T-396/21

žalobkyňa,

proti

Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB) , v zastúpení: J. Kerlin, T. Wittenberg a D. Ceran, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.‑G. Kamann, F. Louis, P. Gey a L. Hesse, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európsky parlament , v zastúpení: U. Rösslein, M. Menegatti a G. Bartram, splnomocnení zástupcovia,

v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia G. De Baere, D. Petrlík (spravodajca), K. Kecsmár a S. Kingston,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 7. marca 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

–

zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa jej týka,

–

uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.

20

SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:

21

Európsky parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu v rozsahu, v akom je založená na námietke nezákonnosti nariadenia č. 806/2014,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

23

Európska komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate uviedla tri časti. Prvá časť sa týka porušenia článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 v spojení s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 napadnutým rozhodnutím, a teda bude preskúmaná v rámci posúdenia zákonnosti tohto rozhodnutia. Druhá a tretia časť sú založené na nezákonnosti článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v rozsahu, v akom je toto ustanovenie v rozpore jednak so „zásadou výpočtu príspevkov upravených podľa rizika“ a jednak s článkom 114 ZFEÚ.

28

Žalobkyňa uviedla druhú a tretiu časť pre prípad, že by sa článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 mal vykladať v tom zmysle, že výpočet konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť súčtom príspevkov ex ante vybraných pred 31. decembrom 2023 (ďalej len „konečná cieľová úroveň“), vychádza z výšky krytých vkladov na konci úvodného obdobia ôsmich rokov od 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“). Pred preskúmaním uvedených častí je teda potrebné hneď na úvod objasniť pôsobnosť článku 69 ods. 1 uvedeného nariadenia.

a)

O pôsobnosti článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014

29

Napokon by sa vzhľadom na teleologický a systematický výklad článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 riziko kryté SRF nemalo merať s ohľadom na vývoj krytých vkladov, keďže zvýšenie týchto vkladov nevedie k zvýšeniu rizika použitia SRF.

33

SRB, Parlament, Rada a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

34

Článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že „do skončenia úvodného obdobia“„musí výška dostupných finančných prostriedkov [fondu] dosiahnuť aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch“.

35

38

V tejto súvislosti z bodu 4.3.2 dôvodovej správy k návrhu COM(2013) 520 final vyplýva, že s postupným zväčšovaním veľkosti bankového sektora by sa mali zvyšovať finančné zdroje, ktoré sa majú poskytnúť SRF. Odhad tejto veľkosti tak umožňuje predpokladať výšku finančných prostriedkov, ktoré sa majú poskytnúť SRF, aby tento mohol byť v prípade krízy bankového sektora využitý na financovanie nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie ich účinného uplatňovania v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 v spojení s odôvodnením 101 tohto nariadenia.

39

V rámci článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 sa však normotvorca Únie rozhodol pre prístup, podľa ktorého je cieľom sumy krytých vkladov odhadnúť veľkosť bankového sektora, a tak vypočítať finančné zdroje, ktoré musia byť poskytnuté SRF. Z tohto hľadiska prípadné zvýšenie sumy krytých vkladov od začiatku do konca úvodného obdobia odráža zväčšenie bankového sektora, čo znamená zvýšenie finančných prostriedkov požadovaných zo strany SRF na konci tohto obdobia.

40

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 sa má vykladať v tom zmysle, že výška konečnej cieľovej úrovne stanovená týmto ustanovením sa má určiť s ohľadom na výšku krytých vkladov existujúcich na konci úvodného obdobia.

Vzhľadom na významný rast sumy krytých vkladov v priebehu posledných rokov totiž článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 stanovuje inštitúciám neodôvodnenú a neprimeranú záťaž. Príspevky ex ante všetkých inštitúcií tak vzrástli z približne 6,9 miliardy eur v roku 2016 na približne 11,3 miliardy eur v roku 2021, čo predstavuje nárast o 64 %.

43

Riziko kryté prostredníctvom SRM a SRF sa však počas tohto obdobia výrazne nezvýšilo.

44

SRB, Parlament, Rada a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

45

Zásada proporcionality, ktorá predstavuje jednu zo všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií a orgánov Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je potrebné na uskutočnenie týchto cieľov, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14 , EU:C:2016:325 , bod 165 , a z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18 , EU:T:2021:28 , bod 142 ).

49

Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uvedených v bode 48 vyššie, treba pripomenúť, že pri stanovení spôsobu výpočtu príspevkov ex ante treba normotvorcovi Únie priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa vyžaduje, aby vykonal komplexné hodnotenie (rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , body 117 a 118 ).

50

Za týchto podmienok a v súlade s judikatúrou sa preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality Všeobecným súdom musí obmedziť na preskúmanie, či sú opatrenia prijaté normotvorcom Únie zjavne neprimerané vo vzťahu ku sledovanému cieľu, či zjavne neprekračujú medze toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa, alebo či nespôsobujú zjavne neprimerané ťažkosti vo vzťahu k uvedenému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada, C‑358/14 , EU:C:2016:323 , body 79 , 96 a 97 ).

54

V tejto súvislosti treba uviesť, že na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 51 vyššie a ako vyplýva z odôvodnení 101, 104 a 105 nariadenia č. 806/2014, normotvorcovi Únie prináležalo poskytnúť SRF dostatočné finančné zdroje na to, aby mu umožnil zasiahnuť v prípade krízy bankového sektora a financovať prípadný postup riešenia krízových situácií inštitúcií v rámci úloh, ktoré mu boli zverené článkom 76 ods. 1 tohto nariadenia.

55

Tieto finančné zdroje, ktoré zodpovedajú konečnej cieľovej úrovni, sa musia odhadnúť vzhľadom na veľkosť bankového sektora, pričom treba spresniť, že riziko, ktoré SRF pokrýva, je rizikom, ktoré predstavuje celý tento sektor pre stabilitu finančného systému (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18 , EU:T:2021:28 , body 71 a 72 ).

56

V tejto súvislosti SRB vo svojich písomných podaniach vysvetlila, bez toho, aby jej žalobkyňa vážne odporovala, že kryté vklady umožňovali približne odhadnúť veľkosť bankového sektora, a tak vypočítať finančné zdroje vyžadované SRF na účely financovania uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií v prípade krízy tohto sektora.

60

Bez toho, aby bolo potrebné skúmať, do akej miery kryté vklady predstavujú riziko pre použitie finančných prostriedkov SRF, treba uviesť, že tvrdenie žalobkyne sa v skutočnosti zakladá na predpoklade, že tieto vklady sa môžu zvýšiť samostatne bez toho, aby takéto zvýšenie sprevádzalo zvýšenie iných záväzkov inštitúcií, ktoré by mohli predstavovať riziko pre SRF.

61

Nič však nenasvedčuje tomu, že ide o taký prípad.

62

V tejto súvislosti, ako v podstate tvrdia SRB a Parlament vo svojich písomných podaniach bez toho, aby žalobkyňa predložila akýkoľvek konkrétny dôkaz na spochybnenie týchto tvrdení, môže suma krytých vkladov všetkých inštitúcií odrážať celkový vývoj bankového sektora. Predovšetkým nič nenasvedčuje tomu, že prípadné zvýšenie tejto sumy nemôže byť sprevádzané zvýšením iných záväzkov prijatých týmito inštitúciami, ako sú nekryté vklady, ktoré nie sú chránené systémom ochrany vkladov a ktoré ako také zahŕňajú zvýšenie rizika krytého SRF.

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že zohľadnenie výšky krytých vkladov na konci úvodného obdobia na účely určenia konečnej cieľovej úrovne predstavuje zjavne neprimerané opatrenie na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 51 vyššie, ktorým je poskytnúť SRM dostatočné zdroje na to, aby mohol plniť svoje funkcie.

66

V tejto súvislosti z bodov 38 a 40 vyššie vyplýva, že na to, aby SRM mohol účinne plniť svoje funkcie, normotvorca Únie stanovil financovanie SRF s prihliadnutím na vývoj bankového sektora, pričom prípadný postupný nárast veľkosti tohto sektora by znamenal aj zvýšenie finančných zdrojov, ktoré musia byť poskytnuté SRF, a v dôsledku toho konečnej cieľovej úrovne. Vzhľadom na zistenie uvedené v bode 58 vyššie však výška krytých vkladov na konci úvodného obdobia nie je zjavne irelevantná na účely vyjadrenia budúcej veľkosti uvedeného sektora a zabezpečenia dostatočného financovania SRF v závislosti od predvídateľnej situácie v tomto sektore.

67

Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 62 vyššie, nie je zjavne neprimerané vychádzať z vývoja krytých vkladov s cieľom predvídať zvýšenie iných záväzkov prijatých inštitúciami, a tak odhadnúť prípadné zvýšenie rizika krytého SRF.

68

Táto okolnosť sama osebe totiž neumožňuje preukázať, že vývoj výšky krytých vkladov je zjavne neprimeraný na to, aby odrážal vývoj veľkosti bankového sektora, a v dôsledku toho určil finančné potreby SRF, a najmä na posúdenie zvýšenia záväzkov predstavujúcich riziko pre SRF, a teda na meranie takéhoto rizika, ktoré má SRF pokryť v rámci postupov riešenia krízových situácií.

72

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že spôsob určenia konečnej cieľovej úrovne, ako je stanovený v článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, bol zjavne neprimeraný na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 51 vyššie.

73

Po druhé žalobkyňa nevysvetľuje, v čom metodika určenia konečnej cieľovej úrovne, ako vyplýva z článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, zjavne prekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedeného v bode 51 vyššie. Neuvádza najmä konkrétne dôkazy o tom, že tento cieľ by bolo možné dosiahnuť opatreniami, ktoré sú rovnako účinné ako opatrenia stanovené v tomto ustanovení, ale menej obmedzujúce dotknuté inštitúcie, ako je určenie tejto cieľovej úrovne s ohľadom na výšku krytých vkladov na konci úvodného obdobia.

74

Po tretie žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 tým, že stanovil konečnú cieľovú úroveň odkazom na kryté vklady existujúce na konci úvodného obdobia, spôsobil inštitúciám zjavne neprimerané ťažkosti vo vzťahu k cieľom sledovaným normotvorcom Únie.

78

Vzhľadom na vyššie uvedené sa táto časť musí zamietnuť.

2) O tretej časti založenej na tom, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 porušuje článok 114 ZFEÚ

79

Žalobkyňa tvrdí, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 nepatrí do pôsobnosti článku 114 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne určením konečnej cieľovej úrovne v závislosti od dynamického vývoja výšky krytých vkladov na konci úvodného obdobia toto ustanovenie neprispieva k dosiahnutiu cieľa harmonizácie podmienok financovania riešenia krízových situácií vzhľadom na riziko, ktoré predstavuje bankový sektor. Zvýšenie príspevkov ex ante v nadväznosti na rast krytých vkladov napriek zníženiu rizika riešenia krízovej situácie totiž údajne vedie k nahromadeniu zdrojov, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa harmonizácie. Z dôvodu chýbajúcej súvislosti medzi výškou krytých vkladov a rizikom pre SRB vedie dynamické určenie konečnej cieľovej úrovne k jej neprimeranosti.

83

Legislatívne akty prijaté na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ musia na jednej strane obsahovať opatrenia týkajúce sa aproximácie ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov a na druhej strane mať za cieľ vytváranie a fungovanie vnútorného trhu (rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12 , EU:C:2014:18 , bod 100 ).

84

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že článok 114 ZFEÚ sa ako právny základ použije iba vtedy, ak z právneho aktu objektívne a skutočne vyplýva, že jeho cieľom je zlepšiť podmienky na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu (pozri rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12 , EU:C:2014:18 , bod 113 a citovanú judikatúru).

85

V prejednávanej veci najmä z odôvodnení 1 a 3 nariadenia č. 806/2014, ako aj z odôvodnenia 1 smernice 2014/59 vyplýva, že toto nariadenie bolo prijaté v kontexte hospodárskej a finančnej krízy, ktorá v prípade Únie odhalila nedostatok nástrojov umožňujúcich účinne čeliť riziku, ktoré predstavujú inštitúcie s finančnými ťažkosťami, čo nútilo členské štáty využívať na podporu takýchto inštitúcií verejné finančné prostriedky.

89

Práve vzhľadom na tieto úvahy je cieľom nariadenia č. 806/2014 obmedziť väzbu medzi vnímanou fiškálnou pozíciou jednotlivých členských štátov a nákladmi na financovanie bánk a spoločností vykonávajúcich svoju činnosť v týchto členských štátoch, ako aj preniesť zodpovednosť za financovanie stabilizácie finančného systému na finančný sektor ako celok.

90

Ako uvádza jeho článok 1, nariadenie č. 806/2014 tak stanovuje najmä jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií inštitúcií, ktoré by mala SRB uplatňovať s cieľom zmierniť hrozby uvedené v bodoch 85 až 88 vyššie.

91

Základným prvkom týchto pravidiel a tohto postupu je SRF, ktorý umožňuje, ako vyplýva z článkov 67 a 76 nariadenia č. 806/2014 a odôvodnenia 107 tohto nariadenia, zabezpečiť efektívne uplatňovanie právomocí na riešenie krízových situácií a prispievať k financovaniu nástrojov riešenia krízových situácií zabezpečením ich efektívneho uplatňovania.

95

Na jednej strane je totiž cieľom výpočtu príspevkov ex ante s ohľadom na konečnú cieľovú úroveň poskytnúť SRF finančné zdroje na základe jednotnej referenčnej hodnoty, a to na účely efektívneho uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v rámci jednotného postupu. Takýto výpočet tak môže prerušiť väzbu medzi inštitúciou a členským štátom, v ktorom má svoje sídlo, pričom zároveň prispieva k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu v zmysle článku 114 ods. 1 ZFEÚ. Na druhej strane vzhľadom na dôvody uvedené v bodoch 66 a 67 vyššie skutočnosť, že konečná cieľová úroveň je určená s ohľadom na výšku krytých vkladov na konci úvodného obdobia, nemožno považovať za oddelenú od cieľa harmonizácie.

96

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že cieľom nariadenia č. 806/2014, najmä jeho článku 69 ods. 1, je zlepšiť podmienky na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

97

V druhom rade treba pripomenúť, že výrazom „opatrenia na aproximáciu“ uvedeným v článku 114 ZFEÚ totiž autori Zmluvy o FEÚ chceli normotvorcovi Únie v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných okolností harmonizovanej oblasti zveriť určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o najvhodnejšiu techniku aproximácie na dosiahnutie požadovaného výsledku, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické zložité technické podrobnosti (pozri rozsudok z 22. januára 2014, Spojené kráľovstvo/Parlament a Rada, C‑270/12 , EU:C:2014:18 , bod 102 a citovanú judikatúru).

101

Za týchto podmienok možno článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 považovať za ustanovenie týkajúce sa aproximácie ustanovení členských štátov v oblasti riešenia krízových situácií inštitúcií v bankovej únii.

102

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 spĺňa podmienky uvedené v článku 114 ods. 1 ZFEÚ.

103

V treťom rade treba preskúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého z dôvodu stanovenia konečnej cieľovej úrovne s ohľadom na výšku krytých vkladov príspevok ex ante v podstate predstavuje daň, a preto sa naň nevzťahuje harmonizačná právomoc normotvorcu Únie podľa článku 114 ods. 2 ZFEÚ.

107

Táto úvaha sa však uplatňuje aj v prípade príspevkov ex ante , ktoré sa riadia logikou poistenia a ktoré sú platené hospodárskymi subjektmi určitého odvetvia s cieľom financovať výlučne výdavky tohto odvetvia.

108

Pokiaľ ide o povahu príspevkov ex ante , v bode 85 vyššie už bolo uvedené, že nariadenie č. 806/2014 bolo prijaté v kontexte hospodárskej a finančnej krízy, ktorá v prípade Únie odhalila nedostatok nástrojov umožňujúcich účinne čeliť riziku, ktoré predstavujú inštitúcie s finančnými ťažkosťami, čo nútilo členské štáty využívať na podporu takýchto inštitúcií verejné finančné prostriedky. Cieľom SRM je zabrániť škodám, ktoré vznikli počas takýchto kríz v dôsledku zlyhania inštitúcií, keďže zlyhanie inštitúcií v jednom členskom štáte môže ohroziť stabilitu finančných trhov ako celku, ako to vyplýva z odôvodnení 8 a 12 tohto nariadenia.

109

V tejto súvislosti sa normotvorca Únie domnieval, že stabilizáciu finančného systému by mal financovať finančný sektor ako celok, ako to vyplýva najmä z odôvodnenia 100 nariadenia č. 806/2014.

113

Je pravda, že nariadenie č. 806/2014 nevytvára žiadnu automatickú súvislosť medzi zaplatením príspevku ex ante a riešením krízovej situácie dotknutej inštitúcie. To je dôvod, pre ktorý príspevky ex ante nemožno považovať za poistné, ktorého mesačné platby a vrátenie by boli možné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18 , EU:T:2021:28 , body 70 a 73 ).

114

Nič to však nemení na tom, že inštitúcie majú zo SRF, ktorý je financovaný práve z ich príspevkov ex ante , prospech z dvoch dôvodov.

115

Na jednej strane, ak inštitúcie zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, ich finančnú situáciu možno napraviť v rámci postupu riešenia krízových situácií, ktorý možno začať v ich prospech, ak sú splnené aj ostatné podmienky stanovené v článku 18 nariadenia č. 806/2014. Takýto postup tak umožňuje použiť finančné prostriedky SRF v prospech takýchto inštitúcií, pričom tieto prostriedky boli vytvorené z príspevkov týchto inštitúcií.

119

Tento poistný účel sa navyše odráža aj vo výpočte príspevkov ex ante , keďže tieto príspevky nevyplývajú z uplatnenia sadzby na základ dane, ale s uplatnením článkov 102 a 103 smernice 2014/59, ako aj článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014 z definície cieľovej úrovne a potom ročnej cieľovej úrovne, ktorú treba rozdeliť medzi inštitúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 113 ). Toto rozdelenie ročnej cieľovej úrovne je založené najmä, ako vyplýva aj z odôvodnenia 109 nariadenia č. 806/2014, na riziku, ktoré každá inštitúcia predstavuje pre stabilitu finančného systému, čo motivuje inštitúcie na fungovanie na základe menej rizikového modelu.

120

Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitúcie platia príspevky ex ante v súlade s logikou poistenia, pričom tieto príspevky sú priamo určené len na financovanie výdavkov finančného sektora, do ktorého tieto inštitúcie patria, a že tieto výdavky sú nevyhnutné na fungovanie tohto sektora, najmä na jeho stabilizáciu v prípade zlyhania niektorých inštitúcií a na obmedzenie účinkov „nákazy“.

121

Ustanovenia nariadenia č. 806/2014, ktoré ukladajú inštitúciám povinnosť platiť príspevky ex ante a spresňujú spôsoby ich výpočtu, najmä jeho článok 69 ods. 1, v dôsledku toho nepredstavujú „fiškálne ustanovenia“ v zmysle článku 114 ods. 2 ZFEÚ.

125

Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

c)

Záver týkajúci sa druhej a tretej časti štvrtého žalobného dôvodu

126

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť v rozsahu, v akom je založený na námietke nezákonnosti článku 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014.

O druhej časti týkajúcej sa odôvodnenia ročnej cieľovej úrovne

338

Podľa žalobkyne určenie ročnej cieľovej úrovne nie je v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. SRB mala najmä vysvetliť, v akom rozsahu zohľadnila prípadný vplyv procyklických príspevkov na finančnú situáciu dotknutých inštitúcií. SRB navyše neoznámila predpokladanú konečnú cieľovú úroveň, ani svoj výklad hornej hranice uvedenej v článku 70 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 806/2014. Ako však vyplýva z rozhodnutia, ktorým sa stanovujú príspevky ex ante na príspevkové obdobie 2022, SRB sa údajne domnieva, že je oprávnená ľubovoľne zvýšiť ročnú cieľovú úroveň uplatnením koeficientu, ktorý nie je stanovený uplatniteľnou právnou úpravou, a tak stanoviť inštitúciám neprimerané zaťaženie.

339

SRB odpovedá, že z odôvodnení 35 až 48 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že splnila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021.

340

Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas úvodného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň uvedená v bode 342 vyššie, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií.

344

Článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 spresňuje, že každoročne príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahnu 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.

345

Pokiaľ ide o spôsob výpočtu príspevkov ex ante , v článku 4 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa stanovuje, že SRB určí ich výšku na základe ročnej cieľovej úrovne, pričom zohľadní konečnú cieľovú úroveň, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov.

346

V bode 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB konštatovala nepretržitý rastúci trend krytých vkladov pri všetkých inštitúciách v zúčastnených členských štátoch. Konkrétne priemer týchto vkladov na rok 2020 vypočítavaný každý štvrťrok predstavoval 6,689 bilióna eur.

350

V bodoch 40 a 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia SRB prezentovala predpokladaný vývoj krytých vkladov na zostávajúce tri roky úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Odhadovala, že ročná miera rastu krytých vkladov bude na konci úvodného obdobia 4 % až 7 %.

351

V odôvodneniach 42 až 45 napadnutého rozhodnutia SRB predložila posúdenie fázy hospodárskeho cyklu a možného procyklického vplyvu príspevkov ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na tento účel uviedla, že zohľadnila viaceré ukazovatele, ako sú napríklad prognóza Komisie týkajúca sa rastu hrubého domáceho produktu a prognózy ECB v tejto súvislosti alebo tok úverov do súkromného sektora vyjadrený ako percento hrubého domáceho produktu.

352

355

Po prvé na základe analýzy budúceho vývoja SRB stanovila predpokladanú výšku krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov na konci úvodného obdobia približne na 7,5 bilióna eur. K tejto sume dospela na základe zohľadnenia priemernej hodnoty krytých vkladov v roku 2020, konkrétne 6,689 bilióna eur, ročnej miery rastu krytých vkladov vo výške 4 % a počtu príspevkových období zostávajúcich do konca úvodného obdobia, teda troch príspevkových období.

356

Po druhé v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 SRB vypočítala 1 % z týchto 7,5 bilióna eur, aby dospela k odhadovanej výške konečnej cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2023, t. j. približne 75 miliárd eur.

357

Po tretie SRB od tejto sumy odpočítala finančné zdroje, ktoré už boli dostupné v SRF v roku 2021, t. j. približne 42 miliárd eur, aby dospela k sume, ktorá zostala na výber počas zostávajúcich príspevkových období do konca úvodného obdobia, t. j. od roku 2021 do roku 2023. Táto suma bola vo výške približne 33 miliárd eur.

361

Na tento účel boli počas ústnej časti konania účastníci konania vypočutí v súvislosti so všetkými prípadnými nedostatkami odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o stanovenie ročnej cieľovej úrovne. Na základe viacerých výslovných otázok SRB predovšetkým opísala po jednotlivých krokoch metodiku, ktorú skutočne použila na určenie ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2021, ako bola opísaná v bodoch 355 až 358 vyššie.

362

Okrem toho, pokiaľ ide o obsah povinnosti odôvodnenia, z judikatúry vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia prijatého inštitúciou alebo orgánom Únie musí byť najmä bez vnútorných rozporov, aby mohli byť dotknuté osoby informované o skutočných dôvodoch tohto rozhodnutia s cieľom brániť svoje práva pred príslušným súdom a aby tento súd mohol uskutočniť preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 169 a citovanú judikatúru; z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03 , EU:T:2005:336 , body 20 a 45 až 47 , a zo 16. decembra 2015, Grécko/Komisia, T‑241/13 , EU:T:2015:982 , bod 56 ).

363

Podobne, ak autor napadnutého rozhodnutia poskytne v priebehu konania pred súdom Únie určité vysvetlenia týkajúce sa odôvodnenia tohto rozhodnutia, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s odôvodnením tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2005, Suproco/Komisia, T‑101/03 , EU:T:2005:336 , body 45 až 47 , a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, T‑95/15 , EU:T:2016:722 , body 54 a 55 ).

367

Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je SRB povinná poskytnúť inštitúciám prostredníctvom napadnutého rozhodnutia vysvetlenia týkajúce sa metodiky určenia ročnej cieľovej úrovne, tieto vysvetlenia musia byť v súlade s vysvetleniami, ktoré SRB poskytla v priebehu konania, a musia sa týkať skutočne použitej metodiky.

368

V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.

369

V prvom rade treba totiž uviesť, že v odôvodnení 48 napadnutého rozhodnutia sa uvádza matematický vzorec, ktorý údajne pre SRB slúžil ako základ na určenie ročnej cieľovej úrovne. Ukázalo sa však, že tento vzorec nezahŕňa prvky metodiky, ktorú SRB skutočne uplatnila, ako bola vysvetlená na pojednávaní. Ako totiž vyplýva z bodov 355 až 358 vyššie, SRB podľa tejto metodiky určila výšku ročnej cieľovej úrovne tak, že od konečnej cieľovej úrovne odpočítala finančné prostriedky dostupné v SRF, aby vypočítala sumu, ktorú mala dostať až do konca úvodného obdobia, a túto sumu vydelila tromi. Tieto dve fázy výpočtu však nie sú zohľadnené v uvedenom matematickom vzorci.

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa informačného listu sa odhadovaná konečná cieľová úroveň pohybovala v rozmedzí 70 až 75 miliárd eur. Toto rozpätie pritom zjavne nie je v súlade s rozpätím miery rastu krytých vkladov od 4 % do 7 %, ako je uvedený v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. SRB totiž na pojednávaní uviedla, že na účely určenia ročnej cieľovej úrovne zohľadnila mieru rastu krytých vkladov vo výške 4 % – čo je najnižšia miera z tohto druhého rozpätia – a že tak dospela k odhadovanej konečnej cieľovej úrovni vo výške 75 miliárd eur, ktorá predstavuje najvyššiu hodnotu prvého rozpätia. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma rozpätiami existuje nesúlad. Po prvé rozpätie týkajúce sa miery vývoja krytých vkladov zahŕňa aj hodnoty vyššie ako 4 %, ktorých použitie by však viedlo k vyššej odhadovanej konečnej cieľovej úrovni, ako sú hodnoty zahrnuté v rozpätí týkajúcom sa tejto cieľovej úrovne. Po druhé žalobkyňa nemôže pochopiť, prečo SRB zahrnula do rozpätia týkajúceho sa uvedenej cieľovej úrovne sumy nižšie ako 75 miliárd eur. Na dosiahnutie tejto cieľovej úrovne by bolo totiž potrebné uplatniť mieru nižšiu ako 4 %, ktorá však nie je zahrnutá v rozpätí týkajúcom sa miery rastu krytých vkladov. Za týchto okolností žalobkyňa nebola schopná určiť spôsob, akým SRB použila rozpätie týkajúce sa miery rastu týchto vkladov na výpočet odhadovanej konečnej cieľovej úrovne.

373

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o určenie ročnej cieľovej úrovne, metodika, ktorú skutočne použila SRB, ako bola vysvetlená na pojednávaní, nie je v súlade s metodikou opísanou v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho ani inštitúcie, ani Všeobecný súd nemohli na základe napadnutého rozhodnutia zistiť skutočné dôvody stanovenia tejto cieľovej úrovne.

O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založeného na porušení článku 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 v spojení s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014

487

Žalobkyňa v rámci prvej časti uvedenej na podporu štvrtého žalobného dôvodu tvrdí, že SRB porušila článok 4 vykonávacieho nariadenia 2015/81 v spojení s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014, pretože pri určení konečnej cieľovej úrovne zohľadnila predpokladanú výšku krytých vkladov inštitúcií na konci úvodného obdobia. Vzhľadom na článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 však SRB mala určiť túto cieľovú úroveň „staticky“, teda s ohľadom na výšku krytých vkladov inštitúcií v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

488

SRB, Parlament, Rada a Komisia túto argumentáciu spochybňujú.

489

rozhodol takto:

1.

Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) SRB/ES/2021/22 zo 14. apríla 2021 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2021 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa zrušuje v rozsahu, v ktorom sa týka úverovej inštitúcie Deutsche Bank AG.

2.

Účinky rozhodnutia SRB/ES/2021/22 zostávajú zachované v rozsahu, v akom sa týka úverovej inštitúcie Deutsche Bank AG, až do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia SRB, ktorým sa stanoví príspevok ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií tejto inštitúcie na príspevkové obdobie 2021, a to počas primeranej lehoty, ktorá nepresiahne šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku.

3.

Kecsmár

Kingston

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. júla 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.