T-483/21

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Poľská republika , v zastúpení: B. Majczyna a M. Rzotkiewicz, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

proti

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) , v zastúpení: P. Martinet, Z. Vujasinovic a E. Tremmel splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Goffinet, M. Shehu a L. Bersou, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, Polskie sieci elektroenergetyczne S.A., navrhuje zrušenie rozhodnutia odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) z 28. mája 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ACER č. 33/2020 zo 4. decembra 2020 o návrhu prevádzkovateľov elektrizačných prenosových sústav (ďalej len „PPS“) v regióne s názvom „CORE“ (ďalej len „región CORE“), ktorý na účely výpočtu kapacity tvoria Belgicko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko, týkajúcom sa spoločnej metodiky regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti [ďalej len „bezpečnostná metodika (ROSC)“] a zamietnuté odvolanie žalobkyne vo veci A‑007‑2021 (v konsolidovanom znení).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Keďže metodika pre analýzu (CSAM) bola schválená 19. júna 2019 rozhodnutím ACER č. 07/2019, PPS boli povinní predložiť návrh bezpečnostnej metodiky (ROSC) do 19. septembra 2019. Vzhľadom na to, že PPS nepredložili tento návrh v tejto lehote, informovali Európsku komisiu o oneskorení a Komisia súhlasila s predĺžením lehoty do 21. decembra 2019.

6

Dňa 19. decembra 2019 PPS regiónu CORE predložili VRO „spoločnú metodiku PPS regiónu CORE pre regionálnu koordináciu prevádzkovej bezpečnosti vypracovanú podľa článku 76 nariadenia 2017/1485“ (ďalej len „návrh PPS“). Poslednému VRO bol návrh PPS doručený 31. januára 2020.

7

K návrhu PPS boli pripojené vysvetlivky.

8

Po dlhom období spolupráce, konzultácií a diskusií medzi ACER, všetkými VRO regiónu CORE a všetkými PPS tohto regiónu o návrhu PPS a zmenách tohto návrhu na viacerých zasadnutiach a kolách hlasovania prijala rada regulačných orgánov ACER zložená zo zástupcov VRO rozhodnutie č. 33/2020. Príloha I k tomuto rozhodnutiu obsahuje bezpečnostnú metodiku (ROSC) regiónu CORE podľa článku 76 nariadenia 2017/1485 [ďalej len „sporná bezpečnostná metodika (ROSC)“].

12

Dňa 4. februára 2021 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu č. 33/2020 na odvolaciu radu ACER odvolanie podľa článku 28 nariadenia 2019/942, ktorým sa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie aj ďalší PPS v regióne CORE, konkrétne spoločnosť TransnetBW GmbH. Odvolacia rada 18. februára 2021 konsolidovala obe odvolania do jednej veci s číslom A‑007‑2021 (v konsolidovanom znení).

13

Napadnutým rozhodnutím z 28. mája 2021 odvolacia rada ACER potvrdila rozhodnutie č. 33/2020 a v celom rozsahu zamietla tieto dve odvolania domáhajúce sa zrušenia, podané proti tomuto rozhodnutiu.

Návrhy účastníkov konania

15

ACER navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu v celom rozsahu,

–

uložiť žalobkyni a Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

17

Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv spoločne prvý a tretí žalobný dôvod a následne v tomto poradí preskúmať štvrtý, piaty, šiesty a druhý žalobný dôvod žalobkyne.

Úvodné poznámky k postupu regionálneho hodnotenia prevádzkovej bezpečnosti

18

Podľa článku 3 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) regionálna koordinácia prevádzkovej bezpečnosti upravená uvedenou metodikou zahŕňa jednak regionálnu analýzu prevádzkovej bezpečnosti a jednak postup regionálneho posudzovania prevádzkovej bezpečnosti (ďalej len „postup CROSA“), ktorý vykonávajú regionálne koordinačné centrá (ďalej len „regionálne centrá“) podľa článku 78 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1485, a ktorý vedie ku koordinovanej príprave nápravných opatrení podľa článku 76 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

19

Uvedené posúdenie vedie k tomu, že každý PPS vytvorí individuálny sieťový model, ktorý je definovaný v článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia ( Ú. v. EÚ L 197, 2015, s. 24 ), najmä ako „súbor údajov, ktoré opisujú vlastnosti elektrizačnej sústavy (výroba, zaťaženie a topológie siete)“.

23

Ak v rámci individuálneho sieťového modelu tok vo vedení presahuje maximálny tok, zodpovedá to fyzickému preťaženiu, ktoré predstavuje narušenie bezpečnosti. V takejto situácii je potrebné pripraviť a spustiť nápravné opatrenie, aby sa dodržali limity prevádzkovej bezpečnosti.

24

Nápravné opatrenie je vymedzené v článku 2 bode 13 nariadenia 2015/1222 ako „každé opatrenie, ktoré manuálne alebo automaticky uplatňuje PPS alebo niekoľkí PPS s cieľom zachovať prevádzkovú bezpečnosť“. Ide najmä o redispečing, ktorý je definovaný v článku 2 bode 26 nariadenia 2019/943 ako „opatrenie vrátane obmedzenia distribúcie, ktoré aktivuje jeden alebo viacerí [PPS]… prostredníctvom zmeny modelu výroby a/alebo zaťaženia s cieľom zmeniť fyzické toky v elektrizačnej sústave a zmierniť fyzické preťaženie alebo inak zabezpečiť bezpečnosť sústavy“, alebo o protiobchod, ktorý je vymedzený v článku 2 bode 27 tohto nariadenia ako „medzioblastná výmena, ktorú iniciovali prevádzkovatelia sústav medzi dvoma ponukovými oblasťami s cieľom zmierniť fyzické preťaženie“.

25

Následne sa podľa článku 18 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) individuálne sieťové modely poskytujú regionálnym centrám a tieto centrá ich zlúčia na účely vytvorenia spoločného sieťového modelu pre všetky hodiny dňa. Spoločný sieťový model je definovaný v článku 2 bode 2 nariadenia 2015/1222 najmä ako „súbor údajov v rámci celej Únie, na ktorom sa dohodli rôzni PPS, ktorý opisuje hlavné vlastnosti elektrizačnej sústavy (výroba, zaťaženia a topológie siete)“.

29

Aj keď totiž každý PPS poskytuje individuálny sieťový model bez preťaženia, z dôvodu plánovaných nápravných opatrení sa v momente zlúčenia rôznych modelov do spoločného sieťového modelu toky v sieťových prvkoch môžu zmeniť a môžu sa objaviť nové preťaženia.

30

V dôsledku toho je cieľom postupu CROSA koordinovať, schvaľovať a realizovať nápravné opatrenia s cezhraničným vplyvom podľa článku 3 ods. 2 písm. b) spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC). Konkrétne algoritmus v rámci postupu CROSA, nazvaný „optimalizácia nápravných opatrení“, identifikuje v rámci spoločného sieťového modelu optimálnu kombináciu všetkých nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom, ktoré majú PPS k dispozícii, s cieľom vyriešiť všetky zistené preťaženia sieťových prvkov, ktoré majú cezhraničný vplyv na spoločný sieťový model, a to bez toho, aby vytváral nové takéto preťaženia, v súlade s článkami 20, 23, 24 a článkom 27 ods. 1 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC).

31

34

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa, podporovaná Poľskou republikou, predovšetkým tvrdí, že ACER nemala právomoc odchýliť sa od návrhu PPS týkajúceho sa pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) a rozšíriť ju. Ďalej tvrdí, že právomoci ACER nie sú „presne vymedzené“ v súlade s judikatúrou Súdneho dvora z toho dôvodu, že odvolacia rada v bode 484 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že právomoci ACER sú obmedzené len zásadami proporcionality a subsidiarity v zmysle článkov 4 a 5 ZEÚ. Žalobkyňa napokon uvádza viacero príkladov založených na napadnutom rozhodnutí, ktoré údajne preukazujú, že odvolacia rada akceptovala a dokonca uvítala skutočnosť, že ACER sa odchýlila od svojich právomocí, hoci na to nemala nijaký právny základ.

35

37

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkyne aj tvrdenia Poľskej republiky a navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.

38

V tejto súvislosti ACER spochybňuje prípustnosť prvého a tretieho žalobného dôvodu. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, ACER tvrdí jednak, že je nedostatočne jasný a presný v zmysle článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, čo jej bráni poskytnúť užitočnú odpoveď, a jednak, že predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený pred odvolacou radou. Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, je založený jednak na tvrdeniach, ktoré už boli totožne formulované pred odvolacou radou, a jednak na novom tvrdení založenom na článku 21 ods. 1 nariadenia 2017/1485.

O prípustnosti prvého a tretieho žalobného dôvodu

39

41

Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené na podporu tretieho žalobného dôvodu, ktoré už žalobkyňa zhodne uviedla pred odvolacou radou, treba konštatovať, že žalobkyňa je oprávnená napadnúť na Všeobecnom súde odôvodnenie odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, a konkrétnejšie sa pokúsiť preukázať, že toto odôvodnenie je poznačené nesprávnym právnym posúdením, opierajúc sa pritom, ak to považuje za potrebné, o výhrady, ktoré už boli uvedené pred touto radou, ale Komisia ich zamietla. V opačnom prípade by bolo konanie pred Všeobecným súdom zbavené časti svojho významu. V prejednávanej veci odvolacia rada v bode 566 napadnutého rozhodnutia dospela v rámci analýzy pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) k záveru, že táto pôsobnosť je v súlade s článkom 35 ods. 5 nariadenia 2019/943, článkom 40 ods. 1 písm. d) smernice 2019/944 a článkom 21 ods. 1 nariadenia 2017/1485. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne smerujúce k spochybneniu tohto záveru, ku ktorému dospela odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, sú prípustné.

42

Pokiaľ ide o údajne novú povahu tvrdenia založeného na článku 21 ods. 1 nariadenia 2017/1485, ktoré žalobkyňa uvádza na podporu tretieho žalobného dôvodu, treba konštatovať, že odvolacia rada v bodoch 552 až 566 napadnutého rozhodnutia pri preskúmavaní pojmu „nápravné opatrenie s cezhraničným vplyvom“ založil svoju argumentáciu najmä na tomto ustanovení. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení ACER toto tvrdenie nemožno kvalifikovať ako nové, a preto je prípustné.

O dôvodnosti prvého žalobného dôvodu

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom najmä na znenie článku 6 nariadenia 2019/942, ale aj kontext a ciele sledované touto právnou úpravou, Všeobecný súd v bodoch 39 až 61 svojho rozsudku z 15. februára 2023, Austrian Power Grid a i./ACER ( T‑606/20 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2023:64 ), rozhodol, že ACER nie je viazaná stanoviskom, ktoré zaujali príslušné VRO, a že vzhľadom na vlastné rozhodovacie právomoci, ktoré jej boli udelené, môže na účely účinného plnenia svojich regulačných funkcií zmeniť návrhy PPS pred ich schválením. Článok 6 ods. 8 nariadenia 2017/1485, ktorý je súčasťou toho istého kontextu ako nariadenie 2019/942 a sleduje podobné ciele ako toto nariadenie, sa má vzhľadom na svoje znenie vykladať v rovnakom zmysle, pretože oprávňuje ACER, aby sama rozhodla o návrhoch, ktoré jej predkladajú VRO, ako je to v prejednávanej veci v súvislosti so spornou bezpečnostnou metodikou (ROSC).

47

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoci ACER sú v tejto súvislosti presne vymedzené článkom 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článkom 6 ods. 8 nariadenia 2017/1485, čo umožňuje zamietnuť výhradu žalobkyne, ktorá tvrdí opak.

48

Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne mala ACER právomoc na základe článku 6 ods. 10 nariadenia 2019/942 a článku 6 ods. 8 nariadenia 2017/1485 odchýliť sa od návrhu PPS týkajúceho sa pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) a mala na to právny základ.

O dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu

52

Na úvod treba poznamenať, že pokiaľ ide o vymedzenie porušení prevádzkovej bezpečnosti, ktoré musia byť riadené koordinovane, článok 21 ods. 1 nariadenia 2017/1485 autonómne nestanovuje, ktoré porušenia prevádzkovej bezpečnosti musia a ktoré nemusia byť riadené koordinovane, ale odkazuje v tejto súvislosti na článok 76 nariadenia 2017/1485 a na bezpečnostnú metodiku (ROSC) prijatú na základe uvedeného článku. Samotná žalobkyňa navyše tvrdí, že relevantným právnym kritériom na vymedzenie nápravných opatrení, ktoré „musia“ byť riadené koordinovane, je kritérium uvedené v článku 76 ods. 2 nariadenia 2017/1485.

53

Z toho vyplýva, že na účely preskúmania dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu treba najprv overiť, či sporná bezpečnostná metodika (ROSC) vychádza z nesprávneho výkladu článku 76 ods. 2 nariadenia 2017/1485, a následne preskúmať výhradu založenú na porušení právomocí PPS vyplývajúcich z článku 35 nariadenia 2019/943 a článku 40 smernice 2019/944, a napokon výhradu, ktorú žalobkyňa uviedla vo svojej replike, založenú na údajne nesprávnom uplatnení článku 16 metodiky analýzy (CSAM).

– O nesprávnom výklade článku 76 ods. 2 nariadenia 2017/1485

54

Žalobkyňa spochybňuje tento výklad, pričom tvrdí, že podľa doslovného výkladu článku 76 ods. 2 nariadenia 2017/1485 by sa mali koordinovane riadiť len preťaženia spôsobené plánovanými cezhraničnými výmenami, teda pridelené toky. Ak teda nebola plánovaná cezhraničná výmena, je vhodnejšie, aby preťaženie, ku ktorému došlo v sieti kontrolovanej PPS, riadil tento PPS než postup CROSA. V dôsledku toho podľa žalobkyne by nemali všetky preťaženia na tom istom prvku siete s napätím vyšším ako 220 kV byť vždy riadené koordinovane.

58

V tejto súvislosti treba v prvom rade stanoviť relevantné právne kritérium na stanovenie bezpečnostnej metodiky (ROSC) a v druhom rade overiť, či odvolacia rada správne uplatnila toto kritérium v uvedenej metodike.

59

Zo znenia článku 76 ods. 2 nariadenia 2017/1485 vyplýva, že „pri určovaní cezhraničného významu preťaženia musia PPS zohľadniť preťaženie, ku ktorému by došlo pri absencii výmen energie medzi regulačnými oblasťami“.

60

Okrem toho treba konštatovať, že znenie článku 76 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485 v podstate stanovuje, že koordinácia prípravy nápravných opatrení je odôvodnená „vzhľadom na ich cezhraničný význam“, stanovený v súlade s článkom 35 nariadenia 2015/1222 na jednej strane a „s prihliadnutím na požiadavky v článkoch 20 až 23 [nariadenia 2017/1485]“ na druhej strane, čo potvrdzuje výklad článku 76 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485 uvedený v bode 62 vyššie.

64

V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že článok 35 ods. 4 nariadenia 2015/1222 stanovuje, že redispečing a protiobchod s cezhraničným vplyvom musia byť koordinované. Keďže článok 76 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485 nestanovuje koordináciu len v prípade prípravy redispečingu a protiobchodu, ale aj v prípade iných beznákladových nápravných opatrení, toto kritérium cezhraničného vplyvu sa uplatňuje aj na tieto nápravné opatrenia z dôvodu výslovného odkazu uvedeného v tomto ustanovení.

65

Okrem toho článok 35 ods. 2 nariadenia 2015/1222 stanovuje, že PPS každého regiónu môžu konkrétne zmierniť fyzické preťaženie vo svojej regulačnej oblasti bez ohľadu na to, či sa príčiny tohto preťaženia nachádzajú hlavne mimo ich regulačnej oblasti alebo nie.

66

Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že toto posúdenie vplyvu nápravného opatrenia sa vykonáva najprv podľa článku 75 ods. 1 nariadenia 2017/1485, ktorý stanovuje prijatie metodiky analýzy (CSAM), potom podľa článku 76 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ktorý stanovuje prijatie bezpečnostnej metodiky (ROSC), a napokon podľa článku 78 ods. 1, 2 a 4 nariadenia 2017/1485, ktoré upravujú spoluprácu medzi PPS a regionálnymi centrami.

70

Zo znenia článku 35 nariadenia 2015/1222 v spojení s článkami 20 až 23 nariadenia 2017/1485 teda na rozdiel od tvrdení žalobkyne vyplýva, že bezpečnostná metodika (ROSC) nemusí stanovovať koordináciu nápravných opatrení v závislosti od pôvodu preťaženia, ktoré majú tieto opatrenia zmierniť, ale v závislosti od cezhraničného vplyvu, ktorý tieto opatrenia mohli mať.

71

Pokiaľ ide po druhé o článok 76 ods. 1 písm. b) bod iii) nariadenia 2017/1485, tento článok stanovuje, že v bezpečnostnej metodike (ROSC) sa stanovujú najúčinnejšie a ekonomicky najefektívnejšie nápravné opatrenia v prípadoch porušenia prevádzkovej bezpečnosti uvedených v článku 22 nariadenia 2017/1485, ktorý opisuje rôzne kategórie nápravných opatrení.

72

Preto treba preskúmať, či odvolacia rada v prejednávanej veci správne uplatnila toto kritérium, keď dospela k záveru, že všetky aktivované nápravné opatrenia, ktoré aspoň v niektorých prípadoch môžu byť schopné napraviť porušenia limitov prúdu v sieťových prvkoch s napätím 220 kV alebo viac, musia byť riadené koordinovane prostredníctvom bezpečnostnej metodiky (ROSC).

76

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že určenie sieťových prvkov s cezhraničným vplyvom odkazuje na definíciu stanovenú metodikou analýzy (CSAM), ktorá bola prijatá na základe článku 75 nariadenia 2017/1485. Článok 76 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1485 totiž stanovuje, že bezpečnostná metodika (ROSC) musí byť v súlade s metodikou analýzy (CSAM), ktorá stanovuje určité skutočnosti na účely prijatia bezpečnostnej metodiky (ROSC).

77

Článok 15 ods. 1 metodiky analýzy (CSAM) pritom stanovuje, že všetky kritické sieťové prvky a všetky sieťové prvky s napätím presahujúcim úroveň stanovenú PPS sa považujú za sieťové prvky s cezhraničným vplyvom, s výnimkou sieťových prvkov, pre ktoré sa PPS jednomyseľne dohodli, že nemajú cezhraničný vplyv.

78

Na pojednávaní žalobkyňa vysvetlila, že konkrétne namieta proti tomu, aby sa postupom CROSA koordinovali nápravné opatrenia, ktorých fyzický vplyv na uvedené sieťové prvky predstavuje „ovplyvňujúci faktor“, teda odchýlku od toku v sieťovom prvku, ktorá má nepredvídaný cezhraničný vplyv a vyplýva z uplatnenia nápravného opatrenia, normalizovanú prostredníctvom trvalého udržateľného zaťaženia sieťového prvku s cezhraničným vplyvom [„a flow deviation on a XNEC resulting from the application of a remedial action, normalised by the permanent admissible loading (PAL) on the associated XNE“], menšiu než 5 %. ACER však bez toho, aby to bolo spochybnené, vysvetlila, že z dôvodu vysoko prepojenej siete regiónu CORE nie je možné ex ante určiť, či nápravné opatrenie prekročí uvedenú prahovú hodnotu, keďže jeho konkrétny vplyv v danom okamihu závisí od iných nápravných opatrení aktivovaných v sieti a od tokov v sieťových prvkoch.

81

Na základe tohto technického posúdenia odvolacia rada predovšetkým správne zastávala názor, že vzhľadom na uplatniteľné právne kritérium všetky nápravné opatrenia, ktoré boli, aspoň v niektorých prípadoch, spôsobilé zmierniť preťaženie sieťových prvkov s napätím 220 kV alebo viac, musia byť koordinované postupom CROSA. Ďalej správne potvrdila stanovisko ACER, podľa ktorého sa v bezpečnostnej metodike (ROSC) malo stanoviť, že postupom CROSA sa budú koordinovať nápravné opatrenia potrebné na zmiernenie fyzického preťaženia vo všetkých sieťových prvkoch s napätím 220 kV alebo viac bez ohľadu na pôvod preťaženia. Napokon odvolacia rada bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, potvrdila, že optimálne riešenie pre celú prepojenú sieť regiónu CORE možno nájsť len spomedzi všetkých nápravných opatrení aktivovaných na sieťových prvkoch s napätím 220 kV alebo viac.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého definícia sieťových prvkov a nápravných opatrení uvedená v spornej bezpečnostnej metodike (ROSC) nie je v súlade s článkom 35 ods. 5 nariadenia 2019/943 a článkom 40 ods. 1 písm. d) smernice 2019/944, treba pripomenúť, že z analýzy vykonanej v bodoch 52 až 82 vyššie vyplýva, že ACER správne uplatnila relevantné právne kritérium a do pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) nezahrnula nápravné opatrenia, ktoré „nemuseli“ byť riadené koordinovane prostredníctvom postupu CROSA.

85

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa a ako správne konštatovala odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, vymedzenie pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) rešpektuje právomoci PPS v oblasti prevádzkovej bezpečnosti ich sietí, ako sú stanovené v článku 35 ods. 5 nariadenia 2019/943 a v článku 40 ods. 1 písm. d) smernice 2019/944.

86

Navyše treba po prvé konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne, nie všetky sieťové prvky a nápravné opatrenia, ktoré má k dispozícii, sú automaticky zahrnuté do spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC). Na jednej strane sieťové prvky s napätím nižším ako 220 kV do nej neboli zahrnuté podľa článkom 5 ods. 1 písm. b) spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC). Navyše PPS majú stále možnosť jednostranne alebo jednomyseľne vylúčiť z pôsobnosti tejto metodiky niektoré sieťové prvky, ako sú vymenované v jej článku 7 ods. 3 písm. d) bodoch i), ii) a iii). Na druhej strane sporná bezpečnostná metodika (ROSC) podľa článku 8 ods. 2 tejto metodiky nezahŕňa určité kategórie nápravných opatrení uvedených v článku 22 nariadenia 2017/1485. Okrem toho PPS môžu jednohlasne vylúčiť niektoré nápravné opatrenia, ktoré nemajú cezhraničný vplyv, a to podľa článku 9 ods. 2 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC).

90

Podobne ak dôjde k porušeniu prevádzkovej bezpečnosti, ktoré nebolo plánované v postupe CROSA, príslušný PPS môže bez zásahu regionálneho centra a v úzkej koordinácii s dotknutými PPS použiť rýchly postup aktivácie nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom na zaistenie prevádzkovej bezpečnosti svojej siete podľa článku 33 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC). V dôsledku toho nič neumožňuje predpokladať, že regionálna koordinácia predstavuje riziko pre prevádzkovú bezpečnosť.

91

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výhradu žalobkyne, podľa ktorej nemôže zaistiť prevádzkovú bezpečnosť svojej siete a z tohto dôvodu vykonávať právomoci, ktoré jej priznáva článok 35 nariadenia 2019/943 a článok 40 smernice 2019/944, treba zamietnuť.

92

Z tých istých dôvodov treba tiež zamietnuť výhradu Poľskej republiky, podľa ktorej žalobkyňa nemôže zaistiť energetickú bezpečnosť uvedeného členského štátu z dôvodu, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) obmedzuje katalóg nápravných opatrení, ktoré má k dispozícii PPS, a žalobkyňa stráca dôležité nástroje na výkon svojich právomocí, čo je v rozpore so zásadou solidarity, ako ju vyložil Súdny dvor v rozsudku z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko ( C‑848/19 P , EU:C:2021:598 ).

V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa článku 76 ods. 1 nariadenia 2017/1485 musí byť bezpečnostná metodika (ROSC) skutočne v súlade s metodikou analýzy (CSAM), ktorá bola prijatá na základe článku 75 nariadenia 2017/1485.

96

Podľa odôvodnenia 3 metodiky pre analýzu (CSAM) táto metodika obsahuje okrem iného ustanovenia o stanovení nápravných opatrení, ktoré musia byť koordinované medzi PPS, a o uľahčení efektívnej regionálnej koordinácie nápravných opatrení v súlade s regionálnou metodikou, ktorú majú prijať PPS na základe článku 76 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485.

97

Okrem toho sa v článku 15 ods. 3 metodiky analýzy (CSAM) stanovuje, že v bezpečnostnej metodike (ROSC) by PPS mali prijať procesné pravidlá na stanovenie cezhraničného vplyvu nápravných opatrení, ktoré by mali byť založené na kvalitatívnych alebo kvantitatívnych prístupoch uvedených v článku 15 ods. 4 až 6 metodiky analýzy (CSAM).

98

Odvolacej rade tak nemožno vytýkať, že nezabezpečila dodržiavanie tohto ustanovenia, keďže postup stanovený spornou bezpečnostnou metodikou (ROSC) stanovuje kritériá na vypracovanie zoznamu sieťových prvkov s cezhraničným vplyvom zo strany PPS a na identifikáciu cezhraničného vplyvu potenciálneho nápravného opatrenia, a navyše stanovuje aj osobitné pravidlá týkajúce sa vylúčenia sieťových prvkov, ako aj nápravných opatrení, ktoré nemajú cezhraničný vplyv.

102

Preto treba zamietnuť výhradu žalobkyne založenú na nezlučiteľnosti pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) s článkom 16 metodiky analýzy (CSAM).

103

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že odvolacia rada sa tým, že v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala porušenie článku 35 ods. 5 nariadenia 2019/943 a článku 40 ods. 1 písm. d) smernice 2019/944, dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho treba prvý a tretí žalobný dôvod zamietnuť.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení ustanovení zaručujúcich možnosť používať model centralizovaného dispečingu na riadenie vnútorného preťaženia alebo na vykonávanie vyrovnávacích úloh

107

V tomto rámci ACER spochybňuje prípustnosť štvrtého žalobného dôvodu z dôvodu, že je založený na tvrdeniach, ktoré už boli totožne uvedené pred odvolacou radou.

108

Na úvod, pokiaľ ide o prípustnosť štvrtého žalobného dôvodu, treba pripomenúť, že žalobkyňa je oprávnená napadnúť na Všeobecnom súde odôvodnenie odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, a to na základe výhrad, ktoré už uviedla pred touto radou, ak to považuje za potrebné (pozri bod 41 vyššie). V prejednávanej veci odvolacia rada v bode 600 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) nemá vplyv na možnosť PPS používať mechanizmus modelu centralizovaného dispečingu. Rovnako z bodu 609 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tá istá rada dospela najmä k záveru, že obmedzenia vyplývajúce z postupu CROSA nezasiahli do zodpovednosti PPS vyplývajúcej z článku 4 ods. 2 písm. e) nariadenia 2017/1485, pričom vychádzala z odôvodnenia uvedeného v bodoch 583 až 608 toho istého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že výhrady žalobkyne smerujúce k spochybneniu týchto úvah, ku ktorým dospela odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, sú prípustné.

109

Pokiaľ ide o dôvodnosť štvrtého žalobného dôvodu, treba spresniť, že podľa článku 4 ods. 2 písm. e) nariadenia 2017/1485 príslušné orgány „rešpekt[ujú] zodpovednosť priradenú príslušnému PPS s cieľom zaistiť bezpečnosť sústavy vrátane požiadaviek v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov“. Pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 nariadenia 2019/943, týka sa zodpovednosti PPS, pokiaľ ide o dispečing zariadení na výrobu elektriny a riadenie odberu, pričom stanovuje, že uvedený dispečing a uvedené riadenie majú byť nediskriminačné, transparentné, a pokiaľ nie je v odsekoch 2 až 6 uvedeného článku stanovené inak, trhovo orientované.

O porušení ustanovení zaručujúcich možnosť používať model centralizovaného dispečingu na riadenie preťaženia v individuálnom sieťovom modeli

113

Pokiaľ ide v prvom rade o riadenie vnútorného preťaženia, žalobkyňa v podstate tvrdí, že menej časté opakovanie postupu CROSA predstavuje prekážku pre častejšie opakovanie integrovaného postupu plánovania v zmysle článku 2 bodu 19 nariadenia 2017/2195, keďže podľa článku 14 ods. 2 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) po dennom opakovaní postupu CROSA nie sú možné žiadne ďalšie zmeny plánov výroby alebo spotreby.

114

V tejto súvislosti treba hneď na úvod zamietnuť výhradu žalobkyne, podľa ktorej na jednej strane dochádza iba k jednému opakovaniu postupu CROSA za deň a na druhej strane nápravné opatrenia s cezhraničným vplyvom možno uplatniť len pred denným postupom CROSA, zatiaľ čo integrovaný postup plánovania sa podľa žalobkyne uskutočňuje viac ako 50‑krát denne.

115

Po druhé v článku 33 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) sa stanovuje postup rýchlej aktivácie na riešenie porušení prevádzkovej bezpečnosti, ktoré sú identifikované medzi dvoma opakovaniami postupu CROSA bez toho, aby bolo možné čakať na ďalšie zavŕšenie, ako aj v prípade porušení prevádzkovej bezpečnosti, ktoré boli zaznamenané po poslednom vykonanom postupe CROSA.

119

Postup rýchlej aktivácie preto predstavuje subsidiárny postup mimo postupu CROSA, ktorý predpokladá užšiu koordináciu len medzi PPS dotknutými nápravnými opatreniami, ktoré sa musia aktivovať s cieľom napraviť nové porušenia prevádzkovej bezpečnosti, ktoré nebolo možné vyriešiť postupom CROSA. Tento postup umožňuje PPS jednostranne zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť svojej sústavy v prípade, keď by postup CROSA nebol schopný identifikovať jej porušenie.

120

Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť aj výhradu Poľskej republiky, podľa ktorej použitie postupu CROSA pre siete s modelom centralizovaného dispečingu vedie k nesprávnym informáciám o nápravných opatreniach, ktoré by sa mali použiť, keďže tento postup nemá k dispozícii najaktuálnejšie informácie o stave siete. Aj za predpokladu, že by bol postup CROSA neefektívny, čo Poľská republika nepreukázala, totiž Poľská republika nepreukázala, že záruky uvedené v bodoch 116 až 118 vyššie nie sú vhodné na to, aby PPS umožnili zaistiť prevádzkovú bezpečnosť ich sústavy, ak by postup CROSA nebol schopný identifikovať porušenie prevádzkovej bezpečnosti a odporučiť koordinované riešenie.

121

124

Je pravda, že z článku 21 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1485 v podstate vyplýva, že PPS nemôže „navrhovať, vypracovať a aktivovať“ nápravné opatrenia, ktoré majú cezhraničný vplyv nekoordinovaným spôsobom alebo dokonca mimo postupu CROSA. Rovnako z článku 35 ods. 4 nariadenia 2015/1222 vyplýva, že PPS nemôžu „jednostrann[e] alebo nekoordinovan[e]“ prijať nápravné opatrenia s cezhraničným vplyvom.

125

Zákaz vykonávania nových nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom po poslednom postupe CROSA sa však vzťahuje na opatrenia na riadenie preťaženia bez toho, aby boli dotknuté opatrenia prijaté na vyvažovanie.

126

Ako totiž správne tvrdí ACER, aj po skončení postupu CROSA môže integrovaný postup plánovania pokračovať a meniť programy výroby a spotreby výrobných jednotiek, pokiaľ tieto zmeny smerujú k vyváženiu. V tejto súvislosti žalobkyňa na pojednávaní pripustila, že hoci je ťažké odlíšiť opatrenia redispečingu prijaté na účely riadenia preťaženia od opatrení prijatých na účely vyvažovania, takéto rozlišovanie nie je nemožné.

130

V dôsledku toho nemožno odvolacej rade vytýkať, že porušila právomoci PPS týkajúce sa používania modelu centralizovaného dispečingu na zaistenie prevádzkovej bezpečnosti a vyvažovania, ako sú uvedené v článku 4 ods. 2 písm. e) nariadenia 2017/1485, ako aj v článku 12 ods. 1 nariadenia 2019/943.

131

Ostatné výhrady, ktoré žalobkyňa uviedla na podporu štvrtého žalobného dôvodu, neumožňujú vyvrátiť tento záver.

132

Pokiaľ ide po prvé o výhradu žalobkyne založenú na tom, že odvolacia rada tým, že potvrdila spornú bezpečnostnú metodiku (ROSC) a postup CROSA, pripustila nezákonný zásah do jej právomoci vykonávať vyrovnávacie úlohy, treba na jednej strane konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, ako je na posúdenie zákonnosti spornej metodiky (ROSC) relevantná tzv. paradigma „medenej platne“ modelu oblastného trhu, ktorá sa používa v postupe výpočtu kapacity a na ktorú sa žalobkyňa odvoláva. Žalobkyňa totiž vysvetľuje, že model oblastného trhu uplatňovaný v Európe je založený na paradigme medenej platne, a spresňuje, že to znamená, že z pohľadu veľkoobchodného trhu neexistuje žiadne obmedzenie obchodných činností v rámci ponukovej oblasti, teda že neexistuje žiadne obmedzenie výmen medzi výrobnými zariadeniami a zariadeniami na zaťažovanie, ktoré sa nachádzajú v tej istej ponukovej oblasti, a že výmeny medzi ponukovými oblasťami sú obmedzené dostupnosťou kapacít na prenos elektriny medzi oblasťami. Treba však konštatovať, že žalobkyňa nijako nevysvetľuje, v čom by skutočnosť, že model oblastného trhu uplatňovaný v Európe je založený na tejto paradigme, mala mať za následok, že by jej bolo zabránené používať výrobné jednotky na vyrovnávacie úlohy, ak by sa na týchto jednotkách aktivovalo nápravné opatrenie s cezhraničným vplyvom.

136

Žalobkyňa totiž nespochybňuje, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) nijako nerozlišuje medzi týmito dvoma modelmi, a teda sa s nimi zaobchádza rovnako.

137

V rámci tohto konania ACER navyše vysvetlila, pričom žalobkyňa jej neprotirečila, že obmedzenia vyplývajúce zo spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) sa v zásade uplatňujú rovnako na modely centralizovaného a decentralizovaného dispečingu, pretože sa netýkajú len riadenia preťaženia, ale aj iných postupov riadenia siete. V tejto súvislosti ACER spresnila, že PPS využívajúci model decentralizovaného dispečingu musia tiež zohľadniť tieto obmedzenia, napríklad pokiaľ ide o nákup vyrovnávacích kapacít. Vyrovnávacia kapacita použitá ako nápravné opatrenie s cezhraničným vplyvom už nie je plne dostupná na účely vyvažovania ani pre PPS využívajúcich model decentralizovaného dispečingu, ani pre PPS využívajúcich model centralizovaného dispečingu, a to bez diskriminácie. ACER okrem toho tvrdí, že tieto dva modely sledujú rovnaké ciele, čo žalobkyňa nespochybňuje.

138

Podľa ustálenej judikatúry pritom všeobecná zásada zákazu diskriminácie alebo rovnosti zaobchádzania ukladá, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07 , EU:C:2008:728 , bod 23 a citovanú judikatúru).

Žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada ACER sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdila výklad článku 1 písm. c) nariadenia 2019/943 a článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485, ktorý podala ACER a podľa ktorého sporná bezpečnostná metodika (ROSC) neopomenula ani stanoviť spravodlivé pravidlá pre cezhraničné výmeny elektriny, ani zaviesť vhodné stimuly týkajúce sa riadenia preťaženia a investícií na nápravné opatrenia súvisiace so zariadeniami, ako sú fázové transformátory, ktoré umožňujú zmierniť preťaženie tým, že „donútia“ elektrinu prejsť z vyťaženého elektrického vedenia na menej vyťažené elektrické vedenie.

142

V tejto súvislosti žalobkyňa poznamenáva, že po začatí postupu CROSA, uvedeného v spornej bezpečnostnej metodike (ROSC), PPS už nemôžu individuálne vykonávať nápravné opatrenia s cezhraničným vplyvom, ktoré majú k dispozícii v dôsledku investícií, ktoré realizovali na určitých zariadeniach, ako sú fázové transformátory. Napadnutá metodika tak obmedzuje možnosť PPS individuálne využívať beznákladové nápravné opatrenia na miestnej úrovni.

143

Žalobkyňa pripomína, že nápravné opatrenia vybrané na zníženie preťaženia určitých sieťových prvkov v rámci postupu CROSA môžu byť odlišné od nápravných opatrení, ktoré sa týkajú výlučne miestneho preťaženia alebo miestnych nápravných opatrení, čo spôsobuje ťažkosti, keď dôjde k viacerým simultánnym a vzájomne od seba závislým preťaženiam v rôznych častiach toho istého regiónu. Existencia týchto súbežných preťažení by bola ešte problematickejšia, ak by sa využili fázové transformátory, ktoré boli nainštalované s cieľom znížiť preťaženie sieťového prvku, pretože v rámci nápravného opatrenia s cezhraničným vplyvom by mohlo byť nutné ich opačné – a podľa žalobkyne kontraintuitívne – použitie na zvýšenie toku v preťažených prvkov s cieľom znížiť cezhraničné preťaženie.

147

V tomto rámci ACER spochybňuje prípustnosť piateho žalobného dôvodu z toho dôvodu, že sa týka spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) stanovenej rozhodnutím č. 33/2020, a nie napadnutým rozhodnutím.

148

Na úvod, pokiaľ ide o prípustnosť piateho žalobného dôvodu, treba predovšetkým uviesť, že žalobkyňa vytýka odvolacej rade, že sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď potvrdila výklad článku 1 písm. c) nariadenia 2019/943 a článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485, ktorý podala ACER v rozhodnutí č. 33/2020. Ďalej treba konštatovať, že žalobkyňa vo svojej žalobe na podporu piateho žalobného dôvodu výslovne spochybňuje niektoré konkrétne body napadnutého rozhodnutia. Napokon treba poznamenať, že odvolacia rada v bodoch 643 až 651 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) neporušuje článok 1 písm. c) nariadenia 2019/943, ani článok 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485, t. j. najmä preto, že nemá za následok odradenie od investícií uskutočnených PPS do určitých zariadení, ako sú fázové transformátory. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení ACER žalobkyňa svojím piatym žalobným dôvodom spochybňuje napadnuté rozhodnutie, a nie rozhodnutie č. 33/2020. V dôsledku toho je tento žalobný dôvod prípustný.

149

Pokiaľ ide o dôvodnosť piateho žalobného dôvodu, treba na jednej strane spresniť, že článok 1 písm. c) nariadenia 2019/943 stanovuje cieľ stanoviť spravodlivé pravidlá pre cezhraničnú výmenu elektriny a že článok 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485 má za cieľ podporovať koordináciu prevádzky sústavy a plánovania prevádzky.

153

Treba preto preskúmať, či dodatočné náklady, ktoré môže v niektorých prípadoch spôsobiť sporná bezpečnostná metodika (ROSC) v prípade PPS, ktorí už investovali do zariadení, ako sú fázové transformátory, poukazujú na nespravodlivosť pravidiel stanovených touto metodikou a majú za následok odradenie PPS od investovania do týchto zariadení, ako to tvrdí žalobkyňa, do takej miery, že porušujú článok 1 písm. c) nariadenia 2019/943, článok 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485, ako aj článok 1 ods. 2 nariadenia 2019/942 v spojení s článkom 19 nariadenia 2019/943.

154

Pokiaľ ide o údajnú nespravodlivosť pravidiel stanovených spornou bezpečnostnou metodikou (ROSC), treba konštatovať, že náklady, ktoré vzniknú z dôvodu uplatnenia regionálneho riešenia vybraného postupom CROSA, sú neoddeliteľnou súčasťou regionálnej koordinácie a predstavujú konkrétne vyjadrenie zásady energetickej solidarity.

155

Ako súdny dvor pripomenul v bode 73 rozsudku z 15. júla 2021, Nemecko/Poľsko, ( C‑848/19 P , EU:C:2021:598 ), uplatňovanie zásady energetickej solidarity neznamená, že politika Únie v oblasti energetiky nesmie mať za žiadnych okolností nepriaznivý vplyv na konkrétne záujmy členského štátu v tejto oblasti. Inštitúcie Únie a členské štáty sú však povinné v rámci uskutočňovania tejto politiky zohľadniť záujmy tak Únie, ako aj rôznych členských štátov, ktoré by mohli byť dotknuté, a v prípade konfliktu tieto záujmy vyvážiť.

159

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sporná bezpečnostná metodika (ROSC) odrádza PPS od investovania do zariadení, akými sú fázové transformátory, žalobkyňa nepredložila žiadne konkrétne informácie o hospodárskom vplyve rozdelenia nákladov na redispečing, ktoré by mohli preukázať, že táto metodika spôsobuje, že existuje skutočná prekážka pre investície do týchto zariadení.

160

Ako však zdôraznila ACER bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, PPS môže mať stále prospech z investície do zariadenia, ako je fázový transformátor, ktorú uskutočnil, pokiaľ toto zariadenie znižuje náklady, ktoré musí znášať na vyriešenie preťaženia vo svojom individuálnom sieťovom modeli pred začatím postupu CROSA.

161

Keďže v prejednávanej veci nie je preukázané, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) odrádza PPS od investovania do zariadení, ako sú fázové transformátory, treba zamietnuť výhradu žalobkyne založenú na porušení článku 1 písm. c) nariadenia 2019/943, článku 4 ods. 1 písm. f) nariadenia 2017/1485, ako aj článku 1 ods. 2 nariadenia 2019/942 v spojení s článkom 19 nariadenia 2019/943.

Žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) nebola v rozpore s limitmi prevádzkovej bezpečnosti zo strany PPS, najmä tými, ktoré sa týkajú napätia. Odvolacia rada preto podľa žalobkyne nesprávne dospela k záveru, že uvedená metodika nie je v rozpore s článkami 76 a 77 nariadenia 2017/1485, ktoré sa týkajú návrhu, ktorý majú predložiť PPS na účely regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti, a spoločných ustanovení týkajúcich sa organizácie regionálnej koordinácie prevádzkovej bezpečnosti, ktoré tento návrh musí obsahovať, keďže uvedené články treba vykladať po prvé v spojení s článkom 25 nariadenia 2017/1485, ktorý upravuje obmedzenia prevádzkovej bezpečnosti, ktoré musí stanoviť každý PPS, po druhé s článkom 4 ods. 1 písm. d) a h) uvedeného nariadenia, ktorý medzi svojimi cieľmi stanovuje jednak zabezpečenie podmienok zachovania prevádzkovej bezpečnosti v celej Únii a jednak prispievanie k efektívnej prevádzke a rozvoju elektrizačnej prenosovej sústavy a odvetvia elektrickej energie v Únii, a po tretie s článkom 4 ods. 2 písm. e) toho istého nariadenia, podľa ktorého členské štáty, príslušné orgány a prevádzkovatelia sústav musia rešpektovať zodpovednosť príslušného PPS s cieľom zaistiť bezpečnosti sústavy, a to vrátane požiadaviek v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

164

V tejto súvislosti žalobkyňa v podstate tvrdí, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) neposkytuje PPS možnosť použiť dostatočné nápravné opatrenia na riadenie napätia na miestnej úrovni, ani regionálnym centrám možnosť riadiť napätie na regionálnej úrovni.

168

Z toho vyplýva, že výhrady žalobkyne smerujúce k spochybneniu týchto úvah, ku ktorým dospela odvolacia rada v napadnutom rozhodnutí, sú prípustné.

O porušení ustanovení zaručujúcich dodržiavanie limitov napätia na miestnej úrovni

169

Na úvod treba uviesť, ako správne tvrdí žalobkyňa, že tak PPS, ako aj regionálne centrá sú povinní dodržiavať limity napätia. Táto povinnosť totiž vyplýva, pokiaľ ide o PPS, z článku 27 ods. 1 a článku 34 ods. 2 nariadenia 2017/1485, a pokiaľ ide o regionálne centrá, z článku 78 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1485, ktorý ukladá uvedeným centrám povinnosť vykonávať postup CROSA na základe limitov prevádzkovej bezpečnosti, ako ich spresnili PPS podľa článku 25 uvedeného nariadenia v spojení s článkom 72 toho istého nariadenia.

170

Napadnutá bezpečnostná metodika (ROSC) pritom v postupe CROSA stanovuje viacero záruk, ktorých cieľom je práve zabezpečiť dodržiavanie limitov napätia prostredníctvom nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom, ktoré sa prijmú na konci tohto postupu.

174

Po prvé podľa článku 22 ods. 4 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) sa na nápravu porušení prevádzkových limitov, ako sú prekročenia limitov napätia, skratového prúdu alebo stability, stanovuje, že každý PPS v regióne CORE musí vykonávať miestne posúdenie a analýzu dlhodobej prevádzkovej bezpečnosti. Tieto porušenia sa môžu riešiť najmä v rámci postupu CROSA vo fáze koordinácie nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom, ako sa uvádza v článku 27 uvedenej metodiky, najmä uplatňovaním dodatočných obmedzení nápravných opatrení s cezhraničným vplyvom.

175

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že článok 27 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) stanovuje len možnosť, a nie povinnosť, riešiť tieto porušenia limitov napätia v rámci postupu CROSA. Vzhľadom na to, že táto možnosť prináleží PPS, sa teda PPS môže sám ubezpečiť, že uvedený postup rešpektuje limity napätia v jeho sústave.

176

179

Vo štvrtom rade článok 16 ods. 4 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) stanovuje možnosť PPS doplniť túto metodiku ustanoveniami týkajúcimi sa obmedzení siete s cieľom napraviť okrem iného v prípade potreby prekročenia limitov napätia.

180

Z toho vyplýva, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) má za cieľ zohľadniť nápravné opatrenia, ktoré PPS prijali na miestnej úrovni v postupe CROSA, avšak bez toho, aby sa vyžadovala ich koordinácia na regionálnej úrovni.

181

Žalobkyňa teda z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že záruky preskúmané v bodoch 175 až 180 vyššie nepostačujú na zabezpečenie dodržiavania limitov napätia na miestnej úrovni zo strany PPS.

Pokiaľ ide o údajné porušenie ustanovení zaručujúcich dodržiavanie limitov napätia na regionálnej úrovni, žalobkyňa po prvé nepredložila nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, že bezpečnostná metodika (ROSC) by mala vo všeobecnosti stanovovať možnosť definovať nápravné opatrenia s cezhraničným vplyvom a systémové obmedzenia potrebné na zmiernenie porušení limitov napätia.

185

Okrem toho ACER v bode 95 dupliky zdôraznila, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) už zahŕňa určité nápravné opatrenia na vyriešenie problémov napätia s cezhraničným vplyvom, pričom treba poznamenať, že niektoré nápravné opatrenia použité na vyriešenie porušení limitov napätia na regionálnej úrovni možno tiež kvalifikovať ako opatrenia s cezhraničným vplyvom, ktoré sa musia koordinovať podľa uvedenej metodiky.

186

Po druhé, pokiaľ ide konkrétnejšie o plánované odstávky, treba konštatovať, že hoci článok 8 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) vylučuje, aby sa nápravné opatrenia uvedené v článku 22 ods. 1 písm. d), h), i) a j) nariadenia 2017/1485 mohli použiť v rámci postupu CROSA, nie je to tak v prípade plánovaných odstávok uvedených v článku 22 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktoré by na rozdiel od tvrdení žalobkyne mohli byť v rámci tohto postupu stanovené.

187

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že odvolacia rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že sporná bezpečnostná metodika (ROSC) na miestnej a regionálnej úrovni nebránila dodržiavaniu limitov prevádzkovej bezpečnosti, a že uvedená metodika preto nie je v rozpore s článkami 76 a 77 nariadenia 2017/1485 v spojení s článkom 25 a článkom 4 ods. 1 písm. d) a h) a článkom 4 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia. Šiesty žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

191

Žalobkyňa tvrdí, že odvolacia rada nedostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, čím porušila článok 296 ZFEÚ a článok 28 ods. 4 nariadenia 2019/942. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa uvádza päť príkladov posúdení odvolacej rady v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú podľa nej nedostatočne odôvodnené a právne sporné. Konkrétne žalobkyňa odkazuje na body 556, 559, 574, 605 a 644 napadnutého rozhodnutia, o ktorých tvrdí, že ich v rôznych žalobných dôvodoch spochybnila podrobnejšie.

192

ACER spochybňuje tvrdenia žalobkyne a navrhuje zamietnuť tento žalobný dôvod.

195

Je potrebné tiež pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody poznačené chybami, je nimi postihnutá zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 181 a citovanú judikatúru).

196

Z toho vyplýva, že príklady posúdení odvolacej rady, ktoré žalobkyňa považuje za „právne sporné“, sú úplne irelevantné v rozsahu, v ktorom podporujú jej druhý žalobný dôvod založený na údajnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

197

S touto výhradou je potrebné preskúmať rôzne príklady posúdení odvolacej rady, ktoré žalobkyňa uvádza na podporu tohto žalobného dôvodu, s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 193 až 195 vyššie.

201

Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odvolacia rada v bode 574 napadnutého rozhodnutia neodpovedala na jej výhradu, podľa ktorej sporná bezpečnostná metodika (ROSC) zbavuje PPS nástrojov, ktoré im umožňujú vykonávať ich úlohy v oblasti prevádzkovej bezpečnosti a riadenia tokov, treba konštatovať, že odôvodnenie odvolacej rady je v tejto súvislosti rozvinuté v bodoch 553 až 559 a 568 až 573 napadnutého rozhodnutia. Odvolacia rada v týchto bodoch v podstate vysvetľuje, že do pôsobnosti spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) nepatria všetky nápravné opatrenia a že niektoré opatrenia môžu PPS stále individuálne aktivovať na účely vykonávania ich úloh v oblasti prevádzkovej bezpečnosti ich siete.

202

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sú závery odvolacej rady v bode 605 napadnutého rozhodnutia „jednoducho nesprávne“, keďže článok 37 ods. 2 spornej bezpečnostnej metodiky (ROSC) nestanovuje regionálne koordinované posúdenie bezpečnosti vnútrodennej prevádzky, žalobkyňa spochybňuje dôvodnosť odôvodnenia, ktoré táto rada uviedla v bode 605 napadnutého rozhodnutia, a nie odôvodnenie tohto rozhodnutia. V dôsledku toho a vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 195 vyššie treba túto výhradu zamietnuť ako irelevantnú na podporu tohto žalobného dôvodu.

203

Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odvolacia rada v bode 644 napadnutého rozhodnutia naznačila, že žalobkyňa namieta voči regionálnej koordinácii, hoci to tak nie je, treba konštatovať, že žalobkyňa v skutočnosti spochybňuje aj dôvodnosť tohto posúdenia odvolacej rady, a nie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo žalobkyňa okrem iného pripustila v replike, keď uviedla, že „piaty príklad [ktorý uvádza] odráža skôr rozdielnosť názorov medzi účastníkmi konania než nedostatok odôvodnenia“. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 195 vyššie preto táto výhrada nie je relevantná na podporu tohto žalobného dôvodu.

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom ACER.

207

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Poľská republika, ktorá v rámci tejto žaloby vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobkyne, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

Schalin

Škvařilová‑Pelzl

Nõmm

Steinfatt

Kukovec

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. septembra 2024.