T-524/21

žalobca,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: G. Gattinara, K. Herrmann a A. Spina, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

na poradách v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia C. Mac Eochaidh a J. Laitenberger,

Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobca, pán Hans‑Wilhelm Saure, domáha zrušenia jednak rozhodnutia Komisie C(2021) 5327 final z 13. júla 2021, ktorým sa odmieta opakovaná žiadosť o prístup k niektorým dokumentom (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) a jednak rozhodnutia Komisie C(2022) 870 final zo 7. februára 2022, ktorým sa odmieta prístup k niektorým dokumentom (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“).

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobca je novinár zamestnaný v nemeckom denníku Bild .

3

Listom z 29. januára 2021 žalobca požiadal Európsku komisiu na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup ku kópiám všetkej korešpondencie od 1. apríla 2020 medzi ňou a spoločnosťou AstraZeneca plc alebo jej dcérskymi spoločnosťami, ako aj medzi Komisiou a Úradom spolkovej kancelárky Spolkovej republiky Nemecko alebo spolkovým ministerstvom zdravotníctva tohto členského štátu, týkajúcej sa tejto spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností, a najmä pokiaľ ide o množstvá a dodacie lehoty vakcín proti COVID‑19 ponúkané uvedenou spoločnosťou. Táto žiadosť bola zaregistrovaná 1. februára 2021 pod registračným číslom GESTDEM 2021/0550.

7

Dňa 30. apríla 2021 služby Komisie opätovne informovali žalobcu, že nie je možné odpovedať na opakovanú žiadosť v stanovenej lehote, a uviedli, že urobia všetko, čo je v ich silách, aby mu odpoveď poskytli čo najskôr. Neposkytnutie odpovede na opakovanú žiadosť k tomuto dňu viedlo k implicitnému zamietavému rozhodnutiu týkajúcemu sa požadovaných dokumentov podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, proti ktorému žalobca podal žalobu o neplatnosť zapísanú do registra pod spisovou značkou T‑232/21, ktorá bola zamietnutá uznesením z 18. marca 2022, Saure/Komisia ( T‑232/21 , neuverejnené, EU:T:2022:165 ).

8

Uznesením z 18. júna 2021 sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení v rámci súdneho konania medzi Úniou a spoločnosťou AstraZeneca nariadil tejto spoločnosti dodať členským štátom Únie 50 miliónov dodatočných dávok vakcíny v súlade so záväzným harmonogramom pod hrozbou pokuty.

9

Dňa 13. júla 2021 generálna tajomníčka Komisie prijala prvé napadnuté rozhodnutie v reakcii na opakovanú žiadosť zo 16. marca 2021. V tomto rozhodnutí sa uvádzajú najmä rôzne dokumenty a konštatuje sa, že prístup k týmto dokumentom by mal byť odmietnutý, pretože spadajú pod výnimku týkajúcu sa ochrany súdnych konaní stanovenú v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, keďže takéto konanie prebieha na Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel).

–

prílohu k ponuke predloženej spoločnosťou AstraZeneca (ďalej len „dokument č. 1.2“),

–

dokument z 12. júna 2020, ktorý si AstraZeneca a vlády viacerých členských štátov vymenili s cieľom prerokovať a uzatvoriť zmluvu o financovaní (ďalej len „dokument č. 2“),

–

návrh zmluvy o financovaní, ktorý AstraZeneca zaslala 24. júna 2020 vládam viacerých členských štátov (ďalej len „dokument č. 3“),

–

prezentácia, ktorú AstraZeneca použila na stretnutí 19. januára 2021 (ďalej len „dokument č. 8“),

–

dokument týkajúci sa dátumov dodania vakcín (ďalej len „dokument č. 9“) spolu s piatimi prílohami (ďalej len „dokumenty č. 9.1 až 9.5“),

–

prezentácia, ktorú AstraZeneca použila na stretnutí riadiaceho výboru 25. januára 2021 (ďalej len „dokument č. 10“).

–

e‑maily, ktoré si vymenili AstraZeneca, Komisia a nemecká vláda medzi 2. a 13. júlom 2020 (ďalej len „dokument č. 4“),

–

dokument č. 11,

–

zmluva o predbežnom nákupe uzavretá 27. augusta 2020 medzi spoločnosťou AstraZeneca a Komisiou (ďalej len „dokument č. 12“).

16

Okrem toho vzhľadom na to, že na dokument obsahujúci ponuku predloženú spoločnosťou AstraZeneca (ďalej len „dokument č. 1“) sa vzťahovala všeobecná domnienka dôvernosti podľa výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov, Komisia odmietla prístup k tomuto dokumentu v celom rozsahu.

17

Po štvrté Komisia povolila úplný prístup k dvom prílohám k dokumentu č. 11.

Návrhy účastníkov konania

18

V návrhu na zastavenie konania Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

rozhodol o zastavení konania,

–

zaviazal každého z účastníkov konania, aby znášal svoje vlastné trovy konania.

20

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny rámec

[ omissis ]

O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

28

Na podporu návrhu na zrušenie druhého napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza tri žalobné dôvody založené na neuplatniteľnosti troch výnimiek, ktoré uviedla Komisia na účely odôvodnenia odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom.

Odvoláva sa tiež na svoju povinnosť lojálnej spolupráce so súdnymi orgánmi, ktorá si vyžaduje, aby nezverejnila niektoré dokumenty predložené počas tohto konania, ktoré boli kvalifikované ako dôverné podľa článku 871a belgického súdneho poriadku.

32

Okrem toho žalobca neuviedol žiadny naliehavý verejný záujem, ktorý by mohol odôvodniť zverejnenie týchto dokumentov.

33

Podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana súdnych konaní, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.

34

Pokiaľ ide o dodržanie zásady rovnosti zbraní, bolo najmä rozhodnuté, že hoci by obsah dokumentov, ktoré odhaľujú postavenie inštitúcie v spore, mali byť predmetom verejnej diskusie, kritika namierená proti nim by mohla nenáležite ovplyvniť stanovisko zastávané inštitúciou pred dotknutými súdmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2020, Compañía de Tranvías de la Coruña/Komisia, T‑485/18 , EU:T:2020:35 , bod 39 a citovanú judikatúru).

38

Pokiaľ ide o riadny výkon spravodlivosti a integritu súdneho konania, vylúčenie súdnej činnosti z oblasti pôsobnosti práva na prístup k dokumentom je odôvodnené vzhľadom na nevyhnutnosť zaručiť v priebehu celého súdneho konania, že diskusie medzi účastníkmi konania, ako aj porada dotknutého súdu o veci, ktorá je predmetom konania, sa konajú nerušene, bez vonkajších tlakov na súdnu činnosť (pozri rozsudok zo 6. februára 2020, Compañía de Tranvías de la Coruña/Komisia, T‑485/18 , EU:T:2020:35 , bod 40 a citovanú judikatúru).

39

V prejednávanej veci treba uviesť, že dokumenty, ku ktorým Komisia odmietla prístup, sa týkajú množstva a dodávok vakcín vyrobených spoločnosťou AstraZeneca, a že ide o dokumenty, ktoré táto inštitúcia mala k dispozícii pred 16. marcom 2021, dňom, kedy žalobca podal opakovanú žiadosť o prístup.

40

Zo širokej definície pojmu „dokument“, ako je uvedená v článku 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001, ako aj z formulácie a samotnej existencie výnimky vzťahujúcej sa na ochranu súdnych konaní však vyplýva, že normotvorca Únie nemal v úmysle vylúčiť činnosť inštitúcií súvisiacu so súdnymi konaniami z práva občanov na prístup, ale že v tejto súvislosti ustanovil, že inštitúcie odmietnu zverejniť dokumenty týkajúce sa súdneho konania v prípadoch, keď by takéto zverejnenie narušilo konanie, na ktoré sa vzťahujú (pozri rozsudok z 27. februára 2015, Breyer/Komisia T‑188/12 , EU:T:2015:124 , bod 43 a citovanú judikatúru).

44

Na druhej strane z prvej vety článku 4 ods. 7 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že na určenie, či sa na dokument vzťahuje niektorá z výnimiek z práva na prístup k dokumentom, stanovených v odsekoch 1 až 3 tohto článku, je dôležitý jedine obsah požadovaného dokumentu (rozsudok z 29. októbra 2020, Intercept Pharma a Intercept Pharmaceuticals/EMA, C‑576/19 P , EU:C:2020:873 , bod 36 ).

45

Z bodov 43 a 44 vyššie vyplýva, že skutočnosť, že dokument bol predložený v rámci súdneho konania, znamená len to, že takýto dokument môže byť chránený na základe výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001, čo treba overiť vzhľadom na obsah tohto dokumentu v súlade s článkom 4 ods. 7 nariadenia č. 1049/2001.

46

Tento záver nevyvracia bod 132 rozsudku z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia ( C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P , EU:C:2010:541 ), na ktorý Komisia odkázala na pojednávaní. V tejto veci totiž Súdny dvor rozhodol, že inštitúcia môže odmietnuť prístup k vyjadreniam vypracovaným v rámci ukončeného súdneho konania, ak sa po preskúmaní obsahu týchto vyjadrení ukáže, že obsahujú tvrdenia použité na podporu právneho stanoviska, ktoré táto inštitúcia obhajuje v inom podobnom súdnom konaní, ktoré ešte prebieha. V takom prípade nemožno vylúčiť, že zverejnenie týchto vyjadrení narúša toto neskôr uvedené konanie.

50

V prejednávanej veci však v čase prijatia druhého napadnutého rozhodnutia žiadne iné súdne konanie neprebiehalo a ani nemalo byť bezprostredne začaté.

51

Nehľadiac na toto konštatovanie však Komisia tvrdí, že bez ohľadu na obsah sporných dokumentov bola povinná odmietnuť k nim prístup v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 871a belgického súdneho poriadku.

52

Komisia sa však nemôže odvolávať na tento článok na účely odôvodnenia uplatnenia článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001, a teda odmietnutia prístupu k predmetným dokumentom.

55

V prvom rade treba uviesť, že cieľom článku 871a belgického súdneho poriadku je implementácia článku 9 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know‑how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením ( Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1 ).

56

Odôvodnenie

11 tejto smernice pritom uvádza, že táto smernica by nemala mať vplyv na uplatňovanie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktoré si vyžadujú sprístupnenie informácií, vrátane obchodného tajomstva, verejnosti alebo orgánom verejnej moci. Nemala by mať vplyv ani na uplatňovanie pravidiel, ktoré umožňujú orgánom verejnej moci zbierať informácie na účely výkonu svojich povinností, alebo pravidiel, ktoré umožňujú alebo vyžadujú, aby tieto orgány verejnej moci relevantné informácie verejnosti akýmkoľvek spôsobom ďalej sprístupňovali. Takéto pravidlá zahŕňajú najmä pravidlá o sprístupnení obchodných informácií inštitúciami a orgánmi Únie alebo vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci, ktoré disponujú takýmito informáciami, okrem iného podľa nariadenia č. 1049/2001.

57

Z odpovedí Komisie na opatrenie o organizácii konania však vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorému bola vec predložená, neprijal žiadne rozhodnutie podľa tohto článku. Boli to v práve účastníci konania, ktorí uzavreli dohodu, podľa ktorej niektoré dokumenty predložené v priebehu tohto konania zostanú dôverné podľa tohto článku, pričom táto dohoda mala navyše nahradiť rozhodnutie súdu v tejto veci.

61

V tejto súvislosti je dôležité najmä uviesť, že účastníci konania v dokumente, ktorým informovali vnútroštátny súd o svojej dohode o zmieri, vo výrokovej časti ich návrhov výslovne požiadali Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvého stupňa Brusel), aby „konštatoval…, že povinnosť dôvernosti, tak ako je uvedená v [ich] listoch…, platí aj po skončení súdneho konania v súlade s článkom 871a ods. 1 [tretím] pododsekom súdneho poriadku“.

62

Vnútroštátny súd sa vo svojom rozsudku z 15. októbra 2021 obmedzil jednak na to, že „potvrdil späťvzatie žaloby žalobkýň“, a jednak na to, že „potvrdil dohodu účastníkov konania o trovách konania“, pričom sa nevyjadril k žalobnému návrhu, ktorým účastníci konania žiadali, aby „rozhodol“, že určité dokumenty zostanú po ukončení konania dôverné.

63

V treťom rade treba uviesť, že cieľ článku 871a belgického súdneho poriadku, ktorým je chrániť obchodné tajomstvo, sa odlišuje od cieľa sledovaného článkom 4 ods. 2 druhou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, ktorým je zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zbraní, ako aj zásady riadneho výkonu spravodlivosti a integrity súdneho konania. Samotná skutočnosť, že sporné dokumenty obsahujú obchodné tajomstvo alebo údajné obchodné tajomstvo, tak v žiadnom prípade neumožňuje vysvetliť, akým spôsobom by prístup k týmto dokumentom mohol konkrétne a skutočne naďalej narúšať súdne konanie, ktoré bolo ukončené v čase prijatia druhého napadnutého rozhodnutia.

67

Hoci teda nemožno vylúčiť, že dokument obsahujúci obchodné tajomstvo môže spadať pod jednu alebo druhú výnimku stanovenú v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, ako je napríklad výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov, čo musí overiť dotknutá inštitúcia vzhľadom na obsah predmetného dokumentu, samotná skutočnosť, že takéto obchodné tajomstvo bolo zverejnené v rámci už ukončeného súdneho konania a že ho účastníci konania označili za dôverné v zmysle článku 871a belgického súdneho poriadku, nepostačuje na odôvodnenie uplatnenia výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 na predmetné dokumenty.

68

Vzhľadom na už vyššie uvedené je potrebné prvému žalobnému dôvodu vyhovieť.

[ omissis ]

106

Prejednávaná žaloba musí byť naopak zamietnutá v časti, v akej smeruje proti druhému napadnutému rozhodnutiu, v rozsahu, v akom toto rozhodnutie odmieta prístup k dokumentom č. 1, 1.1, 4, 6.1 až 6.6 a 12, ako aj k údajom obsiahnutým v dokumente č. 11, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa súkromia a bezúhonnosti jednotlivca.

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol takto:

–

dokument z 12. júna 2020, ktorý si AstraZeneca a vlády viacerých členských štátov vymenili s cieľom prerokovať a uzatvoriť zmluvu o financovaní (dokument č. 2),

–

návrh zmluvy o financovaní, ktorý AstraZeneca zaslala 24. júna 2020 vládam viacerých členských štátov (dokument č. 3),

–

dokument z 20. novembra 2020 týkajúci sa zaplatenia druhej splátky stanovenej v zmluve o predbežnom nákupe uzavretej so spoločnosťou AstraZeneca (dokument č. 5),

–

dokument týkajúci sa dátumov dodania vakcín (dokument č. 9) spolu s piatimi prílohami (dokumenty č. 9.1 až 9.5),

–

prezentácia, ktorú AstraZeneca použila na stretnutí riadiaceho výboru 25. januára 2021 (dokument č. 10),

–

časť e‑mailov, ktoré si vymenili Komisia a AstraZeneca 27. júla 2020 (dokument č. 11).

Laitenberger

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. októbra 2022.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.