T-33/21
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62021TN0033
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021163SK.01003701.xml
3.5.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 163/37
Žaloba podaná 22. januára 2021 – Rumunsko/Komisia
(Vec T-33/21)
(2021/C 163/50)
Jazyk konania: rumunčina
Účastníci konania
Žalobca: Rumunsko (v zastúpení: E. Gane a L. Bațagoi, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
čiastočne zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1734 z 18. novembra 2020, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( 1 ) , pokiaľ ide o výdavky v celkovej výške 18 717 475,08 eura, ktoré vznikli akreditovanej rumunskej platobnej agentúre, boli deklarované v rámci EPFRV a ktoré predstavujú 25 %paušálne opravy uplatnené na platby vykonané v rokoch 2017, 2018 a 2019 v rámci položky 215, podpoložky 1a Národného programu rozvoja vidieka (NPRV) 2007 – 2013,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výkone právomoci Komisie pri vylúčení sumy z financovania Únie na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013 v rozpore s článkami 76 až 78 nariadenia č. 1605/2002, článkom 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005, článkom 12 ods. 6 a 7 nariadenia č. 907/2014, ako aj zásadami právnej istoty, legitímnej dôvery a riadnej správy vecí verejných.
—
Po prijatí metodiky výpočtu platieb v rámci podopoložky 1a a výsledku tejto metodiky prijatím vykonávacieho rozhodnutia C(2012) 3529 final, ktorým sa schvaľuje revízia programu rozvoja vidieka pre Rumunsko na programové obdobie 2007-2013, bola Komisia povinná prevziať zodpovednosť v prípade, že by sa na základe následných auditov zistilo, že tieto platby sú v rozpore s článkom 40 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1698/2005.
—
Okrem toho Komisia na základe vykonaných auditov dospela k nesprávnemu záveru, že metodika výpočtu platieb v rámci podpoložky 1a vedie k nadmerným náhradám pre príjemcov, čím porušila článok 40 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005.
—
Komisia nesprávne uplatnila článok 12 ods. 6 a 7 nariadenia č. 907/2014, ako aj svoje vlastné usmernenia k výpočtu finančných opráv pri rozhodovaní o dôvode uplatnenia opráv a o druhu týchto opráv.
—
Napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery, keďže Komisia prijatím vykonávacieho rozhodnutia C(2012) 3529 final vytvorila legitímne očakávania rumunských orgánov, ako aj príjemcov, pokiaľ ide o správnosť metodiky výpočtu platieb v rámci podpoložky 1a a jej výsledok.
—
Komisia svojím konaním vo forme rozdielnych stanovísk a neskorej odpovede rumunským orgánom na situáciu, ktorú sama spôsobila, porušila zásady právnej istoty a riadnej správy vecí verejných.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ.
—
Komisia v súvislosti s podpoložkou 1a neodôvodnila dostatočným a náležitým spôsobom, čím údajne chybná metodika výpočtu predstavuje situáciu napĺňajúcu predpoklady upravené v článku 12 ods. 6 a 7 nariadenia č. 907/2014, t. j. nezrovnalosť v zmysle usmernení Komisie k výpočtu finančných opráv, a neodôvodnila ani svoju zmenu stanoviska k právnej kvalifikácii údajne chybnej metodiky výpočtu.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 390, 2020, s. 10 .