← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·10.1.2021

T-8/21

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62021TN0008

C_2021062SK.01004901.xml

22.2.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 62/49

Žaloba podaná 10. januára 2021 – IFIC Holding/Komisia

(Vec T-8/21)

(2021/C 62/61)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: IFIC Holding AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: C. Franz a N. Bornemann Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2020) 2813 final z 28. apríla 2020,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba je podaná proti vykonávaciemu rozhodnutiu Európskej komisie C(2020) 2813 final z 28. apríla 2020 o udelení oprávnenia pre Clearstream Banking AG podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý podľa článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Podľa článku 41 ods. 1 a článku 41 ods. 2 písm. a) Charty má každý (každá fyzická a právnická osoba) právo na spravodlivé správne konanie a na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

Komisia porušila túto podstatnú formálnu náležitosť, keďže žalobkyňu ani neinformovala, ani ju v ktorejkoľvek fáze písomne alebo ústne nevypočula, ani jej neposkytla príležitosť vyjadriť sa.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení pôsobnosti článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 ( 1 ) , vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2018/1101 ( 2 ) a pokynov k uplatňovaniu vyššie uvedeného nariadenia ( 3 ) .

Žalovaná porušila ustanovenia a pôsobnosť článku 5 nariadenia č. 2271/96, ako aj právo Únie vyššej právnej sily tým, že navrhovateľke vydala sporné oprávnenie formou napadnutého rozhodnutia so spätnou účinnosťou na skutkové okolnosti v minulosti.

Takáto spätná účinnosť alebo dodatočné schválenie porušuje právo Únie, najmä v zmysle zásad v oblasti spravodlivosti a procesných zásad, ktoré zabezpečujú transparentnosť, právnu istotu a ochranu legitímnej dôvery.

Ani nariadenie, ani vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1101, ktoré z neho vychádza, takúto spätnú účinnosť neupravujú. Právo Únie nepozná dodatočné oprávnenie so spätnou účinnosťou.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti uviesť odôvodnenie a požiadavky transparentnosti a určitosti.

Žalovaná porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, ako aj požiadavky transparentnosti a určitosti, ktoré sú zakotvené v základných procesných právach a základných právach v súdnej oblasti.

Pôsobnosť článku 1 vykonávacieho rozhodnutia je časovo a obsahovo úplne neurčité. Podľa znenia môže platiť na neurčité časové obdobie so spätnou účinnosťou.

Znenie článku 1 je neurčité, najmä pokiaľ ide o „hlavné dôvody podozrenia“ a „služby“. Pre dotknutú osobu nie je jasné, za akých podmienok smie navrhovateľka prijímať akty v jej neprospech, ani v akom časovom období a v akej spojitosti musia byť so „službami“. Nie je spresnené, čo sa má rozumieť pod „službami“ a či sa môžu týkať aj aktov tretích osôb.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení v rozpore s právom Únie vyššej právnej sily vo forme všeobecných procesných zásad, zásad v oblasti spravodlivosti a práva.

Žalovaná sa pri výkone svojej diskrečnej právomoci dopustila pochybenia tým, že vôbec nezohľadnila postavenie a následky rozhodnutia pre žalobkyňu.

Žalobkyňa nemala žiadnu príležitosť vyjadriť sa k dôvodom podozrenia a podľa článku 1 rozhodnutia nebude vypočutá ani v budúcnosti, takže voči rozhodnutiam navrhovateľky je bezbranná.

Skutočnosť, že žalobkyňa využila svoje procesné základné právo chránené ústavou a právom Únie žalovať navrhovateľku na vnútroštátnych súdoch, nesmie byť v rámci diskrečnej právomocí zohľadnené. Žalovaná tým prekročila svoju diskrečnú právomoc.

Žalovaná do svojho posúdenia nezahrnula miernejšie prostriedky a kompenzačné nároky na náhradu, hoci by to na účely dostatočného zváženia a posúdenia bolo nevyhnutne potrebné.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( Ú. v. ES L 309, 1996, s. 1 ; Mim. vyd. 10/001, s. 75).

( 2 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1101 z 3. augusta 2018, ktorým sa stanovujú kritériá uplatňovania článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich ( Ú. v. EÚ L 199I, 2018, s. 7 ).

( 3 ) Pokyny – Otázky a odpovede: prijatie aktualizácie nariadenia o blokovaní (2018/C 277 I/03) ( Ú. v. EÚ C 277I, 2018, s. 4 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-8/21 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik