T-8/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0008
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021062SK.01004901.xml
22.2.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 62/49
Žaloba podaná 10. januára 2021 – IFIC Holding/Komisia
(Vec T-8/21)
(2021/C 62/61)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: IFIC Holding AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: C. Franz a N. Bornemann Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2020) 2813 final z 28. apríla 2020,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba je podaná proti vykonávaciemu rozhodnutiu Európskej komisie C(2020) 2813 final z 28. apríla 2020 o udelení oprávnenia pre Clearstream Banking AG podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý podľa článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
—
Podľa článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty má každý (každá fyzická a právnická osoba) právo na spravodlivé správne konanie a na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.
—
Komisia porušila túto podstatnú formálnu náležitosť, keďže žalobkyňu ani neinformovala, ani ju v ktorejkoľvek fáze písomne alebo ústne nevypočula, ani jej neposkytla príležitosť vyjadriť sa.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení pôsobnosti článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 ( 1 ) , vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1101 ( 2 ) a pokynov k uplatňovaniu vyššie uvedeného nariadenia ( 3 ) .
—
Žalovaná porušila ustanovenia a pôsobnosť článku 5 nariadenia č. 2271/96, ako aj právo Únie vyššej právnej sily tým, že navrhovateľke vydala sporné oprávnenie formou napadnutého rozhodnutia so spätnou účinnosťou na skutkové okolnosti v minulosti.
—
Takáto spätná účinnosť alebo dodatočné schválenie porušuje právo Únie, najmä v zmysle zásad v oblasti spravodlivosti a procesných zásad, ktoré zabezpečujú transparentnosť, právnu istotu a ochranu legitímnej dôvery.
—
Ani nariadenie, ani vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1101, ktoré z neho vychádza, takúto spätnú účinnosť neupravujú. Právo Únie nepozná dodatočné oprávnenie so spätnou účinnosťou.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie a požiadavky transparentnosti a určitosti.
—
Žalovaná porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, ako aj požiadavky transparentnosti a určitosti, ktoré sú zakotvené v základných procesných právach a základných právach v súdnej oblasti.
—
Pôsobnosť článku 1 vykonávacieho rozhodnutia je časovo a obsahovo úplne neurčité. Podľa znenia môže platiť na neurčité časové obdobie so spätnou účinnosťou.
—
Znenie článku 1 je neurčité, najmä pokiaľ ide o „hlavné dôvody podozrenia“ a „služby“. Pre dotknutú osobu nie je jasné, za akých podmienok smie navrhovateľka prijímať akty v jej neprospech, ani v akom časovom období a v akej spojitosti musia byť so „službami“. Nie je spresnené, čo sa má rozumieť pod „službami“ a či sa môžu týkať aj aktov tretích osôb.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení v rozpore s právom Únie vyššej právnej sily vo forme všeobecných procesných zásad, zásad v oblasti spravodlivosti a práva.
—
Žalovaná sa pri výkone svojej diskrečnej právomoci dopustila pochybenia tým, že vôbec nezohľadnila postavenie a následky rozhodnutia pre žalobkyňu.
—
Žalobkyňa nemala žiadnu príležitosť vyjadriť sa k dôvodom podozrenia a podľa článku 1 rozhodnutia nebude vypočutá ani v budúcnosti, takže voči rozhodnutiam navrhovateľky je bezbranná.
—
Skutočnosť, že žalobkyňa využila svoje procesné základné právo chránené ústavou a právom Únie žalovať navrhovateľku na vnútroštátnych súdoch, nesmie byť v rámci diskrečnej právomocí zohľadnené. Žalovaná tým prekročila svoju diskrečnú právomoc.
—
Žalovaná do svojho posúdenia nezahrnula miernejšie prostriedky a kompenzačné nároky na náhradu, hoci by to na účely dostatočného zváženia a posúdenia bolo nevyhnutne potrebné.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( Ú. v. ES L 309, 1996, s. 1 ; Mim. vyd. 10/001, s. 75).
( 2 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1101 z 3. augusta 2018, ktorým sa stanovujú kritériá uplatňovania článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( Ú. v. EÚ L 199I, 2018, s. 7 ).
( 3 ) Pokyny – Otázky a odpovede: prijatie aktualizácie nariadenia o blokovaní (2018/C 277 I/03) ( Ú. v. EÚ C 277I, 2018, s. 4 ).