T-386/21

Crédit agricole Corporate and Investment Bank , so sídlom v Montrouge,

v zastúpení: D. Beard, barrister, C. Hutton, C. Peacock a J. Parkinson, solicitors,

žalobkyne vo veci T‑386/21,

UBS Group AG , právny nástupca spoločnosti Credit Suisse Group AG, so sídlom v Zürichu (Švajčiarsko),

Credit Suisse Securities (Europe) Ltd , so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

v zastúpení: R. Wesseling, F. ten Have a F. Brouwer, advokáti,

tajomník: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 15. a 16. júna 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Sporné správanie sa týka nadnárodných dlhopisov ( supra‑sovereign bonds ), štátnych dlhopisov ( sovereign bonds ) a dlhopisov agentúr [ agency (sub‑sovereign) bonds ] emitovaných v dolároch v Spojených štátoch (ďalej len „dlhopisy SSA“). Dlhopisy SSA sú dlhové cenné papiere, ktoré umožňujú emitentovi získať finančné prostriedky na financovanie určitých výdavkov alebo investícií.

4

Emitent tak môže vydať dlhopis, aby si od investora (držiteľa) požičal peniaze (pomyselnú sumu) na dobu určitú, ktorá môže byť krátka (napr. 2 roky) alebo dlhá (napr. 10 alebo 30 rokov), a s vopred stanovenou pevnou alebo pohyblivou úrokovou sadzbou. Emitent vypláca držiteľovi dlhopisu v pravidelných intervaloch úrok (kupón) a pri dohodnutej splatnosti mu vráti pomyselnú sumu.

5

Dlhopisy SSA sa delia podľa totožnosti emitenta. Nadnárodné dlhopisy vydávajú nadnárodné inštitúcie, akou je Európska investičná banka (EIB) alebo Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (MBOR). Štátne dlhopisy emitujú ústredné vlády a môžu byť denominované v ich národnej mene a podliehať ich vnútroštátnym právnym predpisom, alebo môžu byť denominované v inej mene, než je ich národná mena, a podliehať iným právnym predpisom, než je ich vnútroštátne právo. Nakoniec dlhopisy agentúr vydávajú orgány na nižšej ako štátnej úrovni alebo inštitúcie, ktoré implicitne alebo explicitne podporujú verejné orgány, akou je Caisse d'amortissement de la dette sociale [CADES (Fond pre umorovanie dlhu zo sociálneho zabezpečenia), Francúzsko] alebo Kreditanstalt für Wiederaufbau [KfW (Úverový ústav pre obnovu), Nemecko]. Tieto dlhopisy môžu byť vydané v domácej alebo cudzej mene.

1.

Cena dlhopisu SSA na sekundárnom trhu

a)

Cenotvorba na sekundárnom trhu

9

Po vydaní dlhopisu na primárnom trhu sa následne s dlhopisom obchoduje medzi investormi na sekundárnom trhu. Od okamihu emisie do splatnosti dlhopisu sa cena dlhopisu vyvíja a môže sa odchýliť od jeho emisnej ceny v dôsledku rôznych faktorov, akým je hospodársky vývoj (napr. všeobecný vývoj trhových úrokových sadzieb) alebo faktory špecifické pre emitenta (napr. vnímané riziko, likvidita alebo dostupnosť novších emisií).

12

„Tvorca trhu“ ( market maker ) je inštitúcia alebo jednotlivec, ktorý je ochotný nakupovať alebo predávať finančné produkty na trhu všeobecne a priebežne, a nie uskutočňovať izolované transakcie, za ceny, ktoré sám určuje.

13

Úlohou tvorcu trhu je nepretržite a bez ohľadu na stav trhu poskytovať kótovanie dlhopisov prostredníctvom obojsmerných cien – t. j. „ponukovej ceny“ ( bid price ) a „dopytovej ceny“ ( ask price ) –, a tým uľahčovať obchodovanie s týmito dlhopismi. Sprístupnením určitých objemov dlhopisov a ich priebežným kótovaním tvorca trhu podporuje likviditu trhu, t. j. možnosť investorov rýchlo nakupovať alebo predávať dlhopisy.

14

Hoci na trhu s dlhopismi SSA neexistujú oficiálni tvorcovia trhu, niektoré finančné inštitúcie, akými sú žalobkyne v prejednávanej veci, sa rozhodnú plniť úlohu tvorcu trhu tým, že kótujú obojsmerné ceny.

17

Po nákupe dlhopisov je obchodník v „dlhej pozícii“ ( long position ) v tom zmysle, že dlhopis drží vo svojom portfóliu, až kým túto pozíciu „neuzavrie“, t. j. dlhopis predá, pokiaľ možno za vyššiu cenu, než za akú ho kúpil. Obchodník sa môže rozhodnúť, že zostane v dlhej pozícii počas určitého časového obdobia, čo predstavuje riziko (alebo „expozíciu“). Ak totiž hodnota dlhopisu klesne, obchodník bude mať vo svojom portfóliu dlhopis, ktorého hodnota je nižšia ako cena, za ktorú ho získal.

18

Naopak, po predaji dlhopisov sa obchodník môže nachádzať v „krátkej pozícii“ ( short position ), ak predal dlhopis, ktorý nedržal, typicky v prípade, keď predal väčší objem dlhopisov, než mal v držbe. Vtedy musí získať tento dlhopis od iného obchodníka, aby uzavrel svoju pozíciu. Takáto krátka pozícia znamená potenciálny zisk, ak je nákupná cena na získanie uvedeného dlhopisu nižšia ako predajná cena dosiahnutá obchodníkom, ale môže viesť k potenciálnej strate, ak je táto nákupná cena vyššia ako uvedená predajná cena. Obchodník sa môže rozhodnúť pre krátku pozíciu napríklad preto, že očakáva, že cena dlhopisu klesne (a dosiahne tak zisk rovnajúci sa rozdielu medzi jeho predajnou cenou a nákupnou cenou), alebo aby uspokojil dopyt významného klienta.

19

Obchodník teda môže mať vo vzťahu k danému dlhopisu dlhú alebo krátku pozíciu. Obchodník sa môže rozhodnúť držať túto pozíciu s výhradou „obmedzenia rizika“ ( risk limits ) stanoveného jeho zamestnávateľom. Prípadne môže obchodník nakupovať alebo predávať dlhopisy koncovým investorom alebo prostredníctvom makléra, aby obmedzil alebo kompenzoval svoju expozíciu. Taký spôsob znižovania rizika je formou „krytia“ ( hedging ) rizika, ktoré sa dá dosiahnuť nákupom alebo predajom rovnakých dlhopisov alebo iných vysoko likvidných dlhopisov, akými sú americké štátne dlhopisy s podobným kupónom alebo splatnosťou.

22

Bankový obchodník, ktorý na platforme makléra vidí ponuku na nákup ( bid ) alebo predaj ( ask alebo offer ), sa môže rozhodnúť, že „siahne“ ( hit ) po ponuke na nákup (a teda predá dlhopisy) alebo „zdvihne“ ( lift ) ponuku na predaj (a teda nakúpi dlhopisy), čím akceptuje podmienky transakcie zobrazené na platforme. V takejto situácii je na hlavných maklérskych platformách akceptovaná ponuková alebo dopytová cena pre danú transakciu viditeľná pre všetkých obchodníkov, ale totožnosť protistrán nie je zverejnená.

23

Obchodník, ktorý má záujem o ponuku uvedenú na maklérskej platforme, môže zavolať maklérovi a požiadať ho o ďalšie informácie, napríklad dostupnosť ďalších objemov. Obchodníci často vedú nepretržité online diskusie (čety) s viacerými maklérmi na Bloombergu alebo iných platformách na odosielanie okamžitých správ.

24

V prípade záujmu obchodníka potom prebehne krátke vyjednávanie mimo platformy (telefonicky alebo diskusiou online), počas ktorého maklér pôsobí ako sprostredkovateľ medzi oboma stranami s cieľom dosiahnuť dohodu o konečnej cene a objeme transakcie.

V dňoch 4. decembra 2015, 6. septembra 2016, 15. marca 2017 a 12. novembra 2019 Komisia podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1 ) zaslala žiadosti o informácie spoločnostiam Bank of America Corporation a Merrill Lynch International (ďalej spoločne len „BofA“), Crédit agricole, Credit Suisse a ďalším bankám.

28

V období od 21. do 24. novembra 2016 Komisia vykonala ohlásené kontroly v priestoroch spoločností BofA a Credit Suisse v Londýne (Spojené kráľovstvo).

29

V dňoch 20. a 21. decembra 2018 Komisia na jednej strane začala konanie o prijatí rozhodnutia podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 10 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] ( Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18 ), a na druhej strane zaslala oznámenie o výhradách spoločnostiam Deutsche Bank, Credit Suisse, Crédit agricole a BofA (ďalej len „oznámenie o výhradách“).

30

32

V napadnutom rozhodnutí Komisia poukázala na početné diskusie medzi obchodníkmi dotknutých bánk prostredníctvom stálych alebo dočasných diskusných fór na internete a prostredníctvom dvojstranných diskusií v elektronickej podobe alebo cez telefón, ktoré sa uskutočnili v období od 19. januára 2010 do 24. marca 2015 (odôvodnenia 90 až 92 napadnutého rozhodnutia).

33

V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že všeobecným cieľom spolupráce medzi dotknutými obchodníkmi bolo získať konkurenčnú výhodu vo vzťahu ku klientom a konkurentom prostredníctvom koordinácie ich cien a obchodných činností a výmeny citlivých obchodných informácií o trhu týkajúcich sa ich obchodovania, cien, obchodných stratégií a poplatkov v odvetví dlhopisov SSA (odôvodnenia 102 a 638 napadnutého rozhodnutia).

34

Komisia z toho vyvodila, že dotknuté banky vedome nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou vzájomnou spoluprácou na úkor ostatných účastníkov trhu a svojich klientov. Podľa Komisie možno sériu sporných diskusií rozdeliť do piatich kategórií dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré sú úzko prepojené a čiastočne sa prekrývajú (odôvodnenia 613, 638, 643 a 758 napadnutého rozhodnutia).

–

po tretie vo výmene citlivých obchodných informácií, ktoré sa aktuálne alebo výhľadovo týkali ich obchodovania a obchodných tokov na sekundárnom trhu (ďalej len „kategória 3“),

–

po štvrté vo výmene, potvrdzovaní a zosúladení ich obchodných a cenových stratégií (ďalej len „kategória 4“),

–

po piate v koordinácii ich obchodovania (ďalej len „kategória 5“).

39

Po tretie sa Komisia domnievala, že sporné správanie predstavuje jediné a pokračujúce porušenie, keďže je súčasťou spoločného zámeru sledujúceho rovnaký protisúťažný cieľ. V tejto súvislosti Komisia poukázala najmä na to, že toto správanie sa týka homogénneho produktu, s ktorým sa obchoduje podobným spôsobom, že zavedený mechanizmus je rovnaký, že vo všeobecnosti boli dotknuté stále tie isté banky, ktoré sa zmenili len vtedy, keď jeden z obchodníkov zúčastňujúcich sa na spornom správaní prešiel z jednej banky do druhej (pozri oddiel 5.2.3.2 a najmä odôvodnenia 757 až 763 napadnutého rozhodnutia).

40

Po štvrté sa sporné správanie týkalo odvetvia dlhopisov SSA vydaných orgánmi a inštitúciami usadenými v EHP, s ktorými sa v značnom objeme obchodovalo medzi členskými štátmi, ako aj medzi Európskou úniou a krajinami, ktoré sú súčasťou EHP. Toto správanie teda podľa Komisie mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3) (pozri oddiel 5.2.4.2 napadnutého rozhodnutia).

41

Po piate sa Komisia domnievala, že článok 101 ods. 3 ZFEÚ a článok 53 ods. 3 Dohody o EHP sa na prejednávanú vec neuplatňujú (pozri oddiel 5.3 napadnutého rozhodnutia).

3.

O výroku

44

Výrok

napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

Nasledujúce podniky porušili článok 101 [ZFEÚ] a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa počas uvedených období zúčastnili na jedinom a pokračujúcom porušení týkajúcom sa [dlhopisov SSA] na celom území EHP, ktoré pozostávalo z dohôd a/alebo zosúladených postupov, ktorých cieľom bolo obmedzenie a/alebo narušenie hospodárskej súťaže v odvetví [dlhopisov SSA]:

d)

[Credit Suisse] sa zúčastnila od 21. júna 2010 do 24. marca 2015.

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

a)

[Deutsche Bank]: 0 eur,

…

Článok 3

Podniky uvedené v článku 1 okamžite ukončia porušenie, ktoré je predmetom uvedeného článku, pokiaľ to ešte neurobili.

Zdržia sa opakovania akéhokoľvek konania alebo správania uvedeného v článku 1 alebo akéhokoľvek konania alebo správania s podobným cieľom alebo účinkom.

…“

II. Návrhy účastníkov konania

–

nariadil Komisii, aby prijala opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Všeobecného súdu v súlade s článkom 266 ZFEÚ,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

46

Vo veci T‑406/21 Credit Suisse navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

subsidiárne čiastočne zrušil článok 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania alebo subsidiárne nahradiť ich primeranú časť.

47

Vo veciach T‑386/21 a T‑406/21 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

Po vypočutí účastníkov konania Všeobecný súd v súlade s článkom 68 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku rozhodol o spojení vecí T‑386/21 a T‑406/21 na účely tohto rozsudku.

A. O návrhoch na vynechanie určitých údajov vo vzťahu k verejnosti

49

V priebehu konania Crédit agricole, Credit Suisse a Komisia v podstate navrhli, aby boli v tomto rozsudku vynechané určité údaje vo vzťahu k verejnosti na základe článkov 66 a 66a rokovacieho poriadku.

50

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri hľadaní súladu medzi zverejňovaním súdnych rozhodnutí a právom na ochranu osobných údajov a obchodného tajomstva musí súd za okolností každého prípadu hľadať spravodlivú rovnováhu, pričom musí zohľadniť aj právo verejnosti na prístup k súdnym rozhodnutiam v súlade so zásadami zakotvenými v článku 15 ZFEÚ (pozri rozsudok z 27. apríla 2022, Sieć Badawcza Łukasiewicz – Port Polski Ośrodek Rozwoju Technologii/Komisia, T‑4/20 , EU:T:2022:242 , bod 29 a citovanú judikatúru).

54

Na druhej strane zrozumiteľnosť odôvodnenia tohto rozsudku, uplynutie času, stereotypné odôvodnenie návrhov na vynechanie určitých údajov, informácie, ktoré už sú k dispozícii verejnosti, ako aj významné zmeny, ku ktorým došlo po marci 2015 v činnosti spoločností Crédit agricole a Credit Suisse súvisiacej s odvetvím dlhopisov SSA, sú dôvodom na to, aby Všeobecný súd zverejnil niektoré údaje týkajúce sa výhrad voči týmto bankám a najmä metodiku, ktorú Komisia použila na výpočet pokút uložených týmto bankám.

55

Všeobecný súd tak na jednej strane rozhodol najmä o tom, že vo verejnom znení tohto rozsudku neodstráni informácie obsiahnuté v tabuľkách 2 až 4 prílohy napadnutého rozhodnutia oznámených spoločnosti Crédit agricole a určité informácie uvedené v tabuľke 5 tejto prílohy.

56

Na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosť Credit Suisse, Všeobecný súd okrem iného rozhodol, že vo verejnom znení tohto rozsudku neodstráni informácie uvedené v tabuľke 5 prílohy napadnutého rozhodnutia, ktorá bola oznámená tejto banke, priemernú dobu, ktorá delí jej denné nákupné a predajné transakcie v prípade „čiastočne vyvážených“ transakcií, percentuálny podiel predstavovaný „čiastočne vyváženými“ transakciami alebo „úplne vyváženými“ transakciami vo vzťahu k celkovému počtu transakcií uskutočnených touto bankou a percentuálny podiel transakcií nákupu likvidity vo vzťahu k celkovému počtu transakcií uskutočnených touto bankou.

Z toho vyplýva, že pokiaľ by sa adresát rozhodnutia rozhodol podať žalobu o neplatnosť, súd Únie rozhoduje len o častiach rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, kým tie časti, ktoré sa týkajú iných adresátov, v zásade nemôžu byť predmetom sporu, ktorý bol súdu Únie predložený na rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2015, Emesa‑Trefilería a Industrias Galycas/Komisia, T‑406/10 , EU:T:2015:499 , bod 117 ).

59

Táto judikatúra však nezbavuje všetkých adresátov takéhoto rozhodnutia možnosti spochybniť vo svojich žalobách všetky skutočnosti, z ktorých Komisia vychádzala najmä s cieľom dospieť k záveru, že predmetné správanie treba považovať za „jediné a pokračujúce porušenie“ alebo „obmedzenie z hľadiska cieľa“, hoci adresát, ktorý ich spochybňuje, sa na nich nezúčastnil.

60

V dôsledku toho Crédit agricole nie je oprávnená domáhať sa zrušenia článkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Nanajvýš môže žiadať zrušenie častí týchto článkov, ktoré sa jej týkajú.

61

Napokon svojím tretím žalobným návrhom Crédit agricole tiež navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Komisii, aby prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s nadchádzajúcim rozsudkom Všeobecného súdu v súlade s článkom 266 ZFEÚ.

65

V rámci skúmania zákonnosti založeného na článku 263 ZFEÚ však Všeobecný súd nemá právomoc vydávať príkazy voči inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, a to ani v prípade, že sa týkajú spôsobov výkonu jeho rozsudkov (uznesenia z 22. septembra 2016, Gaki/Komisia, C‑130/16 P , neuverejnené, EU:C:2016:731 , bod 14 , a z 19. júla 2016, Trajektna luka Split/Komisia, T‑169/16 , neuverejnené, EU:T:2016:441 , bod 13 ). To isté platí v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Všeobecným súdom.

66

Z toho vyplýva, že tretí žalobný návrh spoločnosti Crédit agricole musí byť už v tomto štádiu zamietnutý z dôvodu nedostatku právomoci.

2.

Pokiaľ teda ide o spoločnosť Credit Suisse, je potrebné, aby Všeobecný súd posúdil len zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ, a to aj pokiaľ ide o pokutu, ktorá ním bola uložená.

C. O cieli porušenia konštatovaného v napadnutom rozhodnutí

70

V rámci svojho prvého a druhého žalobného dôvodu, ktoré sú založené na pochybeniach pri kvalifikácii sporného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ a „jediného a pokračujúceho porušenia“, Crédit agricole opakovane tvrdí, že Komisia v článku 1 napadnutého rozhodnutia konštatovala jediné a pokračujúce porušenie pozostávajúce z piatich „samostatných“ porušení, zodpovedajúcich piatim kategóriám správania uvedeným v odôvodneniach 103 a 613 tohto rozhodnutia (pozri bod 35 vyššie).

71

Crédit agricole z toho vyvodzuje, že Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preukázať, že „každá z piatich kategórií vytýkaného správania predstavuje porušenie z hľadiska cieľa“, a že „ak [v súvislosti s ňou] nie je preukázaná jedna z piatich kategórií správania, jediné a pokračujúce porušenie definované Komisiou musí byť zamietnuté“.

75

Okrem toho pri výklade dotknutého rozhodnutia musí Všeobecný súd dbať na to, aby si nezamieňal pojem „správanie“ s pojmom „porušenie“, lebo inak by sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia, C‑697/19 P , EU:C:2022:478 , bod 78 ).

76

V prejednávanej veci je teda potrebné určiť, či Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia s protisúťažným cieľom alebo naopak, ako tvrdí Crédit agricole, existenciu jediného a pokračujúceho porušenia pozostávajúceho z piatich oddelených a samostatných porušení, z ktorých každé má takýto cieľ.

77

V tejto súvislosti je pravda, že Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv posúdila protisúťažný cieľ sporného správania alebo sporných kategórií správania označených v odôvodneniach 103 a 613 (odôvodnenia 622 až 749), pričom až následne konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia (odôvodnenia 750 až 828).

81

Na jednej strane totiž článok 1 napadnutého rozhodnutia len konštatuje, že pokiaľ ide o Crédit agricole, táto banka „porušil[a] článok 101 [ZFEÚ] a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa počas uvedených období zúčastnil[a] na jedinom a pokračujúcom porušení týkajúcom sa [dlhopisov SSA] na celom území EHP, ktoré pozostávalo z dohôd a/alebo zosúladených postupov, ktorých cieľom bolo obmedzenie a/alebo narušenie hospodárskej súťaže v odvetví [dlhopisov SSA]“.

82

Na rozdiel od článku 1 rozhodnutia, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia ( C‑697/19 P , EU:C:2022:478 ), a v ktorom sa spomínalo jediné a pokračujúce porušenie pozostávajúce z niekoľkých samostatných porušení, tak článok 1 napadnutého rozhodnutia nespomína nijaké iné porušenie, ktoré by mohlo zodpovedať správaniu označenému v piatich kategóriách správania uvedených v odôvodneniach 103 a 613 tohto rozhodnutia a spomenutých v bode 35 vyššie.

83

Na druhej strane je tento výklad znenia článku 1 napadnutého rozhodnutia potvrdený odôvodnením tohto rozhodnutia, s ohľadom na ktoré sa má v prípade potreby vykladať jeho výrok (rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C‑355/95 P , EU:C:1997:241 , bod 21 ).

87

Tvrdenie spoločnosti Crédit agricole, podľa ktorého Komisia konštatovala existenciu piatich „samostatných“ porušení zodpovedajúcich piatim kategóriám správania uvedeným v odôvodneniach 103 a 613 napadnutého rozhodnutia a kvalifikovaných ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, je tak založené na nesprávnom výklade tohto rozhodnutia. Je preto potrebné zamietnuť ho.

88

To isté platí pre výhradu spoločnosti Crédit agricole, podľa ktorej sa Komisia v rámci konania o tejto žalobe pokúsila nanovo interpretovať svoje rozhodnutie, aby Všeobecný súd konštatoval, že sa nezaoberala samostatne piatimi kategóriami správania uvedenými v odôvodneniach 103 a 613 napadnutého rozhodnutia.

89

Z tohto nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že výhrady vznesené spoločnosťou Crédit agricole založené na nesprávnom zaradení sporného správania do niektorej z piatich kategórií správania uvedených v odôvodneniach 103 a 613 napadnutého rozhodnutia, ako aj ich dôsledky na kvalifikáciu sporného správania ako „jediného a pokračujúceho porušenia“ a „obmedzenia z hľadiska cieľa“, alebo založené na nesprávnom označení niektorej z týchto piatich kategórií správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ sú neúčinné, a preto musia byť zamietnuté.

V prejednávanej veci Komisia v podstate tvrdí, že niektoré výhrady spoločností Crédit agricole a Credit Suisse sú neprípustné, keďže sa netýkajú jej výkladu obsahu konkrétnych diskusií uvedených v napadnutom rozhodnutí, ale diskusií chápaných všeobecne, ktoré nie sú predmetom osobitných výhrad. Rovnako sú neprípustné výhrady namierené proti diskusiám uvedeným alebo analyzovaným v prílohách vyjadrení predložených týmito dvoma bankami. Nakoniec je potrebné považovať za nesporné skutočnosti a dôkazy, ktoré tieto dve banky nespochybňujú alebo platne nespochybňujú.

93

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená.

94

Podľa ustálenej judikatúry musia byť tieto údaje dostatočne jasné a presné, aby umožnili žalovanému pripraviť si svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe (pozri rozsudok z 25. januára 2018, BSCA/Komisia, T‑818/14 , EU:T:2018:33 , bod 95 a citovanú judikatúru).

95

98

Výhrady uvedené výlučne v prílohe a týkajúce sa správania, ktoré nie je spomenuté a už vôbec nie kritizované v texte písomných podaní žalobkyne, totiž nemožno považovať za tvrdenia uvedené týmto účastníkom konania v texte jeho písomných podaní.

99

Námietky neprípustnosti vznesené Komisiou v súvislosti s výhradami spoločností Crédit agricole a Credit Suisse je potrebné preskúmať s prihliadnutím na tieto úvahy.

1.

O námietkach neprípustnosti výhrad spoločnosti Crédit agricole

103

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prvý a tretí žalobný dôvod spoločnosti Crédit agricole, z úvah uvedených v bodoch 93 až 98 vyššie vyplýva, že vzhľadom na to, že v žalobe nie sú ani len stručne uvedené konkrétne a podložené výhrady, treba výhrady, ktoré táto banka uviedla voči iným diskusiám, ako sú diskusie spomenuté v bodoch 100 a 101 vyššie, uvedené v texte jej písomných podaní, vyhlásiť za neprípustné. Okrem toho tento nedostatok žaloby nemožno napraviť všeobecným odkazom na odpoveď spoločnosti Crédit agricole na oznámenie o výhradách pripojenú k žalobe, ktorý táto banka uviedla v replike.

104

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Crédit agricole, takéto posúdenie neporušuje právo tejto banky na účinný súdny prostriedok nápravy zaručené článkom 47 Charty základných práv Európskej únie v podstate preto, že bola povinná spochybniť len niektoré zo sporných diskusií z dôvodu požiadaviek na objem, ktoré sa vzťahujú na jej písomnosti predkladané Všeobecnému súdu.

105

Je síce pravda, že z bodu 105 vykonávacích pravidiel k rokovaciemu poriadku vyplýva, že v prípade priamych žalôb podaných na základe článku 263 ZFEÚ je maximálny počet strán vyjadrení stanovený na 50 strán pre žalobu a 25 strán pre repliku. Treba však konštatovať, že žaloba spoločnosti Crédit agricole má menej ako 43 strán a že táto banka nepožiadala o prekročenie týchto maximálnych limitov, hoci to bod 106 vykonávacích pravidiel k rokovaciemu poriadku pripúšťa.

108

V rámci druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu Credit Suisse tvrdí, že Komisia porušila článok 101 ZFEÚ, keď dospela k záveru, že „komunikácia týkajúca sa určovania cien“ obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. V tejto súvislosti sa obmedzuje na konštatovanie, že tento výraz odkazuje na „komunikáciu obsahujúcu informácie o i) spravodlivej hodnote dlhopisu, ii) obchodných stratégiách zmluvných strán, iii) portfóliových pozíciách tvorcov trhu a iv) tokoch objednávok“.

109

V odpovedi na námietku neprípustnosti, ktorou Komisia tvrdila, že nejasnosť výrazu „komunikácia týkajúca sa určovania cien“ by mala viesť k neprípustnosti druhej časti prvého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse, táto banka predložila v prílohe repliky tabuľku obsahujúcu zoznam 25 diskusií, ktoré podľa nej predstavujú „komunikáciu týkajúcu sa určovania cien“. V tejto tabuľke je uvedený dátum každej z týchto diskusií, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré sa jej týka, a odkaz na ňu v spise Komisie.

110

V tejto súvislosti z úvah uvedených v bodoch 93 až 98 vyššie vyplýva, že vzhľadom na to, že v žalobe a dokonca ani v replike a jej prílohe nie sú uvedené podložené a konkrétne výhrady, treba výhrady, ktoré táto banka údajne vzniesla proti výkladu obsahu 25 diskusií spomenutých v bode 109 vyššie zo strany Komisie, vyhlásiť za neprípustné.

E. O návrhoch spoločností Crédit agricole a Credit Suisse na zrušenie

114

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú žalobné dôvody, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú a ktoré treba posudzovať spoločne, pričom je potrebné odpovedať na konkrétne tvrdenia uvedené každou z nich.

115

Ich žalobné dôvody sa v podstate zakladajú na troch kategóriách výhrad, ktoré treba postupne preskúmať a ktoré sú založené po prvé na nesprávnej kvalifikácii sporného správania ako „jediného a pokračujúceho porušenia“ a rozsahu ich účasti na tomto porušení (druhý žalobný dôvod spoločností Crédit agricole a Credit Suisse), po druhé na nesprávnej kvalifikácii tohto jediného a pokračujúceho porušenia ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ (prvý žalobný dôvod spoločností Crédit agricole a Credit Suisse) a po tretie na nesprávnom určení výšky ich pokút (štvrtý žalobný dôvod spoločnosti Crédit agricole a tretí žalobný dôvod spoločnosti Credit Suisse).

116

Na podporu tohto žalobného dôvodu sa Crédit agricole odvoláva na rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i. ( C‑74/14 , EU:C:2016:42 , body 45 a 50 ), podľa ktorého „prezumpcia neviny bráni tomu, aby… samotné zaslanie tohto oznámenia [mohlo] predstavovať dôkaz dostačujúci na preukázanie, že jej príjemcovia nevyhnutne mali mať vedomosť o jeho obsahu“, a podľa ktorého, ak nie je možné preukázať, že spoločnosť vedela o určitej správe, musí existovať súbor „ďalších objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, že s protisúťažným postupom vyjadrila konkludentný súhlas“. Okrem toho táto banka tvrdí, že judikatúru týkajúcu sa výmeny informácií v rámci osobných stretnutí nemožno uplatniť na výmenu informácií v rámci diskusných fór.

119

V prejednávanej veci sa teda Komisia nemohla oprávnene domnievať, že oznámenie informácií „neaktívnym účastníkom“ na diskusnom fóre postačovalo na to, aby sa domnievala, že títo účastníci ich dostali a vedeli o nich, najmä z dôvodu uvedeného v odôvodnení 587 napadnutého rozhodnutia, že mali možnosť vrátiť sa k predchádzajúcim diskusiám. Súvisí to aj s tým, že obchodník spoločnosti Crédit agricole bol členom viac ako 100 diskusných fór a získaval informácie prostredníctvom veľkého množstva ďalších zdrojov, ktoré sa pred ním zobrazovali na šiestich až ôsmich obrazovkách.

120

Komisia najmä nemôže považovať diskusie z 10. a 31. januára 2013 a z 11. októbra 2013 za priamo usvedčujúce, keďže v prípade prvej z nich sa obchodník spoločnosti Crédit agricole pripojil k predmetnému diskusnému fóru až po výmene informácií, na ktorú poukazuje Komisia, a v prípade ostatných diskusií síce bol na dotknuté diskusné fórom pripojený, ale aktívne sa nezúčastňoval na spornej výmene informácií.

124

Ako je totiž uvedené v bode 103 vyššie, nemožno síce vychádzať z toho, že Crédit agricole v rámci svojho tretieho žalobného dôvodu prípustne napadla iné diskusie ako tieto tri diskusie, nič to však nemení na tom, že skutočnosť, že banka prípustne nenapadla väčšinu správaní, ktoré jej vytýka Komisia, nemôže viesť k tomu, aby sa automaticky a bez individuálnej analýzy sporných diskusií rozhodlo, že správanie konštatované Komisiou ako celok bolo správne označené ako jediné a pokračujúce porušenie s protisúťažným cieľom.

125

Pokiaľ ide o vec samu, treba uviesť, že výhrady spoločnosti Crédit agricole nastoľujú dve odlišné otázky.

126

Pokiaľ ide po prvé o otázku, či Komisia môže za dôkaz protisúťažného správania pokladať diskusie, ktoré sa uskutočnili v rámci diskusného fóra, na ktoré bol dotknutý podnik pripojený, ale sa na ňom aktívne nezúčastňoval, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry pasívne spôsoby účasti na porušení, akým je účasť podniku na stretnutiach, počas ktorých boli uzavreté dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby proti nim zjavne namietal, poukazujú na spoluúčasť, ktorá môže viesť k vzniku jeho zodpovednosti v rámci článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo schválenie nezákonnej iniciatívy konkludentne bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie (pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P , EU:C:2015:717 , bod 31 a citovanú judikatúru).

130

Skutočnosť, že Súdny dvor v podstate v rozsudku z 21. januára 2016, Eturas a i. ( C‑74/14 , EU:C:2016:42 ), rozhodol, že znalosť obsahu správy zaslanej prostredníctvom nástroja porovnateľného s e‑mailom nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že táto správa bola odoslaná, teda neznamená, že v prípade správ zasielaných na stálom diskusnom fóre, ktoré sa v reálnom čase doručujú všetkým osobám, ktoré sú na fórum pripojené, musí Komisia preukázať, že správu, ktorá je vytýkaná určitému podniku, si zamestnanec tohto podniku skutočne prečítal.

131

V prejednávanej veci sa tak Komisia mohla oprávnene domnievať, že Crédit agricole vedela o diskusiách vedených na stálych diskusných fórach, na ktoré bol jej obchodník pripojený, aj keď sa na týchto diskusiách aktívne nezúčastňoval alebo dokonca mal k dispozícii množstvo ďalších sprievodných zdrojov informácií.

132

Inak by to mohlo byť len vtedy, ak by Crédit agricole prostredníctvom istých dôkazov presne označených časovou pečiatkou preukázala, že jej obchodník v skutočnosti nevedel o spornej správe alebo správach.

136

V tejto súvislosti Komisia uviedla:

„Crédit agricole nesie zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie ako celok počas celého obdobia svojej účasti, keďže sa aktívne zúčastňovala na všetkých správaniach zahrnutých do jediného a pokračujúceho porušenia… Aj keby Komisia bola povinná preukázať znalosť zo strany spoločnosti Crédit agricole ( quod non ), nie je povinná preukázať, že [táto banka] vedela o každej vymenenej informácii alebo že jej obchodník si skutočne prečítal celú výmenu informácií na diskusnom fóre. Stačí, aby Komisia preukázala, že Crédit agricole vedela o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo uskutočňovali ostatní účastníci kartelu pri sledovaní spoločného cieľa, alebo že ho mohla rozumne predpokladať a že bola pripravená znášať jeho riziko.“

137

Vzhľadom na neexistenciu výmen informácií protisúťažnej povahy, ku ktorým by došlo v ten istý deň po prvom pripojení obchodníka spoločnosti Crédit agricole na predmetné diskusné fórum, však toto prvé pripojenie samo osebe nepostačuje na stanovenie dátumu začatia účasti tejto banky na spornom porušení na 10. januára 2013, hoci tento obchodník si bol z dôvodu svojho predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou BofA vedomý skutočnosti, že výmeny informácií na tomto fóre môžu mať protisúťažnú povahu.

138

Na účely stanovenia 10. januára 2013 ako dátumu začatia účasti spoločnosti Crédit agricole na spornom porušení sa však Komisia nemohla opierať len o skutočnosť, že táto banka sa – prostredníctvom svojho obchodníka – pripojila k predmetnému diskusnému fóru s plným vedomím skutočnosti, že v minulosti sa na tomto fóre uskutočnili protisúťažné diskusie, a s úmyslom pokračovať v účasti na takýchto diskusiách diskusií, ako sa uvádza v poznámke pod čiarou 891 napadnutého rozhodnutia.

142

Komisii tiež prináležalo preukázať, že 10. januára 2013 po prvom pripojení obchodníka spoločnosti Crédit agricole na sporné fórum sa táto banka aktívne zúčastňovala alebo prinajmenšom bola pasívne svedkom protisúťažnej diskusie, takže mohla poskytovať alebo získavať citlivé obchodné informácie, ktoré mohli buď ovplyvniť správanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takémuto konkurentovi správanie, ktoré sa Crédit agricole rozhodla uskutočňovať na trhu alebo ktoré zamýšľala na tomto trhu uskutočňovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C‑609/13 P , EU:C:2017:46 , bod 72 ).

143

V prejednávanej veci však ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo spisu, ktorý má Všeobecný súd k dispozícii, nevyplýva, že by sa 10. januára 2013 na predmetnom diskusnom fóre vymieňali správy protisúťažnej povahy po tom, čo sa obchodník spoločnosti Crédit agricole prvýkrát pripojil k tomuto fóru.

144

O druhom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a druhom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse, ktoré sú založené na nesprávnej kvalifikácii sporného správania ako jediného a pokračujúceho porušenia

a)

Úvodné pripomienky

147

V prípade sporu o existencii porušenia pravidiel hospodárskej súťaže prináleží Komisii, aby predložila dôkaz o porušeniach, ktoré konštatovala, a aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie prostredníctvom súboru závažných, presných a zhodujúcich sa dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85 , EU:C:1993:120 , body 126 a 127 ; zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P , EU:C:1998:608 , bod 58 , a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C‑2/01 P a C‑3/01 P , EU:C:2004:2 , bod 62 ).

148

Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a komplexnom porušení vlastným správaním, ktoré spočíva v dohode alebo zosúladenom postupe v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom je prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celej doby svojej účasti na tomto porušení. Tak je to, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 42 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia, T‑204/08 a T‑212/08 , EU:T:2011:286 , body 36 a 37 ).

150

Ak sa naproti tomu podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, no nie je preukázané, že svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným zámerom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o všetkých ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P , EU:C:2012:778 , bod 44 , a z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, C‑293/13 P a C‑294/13 P , EU:C:2015:416 , bod 159 ).

152

Z toho vyplýva, že konštatovanie existencie jediného a pokračujúceho porušenia sa líši od otázky, či podniku možno pripísať zodpovednosť za toto porušenie ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , bod 174 ).

153

Konkrétnejšie, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 148 až 151 vyššie, na vyvodenie záveru, že podnik sa zúčastnil na jedinom a pokračujúcom porušení, sú rozhodujúce tri faktory. Prvý sa týka samotnej existencie jediného a pokračujúceho porušenia, konkrétne že rôzne sporné správania musia byť súčasťou „spoločného zámeru“ sledujúceho jediný protisúťažný cieľ. Druhý a tretí faktor sa týka pripísateľnosti jediného a pokračujúceho porušenia podniku. V tejto súvislosti na jednej strane tento podnik musel mať v úmysle prispieť svojím správaním k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi. Na druhej strane si musel byť vedomý protiprávneho správania, ktoré plánovali alebo uskutočňovali iné podniky sledujúce tie isté ciele, alebo ho mohol rozumne predpokladať a bol pripravený prevziať z toho vyplývajúce riziko.

157

Pokiaľ ide o Credit Suisse, táto banka v prvej a tretej časti svojho druhého žalobného dôvodu spochybňuje existenciu jediného a pokračujúceho porušenia. Okrem toho v druhej a štvrtej časti tohto žalobného dôvodu uvedená banka spochybňuje svoju zodpovednosť za toto porušenie počas obdobia trvania konštatovaného v napadnutom rozhodnutí.

158

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 148 až 153 vyššie je potrebné preskúmať tvrdenia spoločností Crédit agricole a Credit Suisse tak, že sa bude rozlišovať medzi tvrdeniami smerujúcimi proti konštatovaniu existencie jediného a pokračujúceho porušenia na jednej strane a tvrdeniami smerujúcimi proti konštatovaniu pripísateľnosti zodpovednosti za toto porušenie za určité obdobie na druhej strane.

159

Treba však uviesť, že Crédit agricole a Credit Suisse vo svojich žalobách preukazujú súvislosť medzi otázkami uvedenými v ich druhom žalobnom dôvode a tvrdeniami, ktoré uviedli v rámci svojich prvých žalobných dôvodov a ktoré sú v podstate založené na porušení článku 101 ZFEÚ zo strany Komisie, keď dospela k záveru o existencii obmedzenia „z hľadiska cieľa“.

162

Pokiaľ teda ide o Crédit agricole, vzhľadom na konkrétne, presné a podložené výhrady uvedené v jej prvom žalobnom dôvode treba konštatovať, že táto banka je oprávnená spochybniť protisúťažnú povahu len diskusií z 18. a 31. januára 2013, z 15. februára 2013, z 19. a 21. marca 2013, z 24. mája 2013, z 3. júna 2013, z 10. a 25. júla 2013, zo 6. augusta 2014 a z 12. marca 2015 (pozri bod 103 vyššie).

163

Pokiaľ teda ide o Crédit Suisse, vzhľadom na konkrétne, presné a podložené výhrady uvedené v prvej časti jej prvého žalobného dôvodu a v štvrtej časti jej druhého žalobného dôvodu treba konštatovať, že táto banka je oprávnená spochybniť protisúťažnú povahu len diskusií z 28. septembra 2010, z 8. februára 2012, z 10. januára 2013 a z 12. marca 2015, ako aj e‑mailu, ktorý jej obchodník poslal obchodníkovi spoločnosti Crédit agricole 24. marca 2015 (pozri body 112 a 113 vyššie).

164

Vzhľadom na to, že na účely preskúmania existencie jediného a pokračujúceho porušenia a existencie obmedzenia z hľadiska cieľa je potrebné zohľadniť protisúťažnú povahu správania konštatovaného Komisiou a konkrétnejšie výklad obsahu diskusií analyzovaných v napadnutom rozhodnutí, je potrebné po prvé pripomenúť obsah diskusií, ktorých protisúťažná povaha bola s konečnou platnosťou preukázaná, a po druhé posúdiť protisúťažnú povahu diskusií, ktoré Crédit agricole a Credit Suisse môžu spochybniť, pričom tieto dve banky nespochybňujú ani existenciu diskusií analyzovaných v napadnutom rozhodnutí, ani obsah týchto diskusií a najmä jazyk používaný obchodníkmi.

V odôvodnení 614 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla početné diskusie, v ktorých sa účastníci takto vyjadrili k svojim cenám: „gonna show the same..fck him“ (diskusia z 1. februára 2010 spomenutá v odôvodnení 127); „ok i will [s]how [him] the same“ (diskusie z 8. februára 2010 a 23. februára 2012 spomenuté v odôvodneniach 129 a 377); „yeah cool…I am going 28/25 in libl“ (diskusia z 24. februára 2010 spomenutá v odôvodnení 131); „lets both bid same level“ (diskusia z 10. marca 2010 spomenutá v odôvodnení 143); „where shall we show[?]“ (diskusia z 11. marca 2010 spomenutá v odôvodnení 148); „I will bid the same“ (diskusie z 25. marca 2010, z 1. a 14. júna 2011 spomenuté v odôvodneniach 157, 298 a 301); „where you want to bid/show?“ (diskusie zo 6. apríla 2010 a z 25. apríla 2012 spomenuté v odôvodneniach 169 a 403); „lets both bid 41?... and split the trade?“ (diskusia zo 6. apríla 2010 spomenutá v odôvodnení 173); „being asked to offer 20mm… you might see it in a sec so lets sh[]ow at the same level… 50?“ (diskusia z 19. apríla 2010 spomenutá v odôvodnení 174); „ok cool will show same level… and wont improve“ (diskusia z 2. júna 2010 spomenutá v odôvodnení 190); „just seen the same effing enquiry… I’ll bid 44 tooo“ (diskusia z 12. augusta 2010 spomenutá v odôvodnení 215); „Let’s just keep that price up because I am not going to improve from there. Because they are just going to try and play one place against another“ (diskusia z 13. októbra 2010 spomenutá v odôvodnení 236); „140 is fine man… will show that“ (diskusia z 25. januára 2011 spomenutá v odôvodnení 271); „will offer to miss“ (diskusia z 11. februára 2011 spomenutá v odôvodnení 277); „shall we switch prices etc at the same level?“ (diskusia z 9. marca 2011 spomenutá v odôvodnení 283); „in case he comes to [you].. maybe worth showing same level.. so we can max the dough“ (diskusia z 19. mája 2011 spomenutá v odôvodnení 294); „tell him you see them like 20/17 or something“ (diskusia z 15. júla 2011 spomenutá v odôvodnení 309); „perfect… I’ll show the same“ (diskusia zo 6. októbra 2011 spomenutá v odôvodnení 337); „will show a worse price“ (diskusia z 25. apríla 2012 spomenutá v odôvodnení 403); „lets leave it up there for 100mm?“, „then move it back a bps after that“ (diskusia z 31. mája 2012 spomenutá v odôvodnení 418).

169

Ďalšie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež zdôrazňujú skutočnosť, že účastníci si vymieňali informácie takto: „what level these pups trading at[?]“ (diskusia z 11. januára 2013 spomenutá v odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia); „where you marking cades 04/17?“, „i am close to buying 200mm eib 06/18…got a buyer already in the wings… and they were trading at lib+5 a short while back… still only at lib+18… can easily come in another 5‑7 bps… guy wants 33.5… for 275mm…hes also thinking about selling me 250mm eib 03/18… but wants 23.5 for them“, „that my bid in the cades 01/18… in icap… and cantors… so going cheaper offer aint gonna help!“, „i just sold 73mm eib 03/20 in cantors… on a no post at 44.5“, „i just traded eib 03/20 at 44.5… now they going up at 44… and guy might even pay 43.5… must have been a retail bu[y]er i guess“ (diskusia z 2. júla 2013 spomenutá v odôvodnení 495 napadnutého rozhodnutia); „we showed that switch out to them earlier...can’t believe they’re comping us..lol“, „i bid +12 and getting chiselled…showd nibs out at ‑1“ (diskusia z 9. augusta 2013 spomenutá v odôvodnení 515 napadnutého rozhodnutia).

170

171

Ďalšie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež zdôrazňujú skutočnosť, že účastníci sa v súvislosti so svojím obchodovaním vyjadrili takto: „[yo]u short kfw 10/22? i am short aswell. but told icap to give you all of them as i am not that keen to [co]ver them“ (diskusia z 11. januára 2013 spomenutá v odôvodnení 452); „sorry I didnt realised kbn 19 in tullets was you… i went better bid… can kill it if you wanty… we are short 10mm“ (diskusia z 22. júla 2014 spomenutá v odôvodnení 558).

172

V prejednávanej veci Crédit agricole a Credit Suisse po prvé nespochybňujú záver Komisie, podľa ktorého tieto diskusie preukazujú existenciu postupov, ktoré vykazujú všetky znaky dohody a/alebo zosúladeného postupu v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

173

Po druhé podľa ustálenej judikatúry z ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže vyplýva, že každý hospodársky subjekt musí autonómne určiť politiku, ktorú mieni uplatňovať na vnútornom trhu (pozri rozsudok z 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado, C‑238/05 , EU:C:2006:734 , bod 52 a citovanú judikatúru).

177

Koordinácia cien uplatňovaných voči konkrétnym zákazníkom alebo trhu, ako aj koordinácia obchodovania teda bránili obchodníkom dotknutých bánk nezávisle určovať politiku, ktorú zamýšľajú uskutočňovať na trhu. Práve vzhľadom na tieto úvahy sa Komisia správne domnievala, že spolupráca medzi dotknutými obchodníkmi a zohľadňovanie záujmov iných subjektov boli niekedy také silné, že konali tak, ako keby obchodovali s rovnakým portfóliom dlhopisov na účet toho istého podniku.

178

Na druhej strane z výňatkov uvedených v bodoch 168 a 169 vyššie, ako aj z ďalších diskusií chronologicky posúdených v oddiele 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obchodníci počas diskusií spontánne alebo na požiadanie zverejňovali citlivé obchodné informácie, ktoré by mohli použiť iní obchodníci na uskutočňovanie svojho obchodovania alebo na definovanie svojej obchodnej alebo cenovej stratégie.

179

181

Okrem toho informácie, ktoré si účastníci vymieňali, vzhľadom na svoj predmet umožňovali každému z nich presne sa oboznámiť s obchodovaním a cenovými alebo obchodnými stratégiami ich konkurentov vo vzťahu ku konkrétnemu klientovi alebo konkrétnemu dlhopisu.

182

Napokon výmeny informácií, ktoré Komisia zistila, sa týkali nedávnych, súčasných alebo budúcich informácií, akými sú transakcie, ktoré sa práve uskutočnili, prebiehajú alebo sú plánované v krátkodobom horizonte.

183

Výmeny informácií, ktoré Komisia konštatovala v prejednávanej veci, teda nie sú porovnateľné s výmenami informácií, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado ( C‑238/05 , EU:C:2006:734 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že systém výmeny informácií medzi finančnými inštitúciami, akým je register informácií o solventnosti zákazníkov obsahujúci anonymizované informácie prístupné bez diskriminácie všetkým subjektom pôsobiacim na trhu, v zásade nemá za následok obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

Z judikatúry vyplýva, že pokiaľ sa Komisia v rámci preukázania porušenia článku 101 ZFEÚ opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prináleží nielen predložiť prijateľnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázať, že dôkaz uvedený v napadnutom rozhodnutí na účel preukázania existencie porušenia je nepostačujúci. Rovnako, ak sa Komisia opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prináleží preukázať, že dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatočné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, T‑54/14 , EU:T:2016:455 , bod 91 a citovanú judikatúru).

187

Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba postupne preskúmať diskusie, ktoré Crédit agricole a Credit Suisse môžu oprávnene spochybniť.

i) O diskusiách, ktoré je Crédit agricole oprávnená napadnúť

– O diskusii z 18. januára 2013

188

Crédit agricole teda nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 456 až 460 a 746 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia z 18. januára 2013 umožnila obchodníkom Deutsche Bank, Crédit agricole a Credit Suisse vymieňať si informácie o transakciách a klientoch, a preto bola protisúťažná.

192

O niekoľko minút neskôr, medzi 8:18:16 hod. a 8:46:58 hod., si obchodník Credit Suisse a obchodník Deutsche Bank vymenili informácie najmä o ponukách, ktoré predložili na konkrétny dlhopis (BNG 17 s). Credit Suisse potom nechala obchodníka Deutsche Bank predať dlhopisy („you wanna hit the bid?“, „nah, crack on man“).

193

V tejto súvislosti skutočnosť, že obchodník Crédit agricole sa na tejto výmene informácií aktívne nezúčastnil, nezbavuje túto výmenu protisúťažnej povahy, čo táto banka navyše nespochybňuje.

194

197

V tejto súvislosti z prepisu predmetnej diskusie vyplýva, že v období od 11:02:08 hod. do 11:05:38 hod. si obchodníci Deutsche Bank a Credit Suisse vymieňali informácie o cenách a koordinovali svoje ceny vo vzťahu ku konkrétnemu dlhopisu (eib 09/20) zobrazenému na obrazovke makléra („i just went 41 offered eib 09/20…i am still short…but these look too tight i think…icap told me you were about to stick up a 41 offer aswell“, „i just pt it up at the same time…i’m flat, but same thing...i think they look wrong“, „they gone 47 bid…will go 42 offered…I am still short…but just see whats out there“, „cool...would offer there too...lets see what they say“).

198

Okrem toho z prepisu predmetnej diskusie vyplýva, že obchodník Crédit agricole, ktorý vstúpil do diskusného fóra o 7:16 hod., bol na fóre v čase sporných výmen informácií prítomný a mohol sa oboznámiť s vymieňanými informáciami. Navyše obchodník Crédit agricole reagoval na túto výmenu informácií o 11:29:08 hod., t. j., ako uviedla Komisia v odôvodnení 467 napadnutého rozhodnutia, menej ako dve minúty po poslednom vyjadrení obchodníka Deutsche Bank týkajúcom sa dlhopisov, ktoré viedli k vytýkanému správaniu.

199

Okrem toho tvrdenie spoločnosti Crédit agricole, podľa ktorého Komisia predpokladala, že táto banka vedela o informáciách vymenených počas diskusie z 31. januára 2013, treba zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 133 vyššie.

V tejto súvislosti z prepisu predmetnej diskusie vyplýva, že obchodník Deutsche Bank sa najprv opýtal obchodníka Crédit agricole, či mu chce predať dlhopisy CADES 01/18 („you wann sell any cades 01/18?“). Obchodník Crédit agricole bol predaju otvorený, ale ako alternatívu ponúkol koordináciu spoločného nákupu („u want me to sell mine?… or go with you on the buyside?“), ktorá pozostávala z toho, že obchodník Deutche Bank uskutoční prvú transakciu a následne predá časť nakúpeného objemu obchodníkovi Crédit agricole („i’ll take whatever u don’t want“). Po dosiahnutí všeobecnej dohody sa obaja obchodníci potom písomne a v telefonickom rozhovore dohodli na cene („ok do it“, „ok lifted 65“), objeme („50mm each… yeah?“) a najlepšom okamihu („lets wit a bit“, „[o]k“, „like 10 mins or so“) na nákup dotknutých dlhopisov.

203

Po prvé, ako tvrdí Crédit agricole, medzi obchodníkmi Deutsche Bank a Crédit agricole skutočne došlo k transakcii v nadväznosti na diskusiu z 15. februára 2013. Táto transakcia však vyplýva, ako Komisia konštatovala v odôvodnení 471 napadnutého rozhodnutia a ako to v podstate potvrdila Crédit agricole, z koordinácie nákupov medzi oboma bankami, ktorá viedla k tomu, že si obaja obchodníci navzájom pomáhali pri svojich činnostiach a rozdelili si výsledok medzi sebou. V dôsledku predmetnej diskusie obchodník Crédit agricole nepredložil konkurenčnú ponuku a obaja obchodníci tak konali ako jeden obchodník s cieľom nakúpiť dlhopisy za cenu, na ktorej sa dohodli.

204

Hoci však takáto transakcia môže byť v záujme oboch dotknutých bánk, nič to nemení na tom, že nemôže byť v súlade s požiadavkou, podľa ktorej každý hospodársky subjekt musí autonómne určiť politiku, ktorú na vnútornom trhu mieni sledovať [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 78 a citovanú judikatúru], ako v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia.

208

V dôsledku toho Crédit agricole nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 468 až 472, potom 655, 674, 678 a 746 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia z 15. februára 2013 umožnila obchodníkom Deutsche Bank a Crédit agricole koordinovať obchodnú stratégiu vrátane cenovej úrovne a načasovania ponúk, a teda že táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

– O diskusii z 19. marca 2013

209

Pokiaľ ide o diskusiu z 19. marca 2013, zaradenú do kategórií 3 a 4 a uvedenú v odôvodneniach 477 až 479, potom 674 a 678 napadnutého rozhodnutia, z jej prepisu vyplýva, že obchodník Crédit agricole a obchodník Credit Suisse v priebehu niekoľkých hodín diskutovali o viacerých dlhopisoch.

210

Vymieňané informácie sa týkali nedávnych transakcií a nedávnych cien alebo porovnania osobných a súčasných hodnotení ceny dlhopisu, ktoré neboli verejne dostupné.

214

Nič nenasvedčuje tomu, že by obchodníci uvažovali o možnosti uzatvoriť transakciu spoločne. Navyše, pokiaľ ide o konkrétny typ dlhopisu (COE 04/17), obchodníci si vymieňali informácie o cenách týchto dlhopisov („have them +53 bid here“, „got them 51 middle“) napriek tomu, že vedeli, že transakcia medzi nimi nie je možná z dôvodu, že každý z nich je v dlhej pozícii, a teda už takéto dlhopisy drží („got hit in a few COE bits btw..coe 04/17 and coe 02/15… in case u short“, „small long 4/17 s“).

215

Z toho vyplýva, že tieto výmeny zahŕňali citlivé obchodné informácie a prispievali k zvýšeniu transparentnosti medzi obchodníkmi a zníženiu neistoty na trhu. Táto komunikácia teda umožnila účastníkom upraviť ich stratégie.

216

219

V tejto súvislosti treba po prvé zdôrazniť, že na rozdiel od argumentácie spoločnosti Crédit agricole z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komisia sa domnievala, že prvá, tretia a štvrtá výmena informácií uvedené v odôvodneniach 480, 484 a 485 napadnutého rozhodnutia predstavujú dôkaz koordinácie. Z odôvodnení 674 a 678 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia sa domnievala, že tieto tri výmeny informácií majú protisúťažnú povahu.

220

Po druhé, pokiaľ ide o druhú výmenu informácií, ktorá sa uskutočnila 21. marca 2013 a je uvedená v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia, z odôvodnenia 655 tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia zaradila túto výmenu informácií medzi prípady koordinácie cien na trhu vo všeobecnosti.

221

223

Faktom zostáva, že druhá výmena informácií, ktorá sa uskutočnila počas diskusie z 21. marca 2013, preukazuje, že zamestnanec Deutsche Bank zaslal zoznam záujmov jedného z obchodníkov tejto banky inej banke, konkrétne Crédit agricole. Okrem toho táto druhá výmena informácií preukazuje, že dotknutí obchodníci si vymieňali citlivé informácie, v dôsledku čoho obchodník Crédit agricole „v každom prípade“ poznal záujmy obchodníka Deutsche Bank. Z toho vyplýva, že táto druhá výmena informácií podporuje posúdenie Komisie, podľa ktorého diskusia z 21. marca 2013 má protisúťažnú povahu.

224

Po tretie nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia, pokiaľ ide o zaradenie diskusie z 21. marca 2013 do kategórie 2, nemôže spochybniť konštatovanie, že táto diskusia ako celok mala protisúťažnú povahu a že sa na nej zúčastnil obchodník Crédit agricole.

225

– O diskusii z 24. mája 2013

228

Pokiaľ ide o diskusiu z 24. mája 2013, zaradenú do kategórie 3 a uvedenú v odôvodneniach 488 až 491 a potom 674 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole v podstate tvrdí, že vzhľadom na rýchlosť trhu nie je protisúťažná.

229

Z prepisu tejto diskusie však vyplýva, že obchodník Crédit agricole a obchodník Credit Suisse si vymenili citlivé obchodné informácie o ponukách na dlhopis EIB 08/16, ktoré predložili pred niekoľkými minútami klientovi nazývanému „the sprayer“ („just bid eib 08/16…50mm… sprayer“, „ditto… i bid 99.80“, „s[a]me… he got.82 away“).

230

233

Pokiaľ ide o diskusiu z 3. júna 2013, zaradenú do kategórie 4 a uvedenú v odôvodneniach 492 až 494 a potom 678 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď odmietla jej výklad, podľa ktorého obchodník Deutsche Bank požiadal jej obchodníka o ocenenie určitého dlhopisu z dôvodu možného dojednania „back‑to‑back negociation“, teda obchodu, v rámci ktorého jeden z dvoch obchodníkov súhlasí s nadobudnutím dlhopisov od tretej osoby, skôr než časť týchto dlhopisov predá druhému obchodníkovi. Komisia tak nesprávne vylúčila možnosť, že Deutsche Bank sa usilovala získať likviditu.

234

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že výklad presadzovaný spoločnosťou Crédit agricole samotná táto banka prezentuje len ako „možnosť“. Okrem toho z prepisu spornej diskusie vyplýva, že z iniciatívy obchodníka Deutsche Bank („where you marking kfw 08/21?“) si tento obchodník a obchodník Crédit agricole vymenili svoje individuálne ocenenia dlhopisu a s uspokojením konštatovali, že sú podobné („sec...ct10‑1/‑5“, „yeah per[f]ect…i quoted +1/‑4“). Nakoniec z tejto diskusie vyplýva, že obchodník Deutsche Bank práve obchodoval s treťou osobou, keď požiadal o ocenenie obchodníka Crédit agricole („not a regular guy“). Táto diskusia nepredpokladá neskoršie transakcie s obchodníkom Crédit agricole. Naopak, obchodník Crédit agricole dostal informáciu o ocenení obchodníka Deutsche Bank, ktorú mohol použiť, ak by sa ho dotknutá tretia osoba rozhodla kontaktovať.

235

V dôsledku toho Crédit agricole nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 492 až 494 a následne 678 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia z 3. júna 2013 viedla k výmene citlivých obchodných informácií týkajúcich sa cien obchodníkov v rámci prebiehajúceho obchodovania, čo viedlo k zvýšeniu transparentnosti a zníženiu neistoty na trhu, a teda táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

Pokiaľ ide o napadnutú časť diskusie, treba uviesť, že predtým, ako sa obchodník Crédit agricole dozvedel, že obchodník Deutsche Bank znížil cenu svojej ponuky, opýtal sa ho, či mu neprekáža cena ponuky, ktorú zamýšľal predložiť na základe informácií, ktoré práve od neho dostal („gonna go 23 offered? do u mind..dont want to do in your face“). Obchodník Deutsche Bank odpovedal záporne („nah its cool… i am 24 offered in cantors“).

239

Z tejto diskusie vyplýva, že obchodník Crédit agricole požiadal obchodníka Deutsche Bank o povolenie predložiť ponuku na daný dlhopis za konkrétnu cenu a toto povolenie dostal. Obchodník Crédit agricole sa teda nerozhodol navrhnúť cenu na základe individuálneho a samostatného posúdenia. Obaja obchodníci spoločne určili cenu ponuky jedného z nich. Táto diskusia preto odhaľuje koordináciu správania obchodníkov v oblasti, ktorú mali posudzovať individuálne.

240

Okrem toho a v každom prípade, pokiaľ ide o tvrdenie Crédit agricole založené na skutočnosti, že obchodník Deutsche Bank nakoniec znížil cenu svojej ponuky, Všeobecný súd už mal príležitosť konštatovať, že sporadické a ojedinelé prípady podvádzania alebo neuplatnenia kartelu konkrétnym účastníkom, najmä ak sa týkajú dlhodobého kartelu, nemôžu samy osebe preukázať, že tento účastník neuskutočňoval kartel alebo že sa správal konkurenčne (rozsudok z 13. septembra 2013, Total Raffinage Marketing/Komisia, T‑566/08 , EU:T:2013:423 , bod 254 ).

241

244

Pokiaľ ide o diskusiu z 25. júla 2013, zaradenú do kategórií 3 a 4 a uvedenú v odôvodneniach 510 až 514, potom 674 a 678 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole tvrdí, že sa netýka výhľadových informácií.

245

V tejto súvislosti z prepisu tejto diskusie vyplýva, že obchodníci Crédit agricole a Deutsche Bank počas nej zverejnili objem transakcií, ktoré v to ráno uskutočnili v súvislosti s novou emisiou dlhopisov KFW. Obchodník Crédit agricole totiž uviedol, že jeho ponuka na predaj týchto dlhopisov bola akceptovaná v objeme 50 miliónov („got lifted in the new one this morn… 50 mm“). Obchodník Deutsche Bank odpovedal, že predal tie isté dlhopisy v objeme 500 miliónov („i sold 500 mm of them this morning“). Okrem toho obchodník Deutsche Bank uviedol typ kupujúceho („asia“), ktorému predal tieto dlhopisy za sumu 500 miliónov, a predajnú cenu uvedenému kupujúcemu („+10“). Obchodníci Crédit agricole a Deutsche Bank si tiež vymenili informácie o svojej súčasnej pozícii. V tejto súvislosti obchodník Crédit agricole uviedol: „had 100 on the book“, „still got 50“. Obchodník Deutsche Bank zas vysvetlil, že od predaja, ktorý urobil v to ráno, sa mu podarilo získať späť krátku pozíciu po nákupe dlhopisov z rôznych zdrojov za jednu cenu („i had zero… on the book“, „i lifted 14.5 everywhere… i got 150mm in creditex… on a no post… 100mm in icao… about 50mm in cantors… and rest in house“).

246

O niekoľko minút neskôr v ten istý deň sa obchodník Deutsche Bank spýtal obchodníka Crédit agricole, na akej úrovni oceňuje dlhopisy CADES 18 („where are those cades 18?... seen anything in them?“). Potom obaja obchodníci uviedli svoje aktuálne pozície, a to že sú „flat“, t. j. v neutrálnej alebo nulovej pozícii. Nakoniec v odpovedi na novú žiadosť obchodníka Deutsche Bank („but i am mean where are they now“) obchodník Crédit agricole poskytol svoje aktuálne ocenenie tohto dlhopisu („50/48 probs“).

Pokiaľ ide o diskusiu zo 6. augusta 2014, zaradenú do kategórie 4 a uvedenú v odôvodneniach 563 a 564 a následne 678 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď odmietla myšlienku, že by mohlo ísť o legitímnu žiadosť o nacenenie v rámci úsilia o získanie likvidity.

250

V tejto súvislosti z prepisu tohto rozhovoru vyplýva, že obchodník BofA sa počas neho opýtal obchodníka Crédit agricole, na akú úroveň oceňuje dlhopis KBN 03/18 („where [you] marking kbn 03.18?“). Ten uviedol „48‑45“, na čo obchodník BofA odpovedal: „sounds about right“.

251

Obchodníci si teda počas diskusie zo 6. augusta 2014 vymieňali presné informácie o vlastnom aktuálnom ocenení dlhopisu, čo pravdepodobne znížilo ich neistotu.

252

Nakoniec, ako vyplýva z diskusií uvedených v odôvodnení 723 napadnutého rozhodnutia, diskusii zo 6. augusta 2014 predchádzali ďalšie podobné diskusie, ktoré Crédit agricole platne nespochybňuje a ktoré preukazujú, že takéto diskusie sa uskutočňovali v rámci obchodovania jedného z obchodníkov s treťou stranou a ich cieľom bolo overiť, či je ocenenie plánované v rámci tohto obchodu správne.

256

V dôsledku toho Crédit agricole nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 563 a 564 a následne 678 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia zo 6. augusta 2014 viedla k výmene informácií o cenovej stratégii, a teda že táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

– O diskusii z 12. marca 2015

257

Pokiaľ ide o diskusiu z 12. marca 2015, zaradenú do kategórií 1, 3, 4 a 5 a uvedenú v odôvodneniach 573 až 575, potom 674, 678, 686, 715, 746 a 848 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole pripúšťa výmenu informácií, ale vylučuje, že táto diskusia mohla patriť do kategórií 1 a 5, keďže jej cieľom bolo „pravdepodobne“ overiť, či obchodník Crédit agricole mohol nadobudnúť dlhopisy BNG 23 od obchodníka Credit Suisse. Keďže takýto výklad je prijateľný, Komisia nemohla pokladať diskusiu z 12. marca 2015 za kolúzne správanie, a teda za „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

261

Objem a cena, ktoré obchodník Credit Suisse nakoniec ponúkol dotknutému klientovi, ako aj skutočnosť, že iba tento obchodník predložil dotknutému klientovi ponuku, teda nie sú výsledkom nezávislej voľby oboch obchodníkov, ale koordinácie, ktorú umožnila sporná diskusia. Táto diskusia totiž viedla k spoločnému určeniu obchodníka, ktorý predloží príslušnú ponuku za cenu, ktorá bola účastníkom známa. Obchodník Crédit agricole sa tak vzdal predloženia ponuky konkrétnemu klientovi a prenechal klienta obchodníkovi Credit Suisse. Tento výklad potvrdzuje skutočnosť, že obchodník Crédit agricole sa o niekoľko desiatok minút neskôr opýtal druhého obchodníka, či transakciu vykonal.

262

Tento výklad Komisie nie je vyvrátený výkladom navrhovaným spoločnosťou Crédit agricole, podľa ktorého táto diskusia v skutočnosti predstavuje pokus o legitímnu výmenu informácií, ktorý nebol úspešný.

263

Podľa samotného znenia argumentácie spoločnosti Crédit agricole bolo cieľom diskusie z 12. marca 2015 len „pravdepodobne“ overiť, či obchodník Crédit agricole môže nadobudnúť dotknuté dlhopisy SSA, aby mal k dispozícii dostatočný objem na ich ďalší predaj tretej strane, čo mohol urobiť len vtedy, ak by bol schopný tieto dlhopisy SSA kúpiť. Z argumentácie spoločnosti Crédit agricole teda vyplýva, že ani táto banka nie je schopná s istotou určiť pravdivosť alternatívneho výkladu, ktorý navrhuje.

267

V dôsledku toho Crédit agricole nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 573 až 575, potom 674, 678, 686, 715, 746 a 848 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia z 12. marca 2015 viedla k výmene citlivých obchodných informácií a koordinácii cien a obchodovania, a preto táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

268

Z toho vyplýva, že tvrdenia predložené spoločnosťou Crédit agricole s cieľom preukázať, že diskusie z 18. a 31. januára 2013, z 15. februára 2013, z 19. a 21. marca 2013, z 24. mája 2013, z 3. júna 2013, z 10. a 25. júla 2013, zo 6. augusta 2014 a z 12. marca 2015 nemali protisúťažnú povahu, sa zamietajú.

ii) O diskusiách, ktoré je Crédit Suisse oprávnená napadnúť

– O diskusii z 28. septembra 2010

Počas prvej časti tejto diskusie sa obchodník Deutsche Bank, ako uviedla Komisia v odôvodnení 233 napadnutého rozhodnutia, „pravdepodobne“ pýtal obchodníka Credit Suisse, či kupuje alebo predáva talianske dlhopisy 09/13 („wahts you better way ITALY 09/13“). V tejto súvislosti obchodník Deutsche Bank uviedol, že sa pokúša obchodovať s treťou osobou („trying to get a block out“). V reakcii na to obchodník Credit Suisse vysvetlil, že práve zobrazil obojsmernú cenu na obrazovke makléra BGC, a spýtal sa obchodníka Deutsche Bank, či má túto cenu stiahnuť („cool…I’ve just gone 146/143 in bgc… shall i kill it?“). Obchodník z Credit Suisse spresnil, že pracuje na „switch trade“„veď vieš s kým“ („i’m working [on] an order to sell Italy 13 s to buy Spain 12 s with u know who“). Keďže od obchodníka Deutsche Bank nedostal odpoveď, obchodník Credit Suisse sa ho znova opýtal, či má svoju cenu stiahnuť („so will need to buy at 146ish to print it… shall i kill price?“). Obchodník Deutsche Bank potom v podstate odpovedal, že to nie je potrebné, že si nie je istý, či jeho potenciálny klient chce alebo nechce obchod uskutočniť, a že sa o to pokúsi („nah its cool…not sure if this guy will sell or not… but trying him now“).

272

Na jednej strane tak z prepisu spornej diskusie vyplýva, že počas nej obchodník Credit Suisse ponúkol stiahnutie svojej ceny z trhu po tom, čo sa dozvedel, že obchodník Deutsche Bank rokuje s treťou osobou. Tento návrh viedol k tomu, že nekonkuroval obchodníkovi Deutsche Bank, a tak sa zvýšili šance, že tretia osoba uzavrie obchod s obchodníkom Deutsche Bank.

276

Vzhľadom na to, že obchodník Credit Suisse už rokoval o predaji talianskych dlhopisov tretej strane, je nepravdepodobné, že návrh obchodníka Credit Suisse na stiahnutie jeho ceny z obrazovky makléra bol motivovaný zámerom uzavrieť transakciu s obchodníkom Deutsche Bank.

277

Najpravdepodobnejším výkladom je, že obchodník Credit Suisse ponúkol odstránenie svojej ceny z obrazovky makléra BGC, aby obmedzil rozsah možnej hospodárskej súťaže a vyhol sa riziku, že by táto cena stála v ceste zámeru obchodníka Deutsche Bank uskutočniť hromadný predaj tretej strane. Tento výklad navyše potvrdzuje diskusia, ktorú Credit Suisse výslovne nespochybnila a ktorá sa uskutočnila o niekoľko dní skôr, a to 24. septembra 2010, počas ktorej obchodník Deutsche Bank ponúkol stiahnutie svojej ponuky z obrazovky makléra Tullets, aby nezasahoval do obchodnej stratégie obchodníka Credit Suisse (pozri odôvodnenie 230 napadnutého rozhodnutia).

278

V dôsledku toho Credit Suisse nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 232 až 235, potom 674, 678, 686 a 746 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že diskusia z 28. septembra 2010 viedla k výmene citlivých obchodných informácií, výmene informácií týkajúcich sa obchodných a cenových stratégií, ako aj ku koordinácii obchodovania, a teda že táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

Pokiaľ ide o prvú časť diskusie z 8. februára 2012, z prepisu tejto diskusie vyplýva, že obchodník Deutsche Bank a obchodník BofA postupne diskutovali o transakciách, ktoré uskutočňovali alebo plánovali uskutočniť s tým istým klientom v súvislosti s niekoľkými dlhopismi.

282

Počas tejto komunikácie obchodníci diskutovali o prebiehajúcich obchodoch s dlhopismi BNG 10/16 („just about to lose 50mm bng 10/16“; „getting [check]ed on that too“; „just sold them… 50mm“). Obchodník BofA potom prezradil cenu, ktorú klientovi ponúkol za dlhopisy BNG 10/16 („i showed +127 fyi“), a obchodník Deutsche Bank mu odpovedal, že to je cena, za ktorú práve uzavrel transakciu s týmto klientom („same… thats where i have been lifted“).

283

Okrem toho si obchodníci vymieňali informácie o správaní klienta vo vzťahu k iným dlhopisom („same guy checking me on 100mm new neds“; „anyone got any ned 06/16“; „flat“; „i have some but about to get lifted“; „same guy?; „y[ea]h“; „hes lifting all the cheap names… think he [might] lift me in 100mm coe17“).

284

287

Počas diskusie z 10. januára 2013, zaradenej do kategórií 3, 4 a 5 a uvedenej v odôvodneniach 446 až 450, potom 674, 678 a 686 napadnutého rozhodnutia, sa obchodník Credit Suisse opýtal, či ponuka na kúpu dlhopisov KFW, ktorú videl (pravdepodobne na obrazovke jedného alebo viacerých maklérov), je ponukou obchodníka Deutsche Bank („is that your bid in KFW 4.375 18?“), na čo ten odpovedal kladne. Obchodník Credit Suisse potom vysvetlil, že rokuje s treťou stranou o „switch trade“, v rámci ktorého by tieto dlhopisy KFW kúpil a zároveň predal iný typ dlhopisu („I’m being checked on these vs the kommun“). Obchodník Deutsche Bank následne odpovedal, že je v krátkej pozícii, že tieto dlhopisy potrebuje a je ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu („i am short 50mm… badly need them… will pay whatever“). Potom sa po prvé spýtal obchodníka Credit Suisse, či chce, aby stiahol svoju ponuku zobrazenú na obrazovke makléra („you want me to kill the bid?“), a po druhé, či preňho môže získať tieto dlhopisy („if you can get these for me will pay whatever man“). Obchodník Credit Suisse odpovedal záporne s tým, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, ale že by to mohla byť strata času („nah, thats cool... i’ll do my best, but could just be time wasting“). Ten istý obchodník zároveň poukázal na to, že s týmto klientom veľa neobchoduje a nie je si úplne istý uzavretím transakcie („guy who we dont do anything with, so not really sure“). Obchodník Deutsche Bank potom opäť ponúkol, že svoju ponuku stiahne z obrazovky makléra („you want me to kill the bid?“), na čo obchodník Credit Suisse odpovedal, že klient nehľadá najlepšiu ponuku („not shopping it around“).

291

Jediným prijateľným vysvetlením návrhu obchodníka Deutsche Bank na stiahnutie ponuky na nákup je preto úsilie pomôcť obchodníkovi Credit Suisse pri jeho rokovaniach s treťou stranou.

292

V každom prípade treba zdôrazniť, že aj keď obchodník Deutsche Bank nakoniec svoju ponuku nestiahol, obaja obchodníci vyjadrili spoločnú vôľu koordinovať svoje správanie a následne spoločne rozhodli, že ponuka Deutsche Bank môže zostať zachovaná na obrazovke makléra.

293

Ako však tvrdí Komisia, skutočnosť, že obchodník Deutsche Bank má potenciálny záujem o neskoršiu transakciu s obchodníkom Credit Suisse, ak uzavrie transakciu s treťou osobou, neodôvodňuje takýto zosúladený postup konkurentov, z ktorých každý musí predložiť nezávislú konkurenčnú ponuku na uzavretie transakcie s treťou osobou.

Pokiaľ ide o dvojstrannú diskusiu medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom Crédit agricole z 12. marca 2015, ktorú neúspešne spochybňuje aj Crédit agricole a je spomenutá v bodoch 257 až 267 vyššie, tvrdenia Credit Suisse nemôžu spochybniť posúdenie, podľa ktorého táto diskusia mala protisúťažnú povahu.

297

Na jednej strane totiž diskusia, ktorá sa uskutočnila 12. marca 2015, neodhaľuje len výmenu veľmi presných a aktuálnych informácií o ponuke klientovi v kontexte prebiehajúceho vyjednávania. Táto diskusia tiež odhaľuje koordináciu správania, ktorá viedla obchodníka Crédit agricole k tomu, aby po konzultácii s obchodníkom Credit Suisse nepredložil ponuku potenciálnemu klientovi, ktorý ho kontaktoval (pozri body 259 až 261 vyššie).

298

Na druhej strane alternatíva predložená spoločnosťou Credit Suisse, podľa ktorej sa obchodník Crédit agricole pokúšal získať likviditu od obchodníka Credit Suisse, nie je prijateľná a táto banka nepreukazuje, že priame dôkazy, ktoré mala Komisia k dispozícii, sú nepostačujúce v zmysle judikatúry citovanej v bode 186 vyššie.

299

302

V tejto súvislosti treba uviesť, že sporný e‑mail bol zaslaný obchodníkom Credit Suisse obchodníkovi Crédit agricole v skrytej kópii a bol nazvaný „CS US$ SSA BID AXES – month end: offer side bids“. Tento e‑mail obsahoval zoznam záujmov, t. j. zoznam, prostredníctvom ktorého tento obchodník poskytol informácie o cenách a množstvách dlhopisov, s ktorými je oprávnený obchodovať.

303

Z odôvodnenia 53 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zoznam záujmov ukazuje záujem obchodníka banky o nákup alebo predaj určitých dlhopisov na trhu a je určený pre oddelenie predaja tejto banky alebo makléra.

304

Obchodník Credit Suisse teda zaslaním takéhoto zoznamu priamo konkurenčnému obchodníkovi informoval konkurenčného obchodníka, konkrétne obchodníka Crédit agricole, o cenách, ktoré ponúka svojim klientom za sériu dlhopisov.

308

V dôsledku toho Credit Suisse nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach 576 a 577 a následne 678 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že e‑mail z 24. marca 2015 mal protisúťažnú povahu.

309

Z toho vyplýva, že tvrdenia predložené spoločnosťou Credit Suisse s cieľom preukázať neexistenciu protisúťažnej povahy diskusií z 28. septembra 2010, z 8. februára 2012, z 10. januára 2013 a z 12. marca 2015, ako aj e‑mailu z 24. marca 2015 sa zamietajú.

3) Záver k diskusiám analyzovaným v napadnutom rozhodnutí

310

Tvrdenia spoločností Crédit agricole a Credit Suisse smerujúce k spochybneniu existencie obmedzenia „z hľadiska cieľa“ budú teda preskúmané neskôr v rámci odpovede na ich prvé žalobné dôvody.

c)

O existencii jediného a pokračujúceho porušenia

314

V druhej časti svojho druhého žalobného dôvodu Crédit agricole spochybňuje pokračujúcu povahu porušenia konštatovaného Komisiou.

315

318

Okrem toho v odôvodneniach 759 až 764 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla štyri „objektívne skutočnosti“, ktoré podľa nej potvrdzujú, že „kolúzne kontakty navzájom súviseli a dopĺňali sa“.

319

Po prvé sporné produkty, konkrétne dlhopisy SSA, boli homogénne a obchodovalo sa s nimi rovnakým spôsobom (odôvodnenie 760). Po druhé obchodníci používali rovnaký mechanizmus, a to využívanie stálej komunikácie v diskusných fórach, ktoré im boli vyhradené (odôvodnenie 761). Po tretie dotknuté podniky boli rovnaké, a to Deutsche Bank, BofA, Credit Suisse a Crédit agricole, a zmena bola zaznamenaná až vtedy, keď jeden zo zúčastnených obchodníkov (ktorí časom tvorili úzko prepojenú skupinu zloženú z tých istých ľudí) zmenil zamestnávateľa (odôvodnenie 762). Po štvrté sporné správanie sa riadilo rovnakým „vzorcom“. Konkrétne obchodníci dotknutých bánk boli počas určitých období v každodennom kontakte a udržiavali komunikačné kanály otvorené po celý deň. Voľne si vymieňali informácie o svojich prebiehajúcich obchodných aktivitách vo forme komentárov o prebiehajúcich udalostiach v reálnom čase, čo im umožnilo identifikovať a využiť príležitosti na koordináciu svojho správania (odôvodnenia 763 a 764).

320

V prvej časti svojho druhého žalobného dôvodu Credit Suisse tvrdí, že Komisia nepreukázala existenciu spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ, ktorý spájal správanie pred februárom 2013 a po ňom.

Konkrétnejšie zo zistení Komisie vyplýva, že postupy uplatňované obchodníkmi dotknutých bánk mali za cieľ výmenu citlivých obchodných informácií a využitie príležitostí na koordináciu správania, keď sa naskytla príležitosť a najmä keď účastníci prejavili spoločný záujem o jeden alebo viacero konkrétnych dlhopisov SSA, alebo keď sa na nich obrátil ten istý zákazník v súvislosti s tým istým dlhopisom SSA. Takéto správanie, ktoré spočívalo v nahradení bežných podmienok hospodárskej súťaže vzájomnou pomocou, viedlo k zvýšeniu transparentnosti, a teda k zníženiu neistoty a rizika a v niektorých prípadoch k správe príslušných portfólií účastníkov, ako keby išlo o jediné portfólio. To umožnilo účastníkom využiť ich protisúťažné správanie voči zákazníkom a konkurentom.

324

Komisia sa teda správne domnievala, že jediným protisúťažným cieľom sledovaným správaním dotknutých bánk bolo maximalizovať ich príjmy a zároveň obmedziť straty.

325

Tento cieľ sa napokon odráža najmä v niektorých výslovných vyhláseniach počas diskusií spomenutých v bodoch 166, 168 a 170 vyššie, akými sú „ok cool will show same level… and wont improve“ (diskusia z 2. júna 2010 spomenutá v odôvodnení 190); „where u gonna be bidding kfw 20’s if asked?“ (diskusia z 31. augusta 2010 spomenutá v odôvodnení 228); „Let’s just keep that price up because I am not going to improve from there. Because they are just going to try and play one place against another“ (diskusia z 13. októbra 2010, spomenutá v odôvodnení 236); „take it out for now man… don’t want [to] have to pay 15!“ (diskusia z 20. októbra 2010 spomenutá v odôvodnení 243); „in case he comes to [you]... maybe worth showing same level… so we can max the dough“ (diskusia z 19. mája 2011 spomenutá v odôvodnení 294).

329

Po tretie sa toto správanie týkalo stabilnej skupiny podnikov, a to Deutsche Bank, BofA a Credit Suisse. Táto skupina podnikov sa zmenila až vtedy, keď v januári 2013 obchodník BofA zmenil zamestnávateľa a nastúpil do Crédit agricole, čo viedlo k zapojeniu tejto banky.

330

Po štvrté sa sporné správanie riadilo rovnakým vzorcom, ktorý mal formu zdieľania informácií alebo úprimných diskusií o nedávnom, súčasnom alebo budúcom správaní, ktoré obchodníkom dotknutých bánk umožňovali využiť príležitosti na koordináciu alebo výmenu informácií, a teda sledovať jediný protisúťažný cieľ spomenutý v bode 317 vyššie.

331

Existenciu spoločného zámeru, ktorý sledoval jediný protisúťažný cieľ pred februárom 2013 a počas neho, navyše potvrdzujú ďalšie dôkazy v spise získané Komisiou.

335

Keďže teda Komisia mala dostatok dôkazov na to, aby dospela k záveru, že pred februárom 2013 a počas neho existoval spoločný zámer sledujúci jediný protisúťažný cieľ, na rozdiel od toho, čo tvrdí Credit Suisse, nebolo potrebné, aby preukázala, že účastníci výslovne a vopred uzavreli celkovú dohodu, ktorá vymedzovala ich činnosť na trhu, alebo všeobecnejšie, že vopred formalizovali svoj úmysel uplatňovať protisúťažné správanie.

336

Vzhľadom na vyššie uvedené a za predpokladu, že Credit Suisse má v úmysle spochybniť existenciu spoločného zámeru od januára 2010 do februára 2013, táto banka nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že správanie obchodníkov dotknutých bánk počas tohto obdobia bolo súčasťou spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ, ktorý je v podstate definovaný v zmysle pripomenutom v bode 317 vyššie.

ii) O pokračovaní spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ po februári 2013

337

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že zákaz využívať stále mnohostranné diskusné fóra, ktorý Deutsche Bank uložila svojim obchodníkom, nemôže spochybniť konštatovania Komisie týkajúce sa existencie spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ.

341

Po prvé totiž treba poznamenať, že Credit Suisse nespochybňuje objektívne skutočnosti pripomenuté v bode 319 vyššie, ktoré súvisia na jednej strane s homogénnou povahou sporných produktov, teda dlhopisov SSA, a na druhej strane so skutočnosťou, že zapojené boli tie isté dotknuté banky s výnimkou prípadu, keď jeden zo zúčastnených obchodníkov prešiel z jednej banky do druhej.

342

Po druhé zákaz spomenutý v bode 337 vyššie vyvolal reakciu obchodníkov Deutsche Bank, ktorú ilustruje diskusia medzi dvoma obchodníkmi tejto banky z 25. februára 2013, ktorá je uvedená v odôvodneniach 473 a 761 napadnutého rozhodnutia.

343

V tejto súvislosti je na jednej strane nesporné, že až do augusta 2013 obchodníci spoločností Credit Suisse a Crédit agricole pokračovali v dvojstrannej diskusii na rovnakom stálom mnohostrannom fóre, aké používali s obchodníkom Deutsche Bank počas februára 2013 a po ňom, konkrétne na fóre PCHAT‑0x2000001313671 nazvanom „DB/CA/CS $ CHAT“. Na druhej strane, ako výslovne vyplýva z diskusie z 25. februára 2013 citovanej v bode 344 vyššie, zákaz stálych mnohostranných diskusných fór nebránil obchodníkom Deutsche Bank využívať dočasné dvojstranné diskusné fóra.

347

Okrem toho obchodníci dotknutých bánk boli zvyknutí viesť aj dvojstranné diskusie, keďže takéto diskusie viedli počas februára 2013 a po ňom popri využívaní týchto mnohostranných fór, čo účastníci konania nespochybňujú.

348

Obchodníci dotknutých bánk sa teda usilovali vyriešiť zákaz využívania multilaterálnych diskusných fór uložený obchodníkom Deutsche Bank prostredníctvom siete dvojstranných diskusií. Táto okolnosť má tendenciu preukazovať úmysel pokračovať po februári 2013 v dosahovaní protisúťažného cieľa, ktorý sledovali od januára 2010.

349

Obchodníci napokon naďalej koordinovali svoje obchodné aktivity, čo ilustrujú napríklad výňatky z dvojstranných diskusií po februári 2013 spomenutých v bodoch 170 a 171 vyššie, ako aj dvojstranné diskusie z 10. júla 2013 (pozri body 236 až 243 vyššie) a z 12. marca 2015 (pozri body 257 až 268, potom 296 až 300 vyššie).

353

Po februári 2013 teda obchodníci dotknutých bánk vykonávali rovnaký druh koordinácie, vymieňali si rovnaký druh citlivých obchodných informácií a sledovali protisúťažný cieľ rovnaký ako cieľ sledovaný pred týmto dátumom.

354

Po štvrté argumentácia spoločnosti Credit Suisse, podľa ktorej zákaz využívať stále mnohostranné diskusné fóra uložený obchodníkom Deutsche Bank viedol k drastickej zmene „mechanizmu“ a „vzorca“ údajného jediného porušenia, nespochybňuje konštatovanie zachovania protisúťažného cieľa sledovaného spoločným zámerom po februári 2013.

355

358

Napokon dokonca ani v období pred februárom 2013 protisúťažné diskusie neboli nevyhnutne každodenné, ako vyplýva z chronológie udalostí uvedenej v oddiele 4.2 napadnutého rozhodnutia.

359

Nakoniec je pravda, že zákaz stálych multilaterálnych diskusných fór mohol obchodníkom z dotknutých bánk sťažiť identifikáciu príležitostí na koordináciu alebo výmenu citlivých obchodných informácií najmä tým, že bolo ťažšie poskytovať „komentáre v reálnom čase“.

360

Credit Suisse však nespochybňuje, že dočasné dvojstranné diskusné fóra fungovali rovnako ako stále multilaterálne diskusné fóra. Podobne ako stále multilaterálne diskusné fóra, aj dočasné bilaterálne diskusné fóra umožňovali pripojeným obchodníkom vymieňať si informácie prostredníctvom okamžitých správ. Okrem toho, podobne ako stále multilaterálne diskusné fóra, aj dočasné fóra umožňovali pripojeným obchodníkom komentovať prebiehajúce udalosti počas celého dňa a v reálnom čase. V skutočnosti bol rozdiel medzi týmito dvoma typmi fór v podstate v počte účastníkov a v tom, či sa každý deň muselo alebo nemuselo otvárať nové fórum.

364

Na jednej strane Crédit agricole v závere svojho prvého žalobného dôvodu a v úvodnej časti svojho druhého žalobného dôvodu nie je oprávnená tvrdiť, že kvalifikácia „jediného a pokračujúceho porušenia“ by bola nesprávna, ak by Všeobecný súd konštatoval, že Komisia nesprávne kvalifikovala jednu z piatich samostatných dohôd alebo zosúladených postupov ako porušenie „z hľadiska cieľa“. Táto argumentácia je totiž založená na nesprávnom predpoklade, že Komisia v napadnutom rozhodnutí označila päť samostatných porušení (pozri body 70 až 89 vyššie).

365

368

V tretej časti svojho druhého žalobného dôvodu Credit Suisse tvrdí, že Komisia nepreukázala pokračujúcu povahu sporného porušenia po februári 2013.

369

Je potrebné postupne preskúmať tretiu časť druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse a druhú časť druhého žalobného dôvodu spoločnosti Crédit agricole v rozsahu, v akom táto druhá časť smeruje k preukázaniu neexistencie pokračujúcej povahy sporného porušenia.

i) O tretej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse založenej na neexistencii dôkazu o pokračujúcej povahe sporného porušenia po februári 2013

370

V tejto súvislosti Credit Suisse v prvom rade tvrdí, že skutočnosť, že správanie dotknutých bánk sledovalo spoločný cieľ, nepostačuje na preukázanie pokračujúceho porušenia, pokiaľ existujú priame alebo nepriame dôkazy o prerušení tohto porušenia. Tieto tvrdenia umožňujú namietať nanajvýš existenciu jediného a „opakovaného“ porušenia. Rovnako sa Komisia obmedzila na vyvodenie záverov založených na súbore dôkazov posudzovaných ako celok, čo z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje pokračujúce porušenie.

374

Credit Suisse ďalej zdôrazňuje, že Komisia nevysvetlila, ako by odstupy uvedené v bode 372 vyššie mohli navzájom súvisieť, keď vymieňané informácie rýchlo zastarávali a táto inštitúcia sa usilovala predĺžiť účinky niekoľkých sporadických diskusií zistených po februári 2013.

375

Napokon podľa spoločnosti Credit Suisse okolnosti prejednávanej veci a fungovanie trhu si v skutočnosti vyžadovali „pozitívne opatrenia“ a diskusie, ktoré by sa uskutočňovali s určitou pravidelnosťou a v pomerne krátkych časových intervaloch. Komisii sa toto tvrdenie nepodarilo vyvrátiť.

376

379

Aj keď sú totiž prejavy kartelu oddelené viac či menej dlhými časovými úsekmi, Komisia sa v rámci posúdenia pokračujúcej povahy porušenia trvajúceho niekoľko rokov môže domnievať, že porušenie sa neprerušilo, jednak ak rôzne činnosti tvoriace toto porušenie majú jediný cieľ a môžu patriť do rámca porušenia, ktoré má jediný charakter, a jednak ak nijaký nepriamy ani priamy dôkaz nepreukazuje, že k porušeniu nedošlo počas týchto období (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. marca 2021, Pometon/Komisia, C‑440/19 P , EU:C:2021:214 , body 112 a 114 , a zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09 , EU:T:2013:259 , body 61 a 63 ).

380

Zásada právnej istoty si však vyžaduje, aby Komisia predložila prinajmenšom dôkazy týkajúce sa skutočností, ktoré sú časovo dostatočne blízke na to, aby bolo možné rozumne pripustiť, že porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma konkrétnymi dátumami [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2021, Nichicon Corporation/Komisia, T‑342/18 , EU:T:2021:635 , bod 365 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

381

Hoci je obdobie medzi dvoma prejavmi protiprávneho správania relevantným kritériom na účely preukázania pokračujúcej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku, či je toto obdobie dostatočne dlhé na to, aby predstavovalo prerušenie porušenia, nemožno skúmať abstraktne. Naopak, musí sa posudzovať v kontexte fungovania predmetného kartelu [pozri rozsudok z 29. septembra 2021, Nichicon Corporation/Komisia, T‑342/18 , EU:T:2021:635 , bod 366 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

385

Ako vyplýva z bodov 323 a 357 vyššie, sledovanie jediného protisúťažného cieľa konštatovaného v napadnutom rozhodnutí na rozdiel od toho, čo tvrdí Credit Suisse, nezáviselo od každodenného konania diskusií. Diskusie medzi zúčastnenými obchodníkmi boli totiž zamerané na identifikáciu a využitie príležitostí na koordináciu alebo výmenu citlivých obchodných informácií.

386

Okrem toho a vzhľadom na vyššie uvedené veľmi častá účasť na kolúznych kontaktoch nebola na fungovanie sporného porušenia nevyhnutná, keďže obchodovanie s dlhopismi SSA bolo nezávislé. Prípadný úspech daného kolúzneho kontaktu totiž nebol podmienený účasťou na sérii kontaktov týkajúcich sa iných obchodných transakcií.

387

Nakoniec na diskusiách, ktoré sa uskutočnili po februári 2013, sa zúčastňovali tí istí obchodníci, ktorí v roku 2010 stáli za zavedením stálych mnohostranných diskusných fór. Títo obchodníci sa často stretávali na spoločenských podujatiach a tvorili úzku skupinu, ktorá bola dobre známa obchodníkom finančného centra (City) v Londýne.

391

Po tretie z preskúmania na jednej strane diskusií, ktoré predchádzali odstupom, na ktoré sa odvoláva Credit Suisse, a na druhej strane diskusií, ktoré po nich nasledovali, vyplýva, že tieto diskusie neobsahujú nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že obchodníci dotknutých bánk vyjadrili najprv úmysel ukončiť jediné porušenie a následne vôľu znova v ňom pokračovať. Naopak, tón, ktorý obchodníci používajú, je obzvlášť slobodný a diskusie sú spontánne. Konkrétne protisúťažné diskusie, ktoré nasledovali po odstupoch, na ktoré sa odvolávala Credit Suisse, neobsahujú nijaké úvodné slová, ktoré by svedčili o potrebe obnoviť kontakt alebo dokonca dôveru, ktorá bola predtým medzi účastníkmi narušená. Tieto diskusie tak preukazujú pretrvávajúci a neustály úmysel zúčastnených obchodníkov správať sa tak, aby to prispelo k spoločnému zámeru sledujúcemu jediný protisúťažný cieľ, ako ho definovala Komisia v napadnutom rozhodnutí.

392

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o 64‑dňový odstup medzi diskusiou z 21. marca 2013 medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom Deutsche Bank na jednej strane a diskusiou z 24. mája 2013 medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom Credit Suisse na druhej strane, treba poukázať na to, že tieto diskusie sa síce týkali odlišných dlhopisov, no ich obsah bol rovnaký. Dotknutí obchodníci si totiž vymieňali citlivé obchodné informácie o prebiehajúcich alebo práve uskutočnených obchodoch, najmä o svojich cenách a zákazníkoch (pozri body 217 až 227 a 228 až 232 vyššie). Okrem toho sú vyjadrenia počas týchto diskusií obzvlášť slobodné a správanie obchodníkov je prirodzené. V týchto diskusiách sa nespomína nijaká skutočnosť, ktorá by mohla naznačovať, že medzi týmito dvoma prejavmi porušenia zanikla vôľa obchodníkov protiprávne konať.

Pokiaľ ide o 55‑dňový odstup medzi dvoma diskusiami z 10. decembra 2013 a z 3. februára 2014 medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom Deutsche Bank, treba poukázať na to, že tieto diskusie sa síce týkali odlišných dlhopisov, no ich obsah bol podobný. V prvej z týchto diskusií obchodník Deutsche Bank navrhol stiahnutie svojej ponuky po tom, čo sa dozvedel o krátkej pozícii obchodníka Credit Suisse (pozri bod 393 vyššie). V druhej z týchto diskusií sa obchodník Deutsche Bank zdržal prijatia ponuky, ktorú predložila Credit Suisse na platforme makléra, a teda jej po výmene informácií medzi týmito dvoma obchodníkmi nepredal dlhopis. Obe diskusie sú priame a spontánne a nespomína sa v nich nijaká skutočnosť, ktorá by mohla naznačovať, že medzi týmito dvoma prejavmi porušenia zanikla vôľa obchodníkov protiprávne konať.

395

397

Bývalý obchodník Deutsche Bank potom nastúpil do BofA 16. júla 2014. Skutočnosť, že uvedený obchodník o šesť dní neskôr, t. j. 22. júla 2014, viedol dvojstrannú diskusiu s obchodníkom Credit Suisse s cieľom navrhnúť stiahnutie ponuky („can kill it if you wanty“) a vyjadriť svoju obchodnú pozíciu („we are short 10 mm“), svedčí o nepretržitej vôli uplatňovať správanie, ktoré je súčasťou spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ vymedzený Komisiou. Túto nepretržitú vôľu ilustruje aj priamy tón oboch účastníkov a spontánnosť komunikácie.

398

Pokiaľ ide o odstup 67 dní medzi údajnou diskusiou z 24. augusta 2014 a diskusiou z 29. októbra 2014, ktorý namieta Credit Suisse, je potrebné zdôrazniť, že tvrdenie, ktoré sa z toho usiluje vyvodiť Credit Suisse, je nepodložené, keďže 24. augusta 2014 nebola zistená nijaká dvojstranná diskusia. Diskusia, na ktorú sa odvoláva Credit Suisse, v skutočnosti prebehla 24. septembra 2014, a teda ide o odstup 37 dní. V každom prípade tieto diskusie nepreukazujú, že porušenie bolo prerušené, ale naopak, preukazujú, že v týchto dvoch prípadoch obchodník Crédit agricole a obchodník BofA pokračovali vo výmene informácií o svojej cenovej stratégii, a tým preukázali svoj trvalý a ustálený úmysel pokračovať v jedinom porušení, ktoré Komisia konštatovala v napadnutom rozhodnutí.

399

Pokiaľ ide o odstup 70 dní medzi diskusiou z 29. októbra 2014 medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom BofA na jednej strane a diskusiou zo 7. januára 2015 medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom Credit Suisse na druhej strane, nič v obsahu prvej z týchto diskusií nenaznačuje úmysel účastníkov prerušiť sporné porušenie a nič v obsahu druhej z týchto diskusií nepreukazuje vôľu obnoviť porušenie, ktoré bolo prerušené. V týchto dvoch diskusiách išlo o výmenu informácií o cenách. Svedčia teda o spoločnej a pretrvávajúcej vôli pokračovať vo vykonávaní spoločného zámeru definovaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

403

Z vyššie uvedeného vyplýva, že kontext fungovania zisteného kartelu, ktorý trval približne päť rokov a dva mesiace od 19. januára 2010 do 24. marca 2015, podporuje záver, že jediné porušenie bolo pokračujúce napriek odstupom, na ktoré sa odvoláva Credit Suisse.

404

Na jednej strane totiž obchodníci dotknutých bánk sledovali protisúťažný cieľ konštatovaný Komisiou v napadnutom rozhodnutí tým, že si slobodne vymieňali informácie o svojich prebiehajúcich obchodných aktivitách. Tieto výmeny mali formu nepretržitého opisu udalostí v reálnom čase, keď prebiehali, čo im umožnilo identifikovať a využiť príležitosti na koordináciu a výmenu citlivých obchodných informácií, keď sa naskytla príležitosť a najmä keď títo zúčastnení obchodníci prejavili spoločný záujem o jeden alebo viac konkrétnych dlhopisov SSA. Títo obchodníci sa tak usilovali dosiahnuť tento protisúťažný cieľ v rámci protisúťažných výmen informácií o uskutočnených a navzájom nezávislých obchodoch alebo dokonca v rámci protisúťažných výmen informácií týkajúcich sa relevantných informácií za dané obdobia. Na dosiahnutie sporného protisúťažného cieľa teda nebolo potrebné viesť trvalé alebo každodenné diskusie.

405

Na druhej strane viaceré udalosti, ktoré sa vyskytli od februára 2013, mohli ovplyvniť ochotu všetkých zúčastnených obchodníkov dodržiavať spoločný zámer sledujúci jediný protisúťažný cieľ, konkrétne po prvé zákaz využívať stále multilaterálne diskusné fóra uložený obchodníkom Deutsche Bank v rámci zvýšeného dohľadu v sektore investičného bankovníctva, po druhé viacmesačná dovolenka obchodníka Deutsche Bank pred jeho nástupom do BofA alebo po tretie pokles aktivity na trhu dlhopisov SSA.

408

Za týchto podmienok z krátkeho času, počas ktorého sa vymieňané informácie stali zastaranými a na ktorý sa odvoláva Credit Suisse, nevyplýva pre Komisiu povinnosť vysvetliť, ako boli preklenuté odstupy zistené medzi dvoma prejavmi porušenia. Okrem toho tento krátky čas nemôže spochybniť záver Komisie, podľa ktorého malo sporné jediné porušenie pokračujúcu povahu.

409

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy tvrdenia Credit Suisse založené v podstate na tom, že Komisia nepredložila dôkazy o skutočnostiach, ktoré sú časovo dostatočne blízke, aby mohla dospieť k záveru o existencii pokračujúceho porušenia, nemôžu uspieť.

410

Tento záver nie je spochybnený rozsudkom z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ( T‑180/15 , EU:T:2017:795 ), na ktorý sa odvoláva Credit Suisse.

414

V každom prípade treba uviesť, že situáciu účastníkov sporného porušenia nemožno porovnávať so situáciou spoločnosti Icap vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ( T‑180/15 , EU:T:2017:795 ). Icap totiž zohrávala úlohu „uľahčovateľa“ kartelu medzi bankami a jeho hospodárska činnosť nebola rovnaká ako hospodárska činnosť týchto bánk. Všeobecný súd najmä konštatoval, že Komisia vychádzala z toho, že Icap uskutočňovala porušenia, o ktorých sa rozhodovalo zakaždým medzi dvoma bankami, a že fungovanie kartelu komplikovalo úsilie Komisie preukázať, že Icap mala byť schopná zo žiadostí, ktoré jej adresovala jedna banka, vyvodiť, že boli súčasťou tajnej dohody s inou bankou. V dotknutej veci Komisia konštatovala, že dotknuté banky sa priamo podieľali prinajmenšom na niektorých aspektoch zisteného jediného porušenia.

415

Rovnako vzhľadom na rozdiely, ktoré charakterizujú kontext, v ktorom sa predmetné porušenie uskutočňovalo, a kontext, v ktorom sa sporný kartel uskutočňoval vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 7. novembra 2019, Campine a Campine Recycling/Komisia ( T‑240/17 , neuverejnený, EU:T:2019:778 ), najmä pokiaľ ide o dotknutý produkt a význam cenového faktora, posúdenia Všeobecného súdu v tomto rozsudku nemožno preniesť na prejednávanú vec.

416

Crédit agricole tvrdí, že Komisia primerane nezohľadnila zmeny povahy a frekvencie diskusií koncom roka 2013 a začiatkom roka 2014. Komisia sa to pokúsila vysvetliť odkazom na pokles ziskovosti trhu dlhopisov SSA a nahradenie stálych mnohostranných diskusných fór dvojstrannými diskusiami, čo vysvetľuje, prečo je k dispozícii menej dôkazov. Podľa Crédit agricole však toto nahradenie malo pravdepodobne viesť k vyššiemu počtu dôkazov, keďže jediné multilaterálne diskusné fórum bolo nahradené viacerými dvojstrannými diskusnými fórami. Okrem toho dotknuté banky iné ako žiadateľ o oslobodenie od pokút v prejednávanej veci tiež predložili listinné dôkazy z daného obdobia, takže zníženie objemu dôkazov odráža len čistý pokles počtu diskusií od októbra 2013. Tento pokles je najmä dôsledkom dlhého obdobia neprítomnosti obchodníka Deutsche Bank, po ktorom došlo k jedinému prípadu „koordinácie“12. marca 2015, ktorý navyše predstavuje nesprávny výklad komunikácie zahŕňajúcej banku Credit Suisse zo strany Komisie.

419

Na úvod je potrebné z dôvodov uvedených v bodoch 376 až 381 vyššie zamietnuť tvrdenie Crédit agricole, podľa ktorého odstupy medzi protisúťažnými diskusiami predstavujú obdobia, počas ktorých k spornému správaniu nedochádzalo.

420

Po prvé, pokiaľ ide o pokračujúcu povahu porušenia, treba uviesť, že s prípadnou výnimkou tvrdení zamietnutých v bodoch 363 a 364 vyššie Crédit agricole nespochybnila závery Komisie týkajúce sa existencie spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ.

421

Z toho vyplýva, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že sporné porušenie trvalo počas celého obdobia porušenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ sa nekonštatovalo, že toto porušenie bolo prerušené (pozri body 379 až 381 vyššie).

425

Po druhé, pokiaľ ide o ostatné skutočnosti, o ktorých diskutovali účastníci konania, treba uviesť, že hoci Crédit agricole poukázala na dôvod Komisie založený na poklese ziskovosti trhu dlhopisov SSA, uvedený najmä v odôvodnení 534 napadnutého rozhodnutia, s cieľom spochybniť jeho relevantnosť, táto banka nespochybnila, že táto okolnosť skutočne nastala. Okrem toho, hoci sa Crédit agricole odvoláva na obmedzenú účasť obchodníka Deutsche Bank počas určitého obdobia, nespochybňuje, že to bolo dôsledkom jeho „garden leave“, teda obdobia, počas ktorého bol tento obchodník pred nástupom do BofA stále zamestnaný v Deutsche Bank, ale už nepracoval. Crédit agricole nespochybnila ani to, že tento obchodník sa začal opätovne zúčastňovať na protisúťažných diskusiách krátko po nástupe do BofA (pozri body 396 a 397 vyššie, ako aj odôvodnenia 534, 557 a 558 napadnutého rozhodnutia).

426

Vzhľadom na vyššie uvedené a na neexistenciu priamych alebo nepriamych dôkazov o opaku síce nie je vylúčené, že sporné porušenie bolo menej intenzívne, skutočnosti predložené spoločnosťou Crédit agricole však nemôžu ovplyvniť pokračujúcu povahu tohto porušenia, a teda neumožňujú dospieť k záveru o prerušení uplatňovania sporného porušenia.

427

Argumentácia Crédit agricole tak do značnej miery nezohľadňuje diskusie, ktoré podľa Komisie patria do jediného porušenia a na ktorých sa zúčastnili obchodníci ďalších dvoch dotknutých bánk. Najmä odstupy medzi dvoma prejavmi porušenia, na ktoré sa odvoláva Crédit agricole, nezohľadňujú správanie ostatných účastníkov.

431

Na druhej strane Crédit agricole nepreukázala, že jej neúčasť na jedinom porušení počas určitých období môže spochybniť pokračujúcu povahu tohto porušenia ako celku.

432

Argumentácia Crédit agricole v rozsahu, v akom sa zakladá na dĺžke období medzi diskusiami, na ktorých sa zúčastnila, preto nemôže spochybniť záver Komisie, podľa ktorého jediné porušenie konštatované v napadnutom rozhodnutí malo pokračujúcu povahu. Naopak, táto argumentácia môže preukázať prerušenie „účasti“ Crédit agricole na tomto jedinom porušení, a preto bude neskôr preskúmaná v tomto kontexte.

433

V odôvodneniach 780 až 787 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, že dotknuté banky úmyselne prispeli k spoločnému zámeru. Konkrétne vysvetlila, že z dôkazov uvedených v oddiele 4.2 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa zaoberá chronologickým predstavením výberu z viac ako 200 diskusií uskutočnených medzi 19. januárom 2010 a 12. marcom 2015, jasne vyplýva, že každá zo zúčastnených bánk úmyselne prispela k spoločnému zámeru sledujúcemu jediný protisúťažný cieľ prostredníctvom konania svojich zamestnancov počas jedného alebo viacerých stanovených období.

436

V odôvodneniach 807 až 826 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, že každá z dotknutých bánk vedela o protisúťažnom správaní ostatných bánk. Pokiaľ ide konkrétne o obdobie po februári 2013, t. j. po tom, čo Deutsche Bank zakázala svojim obchodníkom využívať stále multilaterálne diskusné fóra, Komisia v podstate uviedla, že obchodníci dotknutých bánk sa naďalej informovali pomocou siete dvojstranných fór, prostredníctvom ktorých si v rámci určitých dvojstranných diskusií dvaja prítomní obchodníci dotknutých bánk odovzdávali informácie získané od neprítomného tretieho obchodníka. Ďalej uviedla, že tieto informácie sa týkali rovnakých typov skutočností, aké boli predmetom komunikácie počas diskusií na mnohostranných diskusných fórach.

437

Prvá časť druhého žalobného dôvodu spoločnosti Crédit agricole je formálne založená na tom, že neprispela k spoločnému zámeru.

438

i) O úmyselnom príspevku spoločnosti Crédit agricole k spoločnému zámeru

441

Po prvé Crédit agricole popiera, že by mala v úmysle prispieť k spoločnému zámeru sledujúcemu spoločný cieľ, keďže sa neusilovala maximalizovať svoje príjmy, ale skôr vybudovať si dobré meno na sekundárnom trhu s dlhopismi SSA.

442

Po druhé Crédit agricole tvrdí, že vzhľadom na to, že sa nezúčastnila na určitých kategóriách správania predstavujúcich predmetné jediné a pokračujúce porušenie, Komisia bola povinná preukázať, že vedela alebo mala vedieť, že jej účasť na ostatných kategóriách je súčasťou širšieho plánu. Podľa Crédit agricole diskusie, ktoré jej Komisia vytýka, v skutočnosti preukazujú legitímne pokusy o získanie likvidity, zisťovanie cien a uskutočňovanie transakcií. V tomto smere Crédit agricole odkazuje na tvrdenia uvedené v rámci svojho prvého žalobného dôvodu. Crédit agricole ďalej uvádza, že aj keby súhlasila s kvalifikáciou „koordinačnej diskusie“, Komisia nepreukázala, že sa zúčastňovala na prvej kategórii koordinácie, a to na koordinácii cien ponúkaných konkrétnym zákazníkom.

443

Komisia sa ďalej mohla oprávnene domnievať, že Crédit agricole vedela o diskusiách z 31. januára a z 11. októbra 2013, ktoré sa uskutočnili za jej prítomnosti, a preto sa na nich zúčastnila (pozri body 133 a 134, ako aj 196 až 200 vyššie). Naopak, Komisia nemohla tejto banke platne vytýkať diskusiu z 10. januára 2013 (pozri bod 145 vyššie).

447

Napokon na jednej strane z diskusií, ktoré Crédit agricole nie je oprávnená napadnúť, a na druhej strane z diskusií, ktoré táto banka môže napadnúť a ktoré sú preskúmané v bodoch 188 až 268 vyššie, vyplýva, že jej obchodník prispel k približne tridsiatim protisúťažným diskusiám medzi 11. januárom 2013 a 24. marcom 2015, najmä k diskusii z 12. marca 2015, ktorá preukazuje existenciu správania kategórie 1, a to koordinácie vo vzťahu k cenám oznámeným konkrétnym protistranám.

448

Po tretie príspevok obchodníka Crédit agricole k protisúťažnému cieľu sledovanému všetkými účastníkmi bol úmyselný. Protisúťažné správanie, na ktorom sa podieľal obchodník Crédit agricole, totiž malo formu koordinácie cien a obchodovania. V tejto súvislosti poskytoval pomoc konkurenčným obchodníkom alebo využíval pomoc dotknutých obchodníkov v spoločnom záujme všetkých účastníkov.

449

452

Okrem toho niektoré roztrúsené pasáže písomností Crédit agricole naznačujú, že spochybňuje všeobecnejšie svoju vedomosť o správaní ostatných dotknutých bánk a skutočnosť, že ho mohla rozumne predpokladať, najmä po tom, čo obchodníci Deutsche Bank vo februári 2013 upustili od používania stálych multilaterálnych diskusných fór.

453

V tejto súvislosti po prvé v rozsahu, v akom Crédit agricole tvrdí, že nevedela o existencii správania patriaceho do kategórie 1 z dôvodu, že toto správanie sa odlišuje od ostatných sporných správaní, stačí pripomenúť, že Komisia nekonštatovala päť samostatných porušení zodpovedajúcich každej z piatich kategórií správania označených v napadnutom rozhodnutí (pozri body 70 až 89 vyššie).

454

Komisia teda nebola povinná preukázať presnú vedomosť Crédit agricole o každej z piatich kategórií správania posudzovaných samostatne.

458

Po druhé Crédit agricole nespochybňuje, že vedela o tom, že upustenie od používania stálych mnohostranných diskusných fór obchodníkmi Deutsche Bank bolo dôsledkom zákazu, ktorý im uložil ich zamestnávateľ vo februári 2013.

459

Po tretie sa Crédit agricole priamo zúčastňovala na dvojstranných protisúťažných výmenách informácií s ostatnými dotknutými bankami po februári 2013. Tieto výmeny informácií sa týkali všetkých druhov správania označených Komisiou, najmä správania kategórie 1.

460

Na jednej strane sa totiž obchodník Crédit agricole zúčastnil na dvojstranných protisúťažných diskusiách s obchodníkom Deutsche Bank a potom BofA 21. marca, 3. júna, 2., 10., 12. a 25. júla a 4. septembra 2013, 6. augusta, 24. septembra a 29. októbra 2014, ako aj 7. a 27. januára 2015.

464

Po piate z ďalších diskusií uvedených Komisiou v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že obchodník Crédit agricole vedel o existencii diskusií medzi obchodníkom Deutsche Bank a obchodníkom Credit Suisse a o tom, že tieto diskusie sa týkali najmä ich obchodných transakcií.

465

Počas diskusie z 10. júla 2013 totiž obchodník Deutsche Bank informoval obchodníka Crédit agricole o situácii obchodníka Credit Suisse („[Credit Suisse’s trader] also been hit“) (odôvodnenie 501 napadnutého rozhodnutia).

466

Rovnako počas diskusie z 22. októbra 2013 spomenutej v odôvodnení 823 napadnutého rozhodnutia sa obchodník Crédit agricole opýtal obchodníka Deutsche Bank, či má ešte nejaké dlhopisy „ifc 18“ („u got any ifc 18 left“). Obchodník Deutsche Bank odpovedal záporne s tým, že predal poslednú časť dlhopisov obchodníkovi Credit Suisse, ktorý by ich ešte mal mať („nope… all sold…sold last piece to [Credit Suisse’s trader]… he might still have them“). Obchodník Crédit agricole na to odpovedal, že sa ho opýta („ok will ask him“).

470

Vedomosti, ktoré zamestnanec nadobudol pred svojím nástupom do nového podniku a ktoré fakticky dáva k dispozícii tomuto novému zamestnávateľovi, možno teda považovať za vedomosti zdieľané jeho novým zamestnávateľom.

471

Na druhej strane podľa ustálenej judikatúry sa Komisia môže opierať o kontakty pred obdobím porušenia alebo po ňom s cieľom vytvoriť celkový obraz a preukázať prípravné fázy kartelu, ako aj podporiť výklad niektorých dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03 , neuverejnený, EU:T:2008:255 , bod 428 ; z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T‑83/08 , neuverejnený, EU:T:2012:48 , bod 188 , a z 27. júna 2012, Coats Holdings/Komisia, T‑439/07 , EU:T:2012:320 , bod 60 ).

472

Komisia je teda oprávnená použiť poznatky, ktoré zamestnanec nadobudol pred svojím nástupom do nového podniku a ktoré fakticky dáva k dispozícii novému zamestnávateľovi, ak tieto poznatky potvrdzujú iné dôkazy, ktoré má k dispozícii.

476

Po tretie, ako uviedla Komisia v odôvodnení 809 a poznámke pod čiarou 931 napadnutého rozhodnutia, z dvoch súbežných diskusií z 23. mája 2013, ktoré Komisia predložila v rámci výkonu opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a ktoré sa uskutočnili medzi obchodníkom Crédit agricole a obchodníkom Credit Suisse na jednej strane a obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom Deutsche Bank na druhej strane, vyplýva, že obchodníci dotknutých bánk boli vnímaní ako „gang“ aj po februári 2013.

477

Počas diskusie s obchodníkom Crédit agricole totiž obchodník Credit Suisse uviedol, že sa stretol s osobou, ktorá sa ho spýtala, či je súčasťou „gangu“, na čo ironicky odpovedal, že obchodníkom Deutsche Bank a Crédit agricole nič nehovorí („met that… girl last night… told her we should chat/help each other out etc. She turned around and said ‚but your part of the «gang», can I trust you?‘ she says, everyone talks about [our tight‑knit group]… lol… I told her, I don’t tell [Deutsche Bank’s trader] or [Crédit agricole’s trader] anything…trust me!!“). Obchodník Crédit agricole reagoval smiechom.

478

O niekoľko minút neskôr v paralelnej diskusii s obchodníkom Deutsche Bank obchodník Credit Suisse vysvetlil, že práve hovoril s obchodníkom Crédit agricole, a reprodukoval obsah správy, ktorú mu poslal o svojom stretnutí v predchádzajúci deň. Obchodník Deutsche Bank reagoval smiechom.

2) O druhej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse založenej na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o jej vedomosti o dvojstranných diskusiách medzi obchodníkmi iných bánk alebo pokiaľ ide o to, že ich mohla rozumne predpokladať

482

Credit Suisse spochybňuje konštatovanie svojej zodpovednosti zo strany Komisie v rozsahu, v akom je táto zodpovednosť založená na jednej strane na priamej účasti tejto banky na všetkých správaniach tvoriacich sporné porušenie a na druhej strane na skutočnosti, že táto banka vedela o dvojstranných diskusiách medzi obchodníkmi iných bánk alebo že ich mohla rozumne predpokladať a bola ochotná prevziať z toho vyplývajúce riziko. Tieto dva predpoklady sú totiž nesprávne.

483

Po prvé Credit Suisse tvrdí, že aj keby sa preukázalo, že sa zúčastňovala na každom „druhu“ správania, nestačilo by to na preukázanie jej účasti na každej protisúťažnej diskusii ani na to, aby bola voči nej vyvodená zodpovednosť za diskusie, na ktorých sa priamo nezúčastňovala.

484

Pokiaľ ide o zvyšnú argumentáciu Credit Suisse, po prvé treba uviesť, že táto banka nespochybňuje, že sa priamo zúčastňovala na mnohých diskusiách, ktoré Komisia skúmala v napadnutom rozhodnutí a ktoré sa uskutočnili na stálych mnohostranných diskusných fórach od júna 2010 do februára 2013.

488

Po druhé na jednej strane z bodu 110 vyššie vyplýva, že výhrady, ktoré Credit Suisse vzniesla voči 25 diskusiám uvedeným v tabuľke pripojenej k replike, sú neprípustné, pokiaľ ide o druhú časť prvého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 101 ZFEÚ zo strany Komisie, keď sa domnievala, že „komunikácia týkajúca sa určovania cien“ predstavuje „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

489

Na druhej strane tvrdenia, ktorými sa Credit Suisse usiluje preukázať, že diskusie z 28. septembra 2010, z 8. februára 2012 a z 10. januára 2013 neboli protisúťažné, boli zamietnuté v bodoch 269 až 295 vyššie.

490

V prvom rade sa totiž obchodník Credit Suisse zúčastnil bilaterálnych protisúťažných diskusií s obchodníkom Deutsche Bank a neskôr BofA 13. marca, 27. augusta, 25. septembra a 10. decembra 2013, ako aj 3. a 5. februára, 28. marca a 22. júla 2014.

494

Ďalej sa obchodník Credit Suisse zúčastnil bilaterálnych protisúťažných diskusií s obchodníkom Crédit agricole 19. marca, 24. mája, 9. a 14. augusta 2013, ako aj 4., 7. a 14. marca, 1. mája a 4. augusta 2014. Ako vyplýva z bodov 296 až 308 vyššie, obchodník Credit Suisse sa tiež zúčastnil na protisúťažnej výmene informácií s obchodníkom Crédit agricole 12. a 24. marca 2015. Do augusta 2013 obchodníci spoločností Credit Suisse a Crédit agricole naďalej využívali na svoje diskusie stále multilaterálne diskusné fórum, ktoré pred februárom 2013 používali všetci účastníci.

495

Nakoniec z preskúmania dvojstranných diskusií, ktoré sa po februári 2013 uskutočnili medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkmi ostatných zúčastnených bánk, vyplýva, že táto banka sa zúčastňovala na rôznych druhoch správania, ktoré tvoria jediné a pokračujúce porušenie.

496

Počas bilaterálnej diskusie z 25. júla 2013 totiž obchodník Credit Suisse informoval obchodníka Deutsche Bank, že obchodník Crédit agricole „got lifted this am too“. Obchodník Credit Suisse tak v rámci svojej dvojstrannej diskusie s obchodníkom Deutsche Bank odhalil informácie, ktoré získal v rámci samostatnej dvojstrannej diskusie s obchodníkom Crédit agricole o jeho obchodných transakciách. Informácie poskytol v kontexte diskusie, počas ktorej obchodník Deutsche Bank uviedol: „i sold some kfw 09/15 aswell“, potom „thats me lifting 14.5 and 15 this morning“ a „still looking for those if you see any“. Obchodník Credit Suisse zas vysvetlil obchodníkovi Deutsche Bank: „i shorted those kfw 15 s this am to my syndicate actually. probably a bit stupid for a short date, but should be ok“, a potom informoval o transakcii uskutočnenej obchodníkom Crédit agricole. Spontánna, prirodzená a úprimná povaha tohto rozhovoru ukazuje, že bolo normálne, že obchodník Credit Suisse a obchodník Deutsche Bank si vymieňali presné a aktuálne informácie nielen o sebe, ale aj o obchodníkovi Crédit agricole. Správanie obchodníka Credit Suisse počas diskusie z 25. júla 2013 svedčí o atmosfére vzájomnej dôvery medzi obchodníkmi Deutsche Bank, Crédit agricole a Credit Suisse. Toto správanie teda predstavuje dôkaz na podporu posúdenia uvedeného v odôvodnení 808 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o existenciu siete dvojstranných diskusií, v rámci ktorých traja obchodníci diskutovali o svojich obchodných transakciách, a teda na podporu skutočnosti, že obchodník Credit Suisse mohol rozumne predpokladať, že si ďalší dvaja obchodníci vymieňajú citlivé informácie, a to najmä o svojich obchodných transakciách.

503

Po siedme je potrebné poukázať na to, že 11. októbra 2013 Credit Suisse mala protisúťažnú diskusiu s obchodníkom Deutsche Bank, počas ktorej bol obchodník Crédit agricole „prítomný“ (pozri body 462 a 463 vyššie). Táto diskusia, ktorú Credit Suisse označila za „mnohostrannú“ a na ktorej boli prítomní ďalší dvaja obchodníci, predstavuje ďalší dôkaz naznačujúci, že obchodník Credit Suisse mohol predpokladať existenciu dvojstranných protisúťažných diskusií medzi ďalšími dvoma obchodníkmi.

504

Vzhľadom na svoju účasť na stálych multilaterálnych diskusných fórach pred 25. februárom 2013 teda Credit Suisse vedela, že pred týmto dátumom sa obchodníci Deutsche Bank a Crédit agricole navzájom dohadovali. Okrem toho vzhľadom na to, že pred týmto dátumom a po ňom sa obchodník Crédit Suisse zúčastňoval na dvojstranných protisúťažných diskusiách s každým z týchto dvoch obchodníkov a že Komisia má dôkazy spôsobilé preukázať, že po 25. februári 2013 existovala sieť dvojstranných diskusií, v rámci ktorých traja obchodníci pokračovali v diskusii o svojich obchodných transakciách, je potrebné konštatovať, že obchodník Crédit Suisse mohol prinajmenšom rozumne predpokladať, že ďalší dvaja obchodníci vedú dvojstranné diskusie, ktoré majú protisúťažnú povahu.

505

V tejto súvislosti ani skutočnosť, že Credit Suisse nepoznala podrobnosti o diskusiách, na ktorých sa jej obchodník nezúčastnil, ani skutočnosť, že nevedela o existencii niektorých z týchto diskusií, nemôžu vyvrátiť konštatovanie Komisie, podľa ktorého sa zúčastňovala na jedinom porušení a možno ju považovať za zodpovednú za porušenie ako celok (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T‑259/02 až T‑264/02 a T‑271/02 , EU:T:2006:396 , bod 193 ).

509

Rovnako diskusia z 23. mája 2013 medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom Deutsche Bank preukazuje, že obchodníci bánk zapojených do porušenia boli ostatnými obchodníkmi vnímaní ako „gang“ (pozri bod 478 vyššie).

510

Nakoniec diskusia medzi obchodníkom Credit Suisse a obchodníkom Deutsche Bank z 11. októbra 2013 (odôvodnenie 530), počas ktorej bol prítomný obchodník Crédit agricole, preukazuje, že traja obchodníci sa plánovali stretnúť počas služobných ciest v New Yorku nasledujúci týždeň (pozri bod 393 vyššie).

511

V rámci analýzy dôkazov ako celku je táto okolnosť relevantná na určenie, či Credit Suisse vedela alebo mohla rozumne predpokladať protisúťažný obsah dvojstranných diskusií, ktoré sa uskutočnili po februári 2013 až do dátumu ukončenia jej účasti na spornom porušení, t. j. 24. marca 2015.

514

V druhej časti svojho druhého žalobného dôvodu Crédit agricole spochybňuje pokračujúcu povahu svojej účasti na predmetnom jedinom porušení (pozri body 428 až 432 vyššie).

515

Vo štvrtej časti svojho druhého žalobného dôvodu Credit Suisse namieta nesprávne posúdenie týkajúce sa jej účasti na porušení po auguste 2014.

1) O druhej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Crédit agricole v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu, že jej účasť na konštatovanom porušení nebola pokračujúca

516

Po druhé údajná účasť spoločnosti Crédit agricole vykazuje značné časové odstupy, aj keby sa zohľadnilo všetkých 31 diskusií označených Komisiou.

520

Vzhľadom na využívanie diskusných fór na platforme Bloomberg, a teda na dostupnosť dôkazov, tieto odstupy nevyhnutne predstavujú časové obdobia bez protiprávneho konania, a nie obdobia, za ktoré Komisia nemá dôkazy.

521

Rovnako sa Komisia na jednej strane usilovala obrátiť dôkazné bremeno, pričom sa opierala o skutočnosť, že Crédit agricole sa verejne nedištancovala od sporného správania. Na druhej strane Komisia nesprávne vychádzala z vedomostí tejto banky o správaní ostatných dotknutých bánk, čo táto banka spochybňuje iným žalobným dôvodom.

522

Inými slovami, pokračujúcu povahu účasti Crédit agricole na predmetnom jedinom porušení nemožno posudzovať na základe preskúmania správania, ktoré jej vytýka Komisia, po jednotlivých kategóriách. Táto pokračujúca povaha sa musí posudzovať s ohľadom na všetky predmetné správania, na ktorých sa obchodník tejto banky podieľal, o ktorých vedel alebo ktoré mohol rozumne predpokladať, bez ohľadu na kategóriu, do ktorej toto správanie patrí. Aj keby sa to teda preukázalo, čo nie je tento prípad, neexistencia pokračujúcej účasti Crédit agricole na správaní patriacom len do kategórie 1 alebo 2 alebo jej nevedomosť o správaní iných účastníkov patriacom do týchto kategórií nemôže sama osebe spochybniť závery Komisie týkajúce sa jej pokračujúcej účasti na porušení.

526

Crédit agricole sa ďalej nemôže dôvodne odvolávať na odstupy z dôvodu, že jej tretiemu žalobnému dôvodu treba vyhovieť. Tretiemu žalobnému dôvodu, ktorý uviedla Crédit agricole, sa totiž vyhovelo len v rozsahu, v akom sa týka diskusie z 10. januára 2013, t. j. chronologicky prvej diskusie, ktorú voči nej Komisia uplatňuje.

527

Nakoniec v rozsahu, v akom Crédit agricole tvrdí, že na účely výpočtu odstupov medzi dvoma prejavmi sporného porušenia je vhodné nezohľadniť diskusie patriace do niektorých z piatich kategórií správania z dôvodu, že tieto kategórie nepatria pod „obmedzenie z hľadiska cieľa“, alebo z dôvodu, že niektoré diskusie predstavovali „legitímne“ činnosti, z bodov 165 až 268 vyššie vyplýva, že bez toho, aby bola dotknutá otázka, či predstavovali obmedzenia z hľadiska cieľa, všetky správania, ktoré Komisia zaradila do piatich kategórií, na ktorých sa Crédit agricole zúčastňovala, vrátane výmeny informácií mali protisúťažnú povahu. Konkrétne výhrady, ktoré Crédit agricole platne vzniesla proti niektorým diskusiám, na ktorých sa zúčastnila a ktoré patrili do piatich kategórií označených Komisiou, boli zamietnuté v bodoch 188 až 268 vyššie.

531

V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že otázka, či dĺžka trvania týchto odstupov je alebo nie je dostatočná na to, aby predstavovali prerušenie, sa musí posudzovať v kontexte fungovania sporného porušenia (pozri bod 381 vyššie).

532

V prejednávanej veci však veľmi častá účasť na kolúznych kontaktoch nebola na fungovanie sporného porušenia nevyhnutná, keďže obchodovanie s dlhopismi SSA prebiehalo nezávisle. Možný úspech daného kolúzneho kontaktu nezávisel od účasti na sérii kontaktov týkajúcich sa iných obchodných transakcií (pozri body 384 až 386 vyššie).

533

Po druhé roky 2014 a 2015 sa vyznačovali poklesom činnosti na trhu dlhopisov SSA, nezávislým od vôle účastníkov dotknutého jediného porušenia, čo prispelo k zníženiu počtu príležitostí na koordináciu alebo výmenu citlivých obchodných informácií (pozri bod 390 vyššie).

537

Po piate, ako vyplýva z bodov 451 až 481 vyššie, obchodník Crédit agricole mohol prinajmenšom rozumne predpokladať existenciu protisúťažných diskusií medzi ďalšími dvoma obchodníkmi, a to aj bez svojej priamej účasti na týchto diskusiách.

538

V prvom rade teda odstupy medzi dvoma prejavmi účasti Crédit agricole na spornom porušení neumožňujú dospieť k záveru, že táto účasť bola prerušená.

539

Crédit agricole ďalej nespochybňuje, že sa od kartelu verejne nedištancovala.

2) O štvrtej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse založenej na tom, že Komisia nepreukázala jej účasť na nijakom protiprávnom správaní po auguste 2014

543

V odôvodnení 842 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že Credit Suisse sa zúčastňovala na jedinom a pokračujúcom porušení počas obdobia od 21. júna 2010 do 24. marca 2015, t. j. počas obdobia 1738 dní alebo 4,75 roka. Okrem toho v odôvodneniach 846 až 849 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenie Credit Suisse, podľa ktorého nepreukázala účasť tejto banky na porušení v období od augusta 2014 do marca 2015.

544

V štvrtej časti svojho druhého žalobného dôvodu Credit Suisse tvrdí, že Komisia nepreukázala jej účasť na predmetnom porušení po auguste 2014. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie odkazuje len na šesť diskusií po tomto dátume, ktoré používa na predĺženie tejto účasti až do 24. marca 2015. Credit Suisse sa však na prvých štyroch diskusiách nezúčastnila a spochybňuje protisúťažnú povahu posledných dvoch diskusií, a to diskusie z 12. marca 2015 medzi jej obchodníkom a obchodníkom Crédit agricole, ako aj e‑mailu, ktorý zaslal jej obchodník obchodníkovi Crédit agricole 24. marca 2015.

545

Štvrtá časť druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse sa preto zamieta.

f)

Záver o druhom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a druhom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse

549

Vzhľadom na vyššie uvedené sa druhý žalobný dôvod spoločnosti Credit Suisse zamieta.

550

V odôvodneniach 739 až 749 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že sporné správanie malo protisúťažný cieľ, pričom najmä uviedla:

„(747)

Všetkými uvedenými praktikami zúčastnení obchodníci vedome nahradili bežnú hospodársku súťaž kolúziou, keďže niekedy konali, akoby obchodovali s rovnakými pozíciami alebo rovnakým ‚portfóliom‘. Bez ohľadu na to, akú formu mala kolúzia v konkrétnom prípade, ich hlavným cieľom bolo zvýšiť vlastné príjmy. Obchodníci sa usilovali dosiahnuť tento cieľ koordináciou cien, výmenou citlivých informácií o obchodných transakciách, zosúladením svojich obchodných a cenových stratégií, ako aj koordináciou svojho obchodovania. Tým znížili neistotu a riziko, uskutočňovali transakcie za podmienok, ktoré boli pre nich výhodné, delili si trhy a zákazníkov a udržali si konkurenčnú výhodu voči zákazníkom a ostatným účastníkom trhu.

(748)

Zúčastnení obchodníci pôsobili na trhu (trh [dlhopisov SSA]), ktorý sa podobne ako iné sofistikované trhy s dlhopismi za normálnych okolností vyznačuje konkurenčnými cenami a ďalšími obchodnými podmienkami. Zúčastnené banky boli etablovanými účastníkmi trhu v odvetví, ktorého cieľom je uľahčiť efektívne a konkurencieschopné vydávanie dlhového kapitálu a obchodovanie s ním.

(749)

554

Vo svojom prvom žalobnom dôvode, ktorý sa delí na dve časti, Crédit agricole tvrdí, že Komisia neposkytla dostatočné dôkazy a odôvodnenie jej účasti na obmedzení z hľadiska cieľa.

555

V prvej časti žalobného dôvodu sa Crédit agricole odvoláva na „nesprávne právne a skutkové posúdenie pri konštatovaní, že kategórie týkajúce sa výmeny informácií predstavujú obmedzenia z hľadiska cieľa, ktoré môžu byť súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia“.

556

Na tento účel po prvé tvrdí, že výmena informácií patriaca do kategórie 3 („Výmena citlivých obchodných informácií, ktoré sa aktuálne alebo výhľadovo týkajú obchodovania a obchodných tokov na sekundárnom trhu“) nevykazovala dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné považovať ju za „obmedzenie z hľadiska cieľa“, a po druhé, že správanie patriace do kategórie 4 („Výmena, potvrdzovanie a zosúladenie obchodných a cenových stratégií“) nepredstavovalo výmenu, potvrdzovanie a zosúladenie obchodných a cenových stratégií, ale v skutočnosti výmenu informácií, ktorá tiež nevykazovala dostatočný stupeň škodlivosti.

560

V bode 87 vyššie však už bolo konštatované, že táto argumentácia je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia, a preto ju treba zamietnuť ako nedôvodnú.

561

Okrem toho v bodoch 106 a 107 vyššie bolo konštatované, že Crédit agricole v rámci svojho prvého žalobného dôvodu konkrétne, presne a podložene spochybnila diskusie z 18. a 31. januára, z 15. februára, z 19. a 21. marca, z 24. mája, z 3. júna a z 10. a 25. júla 2013, ako aj zo 6. augusta 2014 a z 12. marca 2015 a že v dôsledku toho sú teraz s konečnou platnosťou preukázané posúdenia Komisie týkajúce sa iných než uvedených diskusií.

562

Vzhľadom na skutočnosť, že Všeobecný súd sa nemôže obmedziť na preskúmanie tvrdení uvedených účastníkmi konania len v rámci žalobného dôvodu, časti alebo výhrady, na podporu ktorých boli formálne uvedené, ale musí ich posúdiť aj na podporu iného žalobného dôvodu, časti alebo výhrady, ak sú tieto tvrdenia relevantné aj na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2023, Fachverband Spielhallen a LM/Komisia, C‑831/21 P , EU:C:2023:686 , body 46 až 49 ), však treba prvý žalobný dôvod Crédit agricole vykladať v tom zmysle, že na jednej strane Komisia neposúdila alebo nesprávne posúdila hospodársky kontext predmetného porušenia ako celok a na druhej strane Komisia nesprávne dospela k záveru, že jedenásť diskusií uvedených v bode 561 vyššie je spôsobilých podporiť záver, podľa ktorého jediné a pokračujúce porušenie konštatované touto inštitúciou malo protisúťažný cieľ.

V druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu, ktorá je uvedená subsidiárne a skladá sa z 24 výhrad, Credit Suisse vytýka Komisii, že „dospela k záveru… že Komunikácia týkajúca sa určovania cien obmedzuje hospodársku súťaž z hľadiska cieľa“, v podstate z dôvodu, že takáto komunikácia „by mohla byť hospodárskej súťaži prospešná“.

566

V tretej časti svojho prvého žalobného dôvodu Credit Suisse tvrdí, že Komisia pri skúmaní prosúťažných účinkov komunikácie týkajúcej sa určovania cien porušila pravidlá dokazovania a jej právo na obhajobu tým, že na predmetné správanie neuplatnila pravidlá uplatniteľné na preukázanie protisúťažného cieľa správania, ale tie, ktoré sa uplatňujú na preukázanie vedľajšej povahy obmedzenia v zmysle bodu 89 rozsudku z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia ( C‑382/12 P , EU:C:2014:2201 ).

567

Vzhľadom na túto argumentáciu treba po prvé pripomenúť, že v odôvodnení 749 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že predmetné správanie opísané v oddiele 4.2 tohto rozhodnutia treba kvalifikovať ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, po tom, čo v odôvodnení 104 tohto rozhodnutia konštatovala, že jednotlivé kategórie správania, ktoré označila, sú opísané výlučne na analytické účely a že sú prepojené a často sa prekrývajú.

568

Treba však preskúmať tvrdenia, ktoré Credit Suisse uviedla na podporu druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu a ktoré sa týkajú údajného prosúťažného účinku diskusií súvisiacich s určovaním cien v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom podporujú jej výhrady založené na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri kvalifikácii sporného správania ako celku ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, a to najmä vzhľadom na nedostatočné zohľadnenie právneho a hospodárskeho kontextu predmetného porušenia.

572

Pritom však treba zohľadniť tvrdenia, ktoré môžu spochybniť kvalifikáciu predmetného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, hoci boli síce formálne uvedené na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá bola zamietnutá, ale sú rovnako relevantné na posúdenie prvej časti tohto žalobného dôvodu (pozri analogicky rozsudok z 21. septembra 2023, Fachverband Spielhallen a LM/Komisia, C‑831/21 P , EU:C:2023:686 , bod 48 ).

b)

O kvalifikácii sporného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“

1) Úvodné pripomienky

576

Naopak, ak nie je preukázaný protisúťažný cieľ dohody, rozhodnutia združenia podnikov alebo zosúladeného postupu, je potrebné skúmať jej následky, aby bol predložený dôkaz, že hospodárska súťaž bola skutočne značným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 66 a citovanú judikatúru].

577

Z judikatúry Súdneho dvora, pripomenutej v podstate v odôvodneniach 623 až 626 napadnutého rozhodnutia, ďalej vyplýva, že pojem „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ sa má vykladať reštriktívne a možno ho uplatniť len na určité zosúladené postupy medzi podnikmi, ktoré samy osebe a vzhľadom na obsah ich ustanovení odhaľujú ciele, ktoré sledujú, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné sa domnievať, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné, lebo niektoré formy koordinácie medzi podnikmi možno len na základe ich povahy považovať za škodlivé pre dobré fungovanie riadnej hospodárskej súťaže. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo relevantných trhov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 67 a 68 a citovanú judikatúru].

2) O stupni škodlivosti z hľadiska hospodárskej súťaže požadovanom na to, aby sa správanie kvalifikovalo ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“

578

Tento záver týkajúci sa skutočnosti, že Komisia nemusí preukázať „mimoriadne vysokú prahovú hodnotu“ škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby kvalifikovala správanie ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, nemôže byť vyvrátený bodmi 72 až 74 usmernení o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o horizontálnej spolupráci.

582

Skutočnosť, že tieto usmernenia uvádzajú, že „je menej pravdepodobné, že výmeny informácií týkajúce sa budúcich zámerov sa uskutočňuj[ú] z dôvodov v prospech hospodárskej súťaže“, by síce mohla naznačovať, že výmena informácií týkajúcich sa budúceho správania je a priori problematickejšia ako výmena informácií týkajúcich sa súčasných údajov. Tieto usmernenia však v nijakom prípade nemôžu viesť k záveru, že výmenu aktuálnych informácií nemožno považovať za „obmedzenie z hľadiska cieľa“ alebo že takáto kvalifikácia si vyžaduje vyššiu úroveň preukázania ich škodlivosti pre hospodársku súťaž, než akú stanovuje judikatúra pripomenutá v bode 580 vyššie.

583

Credit Suisse tiež nesprávne tvrdí, že skúsenosti a ekonomická teória musia „jasne“ preukázať škodlivosť pre hospodársku súťaž, a teda vo svojej podstate protisúťažnú povaha správania, ktoré Komisia označuje za „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

584

Naopak, toto posúdenie, ktoré určuje režim dokazovania uplatniteľný na predmetné správanie ako celok [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 63 ], sa musí uskutočniť s prihliadnutím na objektívne charakteristiky tohto správania a bez ohľadu na osobitnú situáciu každého podniku, ktorý sa na ňom podieľal.

588

Ako teda Crédit agricole uznala na pojednávaní, malá úloha, ktorú zohráva podnik v rámci kartelu, nemôže ovplyvniť kvalifikáciu tohto kartelu ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ vo vzťahu ku všetkým podnikom, ktoré sa na ňom zúčastnili.

589

Z tých istých dôvodov sa Crédit agricole nemôže na účely spochybnenia kvalifikácie sporného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ užitočne odvolávať na skutočnosť, že sa nezúčastnila na niektorých diskusiách, akými sú diskusie z 18. alebo 31. januára 2013, ani na skutočnosť, že Komisia vo vzťahu k nej uviedla len jeden príklad diskusií patriacich do kategórie 1.

3) O posúdení sporného správania Komisiou

592

V druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu Crédit agricole vytýka Komisii najmä to, že „nevykonala analýzu potrebnú na podporu konštatovania porušenia z hľadiska cieľa“.

593

Táto argumentácia, ktorú treba chápať v tom zmysle, že je založená na tom, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o hospodársky kontext predmetného porušenia, nie je dôvodná.

594

Z odôvodnení 3 až 65 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia si dala záležať na tom, aby podrobne opísala predmetné produkty, aktérov a fungovanie sekundárneho trhu s dlhopismi SSA, ako aj obchodné praktiky na tomto trhu. Konkrétne v odôvodnení 19 tohto rozhodnutia vysvetlila osobitnú úlohu tvorcov trhu, ktorých funkcie pripomenula.

598

V odôvodneniach 704 až 713 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež vysvetlila dôvody, pre ktoré je potrebné zamietnuť tvrdenia založené na potrebe zisťovania cien vyplývajúcej z asymetrie informácií v prospech určitých investorov a v neprospech dotknutých bánk. V odôvodnení 709 napadnutého rozhodnutia tak uviedla, že obchodníci s dlhopismi SSA sa špecializujú na určitú triedu cenných papierov a možno očakávať, že budú dobre informovaní o relevantných externých udalostiach. V odôvodnení 710 tohto rozhodnutia tiež uviedla, že dotknutí obchodníci sa neobmedzovali na výmenu informácií s cieľom odradiť „informovaných“ zákazníkov ( smart money clients ), ale že si vymieňali citlivé obchodné informácie o všetkých typoch zákazníkov. Okrem toho Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré odmietla prijať tvrdenie založené na prosúťažných účinkoch sporných výmen informácií (odôvodnenie 713 napadnutého rozhodnutia).

599

Napokon v odôvodneniach 714 až 719 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla tvrdenie spoločnosti Crédit agricole, podľa ktorého boli vymieňané údaje verejné alebo rýchlo zastarávali, pričom zdôraznila najmä užitočnosť informácií týkajúcich sa nedávnych transakcií na posúdenie tendencií trhu a budúcich obchodných príležitostí.

600

Vzhľadom na vyššie uvedené Crédit agricole nemôže platne tvrdiť, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o opis hospodárskeho kontextu predmetného porušenia.

Po druhé Komisia nesprávne posúdila fungovanie sekundárneho trhu s dlhopismi SSA v podstate v rozsahu, v akom náležite nezohľadnila funkciu tvorcu trhu vykonávanú dotknutými bankami, čo ju viedlo k nesprávnemu záveru, že niektoré z predmetných správaní možno považovať za potvrdzujúce protisúťažný cieľ sporného jediného a pokračujúceho porušenia.

604

Komisia tak správne nezohľadnila skutočnosť, že poskytovanie spotových služieb tvorcami trhu zahŕňa vzájomné obchodovanie a nepretržité a dôkladné skúmanie cien („farba trhu“) a zdrojov likvidity, ale aj skutočnosť, že medzi nimi existuje určitý stupeň spolupráce a pravidelný tok citlivých obchodných informácií. V tejto súvislosti Crédit agricole tvrdí, že „obchodní[ci] mus[ia] pochopiť, ako sa ceny vyvíjali v minulosti, aby vedel[i], čo m[ajú] urobiť na získanie zákaziek“.

605

Po tretie podľa spoločnosti Credit Suisse si Komisia nesplnila svoju povinnosť preukázať, že osobitné okolnosti nemohli vyvolať pochybnosti o predpokladanej škodlivosti dotknutej dohody, ako požaduje bod 48 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2019:678 ).

606

Dôvodom je najmä skutočnosť, že na zložitom trhu, akým je trh v prejednávanej veci, ktorý sa vyznačuje neustálym a významným tokom informácií medzi rôznymi zúčastnenými subjektmi, si určenie dostatočného stupňa škodlivosti predmetného správania vyžaduje podrobnú analýzu diskusií medzi obchodníkmi dotknutých bánk. V tejto súvislosti samotná Komisia v odôvodneniach 46 a 662 napadnutého rozhodnutia uznala, že niektoré diskusie – plniace spoločenské účely alebo zamerané na preskúmanie možnosti dvojstranných transakcií alebo na výmenu informácií o farbe trhu, ktorá už bola všetkým známa – nie sú predmetom tohto rozhodnutia.

610

Treba však konštatovať, že ako je uvedené v bodoch 594 až 599 vyššie, Komisia zohľadnila okrem iného povahu predmetných produktov a funkcie vykonávané dotknutými bankami.

611

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Credit Suisse, sa teda Komisia neobmedzila na to, že s odvolaním sa na výmenu informácií o iných trhoch alebo o finančných trhoch iných ako trhy s dlhopismi SSA predpokladala, že predmetné správanie značne znížilo bežnú neistotu trhu s dlhopismi SSA v prospech dotknutých bánk a na úkor ostatných účastníkov trhu.

612

Pokiaľ ide o posledné uvedené správanie, treba tiež uviesť, že aj keď Súdny dvor mohol spočiatku zohľadniť oligopolnú povahu trhu, na ktorom sa uskutočňovala výmena citlivých obchodných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C‑7/95 P , EU:C:1998:256 , body 75 a 88 až 90 ), predovšetkým z rozsudku z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia ( C‑286/13 P , EU:C:2015:184 ), vyplýva, že súd Únie mohol uznať protisúťažný cieľ takýchto výmen informácií bez toho, aby zohľadnil oligopolnú povahu produktového trhu, na ktorom sa uskutočnili [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2021, Nichicon Corporation/Komisia, T‑342/18 , EU:T:2021:635 , body 105 až 112 (neuverejnené)], dokonca aj bez takej koncentrácie trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Dole Food a Dole Germany/Komisia, T‑588/08 , EU:T:2013:130 , bod 334 ).

616

Po druhé, pokiaľ ide o výhradu založenú na nesprávnom posúdení fungovania trhu s dlhopismi SSA, na jednej strane treba uviesť, že tvrdenia predložené spoločnosťami Crédit agricole a Credit Suisse nespochybňujú konštatovania Komisie uvedené v odôvodneniach 19 a 690 až 697 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých dotknuté banky vykonávali funkciu tvorcov trhu na dobrovoľnom základe, pričom neboli viazané povinnosťami vlastnými určeným tvorcom trhu, a že ich úlohou nebolo len podporovať likviditu na podporu ich klientov, ktorí chceli obchodovať s dlhopismi SSA.

617

Zo šiestich diskusií, na ktoré sa odvoláva Komisia na podporu týchto konštatovaní (odôvodnenia 693 a 696 napadnutého rozhodnutia) a ktoré žalobkyne nespochybňujú, totiž vyplýva, že hoci tieto banky skutočne vykonávali funkciu tvorcov trhu, ich obchodná činnosť sa neobmedzovala len na túto funkciu a jej cieľom bolo tiež maximalizovať ich zisky.

621

Komisia sa preto najmä v odôvodneniach 649 a 650 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievala, že Crédit agricole a Credit Suisse sa nemôžu užitočne odvolávať na svoju úlohu tvorcov trhu, keďže ich správanie prekračuje rámec toho, čo sa od tvorcov trhu bežne očakáva.

622

Pokiaľ ide po tretie o výhradu založenú na bode 48 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2019:678 ), treba konštatovať, že ako vyplýva najmä z bodov 616 až 621 vyššie, Komisia správne a v každom prípade zamietla tvrdenia žalobkýň založené na osobitných okolnostiach špecifických pre trh s dlhopismi SSA a najmä pre funkciu tvorcov trhu, ktorú plnili dotknuté banky.

623

V dôsledku toho treba tvrdenia Crédit agricole a Credit Suisse založené na nesprávnom posúdení trhu s dlhopismi SSA – a najmä ich funkcie tvorcov trhu – zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa spoločnosti Crédit agricole sa výmeny informácií zaradených do kategórií 3 a 4 netýkajú budúcich cien alebo výhľadových informácií, ale minulých cien, potenciálnych transakcií alebo obáv nesúvisiacich s cenami, ktoré sa týkajú konkrétnych zákazníkov. Okrem toho nie sú súčasťou systematických výmen informácií. Takéto výmeny informácií – akými sú výmeny z 19. marca, 24. mája a 25. júla 2013, zaradené do kategórie 3, a výmeny z 19. marca a 3. júna 2013, ako aj zo 6. augusta 2014, zaradené do kategórie 4 – teda nemožno zohľadniť na účely kvalifikácie sporného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, keďže „existuje zjavne prijateľný alternatívny výklad tohto správania k výkladu Komisie“. Okrem toho skutočnosť uvedená Komisiou, že predmetné výmeny informácií vedú k asymetrii informácií v prospech dotknutých bánk, je irelevantná, keďže trh s dlhopismi SSA je už zo svojej povahy postihnutý asymetriou informácií. Komisia napokon nepreskúmala, či výmeny informácií umožnili znížiť alebo odstrániť mieru neistoty, pokiaľ ide o fungovanie trhu s dlhopismi SSA.

627

Ani správanie zaradené do kategórií 1, 2 a 5 nemožno považovať za dostatočne škodlivé pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné ho zohľadniť na účely kvalifikácie sporného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“, keďže diskusie z 18. a 31. januára, z 15. februára, z 21. marca a z 10. júla 2013, ako aj z 12. marca 2015 neodhaľujú koordináciu medzi dotknutými bankami.

628

Podľa spoločnosti Credit Suisse tvorcom trhu nemožno vytýkať, že „zabijú cenu“ zobrazenú na obrazovke makléra, aby mohli vykonávať transakcie priamo medzi sebou, ako počas diskusií z 28. septembra 2010 a z 10. januára 2013. Ako vyplýva z bodu 178 rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ), tvorcom trhu nie je možné vytýkať ani výmenu informácií o ich portfóliových pozíciách (dlhých alebo krátkych), keďže to uľahčuje hľadanie obchodných príležitostí medzi obchodníkmi.

632

Po druhé Komisia kvalifikovala tieto diskusie ako celok ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, pričom však túto kvalifikáciu nepoužila ani pre každú z týchto diskusií, ani pre každú z piatich kategórií, do ktorých boli zaradené.

633

V odôvodneniach 614 až 616 napadnutého rozhodnutia však Komisia na ilustráciu uviedla, že diskusie zaradené do kategórií 1 a 2 odhaľujú „koordináciu cien“ medzi dotknutými bankami, že diskusie zaradené do kategórií 3 a 4 odhaľujú „zverejňovanie citlivých informácií z vlastnej iniciatívy obchodníkov alebo na požiadanie, aby ich ostatní obchodníci mohli použiť ako informácie o obchodnej aktivite, ako aj o obchodných a cenových stratégiách“, a že diskusie zaradené do kategórie 5 odhaľujú „koordináciu obchodovania“.

634

Z toho vyplýva, že je potrebné overiť, či výhrady Crédit agricole a Credit Suisse, preskúmané v spojení so štrnástimi diskusiami, voči ktorým oprávnene namietajú, môžu spochybniť kvalifikáciu ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ zo strany Komisie, ktorá je už podložená posúdeniami týkajúcimi sa viac ako 120 diskusií, ktoré neboli spochybnené alebo neboli riadne spochybnené týmito bankami a ktoré v dôsledku toho treba považovať za s konečnou platnosťou preukázané rovnako ako závery, ktoré z nich vyvodila Komisia.

638

Ako Komisia správne uviedla v odôvodneniach 645, 648 a 653 napadnutého rozhodnutia, dotknuté banky sa tak dohodli na cenách, ktoré každá z nich ponúkne klientovi, a to buď stanovením rovnakých cien pre tohto klienta, alebo tým, že sa dohodli, že jedna z nich bude ponúkať konkurencieschopnejšiu cenu ako druhá. Diskutovali tiež a spoločne formulovali svoje ceny za dlhopisy, ktoré predkladali na trhu prostredníctvom svojich obchodných oddelení alebo maklérov, čo malo formu ponúk na predaj alebo na nákup maklérom za koordinované ceny, prípadne formu zasielania zoznamov záujmov alebo porovnávacích zoznamov („ comps lists “), t. j. zoznamov vypracovaných obchodníkom v rámci novej emisie dlhopisov, v ktorých sú uvedené ceny podobných dlhopisov s porovnateľnými vlastnosťami (splatnosť, výnos) ako pri novej emisii (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia), príslušným obchodným oddeleniam s koordinovanými cenami.

639

Druhé správanie uvedené v bode 636 vyššie spočíva v rozdelení trhu alebo zákazníkov, ktoré má samo osebe cieľ obmedzujúci hospodársku súťaž (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:866 , bod 218 ), ako v podstate uviedla Komisia v odôvodneniach 646 a 681 napadnutého rozhodnutia.

640

Takéto správanie viedlo dotknuté banky k tomu, že sa zdržali ponúk na nákup alebo predaj, stiahli ( kill ) z trhu ponuky na nákup alebo predaj, keď hrozilo, že si navzájom budú konkurovať alebo sa stretávať, prípadne si rozdelili transakcie a spojili alebo obmedzili svoje príslušné pozície, aby uspokojili dopyt konkrétneho klienta (ktorý si navzájom zverejnili), čo najmä obmedzilo vyjednávaciu silu klientov týchto bánk, ako v podstate zdôraznila Komisia v odôvodnení 703 napadnutého rozhodnutia.

644

Čo sa týka diskusie z 15. februára 2013 a ako vyplýva z bodov 201 až 208 vyššie, odhaľuje prinajmenšom koordináciu cien, prostredníctvom ktorej Crédit agricole a Deutsche Bank spoločne diskutovali a formulovali svoje ceny za dlhopisy, ktoré predkladali jednému klientovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, že diskusia, ktorú Crédit agricole považuje za podobnú, nebola vytýkaná tretej banke.

645

Čo sa týka diskusie z 21. marca 2013 a ako vyplýva z bodov 217 až 227 vyššie, určite ju nemožno považovať za odrážajúcu koordináciu cien. Treba však konštatovať, že Crédit agricole nenamieta a už vôbec nepreukazuje, že výmena informácií, ktorá sa uskutočnila v rámci tejto diskusie, bola nesprávne pokladaná za výmenu citlivých obchodných informácií, ktorá vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby prispela ku kvalifikácii predmetného správania ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“ (pozri analogicky rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , bod 151 ).

646

Čo sa týka diskusie z 10. júla 2013 a ako vyplýva z bodov 236 až 243 vyššie, odhaľuje prinajmenšom koordináciu cien, ako aj koordináciu obchodných aktivít Crédit agricole a Deutsche Bank, čo viedlo obchodníka prvej banky k tomu, aby obchodníkovi druhej banky oznámil, že sa chystá predložiť ponuku za rovnakú cenu, akú mu tento obchodník predtým oznámil.

650

Podľa Crédit agricole obchodníci „neustále a dôkladne skúmajú ceny a zdroje likvidity, aby vedeli, kde môžu nakupovať a predávať dlhopisy a za akú cenu“, čo odôvodňuje príslušné výmeny informácií. Na jednej strane však, ako správne uviedla Komisia v odôvodneniach 43 a 663 napadnutého rozhodnutia, informácie, ktoré si účastníci vymieňali a ktoré sa týkali aktuálne ponúkaných alebo plánovaných cien, ďaleko prekračujú rámec toho, čo bolo nevyhnutné na účely zisťovania cien s cieľom dojednávať dvojstranné transakcie, a na druhej strane, ak by boli vymieňané informácie skutočne verejne dostupné, ich výmena by bola zbytočná.

651

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o diskusiu z 10. júla 2013, na ktorú sa odvoláva Crédit agricole, je potrebné konštatovať, že táto banka nepredložila nijaký dôkaz – okrem jednoduchého tvrdenia –, ktorý by mohol vyvrátiť konštatovanie, že informácie vymieňané počas tejto diskusie – v ktorej obchodník Crédit agricole oznámil obchodníkovi Deutsche Bank, že sa chystá predložiť ponuku na dlhopis za rovnakú cenu, ako je cena, ktorú mu tento obchodník predtým oznámil – neboli verejné.

652

Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala aj citlivú obchodnú povahu vymieňaných informácií, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa súčasných a budúcich, ako aj nedávnych obchodných transakcií. V tejto súvislosti Komisia najmä v odôvodneniach 658 a 663 napadnutého rozhodnutia uviedla, že vymieňané informácie sa týkali činností klientov pôsobiacich na trhu v daný deň, ich obchodných záujmov a preferencií vyjadrených každej z dotknutých bánk vrátane dlhopisov, ktoré klient môže mať v držbe alebo o ktoré sa usiluje, a ich veľkosti (objemu), otázky, či je pravdepodobné, že zákazník bude pokračovať v nákupe alebo predaji, a cenových úrovní, za ktoré chcel uskutočniť alebo uskutočnil nedávne transakcie.

656

V tejto súvislosti sa Credit Suisse nemôže užitočne odvolávať na body 185 až 191 rozsudku z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ( T‑105/17 , EU:T:2019:675 ), ktorými Všeobecný súd odmietol kvalifikovať diskusiu medzi dvoma obchodníkmi pôsobiacimi na trhu s eurovými úrokovými derivátmi, ktorá sa týkala obchodných pozícií, ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

657

Z týchto bodov totiž jasne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý Všeobecný súd odmietol uznať protisúťažný cieľ diskusie týkajúcej sa obchodných pozícií, nie je to, že takáto diskusia v zásade nevykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby mohla byť kvalifikovaná ako „obmedzenie z hľadiska cieľa“, ale to, že v uvedenej veci Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že táto diskusia poskytla obchodníkom informačnú výhodu, ktorá im mohla umožniť zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje obchodné stratégie.

658

V prejednávanej veci však z bodov 653 až 655 vyššie vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí predložila taký dôkaz.

662

Preto ako správne uviedla Komisia najmä v odôvodneniach 658, 659, 668 až 670, 672, 680 a 740 až 742 napadnutého rozhodnutia, sporné výmeny informácií viedli k zníženiu neistoty na trhu v prospech dotknutých bánk a v dôsledku toho k asymetrii informácií, ktorá im umožnila využívať „oveľa viac informácií, než koľko by za normálnych okolností mohli získať“.

663

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že výmena informácií, ktorá môže v mysli dotknutých subjektov vylúčiť neistotu o tom, kedy, v akom rozsahu a akými spôsobmi dotknuté podniky prispôsobia svoje správanie na trhu, vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby nebolo potrebné skúmať jej účinky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia, C‑883/19 P , EU:C:2023:11 , body 115 a 116 a citovanú judikatúru).

664

V tejto súvislosti z bodov 279 až 286, 209 až 216, 228 až 232, 233 až 235, 244 až 248 a 249 až 256 vyššie vyplýva, že také diskusie, akými sú diskusie z 8. februára 2012, z 19. marca, z 24. mája, z 3. júna a z 25. júla 2013, ako aj zo 6. augusta 2014 vykazujú tieto vlastnosti.

668

Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Crédit agricole, konštatovanie, že výmeny citlivých obchodných informácií sú dostatočne škodlivé pre hospodársku súťaž, nie je podmienené ich „systematickou“ povahou, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 663 vyššie.

669

Rovnako tvrdenie Crédit agricole založené v podstate na tom, že trh s dlhopismi SSA sa vyznačuje významnou informačnou asymetriou medzi tvorcami trhu, z čoho vyplýva, že nárast tejto už existujúcej asymetrie v dôsledku predmetných výmen informácií nevykazuje dostatočnú škodlivosť pre hospodársku súťaž, nemôže uspieť.

670

Relatívna nepriehľadnosť trhu s dlhopismi SSA, ktorá vedie k tomu, že tvorcovia trhu môžu mať ťažkosti s určením spravodlivej ceny dlhopisu, totiž neznamená, že medzi týmito tvorcami trhu existuje asymetria informácií, lebo s touto nepriehľadnosťou sú konfrontovaní všetci. V každom prípade, aj keby táto informačná asymetria existovala, argumentácia Crédit agricole naráža na potrebný účinok, ktorý musí byť zaručený pojmu „obmedzenie z hľadiska cieľa“ a v širšom zmysle článku 101 ZFEÚ, keďže vedie k relativizácii objektívnej závažnosti správania, hoci k nemu dochádza na trhu, ktorý je osobitne citlivý na správanie podnikov, ktoré neurčujú nezávisle politiku, ktorú majú v úmysle uplatňovať na trhu.

iii) O výhradách založených na v podstate „dôvodnej“ povahe sporného správania

674

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné správanie ako celok vykazuje dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby ho Komisia pokladala za „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

675

Treba však preskúmať, či toto konštatovanie možno spochybniť tvrdeniami Crédit agricole a Credit Suisse založenými na „dôvodnosti“ sporného správania.

676

Crédit agricole vo svojej odpovedi uviedla, že jej „hlavná argumentácia sa nezakladá na [tomto] bode [103]“, keďže „nesplnenie povinnosti Komisiou ide nad rámec nezohľadnenia prosúťažných účinkov“. Predsa „správanie jej obchodníka… malo pozitívne účinky vrátane účinkov v prospech hospodárskej súťaže, ktoré mala Komisia zohľadniť“.

680

Credit Suisse vo svojej odpovedi uviedla, že jej tvrdenie, podľa ktorého predmetné diskusie nevykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné považovať ich za „obmedzenie z hľadiska cieľa“, je „potvrdené úvahami Všeobecného súdu v [tomto] bode 103…, nie je však na ňom založené“. Credit Suisse však na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu uviedla, že v skutočnosti vychádzala z tohto bodu 103.

681

V tomto kontexte treba argumentáciu Crédit agricole a Credit Suisse chápať tak, že je primárne založená na prosúťažnej povahe sporného správania a sekundárne na „nevyhnutnej“, „legitímnej“, „pozitívnej“ alebo „inherentnej a podstatnej“ povahe tohto správania.

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na prosúťažných účinkoch sporného správania

685

V dôsledku toho podľa Credit Suisse Komisia nemohla dospieť k záveru, že komunikácia týkajúca sa určovania cien bola vo svojej podstate a vysoko protisúťažná alebo že v konečnom dôsledku predmetné správanie treba pokladať za „obmedzenie z hľadiska cieľa“, a to tým skôr, že dotknuté banky mali malé kumulované trhové podiely a trh s dlhopismi SSA bol vysoko konkurenčný.

686

Crédit agricole sa tiež odvolávala na prosúťažný účinok sporného správania. V tejto súvislosti v bode 2.16 svojej žaloby uviedla len to, že „Komisia… neuznala, že druh informácií vymieňaných medzi obchodníkmi mal niekoľko výhod, pokiaľ ide o uľahčenie transakcií s partnermi, zabezpečenie likvidity a umožnenie stanovenia lepších (konkurencieschopnejších) cien, najmä v prospech klientov“.

687

Pokiaľ ide o zohľadnenie údajných prosúťažných účinkov správania, z rozsudkov z 30. júna 1966, LTM ( 56/65 , EU:C:1966:38 , strana 359), a z 26. novembra 2015, Maxima Latvija ( C‑345/14 , EU:C:2015:784 , body 16 a 17 ), vyplýva, že pri posudzovaní hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patrí predmetné správanie, nie je vôbec potrebné skúmať a už vôbec nie preukazovať účinky tohto správania na hospodársku súťaž, či už skutočné alebo potenciálne, negatívne alebo pozitívne (rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21 , EU:C:2023:1011 , bod 166 ).

691

Rovnako Credit Suisse nemôže na jednej strane platne tvrdiť, že sa mohla obmedziť na preukázanie „na prvý pohľad pravdepodobných“„priaznivých“ dôsledkov svojho správania, a na druhej strane, že Komisia porušila jej právo na obhajobu tým, že na ňu uplatnila neprimerané pravidlá dokazovania.

692

Pokiaľ ide o význam „priaznivých“ dôsledkov, ktoré uvádza Credit Suisse, treba konštatovať, že táto banka sa odvoláva na „priaznivé“ dôsledky, ktoré sú výlučne alebo prevažne spojené s 25 diskusiami týkajúcimi sa určovania cien, v súvislosti s ktorými už bolo v bodoch 110 a 569 vyššie pripomenuté, že ich spochybnenie nie je podložené, a teda nie je prípustné.

693

Je teda potrebné preskúmať, či za predpokladu, že by boli preukázané, „priaznivé“ dôsledky takýchto diskusií môžu brániť tomu, aby sa všetko predmetné správanie považovalo za „obmedzenie z hľadiska cieľa“, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto správanie má podobu výmeny citlivých obchodných informácií, ale aj koordinácie cien a koordinácie obchodovania (odôvodnenia 614 a 616 napadnutého rozhodnutia).

697

Okrem toho možno poukázať na to, že opis odvetvia dlhopisov SSA uvedený v bodoch 3.4 až 3.24 tejto správy nie je sprevádzaný takmer nijakým odkazom na dokumenty, ktoré by mohli podporiť dôvodnosť tohto opisu. Rovnako, pokiaľ ide o opis úlohy tvorcov trhu, body 3.32 a 3.33 tejto správy odkazujú na ústrednú úlohu tvorcov trhu, pričom ako príklad uvádzajú trh s podnikovými dlhopismi ( corporate bonds ) a odvolávajú sa na dokument Komisie, ktorý výslovne zdôrazňuje rozdiel medzi trhom s podnikovými dlhopismi a trhom s dlhopismi SSA.

698

Po druhé závery, ku ktorým dospela prvá správa Compass Lexecon, nie sú spôsobilé potvrdiť preukázané „priaznivé“ dôsledky komunikácie týkajúcej sa určovania cien a už vôbec nie preukázané „priaznivé“ dôsledky celého predmetného správania, ktoré nemožno zredukovať na takúto komunikáciu.

699

Táto správa totiž v nijakom prípade nedospela k záveru, že komunikácia týkajúca sa určovania cien má preukázané „priaznivé“ dôsledky.

703

V prejednávanej veci, ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 742 napadnutého rozhodnutia, však sporné správanie viedlo k značnej asymetrii informácií medzi štyrmi bankami zúčastnenými na predmetnom porušení na jednej strane a ostatnými bankami pôsobiacimi na trhu s dlhopismi SSA na druhej strane. Konštatovala tak asymetriu vytvorenú skutočnosťou, že každá z bánk dotknutých predmetným porušením vedela o cenách, ktoré budú zobrazovať ostatné dotknuté banky, ako aj o obchodných tokoch a špecifických preferenciách klientov, o ktorých ich konkurenčné banky, ktoré neboli dotknuté predmetným porušením, vôbec nevedeli.

704

Toto konštatovanie, z ktorého vyplýva neexistencia preukázaných „priaznivých“ účinkov komunikácie týkajúcej sa určovania cien, v konečnom dôsledku potvrdzujú aj samotné Crédit agricole a Credit Suisse.

705

Tým, že sa odvolávajú na skutočnosť, že banky zapojené do predmetného porušenia predstavovali len malú časť tvorcov trhu pôsobiacich na trhu s dlhopismi SSA, implicitne pripúšťajú, že podmienky požadované prvou správou Compass Lexecon na to, aby komunikácia týkajúca sa určovania cien mohla prípadne vyvolať neutrálne alebo „priaznivé“ dôsledky, nie sú v prejednávanej veci splnené.

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na „nevyhnutnej“, „legitímnej“, „pozitívnej“ alebo „inherentnej a podstatnej“ povahe sporného správania

709

Ako je uvedené v bode 678 vyššie, Crédit agricole a Credit Suisse boli prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzvané, aby spresnili koncepčný alebo judikatúrny základ svojich tvrdení, ktoré sú založené najmä na tom, že sporné správanie bolo „nevyhnutné“, „legitímne“, „pozitívne“ alebo „inherentné a podstatné“.

710

Odpovede na tieto opatrenia na zabezpečenie priebehu konania ani pojednávania neumožnili Všeobecnému súdu presne určiť, na čom sú tieto výhrady založené.

711

V prejednávanej veci však Crédit agricole a Credit Suisse nijako nepreukázali, že obchodovanie s dlhopismi SSA, či dokonca činnosť tvorcu trhu s dlhopismi SSA, by boli bez sporného správania nemožné (pozri analogicky rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, T‑105/17 , EU:T:2019:675 , bod 155 ).

715

Samotné tvrdenie Credit Suisse, že z dôvodu nelikvidnej a nepriehľadnej povahy trhu s dlhopismi SSA poskytovanie spotových služieb zahŕňa určitý stupeň spolupráce a pravidelný tok citlivých obchodných informácií medzi tvorcami trhu, nemôže spochybniť toto konštatovanie.

716

Naopak, na jednej strane samotná Credit Suisse predovšetkým uznáva, že výmena informácií o portfóliových pozíciách tvorcov trhu „uľahčuje“ vyhľadávanie príležitostí na transakcie medzi obchodníkmi, čo svedčí o tom, že prinajmenšom v prípade tohto druhu správania nebola výmena informácií objektívne nevyhnutná na vykonávanie činností bánk v odvetví dlhopisov SSA.

717

Crédit agricole však nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že odôvodnenie uvedené v tomto rozsudku treba uplatniť na prejednávanú vec [pozri analogicky rozsudok z 27. februára 2020, Komisia/Belgicko (Účtovníci), C‑384/18 , EU:C:2020:124 , bod 49 ].

721

V tejto súvislosti skutočnosť, na ktorú sa odvoláva Credit Suisse a ktorú Komisia odmietla v odôvodneniach 707 až 713 napadnutého rozhodnutia, a to že dotknuté banky boli na nelikvidnom a nepriehľadnom trhu s dlhopismi SSA systematicky informačne znevýhodňované v porovnaní s protistranami, ktoré neboli na trhu trvale prítomné ( smart money clients ), a že v dôsledku toho museli tento nedostatok informácií kompenzovať vyhľadávaním informácií z viacerých zdrojov, najmä od obchodníkov iných bánk, nemôže vylúčiť kvalifikáciu „obmedzenia z hľadiska cieľa“, aj keby bola preukázaná.

722

Ako totiž vyplýva z bodov 124, 127 a 128 rozsudku z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ( C‑591/16 P , EU:C:2021:243 ), a ako je v podstate uvedené v odôvodnení 737 napadnutého rozhodnutia, nemožno pripustiť, aby sa podniky usilovali zmierniť účinky skutkových situácií, ktoré považujú za príliš nepriaznivé, akými sú prípadné asymetrie rizík medzi účastníkmi trhu, utajenými postupmi, ktorých cieľom je napraviť tieto nevýhody. Takéto skutkové situácie totiž nemôžu odôvodniť porušenie článku 101 ZFEÚ a už vôbec nie správanie, o ktorom bolo konštatované, že je dostatočne škodlivé pre hospodársku súťaž na to, aby sa dalo pokladať za „obmedzenie z hľadiska cieľa“.

723

Tento posledný uvedený dôvod v spojení so skutočnosťou konštatovanou v odôvodnení 19 napadnutého rozhodnutia, že na trhu s dlhopismi SSA neexistovali oficiálne určení tvorcovia trhu, a teda že dotknuté banky vykonávali túto činnosť dobrovoľne bez toho, aby podliehali povinnosti kótovať obojsmerné ceny a rokovať s protistranami, odôvodňuje tiež skutočnosť, že dotknuté banky sa nemôžu odvolávať na svoju úlohu tvorcov trhu a riziko s ňou spojené, aby zabránili kvalifikácii „obmedzenia z hľadiska cieľa“, ako Komisia správne konštatovala v odôvodneniach 712 a 713 napadnutého rozhodnutia.

727

730

V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že článok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu, a tým hospodárskej súťaže ako takej (pozri analogicky rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C‑286/13 P , EU:C:2015:184 , bod 125 a citovanú judikatúru).

731

V prejednávanej veci, ako v podstate uviedla Komisia v odôvodnení 742 napadnutého rozhodnutia, však niet pochýb o tom, že hoci štyri banky, ktorým je napadnuté rozhodnutie určené, a prostredníctvom nich ich klienti mali zjavný záujem na predmetnom správaní, toto správanie poškodzovalo nielen konkurentov dotknutých bánk na trhu s dlhopismi SSA, ako aj ich klientov, ale aj hospodársku súťaž ako takú.

732

Komisia teda v odôvodneniach 704 až 713, ako aj 735 až 737 napadnutého rozhodnutia správne zamietla tvrdenia Crédit agricole a Credit Suisse založené na tom, že predmetné správanie je „nevyhnutné“, „legitímne“, „pozitívne“ alebo „inherentné a podstatné“, ktorých cieľom bolo zabrániť jeho kvalifikácii ako „obmedzenia z hľadiska cieľa“.

O štvrtom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a treťom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse, ktoré sú založené na nedostatočnom odôvodnení a nesprávnom určení výšky ich pokút

735

V rámci určenia výšky pokút uložených každej z dotknutých bánk Komisia po prvé uviedla, že tieto banky porušili článok 101 ZFEÚ úmyselne alebo prinajmenšom z nedbanlivosti, čo Komisiu oprávňuje uložiť im pokutu podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (odôvodnenia 874 až 886 napadnutého rozhodnutia).

736

Po druhé v rámci vykonávania usmernení a konkrétnejšie určenia hodnoty predaja, ktorá slúži ako východiskový bod pre výpočet základnej sumy pokút (body 13 až 18 usmernení), Komisia konštatovala, pričom žalobkyne jej v tomto bode neodporujú, že finančné produkty, akými sú dlhopisy SSA, nevytvárajú tržby v obvyklom zmysle slova, a že v dôsledku toho je v prejednávanej veci vhodné vypočítať referenčnú hodnotu pre hodnotu predaja (odôvodnenia 889 a 890 napadnutého rozhodnutia).

737

Po prvé v rámci prvej časti svojho tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse vytýka Komisii, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o údaje použité na výpočet referenčnej hodnoty.

741

Po druhé v rámci tretej časti štvrtého žalobného dôvodu Crédit agricole a v rámci druhej časti tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse žalobkyne Komisii vytýkajú, že porušila usmernenia, pokiaľ ide o spôsob určenia referenčnej hodnoty.

742

Po tretie Crédit agricole v rámci prvej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu Komisii vytýka, že porušila bod 13 usmernení, zásadu riadnej správy vecí verejných a svoju povinnosť odôvodnenia tým, že sa rozhodla nepoužiť rok 2014 – posledný celý rok účasti tejto banky na predmetnom porušení – ako referenčné obdobie na výpočet referenčnej hodnoty.

743

Konkrétnejšie vytýka Komisii, že sa dopustila jednak porušenia zásady rovnosti zaobchádzania pri určovaní osobitného odradzujúceho koeficientu a jednak nesprávneho posúdenia pri skúmaní poľahčujúcich okolností, ktoré jej mali byť uznané.

747

Tieto výhrady budú preskúmané postupne a v poradí uvedenom v bodoch 739 až 746 vyššie, ktoré sa riadi metodikou stanovenou v usmerneniach. Najprv teda bude preskúmané určenie základnej sumy pokuty a následne úpravy tejto sumy.

a)

O výhradách týkajúcich sa základnej sumy pokút uložených spoločnostiam Crédit agricole a Credit Suisse

1) O výhradách týkajúcich sa výšky referenčnej hodnoty

751

V odôvodnení 896 napadnutého rozhodnutia Komisia ďalej uviedla, že s dlhopismi SSA sa obchodovalo na sekundárnom trhu za cenu, ktorá bola vyjadrená ako percentuálny podiel ich pomyselnej sumy. Z toho vyvodila, že príjem z týchto transakcií sa odrazil v rozpätí medzi kúpnou cenou a predajnou cenou každého dlhopisu SSA, ktorý obchodníci nadobudli a následne predali ( bid‑ask spread ), a že tento rozdiel by sa mal zohľadniť na účely výpočtu referenčnej hodnoty.

752

Na tento účel Komisia usúdila, že anualizované pomyselné sumy použité pre každú dotknutú banku by sa mali vynásobiť koeficientom založeným na tomto kúpno‑predajnom rozpätí (ďalej len „koeficient úpravy“), t. j. na priemernom kúpno‑predajnom rozpätí špecifickom pre každú banku a zníženom o polovicu, aby sa zohľadnila skutočnosť, že každá kúpna alebo predajná transakcia uskutočnená bankou predstavovala len polovicu celej transakcie nákupu a ďalšieho predaja dlhopisu SSA (odôvodnenia 897 až 899 napadnutého rozhodnutia).

753

Na vytvorenie koeficientu úpravy špecifického pre jednotlivé banky sa Komisia po prvé rozhodla použiť 33 kategórií reprezentatívnych dlhopisov SSA, ktoré vydalo osem emitentov a ktoré sú rozdelené do piatich pásiem splatnosti (0 až 3 roky, 3 až 5 rokov, 5 až 7 rokov, 7 až 10 rokov a viac ako 10 rokov), pričom zohľadnila pripomienky dotknutých bánk v nadväznosti na list týkajúci sa pokút (odôvodnenia 902 a 931 napadnutého rozhodnutia).

757

Táto platforma poskytuje pre každú z reprezentatívnych kategórií dlhopisov SSA informácie o priemernom trhovom kúpno‑predajnom rozpätí na konci každého dňa ( end‑of‑day spread ), vypočítanom pomocou „Bloomberg BGN composite price source“ (ďalej len „údaje BGN“) na základe realizovateľného a orientačného kótovania viacerých maklérov (odôvodnenie 903 a poznámka pod čiarou 1060 napadnutého rozhodnutia).

758

Po tretie Komisia vypočítala pre každú dotknutú banku konečné kúpno‑predajné rozpätie na základe jednoduchého priemeru denných kúpno‑predajných rozpätí zodpovedajúcich dňom jej účasti na spornom porušení (804 dní alebo 574 pracovných dní v prípade Crédit agricole a 1738 dní alebo 1242 pracovných dní v prípade Credit Suisse) v súlade s metódou uvedenou v odôvodnení 900 napadnutého rozhodnutia takto:

759

V odôvodneniach 904 a 905 napadnutého rozhodnutia tak Komisia uplatnila pre Crédit agricole konečné kúpno‑predajné rozpätie vo výške [0,120 % – 0,140 %], a teda koeficient úpravy vo výške [0,060 % – 0,070 %] (suma znížená o polovicu) zaokrúhlený nadol na tretie desatinné miesto, čo zodpovedá referenčnej hodnote 6501321 eur. V prípade Credit Suisse použila konečné kúpno‑predajné rozpätie vo výške [0,190 % – 0,210 %], a teda koeficient úpravy [0,095 % – 0,105 %] (suma znížená o polovicu) zaokrúhlený nadol na tretie desatinné miesto, čo zodpovedá referenčnej hodnote 12890852 EUR.

V rámci prvej časti svojho tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse Komisii vytýka, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že „napadnuté rozhodnutie jej neposkytuje dostatočné informácie na zopakovanie výpočtu koeficientu úpravy“.

763

Komisia jej na jednej strane neposkytla údaje BGN týkajúce sa vybratých reprezentatívnych dlhopisov SSA a na druhej strane neaktualizovala kódy International Securities Identification Number (ISIN) týchto dlhopisov SSA, ktoré boli zmenené po zaslaní listu týkajúceho sa pokút.

764

Okrem toho Credit Suisse tvrdí, že sa pokúsila zopakovať výpočty Komisie a určila koeficient úpravy nie vo výške [0,095 % – 0,105 %], ako ho použila Komisia, ale vo výške [0,095 % – 0,105 %] (odchýlka o jednu tisícinu percentuálneho bodu menej).

765

V tomto zmysle Všeobecný súd v podobnom kontexte, ako je kontext prejednávanej veci, rozhodol, že je podstatné, aby odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňovalo žalobcovi overiť, či pri určení referenčnej hodnoty zvolenej Komisiou prípadne došlo k vade, ktorá mu umožňuje napadnúť jej platnosť (rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia, T‑105/17 , EU:T:2019:675 , bod 346 ).

769

Treba však konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí a najmä v jeho prílohe Komisia umožnila spoločnosti Credit Suisse presne identifikovať reprezentatívne dlhopisy SSA, ktoré boli zohľadnené pri výpočte koeficientu úpravy, hoci neuviedla aktualizované kódy ISIN týchto dlhopisov SSA.

770

Z prílohy napadnutého rozhodnutia nazvanej „Annex to Decision AT.40346 SSA bonds (Credit Suisse) (confidential data)“ totiž vyplýva, že Komisia umožnila spoločnosti Credit Suisse overiť správnosť svojich výpočtov tým, že okrem anualizovanej pomyselnej hodnoty transakcií tejto banky (tabuľka 1) uviedla základné prvky koeficientu úpravy, a to pomernú váhu podľa emitenta (tabuľka 2), pomernú váhu podľa splatnosti (tabuľka 3) a maticu pomerných váh (tabuľka 4).

771

Komisii preto nemožno platne vytýkať, že si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia tým, že v napadnutom rozhodnutí neuviedla alebo neaktualizovala kódy ISIN reprezentatívnych dlhopisov SSA použitých na výpočet koeficientu úpravy.

775

Okrem toho možno poukázať na to, že zo správy Compass Lexecon zo 7. júla 2021, pripojenej k žalobe Credit Suisse a nazvanej „Economic report on the calculation of Credit Suisse’s bid‑ask spread adjustement factor“ (Hospodárska správa o výpočte koeficientu úpravy kúpno‑predajného rozpätia spoločnosti Credit Suisse), vyplýva, že prostredníctvom napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy alebo listu týkajúceho sa pokút mohla táto banka s istotou identifikovať kód ISIN v prípade 85 z 88 reprezentatívnych dlhopisov SSA použitých na výpočet koeficientu úpravy.

776

Pokiaľ ide o zvyšné tri reprezentatívne dlhopisy SSA, Credit Suisse v tej istej správe uviedla, že každý z nich mohol byť označený dvoma kódmi ISIN. Poukázala však na to, že „pre každý z nich existoval len jeden kód ISIN, ktorý zodpovedal dlhopisu, pre ktorý boli údaje týkajúce sa nákupných a predajných cien k dispozícii na BGN“.

777

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie Credit Suisse, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaje zohľadnené pri výpočte koeficientu úpravy – t. j. údaje BGN reprezentatívnych dlhopisov SSA použité na výpočet tohto koeficientu –, táto okolnosť tiež neumožňuje preukázať, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

781

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že sa nevyžaduje, aby odôvodnenie aktu Únie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže na jednej strane dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na text aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť, a na druhej strane je potrebné náležite zohľadniť skutočnosť, že akt spôsobujúci ujmu bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 104 a citovanú judikatúru).

782

V prejednávanej veci však v bode 774 vyššie už bolo konštatované, že v napadnutom rozhodnutí sú dostatočne presne označené reprezentatívne dlhopisy SSA zohľadnené pri výpočte koeficientu úpravy.

783

Komisia totiž vo svojej duplike veľmi podrobne uviedla, pričom Credit Suisse jej na pojednávaní neodporovala, že rozdielny výsledok, ktorý táto banka dosiahla, bol spôsobený dvoma chybami vo výpočte v dôsledku nesprávneho uplatnenia tabuliek 5 a 8 prílohy napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú kategórií dlhopisov SSA vydaných EIB a BNG.

787

Napokon, aj keby sa Credit Suisse v rozpore s názvom a znením prvej časti svojho tretieho žalobného dôvodu odvolávala na skutočnosť, že Komisia jej počas správneho konania neposkytla údaje BGN reprezentatívnych dlhopisov SSA použitých na výpočet koeficientu úpravy a aktualizované kódy ISIN týchto dlhopisov, takáto výhrada nesúvisí s nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, namietaným v rámci tejto časti žalobného dôvodu.

788

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť tretieho žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse zamietnuť ako nedôvodnú.

ii) O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na porušení usmernení

Na úvod je potrebné pripomenúť, že ako už bolo zdôraznené v bodoch 748 až 760 vyššie, v napadnutom rozhodnutí Komisia považovala za vhodné na účely určenia základnej sumy pokuty použiť referenčnú hodnotu určenú vynásobením anualizovaných pomyselných súm dlhopisov SSA, ktoré každá dotknutá banka zobchodovala počas obdobia svojej účasti na predmetnom porušení, koeficientom úpravy vypočítaným na základe 50 % konečného kúpno‑predajného rozpätia vlastného každej z týchto bánk, vypočítaného ako jednoduchý priemer váženého denného kúpno‑predajného rozpätia 33 kategórií reprezentatívnych dlhopisov SSA, s ktorými sa obchodovalo počas obdobia účasti banky na tomto porušení.

792

Z odôvodnenia 902 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodmi 18 až 22 listov týkajúcich sa pokút zaslaných Crédit agricole a Credit Suisse, na ktoré odkazuje toto odôvodnenie, vyplýva, že Komisia vybrala vzorku 33 kategórií dlhopisov SSA vydaných ôsmimi emitentmi spomedzi desiatich najväčších emitentov podľa pomyslených zobchodovaných súm pre najmenej tri banky a rozdelených do piatich pásiem splatnosti. Túto voľbu vysvetľuje dôvodmi založenými na veľkom počte emitentov dlhopisov SSA na trhu, z ktorých niektorí sú veľmi malí, a praktickými dôvodmi, pričom poukazuje na to, že pre každý deň obdobia porušenia sú vybraté reprezentatívne dlhopisy SSA rovnaké pre všetky banky a sú odvodené od rozdelenia pomyselných zobchodovaných súm podľa splatnosti a podľa emitenta poskytnutého bankami.

793

V odôvodneniach 930 a 931 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež uviedla, že upravila váhu emitentov a splatností vo svojej vzorke v porovnaní s váhou pôvodne uvedenou v každom liste týkajúcom sa pokút, aby zohľadnila pripomienky spoločností BofA, Crédit agricole a Credit Suisse k týmto listom.

797

Pokiaľ ide o Credit Suisse, Komisia poskytla podobné objasnenia ako v bodoch 794 a 795 vyššie, táto banka ich však vo svojej žalobe nespochybňuje.

798

V rámci druhého tvrdenia tretej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu Crédit agricole tvrdí, že Komisia sa odchýlila od bodu 15 usmernení v rozsahu, v akom nepoužila „najlepšie dostupné údaje“, keďže použila vzorku 33 kategórií dlhopisov SSA, ktoré považuje za reprezentatívne, ale v prípade ktorých nevysvetľuje, prečo sú dlhopisy SSA zobchodované touto bankou skutočne reprezentatívne.

799

Podľa Crédit agricole tak takmer s 99 % dlhopisov SSA vybratých Komisiou „[táto banka] neobchodovala ani raz počas obdobia svojej účasti na údajnom porušení alebo s nimi neobchodovala v deň, keď mali byť reprezentatívne“, takže dlhopisy SSA zohľadnené vo vzťahu k nej neodrážajú jej skutočné obchodovanie.

803

Alternatívna metodika, ktorú navrhuje Credit Suisse, je totiž založená na údajoch o transakciách tejto banky, ktoré boli počas daného obdobia predmetom aspoň jedného nákupu a predaja, a to buď „dokonale vyvážených“ transakciách, v ktorých boli teoretické sumy transakcií nákupu a predaja rovnaké, alebo „čiastočne vyvážených“ transakciách, v ktorých boli tieto sumy odlišné. Pomocou týchto údajov Credit Suisse vypočítala pre každý dlhopis SSA a každý časový horizont priemernú kúpnu cenu a priemernú predajnú cenu na základe váženého priemeru cien všetkých úplne alebo čiastočne vyvážených transakcií. Okrem toho zohľadnila rozdiel medzi priemernou nákupnou a predajnou cenou, aby odhadla kúpno‑predajné rozpätie, ktoré mohla skutočne dosiahnuť.

804

807

Preto v kontexte prejednávanej veci, v ktorej sa Komisia rozhodla odchýliť od bodu 13 usmernení a v dôsledku toho nestanovila základnú sumu pokuty použitím hodnoty predaja tovarov alebo služieb realizovaného podnikom, ktorého sa porušenie priamo alebo nepriamo týka, bod 15 týchto usmernení nemožno priamo uplatniť.

808

Navyše z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu stanovovania pokút v prípade porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., C‑39/18 P , EU:C:2019:584 , bod 25 ).

809

Hoci je pravda, že Komisia prijatím usmernení obmedzila výkon tejto svojej voľnej úvahy, má právomoc odchýliť sa od nich, ak to odôvodní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2019, Komisia/Icap a i., C‑39/18 P , EU:C:2019:584 , bod 29 a citovanú judikatúru).

813

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že judikatúra pripúšťa, že hodnota predaja uvedená v bode 13 usmernení nepredstavuje a nemusí predstavovať úplne presný obraz o význame dotknutého porušenia, čo rovnako platí pre referenčnú hodnotu pre hodnotu predaja.

814

Súdny dvor totiž síce potvrdil metodiku stanovenú Komisiou v bode 13 usmernení, na jednej strane však uznáva, že časť obratu pochádzajúca z predaja tovaru alebo služieb, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá naznačiť len rozsah tohto porušenia a odráža jeho hospodársky význam, a na druhej strane, že by sa jej nemal pripisovať neprimeraný význam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P , EU:C:2009:166 , body 74 a 76 a citovanú judikatúru).

815

V rovnakom duchu Všeobecný súd rozhodol, že stanovenie pokuty podľa článku 101 ZFEÚ nie je presným aritmetickým výpočtom (rozsudky z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06 , EU:T:2011:560 , bod 266 , a z 15. júla 2015, SLM a Ori Martin/Komisia, T‑389/10 a T‑419/10 , EU:T:2015:513 , bod 436 ).

819

V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že v odôvodneniach 887 až 890 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré použila referenčnú hodnotu ako východiskový bod na určenie základnej sumy pokuty, pričom žalobkyne to nespochybnili.

820

Pokiaľ ide o použitie vzorky 33 kategórií dlhopisov SSA vydaných ôsmimi emitentmi uvedenými v odôvodnení 902 napadnutého rozhodnutia, z bodov 792 až 796 vyššie vyplýva, že Komisia si splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré vybrala týchto osem emitentov dlhopisov SSA a vylúčila niektorých ďalších emitentov, najmä tých, ktorí patria do top 10 emitentov Crédit agricole, ale aj dôvody, pre ktoré vybrala splatnosti dlhopisov SSA vydaných týmito ôsmimi emitentmi.

821

Po druhé, pokiaľ ide o dôvodnosť výberu 33 kategórií dlhopisov SSA zo strany Komisie, a teda ich reprezentatívnosť, treba uviesť, že Credit Suisse ich nespochybňuje. Crédit agricole zas nespochybňuje reprezentatívnosť tejto vzorky vo vzťahu ku všetkým bankám zúčastneným na predmetnom porušení, ale tvrdí, že táto vzorka nie je reprezentatívna pre jej vlastnú činnosť.

825

Koeficient úpravy použitý pre každú banku sa totiž vynásobí anualizovanými pomyselnými sumami špecifickými pre každú z nich, ktoré zahŕňajú všetky nimi obchodované dlhopisy SSA, a nielen pomyselnými sumami 33 kategórií reprezentatívnych dlhopisov SSA, ktoré Komisia použila na výpočet koeficientu úpravy.

826

Okrem toho konštatovanie, podľa ktorého je 33 kategórií dlhopisov SSA použitých Komisiou dostatočne reprezentatívnych, nie je spochybnené tvrdením Crédit agricole, podľa ktorého takmer s 99 % týchto dlhopisov SSA „[táto banka] neobchodovala ani raz počas obdobia svojej účasti na údajnom porušení alebo s nimi neobchodovala v deň, keď mali byť reprezentatívne“.

827

Je totiž potrebné konštatovať, že toto tvrdenie nie je podložené nijakým dôkazom, najmä číselnými údajmi, ktoré by Všeobecnému súdu umožnili posúdiť jeho dôvodnosť.

831

Po prvé metodika založená na transakciách Crédit agricole a Credit Suisse by viedla Komisiu k tomu, že ako správne uviedla v odôvodnení 923 napadnutého rozhodnutia, vypočítala by priemerné kúpno‑predajné rozpätie na základe transakcií nákup‑predaj alebo predaj‑nákup, ktoré nie sú porovnateľné prinajmenšom v dvoch ohľadoch.

832

Z bodov 2.10 a 2.12 druhej správy Compass Lexecon totiž vyplýva, že alternatívna metodika navrhnutá Credit Suisse je založená najmä na čiastočne vyvážených transakciách ( partially balanced trades ), ktoré sú definované ako transakcie zahŕňajúce dlhopisy, ktoré počas určitého časového obdobia (deň, týždeň alebo mesiac) kupovali aj predávali obchodníci Credit Suisse.

833

Na jednej strane však, ako pripúšťa samotná Credit Suisse vo svojej argumentácii týkajúcej sa použitia údajov BGN Komisiou, je dôležité zohľadniť objemy obchodov, ktoré môžu mať vplyv na kúpno‑predajné rozpätie obchodovaných dlhopisov SSA.

837

Neumožňuje totiž určiť, aká je priemerná lehota pre týždenné alebo mesačné transakcie, ktoré sa tiež zohľadňujú pri čiastočne vyvážených transakciách, ani aký je podiel čiastočne vyvážených denných transakcií v porovnaní s čiastočne vyváženými týždennými a mesačnými transakciami.

838

Metodika Komisie však nie je postihnutá ani touto vadou. Vedie totiž k porovnaniu súm týkajúcich sa nákupných a predajných cien dlhopisov SSA agregovaných platformou Bloomberg a vypočítaných v rovnakom čase, teda na konci dňa, ako vyplýva z odôvodnenia 921 napadnutého rozhodnutia, čo Credit Suisse nespochybňuje.

839

Po druhé metodika založená na ich vlastných transakciách, ktorú navrhli Crédit agricole a Credit Suisse, by viedla Komisiu k tomu, že by vychádzala zo vzorky transakcií, ktorých reprezentatívnosť nie je preukázaná.

843

Credit Suisse zároveň nemôže dôvodne dospieť k záveru, že ak čiastočne vyvážené transakcie predstavujú významný podiel všetkých transakcií („medzi 14,2 % a 59,2 %“ podľa bodu 2.27 druhej správy Compass Lexecon), môže predpokladať, že všetky transakcie, pri ktorých boli vypočítané rozpätia, sú reprezentatívne pre všetky dotknuté transakcie.

844

V tomto smere, naopak, metodika Komisie nie je postihnutá touto vadou, keďže, ako vyplýva z odôvodnenia 903 napadnutého rozhodnutia, vybrala vzorku dlhopisov SSA reprezentatívnych pre portfólio každej banky, a to tak z hľadiska emitentov, ako aj z hľadiska splatnosti. Táto metodika teda smeruje k tomu, aby reprezentovala celú činnosť sankcionovaných bánk, a nielen ich čiastočne vyvážené transakcie.

845

Po tretie metodika založená na údajoch o transakciách Crédit agricole a Credit Suisse by zbavila Komisiu možnosti zachovať jednotnosť jej metódy výpočtu referenčnej hodnoty pre všetky dotknuté banky – konkrétne vzorku 33 kategórií reprezentatívnych dlhopisov SSA uplatniteľnú bez rozdielu na všetky tieto banky –, hoci základná suma pokuty nemá odrážať len hospodársky význam sporného porušenia, ale aj pomernú váhu každého podniku zúčastneného na spornom porušení, ako vyplýva z bodu 6 usmernení.

849

Takáto metodika – pokiaľ by nadmerne nesťažovala, či dokonca neznemožňovala výpočet koeficientu úpravy – by však pre Komisiu predstavovala neprimeranú administratívnu záťaž (pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Pilkington Group a i./Komisia, C‑101/15 P , EU:C:2016:258 , bod 37 ).

850

Po piate skutočnosť, že vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39914 – Úrokové deriváty denominované v eurách), Komisia mohla použiť údaje dotknutých bánk, nemôže znamenať, že ich musí použiť v napadnutom rozhodnutí. Okrem rozdielov medzi týmito dvoma vecami, na ktoré Komisia poukázala v odôvodnení 924 napadnutého rozhodnutia, z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou správnou praxou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P , EU:C:2009:166 , bod 82 a citovanú judikatúru).

851

Pokiaľ ide o alternatívnu metódu navrhnutú zo strany Crédit agricole, treba uviesť, že je založená na výbere dlhopisov SSA, čo je podľa názoru samotnej Crédit agricole v rozpore s bodom 15 usmernení. Navyše okrem toho, že Crédit agricole neoznačila dlhopisy SSA, ktoré považuje za reprezentatívne, táto metóda vykazuje rovnaké nedostatky, aké sú uvedené v bodoch 831 až 850 vyššie.

855

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhé tvrdenie tretej časti štvrtého žalobného dôvodu Crédit agricole a druhé tvrdenie druhej časti tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse zamietnuť ako nedôvodné.

– O výhrade spoločnosti Crédit agricole založenej na použití pevných pomerných váh dlhopisov SSA počas celého obdobia porušenia a pre všetky dotknuté banky na účely výpočtu konečného kúpno‑predajného rozpätia každej z týchto bánk

856

V rámci prvého tvrdenia tretej časti svojho štvrtého žalobného dôvodu, ako je uvedené v žalobe, Crédit agricole vytýka Komisii, že „vypočítala [konečné] kúpno‑predajné rozpätie s použitím pevných pomerných váh pre všetky relevantné obdobia a pre všetky banky, a nielen pre relevantné obdobie uplatniteľné na [Crédit agricole]“, a „v dôsledku toho nezohľadnila zmeny vzorca transakcií, a to tak vo všeobecnosti, ako aj v prípade transakcií samotnej [Crédit agricole]“.

857

Z týchto tabuliek vyplýva, že hoci referenčné dlhopisy SSA boli rovnaké pre všetky dotknuté banky počas celého obdobia porušenia a hoci rozdelenie dlhopisov SSA podľa emitenta a podľa splatnosti pre tú istú banku zostalo rovnaké počas celého obdobia jej účasti na predmetnom porušení, toto rozdelenie bolo špecifické pre každú banku a viedlo k určeniu denného kúpno‑predajného rozpätia, ktoré teda bolo pre ňu tiež špecifické, a preto zohľadňovalo špecifiká jej obchodovania.

861

Okrem toho v rozsahu, v akom Crédit agricole v replike uvádza, že svojou argumentáciou chcela namietať nezohľadnenie „medzidennej pomernej váhy“, treba konštatovať, že toto tvrdenie – aj keby ho bolo možné považovať za prípustné napriek jeho oneskorenému predloženiu – nemožno prijať.

862

V rámci tejto argumentácie sa totiž Crédit agricole na základe „hypotetického“ príkladu – podľa vlastných slov banky – obmedzuje na konštatovanie, že v prípade významnej zmeny intenzity obchodovania banky zo dňa na deň by metóda prijatá Komisiou mala tendenciu nadhodnocovať činnosť bánk. Táto banka však nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že jej činnosť vykazovala takéto vlastnosti počas obdobia jej účasti na predmetnom porušení.

863

„Pokiaľ ide o zdroj informácií o [kúpno‑predajných] rozpätiach, v liste [o pokutách] sa vysvetľuje, že po analýze… ‚údaje obsiahnuté v spise nepredstavujú vzorku, ktorá by sama osebe postačovala na zabezpečenie primeraného zastúpenia všetkých relevantných splatností a emitentov, ktorých strany oznámili vo svojich odpovediach na žiadosti Komisie o informácie‘, a že Komisia preto zhromaždila údaje o rozpätiach medzi ponukovými a dopytovými cenami zo zdroja kompozitných cien Bloomberg BGN na dennej báze pre reprezentatívne dlhopisy. Inými slovami, Komisia vzhľadom na to, že predbežne plánovala použiť údaje zo svojho spisu a zároveň verejné údaje, a po tom, čo určila, že údaje uvedené v spise nie sú dostatočne reprezentatívne, zvolila najvhodnejší zdroj údajov na výpočet uplatniteľných kúpno‑predajných rozpätí.“

866

V poznámke pod čiarou 1084 k odôvodneniu 921 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že „hoci v prípade aktuálnych cien sú ceny Bloomberg BGN cenami v reálnom čase a vypočítavajú sa v priebehu dňa postupne s novým kótovaním…, v prípade historických cien je k dispozícii len nákupná cena a predajná cena na konci dňa“.

867

V poznámke pod čiarou 1085 k tomu istému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia Komisia dodala:

„Komisia použila na výpočet denných kúpno‑predajných rozpätí iba ponukové a dopytové ceny Bloomberg BGN. Ponukové a dopytové ceny Bloomberg BGN sa odhadujú v rovnakom čase (na konci dňa). Výpočet kúpno‑predajného rozpätia odpočítaním ponukovej ceny Bloomberg BGN od dopytovej ceny Bloomberg BGN preto netrpí časovým oneskorením, ktoré by mohlo skresliť výsledok. Toto kúpno‑predajné rozpätie na konci dňa však nemožno uplatniť na vnútrodenné ceny…. Naopak, prístup Komisie spočíva v tom, že počas celého obdobia účasti na porušení použije priemerné kúpno‑predajné rozpätie konkrétneho reprezentatívneho dlhopisu na konci dňa a uplatní ho na zobchodované pomyselné sumy.“

871

Ako bolo uvedené v bode 807 vyššie, bod 15 usmernení sa v prejednávanej veci priamo neuplatní, keďže Komisia sa odchýlila od metódy výpočtu pokút stanovenej v bode 13 týchto usmernení.

872

Ak však Komisia v rámci svojej širokej miery voľnej úvahy, pokiaľ ide o metódu výpočtu pokuty, v prejednávanej veci správne definovala alternatívnu metódu výpočtu pokút k metóde stanovenej v bode 13 uvedených usmernení, prináleží jej pri uplatňovaní tejto metodiky zabezpečiť zohľadnenie najlepších dostupných údajov.

873

Je preto potrebné určiť, či údaje BGN, ktoré Komisia použila na určenie konečného kúpno‑predajného rozpätia, predstavovali najlepšie dostupné údaje pri uplatňovaní metodiky definovanej Komisiou.

877

Práve naopak, skutočnosť, že Crédit agricole založila svoju výhradu len na „obmedzenej vzorke“ údajov, svedčí o tom, že táto banka – a tým skôr Komisia – nebola schopná presne určiť a zdokumentovať transakcie, ktoré sama vykonala.

878

V tejto súvislosti Všeobecný súd musí poukázať na to, že ako vyplýva z odôvodnenia 926 napadnutého rozhodnutia, Crédit agricole počas správneho konania uviedla, že „ak nie sú k dispozícii skutočné ceny transakcií, z ktorých by bolo možné vypočítať kúpno‑predajné rozpätie, je potrebné použiť rozpätia v cenových indexoch (akým je BGN), ktoré sú špecifické pre daný dlhopis a zároveň špecifické pre dané obdobie“, že „vhodným zdrojom týchto údajov je poskytovateľ údajov Bloomberg, ktorý poskytuje pre každý dlhopis a pre každý deň ponukovú a dopytovú cenu na konci dňa“, a že „rozdiel medzi týmito ponukovými a dopytovými cenami poskytuje pre každý dlhopis a pre každý deň kúpno‑predajné rozpätie na konci dňa, ktoré je špecifické pre každý dlhopis“, čo táto banka nespochybňuje.

879

Okrem toho, hoci sa štúdia, na ktorú odkazuje Crédit agricole, zhoduje s tvrdeniami uvedenými touto bankou počas správneho konania, z odôvodnenia 925 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia ich oprávnene zamietla v podstate z dôvodu, že v rámci metodiky navrhnutej touto bankou vzhľadom na vnútrodennú volatilitu cien nie je možné nákupnú cenu dlhopisu porovnávať s nákupnou cenou reverzného obchodu uskutočneného v ten istý deň.

883

Na úvod treba zamietnuť výhradu, podľa ktorej Komisia nezohľadnila skutočné rozdiely, pri ktorých táto banka vykonala transakcie, v prospech údajov BGN z dôvodu, že iný účastník kartelu nemohol predložiť tie isté údaje.

884

Táto výhrada je založená na nesprávnom výklade odôvodnenia 918 napadnutého rozhodnutia. Toto odôvodnenie uvádza, že použitie údajov BGN je odôvodnené skutočnosťou, že údaje uvedené v spise Komisie neposkytujú vzorku, ktorá by sama osebe postačovala na zabezpečenie primeraného zastúpenia všetkých relevantných splatností a emitentov, ktoré účastníci konania uviedli vo svojich odpovediach na žiadosti Komisie o informácie.

885

Treba tiež zamietnuť výhradu Credit Suisse založenú na tom, že spôsob, akým boli údaje BGN vypracované, nie je známy, čo spôsobuje, že nie je jasné, aký majú význam.

889

Preto nemožno platne tvrdiť, že z dôvodu, že spôsob, akým boli zostavené, je čiastočne neznámy, Komisia nemôže použiť referenčné údaje, ktorými sú údaje BGN, najmä ak Credit Suisse nijako neodkazuje na trhové platformy, ktoré poskytujú presnejšie alebo relevantnejšie informácie ako platforma Bloomberg.

890

Odmietnuť treba aj výhradu Credit Suisse, ktorá sa opiera o znenie bodu 1.8 druhej správy Compass Lexecon a podľa ktorej údaje BGN „zrejme odrážajú počiatočné kótovanie a odhady cien, a nie kúpno‑predajné rozpätia transakcií“.

891

Z tejto správy totiž s dostatočnou istotou nevyplýva, že skutočný účel údajov BGN je ten, na ktorý sa odvolávajú autori tejto správy, najmä bez bibliografického odkazu a v rozpore s definíciou prijatou Komisiou na základe dokumentu vypracovaného platformou Bloomberg.

895

Na jednej strane totiž Komisii nemožno vytýkať, že použila údaje, ktoré presne neodrážajú skutočné rozpätia, pri ktorých Credit Suisse vykonala transakcie, keďže táto inštitúcia práve nemala k dispozícii dostatočne reprezentatívne presné údaje, ako vyplýva z odôvodnenia 918 napadnutého rozhodnutia, ktoré by Credit Suisse nespochybnila, a že v dôsledku toho bola na účely rekonštrukcie referenčnej hodnoty nútená použiť metodiku založenú na alternatívnych údajoch, ktoré sú nevyhnutne menej presné.

896

Práve v tomto zmysle bod 16 usmernení stanovuje, že „ak sú údaje poskytnuté podnikom neúplné alebo nespoľahlivé, Komisia môže určiť hodnotu predaja tohto podniku na základe čiastočných údajov, ktoré získala, a/alebo akýchkoľvek iných informácií, ktoré považuje za relevantné alebo vhodné“.

897

Na druhej strane z bodov 831 až 850, ako aj 854 vyššie vyplýva, že metodika založená na údajoch o transakciách dotknutých bánk nemôže byť vhodnejšia ako metodika prijatá Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

V rámci tretieho tvrdenia druhej časti svojho tretieho žalobného dôvodu, ktoré bolo uvedené subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia bola oprávnená použiť údaje BGN, Credit Suisse vytýka Komisii, že nadhodnotila pomyselné sumy, ktoré boli voči nej zohľadnené, tým, že jej nesprávne pripísala sumy zobchodované inými bankami, a zamietla jej tvrdenia v tomto smere v odôvodneniach 928 a 929 napadnutého rozhodnutia.

901

Zahrnutie transakcií, pomocou ktorých Credit Suisse získava likviditu ( liquidity sourcing ) (zaplatením ceny inému tvorcovi trhu), do pomyselných súm tejto banky viedlo k tomu, že jej boli pripísané transakcie, z ktorých nemohla získať príjmy. Tvorca trhu totiž získava maržu len z transakcie s klientom. V tejto súvislosti Credit Suisse uvádza, že cena, ktorú ďalší predajca zaplatil svojmu dodávateľovi, sa nepripočítava k výpočtu hodnoty predaja.

902

Okrem toho zohľadnenie pomyselných súm transakcií nákupu likvidity, ktoré predstavujú 37,8 % až 41 % celkových transakcií Credit Suisse, viedlo k tomu, že tá istá transakcia sa započítala dvakrát, ak sa transakcie uskutočnili medzi dvoma bankami, ktoré sa zúčastnili na predmetnom porušení.

903

Z toho vyplýva, ako je zrejmé najmä z bodu 11 listu týkajúceho sa pokút a poznámky pod čiarou 1054 napadnutého rozhodnutia, že vzhľadom na osobitosti obchodovania s dlhopismi SSA mala Komisia v úmysle určiť referenčnú hodnotu nie tým, že voči predávajúcemu uplatní celé kúpno‑predajné rozpätie každej transakcie predaja dlhopisov SSA – v dôsledku čoho by nemohla zahrnúť do pomyselných súm dotknutých bánk transakcie nákupu dlhopisov SSA –, ale tým, že zohľadní polovicu kúpno‑predajného rozpätia transakcie voči predávajúcemu a polovicu kúpno‑predajného rozpätia transakcie voči kupujúcemu.

907

Preto pri uplatnení takejto metodiky, ktorej platnosť bola konštatovaná v bode 852 vyššie, Komisia nemala inú možnosť než zahrnúť do pomyselných súm každej dotknutej banky nielen jej predajné transakcie, ale aj jej nákupné transakcie vrátane tých, ktoré boli zamerané na nákup likvidity a ktoré navyše z väčšej časti, ak nie v celom rozsahu, povedú k neskoršej transakcii predaja.

908

Okrem toho z účtovného hľadiska skutočnosť, že Komisia použila polovicu priemerného kúpno‑predajného rozpätia uplatneného na celkovú sumu transakcie, sa rovná použitiu celkového priemerného kúpno‑predajného rozpätia uplatneného na polovicu sumy transakcie, čo vylučuje akékoľvek dvojité započítanie pomyselnej hodnoty tejto transakcie, a to jednak u kupujúceho a jednak u predávajúceho.

909

912

Táto metodika skutočne vedie k tomu, že pomyselná suma zobchodovaná pri danej transakcii nákupu likvidity sa zohľadňuje pre predávajúceho príslušného dlhopisu SSA aj pre jeho kupujúceho.

913

Toto dvojité zohľadnenie však vyplýva zo samotných zásad upravujúcich stanovenie pokút podľa usmernení a najmä z ich bodu 10, ktorý sa uplatní na osobitný kontext prejednávanej veci, v ktorej Komisia určila referenčnú hodnotu nielen s ohľadom na predajné transakcie, ale aj na nákupné transakcie.

914

Okrem toho vylúčenie niektorých transakcií, ktoré nesporne patria do pôsobnosti údajného kartelu, z výpočtu referenčnej hodnoty by malo za následok umelé minimalizovanie hospodárskeho významu sporného porušenia, čo by narušilo cieľ spočívajúci v stíhaní a účinnom sankcionovaní porušení článku 101 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:464 , bod 77 ).

Podľa bodu 13 usmernení „na účely určenia základnej sumy pokuty, ktorá sa má uložiť, Komisia… zvyčajne použije predaj podniku počas posledného celého roka jeho účasti na porušení“.

918

V odôvodneniach 894 a 935 napadnutého rozhodnutia sa však Komisia rozhodla na účely výpočtu referenčnej hodnoty odchýliť od bodu 13 usmernení.

919

V tomto zmysle Komisia uviedla, že „je vhodnejšie založiť anualizovanú referenčnú hodnotu na hodnote predajov skutočne realizovaných [dotknutými bankami] počas mesiacov zodpovedajúcich ich účasti na porušení“ a že „pomyselné sumy zobchodované počas obdobia ich individuálnej účasti na karteli tak boli anualizované podľa dĺžky trvania ich účasti, pričom sa celková výška [pomyselných súm zobchodovaných bankou počas obdobia jej účasti na spornom porušení] vydelila počtom celých mesiacov účasti na porušení a následne sa tento mesačný priemer vynásobil číslom 12“.

920

Na podporu tejto časti Crédit agricole vo svojej žalobe tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnila ani povahu, ani rozsah vysokej volatility kúpno‑predajných rozpätí. Nevysvetlila ani dôvody, pre ktoré bolo v prejednávanej veci potrebné použiť anualizovaný priemer pomyselných súm zobchodovaných dlhopisov SSA, najmä pokiaľ ide o jej účasť, ktorá sa začala po období vysokej volatility v roku 2011. Okrem toho sa Crédit agricole domnieva, že vysoká volatilita kúpno‑predajných rozpätí, na ktorú sa odvoláva Komisia, neodôvodňuje odchýlenie sa od bodu 13 usmernení. Platí to tým viac, že v prípade Crédit agricole bolo rozpätie medzi anualizovanými pomyselnými sumami na jednej strane a pomyselnými sumami zobchodovanými v roku 2014 na strane druhej len 10 %.

924

Crédit agricole vo svojej replike dodáva, že odôvodnenie Komisie založené na rôznych obdobiach účasti jednotlivých dotknutých bánk na predmetnom porušení je absurdné a v rozpore s rozhodovacou praxou Komisie.

925

Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie založené na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo sa týka voľby Komisie odchýliť sa od bodu 13 usmernení, treba konštatovať, že z odôvodnení 894 a 935 napadnutého rozhodnutia, ktorých podstata je pripomenutá v bodoch 918 až 921 vyššie, jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody tejto voľby, v dôsledku čoho sa dotknuté banky mohli oboznámiť s dôvodmi tejto voľby a Všeobecný súd vykonať svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2021, Rada/Hamas, C‑833/19 P , EU:C:2021:950 , bod 74 a citovanú judikatúru).

926

Na druhej strane sa nemožno rozumne domnievať, že neuvedenie spresnení týkajúcich sa povahy a rozsahu premenlivosti kúpno‑predajných rozpätí dlhopisov SSA zbavilo Crédit agricole, účastníka trhu s dlhopismi SSA, možnosti samostatne posúdiť, či objektívne konštatovanie uvedené v odôvodneniach 894, 899 a 935 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka vysokej volatility trhu s dlhopismi SSA počas obdobia porušenia, je preukázané alebo, naopak, chybné.

930

Crédit agricole sa preto nemôže platne odvolávať na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dôvody voľby Komisie odchýliť sa od bodu 13 usmernení a uplatniť nie pomyselné sumy zobchodované touto bankou v roku 2014, ale anualizovaný priemer pomyselných súm zobchodovaných touto bankou počas celého obdobia jej účasti na predmetnom porušení.

931

Pokiaľ ide ďalej o dôvodnosť voľby Komisie, treba pripomenúť, že bod 13 usmernení oprávňuje Komisiu odchýliť sa od pravidla zohľadnenia predajov dotknutého podniku počas posledného celého roka jeho účasti na predmetnom porušení na účely výpočtu výšky pokuty za predpokladu, že Komisia túto odchýlku z právneho hľadiska dostatočne odôvodní (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 2014, Pilkington Group a i./Komisia, T‑72/09 , neuverejnený, EU:T:2014:1094 , body 212 a 213 a citovanú judikatúru).

932

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že je pravda, že Crédit agricole v replike spochybnila tretí dôvod uvedený Komisiou.

936

Keďže však takáto argumentácia, ktorá je nová, nezakladá sa na skutkových alebo právnych okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a ktorú nemožno chápať tak, že rozširuje jej argumentáciu týkajúcu sa vysokej volatility kúpno‑predajných rozpätí dlhopisov SSA, nebola uvedená v rámci žaloby, je oneskorená, a teda neprípustná podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2019, Commune de Fessenheim a i./Komisia, T‑751/17 , EU:T:2019:330 , bod 60 ).

937

S ohľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že z dôkazov predložených Komisiou v nadväznosti na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré sa týkajú vzorky dlhopisov SSA (EIB a CADES) so splatnosťou 0 až 3 roky a 7 až 10 rokov, vyplýva, že počas obdobia porušenia tieto dlhopisy SSA skutočne zaznamenali významné kúpno‑predajné rozpätia, najmä medzi koncom roka 2011 a koncom roka 2013.

938

Keby sa totiž na Crédit agricole nevzťahovala anualizácia pomyselných súm, Komisia by nepoužila na výpočet základnej sumy jej pokuty rovnaké referenčné obdobie, aké uplatnila na ostatné dotknuté banky, čo by jej zabránilo uložiť pokuty odrážajúce pomernú váhu každej z dotknutých bánk na predmetnom porušení, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 895 napadnutého rozhodnutia.

942

Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že rok 2013 a dokonca aj začiatok roka 2014 sa vyznačovali volatilitou kúpno‑predajných rozpätí, ktorá bola síce oveľa slabšia ako volatilita v rokoch 2012 a 2013, ale silnejšia ako v období od začiatku roka 2014, výpočet základnej sumy pokuty spoločnosti Crédit agricole na základe pomyselných súm, s ktorými táto banka obchodovala len počas roka 2014, by viedol k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania na úkor ostatných bánk, ktoré sa zúčastnili na predmetnom porušení.

943

V takom prípade by Crédit agricole bola jedinou bankou, ktorej základná suma pokuty by bola vypočítaná na základe roka, v ktorom sa kúpno‑predajné rozpätia vyznačovali nízkou volatilitou, hoci sa na predmetnom porušení zúčastnila aj v roku 2013, ktorý sa vyznačoval značnou volatilitou kúpno‑predajných rozpätí dlhopisov SSA.

944

Napokon, pokiaľ ide o porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, ktoré namieta Crédit agricole, treba konštatovať, že nie je podložené tvrdeniami nezávislými od tvrdení, ktoré spochybňujú rozhodnutie Komisie nepoužiť rok 2014 ako referenčné obdobie pre výpočet referenčnej hodnoty, takže ho treba zamietnuť z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch 931 až 946 vyššie.

948

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu Crédit agricole zamietnuť.

3) O výhradách týkajúcich sa násobiteľa závažnosti (body 20 až 23 usmernení)

949

V odôvodneniach 940 a 941 napadnutého rozhodnutia Komisia stanovila násobiteľ závažnosti porušenia vo výške 16 %.

953

Podľa Crédit agricole bol potrebný individualizovaný a nižší násobiteľ závažnosti, aby bola dodržaná zásada rovnosti zaobchádzania a rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ( 100/80 až 103/80 , EU:C:1983:158 , bod 129 ), a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ( C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , bod 90 ). Podľa týchto rozsudkov je Komisia povinná pri určovaní násobiteľa závažnosti zohľadniť dĺžku trvania sporného porušenia, správanie – prípadne menej závažné – dotknutých podnikov, ich úlohu pri iniciovaní tohto porušenia, zisk, ktorý dosiahli, a ich veľkosť.

954

Crédit agricole sa však na porušení zúčastňovala kratšie obdobie ako ostatné banky a nepatrila k jeho iniciátorom. Okrem toho bol jej obchodník menej aktívny ako obchodníci ostatných bánk. Napokon je Crédit agricole len „veľmi malým hráčom“ na trhu dlhopisov SSA, na ktorý táto banka vstúpila až v roku 2012/2013.

955

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že Crédit agricole sa nemôže užitočne odvolávať na rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ( 100/80 až 103/80 , EU:C:1983:158 , bod 129 ), a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ( C‑49/92 P , EU:C:1999:356 , bod 90 ), keďže neboli vydané v rámci konaní o žalobách podaných proti rozhodnutiam prijatým v čase, keď sa výpočet pokút uložených na základe článku 101 ZFEÚ riadil usmerneniami, ktorými sa Komisia sama obmedzila pri výkone svojej voľnej úvahy.

Navyše treba pripomenúť, že hoci sa Komisia v rámci výpočtu pokút uložených na základe článku 101 ZFEÚ nemôže odchýliť od dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T‑311/94 , EU:T:1998:93 , bod 309 ), z bodu 22 usmernení, ako aj z judikatúry, ktorá sa ho týka, vyplýva, že násobiteľ závažnosti v zásade odráža závažnosť predmetného porušenia, a nie relatívnu závažnosť účasti každého z dotknutých podnikov na tomto porušení <pozri v tomto zmysle podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [UO] ( Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3 ; Mim. vyd. 08/001, s. 171) rozsudok z 12. novembra 2009, Carbone‑Lorraine/Komisia, C‑554/08 P , neuverejnený, EU:C:2009:702 , body 27 a 29 ; podľa usmernení rozsudky z 12. decembra 2012, Novácke chemické závody/Komisia, T‑352/09 , EU:T:2012:673 , bod 58 , a zo 14. mája 2014, Reagens/Komisia, T‑30/10 , neuverejnený, EU:T:2014:253 , bod 240 >.

959

Posúdenie individuálnych okolností sa teda v zásade nevykonáva v rámci posúdenia závažnosti porušenia, t. j. pri stanovení základnej sumy pokuty, ale v rámci úpravy základnej sumy pokuty na základe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:464 , bod 103 ).

960

Práve v tomto zmysle body 19 až 22 usmernení stanovujú určenie násobiteľa závažnosti pre dotknuté porušenie, a nie pre každý podnik, ktorý sa na ňom zúčastnil.

961

Komisia totiž v bodoch 21 a 23 usmernení uviedla, že vo všeobecnosti uplatní podiel až do výšky 30 % hodnoty predaja, ale že v prípade porušení, akými sú horizontálne dohody o stanovení cien a o rozdelení trhov – čo je klasifikácia použitá v napadnutom rozhodnutí –, bude uplatnený podiel väčšinou „v hornej časti stupnice“.

965

Okrem toho a na rozdiel od toho, čo tvrdí Crédit agricole, násobiteľ závažnosti, ktorý sa na ňu uplatnil, neodhaľuje nijaké porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

966

Osobitosti tejto banky a relevantné charakteristiky jej účasti na spornom porušení totiž boli náležite zohľadnené v iných štádiách výpočtu pokuty v súlade s povinnosťou Komisie zohľadniť individuálne správanie dotknutého podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:464 , body 99 , 100 , 105 a 106 ).

967

Okrem toho, že Crédit agricole netvrdí a už vôbec nepreukazuje, že splnila podmienky stanovené v bode 29 tretej zarážke usmernení, z ustálenej judikatúry vyplýva, že pasívne spôsoby účasti na porušení, akým je účasť podniku na stretnutiach, počas ktorých boli uzavreté dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby proti nim zjavne namietal, poukazujú na spoluúčasť, ktorá môže viesť k vzniku jeho zodpovednosti v rámci článku 101 ZFEÚ, lebo schválenie nezákonnej iniciatívy konkludentne bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Eturas a i., C‑74/14 , EU:C:2016:42 , bod 28 a citovanú judikatúru).

971

Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, keď uplatnila konkrétne voči Crédit agricole násobiteľ závažnosti vo výške 16 %.

972

Tento záver platí aj pre Credit Suisse a nie je spochybnený tvrdením tejto banky, v ktorom sa obmedzuje na to, že v jedinom bode svojej žaloby uvádza, že „pokuta, ktorá jej bola uložená… značne nadhodnocuje závažnosť porušenia [z dôvodu, že] Komisia nepreukázala, že komunikácia týkajúca sa určovania cien je protisúťažná z hľadiska cieľa (druhá časť prvého žalobného dôvodu)“, že „pred februárom 2013 a po februári 2013 neexistoval spoločný zámer sledujúci rovnaký spoločný cieľ (prvá časť druhého žalobného dôvodu)“, že „nevedela – a nemohla rozumne predpokladať –, že existuje údajne protisúťažná dvojstranná komunikácia medzi inými bankami po februári 2013 (druhá časť druhého žalobného dôvodu)“, a že „Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že správanie bolo po februári 2013 pokračujúce (tretia časť druhého žalobného dôvodu)“.

V odôvodneniach 950 a 951 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že vypočítala násobiteľ trvania stanovený v bode 24 usmernení na základe počtu dní účasti každej dotknutej banky na predmetnom porušení, ako je stanovený v odôvodnení 842 tohto rozhodnutia.

976

Komisia tak uplatnila násobiteľ trvania vo výške 2,20 roka pre Crédit agricole z dôvodu jej účasti na predmetnom porušení v dĺžke 804 dní a násobiteľ trvania vo výške 4,75 roka pre Credit Suisse z dôvodu jej účasti na predmetnom porušení v trvaní 1738 dní.

977

V rámci piatej časti štvrtého žalobného dôvodu Crédit agricole a v rámci štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse žalobkyne spochybňujú násobiteľ trvania, ktorý bol voči nim uplatnený.

i) O výhradách týkajúcich sa násobiteľa trvania vo výške 2,20 roka uplatneného voči spoločnosti Crédit agricole

981

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že násobiteľ trvania použitý na určenie výšky pokuty uloženej podľa článku 101 ZFEÚ nemá nijakú súvislosť so závažnosťou, a teda s protisúťažnou povahou porušenia z hľadiska cieľa alebo následku, ktorá odôvodňuje uloženie tejto pokuty.

982

Preto treba zamietnuť tvrdenie Crédit agricole založené na tom, že sporné správanie nemá protisúťažný cieľ, ktoré je navyše zamietnuté vyššie.

983

Vo zvyšnej časti treba konštatovať, že tvrdenia Crédit agricole založené na tom, že predmetné porušenie nebolo pokračujúce a že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dátum ukončenia účasti tejto banky na porušení, už boli zamietnuté v rámci odpovede na jej druhý žalobný dôvod.

ii) O výhradách týkajúcich sa násobiteľa trvania vo výške 4,75 roka uplatneného voči spoločnosti Credit Suisse

987

Vo štvrtej časti svojho tretieho žalobného dôvodu Credit Suisse vytýka Komisii, že uplatnila násobiteľ trvania vo výške 4,75 roka z dôvodu, že sa táto banka zúčastnila na predmetnom porušení od 21. júna 2010 do 24. marca 2015. Ako však preukázala v rámci štvrtej časti svojho druhého žalobného dôvodu, jej účasť na porušení po auguste 2014 nie je preukázaná.

988

Keďže štvrtá časť druhého žalobného dôvodu Credit Suisse bola zamietnutá, to isté musí platiť aj pre štvrtú časť jej tretieho žalobného dôvodu.

b)

V súlade s článkom 76 písm. d) rokovacieho poriadku preto treba toto tvrdenie založené na nesprávnom posúdení pri skúmaní poľahčujúcich okolností, uvedené vo štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu, zamietnuť ako neprípustné.

992

V dôsledku toho budú v rámci spochybnenia úprav základnej sumy pokuty preskúmané len výhrady Crédit agricole týkajúce sa úpravy v súvislosti s osobitným odradzujúcim koeficientom (bod 30 usmernení), založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

993

Na podporu svojho tvrdenia Crédit agricole uvádza, že Komisia v odôvodnení 964 napadnutého rozhodnutia nemohla bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania uplatniť na ňu a na BofA osobitný odradzujúci koeficient – vo výške 1,2 a 1,3 – podľa bodu 30 usmernení z dôvodu veľkosti ich obratu vo výške približne 55 a 73 miliárd eur v roku 2020, ktorý však neuplatnila na Credit Suisse, hoci v tom istom roku dosiahla významný obrat okolo 21 miliárd eur.

994

Okrem toho Crédit agricole nespochybňuje, že v roku 2020 bol obrat Credit Suisse, ktorý síce nie je uvedený v odôvodnení 964, ale ktorý Crédit agricole oznámila vo svojej žalobe, výrazne nižší ako jej obrat a obrat BofA.

998

Obrat Credit Suisse bol totiž 3,38‑krát nižší ako obrat BofA a 2,62‑krát nižší ako obrat Crédit agricole, čo znamená, že spomedzi bánk, ktoré sa zúčastnili na spornom porušení, mala Credit Suisse výrazne nižšiu hospodársku silu.

999

Z toho vyplýva, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok pokuty voči BofA a Crédit agricole Komisia bola oprávnená uplatniť na ne osobitný odradzujúci koeficient a bez porušenia zásady rovnosti zaobchádzania neuplatniť takýto koeficient na Credit Suisse.

1000

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu, ktorý uviedla Crédit agricole vo veci T‑386/21, ako aj všetky žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu, ktoré uviedla Credit Suisse vo veci T‑406/21, sa zamietajú.

1003

Vo veci T‑406/21 preto treba zamietnuť prvý a druhý žalobný návrh spoločnosti Credit Suisse, ktoré v podstate smerujú k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu článku 1 písm. d) napadnutého rozhodnutia, ako aj k úplnému alebo subsidiárne čiastočnému zrušeniu pokuty, ktorá jej bola uložená v článku 2 písm. d) tohto rozhodnutia.

1004

Keďže Credit Suisse nenavrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc podľa článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003 (pozri body 46 a 67 až 69 vyššie), žalobu podanú touto bankou vo veci T‑406/21 treba zamietnuť v celom rozsahu.

1005

Keďže protiprávnosti konštatované vo veci T‑386/21 majú vplyv na určenie výšky pokuty a Crédit agricole sa v rámci svojho druhého žalobného návrhu domáha zníženia výšky pokuty, ktorá jej bola uložená, Všeobecný súd musí preskúmať dôsledky, ktoré treba z týchto protiprávností vyvodiť, v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci.

F. O návrhoch spoločnosti Crédit agricole týkajúcich sa neobmedzenej súdnej právomoci

1009

Vo svojom druhom žalobnom návrhu predloženom subsidiárne Crédit agricole navrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc a znížil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená.

1010

Súd Únie, ktorý vykonáva neobmedzenú súdnu právomoc stanovenú v článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003, je oprávnený, aby nad rámec samotného preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisiou, teda autora aktu, v ktorom bola táto suma pôvodne stanovená, svojím posúdením na účely stanovenia výšky sankcie (pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P , EU:C:2016:38 , bod 75 a citovanú judikatúru) a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil sumu uloženej pokuty.

1014

Musí však určiť, či vzhľadom na metodiku výpočtu referenčnej hodnoty si skrátenie trvania Crédit agricole na predmetnom porušení z 574 pracovných dní na 573 pracovných dní vyžaduje zmenu výšky pokuty uloženej tejto banke.

1015

Toto zníženie totiž znamená nielen zníženie anualizovaných pomyselných súm, ktoré použila Komisia, ale aj posúdenie dôsledkov odstránenia údajov týkajúcich sa 10. januára 2013 z výpočtu konečného kúpno‑predajného rozpätia tejto banky, od ktorého priamo závisí koeficient úpravy uplatnený voči nej.

1016

Všeobecnému súdu tiež prináleží preskúmať, či si násobiteľ trvania uplatnený na Crédit agricole, ktorý je uvedený v bode 985 vyššie, vyžaduje zmenu sumy pokuty uloženej tejto banke.

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

1020

Keďže Crédit agricole nemala úspech takmer vo všetkých svojich návrhoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vo veci T‑386/21 v súlade s návrhmi Komisie.

1021

Keďže Credit Suisse nemala vo veci úspech v celom rozsahu, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania vo veci T‑406/21 v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

–

článok 1 písm. c) rozhodnutia Komisie C(2021) 2871 final z 28. apríla 2021 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.40346 – Dlhopisy SSA) sa zrušuje v rozsahu, v akom konštatuje, že Crédit agricole SA a Crédit agricole Corporate and Investment Bank sa zúčastnili na porušení od 10. januára 2013 do 24. marca 2015, a nie od 11. januára 2013 do 24. marca 2015,

–

článok 2 písm. c) rozhodnutia C(2021) 2871 final sa zrušuje v rozsahu, v akom stanovuje výšku pokuty, ktorú sú Crédit agricole Corporate and Investment Bank a Crédit agricole povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť, na 3993000 eur,

–

výška pokuty uloženej spoločnostiam Crédit agricole Corporate and Investment Bank a Crédit agricole v článku 2 písm. c) rozhodnutia C(2021) 2871 final sa stanovuje na 3993000 eur,

–

žaloba sa zamieta,

–

UBS Group AG a Credit Suisse Securities (Europe) Ltd sú povinné nahradiť trovy konania.

Svenningsen

Tomljenović

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. O odvetví dlhopisov SSA

1. Cena dlhopisu SSA na sekundárnom trhu

a) Cenotvorba na sekundárnom trhu

b) Obojsmerné ceny ponúkané tvorcami trhu

2. Obchodné pozície a obchodné riziko

II. Návrhy účastníkov konania

III. Právne posúdenie

A. O návrhoch na vynechanie určitých údajov vo vzťahu k verejnosti

B. O predmete žalôb spoločností Crédit agricole a Credit Suisse

1. O žalobe spoločnosti Crédit agricole

2. O žalobe spoločnosti Credit Suisse

2. O druhom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a druhom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse, ktoré sú založené na nesprávnej kvalifikácii sporného správania ako jediného a pokračujúceho porušenia

a) Úvodné pripomienky

b) O existencii dohôd a/alebo zosúladených postupov protisúťažnej povahy

1) O diskusiách, ktorých protisúťažná povaha je preukázaná

2) O protisúťažnej povahe diskusií, ktoré sú Crédit agricole a Credit Suisse oprávnené napadnúť

i) O diskusiách, ktoré je Crédit agricole oprávnená napadnúť

– O diskusii z 3. júna 2013

– O diskusii z 10. júla 2013

– O diskusii z 25. júla 2013

– O diskusii zo 6. augusta 2014

– O diskusii z 12. marca 2015

ii) O diskusiách, ktoré je Crédit Suisse oprávnená napadnúť

c) O existencii jediného a pokračujúceho porušenia

1) O jednotnej povahe konštatovaného porušenia

i) O existencii spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ pred februárom 2013 a počas neho

ii) O pokračovaní spoločného zámeru sledujúceho jediný protisúťažný cieľ po februári 2013

2) O pokračujúcej povahe konštatovaného porušenia

i) O tretej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse založenej na neexistencii dôkazu o pokračujúcej povahe sporného porušenia po februári 2013

e) O dĺžke trvania účasti spoločností Crédit agricole a Credit Suisse na spornom jedinom a pokračujúcom porušení

1) O druhej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Crédit agricole v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu, že jej účasť na konštatovanom porušení nebola pokračujúca

2) O štvrtej časti druhého žalobného dôvodu spoločnosti Credit Suisse založenej na tom, že Komisia nepreukázala jej účasť na nijakom protiprávnom správaní po auguste 2014

f) Záver o druhom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a druhom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse

3. O prvom žalobnom dôvode spoločnosti Crédit agricole a prvom žalobnom dôvode spoločnosti Credit Suisse, ktoré sú založené na nesprávnej kvalifikácii sporného správania ako obmedzenia z hľadiska cieľa

a) Úvodné poznámky k predmetu a dôvodnosti výhrad žalobkýň

i) O výhradách týkajúcich sa posúdenia hospodárskeho kontextu sporného správania Komisiou

– O výhrade spoločnosti Crédit agricole založenej na tom, že nebolo vykonané posúdenie hospodárskeho kontextu sporného porušenia

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na nesprávnom posúdení hospodárskeho kontextu sporného porušenia

ii) O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na nedostatočnej škodlivosti predmetného správania pre hospodársku súťaž

iii) O výhradách založených na v podstate „dôvodnej“ povahe sporného správania

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na prosúťažných účinkoch sporného správania

ii) O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na porušení usmernení

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na tom, že Komisia odmietla použiť metodiku výpočtu kúpno‑predajného rozpätia založenú na údajoch z ich vlastných transakcií

– O výhrade spoločnosti Crédit agricole založenej na použití pevných pomerných váh dlhopisov SSA počas celého obdobia porušenia a pre všetky dotknuté banky na účely výpočtu konečného kúpno‑predajného rozpätia každej z týchto bánk

– O výhradách spoločností Crédit agricole a Credit Suisse založených na použití údajov BGN

– O výhrade spoločnosti Credit Suisse založenej na tom, že jej referenčná hodnota bola nadhodnotená, lebo boli voči nej zohľadnené pomyselné sumy iných bánk

2) O výhrade spoločnosti Crédit agricole voči rozhodnutiu Komisie nepoužiť rok 2014 ako referenčné obdobie pre výpočet referenčnej hodnoty

F. O návrhoch spoločnosti Crédit agricole týkajúcich sa neobmedzenej súdnej právomoci

IV. O trovách

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.