Stanovoval sa v ňom na jednej strane zákaz okrem iného toho, aby sa do potravín pridával alebo aby sa pri výrobe potravín používal „aloe‑emodín a všetky extrakty, v ktorých je táto látka prítomná“, „emodín a všetky extrakty, v ktorých je táto látka prítomná“, a „extrakty z listov druhu Aloe obsahujúce [DHA]“, ako aj na druhej strane podrobenie skúmaniu Únie, pokiaľ ide o „extrakty z koreňa, pakoreňa Rheum palmatum L, Rheum officinale Baillon a ich hybridov obsahujúce [DHA]“, „extrakty z listu, plodu Cassia senna L obsahujúce [DHA]“ a „extrakty z kôry Rhamnus frangula L [a] Rhamnus purshiana DC obsahujúce [DHA]“.

14

V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 7 napadnutého nariadenia uviedla, že „[EFSA] zistil, že [DHA] aloe‑emodín a emodín, ako aj štrukturálne príbuzná zlúčenina dantrón sú genotoxické in vitro “, že „extrakty [ Aloe ] sú genotoxické in vitro s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku [DHA] prítomných v extrakte[, ďalej] že aloe‑emodín je genotoxický in vivo “ a že „extrakt z celých listov [ Aloe ] a štrukturálny analógový dantrón sú karcinogénne“.

15

Odôvodnenie

8 napadnutého nariadenia znie:

„Vzhľadom na možnú prítomnosť aloe‑emodínu a emodínu v extraktoch [EFSA] dospel k záveru, že [DHA] by sa mali považovať za genotoxické a karcinogénne, pokiaľ neexistujú konkrétne údaje o opaku, a že existuje bezpečnostné riziko pre extrakty obsahujúce [DHA], hoci neistota pretrváva. [EFSA] nebol schopný poskytnúť odporúčanie týkajúce sa denného príjmu [DHA], ktorý by nevyvolával obavy o ľudské zdravie.“

16

19

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté nariadenie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O vymedzení predmetu žaloby

21

V rámci tohto konania je medzi účastníkmi konania nesporné, že Aboca a Coswell, ako aj spoločnosti, ktoré sú členmi združenia Apard, nevyrábajú výrobky obsahujúce dantrón.

22

V dôsledku uvedeného treba usudzovať, že žalobkyne sa domáhajú zrušenia článku 1 bodu 1 prvého, druhého a tretieho označenia a článku 1 bodu 2 napadnutého nariadenia.

Druhý žalobný dôvod sa člení na dve časti. Prvá časť je založená na tom, že napadnuté nariadenie porušuje všeobecnú zásadu právnej istoty, keďže rozsah a účinky jeho ustanovení sú neisté. Druhá časť je založená na porušení zásady zákazu diskriminácie spočívajúcom v tom, že k uvádzaniu predmetných látok na trh sa pristupuje inak ako k uvádzaniu určitých rastlín predávaných v ich prirodzenej forme alebo ako zložka pridávaná do potravinového výrobku na účely ochutenia.

26

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení, ako aj na porušení zásady proporcionality alebo podstatných formálnych náležitostí, ktoré spočívajú v tom, že prijatie napadnutého nariadenia, ktorým sa určité látky a prípravky zaraďujú do častí A a C prílohy III k nariadeniu č. 1925/2006, nie je odôvodnené závermi úradu EFSA a nerešpektuje podmienky článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1925/2006, keďže vo vedeckom stanovisku z roku 2017 sa nezistili žiadne škodlivé účinky alebo možné škodlivé účinky predmetných látok a prípravkov a nestanovila sa žiadna bezpečná úroveň, pokiaľ ide o konzumáciu DHA.

27

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať v prvom rade argumentáciu žalobkýň uvedenú v rámci prvého žalobného dôvodu a prvej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá je založená na tom, že článok 8 nariadenia č. 1925/2006 neumožňuje zaradiť „prípravky“ do zoznamov uvedených v častiach A a C prílohy III k uvedenému nariadeniu. V druhom rade Všeobecný súd preskúma tvrdenia žalobkýň uvedené v rámci tretieho žalobného dôvodu, ktoré sú založené na tom, že nebola stanovená prahová hodnota rizika na účely zákazu pridávania predmetných látok a prípravkov do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 8 ods. 2 písm. a) bodom i) uvedeného nariadenia.

Komisia preto na účely prijatia napadnutého nariadenia nemohla vychádzať z článku 8 nariadenia č. 1925/2006.

31

Komisia tvrdí, že výrobky žalobkýň sú spracovanými potravinovými výrobkami. To, že sa skladajú len z prírodných zložiek, ich nemôže vylučovať z pôsobnosti nariadenia č. 1925/2006. Výrobok obsahujúci potravinu získanú z celých rastlín tak spĺňa kritérium „[pridané] do potravín… alebo [použité] pri ich výrobe“ v zmysle článku 8 uvedeného nariadenia. Komisia tiež spresňuje, že hoci v súlade s článkom 8 uvedeného nariadenia nemá všeobecnú právomoc zakázať potravinu abstraktne, môže upraviť zvýšený príjem látok v porovnaní s príjmom, ktorý možno očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy, t. j. príjem takých množstiev, ktorý sa ukáže byť nebezpečným pre ľudské zdravie, a to aj na základe prijatia napadnutého nariadenia urobila.

32

Komisia dodáva, že pojem „prípravky“ bol vymedzený v usmerneniach EFSA s názvom „Guidance on Safety assessment of botanicals and botanical preparations intended for use as ingredients in food supplements“ (Usmernenia k hodnoteniu bezpečnosti rastlín a rastlinných prípravkov určených na použitie ako zložky vo výživových doplnkoch) z 10. septembra 2009 (ďalej len „usmernenia EFSA z roku 2009“), a podľa týchto usmernení „táto terminológia zahŕňa všetky prípravky získané z rastlinných prvkov rôznymi postupmi (napríklad lisovaním, extrakciou, frakcionáciou, destiláciou, koncentráciou, sušením a fermentáciou)“. Tento pojem teda zahŕňa spracované výrobky, ale naopak sa nevzťahuje na konečné výrobky.

ak bol zistený škodlivý účinok na zdravie, látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku, sa:

i)

zaradí do časti A prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa zakáže, alebo

ii)

zaradí do časti B prílohy III a jej pridávanie do potravín alebo jej použitie pri výrobe potravín sa povolí iba za podmienok tam určených;

b)

Postup uvedený v článku 8 nariadenia č. 1925/2006 sa teda uplatní vtedy, ak sa do potravín pridávajú iné „látky“, ako sú vitamíny alebo minerálne látky, alebo „prísady [zložky – neoficiálny preklad ], ktoré obsahujú“ inú „látku“ ako vitamíny a minerálne látky, alebo sa tieto používajú pri výrobe potravín.

38

Na úvod Všeobecný súd konštatuje, že napadnuté nariadenie sa týka jednak špecifických DHA, ktorými sú aloe‑emodín a emodín, a jednak prípravkov, v ktorých sú tieto látky prítomné, prípravkov z listov druhu Aloe obsahujúcich DHA, a tiež v podstate prípravkov z častí určitých druhov reveňa, kasie a cascary, ktoré obsahujú DHA.

39

Zo skutočností uvedených v spise však vyplýva, že DHA, ktorými sú aloe‑emodín a emodín, treba považovať za „látky“ v zmysle článku 8 ods. 1 a článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1925/2006. Tieto dve DHA sú okrem toho za také kvalifikované v článku 1 bode 1 prvom a druhom označení napadnutého nariadenia, a to na základe použitia výrazu „všetky prípravky, v ktorých je táto látka prítomná“.

40

Všeobecný súd konštatuje, že pojem „látky“ alebo „[zložky], ktoré obsahujú… látku“, uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1925/2006, pojem „látka a/alebo zložka, ktorá obsahuje látku“, uvedený v článku 8 ods. 2 písm. a) bode i) uvedeného nariadenia, ako aj pojem „prípravky“ uvedený v napadnutom nariadení, nie sú v týchto nariadeniach výslovne vymedzené.

44

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora určenie významu a rozsahu pojmov, ktoré nie sú v práve Únie definované, sa musí vykonať podľa ich obvyklého významu v bežnom jazyku, pričom sa zároveň zohľadnia súvislosti, v ktorých sa používajú, ako aj účel sledovaný právnou úpravou, v ktorej sa nachádzajú (rozsudky z 9. novembra 2016, Davitas, C‑448/14 , EU:C:2016:839 , bod 26 , a z 26. októbra 2017, The English Bridge Union, C‑90/16 , EU:C:2017:814 , bod 18 ).

45

V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že pojem „iné látky ako vitamíny alebo minerálne látky“, ktorý je uvedený v článku 8 nariadenia č. 1925/2006, je konkrétnym vyjadrením pojmu „ďalšia látka“, ktorý je v článku 2 bode 2 uvedeného nariadenia vymedzený ako „látka iná než vitamín alebo minerálna látka, ktorá má výživový alebo fyziologický účinok“. Pojem „ďalšia látka“ je tak vymedzený zvyškovým spôsobom, a to na základe vylúčenia vitamínov alebo minerálnych látok, ktoré sú predmetom osobitných ustanovení tohto nariadenia, pričom indikatívne sa uvádza len to, že táto ďalšia látka má výživový alebo fyziologický účinok.

46

Podľa toho, čo sa výslovne uvádza v usmerneniach EFSA z roku 2009, cieľom týchto usmernení je však len vymedziť všeobecný rámec pre vedecké hodnotenie bezpečnosti rastlín a rastlinných prípravkov určených na použitie vo výživových doplnkoch. Je pritom síce pravda, že usmernenia orgánov Únie môžu slúžiť ako prvok výkladu aktu práva Únie, no takéto dokumenty nie sú na tento účel právne záväzné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. mája 2022, Association France Nature Environnement (Dočasné vplyvy na povrchové vody), C‑525/20 , EU:C:2022:350 , bod 31 ]. Definícia pojmu „prípravky“, ktorá vychádza z usmernení EFSA z roku 2009, teda nezaväzuje súd Únie, keďže právomoc poskytnúť záväzný výklad práva Únie má len tento súd.

50

Všeobecný súd tiež konštatuje, že definícia „prípravkov“ uvedená v usmerneniach EFSA z roku 2009 je cirkulárna a obmedzuje sa na vymenovanie zoznamu rôznych postupov, ktorými možno získať prípravok z danej rastliny, pričom sa v nej uvádza demonštratívny výpočet príkladov týchto postupov, ako je napríklad lisovanie, extrakcia, frakcionácia, destilácia, koncentrácia, sušenie a fermentácia. Táto definícia však neumožňuje presný výklad toho, čo treba rozumieť pod pojmom „prípravky“.

51

V každom prípade po prvé vzhľadom na znenie ustanovení napadnutého nariadenia, a predovšetkým na článok 1 bod 1 prvé a druhé označenie uvedeného nariadenia, ktorý sa týka určitých DHA ako látok, a tiež prípravkov, v ktorých sa tieto látky nachádzajú, treba konštatovať, že význam, ktorý treba pripísať pojmu „prípravok“, je širší ako význam pojmu „látka“. Samotná Komisia uznala, že na základe použitia pojmu „prípravky“ mali tieto ustanovenia za cieľ zakázať to, aby sa do potravín pridávali – alebo sa pri ich výrobe používali – nielen samotné látky, ale aj prípravky obsahujúce tieto látky, získané z rastlinných druhov rôznymi postupmi, ako je lisovanie, extrakcia, frakcionácia, destilácia, koncentrácia, sušenie a fermentácia.

55

Preto bez toho, aby bolo potrebné stanoviť presnú definíciu pojmov „látky“, „[zložky]“ a „[zložky], ktoré obsahujú… látku“, t. j. pojmy, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1 a článku 8 ods. 2 písm. a) bode i) nariadenia č. 1925/2006, z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci platí, že pojem „prípravky“, ktorý je uvedený v článku 1 bode 1 prvom, druhom a treťom označení a v článku 1 bode 2 napadnutého nariadenia, má širší rozsah a význam ako pojmy „látky“ a „[zložky]“ v zmysle uvedeného článku, a nemožno si ho s nimi zamieňať.

56

Vzhľadom na to, že pojmy „látky“, „[zložky]“ a „[zložky], ktoré obsahujú… látku“, t. j. pojmy, ktoré sú uvedené v článku 8 nariadenia č. 1925/2006, evokujú odlišné koncepty ako koncept, ktorý zastrešuje pojem „prípravky“ uvedený v ustanoveniach napadnutého nariadenia, rozsah zákazu pridávania „prípravkov“ do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín nemôže byť rovnaký ako rozsah zákazu látok alebo zložiek, ktoré ich obsahujú.

57

Ako sa však uvádza v bode 35 vyššie, článok 8 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 1925/2006 umožňuje zaradenie do časti A prílohy III k uvedenému nariadeniu, len pokiaľ ide o „látky“ alebo „zložky, ktoré ju obsahujú“.

61

V dôsledku uvedeného je potrebné zrušiť článok 1 bod 1 prvé a druhé označenie napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka slovného spojenia „a všetky prípravky, v ktorých je táto látka prítomná“, článok 1 bod 1 tretie označenie uvedeného nariadenia v rozsahu, v akom sa týka „prípravk[ov] z listov druhu Aloe obsahujúc[ich] [DHA]“, ako aj článok 1 bod 2 uvedeného nariadenia.

O žalobnom dôvode a tvrdeniach založených na tom, že nebola stanovená prahová hodnota rizika na účely zákazu pridávania určitých látok a prípravkov do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín, v súlade s článkom 8 ods. 1 a článkom 8 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia č. 1925/2006

62

V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyne okrem iného tvrdia, že v záveroch vedeckého stanoviska z roku 2017 sa nezistili škodlivé účinky na ľudské zdravie, ktoré by umožnili zaradiť predmetné látky a prípravky, ktoré sú uvedené v článku 1 bode 1 prvom, druhom a treťom označení napadnutého nariadenia, do časti A prílohy III k nariadeniu č. 1925/2006, a v tejto súvislosti nestanovujú presnú úroveň neškodného používania.

63

Zaradenie látok a prípravkov vymenovaných v článku 1 bode 1 prvom, druhom a treťom označení napadnutého nariadenia do časti A prílohy III k nariadeniu č. 1925/2006 tak spĺňa normu a požiadavku vedeckého dôkazu stanovenú v článku 8 ods. 2 písm. a) bode i) tohto posledného uvedeného nariadenia.

67

Všeobecný súd pripomína, že v zmysle judikatúry platí, že ak má Komisia vykonať komplexné technické alebo vedecké posúdenia, disponuje širokou mierou voľnej úvahy. V takomto prípade sa súdne preskúmanie obmedzuje na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré Komisia zohľadnila, vecne správne a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci. Pokiaľ však ide o závery Komisie, v rámci ktorých nedochádza ku komplexným technickým alebo vedeckým posúdeniam, súdne preskúmanie zo strany Všeobecného súdu je úplné. Rovnako platí, že pokiaľ ide o právne otázky, súdne preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom môže byť len úplné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Medac Gesellschaft für klinische Spezialpräparate/Komisia, T‑549/19 , EU:T:2020:444 , bod 47 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

68

Na preukázanie zjavného pochybenia inštitúcie pri posúdení komplexného skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrušenie určitého aktu, musia byť dôkazy, ktoré predložil žalobca, dostačujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v tomto akte stalo neprijateľným. S výnimkou tohto preskúmania prijateľnosti Všeobecnému súdu neprináleží, aby svojím posúdením komplexného skutkového stavu nahradil posúdenie inštitúcie, ktorá toto rozhodnutie vydala. Obmedzenie preskúmania súdom Únie však nemá vplyv na jeho povinnosť preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov a ich hodnovernosť a koherenciu, ako aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn relevantných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené (pozri rozsudok z 11. februára 2015, Španielsko/Komisia, T‑204/11 , EU:T:2015:91 , body 32 a 33 a citovanú judikatúru).

72

Okrem toho z odôvodnenia 2 nariadenia č. 1925/2006 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je „regulovať pridávanie vitamínov a minerálnych látok do potravín a regulovať používanie niektorých ďalších látok alebo zložiek s obsahom iných látok, ako sú vitamíny alebo minerálne látky, ktoré sa pridávajú do potravín alebo používajú pri ich výrobe za podmienok, v dôsledku ktorých dochádza ku značne zvýšenému príjmu týchto látok v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy a/alebo ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať potenciálne riziko“.

73

Všeobecný súd uvádza, že postup zavedený článkom 8 nariadenia č. 1925/2006 sa vyznačuje základnou úlohou, ktorá sa priznáva vedeckému posúdeniu zo strany EFSA, pokiaľ ide o účinok pridania látky alebo zložky, ktorá ju obsahuje, do potravín alebo účinok jej použitia pri výrobe potravín. Keďže totiž Komisia nie je schopná vykonať vedecké posúdenie, pokiaľ ide o zistenie ich prípadných škodlivých účinkov na zdravie, povinná konzultácia s EFSA je určená na to, aby jej poskytla potrebné prvky vedeckého posúdenia, ktoré jej umožnia s plnou znalosťou veci určiť vhodné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany verejného zdravia.

74

Článok 8 ods. 2 nariadenia č. 1925/2006 sa má vykladať v spojení s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia, a teda Komisia môže prijať rozhodnutie o zákaze alebo za presne stanovených podmienok o povolení pridávať do potravín – alebo používať pri výrobe potravín – iné látky, ako sú vitamíny alebo minerálne látky, alebo zložky ich obsahujúce, alebo o tom, že tieto látky podliehajú skúmaniu Únie, a to za splnenia určitých podmienok, hlavne pokiaľ vznikne ohrozenie, prípadne len potenciálne, a predovšetkým v dôsledku značne zvýšeného príjmu predmetnej látky v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie vyváženej a pestrej stravy, alebo príjmu spôsobilého predstavovať pre spotrebiteľov potenciálne ohrozenie z iných dôvodov.

78

Pokiaľ ide o prvú podmienku vyžadovanú na to, aby sa zakázalo pridávanie látky alebo zložky, ktorá ju obsahuje, do potravín, alebo jej použitie pri výrobe potravín, t. j. značne zvýšený príjem v porovnaní s príjmom, ktorý možno rozumne očakávať za bežných podmienok konzumácie alebo ktorý by inak mohol pre spotrebiteľov predstavovať možné ohrozenie, Všeobecný súd konštatuje, že na základe článku 1 bodu 1 prvého, druhého a tretieho označenia a článku 1 bodu 2 napadnutého nariadenia sú zakázané všetky predmetné látky a prípravky, a to bez ohľadu na množstvo DHA, ktoré obsahujú.

79

V tejto súvislosti Komisia v odôvodneniach 8 a 9 napadnutého nariadenia uviedla, že EFSA nebol schopný poskytnúť odporúčanie týkajúce sa denného príjmu DHA, ktorý by nevyvolával obavy o ľudské zdravie, čo napokon vyplýva zo záveru vedeckého stanoviska z roku 2017, ktorý je uvedený v bode 8 vyššie. V oddiele 2.7.2 vedeckého stanoviska z roku 2017 s názvom „Exposure via normal diet“ (Vystavenie prostredníctvom bežnej stravy) EFSA taktiež uviedol, že časti rastlín obsahujúce DHA môžu byť súčasťou bežnej stravy, ale v nadväznosti na výzvu na predloženie údajov zainteresované strany nesprístupnili žiadne údaje o koncentráciách DHA prítomných v týchto častiach konzumovaných rastlín.

80

Navyše z odôvodnenia 10 napadnutého nariadenia vyplýva, že DHA možno počas výroby odstrániť z prípravkov rastlinného pôvodu sériou filtrovacích procesov, ktorých výsledkom sú výrobky obsahujúce tieto látky len v stopových množstvách ako nečistoty.

84

Okrem toho z vedeckého stanoviska z roku 2017 ani zo žiadneho údaja v spise nevyplýva, že by ustanovenia napadnutého nariadenia boli prijaté z toho dôvodu, že by predmetné látky a prípravky inak mohli pre spotrebiteľov predstavovať možné ohrozenie.

85

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1925/2006 síce priznáva Komisii právomoc zaradiť do prílohy III k tomuto nariadeniu iné látky, ako sú vitamíny alebo minerálne látky, alebo zložky obsahujúce tieto látky, no Komisia musí splniť podmienky uvedené v tomto ustanovení.

86

Všeobecný zákaz pridávania látok a prípravkov obsahujúcich určité látky do potravín alebo ich používania pri výrobe potravín, t. j. látok, ktoré sú uvedené v článku 1 bode 1 prvom, druhom a treťom označení napadnutého nariadenia, bez ohľadu na prítomné množstvo týchto látok, pritom nie je v súlade s požiadavkami článku 8 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia č. 1925/2006 v spojení s článkom 8 ods. 1 tohto nariadenia.

90

Článok 1 bod 1 prvé, druhé a tretie označenie napadnutého nariadenia teda porušuje článok 8 ods. 2 písm. a) bod i) nariadenia č. 1925/2006 v spojení s článkom 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, keď zakazuje, aby sa DHA, ktorými sú „aloe‑emodín“ a „emodín“, ako aj prípravky, v ktorých sú tieto látky prítomné, a rovnako aj prípravky z listov druhu Aloe obsahujúce DHA, pridávali do potravín alebo sa používali na výrobu potravín, a to bez ohľadu na množstvo dotknutého DHA. Tvrdeniam žalobkýň v tejto súvislosti tak treba vyhovieť.

91

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 1 bod 1 prvé, druhé a tretie označenie a článok 1 bod 2 napadnutého nariadenia treba zrušiť, pričom nie je potrebné, aby Všeobecný súd rozhodol o ostatných žalobných dôvodoch a tvrdeniach žalobkýň.

O trovách

92

1.

Článok 1 bod 1 prvé, druhé a tretie označenie a článok 1 bod 2 nariadenia Komisie (EÚ) 2021/468 z 18. marca 2021, ktorým sa mení príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o botanické druhy obsahujúce deriváty hydroxyantracénu, sa zrušuje.

2.

Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Costeira

Kănčeva