T-482/21

62021TJ0482

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 25. septembra 2024 ( *1 )

„Energetika – Vnútorný trh s elektrinou – Región výpočtu kapacity – Región CORE – Prijatie metodiky zdieľania nákladov na redispečing a protiobchod agentúrou ACER – Povinnosť odôvodnenia – Určenie úrovne tolerancie pre legitímne kruhové toky – Článok 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943“

Vo veci T‑482/21,

TenneT TSO GmbH , so sídlom v Bayreuthe (Nemecko),

proti

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) , v zastúpení: P. Martinet, E. Tremmel a Z. Vujasinovic, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Goffinet, L. Bersou a M. Shehu, advokáti,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda komory F. Schalin, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm, G. Steinfatt a D. Kukovec (spravodajca),

tajomník: I. Kurme, referentka,

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobkyňami sú dvaja PPS, z ktorých jeden prevádzkuje elektrizačnú prenosovú sústavu v časti Nemecka a druhý v Holandsku.

3

V súlade s článkom 74 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia ( Ú. v. EÚ L 197, 2015, s. 24 ), majú všetci PPS v každom regióne výpočtu kapacity najneskôr do 16 mesiacov po prijatí rozhodnutia o regiónoch výpočtu kapacity vypracovať návrh spoločnej metodiky zdieľania nákladov na redispečing a protiobchod (ďalej len „metodika zdieľania nákladov“).

4

PPS regiónu CORE v súlade s článkom 9 ods. 7 písm. h) nariadenia 2015/1222 27. marca 2019 predložili všetkým VRO daného regiónu návrh metodiky zdieľania nákladov spolu s vysvetľujúcim dokumentom. Tieto VRO mali na prijatie rozhodnutia o tomto návrhu v súlade s článkom 9 ods. 10 daného nariadenia šesť mesiacov.

8

ACER 26. septembra 2019 na základe žiadosti týchto VRO rozhodla o predĺžení lehoty na schválenie daného návrhu o šesť mesiacov, teda do 27. marca 2020.

9

Predseda regionálneho fóra regulačných orgánov v oblasti energetiky regiónu CORE 27. marca 2020 v mene všetkých VRO tohto regiónu informoval ACER, že k danému dátumu nedokázali dospieť k rozhodnutiu o predloženom návrhu, pretože návrh sa považuje za neúplný do takej miery, že ho VRO nemohli schváliť ani požiadať o jeho zmenu.

10

Žalobkyne 29. januára 2021 podali proti rozhodnutiu č. 30/2020 na odvolaciu radu ACER odvolanie podľa článku 28 nariadenia 2019/942. Iní PPS a VRO regiónu CORE takisto podali proti tomuto rozhodnutiu odvolania. Odvolacia rada 18. februára 2021 všetky tieto odvolania konsolidovala.

14

Dňa 28. mája 2021 odvolacia rada prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdila rozhodnutie č. 30/2020 a v celom rozsahu zamietla odvolania podané proti nemu.

Návrhy účastníkov konania

15

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

17

Spolková republika Nemecko, ktorá je vedľajšou účastníčkou konania na podporu návrhov žalobkýň, navrhuje, aby Všeobecný súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

ACER tvrdí, že všetky žalobné dôvody uvedené žalobkyňami by sa mali zamietnuť ako nedôvodné.

21

Všeobecný súd zastáva názor, že je vhodné zaoberať sa najprv námietkou neprípustnosti, ktorú vzniesla ACER v súvislosti s vyjadrením Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšej účastníčky konania a s prílohou k tomuto vyjadreniu.

O prípustnosti vyjadrenia Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšej účastníčky konania a prílohy k tomuto vyjadreniu

22

ACER tvrdí, že vyjadrenie Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšej účastníčky konania a príloha k tomuto vyjadreniu by sa mali vyhlásiť za neprípustné.

Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Podľa ustálenej judikatúry sa na prípustnosť žaloby vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aby si žalovaný mohol pripraviť obhajobu a Všeobecný súd mohol o žalobe rozhodnúť, a to v prípade potreby bez ďalších podporných informácií. Aj keď text žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, aj keď tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa vyššie uvedených ustanovení tvorí náležitosť žaloby. Všeobecnému súdu navyše neprináleží, aby v prílohách vyhľadával a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a podpornú funkciu [pozri rozsudok z 1. júna 2022, Algebris (UK) a Anchorage Capital Group/Komisia, T‑570/17 , EU:T:2022:314 , bod 299 a citovanú judikatúru].

26

Judikatúra citovaná v bode 25 vyššie je analogicky uplatniteľná na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania (pozri rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, T‑587/08 , EU:T:2013:129 , bod 541 a citovanú judikatúru), v prípade ktorého článok 145 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku stanovuje, že má obsahovať dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka konania.

30

Po druhé argument Spolkovej republiky Nemecko, že predloženie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania nie je povinnosťou, ale možnosťou tohto vedľajšieho účastníka konania, je takisto neúčinný.

31

Keďže sa Spolková republika Nemecko rozhodla, že vyjadrenie vedľajšej účastníčky konania predloží, je potrebné overiť, či toto vyjadrenie spĺňa formálne požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú a ktoré sa uvádzajú v bodoch 25 a 26 vyššie.

32

Po tretie v súlade s judikatúrou citovanou v bode 25 vyššie, ktorá je analogicky uplatniteľná na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, všeobecný odkaz na vyjadrenie vedľajšej účastníčky konania predložené vo veci BNetzA/ACER (T‑485/21), ktoré je prílohou k vyjadreniu vedľajšej účastníčky konania v prejednávanej veci, nie je prípustný, takže ho nemožno zohľadniť s cieľom nahradiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktorá podľa judikatúry citovanej v bodoch 25 a 26 vyššie tvorí náležitosť vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania.

Je pravda, že podľa ustálenej judikatúry si všeobecná zásada nediskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07 , EU:C:2008:728 , bod 23 a citovanú judikatúru).

36

V prejednávanej veci však samotné tvrdenie, že dochádza k diskriminačnému zaobchádzaniu s väčšími ponukovými oblasťami v porovnaní s tými menšími, bez akejkoľvek informácie o rozsahu, v akom sa tieto ponukové oblasti líšia, alebo o neexistencii odôvodnenia takejto údajnej rovnosti zaobchádzania, ktoré sa na ne uplatňuje, Všeobecnému súdu neumožňuje o takomto dôvode rozhodnúť.

37

Bez ohľadu na to, či vedľajší účastník konania môže uvádzať dôvody odlišné od dôvodov, o ktoré sa opiera hlavný účastník konania, ktorého podporuje, za týchto okolností treba konštatovať, že dôvod založený na tvrdení, že dochádza k diskriminačnému zaobchádzaniu s jednotlivými ponukovými oblasťami, je neprípustný, pretože nie je dostatočne podrobný na to, aby o ňom Všeobecný súd mohol rozhodnúť.

38

41

Bez ohľadu na to, či vedľajší účastník konania môže uvádzať dôvody odlišné od dôvodov, o ktoré sa opiera hlavný účastník konania, ktorého podporuje, za týchto okolností treba konštatovať, že dôvody založené na zákaze zohľadňovať zmierňujúce toky pri rozdeľovaní nákladov medzi rôzne druhy tokov elektriny a na uprednostňovaní kruhových tokov pred vnútornými tokmi pri určovaní dôvodov preťaženia siete sú neprípustné, pretože nie sú dostatočne podrobné na to, aby o nich Všeobecný súd mohol rozhodnúť.

42

Po šieste, pokiaľ ide naopak o pripomienky Spolkovej republiky Nemecko k prvému a tretiemu žalobnému dôvodu žalobkýň, je pravda, že sú veľmi stručné, no so zreteľom na argumenty žalobkýň môžu byť predmetom právneho posúdenia Všeobecného súdu.

43

Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že vyjadrenie Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšej účastníčky konania je prípustné iba čiastočne, pretože z dôvodov uvedených v bodoch 36 a 40 vyššie Všeobecnému súdu neumožňuje rozhodnúť o argumentácii založenej po prvé na diskriminačnom zaobchádzaní s jednotlivými ponukovými oblasťami, po druhé na údajnom zákaze započítania zaťažujúcich tokov a zmierňujúcich tokov a po tretie na údajne nesprávnom postihu kruhových tokov v porovnaní s vnútornými tokmi.

Článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 sa podľa žalobkýň vzťahuje na zdieľanie nákladov na nápravné opatrenia týkajúce sa preťaženia „medzi dvoma ponukovými oblasťami“. V súlade s vymedzením pojmov „preťaženie“ a „kritický prvok siete“ v článku 2 bodoch 4 a 69 nariadenia 2019/943 sa článok 16 ods. 13 tohto nariadenia vzťahuje iba na zdieľanie nákladov na nápravné opatrenia týkajúce sa kritických prvkov siete, pričom sa vylučujú ostatné prvky siete, ktoré sa nepovažujú za schopné ovplyvniť kapacitu obchodovania s elektrinou.

47

Žalobkyne tvrdia, že pojem „opatrenia cezhraničného významu“ uvedený v článku 74 ods. 2 nariadenia 2015/1222 takisto zahŕňa iba nápravné opatrenia týkajúce sa kritických prvkov siete a nie vnútorné nápravné opatrenia. To potvrdzuje odôvodnenie 10 daného nariadenia a všeobecná štruktúra článku 74 nariadenia 2015/1222, ktorý sa týka procesu prideľovania kapacity.

48

Po druhé žalobkyne tvrdia, že takéto rozšírenie pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov nemá žiadny právny základ. Túto širokú pôsobnosť predovšetkým nemožno odôvodniť úvahami týkajúcimi sa zásady „znečisťovateľ platí“ alebo údajných stimulov, ktoré by vyplynuli z takéhoto určenia pôsobnosti.

49

52

Na úvod treba v prvom rade pripomenúť, že odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí zamietla argumenty, podľa ktorých je pôsobnosť napadnutej metodiky zdieľania nákladov protiprávna, v podstate v bodoch 89 až 379 („Prvý konsolidovaný dôvod – príliš široká pôsobnosť spoločnej metodiky zdieľania nákladov na redispečing a protiobchod a protiprávne určenie prvkov siete s cezhraničným významom“), v bodoch 1078 až 1105 („Ôsmy konsolidovaný dôvod – zásada ‚znečisťovateľ platí‘“) a v bodoch 1126 až 1191 (strany 203 až 212) („Štrnásty konsolidovaný dôvod – ACER prekročila právomoc a porušila zásadu prenesenia právomocí“) daného rozhodnutia.

53

Ako v podstate vyplýva z bodov 196 až 210 napadnutého rozhodnutia, dané rozhodnutie je čiastočne založené na výklade článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 v tom zmysle, že toto ustanovenie vyjadruje zásadu „znečisťovateľ platí“. V danom ustanovení sa podobne vyžaduje, aby sa identifikoval pôvod fyzických tokov, ktoré prispievajú k preťaženiu medzi oblasťami, no bez toho, aby sa zdieľanie nákladov obmedzovalo na nápravné opatrenia vykonávané vo vzťahu k preťaženiu na spojovacích vedeniach.

54

Podobne, ako je v podstate zrejmé z bodov 173 až 180 napadnutého rozhodnutia, odvolacia rada zastávala názor, že napadnutá metodika zdieľania nákladov je v súlade s článkom 74 ods. 2 nariadenia 2015/1222, pretože opatrenia na prvkoch siete zahrnutých do pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov majú cezhraničný význam.

58

Článok 2 bod 26 nariadenia 2019/943 vymedzuje „redispečing“ ako opatrenie vrátane obmedzenia distribúcie, ktoré aktivuje jeden alebo viacerí PPS alebo prevádzkovatelia distribučných sústav prostredníctvom zmeny modelu výroby a/alebo zaťaženia s cieľom zmeniť fyzické toky v elektrizačnej sústave a zmierniť fyzické preťaženie alebo inak zabezpečiť bezpečnosť sústavy.

59

Článok 2 bod 27 nariadenia 2019/943 vymedzuje „protiobchod“ ako medzioblastnú výmenu, ktorú iniciovali prevádzkovatelia sústav medzi dvoma ponukovými oblasťami s cieľom zmierniť fyzické preťaženie.

60

Preťaženie, ktoré predstavuje riziko z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti, ktoré si vyžaduje nápravné opatrenie, sa vymedzuje v článku 2 bode 4 nariadenia 2019/943 ako „situácia, pri ktorej nie je možné prijať všetky požiadavky účastníkov trhu na obchodovanie medzi sieťovými oblasťami, pretože by významným spôsobom ovplyvnili fyzické toky na prvkoch siete, ktoré tieto toky nedokážu prijať“.

63

V tejto súvislosti sa pojem „ponuková oblasť“ v článku 2 bode 65 nariadenia 2019/943 vymedzuje ako „najväčšie zemepisné územie, v rámci ktorého si účastníci trhu môžu vymieňať elektrickú energiu bez prideľovania kapacity“. Oblasti, ktoré tvoria región CORE, v súčasnosti vo väčšine prípadov zodpovedajú územiam členských štátov.

64

Po druhé, ako vyplýva z článku 5 ods. 1 napadnutej metodiky zdieľania nákladov, v záujme zdieľania nákladov na nápravné opatrenia sa musí identifikovať prvok siete, na ktorom sa skutočne vykonávajú jednotlivé nápravné opatrenia.

65

Ako sa zdôrazňuje v bodoch 106 až 110 napadnutého rozhodnutia, do pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov nepatria len medzioblastné prvky siete (spojovacie vedenia), ale aj všetky vnútorné prvky siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac.

V tejto súvislosti z bodov 106 až 110 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva a navyše je medzi účastníkmi konania nesporné, že pojem „prvky siete s cezhraničným významom“ sa má chápať rovnako ako pojem uvedený vo vymedzení v článku 5 metodiky koordinovaného redispečingu a protiobchodu pre región CORE v súlade s článkom 35 ods. 1 nariadenia 2015/1222, ktorá bola prijatá rozhodnutím ACER č. 35/2020 zo 4. decembra 2020 o metodike koordinovaného redispečingu a protiobchodu pre región CORE (ďalej len „metodika RDCT“), a v článku 5 metodiky regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti pre región CORE v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1485 z 2. augusta 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prevádzkovanie elektrizačnej prenosovej sústavy ( Ú. v. EÚ L 220, 2017, s. 1 ), ktorá bola prijatá rozhodnutím ACER č. 33/2020 zo 4. decembra 2020 o metodike regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti pre región CORE (ďalej len „metodika ROSC“).

69

Pojem „prvky siete s cezhraničným významom“ sa teda vzťahuje po prvé na všetky kritické prvky siete v súlade s článkom 5 ods. 1 a článkom 7 spoločných metodík výpočtu dennej a vnútrodennej kapacity prijatých rozhodnutím ACER č. 02/2019 z 21. februára 2019 o návrhoch PPS regiónu CORE na spoločné metodiky výpočtu dennej a vnútrodennej kapacity (ďalej len „CCM“), v súčasnosti konkrétne na spojovacie vedenia a vnútorné prvky siete určené PPS s distribučným faktorom prenosu energie, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 22 nariadenia Komisie (EÚ) č. 543/2013 zo 14. júna 2013 o predkladaní a uverejňovaní údajov na trhoch s elektrickou energiou, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 ( Ú. v. EÚ L 163, 2013, s. 1 ), na úrovni 5 % alebo viac, a po druhé v zásade na všetky vnútorné prvky siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac.

73

Ako potvrdili účastníci konania, vyplýva z toho, že podľa napadnutej metodiky zdieľania nákladov sú opatreniami redispečingu a protiobchodu s cezhraničným významom v zásade všetky opatrenia redispečingu a protiobchodu určené na zmiernenie preťaženia na prvkoch siete s cezhraničným významom.

Analýza pôsobnosti

– O pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov

74

Podľa žalobkýň by sa náklady na nápravné opatrenia priradené k vnútorným prvkom siete, ktoré nie sú kritickými prvkami siete, mali zo zdieľania nákladov vylúčiť.

78

Treba pripomenúť, že podľa článku 74 ods. 2 nariadenia 2015/1222 má napadnutá metodika zdieľania nákladov „zahŕňať riešenia zdieľania nákladov na opatrenia cezhraničného významu“. Článok 74 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia navyše stanovuje, že napadnutá metodika zdieľania nákladov musí vymedzovať, „ktoré náklady vzniknuté pri použití redispečingu alebo protiobchodu na zaručenie garantovateľnosti medzioblastnej kapacity sú oprávnené na zdieľanie medzi všetkými PPS v regióne výpočtu kapacity“, ktorým je v prejednávanej veci región CORE.

79

V záujme určenia, či je napadnutá metodika zdieľania nákladov potvrdená napadnutým rozhodnutím zlučiteľná s článkom 74 ods. 2 nariadenia 2015/1222, je teda potrebné preskúmať, do akej miery sú nápravné opatrenia, v prípade ktorých sa majú náklady zdieľať na základe danej metodiky, určené na zaručenie garantovateľnosti medzioblastnej kapacity.

80

Článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 sa týka nákladov na nápravné opatrenia aktivované zo strany PPS s cieľom zabezpečiť medzioblastný obchod a následne vyžaduje, aby PPS zdieľali tieto náklady v závislosti od rozsahu, v akom toky vyplývajúce z transakcií v rámci oblastí prispievajú k preťaženiu medzi dvoma oblasťami.

84

V súlade s účelom článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 je preto nevyhnutné určiť, ktoré preťaženie sa má koordinovane zmierniť, aby sa zabezpečil medzioblastný obchod, čo v súlade s bodmi 79 a 80 vyššie potom umožní zistiť, či sú nápravné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje napadnutá metodika zdieľania nákladov, určené na zaručenie garantovateľnosti medzioblastnej kapacity v zmysle článku 74 ods. 4 písm. b) nariadenia 2015/1222.

85

Po druhé treba poznamenať, že v záujme uskutočnenia takejto analýzy, ktorej cieľom je určiť, ktoré nápravné opatrenia zabezpečujú medzioblastný obchod a sú teda dotknuté zdieľaním nákladov, je potrebné objasniť úlohu nápravných opatrení v rámci výpočtu medzioblastnej kapacity, ako sa stanovuje v CCM, a v rámci regionálneho posudzovania prevádzkovej bezpečnosti, ako sa stanovuje v metodike ROSC v súlade s článkom 76 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485 (ďalej len „postup CROSA“).

86

Po druhé treba poznamenať, že nákladné nápravné opatrenia redispečingu a protiobchodu, ktoré sú predmetom tohto sporu, sa uplatňujú iba v postupe CROSA, ktorý je úzko prepojený s výpočtom medzioblastnej kapacity.

90

V súlade s článkom 76 ods. 1 písm. b) bodom iii) nariadenia 2017/1485, v ktorom sa upravuje koordinovaná príprava nápravných opatrení s cezhraničným významom, a ako je zrejmé z článku 3 ods. 2 písm. b) metodiky ROSC, cieľom postupu CROSA je koordinovať, validovať a vykonávať nápravné opatrenia s cezhraničným významom. Ako vyplýva z článkov 5 a 9 metodiky ROSC, nápravnými opatreniami s cezhraničným významom sú všetky nápravné opatrenia, ktoré môžu aspoň v niektorých prípadoch riešiť prekročenie prúdových limitov na prvkoch siete s cezhraničným významom, teda v zásade všetkých kritických prvkoch siete, ktoré sa zohľadňujú na účel výpočtu medzioblastnej kapacity, a všetkých ostatných prvkoch siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac.

91

Podobne podľa odôvodnenia 12 a článku 5 ods. 1 metodiky ROSC sa postupom CROSA v zásade zaisťuje prevádzková bezpečnosť všetkých prvkov siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac v nadväznosti na výsledky na trhu a prideľovanie medzioblastnej kapacity. PPS majú v tom čase podrobné informácie o energii, ktorá bude do siete dodaná alebo z nej bude odobraná.

92

Ako je zrejmé z odôvodnenia 10 metodiky ROSC, v rámci postupu CROSA sa stanovuje optimalizácia nápravných opatrení.

96

Táto optimalizácia v rámci postupu CROSA opísaná v článku 2 ods. 1 písm. p) metodiky ROSC konkrétnejšie v rámci každého opakovania zahŕňa špecifické určenie toho, ktoré preťaženie na ktorom kritickom alebo nekritickom prvku siete treba riadiť koordinovane.

97

V prípade každej hodiny v spoločnom sieťovom modeli sa teda spomedzi všetkých nápravných opatrení, ktoré majú PPS k dispozícii, určí to, ktoré je najúčinnejšie a ekonomicky najefektívnejšie v súlade s článkom 76 ods. 1 písm. b) bodom iii) nariadenia 2017/1485 a dokáže vyriešiť všetko preťaženie na všetkých spojovacích vedeniach a všetkých vnútorných prvkoch siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac v spoločnom sieťovom modeli bez toho, aby vytváralo nové preťaženie, a to v súlade s článkami 20, 23, 24 a článkom 27 ods. 1 metodiky ROSC.

98

Skutočnosť, že preťaženie možno zmierniť využitím až 30 % kapacity určitej podskupiny prvkov siete, však neznamená, že sa majú zdieľať iba náklady na nápravné opatrenia vykonané na tejto podskupine prvkov.

102

V treťom rade treba podotknúť, že garantovateľnosť minimálnej kapacity 70 % v prípade každého kritického prvku siete sa najefektívnejšie zaručuje optimalizáciou nápravných opatrení aktivovaných na všetkých prvkoch siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac. Optimalizáciou nápravných opatrení na všetkých týchto prvkoch sa teda dosahujú ciele nariadenia 2019/943, okrem iného vysielanie trhových signálov na zvýšenie efektívnosti a zaistenie bezpečnosti dodávok v súlade s článkom 1 písm. a) nariadenia 2019/943.

103

Táto optimalizácia prispieva k znižovaniu nákladov na nápravné opatrenia, vďaka čomu je možné obmedziť zníženie medzioblastnej kapacity, ako vyplýva z článku 16 ods. 4 nariadenia 2019/943.

104

107

V piatom rade, ako ACER podotkla vo svojej odpovedi na otázky Všeobecného súdu, nápravné opatrenia aktivované na nekritických prvkoch siete môžu v niektorých prípadoch vyriešiť preťaženie na kritických prvkoch siete.

108

Ak teda takéto nápravné opatrenia môžu prispieť k riešeniu tohto preťaženia na kritických prvkoch siete, náklady na ne sa musia zdieľať v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“. Na druhej strane platí, že hoci v určitej chvíli k riešeniu preťaženia na kritických prvkoch siete prispievať nemusia, neznamená to, že prvky, na ktorých sa nápravné opatrenia aktivujú, strácajú súvislosť s medzioblastným obchodom. Tieto nápravné opatrenia boli totiž zvolené v rámci postupu CROSA so zreteľom na iné preťaženia a nápravné opatrenia s cieľom nájsť optimálne riešenie na regionálnej úrovni. Pokiaľ navyše takéto preťaženie spôsobuje cezhraničný tok, konkrétne kruhový tok, má cezhraničný význam.

109

Ako sa okrem toho stanovuje v odôvodnení 35 nariadenia 2019/943, na otvorenom konkurenčnom trhu by mali byť PPS kompenzované náklady, ktoré im vznikli v dôsledku prenosu cezhraničných tokov elektriny cez ich sústavy, a to zo strany prevádzkovateľov prenosových sústav, z ktorých cezhraničné toky pochádzajú, a sústav, v ktorých tieto toky končia.

113

Pri neexistencii koordinovaného riadenia prostredníctvom postupu CROSA vzniká riziko narušenia prevádzkovej bezpečnosti, čo ohrozuje medzioblastný obchod. Treba zdôrazniť, že v súlade s odôvodnením 2 nariadenia 2015/1222 je fungovanie siete základnou podmienkou bezpečnosti dodávok energie, pretože elektrina sa môže k občanom Únie dostať len v rámci siete.

114

Preťaženie „medzi oblasťami“ teda predstavuje všetko preťaženie, ktoré je v súčasnosti v regióne CORE riadené koordinovane v rámci postupu CROSA. Na náklady spojené s týmto koordinovaným riadením sa preto musí uplatňovať zásada „znečisťovateľ platí“.

115

Treba podotknúť, že koordinácia a zdieľanie nákladov nezávisia od toho, či v danej chvíli na prvku siete dochádza ku konkrétnej výmene alebo sa tam vyskytuje pridelený tok, pretože všetky nápravné opatrenia aktivované na všetkých kritických aj nekritických prvkoch siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac potenciálne prispievajú k uľahčovaniu medzioblastného obchodu, zatiaľ čo ich skutočný príspevok k uľahčovaniu obchodu sa môže líšiť, a to okrem iného v závislosti od topológie siete, trhových podmienok a konkrétnych plánov výroby a spotreby. Vylúčenie prvkov siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac z pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov od samého začiatku preto nie je možné.

119

V regióne CORE sa navyše zvolila napäťová hladina 220 kV, pretože ide o výrazne prepojenú sieť, pričom článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 nebráni voľbe iných riešení, ako sa objasnilo na pojednávaní.

120

Účastníci konania okrem toho považujú za nesporné, že zdieľanie nákladov je v tomto kontexte nevyhnutné na dosiahnutie integrovaného trhu s elektrinou na európskej úrovni.

121

Tým viac platí, že pôsobnosť napadnutej metodiky zdieľania nákladov nie je vymedzená geograficky a nemožno ju obmedziť výlučne na prvky siete nachádzajúce sa na hranici medzi dvoma ponukovými oblasťami ani na spojovacie vedenia, ktoré prepájajú siete členských štátov. Ako sa naopak uvádza v bode 84 vyššie, článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 vyžaduje určenie, ktoré preťaženie sa má koordinovane zmierniť, aby sa zabezpečil medzioblastný obchod.

125

Rovnako teda nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 74 nariadenia 2015/1222 vykladaným v súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943. Keď odvolacia rada zamietla odvolanie podané proti napadnutej metodike zdieľania nákladov, postupovala teda správne.

126

Argumenty žalobkýň smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu tento záver nemôžu vyvrátiť.

127

Po prvé je pravda, že – ako tvrdia žalobkyne – PPS majú právnu povinnosť zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť bez ohľadu na spôsob zdieľania nákladov. Treba však uviesť, že riadenie preťaženia na všetkých prvkoch s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac nevyhnutne zahŕňa koordináciu všetkých PPS a že tieto PPS zdieľajú súvisiace náklady, aby sa im poskytla kompenzácia za všetky ich zásahy potrebné na zabezpečenie medzioblastného obchodu.

131

Preťaženie spôsobené cezhraničným tokom, ako je kruhový tok, preto nemožno kvalifikovať ako „čisto vnútorné“ preťaženie, ktoré by bolo vylúčené z pôsobnosti článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

132

Ak je navyše preťaženie na nekritickom prvku siete spôsobené výlučne vnútornými tokmi, náklady na nápravné opatrenia zamerané na riešenie tohto preťaženia bude v súlade s článkom 76 ods. 1 písm. b) bodom v) nariadenia 2017/1485 v každom prípade znášať vlastník daného prvku siete. V rozpore s tvrdením žalobkýň teda zásada „znečisťovateľ platí“ zostáva výnimkou z pravidla, pretože daná zásada sa de facto vzťahuje iba na kruhové toky, ktoré presahujú úroveň tolerancie, zatiaľ čo zásada „vlastník platí“ sa vzťahuje na ostatné toky, ako sú kruhové toky, ktoré úroveň tolerancie nepresahujú, a vnútorné toky.

133

Preťaženie, ktoré nie je preťažením „medzi oblasťami“ na účely článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, je navyše preťažením, ku ktorému dochádza na prvkoch siete vylúčených z regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti buď preto, že sa tak rozhodli PPS, alebo preto, že ide o prvky od samého začiatku vylúčené z koordinácie nápravných opatrení, konkrétne prvky siete s napäťovou hladinou nižšou ako 220 kV.

137

Po štvrté argument žalobkýň, podľa ktorého je pôsobnosť napadnutej metodiky zdieľania nákladov potvrdenej napadnutým rozhodnutím v rozpore s článkom 291 ZFEÚ alebo nemá žiadny právny základ, pretože ACER rozšírila pôsobnosť stanovenú v právnych predpisoch, sa musí zamietnuť.

138

Koordinované nápravné opatrenia na prvkoch siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac predovšetkým umožňujú medzioblastný obchod, pomáhajú predchádzať obmedzovaniu medzioblastnej kapacity a zaručujú garantovateľnosť tejto kapacity v súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

139

Vzhľadom na to, že pôsobnosť napadnutej metodiky zdieľania nákladov je v súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, agentúre ACER rovnako nemožno vytýkať, že sa opierala o zásadu „znečisťovateľ platí“ a rozšírila pôsobnosť danej metodiky nad rámec článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

143

Argumenty žalobkýň, podľa ktorých by sa mali vnútorné prvky siete, ktoré nie sú „kritické“, vylúčiť z napadnutej metodiky zdieľania nákladov na základe článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 a článku 74 nariadenia 2015/1222, sa teda musia zamietnuť.

– O stimuloch vyplývajúcich zo zahrnutia nekritických prvkov siete do pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov

144

Pokiaľ ide o argument žalobkýň, ktorý sa týka údajne nesprávnych stimulov vyplývajúcich zo zahrnutia prvkov siete s napäťovou hladinou 220 kV alebo viac do pôsobnosti napadnutej metodiky zdieľania nákladov, treba pripomenúť, že článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 stanovuje povinnosť PPS znášať náklady na nápravné opatrenia týkajúce sa tokov vyplývajúcich z vnútorných transakcií, ktoré prispievajú k preťaženiu medzi dvoma ponukovými oblasťami a nepresahujú úroveň tolerancie. To PPS stimuluje, aby svoju sieť rozvíjali tak, aby mohli takéto toky prijímať, keď nepresahujú úroveň tolerancie, ktorá zodpovedá úrovni kruhových tokov, ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia v ponukovej oblasti.

145

Účinkom vylúčenia nekritických prvkov siete by navyše bolo to, že PPS, ktorý spôsobí kruhové toky, by nemal motiváciu dostatočne investovať do svojej siete, pretože by neznášal všetky náklady na nápravné opatrenia potrebné na riešenie preťaženia, ktoré spôsobil. Tento PPS, ktorý sieť pozná a je za ňu zodpovedný, je jediný, kto môže prijať iné potrebné opatrenia, ako je rekonfigurácia oblasti alebo investícia do jeho siete. V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa článku 35 ods. 5 nariadenia 2019/943 každý PPS zodpovedá za svoju sieť, takže jeho vnútorné problémy by nemali zaťažovať susedných PPS.

149

Ako navyše správne uviedla ACER v bodoch 110 až 115 svojho vyjadrenia žalovanej, ak by mali obaja zodpovední susediaci PPS motiváciu investovať do vlastnej siete, či už s cieľom prijímať, alebo znižovať kruhové toky, pri neexistencii koordinácie týchto dvoch PPS by to viedlo k nadmerným investíciám a zlému prideľovaniu zdrojov.

150

So zreteľom na uvedené posúdenie treba podotknúť, že žalobkyne v podstate žiadajú o oslobodenie od nákladov, ktoré spôsobia ostatným PPS na nekritických prvkoch ich sietí svojimi kruhovými tokmi, ktoré presahujú úroveň tolerancie, aj keď nápravné opatrenia na týchto prvkoch prispievajú k zabezpečeniu medzioblastného obchodu.

151

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa prvý žalobný dôvod musí zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa rozkladu toku

155

V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že metóda rozkladu toku použitá v napadnutej metodike zdieľania nákladov potvrdenej napadnutým rozhodnutím je protiprávna.

156

Druhý žalobný dôvod sa delí na dve časti.

V rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že metóda PFC nie je vhodnou metódou rozkladu toku, pretože vedie k nesprávnym výsledkom.

160

Žalobkyne uviedli početné výhrady rozdelené do štyroch skupín.

161

V rámci prvej skupiny výhrad uvádzajú, že metóda PFC z dôvodu svojej koncepcie nemôže viesť k správnemu rozkladu tokov.

162

ACER argumenty žalobkýň spochybňuje.

– Úvodné pripomienky

166

Rozklad toku je v rámci zdieľania nákladov na nápravné opatrenia nevyhnutným krokom.

167

Dôležitosť rozkladu toku vyplýva zo skutočnosti, že poskytuje vstupné údaje potrebné na následné zdieľanie nákladov. Ak sa teda rozklad toku vykoná nesprávne, nevyhnutne to má vplyv na výsledky zdieľania nákladov.

171

Rozklad toku teda zahŕňa po prvé proces rozdelenia celkového toku na časti a po druhé určenie podielu týchto častí.

172

Na účely tohto rozkladu toku je napadnutá metodika zdieľania nákladov založená na metóde PFC. Ako je zrejmé z vysvetľujúceho dokumentu z 22. februára 2019, ktorý je prílohou k návrhu metodiky zdieľania nákladov z 27. marca 2019, hlavným cieľom vytvorenia tejto metódy bolo zachovanie súladu s modelom európskeho oblastného trhu a zároveň umožnenie úplného rozdelenia toku elektriny pre každý prvok siete v rámci elektrizačnej sústavy.

173

V tomto kontexte žalobkyne uviedli viaceré výhrady k napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa ním zamietli ich argumenty nastolené pred odvolacou radou.

V súlade s judikatúrou v súvislosti s komplexnými technickými a ekonomickými posúdeniami uvedenými v rozhodnutí ACER platí, že odvolacia rada sa nesmie obmedzovať len na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia, ale s využitím odbornosti svojich členov musí preskúmať, či sa predloženými tvrdeniami dá preukázať, že úvahy, na ktorých je založené uvedené rozhodnutie, obsahujú pochybenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2020, Aquind/ACER, T‑735/18 , EU:T:2020:542 , bod 69 ).

177

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zloženie odvolacej rady spĺňa požiadavky potrebné na uskutočnenie úplného preskúmania rozhodnutí ACER. Ak jej členovia musia mať predchádzajúce skúsenosti v energetickom sektore, je to tak preto, lebo disponujú alebo by mali disponovať technickými znalosťami potrebnými na účely podrobného preskúmania odvolaní. Normotvorca Únie mal v úmysle dať odvolacej rade odborné zázemie potrebné na to, aby mohla sama vykonať posúdenia týkajúce sa komplexných technických a ekonomických skutkových okolností súvisiacich s energetikou (rozsudok z 9. marca 2023, ACER/Aquind, C‑46/21 P , EU:C:2023:182 , body 63 a 64 ).

178

Predpokladom posúdenia toho, či odvolacia rada vykonala preskúmanie v prejednávanej veci s potrebnou intenzitou v súlade s judikatúrou citovanou v bode 176 vyššie, však je, že Všeobecný súd môže takéto posúdenie vykonať, najmä so zreteľom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte musí Všeobecný súd ex offo uplatniť dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o časť napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa metódy PFC použitej na účely rozkladu toku.

Takisto treba pripomenúť, že rozsah povinnosti odôvodnenia podľa ustálenej judikatúry závisí od povahy dotknutého opatrenia a od kontextu, v ktorom bolo prijaté. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá prijala opatrenie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi tohto opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd Únie mohol preskúmať legálnosť opatrenia. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie spĺňa požiadavky podľa článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P , EU:C:1998:154 , bod 63 , a z 30. novembra 2011, Sniace/Komisia, T‑238/09 , neuverejnený, EU:T:2011:705 , bod 37 ).

182

Inštitúcia, ktorá opatrenie prijala, predovšetkým nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým argumentom, o ktoré sa pred ňou opierali dotknutí účastníci konania. Stačí, pokiaľ uvedie skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v kontexte daného opatrenia podstatnú dôležitosť (pozri rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P , EU:C:2008:375 , bod 96 a citovanú judikatúru).

183

Podobne otázka, či je odôvodnenie dostatočné, sa musí posudzovať aj so zreteľom na záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení adresáti opatrenia. Preto opatrenie spôsobujúce ujmu je dostatočne odôvodnené vtedy, pokiaľ bolo prijaté v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 104 a citovanú judikatúru).

186

Bez dostatočného odôvodnenia by žalobkyne ani Všeobecný súd nevedeli posúdiť, či odvolacia rada skutočne preskúmala argumenty, ktoré jej boli predložené, v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 176 a 177 vyššie.

187

So zreteľom na tieto úvahy je potrebné preskúmať dôvod, ktorý ex offo uplatnil Všeobecný súd a ktorý sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o metódu PFC použitú na rozklad toku.

188

Žalobkyne vo svojom odvolaní predloženom odvolacej rade podrobne uviedli svoju kritiku rozhodnutia č. 30/2020. Tvrdili, že metóda PFC je postihnutá viacerými koncepčnými chybami a že preto vedie k nesprávnym výsledkom.

190

Podľa obsahu napadnutého rozhodnutia sa otázky týkajúce sa rozkladu toku, ktoré žalobkyne nastolili pred odvolacou radou, riešia v rámci „tretieho konsolidovaného dôvodu“ v bodoch 407 až 587 (strany 61 až 87) napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s týmto „tretím konsolidovaným dôvodom“ sa body 407 až 551 (strany 61 až 81) napadnutého rozhodnutia venujú prvkom siete prenášajúcim striedavý prúd, ktoré sú predmetom prvej časti tohto žalobného dôvodu, zatiaľ čo body 552 až 587 (strany 82 až 87) napadnutého rozhodnutia sa týkajú prvkov siete prenášajúcich jednosmerný prúd, ktoré sú predmetom druhej časti tohto žalobného dôvodu.

191

Body 588 až 631 napadnutého rozhodnutia sa podľa obsahu daného rozhodnutia týkajú zasa „štvrtého konsolidovaného dôvodu“, v rámci ktorého ide o nadhodnotenie kruhových tokov a vnútorných tokov z dovážajúcich ponukových oblastí a ktorý – ako je zrejmé z príslušných bodov napadnutého rozhodnutia – nenastolili žalobkyne v prejednávanej veci, ale žalobkyňa vo veci Polskie sieci elektroenergetyczne/ACER (T‑484/21). Za týchto okolností na účely preskúmania toho, či bola splnená povinnosť odôvodnenia, nie je potrebné zohľadňovať body 588 až 631 napadnutého rozhodnutia s výnimkou prípadu, keď sa v týchto bodoch odkazuje na body 407 až 551 napadnutého rozhodnutia.

192

Treba uviesť, že argumentácia uvedená v bodoch 407 až 551 napadnutého rozhodnutia napriek svojej dĺžke neobsahuje odôvodnenie, ktoré by spĺňalo požiadavky uvedené v bodoch 181 až 183 vyššie.

196

Treba však uviesť, že odpoveď na výhrady žalobkýň sa v bodoch 421 až 432 (strany 65 a 66) napadnutého rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v časti 3.2 s názvom „Rozklad toku v [napadnutej metodike zdieľania nákladov]“, obmedzuje na konštatovanie v bode 424 (strana 65), že „existujú rôzne metódy rozkladu toku“.

197

V bodoch 433 až 451 (strany 66 až 69) napadnutého rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v časti 3.3 s názvom „Metóda PFC ignoruje elektrickú vzdialenosť, vytvára fiktívne toky a tým bráni primeranému rozdeleniu nákladov“, sa odpoveď na výhrady žalobkýň obmedzuje na niekoľko všeobecných a abstraktných tvrdení, ktoré v skutočnosti na argumenty žalobkýň neodpovedajú.

198

V bode 437 (strana 67) napadnutého rozhodnutia sa uvádza iba to, že „z dôvodov 3.1 a 3.2 vyplýva, že z technického hľadiska… popri sebe existujú rôzne platné metódy rozkladu toku“.

202

V bode 447 (strana 68) napadnutého rozhodnutia odvolacia rada uviedla, že „nekonštatuje, že metóda PFC je založená na fiktívnych tokoch“.

203

Predchádzajúce body však neumožňujú pochopiť dôvody, pre ktoré odvolacia rada odmietla kritiku žalobkýň, podľa ktorej metóda PFC vedie k identifikácii kruhových tokov, ktoré v skutočnosti neexistujú.

204

V bode 451 (strana 69) napadnutého rozhodnutia odvolacia rada konštatuje, že „metóda [Full Line Decomposition (FLD)] nie je vhodnou metódou rozkladu toku“.

208

Údajná nemožnosť zohľadnenia elektrickej vzdialenosti „v plnej miere“ neznamená, že ju v záujme dosiahnutia správneho rozkladu toku nie je potrebné vziať do úvahy ani že sa v rámci metódy PFC zohľadňuje náležitým spôsobom.

209

Z tvrdenia uvedeného v bode 207 vyššie navyše takisto nevyplýva, že nezohľadnenie elektrickej vzdialenosti v rámci metódy PFC, ktoré kritizujú žalobkyne, je inherentnou súčasťou oblastného modelu, na ktorom je postavený trh s elektrinou v Európskej únii, ani že tento oblastný model zohľadnenie elektrickej vzdialenosti neumožňuje.

210

Body 452 až 462 (strany 69 a 70) napadnutého rozhodnutia v časti 3.4 s názvom „Metóda PFC porušuje článok 16 ods. 13 [nariadenia 2019/943 a zásadu ‚znečisťovateľ platí‘]“ neobsahujú žiadne informácie, ktoré by umožňovali pochopiť dôvody, pre ktoré boli výhrady žalobkýň zamietnuté.

214

Pokiaľ teda ide o odpoveď na výhrady žalobkýň, bod 456 (strana 69) napadnutého rozhodnutia uvádza len to, že „v súlade s časťou 3.3 vyššie sa prostredníctvom metódy PFC správne identifikujú časti fyzického toku [a] táto metóda nie je založená na fiktívnych tokoch“. Ostatné body predchádzajúce záveru vyvodenému v bode 460 napadnutého rozhodnutia však konkrétnu odpoveď na výhrady žalobkýň neposkytujú.

215

Po štvrté treba takisto podotknúť, že medzery v argumentácii uvedenej v bodoch 421 až 461 napadnutého rozhodnutia nevypĺňajú ani ostatné body odôvodnenia tohto rozhodnutia. To platí predovšetkým v prípade bodov 513 až 551 (strany 76 až 81) napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú používania kľúčov rozloženia výroby a ktoré na výhrady žalobkýň, podľa ktorých metóda PFC ignoruje „prírodné zákony“ a vedie k identifikácii kruhových tokov, ktoré v skutočnosti neexistujú, priamo neodpovedajú. ACER navyše v priebehu tohto konania, predovšetkým v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom, takisto neuviedla, ktoré prvky napadnutého rozhodnutia by umožnili vyplniť medzery v odôvodnení tohto rozhodnutia.

216

Po piate v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 181 až 183 vyššie sa povinnosť odôvodniť opatrenie líši v závislosti od kontextu a adresáta.

220

Po šieste podľa judikatúry citovanej v bode 182 vyššie inštitúcia, ktorá opatrenie prijala, nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým argumentom, o ktoré sa pred ňou opierali dotknutí účastníci konania, pretože sa môže obmedziť na uvedenie skutočností a právnych úvah, ktoré majú v kontexte daného opatrenia podstatnú dôležitosť.

221

V tejto súvislosti je potrebné podotknúť po prvé to, že rozklad toku je v súlade s bodmi 166 a 167 vyššie nevyhnutným a dôležitým krokom v rámci zdieľania nákladov na nápravné opatrenia, pretože poskytuje vstupné údaje na účely následného zdieľania nákladov. Kritika žalobkýň sa navyše týka samotnej koncepcie metódy PFC. Táto kritika je kľúčovou časťou argumentácie žalobkýň smerujúcej proti metóde rozkladu toku prijatej v rozhodnutí č. 30/2020, a ak by bola dôvodná, viedla by k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom sa ním v tomto smere potvrdilo rozhodnutie č. 30/2020.

222

Za týchto okolností sa argumenty žalobkýň týkali základných aspektov napadnutého rozhodnutia a odvolacia rada bola teda povinná odpovedať na ne, aby si splnila svoju povinnosť odôvodnenia v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 181 až 183 vyššie.

Keďže napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť v rozsahu, v akom odvolacia rada v tomto rozhodnutí bez dostatočného odôvodnenia potvrdila metódu rozkladu toku, ktorú použila ACER v rozhodnutí č. 30/2020 (pozri bod 224 vyššie), a vzhľadom na to, že zaobchádzanie s prvkami elektrickej siete, ktoré prenášajú jednosmerný prúd, je s touto metódou rozkladu toku prepojené, druhú časť druhého žalobného dôvodu z dôvodov riadneho výkonu spravodlivosti nie je potrebné skúmať.

O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa určenia úrovne tolerancie

226

Žalobkyne s podporou Spolkovej republiky Nemecko v rámci svojho tretieho žalobného dôvodu tvrdia, že určenie spoločnej úrovne tolerancie 10 % pre kruhové toky, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, je protiprávne.

227

Po prvé žalobkyne uvádzajú, že ACER nezohľadnila skutočnosť, že zásada „znečisťovateľ platí“ sa uplatňuje iba na kruhové toky nad úrovňou tolerancie, takže nemôže odôvodniť vysokú úroveň tolerancie.

231

Po piate žalobkyne uvádzajú, že ACER sa pri uplatňovaní zásady proporcionality dopustila pochybenia.

232

Po šieste žalobkyne tvrdia, že úroveň tolerancie nebola určená pre jednotlivé hranice ponukových oblastí, ako sa vyžaduje v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

233

Spolková republika Nemecko podporuje argumenty žalobkýň.

237

Pokiaľ ide o určenie úrovne tolerancie, článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 stanovuje:

„Pri rozdeľovaní nákladov na nápravné opatrenia medzi [PPS] [VRO]… rozdelia náklady… s výnimkou nákladov vyvolaných tokmi vyplývajúcimi z transakcií v rámci ponukových oblastí pod úrovňou, ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia v ponukovej oblasti.

Uvedenú úroveň spoločne analyzujú a určia všetci [PPS] v regióne výpočtu [obchodnej] kapacity pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti a následne ju schvália všetky [VRO] v regióne výpočtu kapacity.“

238

Po prvé z článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 vyplýva, že úroveň tolerancie predpokladá simuláciu úrovne kruhových tokov, ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia.

242

V prejednávanej veci je nesporné, že PPS požadovanú analýzu nevykonali.

243

Rovnako je nesporné, že túto analýzu nevykonala ani ACER.

244

V tejto súvislosti z bodu 112 rozhodnutia č. 30/2020 vyplýva, že vzhľadom na to, že nedošlo k analýze a určeniu úrovne tolerancie zo strany PPS a jej schváleniu zo strany VRO v súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, ACER skúmala, či môže danú analýzu uskutočniť sama, a dospela k záveru, že to nie je možné z dôvodu obmedzení v oblasti zdrojov, dostupného času a potrebných odborných znalostí.

248

V tejto súvislosti predovšetkým z bodov 924 až 946 (strany 140 až 144), 1217 až 1221 (strany 187 až 189) a 1199 až 1226 (strany 213 až 218) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ACER zastávala názor, že musí úroveň tolerancie stanoviť sama, pretože stanovenie tejto úrovne bolo podľa nej nevyhnutné na prijatie metodiky zdieľania nákladov.

249

Z týchto bodov napadnutého rozhodnutia je navyše zrejmé, že určenie úrovne tolerancie zo strany ACER vychádzalo z „dôkladnej analýzy“.

250

Z týchto častí napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, že odvolacia rada zastávala názor, že ACER bola oprávnená alebo dokonca povinná stanoviť dočasnú úroveň tolerancie sama bez toho, aby mala k dispozícii analýzu stanovenú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, aby sa predišlo bezvýchodiskovej situácii.

V súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 sa má úroveň tolerancie analyzovať a určiť „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“ a musí zodpovedať „úrov[ni], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“.

254

Po prvé treba preskúmať, či metóda určenia úrovne tolerancie, ktorú uplatnila ACER v napadnutej metodike zdieľania nákladov potvrdenej napadnutým rozhodnutím, spĺňa požiadavku, podľa ktorej sa má daná úroveň analyzovať a určiť „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“.

255

Z článku 7 ods. 3 a 4 napadnutej metodiky zdieľania nákladov v tejto súvislosti vyplýva, že úroveň tolerancie sa určuje v dvoch fázach.

256

Ako tvrdí ACER, je pravda, že takéto rozdelenie vedie k individuálnej úrovni tolerancie pre každú ponukovú oblasť a že takéto určenie úrovne tolerancie teda zahŕňa istú „individualizáciu“ tejto úrovne, pretože sa určuje na základe individuálnej maximálnej kapacity každého dotknutého prvku siete a podľa počtu ponukových oblastí, v ktorých majú pôvod kruhové toky prechádzajúce cez tieto prvky siete.

260

Je však potrebné uviesť, že „individualizácia“ uvedená v bode 259 vyššie nie je individualizáciou, akú si vyžaduje formulácia „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“ v článku 16 ods. 13 druhom pododseku nariadenia 2019/943.

261

Účastníci konania považujú za nesporné, že úroveň kruhových tokov sa mení v závislosti od charakteristík ponukových oblastí, ako je veľkosť, miera prepojenia, podiel dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a počet hraníc dotknutej ponukovej oblasti. Úroveň kruhových tokov sa preto môže v prípade jednotlivých ponukových oblastí líšiť na „hranici“ v zmysle článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 alebo dokonca aj na prvkoch s významom pre preťaženie medzi dvoma oblasťami. Článok 16 ods. 13 druhý pododsek nariadenia 2019/943 preto vyžaduje, aby sa úroveň tolerancie určovala na základe charakteristík dotknutých ponukových oblastí a rôznych hraníc medzi nimi.

262

Po druhé, pokiaľ ide o požiadavku, aby úroveň tolerancie zodpovedala „úrov[ni], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“, je nesporné, že analýza stanovená v článku 16 ods. 13 prvom pododseku nariadenia 2019/943, ktorá sa zvyčajne vyžaduje na určenie úrovne kruhových tokov, ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia, sa v prejednávanej veci nevykonala.

266

Úroveň tolerancie, ktorú stanovila ACER, bez takejto analýzy nemôže spĺňať požiadavku, aby táto úroveň zodpovedala úrovni kruhových tokov, ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia.

267

Z bodov 958 (strana 145) a 1221 (strana 189) napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, že ACER zastávala názor, že úroveň tolerancie, ktorú stanovila, zodpovedá situácii bez štrukturálneho preťaženia.

268

Argument ACER, podľa ktorého jej určenie úrovne tolerancie vychádza z „dôkladnej analýzy“, je za týchto okolností neúčinný, pretože táto analýza v každom prípade nebola analýzou, aká sa vyžaduje v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

272

Z toho vyplýva, že úroveň tolerancie, ktorú určila ACER, nespĺňa požiadavky stanovené v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, podľa ktorého má úroveň tolerancie zodpovedať „úrov[ni], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“, a má sa vymedziť „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“.

O podmienkach uznania implicitnej právomoci

273

Z predchádzajúceho posúdenia vyplýva, že určenie úrovne tolerancie v napadnutej metodike zdieľania nákladov, ktoré vykonala ACER, nie je v súlade s článkom 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

277

Po prvé so zreteľom na zásadu legality v zásade nemožno akceptovať, že sa agentúra Európskej únie, ako je ACER, môže odchýliť od uplatniteľného právneho rámca. Z toho vyplýva, že ACER sa od článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 v zásade odchýliť nemohla.

278

Po druhé treba podotknúť, že ACER v súlade s článkom 6 ods. 12 písm. b) nariadenia 2019/942 môže „vydať predbežné rozhodnutie, ktorým zabezpečí… ochranu prevádzkovej bezpečnosti“. Je potrebné uviesť, že ACER sa v prejednávanej veci pri stanovovaní úrovne tolerancie o toto ustanovenie neopierala. Okrem toho v každom prípade platí, že prijatie metodiky zdieľania nákladov nemožno považovať za nevyhnutné na „zabezpeč[enie] ochran[y] bezpečnosti dodávok alebo ochran[y] prevádzkovej bezpečnosti“ v zmysle článku 6 ods. 12 písm. b) nariadenia 2019/942. Účelom danej metodiky je zdieľanie nákladov na nápravné opatrenia, pričom nie je určená na stanovovanie nápravných opatrení, ktoré sa majú prijať v záujme zaistenia bezpečnosti dodávok alebo prevádzkovej bezpečnosti.

279

Existencia daného ustanovenia, a teda aj právomoci prijímať za jasne vymedzených okolností predbežné rozhodnutia navyše hovorí v neprospech uznania toho, že ACER má implicitnú právomoc čo i len dočasne stanoviť úroveň tolerancie v metodike zdieľania nákladov spôsobom iným než ten, ktorý sa stanovuje v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

O uznaní implicitnej právomoci ACER

283

V súlade s judikatúrou citovanou v bode 281 vyššie je s cieľom určiť, či ACER mohla využiť implicitnú právomoc, potrebné preskúmať, či uznanie takejto právomoci ACER zodpovedalo skutočnej potrebe zabezpečiť potrebný účinok predmetných ustanovení.

284

V tejto súvislosti z bodov 924 až 946 (strany 140 až 144) a 1206 až 1220 (strany 214 až 216) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ACER tvrdila, že v dôsledku potreby prijať metodiku zdieľania nákladov v stanovenej lehote bola nútená určiť úroveň tolerancie sama aj napriek neexistencii zvyčajne vyžadovanej analýzy.

285

Východisko argumentácie ACER je teda nesprávne, pretože v skutočnosti nebola povinná prijať metodiku zdieľania nákladov v stanovenej lehote, teda pred 28. septembrom 2020.

289

Okrem toho je nesporné, že analýza „úrov[ne], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“, je komplexná a vyžaduje si značný čas.

290

ACER teda v zásade mohla PPS ponechať dostatočný čas na vykonanie požadovanej analýzy bez toho, aby sa jej vytýkalo nedodržanie lehoty stanovenej v článku 6 ods. 12 písm. a) nariadenia 2019/942 a v článku 9 ods. 11 nariadenia 2015/1222.

291

Domnienka odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorej ACER napadnutú metodiku zdieľania nákladov musela prijať bez čakania na analýzu požadovanú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 z dôvodu lehoty, ktorú na to mala stanovenú, je teda založená na výklade regulačného rámca, pri ktorom sa nezohľadňuje orientačná povaha lehoty, ktorú mala dodržať ACER, ani zmena účinného právneho rámca.

295

Odvolávanie sa na orientačnú lehotu, v ktorej mala ACER prijať metodiku zdieľania nákladov, teda samo osebe na preukázanie skutočnej potreby zabezpečiť potrebný účinok predmetných ustanovení nepostačuje.

296

Po druhé ACER uviedla, že musela konať, pretože PPS nekonali. Z bodu 955 (strana 145) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ACER tvrdila, že PPS neboli schopní vykonať analýzu požadovanú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 „takmer tri roky“.

297

ACER netvrdí, že už pred nadobudnutím účinnosti nariadenia 2019/943 bolo stanovené, že úroveň tolerancie sa má určiť týmto spôsobom.

301

Za týchto okolností ACER nemohla PPS legitímne vytýkať, že neboli schopní vykonať analýzu požadovanú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 „takmer tri roky“.

302

Tento záver nespochybňujú ani dokumenty, ktoré na pojednávaní predložila ACER s cieľom preukázať, že PPS a VRO regiónu CORE stále diskutovali o tom, akým spôsobom by sa mala analýza požadovaná v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 vykonať.

303

Ako vyplýva z bodov 930 (strana 141), 954 (strana 145) a 1131 (strana 202) napadnutého rozhodnutia, samotná ACER zastávala názor, že analýza stanovená v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943 je komplexná a vyžadovala by si značný čas.

307

ACER navyše nepreukázala, že by počas trvania štvormesačnej lehoty, ktorú určila PPS, nejakým spôsobom uľahčila prácu PPS na analýze stanovenej v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

308

V súlade s článkom 6 ods. 11 nariadenia 2019/942, v ktorom je vyjadrená zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, je ACER pri príprave rozhodnutia na základe článku 6 ods. 10 daného nariadenia povinná konzultovať s VRO a PPS.

309

Po prvé ACER na pojednávaní uviedla, že bolo potrebné poskytnúť PPS dostatočný čas po prijatí napadnutej metodiky zdieľania nákladov na náležité vykonanie opatrení potrebných na jej zavedenie.

313

Treba podotknúť, že podľa článku 13 ods. 2 napadnutej metodiky zdieľania nákladov v spojení s článkom 37 ods. 2 metodiky RDCT bol prvý krok zavádzania napadnutej metodiky zdieľania nákladov naplánovaný na 4. júna 2023, zatiaľ čo úplné zavedenie tejto metodiky bolo naplánované na 4. júna 2025.

314

Keďže napadnutá metodika zdieľania nákladov sa mala najprv čiastočne zaviesť až dva a pol roka po jej prijatí a úplne zaviesť štyri a pol roka po jej prijatí, odvolávanie sa na potrebu PPS náležite vykonať opatrenia potrebné na zavedenie tejto metodiky teda so zreteľom na veľmi dlhé obdobie, ktoré bolo stanovené na jej zavedenie, samo osebe nepostačuje na preukázanie skutočnej potreby prijať túto metodiku bez čakania na analýzu požadovanú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

315

ACER teda takisto nemohla tvrdiť, že potreba jej konania bola odôvodnená faktormi, ktoré sa týkajú potreby poskytnúť PPS dostatočný čas na náležité vykonanie opatrení potrebných na zavedenie napadnutej metodiky zdieľania nákladov súčasne s ostatnými dvoma metodikami.

319

Z toho vyplýva, že ACER nepreukázala, že bolo nevyhnutné prijať napadnutú metodiku zdieľania nákladov bez čakania na analýzu požadovanú v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943.

320

ACER teda nepreukázala, že existovala skutočná potreba zabezpečiť potrebný účinok predmetných ustanovení, ktorá by odôvodnila uznanie jej implicitnej právomoci.

321

Ako sa uvádza v bode 272 vyššie, úroveň tolerancie, ktorú určila ACER a ktorá sa potvrdila napadnutým rozhodnutím, nespĺňa požiadavky stanovené v článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, podľa ktorého musí úroveň tolerancie zodpovedať „úrov[ni], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“, a musí sa určiť „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“.

325

Za týchto okolností napadnutá metodika zdieľania nákladov z dôvodu tohto určenia úrovne tolerancie nemôže prostredníctvom zdieľania nákladov na nápravné opatrenia poskytovať „korektné ekonomické signály“ pre investície do siete.

326

Okrem toho je takisto potrebné uviesť, že váženie záujmu na dodržaní stanovenej lehoty a záujmu na dodržaní článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, ktoré zrejme vykonala ACER, neodôvodňuje určenie úrovne tolerancie, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou.

327

ACER teda nemôže odôvodniť svoj prístup, v rámci ktorého pri vážení záujmov uprednostnila záujem na dodržaní stanovenej lehoty pred záujmom na splnení požiadaviek podľa článku 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, tým, že sa bude odvolávať na dočasnú povahu zásahu do regulačného rámca vyplývajúceho z určenia úrovne tolerancie spôsobom, ktorý nie je v súlade s daným rámcom. ACER preto určenie úrovne tolerancie na implicitnej právomoci založiť nemohla.

331

So zreteľom na uvedené posúdenie je potrebné konštatovať, že určenie úrovne tolerancie, ktoré vykonala ACER v napadnutej metodike zdieľania nákladov potvrdenej napadnutým rozhodnutím, porušuje článok 16 ods. 13 nariadenia 2019/943, keďže daná úroveň tolerancie nespĺňa požiadavku, aby zodpovedala „úrov[ni], ktorú by bolo možné očakávať bez štrukturálneho preťaženia“, ani požiadavke, aby sa určila „pre každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“. Z uvedeného navyše vyplýva, že ACER takisto nebola oprávnená určiť úroveň tolerancie odlišným spôsobom s cieľom dodržať lehotu, ktorá jej bola stanovená na prijatie napadnutej metodiky zdieľania nákladov.

332

Za týchto okolností sa tretiemu žalobnému dôvodu musí vyhovieť, pričom nie je potrebné skúmať ostatné výhrady, ktoré žalobkyne uviedli na jeho podporu.

333

336

Účastníci konania v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, o ktorých rozhodol Všeobecný súd, uviedli svoje pripomienky v tejto súvislosti.

337

ACER v prejednávanej veci tvrdí, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a následne aj napadnutej metodiky zdieľania nákladov by malo závažné dôsledky. PPS by museli znášať všetky náklady na všetky nápravné opatrenia aktivované na ich prvkoch siete, aj keď by boli tieto opatrenia nevyhnutné z dôvodu kruhových tokov z iných ponukových oblastí. Táto situácia by pravdepodobne viedla k tomu, že PPS by mali motiváciu obmedziť medzioblastnú kapacitu, čo by malo za následok vyššie ceny elektriny.

338

Z judikatúry vyplýva, že vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky aktu zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali závažné negatívne následky na dotknuté osoby a keď legálnosť dotknutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci alebo pre porušenie základných formálnych náležitostí (pozri rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 175 a citovanú judikatúru).

342

Účinky zrušenia napadnutého rozhodnutia za týchto okolností nie je potrebné obmedzovať.

O trovách

343

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

344

1.

Rozhodnutie odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) z 28. mája 2021 vydané vo veci A‑001‑2021 (v konsolidovanom znení) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa ním jednak potvrdzuje rozhodnutie ACER č. 30/2020 z 30. novembra 2020 o návrhu prevádzkovateľov elektrizačných prenosových sústav v regióne Core, ktorý na účely výpočtu kapacity nazývanej „CORE“ tvoria Belgicko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, týkajúcom sa metodiky zdieľania nákladov na redispečing a protiobchod a jednak zamieta odvolanie žalobkýň v uvedenej veci

2.

ACER znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam TenneT TSO GmbH a TenneT TSO BV.

3.

Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.